Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. júl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/78/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220201409
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1220201409.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek JUDr.
Dariny Kriváňovej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcov: 1. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XX, C., 2. P.. Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, C., proti žalovanému: Ostatní vlastníci bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome Rezedová 28, Rezedová 28, Bratislava, uvedení na LV č. 4258,
k. ú. Ružinov, obec BA - m.č. Ružinov, okres Bratislava II, v zastúpení Bytomplet, s.r.o., Kamenárska 18,

821 04 Bratislava, prevádzka Ružinovská 1, IČO: 35 698 845, právne zastúpený: JUDr. Rudolf Mičieta,
advokát, so sídlom Mezilaborecká 21, 821 01 Bratislava, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa
25.03.2020, č.k. 18C/23/2020-40, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 25.03.2020, č.k.
18C/23/2020-40 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Žalobcovia sa žalobou vo veci samej domáhali určenia neplatnosti písomného hlasovania
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré sa konalo v dňoch 28.02.2020 až 09.03.2020. Zároveň
sožaloboupodaliajnávrhnariadenianeodkladnéhoopatrenia,ktorýmžiadali,abysúdzakázalsprávcovi
bytového domu Q. XX, C. uzavrieť zmluvu o dielo na obnovu domu s firmou PS stavby s.r.o., Letná

5, Bratislava, ako aj ostatné zmluvy a doplnky, ktoré vyplývajú z 14 otázok písomného hlasovania, a
to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Žalobcovia mali zato, že správca môže podpísať
zmluvu o dielo s firmou PS stavby s.r.o., požiadať o úver a vykonať ďalšie úkony vyplývajúce zo 14
otázok písomného hlasovania konaného v dňoch 28.02.2020 až 09.03.2020. Uviedli, že k písomnému
vyhlásenému hlasovaniu o 14tich otázkach neprebehla žiadna schôdza, nebolo oznámené, kedy budú
otvárané obálky, nebol oznámený spôsob vyhodnotenia obchodnej súťaže, a ani cenové ponuky ani

rozsah obnovy. Písomné hlasovanie podľa žalobcov vykazuje formálne nedostatky tzv. prvý overovateľ
má nečitateľné napísané svoje priezvisko a meno a overovatelia neoverili každú stranu písomného
hlasovania. Zároveň žalobcovia uviedli, že písomné hlasovanie sú aj vecné nedostatky prijatých
rozhodnutí ako napríklad rozpor so zákonom, obchádzanie zákona, rozpor s dobrými mravmi, rozpor
so zmluvou o výkone správy, nesúlad s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia uviedli, že pri
takomveľkomfinančnomzaťaženíjednotlivýchvlastníkovbytov,zadlženiana20rokov,bezprimeraného

oboznámenia a prerokovania vlastníkmi, odovzdanie rozhodovania tzv. koordinačnej komisii a správcovi
bez schvaľovania vlastníkmi, môže dôjsť k ukráteniu práv, čo i len jedného vlastníka bytu a nebytového
priestoru a ide o neprimeraný zásah do práv vlastníkov.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 CSP, § 325 ods. 1,2 písm.
d) CSP, ust. § 326,, § 328 a § 329 ods. 1 veta prvá CSP. Súd prvej inštancie mal za to, že

podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, ktorá
vyžaduje neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchu v právnom vzťahu.Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž

rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zo žalobcami prezentovaného skutkového stavu súd

nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. CSP.
Žalobcovia sú očividne nespokojní s priebehom a výsledkom písomného hlasovania konaného v dňoch
28.02.2020 až 09.03.2020. Samotná skutočnosť, že žalobcovia nesúhlasia so závermi písomného
hlasovania neznamená, že takéto hlasovanie je aj v rozpore s platnou právnou úpravou SR. Výstup z
predmetného hlasovania predstavuje zákonné a výlučné právo vlastníkov realizovať svoje práva. To,
že v prospech danej veci hlasovala väčšina vlastníkov znamená, že ide o realizáciu väčšiny, ktorú pri

splnení zákonných predpokladov, ktoré vyžaduje zákon č. 182/1993 Z. z., musí prehlasovaná menšina
rešpektovať. Žalobcovia odôvodnenosť ich návrhu vyvodzovali iba zo skutočnosti, že podali na súd
žalobu o určenie neplatnosti písomného hlasovania. Ďalšie relevantné dôvody a skutočnosti neuviedli.
Žalobcovia ostali iba pri konštatovaní, že písomné hlasovanie je v rozpore so zákonom, obchádzaním
zákona, v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zmluvou o výkone správy, a neviedli, v čom

takýto rozpor spočíva. Tým žalobcovia neosvedčili ani nepreukázali také skutkové okolnosti, ktoré by
umožňovali prijať záver, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, pretože hrozí nebezpečenstvo
vzniku ujmy a vzniku takejto ujmy možno zabrániť len nariadením neodkladného opatrenia.

4. Súd prvej inštancie zároveň nad rámec uvedeného uviedol, že v záhlaví tohto rozhodnutia

označil žalovaného ako "ostatných vlastníkov" a nie všetkých menovite označených vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, keď poukázal na ust. § 9 ods. 7 a ods. 8 písm. a)
zákona č. 182/1993 Z. z. Súd prvej inštancie konštatoval, že aj keď žaloba musí smerovať proti všetkým
ostatným vlastníkom čo v tomto konaní splnené bolo a samotné rozhodnutie musí všetkých týchto
vlastníkov v záhlaví označiť, avšak je možné uvedené prekonať a splniť označením týchto subjektov tak,

ako ich súd prvej inštancie označil v tomto rozhodnutí . Je tak zrejmé, že správca zastupuje vlastníkov
v ich mene a na ich účet, ide teda o zákonné automatické zastúpenie. Súd prvej inštancie poukázal na
dôvodovú správu k zákonu č. 246/2015 Z. z. v zmysle ktorej "v záujme zlepšenia vymožiteľnosti práva
sa zavádza zákonný režim priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom
v súdnych konaniach, v ktorých sú vlastníci žalovaní iným vlastníkom alebo vlastníkom, ktorý bol

prehlasovaný. V aplikačnej praxi vznikajú procesne neriešiteľné situácie, kde jeden vlastník musí žalovať
niekoľko desiatok alebo dokonca stoviek vlastníkov, aby sa v režime bytového (spolu)vlastníctva dovolal
súdnejochrany.Uvedenýstavnielenžebrániprístupukspravodlivosti,alesúčasnezásadnýmspôsobom
sťažuje aj postup súdu, ktorý musí konať s jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov,
týmto osobitne doručovať a pod. V súlade s navrhovanou dikciou bude správca v určených sporoch

zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov na strane žalovaných, pričom v danom návrhu plne
postačí, ak žalobca označí ako pasívne legitimovaných vlastníkov (všeobecná formulácia s prípadnými
prílohami v podobe listu vlastníctva) a uvedie, že zo zákona koná v danom súdnom konaní v mene a
na účet žalovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov správca." Podľa rozsudku Krajského súdu
v Bratislave, sp. zn. 6Co/102/2017 zo dňa 26.04.2017, žalobca nemusí v žalobe vymenovať všetkých

vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale postačí, ak v žalobe všeobecne uvedie, že pasívne vecne
legitimovaný sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v konkrétnom dome (prípadne predloží LV, z
ktorého sú konkrétni vlastníci zrejmí).

5. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že o trovách konania nerozhodoval, nakoľko sa s otázkou

trov vysporiada v rozhodnutí vo veci samej, resp. v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

6. Proti tomuto uzneseniu v zákonnom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2.rade
a žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok (uznesenie - poznámka odvolacieho súdu) súdu prvej
inštancie tak, že toto rozhodnutie zruší a nariadi neodkladné opatrenie vydať.

7. Žalobcovia poukázali na ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP s tým, že aj napriek vôli vlastníkov
bytov, ktorú vyjadrili v písomnom hlasovaní, toto hlasovanie vykazuje procesné nedostatky napr.
nedodržanie zákonného postupu pri hlasovaní, nedoručenie oznámenia o konaní a výsledkochpísomnéhohlasovaniaapod.Vecnými,t.j.obsahovýminedostatkamitýchtorozhodnutíjenapr.rozporso
zákonom, obchádzanie zákona, rozpor s dobrými mravmi, rozpor so zmluvou o výkone správy, nesúlad
s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a pod. Poukázali na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu

SR sp. zn. PL.ÚS 110/2011-40, ktorý riešil zásadnú otázku, či môže prehlasovaný vlastník žalobou
podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 namietať len procesný aspekt rozhodovania ostatných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, alebo, či môže takéto rozhodnutie namietať aj z materiálneho hľadiska,
t.j. aj z hľadiska toho, či jeho obsah neprestavuje neprimeraný (zjavne nespravodlivý) zásah do jeho
práv, ktoré vyplývajú z jeho spoluvlastníctva k spoločným častiam domu. Ústavný súd uzavrel, že nič

nebráni prehlasovanému vlastníkovi bytu a nebytovému priestoru, aby sa obrátil na súd, ktorý by vo veci
rozhodol a, aby predmetom žaloby prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru mohli byť
nielen námietky, ktoré smerujú proti porušeniu zákonom ustanovenej procedúry pri prijímaní rozhodnutí
absolútnou väčšinou, resp. 2/3 väčšinou všetkých vlastníkov bytov, ale aj námietky, ktoré smerujú proti
obsahu týchto rozhodnutí, t.j námietky, že ide o také rozhodnutie, ktoré predstavuje neprimeraný zásah
do vlastníckych práv prehlasovaného vlastnícka bytu alebo nebytového priestoru k spoločným častiam

a zariadeniam domu, spoločným nebytovým priestorom, príslušenstvu a pozemku.

8. Žalobcovia v odvolaní poukázali na procesné nedostatky a to nečitateľné napísané priezvisko a
menooverovateľa,taktiežpoukázalinato,žeoverovatelianeoverilikaždústranupísomnéhohlasovania,
hlasovacie lístky pozostávajú z troch listov, ktoré sú zopnuté len kancelárskou spinkou, a teda toto

umožňuje dodatočne ,, zozšiť?? hlasovací lístok a pozmeniť ho. V minulosti 3 roky dozadu došlo 2 x k
sfalšovaniu zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov zástupcami a overovateľmi.

9. Doplnili vo vzťahu k nimi predloženému podaniu, že neplatné splnomocnenie pre A., overovatelia aj
správca ho akceptovali a zahrnuli do hlasovania. Podľa žalobcov ale A. N. nemôže splnomocniť nikoho

nakoľko má len 3/12 spoluvlastníckeho podielu na byte a teda tento hlas je neplatný.

10. K vecným nedostatkom opätovne uviedli napr. rozpor zo zákonom, obchádzanie zákona, rozpor s
dobrými mravmi, rozpor so zmluvou o výkone správy, nesúlad s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a pod. Bez primeraného oboznámenia a prerokovania vlastníkmi, môže dôjsť k ukráteniu práv, a do

neprimeraného zásahu práv vlastníkov. Preto podľa žalobcov bol porušený zákon 182/1993 kde správca
nevyvesil včas cenové ponuky na mieste obvyklom, správca neumožnil diskusiu o jednotlivých, tak
závažných otázkach pred samotným hlasovaním. Žalobcovia uviedli, že zástupca vlastníkov nie je
oprávnený rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci bytov a nebytových priestorov
v dome podľa § 14 až 14b a ani v hlasovaní si nemôžu dať odhlasovať práva, ktoré sú uvedené v otázke

č. 11 a 12. Zároveň žalobcovia sa konkrétne vyjadrili k jednotlivým otázkam, a to k otázke č. 1 uviedli,
že je veľmi široký rozsah obnovy bez konkrétneho určenia prvkov a konkrétne použitej technológie, k
otázke č.2 bol dodávateľ vybraný koordinačnou komisiou bez toho, aby ostatní vlastníci vôbec vedeli že
je vyhlásená obchodná súťaž ako aj jej kritériá a spôsob vyhodnotenia výberu a súčasne je v nej súhlas
so splnomocnením správcu k podpisu zmluvy bez toho aby sme s ňou boli vopred oboznámený a mohli

ju pripomienkovať, k otázke č. 3 je bez oboznámenia na schôdzi vlastníkov bytov o výbere dodávateľa na
výmenuvýťahuasúčasnejevnejsúhlassosplnomocnenímsprávcukpodpisuzmluvybeztohoabysme
s ňou boli vopred oboznámení a mohli ju pripomienkovať, k otázke č. 4 máme vyjadriť súhlas zo sumou
582 542 € z toho zo ŠFRB 450 440 € a 37 100 € úverom z komerčnej banky bez toho aby sme vedeli
o akú banku ide ( nebola možnosť si vybrať z ponúk viacerých bánk) ako dlho budeme splácať tento

komerčný úver a aké budú úroky a poplatky plynúce z tohto komerčného úveru a prečo si musíme brať
okrem úveru zo ŠFRB aj komerčný úver., k otázke č. 5 nebola s vlastníkmi bytov nikdy prerokovaná dĺžka
úveru (20 rokov), k otázke č. 9 stavebný dozor S. S. bol vybraný bez výberového konania z viacerých
ponúk stavebných dozorov, teda priamo za cenu o ktorej nikto z vlastníkov vopred nikto nevedel, zároveň
spoločnosť DAMMAX spol. s r.o. založená vr. 2008, v ktorej sú konateľmi Z. S. nar. XXXX a má teda

73 rokov a jeho manželka M. S. nar. XXXX a má teda 69 rokov a sú to pravdepodobne rodičia S. S. v
súvislosti z otázkou č. 12, k otázke č. 10 zvýšenie tvorby fondu opráv o 0,45 €úm2 ( 78,62 m2 ) t.j. o 35,38
€/mesiac bez prerokovania s vlastníkmi, k otázke č. 11 odsúhlasenie plnej moci koordinačnej komisie na
odsúhlasovanie prác naviac, odsúhlasenie dodatkov k Zmluve o dielo bez toho, aby vlastníci o tom vedeli
a mohli rozhodnúť ako aj súhlas so splnomocnením správcu k podpisu dodatkov tejto zmluvy bez toho,

aby sme s ňou boli vopred oboznámený a mohli ju pripomienkovať, k otázke č. 12 odsúhlasenie plnej
moci koordinačnej komisie na odsúhlasovanie prác naviac nad rámec oprávnenia uvedeného v otázke
č. 9 v max. výške ceny do 2000 € na jednotlivý druh konkrétnej práce pre stavebného dozorcu S. S. a
„ jeho“ firmy DAMMAR a zároveň súhlas so splnomocnením správcu k podpisu dodatkov tejto zmluvybez toho, aby sme s ňou boli vopred oboznámený a mohli ju pripomienkovať, k otázke č. 14 zvýšenie
poplatku o 1 €/ mes. za správu pre správcu Bytokomplet s.r.o. napriek tomu že si dlhodobo neplní svoje
povinnosti ktoré mu vyplývajú zo zákona 183/1993 čo vedia dokázať potvrdeniami z kontrol vykonaných

Technickou inšpekciou, MÚ Ružinov - odbor krízového riadenia ( protipožiarna revízia domu), Štátnym
stavebným dohľadom stavebného úradu MČ Ružinov.

11. Žalobcovia uviedli, že hrozí podpísanie niekoľkých zmlúv o dielo a to pre subjekt PS Stavby, OTIS,
stavebný dozor, fa. DAMAR, a v prípade, že dôjde k zrušeniu písomného hlasovania, môže dôjsť k

nevyváženému zásahu do vzťahov s tretími stranami v plnení citovaných podpísaných zmlúv o dielo.
Tiež podľa nich nie je možné prenechať právo rozhodovať len koordinačnú komisiu bez toho, aby to
bolo vopred prerokované s vlastníkmi bytov a následne schválené hlasovaním. Žalobcovia opätovne
poukázali na nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 110/2011-40.

12. K odvolaniu žalobcov sa písomne za ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov BD,

Rezedova 28, Bratislava, zastúpení BYTOKOMPLET s.r.o., Bratislava, vyjadril právny zástupca
BYTOKOMPLET-u s.r.o., ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil a zaviazal žalobcov na náhradu trov konania na strane žalovaných. Žalovaní
uviedli, že konanie vedené pod sp.zn. 18C/23/2020 je v poradí už tretím im známym konaním, v
ktorom sa žalobcovia domáhajú zrušenia výsledkov písomného hlasovania. Predchádzajúce napadnuté

písomné hlasovania vedené v konaní pod sp.zn. 26C/40/2019 a 21C/53/2018 skončili s výsledkom,
kde z 32 vlastníkov oprávnených hlasovať, bolo 28 za také rozhodnutie, ktoré sa nepozdáva žalobcom
a ktoré žalobcovia napádajú. Išlo však o rozhodnutia vlastníkov, ktoré boli prijaté väčšinou (87,5 %
vlastníkov). Konanie vedené pod sp.zn. 21C/53/2018 bolo neprávoplatne skončené zamietnutím žaloby
s tým, že žalobcovia nespochybnili vyhlásenie písomného hlasovania, priebeh písomného hlasovania

a vyhodnotenie záverov písomného hlasovania. V konaní pod sp.zn. 26C/40/2019, ktoré je tiež vedené
na Okresnom súde Bratislava II priamo v žalobe žalobcovia nespochybnili vyhlásenie písomného
hlasovania, priebeh písomného hlasovania a vyhodnotenie záverov písomného hlasovania. Žalobcom
sa len jednoducho nepáči rozhodnutie 87,5 % ostatných vlastníkov a nie sú ochotní sa s tým zmieriť.

13. Pokiaľ sa týka napadnutého uznesenia, žalovaní majú za to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol
správne v otázke č. 1 až 13 bolo 26 vlastníkov za z 32 vlastníkov a v otázke 14 bolo za 24 vlastníkov z 32
vlastníkov. Teda všetky otázky, resp. odpovede na ne boli prijaté výraznou väčšinou vlastníkov. Keďže
rozhodnutie vlastníkov bolo prijaté presvedčivým spôsobom a teda absentuje akákoľvek pochybnosť
o väčšinovej vôli vlastníkov o tom, ako chcú nakladať so svojimi finančnými prostriedkami, práve

nariadenie neodkladného opatrenia by podľa žalovaných predstavovalo neprimeraný zásah do práv
ostatných vlastníkov, ktorých by neprimerane obmedzil v ich práve hospodáriť s nehnuteľnosťou a to
realizovať opravy, údržbu a zveľadenie, žalobcovia paralizujú spravovanie majetku v spoluvlastníctve
ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome minimálne vo faktickej rovine, kedy na strane ostatných
vlastníkov prevláda z ich konania nechuť, ale i obava, či je v dome možné vôbec realizovať nejakú

opravu, resp. údržbu.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a §
380 ods. 1 CSP, vec prejednal bez nariadenia a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

15. Napadnutým uznesením, súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré bolo podané spolu s návrhom vo veci samej. Pokiaľ sa týka neodkladného opatrenia
žalobcovia sa ním domáhali, aby súd odložil účinnosť rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov na K., prijatého dňa 29.10.2019 na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového
domu K. a konkrétne bodov bodu č. 1, č. 2, č. 4, č. 5, č. 6 a č. 8.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu námietok a tvrdení
uvádzaných žalobcami v odvolaní, ako aj procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
jeho rozhodnutiu. Konštatuje, že súd prvej inštancie zistil riadne a v potrebnom rozsahu skutkový stav,
nevyhnutý pre právne posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z vyššie citovaných
ustanovení CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je
existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo obavy, že vykonanie

exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa preto vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň
základných skutočností pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako
i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočnosti, odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej
úpravy pomerov stranami. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým

spôsobuje žalobcovi nenahraditeľnú ujmu. Podľa odvolacieho súdu miera takéhoto osvedčenia sa riadi
situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.
Osvedčenie znamená zisťovanie takých skutočností, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, napr. prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie
skutočnosti, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia sa vzhľadom na charakter

neodkladného opatrenia, ktoré má len provizórne riešenie vzťahov, posudzuje len podľa návrhu a k
nemu doložených listín.

21. Odvolací súd uvádza, že len samotné tvrdenie určitých skutočností nie je možné bez ďalšieho
považovať za osvedčené. Osvedčenie na rozdiel od dokázania zmenená, že súd pomocou ponúknutých

dôkazných prostriedkov zisťuje najvyznanejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky
formality ako je to pri dokazovaní, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na
všetky okolností javí ako nanajvýš pravdepodobná. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých
pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia

neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena pri neodkladnom opatrení predpokladá, aby
navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie
nároku, ktorý má byť dočasné chránený týmto neodkladným opatrením, ale zároveň i dôkazy na
osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Žalobcovia však bližšie
neuviedli v čom konkrétne vidia nutnosť neodkladne upraviť pomery účastníkov konania, v čom vidia

konkrétne dôvody, aby súd bezodkladne upravil pomery, prípadne, v čom žalobcovia vidia obavu, že
prípadná exekúcia bude ohrozená.

22. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázali len všeobecne na vecné
(obsahové) nedostatky prijatých rozhodnutí, ako aj na formálne (procesné) nedostatky, pričom súd

prvej inštancie správne konštatoval, že ak žalobcovia tvrdia, že písomné hlasovanie je v rozpore so
zákonom, obchádzaním zákona, v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zmluvou o výkone správy,
žalobcovia ostali iba pri tomto konštatovaní, pričom konkrétne neuviedli, v čom takýto rozpor spočíva.
Tým žalobcovia návrhom na neodkladné opatrenie ničím neosvedčili ani nepreukázali také okolnosti, na
základe ktorých by bolo nevyhnutné upraviť pomery strán sporu. Nepreukázali bezprostrednú hrozbu

vzniku ujmy a následne nepreukázali, že k vzniku takejto ujmy je možné zabrániť práve nariadením
neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní opätovne uviedli k otázke č. 1 až 14 tie isté
stanoviská, ako ich uviedli i v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd
uvádza, že záver súdu prvej inštancie o tom, že neboli zistené dôvody, ktoré by odôvodňovali vydanie
neodkladného opatrenia, je správny. Žalobcovia v návrhu na neodkladné opatrenie nepreukázali potrebu

bezodkladnej úpravy pomerov, nepreukázali obavy z ohrozenia exekúcie. Žalobcovia okrem návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia podali aj žalobu vo veci samej, ktorou sa bude súd prvej inštancie
podrobne zaoberať, na rozdiel od návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kde žalobcovia mali
povinnosť preukázať naliehavosť situácie, ktorá by vyžadovala neodkladne riešiť veci a preukázaťaspoň osvedčenie skutočnosti, ktoré odôvodňujú nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia. Správne
súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že s priebehom a výsledkom
písomného hlasovania, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 28.2.2020 až 9.3.2020 vyslovila súhlas väčšina

vlastníkov bytov a NP v bytovom dome a samotná skutočnosť, že žalobcovia nesúhlasia s týmito závermi
neznamená, že takéto hlasovanie je aj v rozpore s platnou právnou úpravou SR. Každý vlastník bytu a
NP má možnosť prejaviť svoj názor hlasovaním, pričom väčšina vlastníkov (87,5 %) hlasovala za také
rozhodnutia, ktoré žalobcovia v 1. a 2. rade napadli žalobou vo veci samej a zároveň sa návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia domáhali úpravy pomerov tak, aby súd zakázal správcovi bytového

domu uzavrieť zmluvu o dielo na obnovu domu s firmou PS Stavby s.r.o., ako aj uzavrieť ostatné zmluvy
a doplnky vyplývajúce zo 14-tich otázok písomného hlasovania, a to až do právoplatného skončenia
vo veci samej.

23. Keďže žalobcovia neosvedčili, že správanie žalovaných spôsobuje žalobcom nenahraditeľnú
ujmu, nepreukázali naliehavosť situácie, ktorá by vyžadovala neodkladne vec riešiť, a teda neboli

splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol, v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, t.j. v

rozhodnutí, v ktorom sa konanie končí.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva t
to vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).