Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoE/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8804116944
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8804116944.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova4,protipovinnejD.U.,bytomJ.V.č.XXX,ovymoženiesumy149,37Eursprísl.,oodvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7Er/431/2004-34 zo dňa 28. júna
2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. z a m i e t a.

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Exekučný súd napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Výrok o trovách
exekúcievylúčilnasamostatnérozhodnutiepoprávoplatnostiuzneseniaozastaveníexekúcie.Žiadosťo

udeleniepoverenianavykonanieexekúciezodňa23.11.2004bolapodanánazákladeexekučnéhotitulu,
notárskej zápisnice č. N 2249/2004, NZ 64916/2004 zo dňa 13.8.2004. Notárska zápisnica bola v mene
povinnej spísaná advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorému oprávnenie na tento úkon vyplývalo
z udeleného plnomocenstva vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere zo dňa 20.2.2004 uzavretej medzi
oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom. Udelené plnomocenstvo oprávňovalo Mgr. Tomáša
Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu uznávajúc tým záväzok povinnej z úveru

dovýškyvzniknutejpohľadávkyapríslušenstva.Sodkazomna§57ods.1písm.a/,§58ods.1,§41ods.
1, 2 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 34, § 39,. § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 47, § 48 ods. 1-3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok), § 2, § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
splniac si povinnosť stanovenú Exekučným poriadkom, exekučný súd preskúmal predložený exekučný
titul a podmienky, za ktorých je možné viesť exekúciu a dospel k záveru, že oprávnený nedisponuje

vykonateľným exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné pokračovať v nútenom výkone
rozhodnutia.ZformypredloženejZmluvyoúvereaformulácieplnomocenstva,ktoréjejejneoddeliteľnou
súčasťou, vyplýva zrejmý rozpor so zákonom. Osoba advokáta ako aj znenie plnomocenstva boli
súčasťou formulárovej zmluvy bez možnosti zmeny zo strany povinnej osoby. Voľba advokáta nebola
na strane povinnej. Takto koncipované plnomocenstvo je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorou sa povinná vopred vzdala svojho práva, čím tak bola znevýhodnená a ukrátená na svojich

právach. Rovnako tak možno konštatovať tiež rozpor spísanej notárskej zápisnice s požiadavkami na
jej obsah v zmysle príslušných ustanovení Notárskeho poriadku. V dôsledku neplatného plnomocenstva
je teda neplatné aj vyhlásenie advokáta v predmetnej notárskej zápisnici, ktorá tak nie je spôsobilým
exekučným titulom z materiálneho ani formálneho hľadiska. V konaní preto nie sú splnené podmienky na
pokračovanie vo výkone exekúcie a aj bez návrhu je potrebné vyhlásiť takúto exekúciu za neprípustnú
a zastaviť ju.Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Odvolanie o.i. odôvodnil tým, že exekučný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím
postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, vo veci nedostatočne zistil skutkový stav,

pretože nevykonal náležité dokazovanie a vec následne nesprávne právne posúdil. Namietal postup
exekučného súdu, ktorý preskúmavaním predloženej notárskej zápisnice ako exekučného titulu a
posudzovaním jeho vecnej správnosti porušuje zákon. Keďže v tejto veci bolo vydané poverenie, čo
preukazuje prvšie preskúmanie exekučného titulu a jeho uznanie za platný právny úkon a spôsobilý
exekučný titul, opakované preskúmanie a dodatočné vyhlásenie neplatnosti notárskej zápisnice

bez zmeny skutkového stavu je v rozpore s právomocou exekučného súdu danou Exekučným
poriadkom a vážne narúša princíp právnej istoty a právnej stability. Opakované posudzovanie platnosti
plnomocenstva a skúmanie vykonateľnosti notárskej zápisnice exekučným súdom je tak nad rámec jeho
zákonných oprávnení. Taktiež poukázal na postavenie notára v právnom poriadku Slovenskej republiky
a na charakter jeho činnosti. Notárska zápisnica bola vydaná notárom, ktorý predmetné plnomocenstvo
skúmal a spísaním zápisnice de facto potvrdil jeho platnosť a zákonnú formu. Oprávnený namietal

tvrdenia o vadnosti udeleného plnomocenstva a je toho názoru, že plnomocenstvo nemôže byť už zo
svojej podstaty považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predložená notárska zápisnica preto
spĺňa všetky zákonné náležitosti na to, aby bola spôsobilým exekučným titulom. Na základe uvedených
skutočností oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil

Podaním zo dňa 26.7.2012 doručeným súdu dňa 9.8.2012 oprávnený doplnil právnu argumentáciu k
podanému odolaniu a zároveň podal návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní
EÚ a súdu predložil prejudiciálne otázky.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.1.2013 č.k. 7Er/431/2004 - 56; sp. zn. 26CoE/1/2013
bolo potvrdené rozhodnutie o zastavení exekúcie a návrh na prerušenie konania súd zamietol.

Podaním zo dňa 12.3.2013 podal oprávnený dovolanie proti rozhodnutiu krajského súdu, v ktorom
o.i. namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, vec nesprávne

právne posúdil predovšetkým vo vzťahu k nesprávnej aplikácii § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267
Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení s § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Rovnako namietal, že predmetné
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenia. Uviedol, že výrok o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania je výrokom, proti ktorému je prípustné odvolanie, pričom súd účastníka konania
v tejto súvislosti nesprávne poučil. Vo vzťahu k odôvodneniu zamietavého výroku oprávnený poukázal

na nedostatočnú argumentáciu súdu, arbitrárnosť rozhodnutia a absenciu primeraného právneho
zdôvodnenia. Zároveň uviedol, že súd pri rozhodovaní opomenul rozhodnúť o návrhu oprávneného na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., ktoré bolo súčasťou podaného odvolania, čím
tak bola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.5.2014 č.k. 7Er/431/2004 - 82; sp. zn.
2Oboer/161/2013 tento súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania a zároveň
zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.1.2013 č.k. 26CoE/1/2013-56 v napadnutej
časti a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Rozhodnutie v zrušujúcej časti odôvodnil tým,
že dovolanie oprávneného je vo veci prípustné podľa § 237 písm. f/ O.s.p., keďže postupom súdu

sa účastníkovi konania znemožnila realizácia procesných práv priznaných mu príslušnými právnymi
predpismi, t.j. postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže súd nerozhodol o
podanom návrhu účastníka konania, súčasti odvolania oprávneného zo dňa 25.7.2012.

Po vrátení veci krajskému súdu sa ten opakovane zaoberal podaným odvolaním proti výroku uznesenia,

ktorým bola vyhlásená exekúcia za neprípustnú a bola zastavená, ako aj návrhom oprávneného na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. na podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej
republiky na začatie konania o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1
prvá veta Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery
subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený v ňom poukázal na to, že je otázne, či je opakovaný

revízny prístup exekučného titulu bez časovej limitácie v priebehu exekučného konania v súlade s
princípom právnej istoty.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,

táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát.

Citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakladá zodpovednosť exekučného súdu

za vykonanie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže jeho vydanie musí byť výsledkom náležitého
preskúmania jednak exekučného titulu, jednak žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie
exekúcie a to z hľadiska ich súladu so zákonom, teda zákonmi všeobecne, a to práve za účelom
ochrany práv na exekúcii zúčastnených osôb zo strany nezávislého a nestranného súdu. V zverení
takejto právomoci súdu odvolací súd nevidí žiaden rozpor alebo nesúlad § 44 ods. 2 veta prvá a druhá

Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Opätovné preskúmanie
prípustnosti exekúcie, proti čomu odvolateľ namieta, pritom umožňuje nielen § 44 ods. 2, ale tiež §
57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Dokonca už aj samotný Ústavný
súd Slovenskej republiky vyslovil, že exekučný súd je oprávnený rozhodovať o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania

pohľadávky, z čoho vyplýva že v priebehu celého exekučného konania exekučný súd ex offo skúma,
či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 425/2011 z 29.9.2011).

Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis (t.j. § 44 ods. 2 veta prvá

a druhá Exekučného poriadku), ktorý sa týka danej veci, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky,
neboli tak splnené podmienky, aby bolo toto exekučné konanie v zmysle návrhu oprávneného v súlade
s postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušené a vec postúpená Ústavnému súdu Slovenskej
republiky na zaujatie stanoviska.

Odvolací súd preto tento návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Vo vzťahu k výroku ktorým bola vyhlásená exekúcia za neprípustnú a bola zastavená, odvolací súd
opakovane preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného v tejto časti nie je dôvodné.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe
ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok,

ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že
všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané
dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď už začatú exekúciu zastavil. Na splnenie podmienok

exekúcie je treba prihliadať v každom štádiu exekúcie. Porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 27.1.1997, sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí pod č. R 58/1997: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu

zastavená.“ Toto oprávnenie exekučného súdu vyplýva už aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ako aj z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. už vyššie uvedený
nález IV. ÚS 425/2011 zo dňa 29.9.2011).Exekučný súd je teda bezpochyby povinný kedykoľvek v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady na vedenie takéhoto konania, t.j. aj vo vzťahu k
zákonnosti exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.

Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje
vykonateľnémurozhodnutiusúdu.Jevšakpotrebnédodať,ženiejemožnépripustiťexekúciunazáklade
notárskej zápisnice najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť
také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať. Pokiaľ ide

o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca kládol hlavný dôraz na výslovný súhlas povinnej
osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu
spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah

splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Odvolací súd vzhľadom na zistené skutkové okolnosti a uvedenú právnu argumentáciu v prvom
rade konštatuje, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k porušeniu
zákona, keďže za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v zjavnom rozpore so
záujmami zastupovaného. Rozpornosť vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený zahrnul

plnomocenstvo pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra do formulárovej zmluvy o úvere, z čoho je
bezpochybyzrejmé,ženemohloísťoslobodnývýberzástupcuzostranypovinnej.Výbersplnomocnenej
osoby bol výlučne na strane oprávneného, čo spochybňuje predpoklad, že takto určený zástupca bol
v postavení, kedy by hájil výlučne záujmy povinnej ako splnomocniteľa. Zmluvná voľnosť povinnej
osoby pri uzatváraní zmluvy vo vzťahu k možnosti odmietnuť plnomocenstvo udeliť je otázna a vzniká

pochybnosť, či došlo k jej slobodnému a vážnemu prejavu vôle. Konanie oprávneného preto možno
bezpochyby považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Z obsahu spisu sa javí, že povinná nemala možnosť výberu zástupcu, resp. nemala možnosť
plnomocenstvo na zastupovanie svojej osoby neudeliť. Uzavretie zmluvy o úvere medzi oprávneným a

povinnou a poskytnutie peňažných prostriedkov bolo podmienené udelením plnomocenstva. Nemožno
teda konštatovať, že išlo o prejav slobodnej vôle pri výbere osoby zástupcu, resp. vôbec o prejav
slobodnej vôle zvoliť si vo veci zástupcu s uvedomením si všetkých právnych následkov tohto úkonu.

Skutočnosť, že išlo o vopred určeného splnomocnenca zo strany oprávneného, poskytovateľa úveru,

odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keďže vzniká dôvodná pochybnosť, či záujmy splnomocniteľa sú v tejto veci v zhode so
záujmami splnomocnenej osoby.

Súd prvého stupňa preto správne uzavrel, že plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi

Kušnírovi ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere je neplatné. Z toho dôvodu nemôže byť platná ani
notárska zápisnica, ktorú na základe neplatného plnomocenstva spísal notár JUDr. Jarmila Kováčová.
Notárska zápisnica predložená ako exekučný titul tak nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti, čím
nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.

K námietke oprávneného k otázke porušenia jeho práva na kontradiktórne konanie a možnosť vyjadriť
sa k tomu, že súd bude opätovne skúmať exekučný titul, odvolací súd uvádza, že postup súdu prvého
stupňa nie je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti, keďže namietaný nedostatok možno považovať
za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súduvyvodených z oprávneným predložených listinných dôkazov a k právnym záverom z toho vyplývajúcim,
a to podaním argumentačne rozsiahleho odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, s ktorým
oprávnený vyjadril svoj nesúhlas a uviedol svoje námietky a právnu argumentáciu (pozri tiež nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).

Vzhľadomnauvedenéskutočnostiodvolacísúdpodľa§219ods.1O.s.p.uzneseniesúduprvéhostupňa
v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým exekúciu zastavil, ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.