Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6Er/1519/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210221021
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:2210221021.3

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast.: Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti
povinnému: P. X., A.. X.X.XXXX, S. W. P. D. XXX, D., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf
Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, pod. sp. zn. EX 15692/10, o
vymoženie 2.062,75,- € s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu č.k. 6Er/1519/2010-25 zo dňa 3.2.2023 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vykonanie exekúcie spísaným vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom dňa
15.10.2010 sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného titulu -
Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07732/10 zo dňa 7.9.2010. Exekučný
titul nadobudol právoplatnosť dňom 4.10.2010 a vykonateľnosť dňom 7.10.2010. Dňa 11.1.2011 súd

udelil poverenie súdnemu exekútorovi na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

2. Súdny exekútor dňa 3.2.2016 postúpil súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
zo dňa 21.1.2016. Predmetné doplnenie oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.1.2016.

3. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou

tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

4. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona
odkladajú.

5. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

6. Podľa § 233a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov postup ukončenia exekučných konaní začatých pred
1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje zákon č. 233/2019
Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoUNEK).

7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len
„ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017

a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie) a osobitosti
postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).8. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred
1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.marca 2017.

9. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní ak súd ku dňu,
keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad
starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná
doba podľa § 3 sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená.

10.Vzhľadomktomu,ževtomtokonaníjeexekučnýmtitulomzmenkovýrozhodcovskýrozsudokapodľa
§ 243 f ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 sa tieto exekúcie odkladajú, uplatňuje sa
tu relatívna výnimka v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z..

11. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až

243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa
použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

13. Podľa § 10 ods. 2 ZoUNEK, podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia
sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.

14. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len

„Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

15. Podľa § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), každé podanie sa posudzuje
podľa jeho obsahu.

16. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

17. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý

napadnuté uznesenie vydal.

18. Podľa § 247 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie
právoplatnosť.

19. Podľa § 250 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná,
súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný
právnym názorom súdu.

20. Na základe vyššie uvedených ustanovení, súd preskúmal sťažnosť oprávneného, ktorú podal

dňa 13.2.2023. Oprávnenému bolo predmetné uznesenie doručené dňa 8.2.2023. Oprávnený podal
sťažnosť elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 13.2.2023, to znamená, že sťažnosť
bola doručená súdu v zákonnej 15 dňovej lehote. Ustanovenie § 240 CSP, že sťažnosť môže podať
ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané, je tiež v tomto prípade splnené, nakoľko súd zastavil
exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

21. Oprávnený v sťažnosti uviedol, že Oprávnený považuje napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné.
V súlade s ust. § 220 ods.2 CSP mal súd v odôvodnení uznesenia stručne, jasne a výstižne vysvetliť,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Odôvodnenie predmetného uznesenia však tieto zákonom

stanovené podmienky nespĺňa. Oprávnený sa nestotožňuje s názorom konajúceho súdu vyjadrenom
v odôvodení rozhodnutia. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že predmetné exekučné konanie je
vedené voči povinnému, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. V zmysle § 52
ods.4Občianskehozákonníka,,Spotrebiteľjefyzickáosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“
Ustanovenie § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu. Práve predmetný zákon vylučuje možnosť zabezpečenia

spotrebiteľských vzťahov zmenkou (§ 5a ods. 1 písm. b). Vzhľadom k uvedenému oprávnený má
za to, že sa predmetné ustanovenia na dané exekučné konanie nemôžu aplikovať, keďže hlavný
kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Pokiaľ by sa súd druhej inštancie neuspokojil s vyššie
uvedenou argumentáciou oprávneného si týmto oprávnený zároveň dovoľuje poukázať na skutočnosť,
že už k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, na základe

ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého
zmenka zabezpečovala. Vzhľadom na to, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú boli súčasťou exekučného spisu tak,
ako na to upozornil exekučný súd oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený
má za to, že si svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4
Exekučného poriadku splnil. Vyššie uvedené konštatoval i Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom

rozhodnutí sp. zn. 43CoE/142/2017-45 zo dňa 19.04.2017. V zmysle uvedeného oprávnený poukazuje
na to, že dôkazy osvedčujúce vyššie uvedené skutočnosti sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie
súčasťou exekučného spisu a tým pádom aj exekučného spisu súdu, ktorý súdny exekútor požiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zároveň oprávnený uvádza, že medzičasom nedošlo
k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má

Oprávnený za to, že Rozhodcovskou doložkou bola platne založená právomoc Rozhodcovského súdu,
a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom rozhodcovského konania má povahu Exekučného titulu
(nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť). oprávnený navrhuje, aby súd napadnuté Uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. (č.l. 49 spisu).
22. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu, sťažnosťou oprávneného a preskúmaním napadnutého

uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Skutkový stav veci bol náležite
zistený a uznesenie vyššieho súdneho úradníka je vo výrokovej časti vecne správne. Vyšší súdny
úradník sa v odôvodnení uznesenia vysporiadal so spornou skutočnosťou, ktorá vychádza z podanej
sťažnosti a správne zastavil exekúciu s dôvodu nedodržania lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Súd preto opätovne zdôrazňuje, že nemožno

považovať podanie oprávneného, ktoré bolo exekučnému súdu doručené dňa 3.2.2016, ako doplnené
včas. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa
15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015. Účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa 23.12.2015.
Preto oprávnený bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní počítaných od 23.12.2015,
teda najneskôr do 22.1.2016. Oprávnený takéto podanie v zákonom ustanovenej lehote neurobil, a

exekučnému súdu ho doručil prostredníctvom súdneho exekútora až dňa 3.2.2016. V tomto smere
teda vyšší súdny úradník správne poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo
dňa 8.11.2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny

záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť,
že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených
prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť
výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II.
ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016)]. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti

samotného oprávneného, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom
rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnil a doručil v zákonnej
lehote príslušnému exekučnému súdu. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že
právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia
návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej

istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase
vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom
ustanovenej lehoty na jeho vykonanie, ku ktorým dospeli.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zastáva názor, že v predmetnej veci je daný dôvod na

zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, teda bez preskúmania danej veci,
keď si oprávnený nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.
Zároveň má súd za to, že vyšší súdny úradník postup pri rozhodovaní odôvodnil dostatočne, keď z
uvedeného dôvodu rozhodol o zastavení exekúcie.24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k rozhodnutiu o vecnej správnosti napadnutého
uznesenia, exekúcia je správne zastavená podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Sťažnosť

oprávnenéhonebolapodanádôvodneauznesenievydanévyššímsúdnymúradníkomjevecnesprávne,
a preto sťažnosť oprávneného v zmysle § 250 ods. 1 CSP zamietol.

25. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.