Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. jún 2022

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5621203735
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2022:5621203735.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne U. L.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XX, W., zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom
Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému Ľ. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. J. XXX/XX, D. U.,
zastúpenému Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom so sídlom 1. mája 697/26, Liptovský Mikuláš, v
konaní o určenie, že žalobkyňa je závetnou dedičkou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté

samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku vydaným vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 18. 10. 2021 a doplnenou 15. 02. 2022 sa žalobkyňa domáhala určenia, že
je oprávnená dediť po poručiteľovi Ľ. L., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel 17. 05. 2018.
Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný, jej vnuk, nepriznal v dedičskom konaní po smrti svojho otca, syna
žalobkyne, závet, o ktorom vedel od žalobkyne a od strýka. V konaní o dedičstve vedenom notárkou
JUDr. Milenou Geškovou pod sp. zn. D/not 96/2018 bol ako dedič prizvaný výlučne žalovaný ako syn
poručiteľa, ktorý v celom rozsahu prebral aktíva aj pasíva dedičstva, čo bolo potvrdené uznesením
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 5D/385/2018, právoplatným 23. 10. 2018. Poručiteľ závet

spísal vlastnoručne v Bratislave dňa 01. 11. 1997 a následne ju odovzdal stranám sporu.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uplatnený nárok nie je možné žalobkyni priznať, lebo v danom
prípade je podľa názoru žalovaného možné uplatniť nárok na vydanie dedičstva oprávnenému dedičovi v
súladesustanovením§485Občianskehozákonníka.Vtakomprípadezačínaplynúťpremlčaciadobaod
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo. Pôvodná žaloba bola súdu doručená
18. 10. 2021, následne bola doplnená na základe výzvy súdu. Dedičské konanie po poručiteľovi

bolo právoplatne skončené dňom 23. 10. 2018, pričom žalobkyňa si doposiaľ svoj nárok na vydanie
dedičstva v súlade s ustanovením § 485 Občianskeho zákonníka neuplatnila. Žalovaný preto vzniesol
námietku premlčania. Žalobkyňa zároveň nepreukázala skutkové tvrdenia ohľadne existencie závetu.
Predložené splnomocnenie zo dňa 29. 04. 1993 nespĺňa zákonné náležitosti závetu podľa ustanovenia
§ 476b Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o listinu označenú ako „Záveť“ zo dňa 01. 11. 1997, túto
je možné považovať za dispozičný úkon poručiteľa s majetkom pre prípad smrti, avšak ani táto listina
nepriznáva žalobkyni akékoľvek dedičské právo. Poručiteľ neodkázal žalobkyni žiaden majetok, pričom

v predmetnom závete poručiteľ iba potvrdil dedičské právo žalovaného ako jediného zákonného dediča.
Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť.3. Žalobkyňa v replike trvala na tom, že holografne písaný závet dňa 01. 11. 1997 jednoznačne vyjadruje
vôľu poručiteľa, aby žalobkyňa bola závetná dedička z nehnuteľností, z domu vo Vajnoroch vo výške
30 %. Vyjadrenie žalovaného je účelové a tak isto bolo aj účelové, keď konajúcemu notárovi nepredložil

závet z 01. 11. 1997, ktorý „sám“ vyhodnotil ako neplatný. Žaloba bola podaná v zákonnej lehote, preto
považuje námietku premlčania za bezdôvodnú. Zároveň doplnila žalobu, ktorou sa domáha určenia, že
je závetnou dedičkou na základe závetu zo dňa 01 11. 1997 a je oprávnenou dediť z vôle poručiteľa
nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Bratislava III, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č.
XXXX, pre katastrálne územie Q., obec Bratislava - Vajnory, okres Bratislava ako záhradná chata so

súpisných číslom 12229, postavená na pozemku parcely registra KN-C č. 2886/3 a záhrada o výmere
256 m2, parcela registra KN-C č. 2886/1 a zastavaná plocha a nádvorie o výmere 83 m2, parcela
registra KN-C č. 2886/3, t. j. sumu 54 000,- eur. O pripustení tejto zmeny žaloby rozhodol súd v súlade
s ustanovením § 142 ods. 2 C. s. p. na pojednávaní dňa 21. 06. 2022.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti ospravedlnenej žalobkyne.

Žalobca vypovedal, že so starou mamou mal dobrý vzťah a o predmete sporu sa nebavili. Vzťah sa
pokazil až po telefonáte právnej zástupkyne žalobkyne, po ktorom žalovaný zavolal svojej starej mame,
ktorá mu zložila telefón. O závete sa dozvedel až po smrti otca, kedy mu ho predložila stará mama.
Závet aj plnomocenstvo predložil notárke JUDr. Milene Geškovej, ktorá ich však neakceptovala. Potvrdil,
že žalobkyňa mala vedomosť o prebiehajúcom dedičskom konaní. Je pravdou, že počas dedičského

konania mu žalobkyňa oznámila, že pomáhala otcovi a pripravovala ho na to, že zrejme bude aj ona
dediť nejaký majetok. Žalovaný sa so žalobkyňou nikdy nebavil o žiadnych sumách, v súčasnosti ju
nemá z čoho vyplatiť. Potvrdil, že žalobkyňa mu prostredníctvom právnej zástupkyne navrhla prevedenie
podielu na nehnuteľnostiach v prípade, ak nedisponuje finančnými prostriedkami.

5. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa sa domáha svojho nároku predovšetkým z
morálneho hľadiska a očakáva od žalovaného, že bude rešpektovať vôľu svojho otca. Spísanie závetu
žalobkyňa odôvodňuje tým, že poručiteľ mal zdravotné problémy a cestoval často do zahraničia, pričom
sa chcel vyrovnať so svojou mamou, ktorá mu finančne prispievala na kúpu a rekonštrukciu domu vo
Vajnoroch a na jeho podnikateľské aktivity. Celkovo mu poskytla 11 000,- USD a 60 500,- Sk a následne

na rekonštrukciu ďalších 168 405,- Sk. Potom ako poručiteľ tragicky zahynul v zahraničí, mal žalovaný
vedomosť o závete a tento podľa názoru žalobkyne úmyselne zatajil pred notárkou.

6. Zlistiny,ktorábolapripojenákžalobe,označenejako„Splnomocnenie“zodňa 29.04.1993vyplýva,

že Ľ. L., nar. XX. XX. XXXX Q. F. splnomocnil žalobkyňu, aby ho zastupovala vo všetkých osobných
a majetkových záležitostiach, okrem predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku. Súčasťou listiny je
vyhlásenie, že v prípade smrti, všetok majetok zanecháva 50 % podielom žalovanému a žalobkyni s tým,
že s majetkom jeho syna bude disponovať jeho matka a po dovŕšení 23 veku syna bude jeho majetok
použitý vo väčšej miere na jeho štúdium.

7. Napriek tomu, že strany sporu sa pred pojednávaním vyjadrovali aj k listine zo dňa 01. 11. 1997,
táto bola súdu predložená až na pojednávaní. Z uvedenej listiny označenej ako „Záveť“ poručiteľ Ľ.
L. vlastnou rukou uviedol, že „týmto zanechávam pre prípad mojej smrti nehnuteľností v kat. úz. Q. -
rod. dom spolu s pozemkom v celosti môjmu synovi Ľ. L., nar. XX. XX. XXXX. Nakoľko moja matka U.

L. bytom M., O. XX, nar. XX. XX. XXXX, mi finančne ako aj morálne pomohla zrekonštruovať vyššie
uvedenú stavbu, žiadam aby sa na podklade dohody s mojim synom finančne vyporiadali a to vo výške
minimálne 30 % z ceny nehnuteľností v prospech mojej mamy. Za správcu dedičstva určujem moju
matku U.. L.. Neželám si aby matka môjho syna akýmkoľvek spôsobom spravovala alebo zasahovala do
majetkových práv môjho syna, nakoľko sa psychicky a fyzicky absolútne nezúčastnila na nadobudnutí

a zveľadení tohto majetku“.

8. Z uznesenia o dedičstve Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 23. 10. 2018, sp. zn. 5D/385/2018
vyplýva, že jediným dedičom zo zákona v 1. dedičskej skupine podľa § 473 Občianskeho
zákonníka je syn poručiteľa - žalovaný, ktorý nadobudol dedičstvo v plnom rozsahu.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobkyňa sa v konaní
domáhala určenia, že je závetnou dedičkou po poručiteľovi Ľ. L. a to najprv na základe splnomocnenia
zo dňa 29. 04. 1993 a následne na základe listiny zo dňa 01. 11. 1997 označenej ako „Záveť“. Dedí sazo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov, pričom ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu,
ktorý spôsob má prednosť, nastupujú namiesto neho dediča zo zákona. Predložené plnomocenstvo
zo dňa 29. 04. 1993, najmä jeho časť týkajúca sa vôle poručiteľa pre prípad smrti, nespĺňa zákonné

náležitosti závetu podľa ustanovenia § 476b Občianskeho zákonníka, keď na ňom absentujú podpisy
a označenia dvoch svedkov, ako aj výslovné uvedenie, že táto listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
Zároveň, z listiny označenej ako „Záveť“ je síce možné vyvodiť, že poručiteľ týmto chcel urobiť poriadok
s časťou majetku v katastrálnom území Q. pre prípad smrti, avšak ani z tohto listinného dôkazu
nevyplýva to, že žalobkyňa by mala byť podľa poslednej vôle poručiteľa závetnou dedičkou popri synovi

poručiteľa. V uvedenej listine poručiteľ celkom určito a zrozumiteľne uviedol, že pre prípad smrti má byť
jediným závetným dedičom nehnuteľností v katastrálnom území Q. práve len žalovaný. Pokiaľ poručiteľ
„požiadal“,abysadohodoužalovanývyporiadalsmatkouporučiteľaatovovýškeminimálne30%zceny
nehnuteľností, ide o podmienku pripojenú k závetu, ktorá však podľa ustanovenia § 478 Občianskeho
zákonníka nemá žiadne právne následky. Uvedenie podmienky v závete nespôsobuje jeho neplatnosť,
následkom je to, že tieto podmienky nemajú žiadne právne následky, čo je odôvodnené zámerom

neobmedzovať dediča čo do nadobudnutia dedičstva ani čo do dispozície so zdedeným majetkom.
Na druhej strane, závetnému dedičovi však nič nebráni naložiť s dedičstvom nakoniec tak, ako si to
želal poručiteľ. V predmetnej listine neustanovil poručiteľ viacerých dedičov, ale len jedného a tým je
žalovaný. Poručiteľom požadovanú dohodu závetného dediča s jeho matkou nie je možné považovať
za ustanovenie matky za závetnú dedičku, čo nakoniec podporuje aj vôľa poručiteľa, ktorý žiadal, aby

bola za správcu dedičstva určená žalobkyňa. Pokiaľ by ju mienil poručiteľ zahrnúť do závetu, nadobudla
by okamihom jeho smrti dedičstvo podľa podielov určených poručiteľom a teda by bolo nelogické, aby
poručiteľ zároveň navrhoval, aby spravovala aj časť svojho majetku nadobudnutého dedičstvom. Zákon
síce priamo neustanovuje, akým spôsobom má byť v závete vyjadrené ustanovenie závetného dediča,
zo závetu však vždy musí byť nespochybniteľne zistiteľné, komu má odkázaný majetok pripadnúť. V

predmetnej veci sa závet týka len časti majetku poručiteľa, ktorý určito, jasne a zrozumiteľne uviedol, že
tento odkazuje výlučne svojmu synovi, čiže žalovanému. Právne úkony vyjadrené slovami sa vykladajú
nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil. Podľa
názoru súdu žiadnym výkladom nie je možné uzavrieť, že poručiteľ mienil označiť žalobkyňu za závetnú
dedičku. Nakoľko v konaní nebol predložený žiadny listinný dôkaz, ktorý by bol závetom poručiteľa,

na základe ktorého by žalobkyňa prichádzala do úvahy ako spoludedička so žalovaným, súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Nakoľko žalobkyňa nie je oprávnenou dedičkou, je nadbytočné sa osobitne
zaoberať procesnou obranou žalovaného v nadväznosti na ustanovenie § 485 Občianskeho zákonníka.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového

poriadku a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, lebo v predmetnej veci nie sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia § 257 C. s. p. Podľa § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.