Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2008

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/183/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4101899684
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2008:4101899684.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nitre , sudkyňou Mgr. Andreou Szombathovou- Polákovou, v právnej veci navrhovateľa:

V. Š., bytom D. XXX. zast. JUDr. K. Ž., advokátom so sídlom v T. T., ul. S. XXX. proti odporcom: 1. Z. V.,
N. R. XXX/XX. zast. JUDr. E. S., advokátkou so sídlom v N. F. XX,. 2. M. K., N. S. X,. 3. M. K., N. D. X
zast. JUDr. T. S., advokátom so sídlom v N. F. XX,. 4. V. S. , a.s, B. V. X,. o neúčinnosť kúpnej zmluvy ,
neplatnosť kúpnych zmlúv a záložnej zmluvy, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim MUDr. O. V. a kupujúcim odporcom
v 1.rade Z. V. vkladovaná pred bývalým Okresným úradom v N. katastrálny odbor v konaní V 2467/99,
ktorou predávajúci previedol na odporcu v 1.rade nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností

Katastrálneho úradu Správy katastra N., v katastrálnom území Z. na liste vlastníctva č. 1141 ako parc.č.
1206 zastavené plochy o výmere 297m2 , stavby - dom súpisné č. 711 na parc.č. 1206, je voči
navrhovateľovi p r á v n e n e ú č i n n á .

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania v časti o učenie neúčinnosti kúpnej

zmluvy a zamietnutia návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 1.rade
a odporcom v 2.rade, vo vzťahu k odporcovi v 1.rade.

Odporcom v 2. a 4.rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 3.rade trovy konania vo výške 90.171,-Sk, k rukám
právneho zástupcu odporcu v 3.rade, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 7.8.2001, cestou právneho zástupcu, na tunajší súd návrh voči odporcovi Z.

V., ktorým sa domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim MUDr. O. V. a
kupujúcim Z. V. vkladovaná pred OÚ kat. odbor N. v konaní V 2467/99 , ktorou predávajúci previedol na
odporcu nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností u Okr. úradu, kat. odbor N. v kat. území Z., list
vlastníctva č. 1141, a to parc. č. 1206 vo výmere 297m2 zastavané plochy , dom súp. č. 711 na parc.
č. 1206, je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že brat odporcu MUDr. Z. V. uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o

pôžičke na čiastku 10.000 DEM. Odporca v zmluve o pôžičke vystupoval ako ručiteľ. Nakoľko nedošlo
k dobrovoľnej úhrade pôžičky, navrhovateľ vec uplatnil na súde a rozsudkom v konaní pod sp. zn. 16C
234/00 mu bola priznaná suma 195.250,-Sk s 0,5% úrokom denne od 2.8.1998 do zaplatenia ako i trovy
konania. Dlžník MUDr. O. V. z uvedenej sumy nič neuhradil. Z ktorého dôvodu navrhovateľ chcel podaťnávrh na výkon rozhodnutia predajom rodinného domu dlžníka súp. č. 711 na R. ulici so zastavanou
plochou v N.. Zistil, že MUDr. O. V. uvedené nehnuteľnosti kúpnou zmluvou previedol na odporcu -
svojho brata Z. V.. Ďalší majetok dlžník nemá . Uvedeným právnym úkonom , urobeným v prospech

odporcu , chcel dlžník úmyselne ukrátiť veriteľa- navrhovateľa . Odporca musel poznať úmysel svojho
brata , pretože jednak udržujú rodinné vzťahy , ale najmä odporca bol sám ručiteľom uvedenej pôžičky.

Právny zástupca navrhovateľa žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Právny nárok založil rozsudok
tunajšieho súdu v konaní pod sp. zn. 16C 234/00, keď v tom čase istina predstavovala sumu 195.250,-

Sk + príslušenstvo, v súčasnej dobe istina s príslušenstvom predstavuje sumu okolo 3.000.000,-
Sk. V súzvuku so zákonom sa odporovateľnosť právneho úkonu vykladá tak, že v prípade prevodu
vlastníctvanaosobublízkuniejepotrebnépreukazovaťopakapredpokladása,žeblízkaosobapoznala
dlžníkov úmysel. V decembri 2003 upozornili tak odporcu v 1. rade ako i jeho brata , aby nehnuteľnosť
neprevádzali. O. V. nadobudol nehnuteľnosť pre seba, neobstojí jeho tvrdenie , že túto nadobudol z
bratových peňazí, keďže časť prostriedkov na kúpu , a to 600.000,-Sk získal úverom zo S. S.. Pokiaľ ide

o následný prevod nehnuteľnosti z odporcu v 1. rade na odporcu v 2. rade M. K., tento prevod nemožno
subsumovať pod odporovateľnosť, cieľom tohto úkonu bolo obísť rozhodnutie súdu , zjavne v rozpore s
dobrými mravmi a takýto úkon v zmysle § 39 Obč. zákonníka je absolútne neplatný. Následne i ďalšie
prevody a uzavreté zmluvy v súvislosti s prejednávanými nehnuteľnosťami je potrebné považovať za
absolútne neplatné.

Podaním z 30.11.2004 právny zástupca navrhovateľa rozšíril návrh o odporcov v 2., 3., 4. rade s
odôvodnení, že odporca v 1. rade v priebehu konania previedol kúpnou zmluvou nehnuteľnosti na
odporcu v 2. rade. Následne odporca v 2. rade previedol nehnuteľnosti na odporcu v 3. rade, ktorý zriadil
na nehnuteľnosti záložné právo v prospech odporcu v 4. rade. Súd uznesením č.k. 7C 183/2001-108 z

28.4.2005 pripustil, aby do konania na strane odporcu pristúpili M. K. ( v spojení s opravným uznesením
z 5.5.2005) ako odporca v 2. rade , M. K. ako odporca v 3. rade a Ľ. B. a.s. B. ako odporca v 4. rade.

Súd uznesením č.k. 7C 183/2001-146 z 28.5.2007 , na základe návrhu právneho zástupcu navrhovateľa,
pripustil zmenu návrhu nasledovne : 1. kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcim odporcom v 1.

rade a kupujúcim odporcom v 2. rade vkladovaná pred SK N. v konaní V 7212/03, ktorou odporca v
1.rade previedol na odporcu v 2. rade nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností u Kat. úradu
Správa katastra , v kat. území Z., list vlastníctva č. 1141 časť A: parcely registra C, parc. č. 1206
vo výmere 297m2 zastavané plochy, stavby súp. č. 711 na parc. č. 1206- dom, je neplatná. 2. kúpna
zmluva uzatvorená medzi predávajúcim odporcom v 2. rade a kupujúcim odporcom v 3. rade vkladovaná

pred SK N. v konaní V 3851/04, ktorou odporca v 2. rade previedol na odporcu v 3. rade nehnuteľnosti
zapísané v katastri nehnuteľností u Kat. úradu Správa katastra , v kat. území Z. , list vlastníctva č. 1141
časť A: parcely registra C, parc. č. 1206 vo výmere 297m2 zastavané plochy, stavby súp. č. 711 na
parc. č. 1206- dom, je neplatná. 3. Záložná zmluva uzavretá medzi odporcom v 3. rade ako záložcom a
odporcom v 4. rade ako záložným veriteľom vkladovaná pred SK N. v konaní 440/2004, ktorou odporca

v 3. rade založil v prospech odporcu v 4. rade nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností u Kat.
úradu Správa katastra , v kat. území Z., list vlastníctva č. 1141 časť A: parcely registra C, parc. č. 1206
vo výmere 297m2 zastavané plochy, stavby súp. č. 711 na parc. č. 1206- dom, je neplatná. 4. Kúpna
zmluva uzatvorená medzi predávajúcim MUDr. O. V. a kupujúcim odporcom Z. V., vkladovaná pred OÚ
kat. odbor N. v konaní V 2467/99 , ktorou predávajúci previedol na odporcu nehnuteľnosti zapísané v

katastri nehnuteľností u Kat. úradu Správa katastra , v kat. území Z., list vlastníctva č. 1141 časť A:
parcely registra C, parc. č. 1206 vo výmere 297m2 zastavané plochy, stavby súp. č. 711 na parc. č.
1206- dom, je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že pracoval v N., v hoteli, ktorý mala v prenájme manželka odporcu.

S odporcom sa poznal, ten ho oslovil, či neposkytne pôžičku jeho bratovi O. V.. Keď sa ho spýtal, prečo
bratovi nepožičia sám, uviedol, že manželka je proti tomu, že má dom v N., a že on sám bude ručiteľom
pôžičky. Následne požičal O. V. 10.000 DEM, spísali zmluvu o pôžičke a dohodli sa, že do konca augusta
vráti peniaze bez úroku. Po skončení tohto termínu sa dohodli na úroku. O. V. však peniaze nevrátil
On sa neskôr dozvedel, že od viacerých ľudí si napožičiaval peniaze. O. V. zažaloval, má právoplatný

rozsudok Okresného súdu Nitra v konaní sp. zn. 16C 234/00. Podľa jeho vedomosti O. V. nemá žiadny
majetok, bol dlžný viacerým ľuďom. O dlhu sa rozprával začiatkom roku 1999 s odporcom, tento o tom
vedel,hovoril,žehomrzíakotodopadlosjehobratom.Odporcav1.radežijevN.vtomistommesteako
on. Žije v podstate ako bezdomovec, poberá soc. Dávky 345eur mesačne. Už táto skutočnosť vylučujeto, že by mal nejaký majetok . V čase keď O. V. kupoval nehnuteľnosť na Z. , odporca v 1. rade bol stále
vedený ako občan SR a mohol tak legálnym spôsobom nadobudnúť majetok

Právna zástupkyňa odporcu v 1. rade žiadala návrh zamietnuť. Odporca v 1. rade nemohol ani pri
náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka , pretože úmysel dlžníka neexistoval. Odporca vedel, že
jeho brat je dlžníkom navrhovateľa , bol si vedomý svojho postavenia ručiteľa , taktiež si bol vedomý
toho, že v prípade , že dlžník nesplní voči veriteľovi dlh, bude povinný veriteľa z titulu svojho postavenia
uspokojiť on. Taktiež návrh žiadala zamietnuť z dôvodu , že pre postup v zmysle § 42a Obč. zákonníka

nebol splnený predpoklad , a síce , že by takýmto úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a to z
dôvodu, že veriteľ sa mohol domáhať svojich nárokov k ručiteľovi ako i z dôvodu, že na nehnuteľnosť
bolo zriadené záložné právo v prospech S. S. v r. 1996,1997 , 1998. V prípade, ak by nedošlo k prevodu
medzi O. V. a Z. V., v žiadnom prípade by nemohlo dôjsť k uspokojeniu navrhovateľa. Záložné právo
bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky veriteľa prevyšujúcej 1.000.000,-Sk, ktorú odporca v 1. rade
uhradil.Podľaznaleckéhoposudkubolanehnuteľnosťvčasejejprevoduocenenánasumu862.700,-Sk.

Odporca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že vie o tom, že jeho brat si požičal od navrhovateľa sumu
10.000 DEM. Najprv žiadal jeho, on však odmietol, pretože nemal peniaze a potom ho informoval, že
mu peniaze požičia navrhovateľ. Navrhovateľ ho požiadal, aby vystupoval ako ručiteľ pôžičky, resp. ako
svedok , s čím súhlasil a podpísal nejaký papier. Nevedel, dokedy má byť pôžička splatná. Navrhovateľ

bol zamestnancom jeho manželky, keď ho stretol, hovoril, že ešte peniaze nemá, ale nič viac. Ani ho
nevyhľadal, aby mu vrátil peniaze. On nevedel o tom, že brat je dlžný fyzickým osobám, vedel len o
navrhovateľovi . dom od brata kúpil z toho dôvodu, že náhodným dopytom v S. S. alebo v banke zistil, že
brat si zobral úver 1.000.000,-Sk, ktorý nespláca a povedal mu, že banka oznámila katastrálnemu úradu
zákaz nakladania s nehnuteľnosťou. Preto vyplatil úver a previedol dom na seba, to bol jediný dôvod ,

prečo bol dom prevedený. V banke mu povedali, že keď peniaze nebudú uhradené bude záložné právo
realizovať exekútor.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 OSP pojednával v neprítomnosti odporcu v 2. rade, ktorý sa na pojednávania
nedostavil.

Právny zástupca odporcu v 3. rade žiadal návrh vo vzťahu k odporcovi v 3. rade zamietnuť. Uviedol, že
odporca v 3. rade nie je v konaní pasívne legitimovaný.

Odporca v 3. rade na pojednávaní uviedol, že spornú nehnuteľnosť kupoval v roku 2004 od pána K.. Bola

spísaná kúpna zmluva, bol povolený vklad do katastra nehnuteľností. Na liste vlastníctva bol uvedený
M. K. a on nemal žiadne pochybnosti o jeho vlastníctve. Za nehnuteľnosť zaplatil podľa kúpnej zmluvy
1.600.000,-Sk, nehnuteľnosť kúpil na základe inzerátu prostredníctvom realitnej kancelárie. Má za to,
že kúpnu zmluvu platne a riadne uzavrel. O tom, že na súde prebieha predmetné konanie zistil až z
predvolánky a uznesenia. V predmetnom dome býva od decembra 2004a od tohto obdobia sa nikto

nedomáhal vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. O predmete sporu nemá žiadnu vedomosť a nevie
sa vyjadriť ani k tomu, akým spôsobom p. K. nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam.

Odporca v 4. rade sa pojednávaní nezúčastnil, navrhol súdu postupom podľa § 101 ods. 2 OSP konať
a rozhodnúť v jeho neprítomnosti. K veci sa písomne vyjadril, v ktorom podaní žiadal návrh vo vzťahu

k nemu zamietnuť. Poukázal na ustálenú právnu teóriu a súdnu prax, podľa ktorej sa navrhovateľ v
predmetnej veci môže domáhať iba náhrady od odporcu v 1. rade, nie však neplatnosti kúpnej zmluvy
a ani zmluvy o zriadení záložného práva.

Súd v konaní vypočul svedka MUDr. O. V.- brata odporcu v 1. rade. Svedok uviedol, že k p. Š. má

priateľský vzťah, svojho brata Z. V. nevidel 4 roky. Jediný dôvod, prečo on previedol nehnuteľnosti
zapísané na LV č. 1141 kúpnou zmluvou na brata bol, že tento dom nebol nikdy jeho . Brat hovoril,
že nie je možné, aby to on kúpil, nevie či v tom čase mal nemecké občianstvo, z tohto dôvodu to bolo
napísané na neho, cenu za nehnuteľnosť zaplatil brat. Preto potom on previedol nehnuteľnosť na brata.
Prevod inicioval brat, chcel to mať na seba, možno i jeho žena. Brat povedal , že to bude urobené kúpnou

zmluvou , on s ním súhlasil. Dom bol kupovaný v prospech neho a v prospech matky. Brat vlastne chcel,
aby mama mala kde bývať s tým, že ten dom je jeho , pretože to boli jeho peniaze. Úver na rekonštrukciu
si brali preto, že chceli aby to bolo podľa maminých predstáv , aj podľa jeho predstáv. Bolo to staré. Brat
kúpil dom pre sebe s tým, že tam môžu bývať. Okrem nehnuteľnosti, ktorú previedol na brata, nemaliný majetok. Mal ambulanciu , myslí že do r. 1996, v roku 1999 ju už nemal. V súčasnosti nemá žiadny
majetok , nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Jeho brat vedel, že je dlžný p. Š.,
o iných jeho dlhoch nevedel. Brat za neho vyplatil úver v S. S. vo výške 1.000.000,-Sk, nevie kedy to

bolo, ani prečo. To však nebolo dôvodom, že na brata previedol nehnuteľnosti, už keď sa nehnuteľnosť
kupovala bolo vopred dohodnuté, že táto sa prevedie na brata. Dlžný bol i p. K., a to 300.000,-Sk, táto
suma je splatená.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to: výpis z LV č. 1141 k.ú. Z. zo dňa

27.6.2001, informatívny výpis z listu vlastníctva č. 1141 z 21.11.2004, návrh na vykonanie exekúcie na
sumu 195.250,-Sk s prísl. adresovaný exekútorskému úradu Mgr. V. H. z 8.1.2004, výpis z LV č. 1141
k.ú Z. z 5.5.2004, fotokópia z exekučného spisu Ex 1472/02 JUDr. V. K. a to žiadosť o poskytnutie
súčinnosti pri vykonávaní exekúcie, poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. K.
o vymoženie sumy 230.000,-Sk s prísl. v prospech oprávnenej Z. D. od povinného MUDr. O. V., kúpna
zmluva uzavretá medzi M. K. a M. K. z 22.7.2004, zmluva o hypotekárnom úvere č. 97251 uzavretá

medzi Ľ. B. a.s. a M. K. , zmluva o záložnom práve k nehnuteľnostiam uzavretá medzi Ľ. B. a.s. a M.
K. , výpis z LV č. 1141 z 23.7.2007, katastrálne spisy V 7212/03, V 3851/04, V 3458/04, podanie správy
o stave konania- správa zaslaná súdu súdnym exekútorom JUDr. V. K., oznámenie Bc. V. H. , výpis z
LV č. 1141 k.ú Z. z 18.6.2007, katastrálne spisy V 961/96, V 4036/97, V 6429/07, spis tunajšieho súdu
sp. zn. 16C 234/00, spis tunajšieho súdu sp. zn. 10C 369/99 , informatívny výpis z LV č. 1141 k.ú Z. z

27.5.2008, a dospel k nasledovnému skutkovému stavu a právnemu záveru:

Navrhovateľ a brat odporcu v 1. rade O. V. uzatvorili dňa 29.4.1998 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
navrhovateľ požičal O. V. sumu 10.000DM, so splatnosťou pôžičky 1.8.1998. V prípade omeškania
odporcu s vrátením bol dojednaný úrok z pôžičky vo výške 0,5% denne z poskytnutej pôžičky. Odporca

podpísalzmluvuopôžičkezpozícieručiteľa. DlžníkO.V.vlehotesplatnostiposkytnutúpôžičkunevrátil.
Na tunajšom súdu prebehlo konanie pod sp. zn. 16C234/00, v ktorom konaní súd rozhodol o návrhu
navrhovateľa V. Š. proti odporcovi O. V. tak, že odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 195.250,-Sk s 0,5%
úrokom denne od 2.8.1998 do zaplatenia , ako i trov konania vo výške 14.888,-Sk. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 27.4.2001.

MUDr. O. V. a odporca v 1. rade uzatvorili dňa 13.7.1999 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj
nehnuteľností zapísaných na LV č. 1141 , nachádzajúcich sa v kat. úz. Z., a to parc. č. 1206 zastavané
plochy o výmere 297m2, dom súp. č. 711 postavený na parc. č. 1206, za kúpnopredajnú cenu 862.700,-
Sk. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 13.7.1999.

Predmetné nehnuteľnosti nadobudol MUDr. O. V. do vlastníctva kúpou od predávajúcich Ing. A. T.
a Z. T., kúpna zmluva bola uzavretá dňa 12.4.1996, vklad vlastníckeho práva Správou katastra N.
bol povolený dňa 19.4.1996. Kúpna cena bola dojednaná sumou 880.350,-Sk, z ktorej časť vo výške
280.350,-Sk bola predávajúcim vyplatená pred podpisom zmluvy, zbytok kúpnej ceny vo výške 600.000,-

Sk bol vyplatený plnením zo strany S. S. a.s. Na zabezpečenie pohľadávky z úveru vo výške 600.000,-Sk
poskytnutého MUDr. O. V. bolo na predmetných nehnuteľnostiach zriadené záložné právo v prospech
S. S. a.s. B. pobočka N., na základe zmluvy o zriadení záložného práva z 25.4.1996. Dňa 15.12.1997
uzatvoril MUDr. O. V. so S. S. a.s. B. ďalšiu zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam , na
zabezpečenie pohľadávky S. S. a.s. zo zmluvy o úvere vo výške 500.000,-Sk.

Kúpnou zmluvou z 15.12.2003 previedol odporca v 1. rade nehnuteľnosti na LV č. 1141 k.ú. Z. do
vlastníctva kupujúceho M. K.. M. K. kúpnou zmluvou z 16.6.2004 predal nehnuteľnosti kupujúcemu M.
K., ktorý je ich súčasným vlastníkom. Na nehnuteľnosti je zriadené záložné právo v prospech odporcu v
4. rade , na zabezpečenie jeho pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o hypotekárnom úvere, poskytnutom

odporcovi v 3. rade.

NavrhovateľpodalnaexekútorskomúradeMgr.V.H.návrhz8.2.2004navykonanieexekúciezazáklade
exekučného titulu rozsudku OS Nitra č.k. 16C 234/00-21 z 4.4.2001, na vymoženie pohľadávky vo
výške 195.250,-Sk s úrokom 0,5% denne od 2.8.1998 do zaplatenia , trov konania 14.688,-Sk a trov

exekučného konania. Z oznamu súdnej exekútorky z 2.7.2007 vyplýva, že exekučné konanie nie je
skončené, zisťujú sa majetkové pomery povinného O. V.. V exekučnom konaní povinný neuhradil žiadne
plnenie.Podľa § 42a Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne
neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho

úkonu už vymáhateľný , alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa , ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch

rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§116 a §117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou,

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb, to však neplatí, ak druhá strana
preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Odporovateľným je taký právny úkon dlžníka , ktorý urobil v posledných troch rokoch, tento právny
úkon musí byť platný a musí byť urobený v úmysle ukrátiť veriteľa. Preukázanie úmyslu dlžníka nie je

podmienkouodporovateľnostivtedy,akdruhástranasúosobydlžníkoviblízke.Vtakomtoprípadezákon
predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali , že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa vtedy
( v dobe právneho úkonu)nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať. Pokiaľ právny úkon bol urobený
medzi osobami blízkymi, nemusí žalujúci veriteľ tvrdiť ani preukazovať , že odporcovi musel byť úmysel
dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, pretože zákon v tomto prípade úmysel

predpokladá, to však neplatí, ak druhá strana preukáže , že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Úspešná obrana teda spočíva v tom, že preukáže , že o tomto
úmysle nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula "starostlivosť". Vynaloženie " náležitej
starostlivosti" predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala vzhľadom na okolnosti prípadu a obsah
právneho úkonu dlžníka takú činnosť, aby úmysel dlžníka z ich výsledkov poznala ( t.j. , aby sa o tomto

úmysle dozvedela) Pasívny postoj nie je možné považovať za náležitú starostlivosť, ktorá nepochybne
vyžaduje aktívny prístup a je nevyhnutné, aby blízka osoba preukázala, že ani pri prevedení konkrétnych
iniciatív úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nezistila.

S poukazom na vyššie uvedené, súd považoval návrh vo vzťahu k odporcovi v 1. rade za dôvodný , a

preto návrhu v časti o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy vyhovel. V konaní bolo preukázané splnenie
všetkých zákonných predpokladov odporovateľnosti, a to: 1. existencia vymáhateľnej pohľadávky vo
výške 195.250,-Sk spolu s 0,5% úrokom denne od 2.8.1998 do zaplatenia priznaná navrhovateľovi
rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 16C 234/00-21 z 4.4.2001, 2. platný právny úkon dlžníka urobený v
posledných troch rokoch- kúpna zmluva z 13.7.1999 uzavretá medzi MUDr. O. V. ako predávajúcim

a odporcom v 1. rade- bratom O. V. ako kupujúcim, 3. nemožnosť dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
navrhovateľa z majetku dlžníka v dôsledku uzavretej zmluvy, keďže ňou MUDr. O. V. previedol na
odporcu v 1. rade vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 1141 kat. úz. Z.. Odporca v 1.
rade ako brat dlžníka, t.j. blízka osoba v konaní nepreukázal , že ani pri náležitej starostlivosti nemohol
poznať úmysel brata ukrátiť veriteľa, sám pritom vedel o existencii dlhu svojho brata voči navrhovateľovi,

napriek tomu uzatvoril kúpnu zmluvu , pričom sa nepresvedčil o tom, že tento právny úkon bude na
ujmu veriteľa .

S poukazom na uvedené, súd vo vzťahu k odporcovi v 1. rade považoval návrh za dôvodný .

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vo vzťahu k odporcom v 2., 3., 4. rade súd návrh za dôvodný nepovažoval, a preto ho zamietol.
Navrhovateľ žiadal, aby súd určil , že právne úkony- kúpne zmluvy ktorými došlo k následným prevodom

vlastníckeho práva z odporcu v 1. rade na odporcu v 2. rade a z odporcu v 2. rade na odporcu v 3. rade
ako i záložná zmluva uzavretá medzi odporcom v 3. rade a odporcom v 4. rade , sú absolútne neplatné,
nakoľko odporujú dobrým mravom.I napriek tomu, že navrhovateľ v tomto konaní úspešne odporoval kúpnej zmluve , vlastnícke právo
odporcu v 1. rade zostalo zachované a kúpna zmluva , ktorou previedol vlastníctvo na odporcu v 2. rade
spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, bola riadne zavkladovaná, pričom vlastník je v medziach

zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s
ním. Takáto definícia platí pre každého vlastníka z dôvodu, že neexistuje rozdiel medzi druhmi a formami
vlastníctva.

Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je voči nemu neúčinný potiaľ, že veriteľ

môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo
z dlžníkovho majetku, ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto
úkonu prospech. Neúčinnosť právneho úkonu iba voči ukrátenému veriteľovi je neúčinnosťou relatívnou,
pretože s právnym úkonom sa inak spájajú všetky právne následky , ku ktorým úkon smeroval. Teda ten,
kto na základe takéhoto právneho úkonu nadobudol vlastníctvo k veci, zostáva jej vlastníkom aj vtedy ,
keď veriteľ právnemu úkonu úspešne odporoval. K obmedzeniu vlastníckeho práva môže dôjsť len za

splnenia zákonných predpokladov § 128 Občianskeho zákonníka.

Vyššie uvedené sa tak rovnako týka právnych úkonov - kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami v 2.
a 3. rade a záložnej zmluvy uzavretej medzi odporcami v 3. a 4. rade.

S poukazom na uvedené, nie je možné považovať predmetné právne úkony za také, ktoré by boli v
rozpore s dobrými mravmi, a z tohto dôvodu by boli absolútne neplatné.

O trovách konania rozhodol súd nasledovne:

O trovách konania navrhovateľa a odporcu v 1. rade rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP nakoľko
každý z nich mal vo veci úspech len čiastočný.

O trovách konania odporcov v 2., 3. a 4. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP ,nakoľko títo boli
v konaní úspešní. Odporcom v 2. a 4. rade trovy konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnili a s

týmto konaní im trovy nevznikli. Odporcovi v 3. rade, ktorý si uplatnil trovy konania, tieto súd priznal,
a to vo výške 90.171,-Sk , ktorá suma predstavuje trovy právneho zastúpenia odporcu v 3. rade, za
9 úkonov právnej pomoci- hodnota 1 úkonu právnej pomoci vyčíslená právnym zástupcom odporcu
v 3. rade 11.150,-Sk ( vypočítaná z hodnoty nehnuteľnosti 888.730,-Sk)- a to prevzatie veci, písomné
vyjadrenie z 18.5.2005, účasť na pojednávaniach dňa 20.6.2006, 10.7.2007, 22.1.2008, 27.5.2008,

účasť na pojednávaniach dňa 28.9.2006, 2.11.2006 ( ? odmeny), ktoré boli odročené bez prejednania
veci a účasť na pojednávaní dňa 29.5.2008, na ktorom bol len vyhlásený rozsudok( ? odmeny) + 19%
DPH + režijný paušál 2x150,-Sk , 3x 164,-Sk 1x178,-Sk 3x190,-Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.