Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. marec 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122207727
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8122207727.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci manželky : E. R., rodená
C., narodená XX.XX.XXXX, bytom T. X, t. č. H., R. X, proti manželovi, ktorý návrh nepodal: Q. R.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom T. X., v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode k maloletej J.L., narodenej XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej
opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H., o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č.k. 29P/233/2022-27 zo dňa 05.12.2022, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka (ďalej aj ako „manželka“ alebo „matka“) sa podaným návrhom na začatie konania
domáhala rozvodu manželstva, za súčasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal.
dcére J., a to spôsobom jej zverenia do osobnej starostlivosti matky, za súčasného uloženia povinnosti
manželovi (ďalej aj ako „otcovi“) prispievať na výživu maloletej sumou 30,- eur mesačne, bez úpravy

styku otca s maloletou.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. manželstvo účastníkov konania E. R., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a Q. R., nar. XX.XX.XXXX,
uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v T., ktoré je zapísané v knihe manželstiev bývalého Miestneho národného

výboru v T., vo zväzku 4, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X rozvádza,

II. na čas po rozvode zveruje mal. J. R., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky,

III. obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok,

IV. otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. J. sumou 30 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k

rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva,
opakovane do budúcna,

V. styk otca s maloletou neupravuje,VI. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“
3. Súd zistil, že manželia spolu dlhodobo nežijú ani spolu nehospodária, prakticky nekomunikujú.

Navrhovateľka v žiadnom prípade nemieni v manželstve pokračovať. Napriek nesúhlasu manžela
súd manželstvo napokon rozviedol. Ani dlhodobé trvanie manželstva nemôže byť dôvodom pre jeho
zachovanie, pokiaľ je vzťah tak vážne rozvrátený. Manžel nijakým spôsobom nesanuje vzťah, nemení
svoje postoje. Naopak, akceptuje skutočnosť, že navrhovateľka s ním nežije v spoločnej domácnosti a
chce len zachovať manželstvo bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom sa jeho vzťah s navrhovateľkou

zlepšil. Pokiaľ sa manžel domnieva, že rozvodom manželstva sa môže zmeniť jeho vzťah, resp.
stretávanie s maloletou dcérou, s rozvodom to nesúvisí.

4. Manžel sa na výchove maloletej podieľa minimálne, starostlivosť o ňu zabezpečuje matka. Súd preto
vyhovelnávrhuaponechalmaloletúvstarostlivostimatky.Vzhľadomnapríjemmanželaurčilsúdvýživné
z jeho strany vo výške 30,- Eur mesačne. Styk s maloletou súd neupravoval.

5. Keďže ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, súd nepriznal náhradu trov konania
žiadnemu z účastníkov konania.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

6. Proti rozsudku podal odvolanie manžel. S rozvodom nesúhlasí, hlavne z dôvodu záujmov maloletej,
pre ktorú rozvod bude mať zlé psychické následky. Popiera tvrdenia, že s manželkou dlhodobo intímne
nežijú, alkohol údajne tiež nepožíva. O maloletú dcéru sa vždy staral, aktuálne má obavy, ako sa matka
postará o dcéru, popri robote, tiež s ohľadom na vlastnú minulosť.

7. Matka vo vyjadrení poukazuje na výchovu otca voči mal. deťom aj jeho správanie voči ostatným
členom rodiny. Tvrdenia otca o vlastnej nevere odmieta a považuje ich za výmysly.

8. Podaním zo dňa 02.01.2023 otec súdu uviedol, že berie späť, čo uviedol na manželku.

9. Na výzvu odvolacieho súdu otec podaním zo dňa 20.02.2023 súdu uviedol, že s rozvodom nesúhlasí a
vočirozvodovémurozsudkusanaďalejodvoláva.Otecmázáujemžiťvspoločnejdomácnostiaspoločne
s manželkou sa podieľať na výchove dcéry.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel

k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné.

11. Z obsahu podaného odvolania manžela je zrejmé, že s rozvodom manželstva naďalej nesúhlasí,
žiadnym spôsobom však nevyvrátil ani nespochybnil správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie
o trvalom a hlbokom rozvrate vzťahov medzi manželmi. Naopak, aj z podaného odvolania manžela

a následného vyjadrenia manželky vyplýva pretrvávajúca averzia, obviňovanie a ponižovanie medzi
manželmi. Manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú po dlhšie časové obdobie a minimálne zo strany
manželky nie je žiaden záujem o obnovu manželského spolužitia.

12. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako

„zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.13. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

14. Poukazujúc na vyššie citované ustanovenia zákona o rodine, v kontexte okolností preskúmavanej
veci možno konštatovať, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj účel a vzťahy medzi manželmi sa
vzdialili zákonom predpokladanému spolunažívaniu a harmónii. Manželia sa nerešpektujú, nepomáhajú
si a z dôvodu pretrvávajúcich konfliktov nevytvárajú ani zdravé rodinné prostredie pre ich mal. dcéru.

Manželka navyše konštantne a presvedčivo odmieta ďalšie manželské spolužitie, čo vylučuje jeho
obnovenie.

15. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdom prvej o splnení
zákonných predpokladov pre rozvod manželstva, vychádzajúc pritom z dikcie ustanovenia § 23 ods.
1 zákona o rodine. S konaním o rozvod je nerozlučne spojená úprava výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Vzhľadom na viazanosť tejto úpravy
s výrokom o rozvode manželstva, preskúmal odvolací súd napadnutý rozsudok aj v jeho prevyšujúcej
časti podľa § 379 písm. a) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

16. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky

prihliadol na odporúčania ustanoveného opatrovníka a do svojho rozhodnutia v podstate prevzal od roku
2020 exitujúci skutočný stav faktického výkonu osobnej starostlivosti matky o maloletú. V konečnom
dôsledku, otec zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti ani nenavrhoval, niet preto dôvodu pre
zmenu či zrušenia tohto rozhodnutia.

17. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

18. Výživného určil otcovi súd vo výške 30,- eur, teda na hranici minimálneho výživného, ktoré platí
každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery v zmysle ustanovenia § 62
ods. 3 zákona o rodine. Určenie výživného pod zákonom stanovenú minimálnu výšku neprichádza do
úvahy, otec k tomuto rozhodnutiu súdu neuvádza ani žiadne svoje výhrady.

19. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

20. Ostávajúcim výrokom napadnutého rozsudku súd vyslovil, že styk otca s maloletou neupravuje v

súlade s návrhom navrhovateľky, voči ktorému zo strany otca neboli vznesené námietky, smerujúce
k autoritatívnej súdnej úprave. Otec podľa vlastných vyjadrení na stretnutiach s maloletou, pritom je
zrejmé, že s maloletou je v pravidelnom telefonickom kontakte, prebieha zrejme aj osobný styk, čo
odvolací súd vyvodzuje s vyjadrení otca v odvolacom konaní. Za danej situácie odvolací súd ponecháva
úpravu styku otca s maloletou na dohode rodičov, nie je však vylúčené pristúpiť v budúcnosti k súdnej

úprave styku, ak sa preukáže, že otcovi je bránené v kontakte s dcérou, resp. ak styk otca s maloletou
bude v rozpore s jej najlepším záujmom a rodičia nebudú schopní dohody.

21. Zhrnúc však vyššie uvedené, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, preto
ho v celosti potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovenia

§ 2 ods. 1 CMP.

22. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP v spojení s ust. § 58
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací
súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z

účastníkov podľa § 55 CMP.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).