Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2019

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 14Cb/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719200216
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Libor Kysucký

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2019:3719200216.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudca Mgr. Libor Kysucký v spore žalobcu SG Equipment Finance

Czech Republic s.r.o. so sídlom náměstí Junkových 2772/1, Stodůlky, 155 00 Praha 5, IČO 610 61
344, zastúpeného Mgr. Michalom Chuchútom, LL.M., advokátom so sídlom náměstí Junkových 2772/1,
Stodůlky, 155 00 Praha 5 proti žalovaným 1/ SIXING spol. s r.o. so sídlom Námestie A. Hlinku 25/30,
017 01 Považská Bystrica, IČO 00 652 539, zastúpený JUDr. Róbertom Faturom, advokátom so sídlom
Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, 2/ A.. Y. F., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX G. Z. XX, 3/ A.. H.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX J. L., zastúpený JUDr. Róbertom Faturom, advokátom so
sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, 4/ A.. H. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX

J. L., zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. ROJKO s.r.o. so sídlom Železničná 90/12,
017 01 Považská Bystrica, IČO 47 251 794 o zaplatenie 27 565,40 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 303,20 € a úroky z omeškania 0,05 % denne zo sumy
2 303,20 € od 23.7.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu voči žalovanému 1/ vo zvyšku z a m i e t a .

Žalovaný 1/ m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý je povinný nahradiť
žalovanému 1/ trovy konania v rozsahu 83,28 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške
náhrady trov konania, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

Súd žalobu voči žalovanému 2/ z a m i e t a .

Žalovaný2/ má nárok nanáhradutrovkonaniavočižalobcovi,ktorýjepovinnýnahradiťžalovanému
2/ trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania,
o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto
rozsudku vydá súdny úradník.

Súd žalobu voči žalovanému 3/ z a m i e t a .

Žalovaný3/ má nárok nanáhradutrovkonaniavočižalobcovi,ktorýjepovinnýnahradiťžalovanému
3/ trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania,
o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto
rozsudku vydá súdny úradník.

Súd žalobu voči žalovanému 4/ z a m i e t a .Žalovaný4/ má nárok nanáhradutrovkonaniavočižalobcovi,ktorýjepovinnýnahradiťžalovanému
4/ trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania,
o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto

rozsudku vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/, 2/, 3/, 4/ spoločne a
nerozdielne (č.l. 410) zaplatiť žalobcovi 150 980,52 €, úroky z omeškania 0,05 % denne zo sumy 148
864,94 € od 23.7.2013 do zaplatenia a trovy konania. Zo žaloby vyplýva, že žalovaných 150 980,52
€ je súčtom rôznych súm, o ktorých žalobca tvrdí, že má na ne nárok titulom „Zmluvy o finančnom

leasingu č. 01719/07“, „Zmluvy o finančnom leasingu č. 01732/07“, „Zmluvy o finančnom leasingu č.
01734/07“, „Zmluvy o operatívnom leasingu č. 05079/07“, „Zmluvy o operatívnom leasingu č. 05082/07“,
„Zmluvy o operatívnom leasingu č. 05083/07“, „Zmluvy o operatívnom leasingu č. 05084/07“, „Zmluvy o
operatívnom leasingu č. 05088/07“ a „Zmluvy o operatívnom leasingu č. 05089/07“. Pokiaľ ide o nároky
zo zmluvy o operatívnom leasingu č. 05079/07, žalobca tvrdil, že:

- ako leasingový prenajímateľ dňa 25.1.2007 uzatvoril so žalovaným 1/ zmluvu o operatívnom leasingu
s tým, že súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky
- vstupná cena predmetu leasingu bola 71 800 € s tým, že leasingová zmluva bola uzatvorená na dobu
určitú - 48 mesiacov
- presná výška leasingových splátok bola určená v splátkovom kalendári tak, že prvá splátka bola 1

598,25 € a výška ďalších splátok bola 1 600,15 €
- žalovaný 1/ predmet leasingu prevzal, čo potvrdil podpisom preberacieho protokolu
- na leasingovej zmluve žalovaní A.. E. L., A.. Y. F., A.. H. R. a A.. H. C. urobili ručiteľské vyhlásenia
- žalovaný 1/ v priebehu trvania leasingovej zmluvy prestal platiť leasingové splátky a leasingová zmluva
bola preto zo strany žalobcu predčasne ukončená písomnou výpoveďou

- ku dňu výpovede žalovaný 1/ v súvislosti so zmluvou č. 050079/07 dlhoval 55
288,96 € (3 200,30 € + 112,88 € + 51 975,78 €)
- žalobcovi sa podarilo predmet leasingu opätovne zobchodovať, po čom žalobca od horeuvedených
55 288,96 € odčítal výťažok z rekomercializácie vo výške 26 000 € a nespotrebovaný úrok 1 352,80
€, od tejto čiastky žalobca ešte odčítal platby prijaté po dátume uskutočnenia konečného vyúčtovania

2 272,14 €
- v súvislosti so zmluvou o operatívnom leasingu č. 05079/07 vznikli aj náklady 210,63 €, 1 508,59 € a
1 223,2 € a celkový nedoplatok je teda 28 606,14 €
- dňa 27.8.2010 vyzval žalovaného 1/ k úhrade
-žalovanýchA..E.L.,Ing.VladimíraKrižana,A..H.R.aA..H.C.vyzvalkúhradelistomzodňa12.7.2013

(č.l. 1)
- v iných konaniach, ktoré žalobca viedol proti iným subjektom (napr. OS BA III sp.zn. 22Cb/144/08),
súdy vyhodnotili ručiteľský záväzok ako platný
- ručením je možné zabezpečiť aj záväzok, ktorý má vzniknúť v budúcnosti
- pokiaľ ide o námietku premlčania, leasingové zmluvy neobsahujú termín splatnosti záväzku z titulu

predčasného ukončenia zmluvy a tak je treba vychádzať z § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom
žalobca vyzval žalovaných k plneniu v roku 2010, resp. 2013 (č.l. 564)
- podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka začne plynúť premlčacia doba až po uplynutí primeranej
doby po vyzvaní dlžníka na splnenie záväzku vo vzťahu k ručiteľovi, pričom žalovaní 2/, 3/, 4/ boli vyzvaní
na plnenie v roku 2013. Žalobca pritom nemohol ručiteľov vyzvať na plnenie záväzku skôr, ako bola

známa výška záväzkov po predaji predmetu leasingu (č.l. 714).
- prevzatie ručiteľské záväzku jedným z manželov nie je právnym úkonom, ktorý je možné
charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej
sféry každého z manželov, pričom tento úkon nezakladá druhému manželovi žiadne práva a povinnosti,
na čom nič nemení ani § 147 Občianskeho zákonníka

- základnou podmienkou aplikácie § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka je existencia právneho úkonu
týkajúceho sa spoločných vecí, a preto úvahy o tom, či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný
súhlas druhého manžela, sú bezpredmetné
- za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s
predmetom BSM alebo k výkonu jeho správy (č.l. 783)- medzi prípadom posudzovaným v náleze I. ÚS 26/2010 a prejednávanou vecou je zásadný rozdiel
v tom, že žalobca nepodpisoval s ručiteľmi notárske zápisnice, v ktorých by títo súhlasili s ich
vykonateľnosťou

- manželky žalovaných 2/, 3/ a 4/ nenapadli neplatnosť právnych úkonov ručenia
- Ústavný súd SR uviedol, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého
jednotlivého prípadu a je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne
okolnosti v súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov
- Ústavný súd SR tiež skonštatoval, že za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí sa nepovažuje

ručiteľský záväzok jedného z manželov a že pri nezmenenej právnej úprave BSM sú tieto závery súdnej
praxe stále použiteľné (č.l. 795)
- podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka je veriteľ oprávnený, ale nie povinní požadovať plnenie
od dlžníka a formulácia tohto ustanovenia potom nebráni veriteľovi, aby plnenie požadoval neskôr. Až
touto neskoršou výzvou dochádza k záväznému stanoveniu termínu splatnosti, od ktorého začína plynúť
premlčacia doba.

- za výzvu k plneniu, od ktorej sa odvíja povinnosť dlžníka platiť, možno považovať i podanie žaloby
- z § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že musí dôjsť k právnemu úkonu, ktorým je faktúra
alebo iná výzva podobnej povahy, pričom však takou výzvou nie je výpoveď zmluvy. Premlčacia doba
teda nemohla plynúť od výpovede leasingovej zmluvy.
- žalovaný 1/ poukazoval čiastočné úhrady odlíšené iba variabilným symbolom a v konaní teda nebolo

preukázané, že by žalovaný 1/ uhrádzal konkrétne leasingové splátky
- táto procesná obrana žalovaného 1/ tak neobstojí aj vzhľadom k tomu, že jeho úhrady sa nerovnali
presne jednotlivým splátkam, ktoré boli práve tými čiastkovými plneniami zmieňovanými v rozhodnutí
č.k. 10Cmo/606/98 (č.l. 874).

2. Žalobca ako dôkaz označil zmluvu o leasingu, všeobecné podmienky, prílohu č. 1 zmluvy, dodatok,
preberací protokol, splátkový kalendár, výpoveď zmluvy, doručenku k výpovedi, upomienky, kúpnu
zmluvu, konečné vyúčtovanie leasingovej zmluvy, výzvy adresované ručiteľom, vyúčtovania odmien
znalcov, faktúry za parkovné, predpisy k úhrade poistného, vyčíslenia úrokov z omeškania, sadzobníky
poplatkov, výpisy z účtu, plné moci a navrhol výsluch žalovaných 2/, 3/ a 4/.

3. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 1 a návrhy na
vykonanie dôkazov uvedené v odseku 2.

4. Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ uviedli, že:

- ručiteľský záväzok na samotných zmluvách je neplatný z dôvodu neurčitosti, nakoľko z formulácie
ručiteľského záväzku nie je zrejmý rozsah prebraného záväzku, ktorý vtedy ani neexistoval
- žalovaní 2/, 3/ a 4/ nemôžu ručiť najmä za parkovné, náklady na znalecké posudky a havarijné
poistenie, nakoľko tieto položky nemožno podradiť pod rovnaký titul ako neuhradené splátky leasingu
- pri zmluve č. 01732/07 uplynula premlčacia doba vo vzťahu k žalovanému 1/ dňa 11.2.2013 a

právo veriteľa voči žalovaným 2/ - 4/ sa premlčalo dňa 11.2.2013, a preto žalovaní vznášajú námietku
premlčania (č.l. 428)
- premlčacia doba začala plynúť momentom ukončenia leasingových zmlúv výpoveďou, kedy vznikla
povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia
- leasingové zmluvy sú neplatné aj pre nedostatok formy a aj z dôvodu, že zmluvy pri označení

prenajímateľa neobsahujú osoby, ktoré konajú v jeho mene. Zmluvy sú zo strany žalobcu podpísané
istými osobami, o ktorých oprávnení konať za žalobcu možno mať pochybnosti. Na leasingových
zmluvách absentuje akékoľvek označenie ich funkcie, resp. identifikácia vzťahu podpísaných osôb voči
žalobcovi. Podpisy sú naviac nečitateľné. Nedostatok podpisu spôsobuje neplatnosť právneho úkonu
pre nedostatok formy (č.l. 714).

- leasingové zmluvy za žalobcu podpísali isté osoby, o ktorých oprávnení konať za žalobcu možno
mať dôvodné pochybnosti, nakoľko v zmluvách chýba označenie funkcie podpísaných osôb. Podpisy
sú naviac nečitateľné, čo znemožňuje ich konkretizáciu a spôsobuje neurčitosť zmluvy. Ak niektoré
osoby možno špecifikovať menom a priezviskom (napr. E. S., F. L. a H. U.), takéto osoby nefigurujú v
Obchodnom registri ani ako prokuristi a ani ako vedúci organizačnej zložky.

- podpis predstavuje pojmovú náležitosť písomnej formy prejavu a nedostatok podpisu konajúcej osoby
spôsobuje neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy (viď rozsudok NS SR č.k. 6Sžf/25/2011)- pokiaľ právna úprava poskytuje možnosť za právnickú osobu konať aj iným osobám, požiadavka
obvyklosti kladie dôraz na nevyhnutnosť predložiť podklady, ktoré by preukázali obvyklosť pracovného
zaradenia, resp. obvyklosť úkonov, ku ktorým pri činnosti osôb dochádza

- žalovaní 1/ a 4/ poukázali aj na rozhodnutie NS ČR č. R 25/1998, v zmysle ktorého ak za niektorú
zmluvnú stranu uzaviera zmluvu zástupca, podľa § 31 ods. 1 OZ musí zo zmluvy vyplývať, že tento
právny úkon robí ako zástupca (č.l. 722)
- v náleze I. ÚS 26/2010 Ústavný súd vyslovil právny názor, že konanie osoby pristupujúcej k záväzku,
kedy sa táto ako spoločník spoločnosti a jej konateľ zaviaže, že za spoločnosť splní jej dlh, sa môže

považovať za neplatný právny úkon
- podľa názoru Ústavného súdu SR do úvahy prichádza aj absolútna neplatnosť právneho úkonu pre
rozpor s dobrými mravmi, ak sa spoločník stane dlžníkom popri spoločnosti, pričom cieľom tohto konania
je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM (č.l. 793)
- žalobca sám navrhol písomnú formu leasingovej zmluvy, pričom takúto formu nedodržal práve on
- leasingová zmluva je zmluvou o kúpe prenajatej veci, ktorá musí byť obligatórne dojednaná v písomnej

forme
- podľa dôvodovej správy k § 489 sa má táto právna úprava vzťahovať aj na prípady označené pojmom
leasing
- pokiaľ žalovaní 1/ po výpovedí zmlúv plnil žalobcovi, tomuto plnil záväzky z pôvodných zmlúv, ako by
tieto nezanikli, a na strane žalobcu tak mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie

- v žiadnom prípade však nemôže ísť o konkludentné uznanie celého dlhu voči žalobcovi, keďže
žalovaný 1/ plnil bez existencie právneho dôvodu (č.l. 883)

5. Žalovaní ako prostriedky procesnej obrany použili skutkové tvrdenia uvedené v odseku 4, predložili
prehlásenie A. C. (č.l. 815), navrhli výsluch G. R., Y. F., žalovaných 2/ - 4/ a osôb, ktoré podpisovali

leasingové zmluvy za žalobcu (č.l. 793pv).

6. Súd posúdil skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný 1/ podpísal leasingovú zmluvu a že prevzal
ťahač tak, že tieto tvrdenia boli medzi stranami nesporné.

7. Súd považuje za preukázané (výsluchom A.. H. R.), že v predmetnom čase žalovaný 1/ rozvíjal
podnikanie v oblasti automobilovej dopravy, pričom vozidlá prioritne bral od spoločnosti MAN Slovakia.
MAN Slovakia mal financovanie zabezpečené prostredníctvom spoločnosti SG EQUIPMENT. Po
stretnutí v priestoroch spoločnosti MAN Slovakia mu pán S. do J. L. doniesol pripravené a podpísané
zmluvy. Tieto zmluvy v tom čase už boli opatrené podpismi zo strany žalobcu. Žalovaný 3/ potvrdil, že

žalovaný 1/ prevzal do užívania všetky vozidlá a návesy, ktoré boli predmetnom leasingových zmlúv a
poukázal na to, že on nebol vopred upozornený na to, že na leasingových zmluvách budú aj ručiteľské
vyhlásenia a že skutočnosť, či by ručiteľské vyhlásenie podpísal, by musel konzultovať so svojou
manželkou.
Súd považuje za preukázané (výsluchom A.. H. C.) aj to, že v predmetnom období dochádzalo k

rozširovaniu činnosti žalovaného 1/, pričom žalovaný 1/ bral ťahače prednostne od spoločnosti MAN a
návesy od spoločnosti SCHMITZ. Financovanie vozidiel bolo zabezpečované prostredníctvom žalobcu.
Rokovaniami so žalobcom a so spoločnosťami MAN a SCHMITZ bol poverený A.. H. R.. A.. H. C. a
ostatní spoločníci tieto leasingové zmluvy podpísali v J. L.. A.. C. uviedol, že on je ženatý od roku 2002
a jeho manželka nedala súhlas na podpis zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania. A.. C. uviedol, že

predmetné zmluvy mu neboli predložené vopred na pripomienkovanie, pričom on nežiadal, aby mohol
predmetné zmluvy pripomienkovať predtým, ako ich podpíše.
Súd považuje za preukázané, že žalobca ako prenajímateľ dňa 25.1.2007 uzatvoril so žalovaným 1/ (t.j.
so spoločnosťou SIXING, s.r.o.) zmluvu o operatívnom leasingu č. 05079/07. Na základe tejto zmluvy
vzniklo žalovanému 1/ oprávnenie užívať po dobu trvania leasingu ťahač MAN TGA 18.440 4x2 BLS s

tým, že leasingové splátky boli stanovené na 1 598,25 € s DPH a zostatková predajná cena
bola stanovená na 27 341,44 € s DPH. Na listine s leasingovou zmluvou je uvedený aj text „Preberáme
týmto v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka celkové ručenie za záväzky nájomcu vyplývajúce z
tejto zmluvy.“; pod týmto textom sú vlastnoručné podpisy žalovaných 2/, 3/, 4/. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky pre operatívny leasing a žiadosť žalovaného 1/ obsahujúca

jeho záväzky súvisiace s financovaním projektu Európskou investičnou bankou

Súd považuje za preukázané aj to, že horeuvedenú zmluvu za žalobcu podpísal E. S. a Z. Š., že
žalobca dňa 15.1.2007 udelil E. S. plnú moc, aby spoločne s jedným vedúcim organizačnej zložky alebospoločne s jedným prokuristom alebo spoločne s pani Š. alebo spoločne s pánom U. zastupoval žalobcu
vo všetkých záležitostiach súvisiacich s predmetom podnikania, okrem iného aj v rozsahu leasingovej
činnosti a že žalobca dňa 8.2.2007 udelil Z. Š. plnú moc, aby spoločne s prokuristom alebo spoločne

s ďalším splnomocneným zastupovala žalobcu vo všetkých záležitostiach súvisiacich s predmetom
podnikania, okrem iného aj v rozsahu leasingovej činnosti (č.l. 758, 768 spisu sp.zn. 14Cb/179/2015).
Súd považuje za preukázané aj to, že E. S.V. bol v novembri 2007 zamestnancom žalobcu (č.l. 773).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 25.1.2007 vystavil splátkový kalendár, podľa ktorého
mal žalovaný 1/ zaplatiť dňa 25.1.2007 žalobcovi sumu 1 598,25 € a 47 splátok po 1 600,15 € s tým,

že každá táto splátka bola splatná v 20. deň mesiaca.
Súd považuje za preukázané aj to, že vo Všeobecných obchodných podmienkach pre operatívny leasing
sa žalovaný 1/ zaviazal, že ak bude v omeškaní s leasingovou splátkou alebo inými platbami, najmä
s platbou zostatkovej predajnej ceny, je povinný uhradiť prenajímateľovi úroky z omeškania vo výške
0,05 % z dlžnej sumy brutto denne. Žalobca sa so žalovaným 1/ dohodol aj na tom, že pri predčasnom
zrušení leasingovej zmluvy z dôvodov na strane nájomcu nájomca uhradí prenajímateľovi zmluvnú

pokutu, ktorá bude vypočítaná ako súčet úhrnu leasingových splátok, na ktoré by mal prenajímateľ nárok
v prípade riadneho ukončenia leasingovej zmluvy po celú dobu jej trvania podľa splátkového kalendára
a dohodnutej zostatkovej predajnej ceny bez DPH. Vo všeobecných obchodných podmienkach pre
operatívny leasing sa strany dohodli aj na tom, že prenajímateľ má ďalej preúčtovať na nájomcu
dodatočne vzniknuté náklady z dôvodu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, akými sú najmä

poistné, náklady na zabezpečenie predmetu leasingu a opravy.
Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný 1/ od spoločnosti MAN-ÚŽITKOVÉ VOZIDLÁ s.r.o. dňa
25.1.2007 prevzal nový ťahač MAN TGA 18.440 4x2 BLS s výrobným číslom W. (č.l. 69 spisu sp.zn.
14Cb/179/2015).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 4.2.2009 vypovedal leasingovú zmluvu č. 05079/07

z dôvodu neuhradenia leasingových splátok s tým, že žalovanému 1/ bola táto výpoveď doručená dňa
11.2.2009.
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca prostredníctvom makléra RENOMIA, a.s. poistil v
poisťovni Kooperativa, a.s. vozidlo MAN TGA, e.č. J.-XXXBB, výr.č. W. a že poistné bolo 81 € v marci
2009, 81 € v apríli 2009, 81 € v máji 2009 a 81 € v júni 2009 (č.l. 281, 283, 287, 290 spisu sp.zn.

14Cb/179/2015).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca prostredníctvom makléra RENOMIA, a.s. poistil v
poisťovni Kooperativa, a.s. vozidlo MAN TGA, e.č. J.-XXXBB, výr.č. W. a že poistné bolo 81 € v júli
2009, 81 € v auguste 2009, 81 € v septembri 2009 a 81 € v októbri 2009 (č.l. 293, 296, 299, 302 spisu
sp.zn. 14Cb/179/2015).

Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca prostredníctvom makléra RENOMIA, a.s. poistil v
poisťovni Kooperativa, a.s. vozidlo MAN TGA, e.č. J.-XXXBB, výr.č. W. a že poistné bolo 81 € v novembri
2009, 81 € v decembri 2009, 81 € v januári 2010 a 81 € vo februári 2010 (č.l. 305, 308, 311, 314 spisu
sp.zn. 14Cb/179/2015).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca prostredníctvom makléra RENOMIA, a.s. poistil v

poisťovni Kooperativa, a.s. vozidlo MAN TGA, e.č. J.-XXXBB, výr.č. W. a že poistné bolo 81 € v marci
2010, 81 € v apríli 2010 a 70 € v máji 2010 (č.l. 317, 320, 323 spisu sp.zn. 14Cb/179/2015).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca horeuvedené poistné zaplatil (č.l. 757 spisu sp.zn.
14Cb/179/2015).
Súd považuje za preukázané aj to, že spoločnosť CCV Slovakia s.r.o. dňa 6.3.2009 vyfakturovala

žalobcovi 91,63 € za znalecký posudok, ktorého predmetom bol ťahač MAN TGA, e.č. J.-XXXBB (č.l.
189 spisu sp.zn. 14Cb/179/2015).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca zaplatil spoločnosti CCV Slovakia s.r.o. za tento znalecký
posudok dňa 12.3.2009 (č.l. 191 spisu sp.zn. 14Cb/179/2015).
Súd považuje za preukázané aj to, že spoločnosť Expert group, s.r.o. dňa 7.6.2010 vyfakturovala

žalobcovi 119 € za znalecký posudok, ktorého predmetom bol ťahač MAN TGA, e.č. J.-XXXBB (č.l. 243
spisu sp.zn. 14Cb/179/2015).
Súdpovažujezapreukázanéajto,žežalobcazapredmetnýznaleckýposudokspoločnostiExpertgroup,
s.r.o. zaplatil 119 € (č.l. 244 spisu sp.zn. 14Cb/179/2015).
Súd považuje za preukázané aj to, že spoločnosť PEMA vyfakturovala žalobcovi za parkovanie vozidla

MAN, e.č. J.-XXXBB parkovné 110,08 € za október 2009, 132,09 € za november 2009, 136,49 € za
december 2009, 173,38 € za január 2010, 156,60 € za február 2010, 173,38 € za marec 2010, 167,79
€ za apríl 2010 (č.l. 200, 203, 206, 220, 223, 230, 237).Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca predmetné parkovné spoločnosti PEMA, s.r.o. zaplatil
14.5.2010 (č.l. 238).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 27.5.2010 uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorou spoločnosti

Truck Commerce predal automobil MAN s výrobným číslom W. za 26 000 € bez DPH (č.l. 153 spisu
sp.zn. 14Cb/179/2015).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 27.8.2010 vypracoval konečné vyúčtovanie zmluvy
o operatívnom leasingu č. 05079/07, v zmysle ktorého žalovaný 1/ dlhoval žalobcovi splátky 3 200,30
€, úroky z omeškania 112,88 €, budúce leasingové splátky 51 975,78 €, poistné 1508,59 €, znalečné

210,63 € a parkovné 1 223,20 € s tým, že po zohľadnení platby 2 272,44 € prijatej po výpovedi a po
zohľadnení predajnej ceny 26 000 € bol ku dňu 27.8.2010 nedoplatok vo výške 28 606,14 € (č.l. 168
spisu sp.zn. 14Cb/179/2015).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný 1/ dňa 18.1.2011 zaplatil žalobcovi sumu 1 040,74 € s
tým, že ako VS uviedol „0000507907“ (č.l. 800 spisu sp.zn. 14Cb179/2015).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca listami zo dňa 12.7.2013 vyzval E. L., H. C., H. R. a

Y. F., každého na zaplatenie sumy 150 980,52 € titulom ručenia a že vozidlo financované na základe
zmluvy o operatívnom leasingu č. 05079 malo evidenčné číslo J.-XXX L. (č.l. 180 - 187 spisu sp.zn.
14Cb/179/2015).
Súd považuje (výsluchom svedkyne Y. F.) za preukázané aj to, že žalovaný 2/ a jeho manželka Y. F. v
roku 2007 vlastnili rodinný dom v G. Z. a nemali auto a ani úspory. Ich BSM bolo zrušené v decembri

2010. Žalovaný 2/ nemal v roku 2007 taký majetok, ktorý by nepatril do BSM (č.l. 825). Jej manžel začal
podnikať niekedy v roku 1990, resp. 1991, pričom svedkyňa svojmu manželovi v čase, keď podnikal,
robila účtovníctvo. Svedkyňa samotná začala podnikať asi okolo roku 2010. Nenapadla platnosť žiadnej
úverovej, resp. leasingovej zmluvy, ktorú uzatvoril jej manžel, nakoľko ona nevedela o tom, že by jej
manžel takéto zmluvy uzatvoril. O tom, že jej manžel je ručiteľom za záväzky spoločnosti SIXING voči

žalobcovi sa dozvedela vtedy, keď jej manželovi bola doručená žaloba v tejto veci. V roku 2011 došlo
k zrušeniu BSM manželov, a to z toho dôvodu, že práve svedkyňa sa rozhodla podnikať. Kým podnikal
jej manžel, svedkyňa nepovažovala za potrebné podať návrh na zrušenie BSM (č.l. 75 spisu sp.zn
14Cb11/2019).
Súd považuje za preukázané aj to, že BSM žalovaného 2/ a jeho manželky Y. F. bolo za trvania

manželstva zrušené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8C/196/2010-12 zo dňa 8.12.2010.
Súd považuje (výsluchom svedkyne G. R.) za preukázané aj to, že žalovaný 3/ a jeho manželka G. R. v
roku 2007 vlastnili 3-izbový byt v hodnote okolo 50 000 € a mali hypotéku 74 686,31 € na stavbu domu.
V roku 2007 BSM ešte nebolo zrušené. V roku 2007 žalovaný 3/ nemal žiadny majetok, ktorý by patril
výlučne jemu (č.l. 825 spisu sp.zn. 14Cb/179/2015).

Svedkyňa začala podnikať niekedy v roku 2008, keď si založila spoločnosť U. R., R..K..S.. Predtým mala
asi aj živnostenský list ako fyzická osoba. Pri prvom výsluchu neuviedla, že je spoločníčkou spoločnosti
H., R..K..S.. a H., R..K..S.. z dôvodu, že ju jednoducho v tom čase nenapadlo, že otázka smeruje aj k
tomu, či je spoločníčkou nejakej s.r.o.. Naviac, tieto spoločnosti nezmienila aj z toho dôvodu, že z nich
vtedy nemala žiadny príjem. Pokiaľ ide o nákup nehnuteľností spoločnosťou H., už si nepamätá, akým

spôsobom bol tento nákup financovaný a nepamätá si ani to, aký príjem mala z toho, že svoj obchodný
podiel v spoločnosti H. predala pánovi V.. Súpisné číslo k ich domu vo Sverepci bolo pridelené v roku
2003. Pán R. je v spoločnosti F. zodpovedný za úsek dopravy a mechanizácie a svedkyňa jednoducho
považovala vhodné, aby na internetovej stránke bolo toto postavenie jej manžela v spoločnosti opísané
slovom riaditeľ. Spoločnosť F. vykonáva vnútroštátnu a medzinárodnú nákladnú dopravu, pričom má 1

kamión. Okrem tohto kamiónu má spoločnosť F. aj ďalšie vozidlá ako traktorbager, sklápače a kolesový
bager, celkom ide asi o 10 dopravných prostriedkov. V roku 2007 okrem mesačného príjmu cca 3 000
Sk nemala žiadny iný príjem a že jej manžel nemal vo výlučnom vlastníctve v roku 2007 žiaden majetok,
pričom všetko majetok bol spoločný. V roku 2008 mala iba príjmy z pracovného pomeru v rozpätí od 3
000 Sk do 5 000 Sk mesačne. Hypotéku na dom si brali pred 20 rokmi a túto si brali spoločne (č.l. 75

spisu sp.zn. 14Cb 11/2019).
Súd považuje za preukázané aj to, že H. C. nemal motorové vozidlo, ani nehnuteľnosť a že ešte aj v
roku 2014 býval u svojich rodičov (č.l. 544, 558).
Súd považuje za preukázané aj to, že manželka žalovaného 4/ - A. C. počas manželstva zo žalovaným
4/ nedala súhlas na podpis ručenia (č.l. 815).

Súd považuje (výsluchom svedkyne A. C.) za preukázané aj to, že žalovaným 4/ sa svedkyňa rozviedla v
roku2013aženevieotom,žebypočasmanželstvadošlokzrušeniuBSM.OvyporiadaníBSMsvedkyne
a jej manžela sa neviedlo žiadne súdne konanie, nakoľko svedkyňa a jej manžel žiadny majetok nemali.
Pokiaľ ide o spoločnosť SIXING, ona vôbec nevedela, čím sa táto firma zaoberá. Vie jedine o tom, žesvokor jej manžela bol v spoločnosti SIXING a že toto v nejakom čase prepísal na jej manžela. Nevie o
zmluvách, ktoré boli uzatvorené so spoločnosťou SG Equipment Finance Czech Republic. V roku 2007
ona a jej vtedajší manžel nemali žiadny majetok. Bývali u svokrovcov a jedinou vecou, ktorú mali, bol

starší automobil, ktorý však jej manžel predal, pričom výťažok zo speňaženia tohto automobilu sa použil
na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý patril svokrovcom. V roku 2007 bola svedkyňa na materskej
dovolenke, pričom ku koncu roka 2007 nastúpila do práce k svojmu pôvodnému zamestnávateľovi -
spoločnostiK..Jeabsolventkoustrojárskehoučilišťa.VK.-U.pracovalaakorecepčná,resp.informátorka
a na tejto pozícii pokračovala aj po ukončení materskej dovolenky. Až po nejakom čase nastúpila do

stavebnín v J. J., kde pracuje pri pokladni. Svedkyňa nikdy nepodnikala. Nevie o tom, že by jej manžel
v roku 2007 mal nejaký majetok, ktorý by nepatril do BSM a ktorý teda patril výlučne jej vtedajšiemu
manželovi (č.l. 75 spisu sp.zn. 14Cb/11/2019).

8. Súd vykonal listinné dôkazy uvedené v odsekoch 2 a 5 a z týchto dôkazov aj vychádzal. Súd týmto
listinným dôkazom uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť. Súd uveril aj

výsluchom svedkov, nakoľko v konaní nevyšlo najavo nič, čo by spochybnilo ich hodnovernosť.
PokiaľideohodnotenievýpovedesvedkyneR.,žiadasauviesť,žeanijejopakovanýmvýsluchomnebolo
zistené, že by jej manžel v januári 2007 mal nejaký majetok mimo masy BSM. Opakovaný výsluch tejto
svedkyne preukázal iba to, že svedkyňa v tom čase mala majetok - pre účely tohto konania je však
relevantné preukázať, že majetok mimo BSM mal žalovaný 3/.

9. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko stany ďalšie dôkazy nenavrhli .
10. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.
Podľa článku 4.6 tretej vety Všeobecných obchodných podmienok pre operatívny leasing nájomca je

povinný platiť dohodnuté leasingové splátky včas a v plnej výške podľa splátkového kalendára.
Podľa článku 8.2 Všeobecných obchodných podmienok pre operatívny leasing ak bude nájomca v
omeškaní s leasingovou splátkou alebo inými platbami, najmä s platbou zostatkovej predajnej ceny, je
povinný uhradiť prenajímateľovi úroky z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy brutto denne.
Podľa článku 9.2 Všeobecných obchodných podmienok pre operatívny leasing pri predčasnom zrušení

leasingovej zmluvy z dôvodov na strane nájomcu je nájomca povinný uhradiť prenajímateľovi zmluvnú
pokutu, ktorá bude vypočítaná ako súčet úhrnu leasingových splátok, na ktoré by mal prenajímateľ nárok
v prípade riadneho ukončenia leasingovej zmluvy po celú dobu jej trvania podľa splátkového kalendára
a dohodnutej zostatkovej predajnej ceny bez DPH.
Podľa článku 9.3 veta druhá Všeobecných obchodných podmienok pre operatívny leasing prenajímateľ

má ďalej právo preúčtovať na nájomcu dodatočne vzniknuté náklady z dôvodu predčasného ukončenia
leasingovej zmluvy, akými sú predovšetkým poistné, náklady na zabezpečenie predmetu leasingu.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa
však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

11. Na úvod tejto časti odôvodnenia je potrebné pripomenúť, že pokiaľ žalobca žiadal, aby mu žalovanú

sumu zaplatil okrem žalovaných 1/ - 4/ aj A.. E. L., tento zomrel dňa XX.X.XXXX a súd vo vzťahu k
tomuto žalovanému konanie zastavil (č.l. 398).

12. Ďalej sa žiada uviesť aj to, že pokiaľ sa ide o nároky zo zmlúv č. 01719/07, č. 01732/07, č. 01734/07,
č. 05082/07, č. 05083/07, č. 05084/07, č. 05088/07, č. 05089/07, tieto sú po vylúčení predmetom

samostatných konaní.

13. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca dňa 25.1.2007 uzatvoril so žalovaným 1/ platnú
zmluvu o operatívnom leasingu č. 05079/07; k zmluve boli pritom priložené „Všeobecné obchodné
podmienky pre operatívny leasing“.

Pokiaľ žalovaní tvrdili, že leasingová zmluva je neplatná z dôvodu, že zmluvy sú zo strany žalobcu
podpísané osobami, o ktorých oprávnení konať za žalobcu možno mať pochybnosti, nakoľko na
zmluvách absentuje akékoľvek označenie ich funkcie, resp. identifikácia vzťahu podpísaných osôb voči
žalobcovi, súd sa s týmto názorom nestotožnil. Zo žiadneho ustanovenia zákona totiž nevyplýva, žev zmluve má byť uvedené meno a priezvisko osoby, ktorá koná za právnickú osobu, resp. jej vzťah k
tejto právnickej osobe (viď tiež uznesenie NS ČR sp.zn. 29Odo/695/2006). Posúdenie, či osoba, ktorá
v mene právnickej osoby právny úkon urobila, bola na to oprávnená, totiž nie je otázkou dodržania

písomnej formy úkonu, ale otázkou, či je právnická osoba takým úkonom viazaná (viď uznesenie NS
ČR sp.zn. 32Odo/940/2006). Podpísanie zmluvy inou osobou, akou je osoba označená ako zmluvná
strana, totiž nie je sankcionované absolútnou neplatnosťou zmluvy, ale tým, že podľa § 33 ods. 2
Občianskeho zákonníka je z konania prípadne zaviazaná osoba, ktorá zmluvu fyzicky podpísala - a aj
to iba v prípade, ak ten, za koho sa konalo, úkon dodatočne neschváli. Je pritom zrejmé, že žalobca

sa cítil viazaný konaním E. S., F. L., H. U. a ďalších svojich zamestnancov, nakoľko žalobca na základe
zmlúv podpísanými týmito fyzickými osobami zakúpil (určite nie lacné) ťahače a návesy a tieto poskytol
žalovanému 1/. Aj zo správania žalobcu po podpise zmlúv je zrejmé, že fyzické osoby, ktoré zmluvy
podpísali, boli oprávnené konať za žalobcu.
Pre úplnosť sa žiada uviesť poukázať na to, že z odseku 61 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu
v Trenčíne sp.zn. 16Cob/118/17 vyplýva, že odvolací súd nezistil dôvody na odklon od horeuvedených

záverov.

14. Na základe horeuvedej zmluvy a VOP žalovanému 1/ najmä vzniklo právo na to, aby po dobu trvania
leasingu užíval ťahač návesov MAN TGA 18.440 4x2BLS (článok 1.2 VOP) a povinnosť, aby žalobcovi
zaplatil leasingové splátky po 1 600,15 €.

Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že žalovaný 1/ svoju právnu povinnosť platiť mesačné splátky
dodržal iba čiastočne - a to tak, že zaplatil iba 25 týchto splátok po 1600,15 €.
Ku dňu výpovede zmluvy žalovaný 1/ konkrétne zaplatil prvých 23 splátok (t.j. splátky splatné do
20.11.2008).
Priamo zo žaloby ale vyplýva aj to, že žalovaný 1/ zaplatil aj splátku splatnú 20.12.2008. Sám žalobca

totiž v odseku IV. žaloby uvádza, že „U leasingové smlouvy číslo 05079/07 od pohledávky 55 288,96
€ odečetl platby přijaté po datu výpovědi ve výši celkem 2 272,44 €“.
Samotné tvrdenie žalobcu teda preukazuje, že splátka splatná 20.12.2008 vo výške 1 600,15 € bola
zaplatená.
Suma 2 272,44 € je však o 672,29 € vyššia než 1 600,15 € a je teda zrejmé, že táto suma zahŕňa aj

platbu úrokov z omeškania vyčíslených vo výpovedi - t.j. 112,88 €.

Ajpoúhradeúrokovzomeškaniavšakostáva559,41€-čojezjavnečasťsplátkysplatnejdňa20.1.2009.
To, že suma 559,41 € bola zamýšľaná na úhradu leasingovej splátky, je zrejmé z následného správania
žalovaného 1/ - konkrétne z toho, že tento dňa 18.1.2011 zaplatil na zmluvu č. 05079/07 práve sumu

1 040,74 € (súčet 559,41 € a 1040,74 € je totiž práve 1 600,15 € - čo je práve dohodnutá leasingová
splátka).
Inak povedané - keďže súčet 2 272,44 € a 1 040,74 € je 3 313,18 € a keďže súčet súm uvedených
vo výpovedi - t.j. 1 600,15 €, 1600,15 € a 112,88 € je tiež 3 313,18 €, je zrejmé, že žalovaný 1/ mal
horeuvedenými úhradami v úmysle zaplatiť práve 2 splátky a úroky z omeškania.

Vzhľadom na to, že leasingové splátky zmienené vo výpovedi leasingovej zmluvy 2 x 1 600,15 € boli
zaplatené už pred podaním žaloby, súd žalobu v tejto časti zamietol.
Ak by však aj tieto splátky neboli zaplatené, žalobu by vo vzťahu k nim bolo potrebné zamietnuť aj z
toho dôvodu, že žalovaný 1/ vzniesol dôvodnú námietku premlčania (č.l. 428).
Pokiaľ totiž ide o tieto dve splátky, tieto boli splatné 20.12.2008, resp. 20.1.2009. Žalobcovi teda

objektívne vznikla ohľadne tejto splátky možnosť podať žalobu na súd už 21.12.2008, resp. 21.1.2009.
Premlčacia doba teda začala plynúť 21.1.2009 a uplynula 21.1.2013. Žalobca však žalobu, ktorou sa
domáha okrem iného aj zaplatenia týchto splátok, podal až 29.7.2013. Žaloba bola teda zjavne podaná
až po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby a podľa § 388 ObZ tak už súd nemohol právo priznať.

15. Pokiaľ žalobca tvrdil, že suma 3 200,30 € sa stala splatnou až potom, ako žalobca vyzval žalovaného
1/ k plneniu - čo bolo v roku 2010 (č.l. 564, 714), § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka neposúva začiatok
premlčacej doby až na moment požiadania o poskytnutie plnenia. Treba si totiž uvedomiť, že predmetné
ustanovenie sa aplikuje iba vtedy, ak zmluva neurčuje čas plnenia. Pokiaľ však ide o leasingové splátky
po 1 600,15 €, zmluva určovala čas, kedy mal žalovaný 1/ tieto splátky zaplatiť a teda aplikácia § 340

ods. 2 Obchodného zákonníka na túto situáciu nie je možná ( viď tiež odseky 50 a 51 odôvodnenia
uznesenia sp.zn. 16Cob/118/2017).16. Z vykonaného dokazovania je zrejmé aj to, že v článku 9.2 VOP pre operatívny leasing je uvedené,
že„Pripredčasnomzrušeníleasingovejzmluvyzdôvodovnastranenájomcujenájomcapovinnýuhradiť
prenajímateľovi zmluvnú pokutu, ktorá bude vypočítaná ako súčet úhrnu leasingových splátok, na ktoré

by mal prenajímateľ nárok v prípade riadneho ukončenia leasingovej zmluvy po celú dobu jej trvania
podľa splátkového kalendára a dohodnutej zostatkovej predajnej ceny bez DPH“.
Pokiaľ ide o súlad či nesúlad horeuvedenej dohody o zmluvnej pokute s dobrými mravmi, treba si
uvedomiť, že leasingová spoločnosť nekupuje predmet leasingu preto, aby ho niekedy (t.j. potom, ako ho
prestane používať leasingový nájomca) reálne užívala, ale kupuje ho preto, aby ho užíval iba leasingový

nájomca. Leasingová spoločnosť pritom kupuje vec nie podľa svojich želaní, ale podľa individuálnych
želaní klienta. Teda ak má klient záujem o ťahač MAN, leasingová spoločnosť ho kúpi, hoci samotná
leasingováspoločnosťtakétozariadenienepotrebuje.Akvšakprípadnedôjdekpredčasnémuukončeniu
leasingovej zmluvy a predmet leasingu sa vráti do držby leasingovej spoločnosti, leasingová spoločnosť
bude mať k dispozícii ťahač MAN, hoci leasingová spoločnosť takéto zariadenie nikdy nechcela
nadobudnúť do svojho vlastníctva. Vzhľadom na túto príčinnú súvislosť medzi chcením žalovaného 1/ a

zakúpením ťahača (ak by sa totiž žalovaný 1/ neobrátil na žalobcu s tým, že chce ťahač, žalobca by toto
zariadenie nikdy nekúpil) nie je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa leasingová spoločnosť snaží (napr.
formou zmluvnej pokuty) právne ošetriť, aby sa jej vrátila celá obstarávacie cena predmetu leasingu.
Hoci zmluvná pokuta smerujúca k tomu, aby sa leasingovej spoločnosti vrátili všetky vynaložené
prostriedky nie je v rozpore s dobrými mravmi a teda môže byť platná, v súdenej veci súd dospel k

záveru, že dohoda o zmluvnej pokute je neplatná.
Z § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že zmluvná pokuta musí byť dojednaná vždy
písomne. Absencia písomnej formy dohody o zmluvnej pokute má za následok neplatnosť takejto
dohody. Pokiaľ je ale dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v prílohe, aby bolo táto dohoda o zmluvnej
pokute platná, musí byť podpísaná zmluvnými stranami. V danom prípade všeobecné obchodné

podmienky nie sú podpísané zmluvnými stranami a dohoda o zmluvnej pokute v nich obsiahnutá je teda
neplatná (viď tiež rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 16Cob/443/2015) a žalobca nemá nárok
na zmluvnú pokutu v uplatnenej výške 51 975,78 €.
Horeuvedená dohoda o zmluvnej pokute je absolútne neplatná nielen pre porušenie § 544 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ale aj z dôvodu, že táto dohoda je v rozpore s § 544 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Odsek 1 totiž vyžaduje, aby v dohode bola jednoznačne vyšpecifikovaná zmluvná povinnosť,
pre prípad porušenia ktorej sa pokuta dojednáva. V danom prípade je však vznik povinnosti zaplatiť
pokutu viazaná na prípad „predčasného zrušenia leasingovej zmluvy z dôvodov na strane nájomcu“.
Vznik zmluvnej pokuty ale nie je možné viazať na zánik záväzku a v zmysle ustálenej súdnej praxe je
takáto dohoda o zmluvnej pokute neplatná (viď napr. rozsudok NS ČR sp.zn. 23Cdo/2575/2010).

Vzhľadom na neplatnosť dohody o zmluvnej pokute súd preto dospel k záveru, že žalobca nemá nárok
na sumu 51 975,78 € (23 leasingových splátok bez DPH v sume 28 999,78 € + zostatková predajná
cena bez DPH 22 976 €).
V súvislosti so zmluvnou pokutou sa žiada uviesť, že k porušeniu povinnosti platiť leasingové splátky
včas (čo by pri korektnom naformulovaní dohody o zmluvnej pokute pravdepodobne bola povinnosť

zabezpečená zmluvnou pokutou) došlo 20.12.2008 a 20.1.2009 - t.j. pred vypovedaním leasingovej
zmluvy (k čomu došlo 11.2.2009). Ak by teda dohoda o zmluvnej pokute bola platná, bol by splnený
obligatórny predpoklad vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu.
Ak by však aj dohoda o zmluvnej pokute bola platná, žalobu by vo vzťahu k nim bolo potrebné zamietnuť
aj z toho dôvodu, že žalovaný 1/ vzniesol dôvodnú námietku premlčania (č.l. 428). Podľa názoru

krajského súdu je totiž nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zodpovednostným nárokom a vzniká ako
dôsledok porušenia zmluvnej povinnosti (odsek 53), a teda začiatok plynutia premlčacej doby treba
posúdiť podľa § 393 ods. 3 Obchodného zákonníka (odsek 69 odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu
v tejto veci). K porušeniu povinnosti došlo dňa 20.12.2008, resp. 20.1.2009 a premlčacia doba teda
uplynula 20.1.2013. Žalobca však žalobu, ktorou sa domáha okrem iného aj zaplatenia zmluvnej pokuty

podal až 29.7.2013. Žaloba bola teda zjavne podaná až po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby a podľa
§ 388 ObZ tak už súd nemohol právo priznať.
17. Pokiaľ žalobca v súvislosti s tým, že čiastočné úhrady znamenajú uznanie aj zvyšku dlhu,
argumentoval rozhodnutiami Krajského súdu Trenčín sp.zn. 16Cob/153/2012, Krajského súdu Nitra
sp.zn. 6Co/16/2016, Krajského súdu Trnava sp.zn. 21Cob/993/2016 a 21Cob/181/2016, treba uviesť

že v týchto veciach išlo o plnenia z jediného právneho titulu - t.j. napr. o odplatu za zhotovenie plošnej
inzercie, resp. o províziu, resp. o odplatu za prepravy. Ak teda dlžník zaplatil z vyfakturovaných 11 685
Sk za zhotovenie plošnej inzercie 6 000 Sk, skutočne iba z púhej skutočnosti takejto čiastočnej úhrady
možno usudzovať, že dlžník uznáva aj zvyšok. Obdobne ak dlžník z vyfakturovanej provízie 596,40 €zaplatil 250 € (resp. ak z vyfakturovaných odplát za prepravu zaplatil iba časť fakturovaných súm), aj v
týchto prípadoch už na základe čiastočnej úhrady bolo možné usúdiť, že dlžník uznáva aj zvyšok.
V súdenej veci sú však predmetom sporu plnenia z viacerých právnych titulov - jednak leasingové

splátky, jednak zmluvné pokuty a tiež nároky na náhradu škody a teda z púhej skutočnosti, že žalovaný
1/ vykonaj úhradu leasingovej splátky, nemožno automaticky vyvodiť, že tento uznal aj záväzok titulom
zmluvnej pokuty.
Pokiaľ žalobca v súvislosti s tým, že čiastočné úhrady znamenajú uznanie aj zvyšku dlhu, argumentoval
rozhodnutím NS SR sp.zn. 5Obdo/32/2015, aj v tomto prípade bolo na základe aplikácie § 407 ods. 3

Obchodného zákonníka priznané plnenie z jediného právneho titulu - istiny úveru a príslušenstva úveru,
a teda ani z tohto rozhodnutia nevyplýva, že zaplatenie splátky treba interpretovať tak, že sa uznáva aj
nárok z iného titulu - napr. zo zmluvnej pokuty.
PokiaľžalobcaargumentovalrozhodnutímKrajskéhosúduTrnavasp.zn.21Cob/181/2016,vpredmetnej
veci bolo žalobcovi plnenie priznané na základe bezdôvodného obohatenia a nie na základe
uznania záväzku čiastočnými úhradami a teda predmetné rozhodnutie teda nie je spôsobilé podporiť

argumentáciu žalobcu.
18. Pokiaľ sa žalobca domáhal sumy 1 508,59 € titulom poistného, Krajský súd v Trenčíne v odseku 54
odôvodnenia uznesenia sp.zn. 16Cob/118/17 vyslovil právny názor, že po zrušení zmluvy zanikli práva
a povinnosti strán zo zmluvy.
To teda znamená, že pokiaľ VOP upravujú právo preúčtovať náklady z dôvodu predčasného ukončenia

leasingu, toto právo žalobcu vyplývajúce zo zmluvy po zrušení zmluvy zaniklo.
V konaní však bolo preukázané, že žalovaný 1/ porušil svoju právnu povinnosť platiť leasingové splátky.
Toto porušenie právnej povinnosti pritom viedlo k tomu, že sa znížil majetok žalobcu o 1 204 € (žalovaný
v súvislosti s vozidlom e.č. J.-XXXBB uhradil aj poistné 14 x 81 € plus 70 € - čl. 281, 283, 287, 290,
293, 296, 299, 302, 305, 308, 311, 314, 317, 320, 323).

Zjavne teda došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktoré porušenie spôsobilo na strane žalobcu vznik
škody, a súd preto žalobcovi sumu 961 € priznal titulom náhrady škody (poistné 3 x 81 € nebolo možné
priznať, nakoľko žalobca toto poistné uhradil už pre 29.7.2009 a vo vzťahu k týmto sumám bola námietka
premlčania dôvodná) .
Pokiaľ žalobca žiadal titulom refundácie poistného aj sumu 304,59 €, súd dospel k záveru, že žalobca

nemá nárok na túto sumu - úhrada poistného žalobcom v sume 304,59 € totiž preukázaná nebola.
19. Pokiaľ ide o znalečné 91,63 €, súd považuje za potrebné uviesť, že zmluva ani VOP neobsahujú
žiadne také ustanovenie, ktoré by zakladalo povinnosť na náhradu znalečného. V konaní však bolo
preukázané, že žalovaný 1/ porušil svoju právnu povinnosť platiť leasingové splátky. Pretože toto
porušenie právnej povinnosti viedlo k tomu, že sa znížil majetok žalobcu o 91,63 € (viď č.l. 191 spisu

sp.zn. 14Cb/179/2015), súd žalobcovi túto sumu priznal titulom náhrady škody.
Príčinná súvislosť medzi týmto znížením majetku navrhovateľa a medzi porušením povinnosti
žalovaného 1/ je nepochybná - ak by totiž žalovaný 1/ svoju povinnosť plnil, k vypovedaniu zmluvy by
nedošlo a nebolo by ani potrebné speňažovať predmet leasingu.
V súvislosti so sumou 91,63 € sa ale žiada uviesť, že táto škoda vznikla 12.3.2009 - a keďže žaloba bola

podaná 29.7.2013, súd s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania žalobu v tejto časti zamietol.
Pokiaľ ide o znalečné 119 €, súd považuje za potrebné uviesť, že zmluva ani VOP neobsahujú žiadne
také ustanovenie, ktoré by zakladalo povinnosť na náhradu znalečného. V konaní však bolo preukázané,
že žalovaný 1/ porušil svoju právnu povinnosť platiť leasingové splátky. Pretože toto porušenie právnej
povinnosti viedlo k tomu, že sa znížil majetok žalobcu o 119 €, súd žalobcovi túto sumu priznal titulom

náhrady škody.
Príčinná súvislosť medzi týmto znížením majetku navrhovateľa a medzi porušením povinnosti
žalovaného 1/ je nepochybná - ak by totiž žalovaný 1/ svoju povinnosť plnil, k vypovedaniu zmluvy by
nedošlo a nebolo by ani potrebné speňažovať predmet leasingu.
V súvislosti so sumou 119 € sa žiada uviesť, že táto škoda vznikla 21.6.2010 - a keďže žaloba bola

podaná 29.7.2013, k premlčaniu tohto nároku nedošlo.

20. Pokiaľ sa žalobca domáhal sumy 1 223,20 € titulom parkovného, Krajský súd v Trenčíne v odseku 54
odôvodnenia uznesenia sp.zn. 16Cob/118/17 vyslovil právny názor, že po zrušení zmluvy zanikli práva
a povinnosti strán zo zmluvy. To teda znamená, že pokiaľ VOP upravujú právo preúčtovať náklady z

dôvodu predčasného ukončenia leasingu, toto právo žalobcu vyplývajúce zo zmluvy po zrušení zmluvy
zaniklo.V konaní však bolo preukázané, že žalovaný 1/ porušil svoju právnu povinnosť platiť leasingové splátky.
Toto porušenie právnej povinnosti pritom viedlo k tomu, že sa znížil majetok žalobcu o 1 223,20 €.
Žalovaný v súvislosti s vozidlom e.č. J.-XXXBB uhradil aj parkovné:

- 110,08 € (č.l. 200)
- 132,09 € (č.l. 203)
- 136,49 € (č.l. 206)
- 173,38 € (č.l. 220)
- 156,60 € (č.l. 223)

- 173,38 € (č.l. 230)
- 167,79 € (č.l. 237)
- 173,38 € (č.l. 240)
V súvislosti so sumou s horeuvedenými sumami sa žiada uviesť, že táto škoda vznikla po 14.12.2009
(viď č.l. 201) - a keďže žaloba bola podaná 29.7.2013, k premlčaniu tohto nároku nedošlo.

21.Pretožežalovaný1/bolvomeškanísozaplatenímleasingovýchsplátok,žalobcovipatriaajvyčíslené
úroky z omeškania v nepopretej sume 112,88 €. Týchto 112,88 € však žalovaný 1/ už žalobcovi zaplatil
(viď odsek 14) a súd preto žalobu v tejto časti zamietol.
Ak by však aj suma 112,88 € zaplatená nebola, vzhľadom na námietku premlčania by bolo potrebné
žalobu v tejto časti zamietnuť. Povinnosť platiť úroky z omeškania totiž vzniká jednorazovo v deň, v

ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní a týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba (viď
rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/157/2009, NS ČR sp.zn. 33Cdo/3029/2011). Opačný výklad - teda že
povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká samostatne v každom dni trvania omeškania, by poprel
zmysel premlčania, nakoľko v prípade nezaplatenia istiny by úroky mohli prirastať počas desiatok rokov
a dlžník by tak bol donucovaný zaplatiť istinu, aby zabránil tomu, že na úrokoch z omeškania zaplatí

mnohonásobok istiny. V danom prípade boli splátky č. 22 až 26 splatné od 20.9.2008 do 20.1.2009 a
premlčacia doba začala plynúť od 20.9.2008 do 20.1.2009 a uplynula najneskôr 20.1.2013 - teda pred
podaním žaloby.
22. Z horeuvedeného teda vyplýva, že žalobca má nárok na 119 € titulom náhrady škody vzniknutej
zaplatením znalečného, na 961 € titulom náhrady škody vzniknutej zaplatením poistného a 1 223,20 €

titulom náhrady škody vzniknutej zaplatením parkovného, t.j. spolu 2 303,20 €.
Vo zvyšku však súd žalobu zamietol - a to z dôvodu uhradenia lízingových splátok
ešte pred podaním žaloby, pre neplatnosť dohody o zmluvnej pokute a pre premlčanie sumy zmluvnej
pokuty, pre premlčanie náhrady škody vzniknutej zaplatením poistného 3 x 31 €, pre premlčanie náhrady
škody vzniknutej zaplatením znalečného 91,63 € a pre nepreukázanie, že žalobcovi sa majetok znížil aj

o 304,59 € v súvislosti zo zaplatením poistného.

23. Pretože žalovaný 1/ je v omeškaní zo zaplatením sumy 2 303,20 €, súd ho zaviazal aj na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške dojednanej vo všeobecných podmienkach. V tejto súvislosti sa žiada
uviesť,že§369Obchodnéhozákonníkanevyžadujepísomnúformudohodyovýškeúrokovzomeškania

a teda ustanovenie článku 8.2 všeobecných podmienok je platné.
24. Žalobcovi súd z uplatnených 27 565,40 € priznal iba 2 303,20 € a je teda zrejmé, že žalovaný mal
úspech 91,64 % a neúspech 8,36 % a súd mu preto podľa § 255 ods. 2 C.s.p. priznal náhradu trov
konania v rozsahu 83,28 %.

25. Z vykonaného dokazovania je zrejmé aj to, že na listine s leasingovou zmluvou je uvedený aj text
„Preberáme týmto v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka celkové ručenie za záväzky nájomcu
vyplývajúce z tejto zmluvy“, pričom pod týmto textom sú vlastnoručné podpisy žalovaných 2/, 3/, 4/.
Pokiaľ ide o ručenie spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným, z nálezu ÚS SR
sp.zn. I. ÚS 26/2010 vyplýva, že:

- pokiaľ najvyšší súd dospel k záveru, že zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov
nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí a že teda aplikácia § 145 Občianskeho zákonníka
na pristúpenie k dlhu je vylúčená (názory najvyššieho súdu sú citované v odseku 13 takýto názor
odôvodnenia nálezu), tak takýto záver je podľa názoru ústavného súdu extrémne nespravodlivý a
zasahujúci do práv garantovaných ústavou (viď odsek 16 odôvodnenia nálezu)

- ústavný súd v súvislosti so zmluvou o pristúpení k dlhu poukázal na to, že i keď táto dohoda zaväzuje
len manžela, nesporne sa javí, že účinky tohto právneho úkonu sa môžu prejaviť aj vo sfére spoločných
vecí manželov (odsek 18 odôvodnenia nálezu) a že teda pri interpretácii pojmu „spoločná vec manželov“
musia všeobecné súdy zohľadniť aj možné právne účinky úkonu vo sfére spoločných vecí (odsek19 odôvodnenia nálezu). Podľa názoru ústavného súdu by sa dohoda o pristúpení k dlhu netýkala
spoločnýchvecíibavtedy,akbymanželmalmimoBSMtakýmajetok,ktorýbypostačovalnauspokojenie
veriteľa (odsek 19 odôvodnenia nálezu). Podľa názoru ústavného súdu je v prípade, ak manžel nemá

relevantný majetok mimo masy BSM potom potrebné, aby všeobecné súd skúmali, či ide alebo nejde
o bežnú vec a či bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela na takýto právny úkon a teda či je
daný úkon relatívne neplatný (odsek 20 odôvodnenia nálezu).
- v odseku 21 odôvodnenia svojho nálezu ústavný súd dokonca uviedol, že pojmovým znakom
spoločnosti s ručením obmedzeným je obmedzené ručenie spoločníka za jej záväzky a oddelenie

záväzkov spoločníka a spoločnosti. Podnikateľské riziko teda zaťažuje spoločnosť a teda javí sa ako
odporujúce dobrým mravom, keď spoločník bez súhlasu svojej manželky sa stane spoločným dlžníkom
popri spoločnosti, pričom cieľom tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia pohľadávky
z vecí patriacich do BSM, keďže ani spoločnosť, ani pristupujúci dlžník nie sú reálne schopní záväzok
splniť a nemajú vo výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný exekúciou.
Otom,žesúdnapraxrešpektujenázoryvyjadrenévhoreuvedenomnálezesvedčíajrozsudokKrajského

súdu Trenčín sp.zn. 17Co/1322/2015, v ktorom súdnom konaní sa riešila otázka neplatnosti ručiteľského
vyhlásenia so záverom, že odvolací súd nevidel dôvod odkloniť sa od právneho názoru vysloveného
Ústavným súdom SR v citovanom rozhodnutí.
Vzhľadom na horeuvedený právny názor ústavného súdu (t.j. že odporuje dobrým mravom, keď
spoločník bez súhlasu svojej manželky sa stane spoločným dlžníkom popri spoločnosti, čo znamená

absolútnu neplatnosť právneho úkonu) je aj pre rozhodnutie v súdenej veci relevantné, či žalovaní 2/, 3/
a 4/ mali v čase podpísania ručiteľského vyhlásenia vo svojom výlučnom vlastníctve relevantný majetok
postihnuteľný exekúciou.
Pretože v konaní nebolo preukázané, že žalovaní 2/, 3/ a 4/ v roku 2007 mali nejaký majetok vo svojom
výlučnom vlastníctve (výsluch svedkýň F. a R. preukázal, že žalovaní 2/ a 3/ nemali žiadny majetok mimo

BSM; vyjadrenie ODI a MsÚ J. L. zasa preukazuje, že žalovaný 4/ nemal v roku 2014 vôbec žiadny
relevantný majetok, pričom žalovaný 4/ v roku 2014 býval u rodičov - ak však bol žalovaný nemajetný
v roku 2014, sotva bol majetný v roku 2007), je zrejmé, že v čase urobenia ručiteľského vyhlásenia sa
predpokladalo, že ručiteľský záväzok by bol prípadne exekučne uspokojovaný predajom vecí patriacich
do BSM. Urobenie ručiteľského záväzku za týchto okolností je však podľa názoru súdu právnym úkon,

ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a teda absolútne neplatný (viď aj nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 26/2010).
Vzhľadom na túto absolútnu neplatnosť ručiteľského vyhlásenia súd žalobu vo vzťahu k žalovaným 2/,
3/ a 4/ zamietol.
Pokiaľ ide o uznesenie ústavného súdu č.k. I. ÚS 311/2016-16, z odôvodnenia tohto uznesenia
nevyplýva, že by ústavný súd prehodnotil svoje názory vyslovené v náleze ÚS SR sp.zn. I. ÚS 26/2010.

Treba si totiž uvedomiť, že v rozsudku sp.zn. 8Co/368/2015-157 (ktorý rozsudok bol napadnutý ústavnou
sťažnosťou vedenou pod sp.zn. I. ÚS 31/2016) išlo o diametrálne odlišnú skutkovú situáciu. V konaní
sp.zn. I. ÚS 31/2016 išlo totiž o riešenie otázky (ne)platnosti vyhlásenia o uznaní dlhu, ktorý dlh vznikol
manželovi tým, že tento na seba nechal postúpiť pohľadávky voči tretej osobe, za čo sa zaviazal zaplatiť
odplatu vo výške nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok. Inak povedané - manžel v súdenej

veci síce mal zaplatiť určitú sumu, ale tento zároveň nadobudol aktívum prevyšujúce sumu, ktorú mal
zaplatiť. Manžel v súdenej veci teda mal platiť, ale zároveň malo byť platené aj jemu. Naproti tomu vo
veci posudzovanej v konaní sp.zn. I. ÚS 26/2010 je ten zásadný rozdiel, že manžel urobil taký úkon, v
dôsledku ktorého sa jeho majetok bezprostredne nezvýšil, pričom naviac hrozilo, že sa zníži nielen jeho
majetok, ale aj majetok jeho manželky.

Pokiaľ žalobca podstatný rozdiel medzi touto vecou a vecou preskúmavanou ústavným súdom v konaní
sp.zn. I. ÚS 26/2010 videl v tom, že v tejto veci nebol daný súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice,
tento aspekt v skutočnosti nie je pre posúdenie rozporu s dobrými mravmi kľúčový. Z hľadiska rozporu
s dobrými mravmi sa totiž posudzuje už právny záväzok (v danom prípade ručenie manžela prevzaté
bez súhlasu druhého manžela) a nie až to, akým spôsobom bol na základe tohto záväzku kreovaný

exekučný titul (t.j. notárskou zápisnicou alebo rozhodnutím všeobecného súdu).
Pokiaľ žalobca uvádza, že od veriteľa nemožno spravodlivo očakávať, aby pred uzavretím zmluvy
skúmal, či je ručiteľ ženatý a či má s manželom BSM, s týmto nemožno súhlasiť. Veriteľ by totiž podľa
názoru súdu mal pred tým, ako poskytne dlžníkovi relevantnú sumu mal preskúmať, či je dlžník v takej
kondícii, aby mu túto sumu vrátil. Také isté skúmanie by mal pritom veriteľ vykonať aj vo vzťahu k

ručiteľom - de facto je totiž nanič taký ručiteľ, ktorý je nemajetný. Spravodlivé je pritom požadovať od
veriteľa aj to, aby skúmal, či má ručiteľ manžela - nakoľko predsa aj pred vydaním nálezu I. ÚS 26/2010
veriteľovi hrozilo, že ten manžel, s ktorým veriteľ nekonal, ručenie napadne.26. Žalovaní 2/, 3/ a 4/ mali vo veci plný úspech a súd im preto podľa § 255 ods. 1 C.s.p. priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská
Bystrica v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak žalovaný nebude plniť povinnosť v rozhodnutí mu uloženú, žalobca môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.