Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. marec 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoKR/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120207417
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3120207417.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej
v právnej veci žalobcu: MARINER, spol. s r.o. so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava,
IČO: 35 694 998, právne zastúpeného: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32,
811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 003 848 proti žalovaným: 1/ JUDr. Lukáš Tyko,
Piaristická 46, 911 01 Trenčín, zn. správcu S1333
a 2/ Construction s.r.o. so sídlom 956 32 Nadlice 64, IČO: 31 106 064, právne zastúpenému: Advokátska
kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o., Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 52 536 891, v spore

o určenie pohľadávky popretej v reštrukturalizácii, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č. k. 36Cbi/14/2020-122 zo dňa
27. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. m e n í tak, že žaloba
sa proti žalovanému 2/ z a m i e t a.

Vo výroku V. m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovanému 2/ sa proti žalobcovi p r i z

n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
Žalovanému 2/ sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu proti žalovanému 1/ zamietol,
výrokom II. určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti žalovanému 2/ v sume 5.205,06 Eur, zapísanej
v zozname pohľadávok pod por. č. 11 v reštrukturalizácii
žalovaného 2/, povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 20.07.2020,
titulom neuhradenej časti ceny diela v sume 3.293,24 Eur, fakturovanej faktúrou č. 40150330 zo dňa

06.08.2015, úrokov z omeškania v sume 1.471,41 Eur a nákladov
z uplatnenia v sume 440,41 Eur. Výrokom III. zamietol žalobu v časti o určenie vymáhateľnosti
pohľadávky žalobcu v sume 5.205,06 Eur proti žalovanému 2/, zapísanej
vzoznamepohľadávokpodpor.č.11vreštrukturalizáciižalovaného2/,povolenejuznesenímOkresného
súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 20.07.2020. Výrokom IV. žalovanému 1/ proti žalobcovi priznal
náhradu 100 % trov konania o žalobe proti žalovanému 1/
a výrokom V. v konaní o žalobe žalobcu proti žalovanému 2/ určil, že žalobca, ani

žalovaný 2/ nemá právo na náhradu trov konania.

1.2. Prvoinštančný súd vychádzal zo zistenia, že Uznesením Okresného súdu Trenčínsp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 20.07.2020, publikovaným v Obchodnom vestníku 142/2020 dňa 24.07.2020,
bola povolená reštrukturalizácia žalovaného a do funkcie reštrukturalizačného správcu bol ustanovený
JUDr. Lukáš Tyko. Uznesením Okresného súdu Trenčín

sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 09.04.2021, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 72/2021
z 16.04.2021, bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka (žalovaného) a ukončená reštrukturalizácia.
Z Oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 23.09.2020 a výpisu žalovanej pohľadávky zo zoznamu
pohľadávok je zrejmé, že žalovaná pohľadávka žalobcu v sume
5.205,06Eur,zapísanávzoznamepohľadávokpodpor.č.11,bolažalovaným1/akoreštrukturalizačným

správcom žalovaného 2/ v predmetnej reštrukturalizácii žalovaného 2/ popretá čo do právneho dôvodu
a výšky. Ako dôvod popretia právneho dôvodu vzniku žalovanej pohľadávky a jej výšky správca uviedol:
„Pohľadávka popretá čo do právneho dôvodu, nakoľko veriteľ nepreukázal vznik nároku na cenu diela
vo výške 3.293,24 Eur
v zmysle faktúry č. 40150330. Zmluva o dielo medzi veriteľom a dlžníkom bola uzavretá
v ústnej forme, pričom zo súdneho konania o zaplatenie tejto pohľadávky veriteľa vedeného na

Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 5Cb/4/2019 vyplýva, že medzi veriteľom
a dlžníkom nie je sporná iba skutočnosť, že Zmluva o dielo uzavretá bola, že veriteľ vyhotovil v súvislosti
s realizáciou diela cenovú ponuku v súvislosti s dielom, znejúcu na sumu
3.314,57 Eur (pričom za zhotovenie diela požaduje sumu 8.466,13 Eur) a že dlžník uhradil veriteľovi
sumu vo výške 5.172,89 Eur. Podľa tvrdenia dlžníka, v prípade úhrady sumy vo výške 5.000,- Eur sa

jedná o splnenie celého záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o dielo (cena diela bola ústnou formou
zmenená na sumu 5.000,- Eur) a v prípade úhrady sumy vo výške 172,89 Eur sa jedná o úhradu
ceny iného diela spočívajúceho v oprave pôvodného diela)“. Z vykonaného dokazovania mal súd
prvej inštancie za preukázané, že faktúrou číslo 40150330 zo dňa 06.08.2015, splatnou 16.08.2015,
vyfakturoval žalobca žalovanému 2/ realizáciu fontány sume 8.466,13 Eur, pričom podľa výpisu z účtu a

potvrdenia o prijatí platby žalovaný 2/ z tejto faktúry uhradil žalobcovi dňa 12.10.2015 sumu 5.000 Eur.

1.3. Vychádzajúc z ustanovenia § 124 ods. 1, 2, 4, 6 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoKR), súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ sa žalobca
domáhal proti žalovanému 1/ ako správcovi určenia žalovanej pohľadávky popretej v označenej

reštrukturalizácii žalovaného 2/, je zrejmé, že žalovaný bol reštrukturalizačným správcom žalovaného 2/
v predmetnej reštrukturalizácii, pričom jeho funkcia reštrukturalizačného správcu v tomto prípade zanikla
ukončením reštrukturalizácie žalovaného 2/ uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020
zo dňa 09.04.2021. Vzhľadom k tomu žalovaný 1/ už nebol čase vyhlásenia rozsudku
reštrukturalizačným správcom žalovaného 2/, a okrem toho, žalobu o určenie pohľadávky popretej

reštrukturalizáciu dlžníka bolo možné v zmysle § 124 ods. 4 ZoKR podať voči dlžníkovi, a nie
proti jeho reštrukturalizačnému správcovi. Pretože žalovaný 1/ v predmetnom spore nebol pasívne
vecne legitimovaný, súd prvej inštancie žalobu proti nemu zamietol ako nedôvodnú. Ako nedôvodnú
zamietol tiež žalobu v časti o určenie vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu v sume 5.205,06 Eur proti
žalovanému 2/, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 11 v reštrukturalizácii žalovaného 2/,

povolenejuznesenímOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.38R/4/2020,nakoľkožalovanápohľadávkanebola
reštrukturalizačným správcom popretá čo do jej vymáhateľnosti. Z výpisu žalovanej pohľadávky zo
zoznamupohľadávkyjezrejmé,žežalovanápohľadávkabolapopretáčodojejvýškyaprávnehodôvodu
vzniku.
1.4. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil tým, že faktúrou č. 40150330 zo dňa 06.08.2015 vyfakturoval

žalobca žalovanému 2/ realizáciu fontány v sume 8 466,13 Eur. Dňa 12.10.2015 uhradil žalovaný
žalobcovi sumu 5.000,- Eur z faktúry č. 40150330. Podľa skutkového tvrdenia žalobcu, v rámci jeho
spolupráce so žalovaným 2/ bola vystavená ešte jedna faktúra č. 40160340 zo dňa 16.08.2016 na sumu
827,11 Eur. Zároveň dňa 16.08.2016 uhradil žalovaný 2/ žalobcovi sumu 1.000,- Eur, ktorú žalovaný
započítal v sume 827,11 Eur na úplnú úhradu faktúry č. 40160340 a zostávajúcu časť platby v sume

172,89 Eur na čiastočnú úhradu faktúry č. 40150330. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v spore
nebol preukázaný dôvod popretia žalovanej pohľadávky, podľa ktorého mala platba v sume 172,89 Eur
predstavovať cenu iného diela, t.j. takého diela, ktoré nebolo fakturované faktúrami
č. 40150330 a č. 40160340. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca zrealizoval pre žalovaného
ešte ďalšie (tretie) dielo, ktoré malo spočívať v oprave pôvodného diela. Súd prvej inštancie poukázal

na to, že strany v konaní neoznačili, ani nepredložili inú faktúru, okrem už uvedených dvoch faktúr.
Medzi žalobcom a žalovaným 2/ nebolo sporné, že uzatvorili ústne zmluvu o dielo v zmysle § 536 a
nasl. Obch. zák., ktorej predmetom bola dodávka a montáž fontány na ulici Q. v B. v rámci revitalizácie
mestského parku. V spore však nebola preukázaná cena predmetného diela iba v sume 3.314,57 Eur,dôkazomktorejmalabyť,podľažalovaného1/,cenováponukanatútosumu.Takétotvrdeniežalovaného
2/ popierajú platby zrealizované žalovaným 2/ žalobcovi v sume 5.000,- Eur a 1.000,- Eur. Je nelogické,
aby žalovaný 2/ uhradil žalobcovi sumu 5 000,- Eur výslovne na faktúru č. 40150330, ak by mala byť

cena diela iba 3.314,57 Eur. Okrem toho, súdu bola predložená obdobná cenová ponuka na predmetné
dielo na sumu 9.229,45 Eur. S poukazom na obe označené cenové ponuky mal prvoinštančný súd za
to, že tieto boli žalobcom predložené žalovanému 2/ v rámci rokovaní o cene diela (fontány), pričom ich
súd vyhodnotil ako dôkaz o tom, že medzi žalobcom a žalovaným 2/ došlo k dohode o cene jednotlivých
prác a dodávok materiálu pri jednotlivých položkách rozpisov, pričom konečná cena predmetného diela

bola stanovená v súpise dodávky na sumu 7.55,11 Eur bez DPH, ktorý bol žalobcom vyhotovený podľa
skutočne zrealizovaných prác a dodávok na diele. Za dôkaz dohody žalobcu a žalovaného 2/ o cene
predmetného diela v sume 8.466,13 Eur tak, ako bola fakturovaná faktúrou č. 40150330, súd považoval
aj správanie žalovaného 2/ v období po jej vystavení, keď žalovaný 2/ napriek upomienkam zo strany
žalobcu vo forme emailov zo dňa 18.07.2017 a 28.03.2018, Odsúhlaseniu pohľadávok k 05.11.2015,
Upomienke č. 20170014 zo dňa 17.07.2017, Predžalobnej výzve zo dňa 18.04.2018, žalovanú faktúru

až do podania odporu zo dňa 18.07.2019 v súdnom konaní pred Okresným súdom Partizánske pod
sp. zn. 5Cb/4/2019 nikdy nerozporoval (v incidenčnom konaní nebol súdu predložený dôkaz
o námietkach žalovaného 2/ proti faktúre č. 40150330 z obdobia pred podaním odporu).
V spore tiež nebola preukázaná dohoda o zmene uvedenej ceny diela 8.466,13 Eur na cenu diela 5.000,-
Eur tak, ako to vyplýva z popretia žalovanej pohľadávky. Okrem platby v sume 5.000,- Eur súdu nebol

predložený žiadny iný dôkaz o zmene ceny diela na sumu 5.000,- Eur. Platbu 5.000,- Eur však nemožno
považovať za dôkaz postačujúci na preukázanie ceny diela
v sume 5.000,- Eur, nakoľko žalovaný, okrem sumy 5.000,- Eur, uhradil žalobcovi aj sumu 1.000,- Eur.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie, v zmysle § 124 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky

proti žalovanému 2/ v sume 5.205,06 Eur, zapísanej
vzoznamepohľadávokpodpor.č.11vreštrukturalizáciižalovaného2/,povolenejuznesenímOkresného
súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 20.07.2020, titulom neuhradenej časti ceny diela v sume
3.293,24 Eur, fakturovanej faktúrou č. 40150330 zo dňa 06.08.2015, úrokov z omeškania v sume
1.471,41 Eur a nákladov z uplatnenia v sume 440,41 Eur, nakoľko dôvody popretia uvedenej pohľadávky

posúdil ako neopodstatnené.

1.5. Pokiaľ ide o strany sporu uvedené v žalobe, prvoinštančný súd vychádzal z toho že žalobca v žalobe
označil ako žalovaného dva subjekty, a to JUDr. Lukáša Tyka ako správcu
a Construction s.r.o., IČO 31 106 064, i keď nepresne, nakoľko pri každom z nich uviedol nesprávne

označenie „správca konkurznej podstaty“, čo dodatočne odstránil v písomnom podaní zo dňa
14.10.2021. Lehota na popieranie pohľadávok v reštrukturalizácii
žalovaného 2/ uplynula 23.09.2020. Žaloba o určenie popretej žalovanej pohľadávky žalobcu bola na
súde podaná 23.10.2020. Vzhľadom k uvedenému mal prvoinštančný súd za to, že žaloba o určenie
popretej pohľadávky v tomto konaní bola podaná včas, v zákonom stanovenej lehote podľa § 124 ods.

4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
v znení neskorších predpisov.

1.6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že nakoľko v konaní o žalobe žalobcu proti
žalovanému 1/ mal plný úspech žalovaný 1/, priznal mu proti žalobcovi náhradu 100 % trov konanie

podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydal súdny
úradník. Keďže v konaní o žalobe žalobcu proti žalovanému 2/ mali žalobca a žalovaný 2/ čiastočný
úspech, vyslovil, že žalobca a žalovaný 2/ nemajú právo na náhradu trov konania.

2.1. Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa výrokov II. a V. podal žalovaný 2/ v zákonnej lehote
odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému
2/ prizná nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v celom rozsahu.

2.2. Žalovaný 2/ predovšetkým poukázal na to, že žalobca v žalobe zo dňa 19.10.2020, prostredníctvom
ktorej sa žalobca domáhal určenia popretej pohľadávky, nesprávne uviedol (v zákonnej lehote na
podanie tejto žaloby) ako žalovaného len JUDr. Lukáša Tyka, správcu, ktorý však v danej právnej veci
nie je pasívne legitimovaným subjektom, avšak to nijak nebránilo konajúcemu súdu potom, ako žalobcadodatočne (po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby) rozšíril žalované subjekty aj o žalovaného
2/, začať so žalovaným 2/ konať
a dokonca žalobe voči žalovanému 2/ aj vyhovieť, hoci voči nemu nebola podaná v zákonnej lehote.

Uvedený postup súdu je natoľko flagrantným porušením práva, že nemôže ostať nepovšimnutým v
rozhodnutí odvolacieho súdu. Podľa názoru žalovaného 2/, ak označil žalobca označil žalovaného v
podanej žalobe nasledovne: „Žalovaný: JUDr. Lukáš Tyko, správca konkurznej podstaty, Palackého 5,
911 01 Trenčín, zn. správcu: S1333, správca konkurznej podstaty: Construction s.r.o. v reštrukturalizácii,
so sídlom: Nadlice 64, 956 32 Nadlice, Slovenská republika, IČO: 31 106 064, zapísaná v Obchodnom

registri Okresného súdu Trenčín, oddiel Sro, vložka č.: 19375/R“, z tohto označenia žalovaného je
každému bez akýchkoľvek relevantných pochybností zrejmé, že žalobca podal žalobu len voči správcovi
a toto označenie žalovaného nie je neurčité, neúplné ani nezrozumiteľné. Hoci tento záver bol spočiatku
zrejmý aj prvoinštančnému súdu, ten následne celkom nepochopiteľne a v rozpore
s postupom stanoveným v CSP v tejto otázke svoj názor zmenil.

2.3. Podľa názoru žalovaného 2/ je zrejmé, že žalobca uviedol údaje o žalovanom 2/ len
za účelom spresnenia identifikácie žalovaného 1/ ako správcu žalovaného 2/, čo vyplýva
už len z jednotného čísla označenia „žalovaný“, nikde ďalej ani v texte žaloby samotnej žalovaného
nerozdeľuje správcu a dlžníka na žalovaného 1/ a žalovaného 2/, ani sa
o žalovanom/žalovaných nevyjadruje nikde v žalobe v množnom čísle. V prípade

žalovaného 2/ uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 20.07.2020 bola povolená
reštrukturalizácia žalovaného 2/, avšak žalobca uviedol na prvej strane žaloby,
že podáva žalobu podľa § 32 ods. 9 ZoKR, pričom uvedené ustanovenie priamo
upravuje možnosť podania žaloby na určenie popretej pohľadávky v konkurze, a nie
v reštrukturalizácii, v prípade ktorej upravuje možnosť podania žaloby o určenie popretej pohľadávky §

124 ods. 4 ZoKR. Žalovaný 2/ v tejto súvislosti citoval ustanovenia § 32 ods. 9 a § 124 ods. 4 ZoKR, zo
znenia ktorých je zrejmé, že v prípade pohľadávky popretej
v konkurze sa podáva žaloba voči „všetkým, ktorí popreli pohľadávku“, teda najmä voči správcovi,
avšak v prípade pohľadávky popretej v reštrukturalizácii sa žaloba podáva voči dlžníkovi a len dlžníkovi
samotnému (nie aj voči správcovi).

2.4. Žalovaný 2/ vyjadril presvedčenie, že podaná žaloba je, čo sa týka žalovaných subjektov, celkom
jasnáazrozumiteľná,keďžalovanýmjevýlučnelensprávcaažalobcajutaktopodallenvočižalovanému
1/ zjavne v omyle, mysliac si, že žaluje určenie pohľadávky popretej v konkurze (čo by bol v prípade
konkurzu správny postup). Žalobca až následne vo vyjadrení zo dňa 21.12.2020 pristúpil k zmene

rétoriky, kedy sa snažil navodiť dojem, že vlastne podal žalobu aj voči žalovanému 1/ (správcovi),
aj voči žalovanému 2/ (dlžníkovi), pričom žalobca túto skutočnosť uvádza prvýkrát až v uvedenom
podaní zo dňa 21.12.2020 (teda po plynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby), a to až po vznesenej
námietke správcu, ktorou správca po doručení žaloby namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaný.
Táto argumentácia žalobcu je zjavne účelová, čo je zrejmé aj z toho, že v celom texte žaloby sa

o žalovanom bez číselného označenia vyjadruje v jednotnom čísle, ako aj z toho, že žalovaného 2/ v
celom texte žaloby uvádza ako „dlžníka“ a nikde sa o ňom nevyjadruje ako
o žalovanom, a za tretie, ak by žalobca postupoval v súlade s § 124 ods. 4 ZoKR, ako žalovaného
by označil len žalovaného 2/ ako dlžníka tak, ako to v prípade reštrukturalizácie uvedené ustanovenie
predpokladá.

2.5. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že si je vedomý dispozičného práva žalobcu so žalobou
a práva žalobcu na podanie návrhu v zmysle § 79 CSP na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania,
ktoré žalobca na základe výzvy súdu aj využil a vo svojom vyjadrení zo dňa 21.12.2020 žalobu doplnil o
žalovaného 2/. Pribrať novú procesnú stranu do konania je možné len návrhom na pristúpenie ďalšieho

subjektu do konania podľa § 79 CSP, ku ktorému žalovaný nepristúpil až do svojho vyjadrenia zo
dňa 21.12.2020. Ak je teda možné na vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.12.2020 nahliadať ako na návrh
na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania, tak k uskutočneniu takéhoto návrhu žalobca pristúpil až
po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 124 ods. 4 ZoKR (do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie
pohľadávok). Vyjadrenia žalobcu zo dňa 21.12.2020 a zo dňa 14.10.2021 žalovaný 2/ označil v celom

rozsahu za účelovú obranu, ktorou sa žalobca len snaží predísť zamietnutiu žaloby
z dôvodu, že žalovaný 1/ nie je pasívne legitimovaným subjektom v tomto konaní
a žalovaného 2/ žalobca nezažaloval včas - žalovaného 2/ žalobca označil za žalovaného prvýkrát až v
podaní zo dňa 21.12.2020, teda po uplynutí zákonnej lehoty. Z uvedeného je zrejmé, že Žalobu žalobcapodal voči žalovanému 2/ až dňom doručenia jeho vyjadrenia zo dňa 21.12.2020 súdu. V zmysle §
124 ods. 4 ZoKR sa však veriteľ popretej pohľadávky môže domáhať určenia jeho pohľadávky v lehote
do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok, a to žalobou voči dlžníkovi. Z uvedeného je

zrejmé, že perfektnú žalobu bolo potrebné zo strany žalobcu podať v uvedenej zákonnej lehote. Žalobca
v danom prípade bez akýchkoľvek pochybností podal žalobu voči žalovanému 2/ po zákonnej lehote,
z dôvodu čoho zmeškal žalobca prekluzívnu lehotu na podanie žaloby podľa § 124 ods. 4 ZoKR a
jeho právo na určenie popretej pohľadávky týmto zaniklo. Z uvedeného dôvodu bolo zo strany súdu
potrebné žalobu zamietnuť a žalovanému 2/ priznať plnú náhradu trov konania, čo však súd prvej

inštancie neurobil, pričom sa podľa názoru žalovaného 2/ dostatočne, resp. nijako nevysporiadal v
odôvodnení s otázkou, či došlo k podaniu žaloby aj voči žalovanému 2/, resp. kedy sa tak stalo, čo je
neprípustné. Z postupu prvoinštančného súdu po doručení žaloby nijakým spôsobom nevyplýva, že by
bola žaloba alebo označenie žalovaného v nej z pohľadu prvoinštančného súdu nezrozumiteľné, ale
práve naopak, súdu bolo zrejmé, že žalovaným je len žalovaný 1/. Súd žalobu doručil len žalovanému
1/. Súd vyzval k vyjadreniu k žalobe len žalovaného 1/. Súd na pojednávanie dňa 29.09.2021 predvolal

len žalobcu a žalovaného 1/ ako „žalovaného“, pričom na tomto pojednávaní súd prijal nasledovné
predbežné posúdenie: „Predbežne sa súdu javí, že žalovaný je JUDr. Lukáš Tyko správca. Predbežne
sa súdu javí, že dlžník Construction s.r.o. v reštrukturalizácii nie je samostatným žalovaným. Predbežne
súd poukazuje na to, že JUDr. Lukáš Tyko bol označený ako správca konkurznej podstaty
v žalobe. Predbežne súdu nie je zrejmé na základe čoho žalobca ustálil, že sú žalovaného 2/ subjekty,

keď pojem žalovaný je tu uvedený v jednotnom čísle a tiež dlžník je identifikovaný pred uvedením
jeho mena prostredníctvom správcu („správca konkurznej podstaty“) z čoho vyplýva, že aj táto druhá
časť označenia žalovaného v žalobe sa vzťahu iba v identifikácii JUDr. Lukáš Tyko.“ Z predbežného
posúdenia súdu uvedeného počas pojednávania dňa 29.09.2021 je zrejmé, že z pohľadu súdu sa
nejednalo o nezrozumiteľné označenie žalovaného v Žalobe, ale že súd správne dospel k názoru, že

žalobca podal Žalobu len voči žalovanému 1/, ktorý však v tejto veci nie je pasívne legitimizovaným
subjektom.

2.6. Súd prvej inštancie však následne z nepochopiteľných dôvodov zmenil názor a bez akéhokoľvek
odôvodnenia - v rozpore so svojím predchádzajúcim predbežným posúdením - zrazu akceptoval

vysvetlenie žalobcu uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 21.12.2020, že sa jednalo od počiatku o označenie
dvoch samostatných žalovaných a že túto skutočnosť uviedol žalobca na pravú mieru a chyby v písaní
žalobca odstránil v tomto jeho vyjadrení, čo mal ďalej oznámiť aj v písomnom vyjadrení na výzvu súdu
zo dňa 14.10.2021. Žalovaný 2/ poukázal na znenie ustanovenia § 129 CSP a uviedol, že postup
prvoinštančného súdu v tejto veci je ukážkovým príkladom nesprávneho postupu súdu podľa tohto

ustanovenia, pretože súd zhojil hmotnoprávnu vadu podanej žaloby (nesprávny žalovaný subjekt), čo je
však celkom neprípustné. Za použitia argumentum ad absurdum by za rovnakých okolností bolo možné
napríklad podať žalobu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (podanie ktorej je
taktiež časovo obmedzené prekluzívnou lehotou) voči napríklad sestre bývalej manželky, s tým, že by
pri údajoch k nej bolo uvedené: „ako sestra pani X“ a následne po uplynutí prekluzívnej lehoty by bolo

takýmto spôsobom možné nesprávne podanú žalobu zhojiť, nakoľko je niekde v texte spomenutá aj
bývalá manželka. Aj podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.02.2019, sp. zn. 5Cdo/90/2018
„dopoučovacejpovinnostivšaknepatrínávod,čobymalalebomoholúčastníkvdanomprípadevykonať,
aby dosiahol žiadaného účinku. Ak je žalobný petit presný, určitý a zrozumiteľný, nie je dôvodom
k postupu podľa § 5 O.s.p. okolnosť, že žalobe nemožno vyhovieť preto, že nemá oporu

v hmotnom práve. Akákoľvek poučovacia povinnosť o tom, akým spôsobom by mala žalobkyňa
formulovať žalobný návrh, aby mohla byť v spore úspešná, presahuje rámec poučovacej povinnosti
zakotvenej v občianskom súdnom poriadku. V predmetnom konaní nebol preto dôvod pre aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p. Okrem toho, prvoinštančný súd následne zaslal žalovanému 2/ do jeho
elektronickej schránky dňa 24.03.2022 predvolanie na pojednávanie dňa 28.04.2022 spolu s výzvou

na vyjadrenie k žalobe v lehote 15 dní od doručenia. Právnemu zástupcovi žalovaného 2/ však bola
žaloba a jej prílohy doručené až 31.03.2022, a teda žalovanému 2/ nebola vzhľadom na rozsiahlosť
konania poskytnutá dostatočne dlhá lehota na poskytnutie kvalifikovaného vyjadrenia k žalobe nielen
z procesného, ale aj z vecného hľadiska. K žiadosti žalovaného 2/ o poskytnutie dodatočnej lehoty sa
súd prvej inštancie nevyjadril a žalovaného 2/ na toto vyjadrenie nevyzval, teda žalovaný 2/ mal zato,

že toto nie je pre súd relevantné. Následne na pojednávaní uskutočnenom dňa 28.04.2022, kde súd
prvej inštancie prvýkrát prezentoval svoje právne posúdenie, podľa ktorého žaloba bola podaná včas
aj voči žalovanému 2/ a tiež žalobca len jeden deň pred týmto pojednávaním doručil žalovanému 2/rozsiahle vyjadrenie vo veci samej, s ktorým sa teda žalovaný 2/ nemal možnosť vôbec pre krátkosť
času oboznámiť (nebola zachovaná lehota 5 dní na prípravu pred pojednávaním), právny zástupca
žalovaného 2/ požiadal súd o poskytnutie dodatočnej lehoty na uvedenie prostriedkov procesného

útoku a procesnej obrany, prvoinštančný súd toto žalovanému 2/ v rozpore s CSP odmietol, pričom
uviedol nasledovné: „Vzhľadom k tomu má súd za to, že žalovaný 2/ mal dostatok času na prípravu
pojednávaníakoajjehovyjadrenívtomtosporekuvzťahukukonkrétnymdôvodompopretiapohľadávky.
Z uvedeného dôvodu súd nevidí dôvodnosť návrhu žalované 2/ na odročenie pojednávania.“ Žalovaný
2/ pritom zdôraznil, že až na pojednávaní dňa 28.04.2022 súd prvej inštancie zmenil predbežné právne

posúdenie tak, že sa mu predbežne javí, že žalobca podal žalobu v zákonom stanovenej lehote správne
voči obom žalovaným, a to bez toho, aby za týmto účelom vykonal akékoľvek ďalšie dokazovanie, a
najmä bez toho, aby zdôvodnil, ako k tejto zmene došlo. Žalovaný 2/ preto vyjadril presvedčenie, že
vyššie uvedeným postupom prvoinštančného súdu mu bolo odňaté základné právo na spravodlivý súdny
proces.

2.7. Pokiaľ ide o posúdenie žaloby z hľadiska veci samej, žalovaný 2/ uviedol, že súd prvej inštancie mu
nedal zákonný priestor na uvedenie argumentácie, resp. prostriedkov procesnej obrany a procesného
útoku. Poukázal predovšetkým na skutočnosť, že žalobca je tým, kto
v tejto otázke niesol dôkazné bremeno, ktoré podľa jeho názoru neuniesol. Prvoinštančný súd totiž
založil svoje odôvodnenie v rozsudku na nesprávnej premise, podľa ktorej žalovaný 2/ nepreukázal,

že cena bola práve ním tvrdených 5.000,- Eur, avšak tento princíp je nesprávny, lebo žalobca niesol
dôkazné bremeno a jeho povinnosťou bolo preukázať, že cena bola práve ním tvrdených 8.466,13
Eur. To sa však nestalo a súd prvej inštancie toto dôkazné bremeno nepochopiteľne otočil na ťarchu
žalovaného 2/, čo je neprípustné. Podľa žalovaného 2/ jediným relevantným dôkazom v otázke kúpnej
ceny a jej výšky je cenová ponuka žalobcu na sumu 3.314,57 Eur, ktorú obe strany akceptovali, pričom

obe strany konštatovali, že došlo ku zmene ceny ústnou dohodou, pričom žalobca tvrdí, že došlo ku
zmene ceny na 8.466,13 Eur
a žalovaný 2/ tvrdí, že na 5.000,- Eur. Za stavu, keď ani jeden z nich svoje tvrdenia v tejto otázke
konkrétne nepreukázal, žalovanému 2/ nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie mohol žalobe vyhovieť.
Skutočnosti tvrdené žalobcom, že existovali aj nejaké rozpočty,

nemôžu nijakým spôsobom zavážiť v prípade preukázania výšky ceny tvrdenej žalobcom,
a to z dôvodu, že uvedené rozpočty neboli žalovaným 2/ vytvorené, akceptované ani nikdy podpísané
a žalovaný 2/ nikdy neprebral stavbu v takejto výške ceny. Žalobca nepredložil jediný dôkaz, ktorým by
preukazoval, že by žalovaný 2/ prevzal stavbu v takejto cene
a už vôbec nepredložil nijaký dôkaz, ktorým by preukázal, čo všetko bolo v súvislosti

so stavbou postavené a uskutočnené a za akú cenu. Jednalo sa len o tvrdenia žalobcu. Ďalej žalovaný
2/ vo svojom odvolaní uvádzal v podrobnostiach dôvody, pre ktoré namietal skutkové a právne závery
prvoinštančného súdu vo vzťahu k pohľadávke žalobcu.

3.1. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako

vecne správny. Poukázal na to, že hoci žalovaný 2/ uviedol všetky odvolacie dôvody v zmysle § 365
ods. 1 CSP, bližšie ich nekonkretizoval.

3.2. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného 2/ ohľadne procesného postupu prvoinštančného súdu
ohľadne označenia strán sporu na strane žalovaného a právneho posúdenia otázky pasívnej vecnej

legitimácie žalobca poukázal na podstatné právne závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 11.08.2010,
sp. zn. 2Sži 2/2010, v zmysle ktorého: „Nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného správneho
orgánu nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane
správneho orgánu, pokiaľ žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§249 ods. 2 OSP), t.

j. najmä označenie rozhodnutia správneho orgánu ktoré napadá, nakoľko správne resp. úplné označenie
žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia.“, alebo rovnako aj na 19. bod
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 7Sžsk/33/2017, v zmysle ktorého, pokiaľ
krajský súd pristúpil
k zastaveniu konania podľa § 99 písm. b/ SSP z dôvodu, že nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného

predstavuje procesnú podmienku konania, ktorú nemožno odstrániť, pochybil
a jeho rozhodnutie je potrebné považovať za nesprávne, vychádzajúce z nesprávneho právneho
posúdenia veci.3.3. Ďalej žalobca poukázal na opravné uznesenie Okresného súdu Partizánske,
sp. zn. 3Cb/10/2016, v ktorom súd konštatoval, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
doručil súdu žiadosť o opravu chyby v písaní v platobnom rozkaze, keď sa domáha zmeny označenia

žalobcu na EULER HERMES SA. Súd ho vyzval na preukázanie skutočnosti, že došlo v platobnom
rozkaze v chybe v písaní, pretože označenie žalobcu
v platobnom rozkaze sa zhoduje s jeho označením v žalobe. Žalobca doručil súdu dňa 01.07.2016
výpis z obchodného registra Belgického kráľovstva, z ktorého vyplýva, že obchodné meno žalobcu je
EULERHERMESSA,nieEulerHermesEuropeSA,akobolonesprávneuvedenévžalobeavplatobnom

rozkaze. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní,
ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
Súd z doručeného výpisu
z obchodného registra zistil, že v písomnom vyhotovení citovaného platobného rozkazu došlo k chybe
v písaní, keď bol nesprávne označený žalobca. Súd preto toto pochybenie napravil. Vzhľadom k tomu,
že CSP neobsahuje ustanovenie o oprave platobného rozkazu, súd aplikoval analogicky ustanovenie §

224 CSP o oprave rozsudku a vo veci vydal opravné uznesenie. Z uvedeného rozhodnutia tak vyplýva,
že v prípade ak ide o chybu v písaní, kedy je nesprávne alebo neúplne označený vecne legitimovaný
subjekt, jedná sa o odstrániteľnú prekážku v konaní a súd je teda povinný žalobcu vyzvať na odstránenie
alebo doplnenie podania, čo aj v konkrétnom prípade urobil.

3.4. Vo vzťahu k vyššie uvedenému žalobca tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z
29.06.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009, v zmysle ktorého „Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej

legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. Tým, že prvostupňový súd rozhodol
v prospech žalobcu, ktorému právo na náhradu škody priznal, implicitne rozhodol aj o tom, že žalobca
je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby voči žalovanému, u ktorého súd dospel k
záveru, že je pasívne vecne legitimovaný. Navyše, v prejednávanej veci námietka aktívnej legitimácie
žalobcu bola obsiahnutá v odvolaní žalovaného...“.

3.5. Žalobca ďalej pre úplnosť citoval ustanovenie § 161 ods. 1 až 3 CSP, v zmysle ktorého, ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej
podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky,

ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže
pokračovaťvkonaní,alenesmievydaťrozhodnutie,ktorýmsakonaniekončí.Aksanepodarínedostatok
procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.“. Podľa názoru žalobcu z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že súd prvej inštancie správne vec posúdil, keď zistil, že sa jedná o odstrániteľný nedostatok
procesnej podmienky a žalobcu vyzval na doplnenie a odstránenie nedostatku, čo aj žalobca v určenej

lehote učinil. Účinky podanej žaloby boli zachované nie len vo vzťahu
k žalovanému 1/ ale aj vo vzťahu k žalovanému 2/.

3.6.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostižalobcavyjadrilpresvedčenie,ževpodanejžalobeuviedol
dva pasívne vecne legitimované subjekty, a to nesprávne žalovaného 1/

a súčasne aj žalovaného 2/. Nakoľko z označenia sporových strán nebolo absolútne zrejmé, ktorý
procesne vecne legitimovaný subjekt je označený ako pasívne vecne legitimovaný subjekt, súd prvej
inštancie ho správne vyzval k precizovaniu pasívne vecne legitimovaného subjektu. Žalobca v určenej
lehote odstránil pochybnosti súdu prvej inštancie a jednoznačne zadefinoval označenie žalovaného 1/
a žalovaného 2/. Nakoľko však už v podanej žalobe bol označený žalovaný 2/, účinky podania žaloby

sa vzťahujú aj na žalovaného 2/.

3.7. Pokiaľ žalovaný 2/ v odvolaní namietal, že mu nebol poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenie
sa k veci a na predloženie dôkazných prostriedkov, podľa názoru žalobcu bolo výlučne len na procesnej
aktivite, resp. pasivite žalovaného 2/ , ako sa postaví k sporovej veci, ktoré skutočnosti označí včas a

ktoré dôkazné prostriedky predloží. Žalovaný 2/ napriek tomu, že mal dostatočné množstvo časového
a argumentačného priestoru, skutočností významné pre konanie prezentoval až v podanom odvolaní
a súčasne predložil až v podanom odvolaní dôkazné prostriedky, ktoré mal a mohol predložiť v konaní
pred súdom prvej inštancie. Podľa názoru žalobcu však v danom prípade ide o novoty, pričom nie súsplnenézákonnépodmienkypreichuplatnenievodvolacomkonanípostupompodľa§366CSP,nakoľko
žalovaný 2/ mal možnosť uplatniť tvrdenia a dôkazné prostriedky v konaní pred súdom prvej inštancie.
Žalobca preto apeloval na odvolací súd, aby sa tieto novoty neprihliadal.

4. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 21.07.2022 k vyjadreniu žalobcu zotrval na dôvodoch
uvedených v podanom odvolaní. Poukázal na to, že pokiaľ sa, žalobca sa vo svojom vyjadrení k
odvolaniu snaží navodiť dojem, že žalobu podal správne voči žalovanému 1/ aj žalovanému 2/, avšak
oboch žalovaných len nesprávne označil, s touto otázkou sa on presvedčivo vysporiadal odkazom na

obsah žaloby, z ktorej je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalobca v nej ako žalovaný subjekt
uviedol len žalovaného 1/ a žalobu
o žalovaného 2/ rozšíril až dodatočne, po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby. K argumentácii
žalobcu o tom, že v žalobe označil ako žalovaného dva subjekty,
a to JUDr. Lukáša Tyka ako správcu a Construction s.r.o. - i keď nepresne, nakoľko pri každomz
nich uviedol nepresné označenie „správca konkurznej podstaty“, žalovaný 2/ uviedol, že z uvedeného

označenia žalovaného v žalobe je každému bez akýchkoľvek relevantných pochybností zrejmé, že
žalobca podal žalobu len voči správcovi a toto označenie žalovaného nie je neurčité, neúplné ani
nezrozumiteľné, pričom tento záver bol spočiatku zrejmý aj prvostupňovému súdu. Ak by totiž žalobca
podával správne žalobu podľa § 124 ods. 4 ZoKR, podal by ju len voči žalovanému 2/ ako dlžníkovi
samotnému a neuviedol by na prvej strane žaloby, že podáva žalobu podľa § 32 ods. 9 ZoKR, pričom

uvedené ustanovenie priamo upravuje možnosť podania žaloby na určenie popretej pohľadávky v
konkurze proti správcovi, a nie v reštrukturalizácii proti dlžníkovi. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca
mylne postupoval podľa ustanovení o konkurze a žalobu podal len voči správcovi, čo je v prípade
konkurzu správny postup. Tvrdeniam žalovaného, že podal žalobu voči obom subjektom, odporuje
prinajmenšom už len skutočnosť, že v celom texte žaloby sa o žalovanom vyjadruje v jednotnom čísle a

najmä to, že takýto postup, teda podať žalobu voči obom subjektom nedáva žiadny zmysel, a teda tieto
tvrdenia sú zjavne účelové s cieľom „opraviť“ nesprávne podanú žalobu. Vo vyjadrení žalobca uviedol
niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu SR,
z ktorých vyplýva, že nesprávne alebo neúplné označenie žalovaného nemôže mať za následok
zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie. S uvedeným právnym názorom žalovaný 2/

súhlasí, avšak uvedený právny názor nie je možné aplikovať na tento prípad, kedy je zrejmé, že žalobca
podal žalobu voči inému subjektu, a to správcovi (čo je správny postup v prípade žaloby v konkurze), a
teda nejde o nesprávne označenie žalovaného, ale o podanie žaloby voči inému subjektu. Závery týchto
judikátov sú teda v tejto veci neaplikovateľné. Žalovaný 2/ opätovne vyjadril prekvapenie v súvislosti s
postupom prvoinštančného súdu v tejto veci, kedy súd de facto zhojil vadu žaloby tým, že aj po zákonnej

lehote dovolil žalobcovi rozšíriť podanú žalobu aj o žalovaného 2/, hoci tento pôvodne celkom určite
žalovaným nebol a vyjadril presvedčenie, že takto flagrantné porušenie jeho práva na spravodlivý súdny
proces musí byť v rozhodnutí odvolacieho súdu odstránené. V ďalšom žalovaný 2/ zotrval na dôvodoch
svojho odvolania.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 05.08.2022 uviedol, že žalovaný 2/ sa snaží vo svojich
procesných úkonoch navodiť dojem, že on žalovaného 2/ žaloval až dodatočne,
po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby. Opätovne zdôraznil, že podal
žalobu o určenie popretej pohľadávky voči dvom pasívne vecne legitimovaným subjektom,
a to voči reštrukturalizačnému správcovi a rovnako aj voči dlžníkovi. Označenie správcu -

JUDr. Lukáš Tyko (ako žalovaný 1/) a rovnako aj označenie dlžníka: Construction s.r.o.
v reštrukturalizácii (ako žalovaný 2/) vyplýva aj jednoznačne z identifikácie žalovaného, kde je
identifikovaný žalovaný 1/ a žalovaný 2/. Ako je podľa názoru žalobcu zrejmé každému,
v identifikácii žalovaného sú uvedené dva pasívne vecne legitimované subjekty. Žiadny predpis
neurčuje, v akom poradí alebo ako sa majú pasívne, resp. aktívne vecne legitimované subjekty

označovať. Z platných a účinných právnych predpisov len vyplýva spôsob identifikácie. Žalovaný
poukázal na ustanovenie § 133 ods.1 CSP, zmysle ktorého fyzická osoba sa v žalobe označuje menom,
priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným
údajom. Podľa § 133 ods. 2 CSP,
právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla

a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Ako vyplýva z podanej žaloby o určenie popretej
pohľadávky, sú v podanej žalobe identifikované dva subjekty, a to správca
a právnická osoba - spoločnosť Construction s.r.o., ktorá je identifikovaná z hľadiska všetkých
identifikátorov špecifikovaných v ustanovení § 133 ods. 2 CSP, teda z hľadiska názvu, adresy sídlaa identifikačného čísla organizácie. Žalobca uvedením správneho názvu, sídla a identifikačného čísla
osoby už v podanej žalobe splnil svoje povinnosti vo vzťahu
k určeniu a identifikácii pasívne vecne legitimovaného subjektu. Skutočnosť, že žalobca správcu uviedol

ako konkurzného správcu, a nie reštrukturalizačného správcu, resp. že uviedol v podanej žalobe
nesprávne ustanovenie ZoKR, v predmetnom prípade nemôže
byť na neprospech žalobcu. Uvedené žalobca odôvodnil aj z hľadiska súdnej judikatúry,
s ktorej závermi žalovaný 2/ súhlasil a akceptoval ich. Žalobca vyjadril presvedčenie, že
žalovaní 1/ a 2/ nemôžu vyvodzovať zámer žalobcu označiť strany sporu len zo skutočnosti, že sa

pre označenie sporovej strany použije singulár alebo plurál. Rovnako skutočnosť, prečo žalobca podal
žalobu aj voči žalovanému 1/ aj žalovanému 2/, bola dostatočne odôvodnená
a objasnená v rámci jeho procesných úkonov v konaní pred súdom prvej inštancie.

6. Ďalšie písomné podania strán odvolaciemu súdu neboli doručené.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení
§ 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

8. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného

2/ nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to
nevyžadoval dôležitý záujem.

9. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

11. Žalovaný 2/ založil dôvody svojho odvolania prioritne na tvrdení, že on ako strana sporu v

procesnom postavení žalovaného nebol označený v pôvodnej žalobe podanej na súde prvej inštancie
dňa 23.10.2020, nakoľko žaloba smerovala len proti jedinému žalovanému, a to proti JUDr. Lukášovi
Tykovi, správcovi, a že pokiaľ následne žalobca v písomnom podaní zo dňa 21.12.2020 identifikoval ako
žalovaného aj jeho, učinil tak vo vzťahu k nemu až po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie
žaloby stanovenej v § 124 ods. 4 ZoKR. V tomto kontexte žalovaný 2/ namietal nesprávny procesný

postup súdu prvej inštancie spočívajúci v hodnotení označenia strán sporu na strane žalovaného
v rozpore s jeho predbežným právnym posúdením a následné nesprávne právne posúdenie veci z
hľadiska hmotného práva.

12. Odvolací súd v dôsledku takto vymedzených odvolacích dôvodov predovšetkým skúmal, či žalobca

podal žalobu o určenie popretej pohľadávky proti žalovanému 2/ riadne a včas tak, ako to vyplýva z
ustanovenia § 124 ods. 4 ZoKR.
13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca (právne zastúpený) podal dňa 23.10.2020 na súde
prvej inštancie proti žalovanému označenému ako: JUDr. Lukáš Tyko, správca, Piaristická 46, Trenčín,
zn. správcu: S1333, Construction s.r.o. so sídlom Nadlice 64, 956 32 Nadlice, Slovenská republika, IČO:

31 106 064, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, oddiel: Sro, vložka č.: 19375/
R žalobu o určenie popretej pohľadávky s odkazom na ustanovenie § 32 ods. 9 ZoKR. Predmetnou
žalobou sa žalobca domáhal určenia, že je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky v reštrukturalizačnom
konaní dlžníka Construction s.r.o. v reštrukturalizácii vedenej Okresným súdom Trenčín
sp. zn. 38R/4/2020 vo výške 5.205,06 Eur z titulu neuhradenia časti odmeny za realizáciu diela, úrokov

z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a tiež určenia,
že jeho pohľadávka prihlásená prihláškou pohľadávky zo dňa 17.08.2020 do reštrukturalizačného
konania vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 38R/4/2020 zapísaná v zozname pohľadávok
pod poradovým číslom 11 vo výške istiny 3.293,24 Eur, vo výške úrokov z omeškania 1.471,41 Eur,
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 440,41 Eur v celkovej sume 5.205,06 Eur, je čo

do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky istiny, výšky úrokov z omeškania, výšky nákladov a výšky
celkovej sumy nesporná, oprávnená a zistená. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.14. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že súd prvej inštancie dňa 28.10.2020 zaslal žalovanému JUDr.
LukášoviTykovi,správcovi,výzvunavyjadreniesakžalobe.Žalovanýsprávcavovyjadreníz27.11.2020
namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu, keď uviedol, že pasívne vecne legitimovaným subjektom v

sporoch vedených v zmysle § 124 ods. 4 ZoKR je dlžník, a nie správca. Žalovaný správca tiež uviedol,
že nakoľko lehota na podanie žaloby v zmysle § 124 ods. 4 ZoKR je lehotu prekluzívnou a nepodaním
žaloby voči dlžníkovi v tejto lehote zanikne právo veriteľa na určenie pohľadávky, nie je možné žalobe
žalobcu vyhovieť. Následne žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.12.2020, doručenom súdu prvej
inštancie dňa 22.12.2020 uviedol, že v časti označenia žalovaného identifikoval v podanej žalobe dva

subjekty, a to reštrukturalizačného správcu dlžníka JUDr. Lukáša Tyka a za
dvojbodkou samotného dlžníka - spoločnosť Construction s. r. o. v reštrukturalizácii. V podanom
vyjadrení vyjadril svoj nesúhlas s názorom, že žalovaným subjektom bol len
JUDr. Lukáš Tyko, správca. Argumentoval tým, že identifikácia dvoch pasívne legitimovaných subjektov
je zrejmá zo samotného označenia účastníkov konania a posudzovanie akýchkoľvek nedostatkov na
titulnejstrane podanejžalobyzasituácie,aksútamnepochybneuvedenédvasubjekty,byboloprílišným

formalizmom a v konečnom dôsledku odmietnutím mu spravodlivosti ako veriteľovi dlžníka.

15. Podľa § 124 ods. 4 ZoKR v znení neskorších predpisov, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do
30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby
súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie

zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky;
v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

16. Zoskutkovéhostavuveci,takakohozistilsúdprvejinštancienazákladevykonanéhodokazovania,
vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 20.07.2020, zverejneným

v Obchodnom vestníku č. 142/2020 zo dňa 24.07.2020, bola povolená reštrukturalizácia dlžníka
Construction s.r.o. so sídlom 956 32 Nadlice 64, Slovenská republika, IČO 31 106 064. Uznesením
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 20.07.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku č.
142/2020 zo dňa 24.07.2020, bol do funkcie správcu ustanovený JUDr. Lukáš Tyko so sídlom kancelárie
Palackého 5, 911 01 Trenčín, zapísaný v zozname správcov pod zn. S1333. Reštrukturalizačné konanie

pri dlžníkovi, spoločnosti Construction s.r.o. v reštrukturalizácii, bolo vedené Okresným súdom Trenčín
pod spis. zn. 38R/4/2020. Dňa 03.08.2020 bola do reštrukturalizácie žalobcom ako veriteľom prihlásená
pohľadávka vo výške 5.205,06 Eur, pozostávajúca zo 3.293,24 Eur istiny, 1.471,41 Eur úrokov z
omeškania a 440,41 Eur nákladov z uplatnenia pohľadávky. Dňa 24.09.2020 bolo právnemu zástupcovi
žalobcu doručené podanie reštrukturalizačného správcu dlžníka zo dňa 23.09.2020 označené ako

Oznámenie o popretí pohľadávky podľa § 124 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, na základe ktorého reštrukturalizačný správca JUDr.
Lukáš Tyko oznámil veriteľovi, že popiera pohľadávku ním prihlásenú do reštrukturalizačného konania
v rozsahu a z dôvodov uvedených v zozname pohľadávok.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, možno zhodne so záverom súdu prvej inštancie konštatovať, že
ak žalobca podal žalobu o určenie popretej pohľadávky na súde prvej inštancie dňa 23.10.2020, podal
ju včas, v zákonnej 30 dňovej lehote na podanie incidenčnej žaloby stanovenej v § 124 ods. 4ZoKR.

18. Odvolací súd však za zásadnú a rozhodujúcu považoval skutočnosť, že žaloba mala byť v

zmysle § 124 ods. 4 ZoKR jednoznačne podaná proti dlžníkovi, a nie proti správcovi. Ako vyplýva zo
zistenia odvolacieho súdu uvedeného v odseku 13. odôvodnenia tohto rozhodnutia, žalobca v žalobe
ako žalovaného označil nepochybne osobu správcu
JUDr. Lukáša Tyka s tým, že ide o správcu konkurznej podstaty obchodnej spoločnosti Construction
s.r.o. v reštrukturalizácii. Žaloba tak nebola preukázateľne podaná v zákonnej lehote voči dlžníkovi

Constructions.r.o.,alebolapodanávočisubjektu,ktorýnebolvecnepasívnelegitimovanývpredmetnom
incidenčnom spore.

19. Je potrebné zdôrazniť že lehota 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok
určená veriteľovi na podanie žaloby voči dlžníkovi je lehotou prekluzívnou a po jej márnom uplynutí

veriteľovi zaniká nárok domáhať sa určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia
zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky. Pasívne vecne
legitimovaný je v danom konaní iba dlžník, ktorý mal byť v žalobe v zmysle zákona správne žalobcomoznačený ako žalovaný. Žalobu bolo možné podať iba voči dlžníkovi, a nie voči správcovi. Žalovaný 2/
opodstatnene argumentoval tým,
že po podaní žaloby ani súd prvej inštancie nemal žiadne pochybnosti o tom, kto je žalovaným subjektom

a že je ním práve JUDr. Lukáš Tyko, správca, čomu nasledoval
aj jeho ďalší procesný postup v konaní, keď žalobu na vyjadrenie zaslal výlučne len
JUDr. Lukášovi Tykovi, správcovi. Až následne, po tom, čo žalovaný JUDr. Lukáš Tyko vo svojom
vyjadrení k žalobe okrem iného namietal aj nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie s poukazom na
ustanovenie § 124 ods. 4 ZoKR, žalobca doručil dňa 22.12.2020 súdu prvej inštancie písomné podanie,

v ktorom ako žalovaného označil aj obchodnú spoločnosť Construction s. r. o. a zároveň reagoval na
námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie zo strany JUDr. Lukáša Tyka, správcu, tvrdením, že s
prihliadnutím na skutkové a právne argumenty uvedené v žalobe je zrejmé, že táto žaloba od počiatku
smerovala aj proti dlžníkovi Construction s.r.o.

20. Následný procesný postup prvoinštančného súdu, keď ten napriek predbežného právnemu

posúdeniu veci na pojednávaní konanom dňa 29.09.2021, v ktorom vyjadril celkom zreteľne svoj
predbežný právny názor v otázke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného správcu (na
pojednávaniebolpredvolanýnastranežalovanéholensprávca-pozn.odvolaciehosúdu),ďalejvkonaní
pokračoval aj so žalovaným 2/, a to bez toho aby sa
s jeho účasťou v v predmetnom spore vysporiadal postupom podľa § 79 CSP, mal za následok

nielen porušenie ústavnoprávneho princípu práva na spravodlivý proces so zreteľom na rovnosť zbraní
opakovane judikovanú Európskym súdom pre ľudské práva a Ústavným súdom Slovenskej republiky,
ale aj nesprávne právne posúdenie veci v kontexte s nielen
s otázkou vecnej legitimácie žalovaného 2 /, ale aj márneho uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie
žaloby proti nemu. Odvolací súd zdôrazňuje, že otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva a

nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo, ani nemôže o
tomto nedostatku žalobcu poučiť (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo
197/2010, sp. zn. 6Cdo 125/2011).

21. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že k uplatneniu nároku

zo strany žalobcu proti žalovanému 2/ došlo bez akýchkoľvek pochybností až na základe písomného
podania žalobcu zo dňa 21.12.2020, doručeného súdu prvej inštancie dňa 22.12.2020, teda po márnom
uplynutí prekluzívnej lehoty stanovenej
v § 124 ods. 4 ZoKR. Márnym uplynutím tejto 30-dňovej prekluzívnej lehoty žalobcovi ako veriteľovi
zaniklo právo domáhať sa určenia žalobou požadovaných skutočností proti žalovanému 2/, v dôsledku

čoho bolo potrebné žalobu proti nemu zamietnuť, a to bez ďalšieho vecného posudzovania jej
dôvodnosti.

22. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Aj keď v prejednávanej veci došlo zo strany prvoinštančného

súdu k procesným pochybeniam v súvislosti s ustálením okruhu žalovaných subjektov, toto procesné
pochybenie vzhľadom na konštatované márne uplynutie prekluzívnej lehoty na uplatnenie práva proti
žalovanému 2/ nezakladalo dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku, lebo v konečnom dôsledku by
aj tak muselo dôjsť k zamietnutiu žaloby voči nemu.

23. Odvolací súd preto zmenil podľa § 388 CSP rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti vo
výroku II. tak, že žalobu proti žalovanému 2/ zamietol. Zároveň zmenil napadnutý rozsudok podľa § 388
CSP aj v súvisiacom výroku V. o náhrade trov konania
a podľa § 396 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalovanému 2/, ktorý bol v spore
napokon úspešný, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov vzniknutých v prvoinštančnom konaní

v rozsahu 100 %.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v
rozsahu 100 % vzhľadom na plný úspech žalovaného 2/ v odvolacom konaní.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).