Uznesenie – Ochrana osobnosti… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319204536
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1319204536.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň
JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobkyne: U.. D. X., A.. XX.X.XXXX, F. XXXX/
X, W., zastúpenej: URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16,
Bratislava, IČO:
47 244 895, proti žalovanému: Gajdoš Dental, s.r.o., Daxnerovo námestie 5, Bratislava, IČO: 48 096 423,

zastúpenému: JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária, Šustekova 51, Bratislava, IČO: 50 708
953, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III č. k. 15C/43/2019-129, zo dňa 16.7.2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že zástupca žalobkyne žalobou podanou dňa
14.8.2019 požadoval, aby žalovaný uhradil žalobkyni škodu v sume 595 eur a náhradu nemajetkovej
ujmy v sume 7.000 eur.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že jej skutkovým základom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti

žalovaným žalobkyni v období od 13.7.2016 do 6.12.2016, zameranej na protetický zákrok spočívajúci
v osadení šiestich koruniek (preparácia pahýľov: 35, 36, 37, 45, 46 a 47), ktorému predchádzalo
brúsenie pahýľov a nasadenie dočasných živicových provizórií, ku ktorému žalovaný pristúpil dňa
17.2.2016. Dočasné živicové provizóriá žalobkyni nevydržali a postupne sa všetky vylámali. Žalovaný po
viacerých žiadostiach a urgenciách pristúpil k osadeniu koruniek, a to dňa 28.11.2016, avšak po uplynutí
určitej doby začala žalobkyňa pociťovať bolesti a diskomfort. Osadené korunky jej na zbrúsených

pahýľoch zle sedeli, boleli ju ďasná a mala problém s narušením bakteriálneho prostredia ústnej dutiny,
výsledkom čoho bol výskyt veľkého množstva áft. Vzhľadom na predchádzajúcu negatívnu skúsenosť
už nedôverovala odbornosti žalovaného, obrátila sa na iných odborníkov z odboru stomatológie a
absolvovala vyšetrenia u nasledovných stomatológov: dňa 29.11.2016 v zdravotníckom zariadení G. na
oddelení stomatológie, so sídlom B. X, W. u P.. X. W., dňa 1.12 2016 v zubnej klinike T., so sídlom P. A.
XX, W. u P.. U. W. a dňa 25.1.2017 v zubnej ambulancii Dental Štúdio J + O, so sídlom N. XX, W., u P.. Y.

M. a P.. U. M.. Zo strany všetkých vyššie uvedených renomovaných stomatológov jej bolo odporúčané
urgentné sňatie dvoch koruniek a následná úprava zvyšných štyroch koruniek. Uplynutím určitej doby
sa jej zdravotný stav opäť zhoršil a bola nútená vyhľadať odbornú pomoc stomatológov. V máji a v
júni navštívila ambulanciu P.. Y. M. z lekárskej správy ktorej vyplýva, že má abruptovanú vestibulárnu
plochu korunky v lokácii 37 a lomná línia tejto korunky prechádza žuvacou plochou, pričom je potrebná
nevyhnutná úprava nevhodnej preparácie pahýľov, ktorá spôsobuje postupné fraktúry koruniek. Jej

chrup je k dnešnému dňu trvalo poškodený a táto škoda sa už nedá žiadnym spôsobom napraviť.3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pre posúdenie prejednávanej veci znejú najpodstatnejšie závery
obsiahnuté v lekárskych správach nasledovne: a) P.. Y. M. po vyšetrení žalobkyne prišla k záveru,
že žalovaný stanovil vzhľadom na stav chrupu žalobkyne neadekvátny postup liečby a konštatovala

nutnosť výmeny osadených koruniek, b) z lekárskej správy P.. U. W. rovnako vyplýva, že žalovaný
stanovil vzhľadom na stav chrupu žalobkyne neadekvátny postup liečby a konštatoval, že u žalobkyne
je potrebné upraviť previsnuté časti/zábrusy previsov a napriek správnej hygiene žalobkyni preliečiť
ďasná a vymeniť všetky osadené korunky, c) P.. X. W. po vyšetrení žalobkyne taktiež usúdila, že
žalovaný nesprávne vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a tým pádom zvolil nesprávny liečebný postup.

Z predložených lekárskych správ v spojení s opísaným skutkovým stavom jednoznačne vyplýva, že
žalovanýnevykonalvšetkyzdravotnévýkonynasprávneurčenieochorenia,resp.diagnózyaliečebného
postupu, nezabezpečil včasnú a účinnú liečbu s cieľom zlepšenia zdravotného stavu žalobkyne.
Skutočnosť, že zdravotná starostlivosť jej nebola poskytnutá správne, potvrdzuje aj sám žalovaný, ktorý
v reakcii na výzvu žalobkyne zo dňa 11.4.2017, listom zo dňa 17.5.2017 uviedol, že uznáva reklamáciu
posudzovaných stomatologických zákrokov a poskytuje jej zľavu z ceny vykonaných služieb. Ďalej

mala žalobkyňa za to, že žalovaný konal v rozpore s jeho povinnosťou ustanovenou v § 6 ods. 1
písm. a) v spojení s § 6 ods. 2 a v spojení s § 6 ods. 4 prvá veta Zákona o zdravotnej starostlivosti,
keď ju napriek invazívnemu charakteru nepoučil o charaktere poskytovaných zákrokov a nezískal
od nej informovaný súhlas v súlade so Zákonom o zdravotnej starostlivosti. Porušenie povinnosti
žalovaným poskytnúť jej zdravotnú starostlivosť lege artis, ako aj porušenie povinnosti žalovaným poučiť

a informovať ju v súlade so Zákonom o zdravotnej starostlivosti konštatoval aj Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou v oznámení o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 24.6.2019. Úrad potvrdil,
želiečbajejchrupuspôsobomindikovanýmžalovanýmnebolasprávna,pričomtaktiežpotvrdilchýbajúce
informované súhlasy žalobkyne s ošetrením a zistil nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie
spôsobené žalovaným. Jednoznačne potvrdil, že žalovaný neposkytol žalobkyni zdravotnú starostlivosť

správne a konštatoval, že porušil § 4 ods. 3 Zákona o zdravotnej starostlivosti.

4. S poukazom na § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôvodila, že žalovaný jej svojim vyššie
popísaným konaním spočívajúcim v porušení povinnosti poskytnúť zdravotnícku starostlivosť lege
artis, spôsobil škodu. Z predmetného konania vznikol žalovanému záväzok voči žalobkyni nahradiť

jej spôsobenú škodu, pričom táto by bez porušenia tejto povinnosti nevznikla. V zmysle § 449 ods.
1 Občianskeho zákonníka žalobkyňa uviedla, že jej v priebehu rekonvalescencie vznikli liečebné
náklady, účelne vynaložené na zlepšenie jej zdravotného stavu, a to v celkovej výške 595 eur.
Uvedená suma pozostáva z čiastkových nákladov: suma 72 eur uhradená poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti DENTAL Štúdio, J + O, spol. s r.o. dňa 12.6.2018, suma 118 eur uhradená poskytovateľovi

zdravotnej starostlivosti DENTAL Štúdio, J + O, spol. s r.o. dňa 13.6.2018, suma 215 eur uhradená
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti DENTLY Alexejenko s.r.o. dňa 8.1.2019 a suma 190 eur
uhradená poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti DENTLY Alexejenko s.r.o. dňa 10.4.2019.

5. Žalovaná mala za to, že vyššie opísané konanie žalovaného non lege artis jej spôsobilo v jej

ďalšom každodennom fungovaní nesmierne komplikácie a diskomfort, keď bola na úkor nielen svojho
voľnéhočasu,aleajpracovnýchpovinností,nútenáurgentneriešiťtaktovzniknutéadosiaľpretrvávajúce
zdravotné komplikácie. Jej zdravotný stav zle vyplýval aj na jej psychický stav, trápila sa, či a kedy bude
môcť riadne artikulovať, či nie sú spôsobené komplikácie navonok viditeľné, čo malo negatívny vplyv
nielen v jej rodinnom prostredí, ktoré viditeľne vnímalo, že sa týmito problémami trápi, ale spôsobovalo to

aj ďalšie problémy v sociálnej sfére, teda v bežnom fungovaní v spoločnosti a pri komunikácii. Žalovaný
jej svojim neodborným postupom spôsobil aj nemajetkovú ujmu. V zmysle § 11 Občianskeho zákonníka
má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ide o tzv. osobnostné práva
človeka (fyzickej osoby), pri ktorých nie je rozhodné, pri akej príležitosti, či v súvislosti s akou činnosťou

došlo k zásahu do osobnej integrity fyzickej osoby. Berúc do úvahy vyššie uvedené si voči žalovanému
uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7.000 eur, pričom navrhovaná výška náhrady
nemajetkovej ujmy je adekvátna poškodeniu jej zdravia.

6. Súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že žalobkyňa vo veci nepredložila lekársky posudok,

ktorý ako dôkaz mal pre jej úspech v konaní zásadný právny význam, keďže jeho existencia je
právne nevyhnutná a zo zákona povinná a teda bez neho si nemohla uplatniť na súde právo na
náhradu škody. Žalobkyňa však takýmto dôkazom nikdy nedisponovala, preto ho nemohla v žalobe
ani označiť, ani naň odkázať a ani uviesť, že ho nemôže bez svojej viny pripojiť a v žalobe sanespomína ani zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že v uvedenom zákone nie je uvedená potreba správy
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre uplatnenie náhrady škody na zdraví, táto má

len informačný charakter, nemá právny význam a nemôže právne nahradiť lekársky, resp. znalecký
posudok. Predmetná správa len konštatuje, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne alebo
nie, neznamená konštatáciu vzniku škody, ktorá vôbec nemusí nastať. Ďalej poukázal na to, že uvedená
správa nie je „neprelomiteľná“ znaleckým posudkom a uviedol, že pokiaľ neexistuje lekársky posudok,
tak aj zástupcom žalobkyne uvádzané „priznanie viny“ žalovaným tým, že chcel žalobkyni poskytnúť

zľavu, je právne bezvýznamné. Žalovaný vôbec nemusel poskytnúť žalobkyni zľavu a ak tak urobil, môže
sa to vykladať aj ako prejav dobrej vôle. Žalobkyňa nepredložila spolu so žalobou súkromný znalecký
posudok, ani nenavrhla nariadenie znaleckého dokazovania. Na základe uvedeného mal za to, že je
bez právneho významu, či bola poučená, resp., či je preukázateľný informovaný súhlas, pričom tak
poučenie, ako aj preukázanie informovaného súhlasu sú bez právneho významu pre vznik škody, právny
význam majú len pre činnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako nesprávne vedenie

zdravotnej dokumentácie.

7. Zdôraznil, že právny význam pri náhrade škody na zdraví má len lekársky výkon analyzovaný najskôr
v lekárskom posudku ako zo zákona povinnom prvom kroku pri uplatnení náhrady škody a až ako druhý
krok môže nasledovať náhrada škody v súdnom rozhodnutí, ktoré je samozrejme taktiež založené na

lekárskom posudku a z neho vychádzajúceho; pokiaľ nedôjde k dobrovoľnej úhrade škody na zdraví zo
strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, taktiež mu musí samozrejme taktiež povinne predchádzať
lekársky posudok, inak konštatované, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nesmie nahradiť škodu bez
lekárskehoposudku,pokiaľsachcevyhnúťprávnymdopadomnapríkladzostranyÚradupredohľadnad
zdravotnoustarostlivosťou.Čosatýkanáhradynemajetkovejujmy,tátonemohlavzniknúť,resp.nemôže

byť dôvodná, keďže nedošlo k vzniku škody. Na úplný záver súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ
žalobkyňa právne opiera náhradu škody o § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dáva do pozornosti
slovo„aj“,čoznamená,žeúčelnénákladyspojenésliečenímsamôžuuhradiťlenprivyššieanalyzovanej
škode na zdraví, ktorá tu ale neexistuje. Nemožno ich teda uplatniť samostatne, bez uplatnenia náhrady
škody. Z tohto dôvodu je zrejmé, že platby žalobkyne za lekárske výkony u zubných lekárov nie sú

právne významné.

8. Na základe uvedeného, za použitia § 1, § 4 ods. 1 veta prvá, ods. 3, § 6 ods. 1 až ods. 5, § 6a veta
prvá, § 6b ods. 1, § 27 ods. 1, § 40 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, § 1 písm.
c), písm. d), § 17 ods. 1 písm. b), § 18 ods. 1 písm. b),

§ 43 ods. 1 písm. b), § 43a ods. 1, ods. 9 písm. d) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach
a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, § 11, § 13 ods. 1 až ods. 3, § 16,
§ 420 ods. 1, ods. 3, § 442 ods. 1, § 444, § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Čl. 40 Ústavy SR, §
1, § 5 ods. 1, § 7 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 8 ods. 1, ods. 2, ods. 4 až ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd prvej inštancie žalobu ako

nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému nárok
na náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu, keďže mal v konaní plný úspech.

9. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť,
eventuálne napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec v celom rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania
(§ 393 ods. 2 C. s. p.) je, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nevykonal žalobkyňou
navrhnuté dôkazy.

10. Dôrazne namietala právne posúdenie podanej žaloby súdom prvej inštancie, keď k uplatnenému

nároku na náhradu účelne vynaložených liečebných nákladov ozrejmila, že z dôvodu, že žalovaný
nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti výrazne poškodil jej chrup, musela následne vyhľadať
iných stomatológov, ktorí jej poškodenie napravili. Oprava poškodeného chrupu ju stála nemalé finančné
prostriedky, ktorých preplatenie si nárokuje od žalovaného. Súd prvej inštancie jej v napadnutom
rozhodnutí (v odsekoch 91 až 98 a napokon aj v odseku 122) vytkol nesplnenie predpokladov pre

priznanie nároku za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorých sa však v konaní vôbec
nedomáhala a teda nesprávne právne posúdil ňou uplatnený nárok na náhradu liečebných nákladov
podľa § 449 Občianskeho zákonníka ako nárok na náhradu bolesti a sťaženia spoločenského uplatneniapodľa Zákona o náhrade za bolesť. Poukázala na to, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, ako
aj odbornej literatúry, jednotlivé nároky vyplývajúce zo škody na zdraví podľa
§ 445 až § 449 Občianskeho zákonníka stoja vedľa seba a teda poškodený si ich môže uplatňovať

aj jednotlivo, teda bez toho, aby si súčasne musel uplatňovať aj iné nároky vyplývajúce z poškodenia
zdravia. Jednotlivé zložky práva na náhradu škody, ktorými je vymedzený obsah náhrady škody sa
teda prejavujú ako samostatné čiastkové nároky. Do pozornosti dala rozsudok Najvyššieho súdu
ČR, sp. zn. 25 Cdo 3129/2011, zo dňa 11.4.2013, podľa ktorého ak dôjde k ujme na zdraví, vzniká
poškodenému osobitne taxatívne vymedzený komplex práv na jej náhradu, resp. zmiernenie, ktorých

úprava je obsiahnutá v ustanoveniach § 445 až § 449 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 449
Občianskeho zákonníka zakladá nárok na náhradu nákladov, účelom ktorých je obnovenie zdravia alebo
aspoňzlepšeniezdravotnéhostavupopoškodenízdravia;musíísťoúčelnéapreukázateľnevynaložené
náklady.

11. Dodala, že nakoľko nemala záujem domáhať sa náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia a rovnako nemala záujem domáhať sa iných nárokov vyplývajúcich zo škody na zdraví,
súd prvej inštancie mal samostatne posúdiť ňou uplatnený nárok na náhradu liečebných nákladov
vzniknutých v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného podľa § 449 Občianskeho
zákonníka. Mala za to, že v konaní jednoznačne preukázala splnenie podmienok pre priznanie
nároku tohto nároku, nakoľko (i) preukázala porušenie právnej povinnosti žalovaného - konkrétne

porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, keď do konania predložila
stanovisko Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý konštatoval nesprávne poskytnutie
zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného, ako aj lekárske správy stomatológov, ktorí zhodne
konštatovali nesprávne prevedenie stomatologických zákrokov žalovaným s nutnosťou následnej liečby,
(ii) preukázala vznik liečebných nákladov vynaložených na opravu poškodeného chrupu predloženými

dokladmi o úhradách za liečbu poškodeného chrupu v DENTAL Štúdio, J + O, spol. s r.o. a v DENTLY
Alexejenko s.r.o. a (iii) preukázala príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom
nákladov na liečenie poškodeného chrupu, a to prostredníctvom stanoviska Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou a lekárskych správ od stomatológov, ktorí zhodne konštatovali, že zhoršenie
jej zdravotného stavu s nutnosťou následnej liečby (a s nutnosťou vynaložiť ďalšie súvisiace náklady)

bolo spôsobené žalovaným.

12. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá jej vznikla v dôsledku neoprávneného zásahu
žalovaného do jej osobnostných práv namietala právny názor súdu prvej inštancie, že nie je možné
nad týmto nárokom, nad jeho vznikom, resp. dôvodnosťou uvažovať z dôvodu, že nedošlo k vzniku

škody (odsek 123 napadnutého rozsudku). Dodala, že náhrada škody a náhrada nemajetkovej ujmy
sú dva samostatné inštitúty, ktoré stoja nezávisle od seba a každý z nich má samostatné predpoklady
pre svoj vznik a uplatnenie, a poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.4.2011, sp.
zn. 4Cdo 168/2009, že „...platná právna úprava dôsledne rozlišuje medzi právom na ochranu osobnosti
upravenom v § 11a nasl. Občianskeho zákonníka (s ním spojeným právom na náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch) a právom na náhradu škody v zmysle § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka. Medzi
týmito dvomi inštitútmi je pojmová a obsahová odlišnosť. Zásadný rozdiel je aj medzi odškodnením
nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady škody ako majetkovej ujmy, ktorý spočíva v tom, že pri
určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu, akú ujmu mohol zásah
vyvolať (nemožno presne zistiť skutočnú ujmu). V prípade náhrady škody treba však výšku škody presne

uviesť a preukázať. Právo na náhradu škody a právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby podľa platnej
právnej úpravy teda predstavujú dve celkom samostatné práva, ktoré sú podmienené rôznou sférou
ochrany zabezpečovanej Občianskym zákonníkom. Odlišnosť nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods.2
Občianskeho zákonníka od škody podľa ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka potvrdzuje
tiež ustanovenie §16 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto neoprávneným zásahom do práva na

ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti
za škodu.“

13. Dôvodila, že súd prvej inštancie mal nárok na náhradu škody a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
posudzovaťnezávisleodseba,akodvasamostatnestojacenároky.Pretoakbyajvkonanínepreukázala

vznik nároku na náhradu škody (čo ale preukázala), uvedená skutočnosť by nemohla byť sama o sebe
dôvodom na zamietnutie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Súd prvej inštancie tak postupoval
nesprávne, keď viazal vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vznikom škody, a preto aj v prípadezamietnutia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vychádza napadnuté rozhodnutie z nesprávneho
právneho posúdenia veci

14. Žalobkyňa argumentovala, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
sa zavinenie nevyžaduje, pričom ale musia byť naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za
neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby a to (i) existencia neoprávneného (protiprávneho)
zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození
osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, (ii) vznik nemajetkovej ujmy,

(iii) existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom do osobnostných práv chránených
ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a vzniknutou ujmou. Mala za to, že protiprávny zásah do jej
osobnostných práv bol preukázaný stanoviskom Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, ktorý
konštatovalprotiprávnekonaniežalovanéhospočívajúcevnesprávnejdiagnostikejej zdravotnéhostavu
v nesprávne zvolenom postupe liečby jej chrupu, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona o zdravotnej
starostlivosti a nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou trvalo poškodil jej chrup. Okrem toho

žalovaný konal aj v rozpore s § 6 Zákona o zdravotnej starostlivosti, keď ju napriek invazívnemu zákroku
riadne nepoučil o povahe tohto zákroku a rizikách s spojených s týmto zákrokom a nezískal od nej
informovaný súhlas. Týmto protiprávnym konaním zasiahol do jej práva na ochranu jej zdravia a telesnej
integrity. Protiprávny zásah žalovaného bol preukázaný aj lekárskymi správami stomatológov P.. X. W.,
P..U.W.Y.P..Y.M.,ktorízhodnekonštatovali,žežalovanýzvolilnesprávnyaneadekvátnypostupliečby.

15. Vznik nemajetkovej ujmy je zrejmý už len z povahy zdravotných komplikácii, ktoré u nej nastali
po nesprávne prevedených stomatologických zákrokoch žalovaným. Dlhodobo ju boleli nesprávne
ošetrené zuby, nevedela riadne artikulovať a po zosadení koruniek aplikovaných žalovaným chodila
niekoľko mesiacov iba s tzv. obrúsenými pahýľmi, čo jej v každodennom živote spôsobovalo nesmierne

komplikácie a osobný diskomfort. Počas tohto obdobia bola nútená, na úkor svojho voľného času
a pracovných povinností, urgentne riešiť pretrvávajúce zdravotné komplikácie, ale jej zdravotný stav
nepriaznivo vplýval aj na jej psychické rozpoloženie. Poznamenala, že v danom čase pracovala ako
asistentka poslanca Národnej rady SR, ktorá funkcia v sebe zahŕňala neustále stretnutia a rokovania
s inými poslancami Národnej rady SR, ako aj ďalšími spoločensky vysoko postavenými osobami. V

dôsledku výrazného poškodenia chrupu sa však nemohla plne sústrediť na výkon svojej práce, nakoľko
nemohla riadne artikulovať a bála sa, že si uvedenú skutočnosť všimnú osoby, s ktorými sa v práci
stretávala a komunikovala. Nemohla sa teda v plnom rozsahu venovať výkonu svojej práce, pričom
neustále fyzické bolesti a k nim pridružené psychické úzkosti ju neprestajne vyčerpávali a narúšali jej
dovtedajší spôsob života. Zároveň zdôraznila, že samotný výkon stomatologických zákrokov, či už u

žalovaného, alebo neskôr u iných stomatológov naprávajúcich stav spôsobený žalovaným, vyvolal u
nej strach z návštev stomatológov a výkonu akýchkoľvek stomatologických zákrokov, pričom doposiaľ
takýto strach nepociťovala.

16. Ďalej dôvodila tým, že príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom žalovaného do jej

osobnostných práv a vznikom jej nemajetkovej ujmy je preukázaná stanoviskom Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou ako aj lekárskymi správami stomatológov, ktorí ju ošetrovali po nesprávne
prevedených stomato-chirurgických zákrokoch žalovaného. Všetky predpoklady vzniku nároku na
náhradunemajetkovejujmybolitedavdanomprípadenaplnené,čopreukazujúňouvkonanípredložené
dôkazy.

17. V prípade, ak by odvolací súd mal za to, že vznik, resp. závažnosť nemajetkovej ujmy nie
sú dostatočne preukázané, navrhla doplniť dokazovanie jej výsluchom a výsluchom ošetrujúcej
stomatologičkyP..Y.M.,zaúčelompreukázaniadopadukonaniažalovanéhonajejsúkromnýapracovný
život, čím sa preukáže dôvodnosť uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Dodala, že z dôvodu trvalého poškodenia chrupu v dôsledku konania žalovaného, ako aj z dôvodu
následných komplikácií a diskomfortu v jej každodennom fungovaní a sociálnych interakciách, je jej ujma
natoľko závažná, že v danom prípade nie je morálna satisfakcia postačujúca, a preto je na mieste priznať
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

18. K výške náhrady nemajetkovej ujmy odvolateľka poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít a ňou vymedzené kritériá pre určovanie výšky náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch a to: závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy (čím závažnejšia je čo do svojej intenzity
i svojho trvania, tým vyššia by mala byť aj čiastka peňažného zadosťučinenia) a ďalej veľmi širokochápané okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo (pričom vždy
musia byť zisťované okolnosti nielen na strane pôvodcu zásahu, ale aj na strane postihnutej osoby,
konkrétne, napríklad, aký je podiel samotnej postihnutej osoby na priebehu činnosti pôvodcu vyúsťujúcej

do neoprávneného zásahu). Súd musí pritom vychádzať vždy z čo najúplnejšieho skutkového stavu a
opierať sa o preskúmateľné konkrétne hľadiská. Závažnosť nemajetkovej ujmy a individuálne okolnosti
prípadu na strane žalobkyne objasnila v odvolaní (odseky 15-16 tohto rozhodnutia). K individuálnym
okolnostiam uviedla, že nakoľko žalovaný hrubo porušil ustanovenie § 3 ods. 4 Zákona o zdravotnej
starostlivosti, keď nepostupoval správne pri liečbe jej chrupu a zároveň porušil ustanovenie § 6 Zákona

o zdravotnej starostlivosti, keď ju nepoučil o povahe zamýšľaného zákroku a rizikách s ním spojených,
dopustil sa tým hrubej nedbanlivosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Neoprávnený zásah do
jej osobnostných práv bol navyše spôsobený výlučne zavinením žalovaného. Žalobkyňa ako pacientka
dôverovala žalovanému, nemala dôvod pochybovať o správnosti navrhovaného liečebného postupu,
a preto súhlasila s liečbou, ktorú jej bola navrhnutá, v dôsledku čoho je zavinenie v celom rozsahu
na strane žalovaného. Navrhovaná výška náhrady nemajetkovej ujmy by nepôsobila na žalovaného

likvidačné, nakoľko ide o súkromnú stomatologickú ambulanciu, ktorej tržby za rok 2020 dosiahli sumu
115.815 eur .

19. Žalobkyňa tiež poukázala na prevenčný účinok výšky náhrady nemajetkovej ujmy, k čomu dala do
pozornosti aj právne závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 10Co/909/2015. S

ohľadom na uvedené mala za to, že uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7.000 eur
v plnom rozsahu zodpovedá závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy, ako aj okolnostiam, za ktorých
došlo k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv.

20. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu dôrazne odmietol námietky žalobkyne k právnemu posúdeniu

podanej žaloby súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno.
Svoj nárok nepodložila žiadnym znaleckým posudkom, ani odborným posudkom, len vyhlásila, že
žalovaný poskytol nesprávnu zdravotnú starostlivosť a spôsobil jej tým škodu a nemajetkovú ujmu
v žalovanej výške. V plnom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Podotkol, že
dôvodom zamietnutia žaloby nebolo zamenenie si posudku podľa Zákona o náhrade za bolesť a

sťaženie spoločenského uplatnenia s odborným posudkom, resp. nesprávne posúdenie, či sa na nárok
žalobkyne vzťahuje Občiansky zákonník alebo špeciálny zákon, ale to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno, keď svoj tvrdený nárok nepreukázala. V tejto súvislosti je ľahostajné, ktorý právny predpis bol
uplatnený pre posúdenie nároku žalobkyne. Zdôraznil, že žalobkyňa nijako nepreukázala, že mala ňou
tvrdené bolesti a iné komplikácie a vágne tvrdenia o nemožnosti sústrediť sa na prácu, či o pocitoch

strachu a úzkosti, vyhodnotil ako účelové a priehľadné. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
nikde neuviedol, že by mala existovať príčinná súvislosť medzi pochybením žalovaného a následkami
tvrdenými žalobkyňou, preto celú žalobu považuje za priehľadný pokus o obohatenie sa na jeho úkor.
Taktiež sa striktne ohradil proti žalobkyňou žiadanému textu ospravedlnenia, kde sú použité nedôstojné,
priam potupné formulácie prehnaného charakteru (,,hlboko ospravedlňujeme“, ,,akceptujeme, že

ani forma takéhoto písomného ospravedlnenia nie je postačujúca pre nápravu následkom tohto
nezákonného zásahu.“). Mal za to, že použité formulácie v kombinácii s ničím nepodloženým finančným
nárokom nad všetku pochybnosť preukazujú motívy a neprimeranosť nárokov žalobkyne; preto navrhol,
aby odvolací súd takému konaniu žalobkyne neposkytol právnu ochranu a aby podané odvolanie
zamietol a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

21. Žalobkyňa v odvolacej replike v nadväznosti na nesprávne právne posúdenie žaloby súdom prvej
inštancie a vyjadrenie žalovaného zhodnotila vedenia konania a pojednávania na súde prvej inštancie.
Opätovne poukázala na to, že sa nikdy nedomáhala náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,

na preukázanie ktorých je potrebné predkladať lekárom vyhotovený posudok. Domáhala sa náhrady
účelne vynaložených nákladov na liečbu poškodeného chrupu po nesprávne prevedených chirurgických
zákrokochžalovaného,tedapresnevyčíslenejsumy,ktorúpoukázalanaúčetošetrujúcichstomatológov,
ktorí jej opravovali poškodený chrup, preto jej nie je zrejmé, čo by mala preukazovať znaleckým
posudkom, nakoľko výška týchto výdavkov bola presne a exaktne vyčíslená predloženými faktúrami

(bločkami) od ošetrujúcich stomatológov a tieto doklady nikdy neboli zo strany žalovaného sporované.
Rovnako jej nie je zrejmé, na základe akého zákonného alebo iného podkladu by mala dokazovať
výšku náhrady nemajetkovej ujmy znaleckým posudkom. Z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných
súdov jednoznačne vyplýva, že určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je na voľnejúvahe súdu a v každom konkrétnom prípade sa mení podľa závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy a
okolností konkrétneho prípadu. Žalobkyňa uzavrela, že podanou žalobou sa nedomáha takých nárokov,
pre priznanie ktorých by bolo potrebné predložiť do konania znalecký posudok, prípadne odborné alebo

iné vyjadrenie.

22. Do pozornosti dala, že nárok na náhradu liečebných nákladov preukázala faktúrami za prevedené
chirurgické a iné zákroky a výšku peňažnej náhrady za spôsobenú nemajetkovú ujmu určuje súd
na základne vlastnej úvahy, berúc do úvahy závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a konkrétne

okolností prípadu. Žalobkyňa sa nestotožnila s argumentáciou žalovaného o nepreukázaní príčinnej
súvislosti medzi pochybením žalovaného a následkami, ktoré jej vznikli a poukázala na to, že Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo svojom liste zo dňa 24.6.2019 označenom ako „Oznámenie
o výsledku prešetrenia podnetu“ jednoznačne konštatuje, že „liečba hlbokého zhryzu korunkami na
vyššie uvedených zuboch indikovaným spôsobom nebola správna“, pričom v nadväznosti na uvedené
konštatujú všetci ošetrujúci stomatológovia žalobkyne, že práve v dôsledku nevhodne zvolenej liečby jej

chrupu (ktorú konštatoval aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou), postupne nastali fraktúry
žalovaným osadených koruniek, čo si vyžiadalo následnú liečbu poškodeného chrupu a nasadenie
nových koruniek, pričom odkázala aj na text lekárskej správy z vyšetrenia u P.. Y. M. zo dňa 1.6.2018.
Z tejto lekárskej správy (rovnako ako aj z lekárskych správ ďalších stomatológov) je teda zrejmé, že
postupné fraktúry žalovaným osadených koruniek nastali práve z dôvodu nevhodnej preparácie pahýľov

žalovaným, čím má za jednoznačne preukázanú príčinnú súvislosť medzi nesprávne poskytnutou
zdravotnou starostlivosťou zo strany žalovaného a jej následnými pretrvávajúcimi zdravotnými
ťažkosťami. K tvrdeniu žalovaného o jej nemorálnom konaní a snahe sa obohatiť na jeho úkor záverom
poznamenala, že to bol práve žalovaný, ktorý zanedbaním odbornej lekárskej starostlivosti vážne
poškodil jej chrup a ani ju nepoučil o povahe prevádzaných chirurgických zákrokov, napriek tomu, že

v predmetnom čase vykonávala prácu asistentky poslanca Národnej rady SR a navyše plánovala s
partnerom počať dieťa, o čom bol žalovaný veľmi dobre informovaný.

23.Žalovanývodvolacejduplikereagovalnavyhodnotenievedeniakonaniaapojednávaniažalobkyňou,
bez ďalšej argumentácie vo veci samej.

24. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Vychádzajúc z obsahu podanej žaloby bolo úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, či žalobkyni vznikol
nárok na zaplatenie náhrady škody 595 eur spočívajúcej vo vynaložených nákladoch na zlepšenie jej
zdravotného stavu v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného postupovať pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti žalobkyni lege artis a tiež posúdiť, či žalobkyni predmetný postup žalovaného spôsobil

nemajetkovú ujmu odôvodňujúcu priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 7.000 eur a
žalovaného ospravedlnenia.

26. Súdu prvej inštancie je potrebné predovšetkým vytknúť, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
je vnútorne rozporné a vzájomne protirečivé, čoho dôsledkom je absencia a z toho plynúca

nepreskúmateľnosť skutkových a z toho vyplývajúcich právnych záverov súdu prvej inštancie.

27. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie
poukázal aj na § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka (odsek 126 napadnutého rozsudku), titulom
ktorého si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody, nedôvodnosť podanej žaloby ale odôvodnil

nepredložením lekárskeho posudku analyzujúceho lekársky výkon žalovaného, ako základného,
nevyhnutného a zo zákona povinného dôkazu, pričom odkázal na zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (odseky 92 a 98 napadnutého rozhodnutia), ktorý takýto
dôkaz vyžaduje ako podklad, avšak k uplatneniu iného nároku zo škody na zdraví a to nároku na
bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorého sa žalobkyňa nedomáhala; čím je daná vnútorná

rozpornosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť.

28. Po právnej stránke považuje odvolací súd za nutné zdôrazniť, že pri škode na zdraví sa
poškodenémuuhrádzajúviacerédruhynárokovupravenév§444až§449Občianskehozákonníka,tedaodškodnenie bolesti, sťaženia spoločenského uplatnenia, strata na zárobku, náhrady straty na zárobku,
náhrada za stratu na dôchodku, náklady na výživu pozostalým, účelné náklady spojené s liečením a
náklady pohrebu. Tieto nároky možno uplatňovať samostatne, i viaceré popri sebe. Nárok na účelné

náklady spojené s liečením (§ 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zakladá nárok na náhradu nákladov,
ktorých cieľom je obnovenie zdravia alebo aspoň zlepšenie zdravotného stavu poškodeného. Účelnosť
nákladov sa posudzuje podľa toho, či boli vynaložené na liečebné úkony alebo lekárske zákroky, vďaka
ktorým sa poškodený vyliečil úplne alebo aspoň prispeli k zlepšeniu jeho zdravotného stavu. Uvedený
hmotnoprávny základ určuje rozsah dôkaznej povinnosti pri uplatnení tohto nároku.

29. Na preukázanie nároku na vynaložené liečebné náklady podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je potrebné naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu na zdraví, teda preukázanie porušenia
právnej povinnosti pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti, preukázanie vzniku vynaložených liečebných
nákladov, ako nákladov účelne vynaložených na obnovenie zdravia, resp. zlepšenie zdravotného
stavu poškodeného, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom nákladov na liečenie a

zavinenie.

30. Na uvedenom základe odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na to, že náklady účelne vynaložené
na liečenie poškodeného podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú samostatným nárokom
na náhradu škody na zdraví, na jeho preukázanie nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č.

437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako to nesprávne učinil
súd prvej inštancie. Zároveň hodno poznamenať, že pri preukazovaní porušenia právnej povinnosti
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je dôkazné bremeno na strane žalobkyne, a hoci dôkazom
preukazujúcim porušenie takejto povinnosti obvykle býva znalecký posudok, nie je možné len z jeho
nepredloženia dospieť k záveru, že táto zložka zodpovednosti za škodu nie je preukázaná, keďže

žalobkyňa predložila v spore aj iné dôkazy (listiny), napr. stanovisko Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou s bezprostrednou vecnou relevanciou k uplatnenému nároku, ktorého obsahom sa súd
prvej inštancie vo vzťahu k vyhodnoteniu tohto predpokladu nároku na náhradu škody na zdraví ani
bližšie nezaoberal. Úlohou súdu prvej inštancie je potom komplexne vyhodnotiť predložené dôkazy a
unesenie dôkazného bremena žalobkyňou. Potrebné je tiež uviesť, že záver Úradu pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou (zriadeného a postupujúceho pri dohľade podľa zákona č. 581/2004 Z. z.) o
konaní žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobkyni v rozpore s § 4 ods. 3 zákona č.
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti je záverom o inom správnom delikte, pričom rozhodnutím o
inom správnom delikte je súd v zmysle § 193 C. s. p. viazaný.

31. Súdu prvej inštancie je potrebné ďalej vytknúť, že nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy
podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka nesprávne podmienil preukázaním vzniku škody (odsek
123 napadnutého rozsudku), pričom odvolací súd v zhode s argumentáciou žalobkyne poukazuje na
skutočnosť, že právna úprava rozlišuje medzi právom na ochranu osobnosti upravenom v § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka a právom na náhradu škody v zmysle § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Zásadný rozdiel je aj medzi odškodnením nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady škody ako
majetkovej ujmy, kedy pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu,
akú ujmu mohol zásah vyvolať a výška nemajetkovej ujmy, resp. jej odškodnenie je na úvahe súdu, v
prípade náhrady škody treba však výšku škody presne uviesť a preukázať. Právo na náhradu škody
a právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby teda predstavujú dve celkom samostatné práva, ktoré sú

podmienené rôznou sférou ochrany.

32. Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej ozrejmuje, že predpokladmi vzniku zodpovednosti za
neoprávnený zásah do osobnostnej sféry fyzickej osoby sú: a) existencia neoprávneného (protiprávneho
zásahu) do všeobecného osobnostného práva fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť, či

len ohroziť osobnosť fyzickej osoby, aj keď nemusí nevyhnutne viesť k spôsobeniu akejkoľvek ujmy
na zdraví, b) ujma na osobnosti fyzickej osoby v jej osobnej fyzickej a psychicko-morálno-sociálnej
integrite alebo ohrozenie takouto ujmou a c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a ujmou,
ak neoprávnený zásah ujmu skutočne vyvolal, prípadne medzi zásahom a ohrozením človeka vznikom
takejto ujmy. Nevyhnutným predpokladom takejto zodpovednosti za zásah do osobnostných práv však

na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti za škodu nie je zavinenie, avšak jeho vyhodnotenie má svoj
odraz v priznaní druhu a výšky zadosťučinenia. Výška ujmy závisí od úvahy súdu, ktorá však nesmie
byť svojvôľou, ale vyžaduje si riadne odôvodnenie, avšak súd prvej inštancie vyhodnoteniu preukázaniatýchto predpokladov nevenoval žiadnu pozornosť a nevykonal ani žalobkyňou v žalobe navrhované
dôkazy na preukázanie uplatneného nároku.

33. Je potrebné zdôrazniť, že ak objektívne protiprávnym konaním zodpovednej osoby môže byť
dotknutá ktorákoľvek z chránených zložiek osobnosti fyzickej osoby; môže byť neoprávneným zásahom
do osobnosti tiež akýkoľvek zásah do zdravotného stavu človeka. Nárok na ochranu osobnosti
odvodzovaný zo zásahu do zdravotného stavu človeka má však podľa odvolacieho súdu svoje miesto
len tam, kde jeho skutkový základ presahuje skutkový základ nároku na náhradu škody na zdraví, či sa

od neho inak líši, prípadne tam, kde je právna úprava náhrady škody natoľko paušálna, že ju nemožno
považovať za dostatočne spravodlivé riešenie konkrétneho prípadu.

34. Vychádzajúc z uvedeného je nepochybné, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
a súčasne v dôsledku vnútornej rozpornosti odôvodnenia nezodpovedá napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by bolo vnútorne

konzistentné a dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na relevantné právne a skutkovo súvisiace otázky
vzťahujúce sa k predmetu súdnej ochrany. Súd prvej inštancie týmto nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované
dôkazy, pričom nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Nakoľko uvedené nedostatky

nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1
C. s. p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

35. Pre účely ďalšieho konania odvolací súd uvádza, že nie je vylúčené, aby si žalobkyňa uplatnila nárok

na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka popri nároku na náhradu liečebných
nákladov podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na uvedené je potrebné pri oboch
uplatnených nárokoch riadne ustáliť skutkový stav, zistiť či je zhodný, resp. či sa v prípade nároku na
nemajetkovú ujmu líši, resp. presahuje skutkový základ nároku na náhradu škody najmä s ohľadom
na žalobkyňou namietaný nedostatok informovaného súhlasu; vyhodnotiť samostatne predpoklady

vzniku týchto nárokov, vo vzťahu k nim vyhodnotiť vykonané dôkazy a námietky sporových strán.
Odvolací súd k otázke zisťovania skutkového stavu dodáva, že ak súd prvej inštancie argumentoval
nevyhnutnosťou preukázať protiprávne konanie žalovaného, resp. výšku škody lekárskym, prípadne
znaleckým posudkom; dáva do pozornosti, že žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (Čl. 15
Základných princípov C. s. p.) a teda lekársky, resp. znalecký posudok nie je dôkazom s vyššou

dôkaznou silou ako iné dôkazy, pričom súd hodnotí dôkazy v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

36. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom
odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C. s. p. viazaný; súd prvej inštancie spor opätovne

prejedná na pojednávaní, riadne podľa návrhov strán vykoná dokazovanie (v súlade s príslušnými
ustanoveniami C. s. p. o dokazovaní), dôkazy zhodnotí podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo; na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude
vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery

o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.
s. p. tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné a aby bolo v plnej miere
naplnené právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie.

37. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§

262 ods. 1, § 396 ods. 3 C. s. p.).

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).