Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. október 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/598/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915215219
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7915215219.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobkyne: Q. C., rod. X., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, K., právne zastúpenej: JUDr. Peter Jonáš, advokát, Advokátska
kancelária Gazdičová a Jonáš, so sídlom M. R. Štefánika 2393/29, Trebišov, IČO: 31992293, proti
žalovanému: P.. S. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXX/XXX, K., právne zast.: A.. Ľubomír Cibere
& JUDr. Stanislav Bovan, Advokátska kancelária, so sídlom M. R. Štefánika 1161/184, Trebišov, IČO:
35543540, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou doručenou súdu dňa 08.09.2015 domáhala rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. K. -
parcela registra „C“ číslo XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela registra „C“,
číslo XXXX/X záhrady o výmere XXX m2 v celosti a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnila
tým, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. K. - parcely registra „C“ číslo XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X záhrady o výmere XXX m2, dom
číslo súpisné XXX na parc. č. XXXX/X. Uvedenú nehnuteľnosť kúpila s bývalým manželom N. C. dňa

XX.XX.XXXX na základe kúpnej zmluvy spísanej na bývalom Štátnom notárstve v R. pod č. H Nz XXX/
XX, ktorá bola registrovaná 05.12.1979 a to od Z. O. a T. O.. Po rozvode manželstva žalobkyňa s
bývalým manželom uzavrela dohodu o vyporiadaní BSM v roku 2002, pričom k tejto dohode bol povolený
vklad do katastra nehnuteľností pod N.. Výlučnou vlastníčkou nehnuteľností sa stala žalobkyňa. Svoju
nehnuteľnosť užíva tak, ako ju kúpila v roku XXXX nikým nerušene. Už v čase kúpy bola riadne ohradená
zozadu vlnitým plechom. Ohrada je na svojom mieste dodnes. Sporné pozemky stále tvorili jeden celok
s jej nehnuteľnosťou. V prírode nijako nevidno, kde by mala byť hranica sporných nehnuteľností. Celý

čas nehnuteľnosť užívala ako svoju. Až v roku 2014 jej žalovaný predložil návrh nájomnej zmluvy s tým,
že užíva časť jeho pozemkov. Žalobkyňa túto nájomnú zmluvu neakceptovala. Žalobkyňa má vedomosť,
že nebohý otec žalovaného ju asi pred 20-timi rokmi žiadal o povolenie prechodu občas cez jej záhradu,
čo mu aj umožnila. Najprv chcel prechádzať cez dvor suseda Z., avšak tento mu to nedovolil. Teda
bolo evidentné, že nebol vlastníkom sporných nehnuteľností. Na katastri nehnuteľností sa žalobkyňa
dozvedela, že vraj otec žalovaného mal nadobudnúť sporné pozemky vydržaním, čomu sa žalobkyňa
čudovala, pretože ich nikdy neužíval. Žalobkyňa má zato, že nadobudla vlastnícke právo k sporným

nehnuteľnostiam vydržaním v zmysle zák. č. 40/1964 Z. z., § 134 ods. 1 OZ.

2. Doplnením žaloby - podaním doručeným súdu dňa 3.11.2016 žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil
zmenu žalobného petitu a to tak, aby určil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností špecifikovanýchv žalobe doručenej súdu dňa 8.9.2015, a zároveň naviac aj časti parcely registra „C“ č. XXXX/X,
tak ako je zakreslené v informatívnej kópii z mapy Katastrálneho úradu K. zo dňa 17.6.2015. Svoje
doplnenie žalobného petitu odôvodnila tým, že v čase podania pôvodnej žaloby ešte nemala vyhotovený

geometrickýplán,ktorýsiobjednala.Avšaktentogeometrickýplángeodetzatiaľnevievyhotoviť,pretože
podľa vyjadrenia katastrálneho odboru OÚ v R. na parcele č. XXXX/X bol zistený nesúlad a kataster
vykonáva opravu. Tento geometrický plán bude vedieť predložiť a geodet ho bude vedieť vyhotoviť až
po vykonanej oprave nesúladu v katastri nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, bola nútená podať v tejto
veci návrh na neodkladné opatrenie, pretože sa jej žalovaný vyhráža, a chce jej búrať plot, vstúpiť na

pozemok, kde má aj vedľajšie stavby. Predložila o tom súdu list zo dňa 25.10.2016. Z uvedeného dôvodu
teraz už musí rozšíriť svoj návrh o časť parcely registra „C“ č. XXXX/X. Akonáhle bude mať vyhotovený
geometrický plán, podľa neho upresní znova petit žaloby.

3. Návrhom na vydanie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 3.11.2016 sa žalobkyňa
domáhala, aby súd nariadil proti žalovanému neodkladné opatrenie spočívajúce v zdržaní sa zásahov a

vstupu, ako aj nakladania s nehnuteľnosťami na LV č. XXXX katastrálneho územia K. - parcela registra
„C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX, parcela registra „C“ č. XXXX/X - záhrady
o výmere XXXmX v celosti a časti parcely registra „C“ č. XXXX/X - záhrady, a to v časti nad parcelou
registra „C“ č. XXXX/X, ako je zakreslená v informatívnej kópií z mapy katastrálneho úradu K. zo dňa
17.6.2015. Zároveň žiadala, aby súd žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni všetky trovy konania.

4. Uznesením č. k. 6C/598/2015-22 súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

5. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 14.03.2017, č. k. 2Co/51/2017 uznesenie súdu prvej

inštancie potvrdil.

6. Podaním doručeným súdu dňa 25.01.2017 žalobkyňa žiadala o zmenu žalobného petitu a to tak, aby
súd určil, že žalobkyňa je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. K., parc. reg. „C“,
číslo XXXX/X záhrady o výmere XXX m2 v celosti, parcela reg. „C“ číslo XXXX/X záhrady o výmere

XX m2, parcela registra „C“ číslo XXXX/X záhrady o výmere XX m2, ktoré sú vytvorené z parcely
registra „C“ číslo XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX, ktoré sú zakreslené v geometrickom pláne č.
73/2016 vyhotoviteľa Andape - geo, s.r.o., so sídlom M. R. N. XXXX/XX, K., IČO: XX XXX XXX zo
dňa 10.01.2017 a náhradu trov konania.

7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe žalobkyne podaním doručeným súdu dňa 08.08.2017, v ktorom žiadal
návrh žalobkyne zamietnuť s odôvodnením, že ako jediný listinný dôkaz je k návrhu na určenie
vlastníckeho práva uvádzaná kúpna zmluva z XX.XX.XXXX, pričom nerozumie čo spoločné má táto
kúpna zmluva so spornými pozemkami, nakoľko sa žiadny z týchto pozemkov v kúpnej zmluve
neuvádza. V kúpnej zmluve sa nakladá s pozemkami evidovanými na LV č. XXX, pozemok s parc.

č. XXX/X - t. č. s parc. č. XXXX/X a pozemok s parc. č. XXX/X - t. č. s parc. č. XXXX/X, ktorých
vlastníctvo ale nie je predmetom tohto sporu. Pozemky, ktorých vlastníctvo je predmetom sporu dal otec
žalovaného okolo roku XXXX do užívania predchodcovi žalobkyne. Je pritom logické, že bolo nutné
presunúť oplotenie o šírku prenajatých pozemkov smerom do jeho záhrady (kvôli vstupu osôb, ale aj
hospodárskym zvieratám). Porovnaním polohy a zakreslenej plochy pozemkov parc. č. XXX/X - dnes

parc. č. XXXX/X a pozemku parc. č. XXX/X - dnes s parc. č. XXXX/X na snímke z pozemkovej mapy
z roku XXXX so snímkou z roku XXXX a kópiou z katastrálnej mapy z roku XXXX aj na prvý pohľad je
jasné, že sporné parcely boli vyčlenené z pozemkov, ktoré vlastní rodina žalovaného. Žalobkyňa a jej
predchodcovia vlastnili a vlastnia iba pozemky s terajšími parc. č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré sa uvádzajú
v kúpnej zmluve z XX.XX.XXXX. Vo vložke č. XXXX, časti B - vlastníci, sú zaznamenané zmeny hraníc,

aj výmier jednotlivých parciel, pričom je dôležité, že vonkajšie hranice celého pozemku, ktorý vlastnili a
vlastnia susedia ani jeho celková výmera sa nikdy nemenili. Sú tam uvedené pozemky, ktoré v danom
čase vlastnila rodina Z. a niektoré z nich vlastní žalobkyňa. Aj to je nespochybniteľný dôkaz, že sporné
parcely neboli vyčlenené z pozemkov p. Z. alebo pozemkov žalobkyne, ale z pozemku žalovaného parc.
č. XXXX/X. Žalovaný sa stal vlastníkom sporných pozemkov na základe osvedčenia o dedičstve XD/

XXX/XXXX zo dňa 28.05.2013 a opravného osvedčenia Z 2068/13-607/13 zo dňa 29.05.2013. Následne
žalovaný oslovil žalobkyňu, že ak má záujem teraz sporné pozemky užívať naďalej, chce o tom uzavrieť
nájomnú zmluvu, s čím žalobkyňa nesúhlasila, preto jej žalovaný listom zo dňa 04.11.2014 vyslovil zákaz
vstupu na tieto pozemky.Minoritný podiel získal otec žalovaného na základe rozsudku Okresného súdu Trebišov, sp. zn.
9C/1210/90. Otec žalovaného dal sporné nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X a XXXX/X do nájmu ešte
predchodcom žalobkyne. Žalobkyňa má vedomosť o tom, že tieto pozemky jej nepatria, musí mať

vedomosť o tom, že užívajú pozemok oveľa väčší ako je uvedená výmera pozemkov na LV č. XXX.
Rovnako musí byť žalobkyňa uzrozumená s tým, že k pozemkom parc. č. XXXX/X a XXXX/X začali až
zhruba od roku XXXX užívať aj pozemok označený na geom. pláne zo dňa XX.XX.XXXX ako parc. č.
XXXX/X. Otec žalovaného dal susedom tento pozemok do nájmu na ich prosbu, keď N. C. chcel chovať
nutrie a kozy a chcel mať prístup k potoku a lúkam popri potoku, preto sa postavil plot medzi parc. č.

XXXX/X a XXXX/X.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doručeného súdu dňa 25.09.2017 zotrvala na
doterajších vyjadreniach ako aj na výsluchu svedkov ako aj navrhla vykonať miestnu ohliadku súdom. K
tvrdeniu žalovaného, že jeho otec okolo roku XXXX dal do užívania pozemky sa nezakladá na pravde.
Keď žalovaný začal mal požiadavky voči žalobkyni titulom sporných pozemkov, žalobkyňa zavolala ich

právneho predchodcu pána O., ktorý ju navštívil a bol prekvapený požiadavkou žalovaného. Aj on žil
stále v tom, že sporné pozemky sú jeho a tak ich predal žalobkyni. Aj on ich užíval v domnení, že sú
jeho. Nikdy ho nikto nerušil v užívaní, ani otec žalovaného. Pozemky, ktoré vlastní žalobkyňa a sporné
pozemky sú v rovine, za plotom je už pozemok nižšie teda sporný pozemok tvorí s jej pozemkami
jeden celok. Nikto o žiadnej nájomnej zmluve nevie. Na sporných pozemkoch žalobkyňa a jej právny

predchodca postavili vedľajšie budovy, kanalizáciu, vysadili stromy. Niekedy v 80-tych rokoch žalobkyňa
aj susedia zavážali parc. č. XXXX/X hlinou, pretože tam bola dolina. Ani vtedy žalovaný ani jeho otec
nič nenamietali.

9. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu 12.12.2017 uviedol, že žalobkyňa nenapĺňa kritéria pre

oprávneného držiteľa v zmysle ust. § 130 ods. 1 OZ. Vlastníkom užívanej veci sa môže stať jedine
oprávnený držiteľ. Nie je možné uveriť tvrdeniu žalobkyne, že pri kúpe majetku od O. si nevšimla,
že na kúpnej zmluve z XX.XX.XXXX nie sú sporné pozemky uvedené. V ďalšom poukázal na svoje
predchádzajúce vyjadrenia. Pokiaľ žalobkyňa postavila na spornom pozemku stavby, jedná sa o čierne
stavby postavené na cudzom pozemku.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa žalobu a jej prílohami a to výpisom z listu vlastníctva
č. XXXX, LV č. XXX, kópiou z mapy, nájomnou zmluvou kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, listom
žalovaného zo dňa 25.10.2016, geometrickým plánok zo dňa 11.01.2017, osvedčením o dedičstve zo
dňa 28.05.2013, opravným osvedčením o dedičstve zo dňa 29.05.2013, listom žalovaného zo dňa

04.11.2014, listom žalobkyne zo dňa 20.11.2014, 22.12.2014, rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp.
zn. 9C/1210/90, výsluchom strán sporu, svedkov a zistil tento skutkový stav:

11. Žalobkyňa podala žalobu tak, ako je to popísané v bode 1. tohto odôvodnenia.

12. Žalované strany pred súdom zotrvali na svojich písomných vyjadreniach doručených do spisu.

13. Na pojednávaní súdu dňa 12.06.2018, na ktorom sa zúčastnili strany sporu a ich právni zástupcovia
súd pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle podania žalobkyne zo dňa 25.01.2017.

14. Žalobkyňa pred súdom uviedla, že predmetný dom kúpili s bývalým manželom v roku XXXX od
manželov O. na základe kúpnej zmluvy. Nikto ich v užívaní sporných nehnuteľností nerušil počas celej
doby užívania, až v roku 2014 žalovaný, keď prišiel s nájomnou zmluvou, že ona neoprávnene užíva
jeho pozemok. Na predmetnej nehnuteľnosti postavili chlieviky, garáž, a nikto ich nevyzýval, aby tam
nestavali, že pozemok im nepatrí.

15. Žalovaný pred súdom zotrval na svojich písomných podaniach a uviedol, že žalobkyňa si musela byť
vedomá, že sporné pozemky jej nepatria, že užíva o 50% väčšiu plochu ako kupovala. Mal vedomosť o
tom, že žalobkyňa platila nájomné jeho otcovi. Po otcovej smrti chcel so žalobkyňou uzavrieť nájomnú
zmluvu, ale táto to odmietla.

16. Svedkyňa navrhnutá žalobkyňou T. O. uviedla, že sporný pozemok kúpila od p. C. a užívali ho tak
ako bol kúpený a tak ho aj predali žalobkyni. Nájomné za užívanie pozemku rodine žalovaného určite
neplatila.17. Svedok N. C. pred súdom uviedol, že za jeho manželkou prišiel žalovaný s tým, že sporný pozemok
patrí jemu, že tento získal po otcovej smrti, z čoho bol veľmi prekvapený, nakoľko nemal vedomosť o

tom, že by tento pozemok patril rodine žalovaného. Pozemok bol oplotený a plot sa neposúval.

18. Svedok Ing. M. Z. pred súdom uviedol, že tento spor je pokračovaním toho istého sporu, ktorý má on
so žalovaným, ktorý sa vedie pred Okresným súdom Trebišov, v ktorom si žalovaný nárokuje pomernú
časť pozemku, ktorý začína v jeho pravom kúte, kde stojí orech až k pozemku žalobkyne. Nevie na

základe akých listov vlastníctva žalovaný tvrdí, že sporný pozemok je v jeho vlastníctve. Žalovaný ho
nikdy neupozorňoval nato, že užíva jeho pozemok.
19. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
XX. Z kúpnej zmluvy zo dňa 05.12.1979 vyplýva, že Z. O. a T. O. ako predávajúci osvedčili, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX kat. územie K. par. č. XXX/X
dom, dvor o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2 v celosti, ktoré odpredávajú

N. C. a Q. C. ako kupujúcim.

21. Z výpisu LV č. XXX katastrálneho územia K., obce K., okres R., zo dňa XX.X.XXXX mal súd za
preukázané, že vlastníkom nehnuteľností - parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX mX a parcely č. XXXX/X - záhrady o výmere XXXmX a dom súpisné číslo XXX, na parcele

č. XXXX/X, je v pomere výlučného vlastníctva X/X žalobkyňa. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva
je dohoda o vysporiadani bezpodielového spoluvlastníctva manželov č. V XXXX/XX.

22. Z výpisu LV č. XXXX katastrálneho územia K., obce K., okres R., zo dňa XX.X.XXXX mal súd za
preukázané, že vlastníkom nehnuteľností - parcely registra „C“ č. XXXX/X - záhrady o výmere XXXX

m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX
m2 a č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, je v pomere výlučného vlastníctva X/
X žalovaný. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je osvedčenie o dedičstve 9D/612/2012 zo dňa
28.5.2013 a opravné osvedčenie zo dňa 29.5.2013.

23. Z kópie informatívnej mapy vytvorenej dňa 17.6.2015 cez katastrálny portál Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky pre katastrálne územie Sečovce súd zistil, že táto obsahuje
zakreslenie aktuálneho stavu parciel č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X ku dňu
jej vyhovenia.

24. Z návrhu nájomnej zmluvy žalovaného ako prenajímateľa k bližšie nešpecifikovanému nájomcovi, s
predmetom nájmu určenom ako pozemky č. XXXX/X, XXXX/X a časti pozemku č. XXXX/X s celkovou
plochouXXXm2súdzistil,ženávrhzmluvyobsahujeúčelnájmu -užívaniepozemkovakozáhrady,dobu
nájmu - ako dobu neurčitú, možné spôsoby ukončenia nájmu, výšku nájomného za 1 rok s miestom pre
doplnenie konkrétnej sumy a spôsob platenia nájomného, ostatné práva a povinnosti zmluvných strán a

záverečné ustanovenia. Návrh zároveň obsahuje zmenšenú informatívnu mapu parciel, ktorých sa týka.

25. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

26. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

27. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

28. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

29. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

30. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.31. Žalobkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo titulom uzavretej kúpno-predajnej zmluvy zo dňa
05.12.1979 uzavretej medzi predávajúcimi Z. a T. O. a žalobkyňou, na základe ktorej došlo k prevodu
vlastníckeho práva k rodinnému domu zapísanému na LV č. XXX kat. úz. K., parc. č. XXX/X, dvoru o

výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 (stav v roku 1979) v celkovej výmere XXX
m2. V konaní žalobkyňa tvrdí, že tieto nehnuteľnosti bez akéhokoľvek narušenia užívala a užíva od roku
XXXX doposiaľ. List vlastníctva č. XXX, kat. úz. K. (stav v roku XXXX) však špecifikuje nehnuteľnosti vo
výlučnom vlastníctve žalobkyne v celkovej výmere XXX mX, t. j. o XX m2 viac oproti stavu, keď dané
nehnuteľnosti nadobudlo spolu s manželom do bezpodielového spoluvlastníctva v roku XXXX. Celková

výmera nehnuteľností, ktorých vlastníctvo nadobudnuté vydržaním žalobkyňa žiada určiť je XXX m2,
pričom tieto nie sú totožné s parcelami XXXX/X a XXXX/X, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne, spolu vo
výmere XXX m2.

32. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej
viere, že mu vec patrí. Nemôže sa pritom vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa.

Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu po každom subjekte právom
požadovať, či nemohol mať pochybností, že plocha (výmera) držaných pozemkov zodpovedá ploche
uvedenej v kúpnej zmluve. Ak bolo v kúpnej zmluve presne uvedené, čo je predmetom kúpy, mohli
držitelia pri zachovaní náležitej opatrnosti zistiť, že užíva pozemok v podstatne väčšej výmere. Na tom

nič nemení skutočnosť, že je tu subjektívne presvedčenie, že pozemok im patrí. K tomu, aby boli splnené
podmienky oprávnenej držby, je potrebné, aby boli v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam,
teda, aby boli držiteľmi sporných pozemkov na základe ospravedlniteľného omylu. Jedným z hľadísk
pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takom prípade pomer plochy kúpeného a skutočne
držaného pozemku. V prejednávanej veci, kúpnou zmluvou žalobkyňa nadobudla pozemky v celkovej

výmere XXX m2, avšak výmera pozemkov, ktoré reálne užíva je viac ako o 37% väčšia, z čoho možno
vyvodiť, že žalobkyňa nemohla byť v dobre viere, že so zreteľom na všetky okolnosti mohla byť o
svojom práve presvedčená, aj keď sporný pozemok mohol byť k jej pozemkom prirodzeným spôsobom
pripojený. Aj keď pozemky tvoria prirodzený celok a sporné pozemky žalobkyňa obhospodaruje, nemôže
nič zmeniť na závere, že žalobkyňa pri zachovaní náležitej opatrnosti mohla si byť vedomá, že užíva

pozemok podstatne väčší, než aký kúpila. Žalobkyňa nekonala s náležitou opatrnosťou, preto nie je
splnená podmienky jej dobromyseľnosti, mala možnosť kedykoľvek nazrieť do evidencie nehnuteľností,
či pozemkovej mapy. Žalobkyňa s bývalým manželom síce kúpila nehnuteľnosť spôsobom, ako určovali
právne predpisy, ale nedodržanie obvyklej miery opatrnosti žalobkyne spočívalo v tom, že sa v evidencii
nehnuteľnosti nepresvedčili ako idú hranice pozemkov, ktoré kupovali a uspokojila sa s ukázaním

predávajúcich odkiaľ - pokiaľ kupovali. Podľa rozhodnutia NS SR 5Cdo 234/2009 samotné faktické
užívanie spornej nehnuteľnosti bez splnenia kumulatívnej podmienky dobromyseľnosti držby zákon
nespája s právnym následkom nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti vydržaním.

33. Nakoľko žalobkyňa nenadobudla sporné parcely na základe kúpnej zmluvy z roku W. a nie je

dobromyseľná v zmysle § 131 ods. 1 OZ pri nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním na základe
oprávnenej držby, nie je možné konštatovať, že nárok žalobkyne na určení vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti je dôvodný, preto súd žalobu žalobkyne zamietol.

34. Právny zástupca žalobkyne navrhol vykonať dokazovanie vykonaním miestnej ohliadky súdom.

35. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

36. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

37. Súd na základe predložených listinných dôkazov nepovažoval za účelné vykonanie ohliadky na
miestesamom,vzhľadomnato,žeprerozhodnutievovecisamejjejvykonanienebolopotrebné,nakoľko
jej vykonaním by boli iba opätovne potvrdené skutočností, ktoré mal súd za preukázané už na základe
predložených listinných dôkazov.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu zamietol, v konaní bol úspešný
žalovaný, preto súd rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% vočižalobkyni. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich
výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.