Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 19. marec 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114200937
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4114200937.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobkyne: C. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXX/XX, A. pri X., zastúpenej: advokátska kancelária KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., so sídlom
Štefánikova 57, Nitra, IČO: 47 237 252, proti žalovanému: E. P., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, X.,
zastúpenému: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát so sídlom Piaristická 2, Nitra, o uloženie

zákazu vstupovať na nehnuteľnosti, o zastavení konania, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra zo dňa 1. decembra 2022 č.k. 18C/7/2014-144, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania m e n í tak,
že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovaný má nárok voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o

výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Súdprvejinštancieuznesenímkonaniezastavilažalovanémupriznalnároknanáhradutrovkonania
voči žalobkyni vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, §

262 ods. 1, 2 CSP.
1.2. Uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 15.01.2014 domáhala, aby súd uložil žalovanému
zákaz vstupovať na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. A. pri X., zapísanej na LV č. XXXX.
Konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.
18C/422/2016. Podaním doručeným dňa 28.11.2022 vzala žalobkyňa žalobu späť v celom rozsahu,
nakoľko súd rozhodol v konaní pod sp.zn. 18C/422/2016 o zrušení vecného bremena, a preto odpadol

aj dôvod žalovaného zdržiavať sa v predmetných nehnuteľnostiach. Žalovaný sa vyjadril, že súhlasí so
späťvzatím žaloby.
1.3. Pretože žalobkyňa využila svoje dispozičné oprávnenie a vzala žalobu späť v celom rozsahu a
žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, súd prvej inštancie akceptoval späťvzatie žaloby a konanie
zastavil. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v dôsledku späťvzatia žaloby súd prvej inštancie
skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Dospel k záveru,

že konanie nebolo zastavené pre správanie sa žalovaného a preto nárok na priznanie náhrady trov
konania svedčí v prospech žalovaného. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2.1. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti jeho
výroku II. o náhrade trov konania a žiadala ho vo výroku o náhrade trov konania v zmysle § 388 CSP

zmeniť tak, že žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % a
prizná jej voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Namietala,že rozhodnutie je založené na nesprávnych skutkových zisteniach, čo zakladá odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. f) CSP a zároveň namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, čo
zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

2.2. Dôvodila tým, že súd prvej inštancie na základe jej späťvzatia žaloby správne zastavil súdne
konanie, avšak pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania strán sporu nesprávne právne posúdil
dôvod, pre ktorý došlo k späťvzatiu žaloby. Nie je pravdou, že by dôvodom späťvzatia žaloby bolo
výlučne jej rozhodnutie nepokračovať v súdnom konaní, ale k späťvzatiu došlo z dôvodu správania
sa žalovaného po podaní žaloby. Žalovaný sa pred podaním žaloby preukázateľne správal spôsobom,

ktorý vyžadoval priznanie súdnej ochrany, keď dňa 17.12.2013 vydal Okresný súd Nitra na základe
jej návrhu uznesenie sp.zn. 14C/276/2013-24, ktorým nariadil voči žalobcovi predbežné opatrenie v
podobe zákazu jeho vstupu do jej nehnuteľnosti. Na základe nariadeného predbežného opatrenia
žalovaný upustil od ďalšieho vstupu do jej nehnuteľnosti. Zároveň po podaní žaloby, na základe žaloby
partnerky žalovaného K. súd rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 18C/422/2016-450 zo dňa 09.03.2020
rozhodol o zrušení vecného bremena, čím odpadol aj dôvod žalovaného zdržiavať sa v predmetných

nehnuteľnostiach. Odpadnutie dôvodu pre ďalšie vedenie súdneho konania (ktorý s poukazom na
nariadenie predbežného opatrenia zjavne existoval v čase podania žaloby) je teda potrebné pričítať
zavineniu žalovaného. Je zrejmé, že žalovaný splnil to, čoho sa v konaní ako žalobkyňa domáhala
(nevstupovať do jej nehnuteľnosti), pričom pred podaním žaloby tak žalovaný nebol ochotný urobiť
(čoho výsledkom bola až nutnosť nariadenia predbežného opatrenia). Súd prvej inštancie tak nesprávne

právne posúdil preukázané správanie sa žalovaného po podaní žaloby a okolnosti, ktoré viedli k nutnosti
podať žalobu, v dôsledku čoho mal v súlade s § 256 ods. 1 CSP priznať náhradu trov súdneho konania
v rozsahu 100 % jej voči žalovanému.

3.1 Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že keďže konanie nebolo zastavené pre jeho

správanie, nárok na priznanie náhrady trov konania svedčí v jeho prospech. Plne sa stotožnil s výrokom
a odôvodnením napadnutého uznesenia, ktoré považoval za správne. Žalobkyňa v samotnom konaní
vo veci neposkytla žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval ňou tvrdené správanie žalovaného. Súd prvej
inštancie síce nariadil predbežné opatrenie, avšak výlučne na základe tvrdení žalobkyne, bez vyjadrenia
žalovaného, pričom tvrdenia žalobkyne nemal preukázané a v konaní vo veci samej ani preukázané

neboli. Žalobkyňa v konaní neprodukovala žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval pravdivosť jej tvrdení.
3.2. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že konflikty medzi žalobkyňou a žalovaným,
resp. jeho priateľkou K. B. (matkou žalobkyne) vznikali práve zo strany žalobkyne a boli spôsobené
jej správaním k K. B., ktorú žalovaný v predmetnej nehnuteľnosti navštevoval. Napokon, žalobkyňa
bola Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra zo dňa 2.2.2018, sp.zn. 33T/1/2018, právoplatným

a vykonateľným dňa 23.02.2018 uznaná vinnou z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu,
bytu alebo k nebytovému priestoru podľa §218 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, nakoľko oprávnenej osobe poškodenej Ing. K. B.
neoprávnene bránila v užívaní domu a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.
Na základe žalobkyňou tvrdených, avšak v konaní nepreukázaných skutkových tvrdení, ktoré žalovaný

účinne poprel, nie je možné dospieť k záveru, že by bola žaloba podaná čo i len z časti dôvodne. Preto
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu 100%.

4. Žalobkyňa podala k vyjadreniu žalovaného písomné vyjadrenie a uviedla, že žalovaný vo svojom

vyjadrení sám priznal, že do priestorov v jej vlastníctve vstupoval, údajne za účelom návštevy svojej
partnerky. Zároveň žalovaný priznal, že medzi nimi dochádzalo k vzniku konfliktov, ktoré súviseli s
nezhodami medzi ňou a p. B. Neuviedol žiadny právny titul, na základe ktorého by mal právo do
týchto priestorov vstupovať. Tieto skutočnosti potvrdzujú skutkové a právne informácie uvádzané v
podanej žalobe a vzhľadom na ich nespornosť medzi stranami sporu neexistuje dôvod pre vykonávanie

dokazovania vo vzťahu k týmto skutočnostiam. Žalobu je podľa nej preto potrebné považovať za
dostatočne preukázanú a podloženú vo vzťahu k okolnostiam existujúcim v čase jej podania. Jediným
dôvodom, pre ktorý neexistovala potreba pre pokračovanie v súdnom konaní, bola zmena správania
žalovaného po podaní žaloby, ktorá bola v prvom období vyvolaná práve vydaním predbežného
opatrenia v tomto súdnom konaní a následne opustením nehnuteľnosti partnerkou žalovaného a tým

stratou záujmu žalovaného vstupovať do nehnuteľnosti.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec opätovne prejednal. Dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti

týkajúcej sa trov konania je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, keďže neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Odvolací súd posudzujúc uznesenie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania z hľadiska súdom
prvej inštancie zisteného skutkového stavu, citovaného zákonného ustanovenia a odvolacích dôvodov

dospel k záveru, že na strane žalobkyne a rovnako ani na strane žalovaného nedošlo k naplneniu
materiálnej stránky miery procesného zavinenia. V súvislosti so zisťovaním otázky procesnej miery
zavinenia nie je prípustné, aby súd pri skúmaní tejto otázky zasahoval do meritórneho prieskumu veci,
avšak je povinnosťou súdu v danom kontexte zistiť a posúdiť všetky (v procesnom meradle) relevantné
okolnosti,ktorémajúvovzťahukukonaniužalovaného,akoosoby,ktorámalasvojímkonanímpopodaní

žaloby zapríčiniť dodatočné odpadnutie predmetu sporu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 157/2019, v ktorom deklaroval, že „v rámci interpretácie
ustanovenia § 256 CSP v zásade platí, že pokiaľ navrhovateľ zoberie svoj návrh späť, zastavenie
konania zavinil a je preto povinný uhradiť odporcovi trovy konania (napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. 5
MCdo 12/2008), iba žeby bolo preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním

žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky (napr. v
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 7 MCdo 4/2010). Predpokladom pri ustálení
si otázky zavinenia na zastavení konania pri späťvzatí žaloby druhou stranou (žalovaným) je skutkový
stav predstavujúci situáciu, keď po začatí sporu žalovaný splní (žalobou tvrdenú) povinnosť, uzná tým
dôvodnosť podanej žaloby (z procesného hľadiska), a vyvolá tým na strane žalobcu nevyhnutnosť

späťvzatia podanej žaloby ešte pred vydaním samotného meritórneho rozhodnutia (keď je nesporné, že
by ďalšie konanie viedlo k zamietnutiu jeho žaloby z dôvodu zániku záväzku žalovaného jeho splnením).
Inými slovami, ide o situáciu, v ktorej po začatí konania ešte pred meritórnym rozhodnutím súdu o
dôvodnosti podanej žaloby žalovaný koná v súlade s názorom žalobcu (vyjadreným v žalobe) a svojím
konaním potvrdí existenciu žalovanej povinnosti jej dobrovoľným splnením (napr. Ústavný súd Českej

republiky, sp.zn. I. ÚS 2899/2010 z 8. marca 2011).“.

9. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 15.01.2014 domáhala uloženia zákazu
žalovanému vstupovať na jej nehnuteľnosti. Predmetné konanie bolo prerušené do právoplatného
skončenia veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 18C/422/2016. Následne bolo v uvedenom

konaní rozhodnuté o zrušení vecného bremena práva doživotného bývania zriadeného v prospech
Ing. K. B., čoho dôsledkom bolo odpadnutie dôvodu žalovaného, ako jej priateľa, zdržiavať sa v
predmetných nehnuteľnostiach. Z tohto dôvodu vzala žalobkyňa svoju žalobu späť. Primárnym dôvodom
späťvzatia žaloby tak bola skutočnosť, že žalovaný prestal navštevovať dotknutú nehnuteľnosť. S
námietkami žalobkyne, že správanie žalovaného vymedzené žalobou bolo následne odstránené až

v ďalšom konaní, po podaní žaloby, ktorú v tomto smere a v tejto súvislosti z procesného hľadiska
možno chápať ako podanú dôvodne, však odvolací súd nemôže súhlasiť. Spor v predmetnej veci o
zákaze vstupu žalovaného do nehnuteľnosti žalobkyne začal v roku 2014 a konanie vo veci zrušenia
vecného bremena začalo v roku 2016, avšak z iniciatívy oprávnenej z vecného bremena proti žalobkyni
v prejednávanej veci, teda osoby odlišnej od strán predmetného sporu. O zrušení vecného bremena

bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím dňa 09.03.2020 č.k. 18C/422/2016-450, čím odpadol dôvod
žalovaného zdržiavať sa v nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkyne. Podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 28.11.2022 preto žalobkyňa vzala žalobu späť v celom rozsahu.

10.1 S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že v tomto prípade

nie je možné zodpovednosť na zastavení konania pričítať ani jednej z procesných strán. Odvolací
súd považoval v danej veci za rozhodujúce, že k späťvzatiu žaloby viedli objektívne dôvody, a to
výsledok konania v inej právnej veci - v konaní o zrušení vecného bremena, ktoré nebolo iniciované ani
jednou zo strán sporu, ale tretím subjektom - oprávnenou z vecného bremena. Práve zánikom vecnéhobremena oprávnenej k nehnuteľnostiam žalobkyne sa konanie žalovaného zmenilo, a jeho následné
nevstupovanie na nehnuteľnosti žalobkyne má s týmto zánikom príčinnú súvislosť. Na toto konanie
nemali strany žiaden dosah. Žalovaný tak neupustil od svojho konania v príčinnej súvislosti s podanou

žalobou o zákaz vstupu na nehnuteľnosti žalobkyne, ale pre zánik právneho titulu jeho priateľky bývať
v predmetnej nehnuteľnosti. S odvolacími dôvodmi žalobkyne sa preto odvolací súd nestotožňuje.
10.2. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Krajského
súdu v Nitre dňa 6. februára 2020 vo veci návrhu na zjednotenie rozhodovania o náhrade trov konania
prijaté stanovisko v znení: „Vo veciach, v ktorých dôjde k späťvzatiu žaloby z objektívnych dôvodov,

ktoré procesne nezavinila žiadna zo strán sporu, je opodstatnené vysloviť záver, že stranám sa nárok na
náhradu trov konania nepriznáva“. Keďže v danej veci neboli zistené okolnosti, ktoré by odôvodňovali
odklon od uvedeného stanoviska, dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti týkajúcej sa trov konania je potrebné zmeniť. Ak totiž zo zisteného skutkového stavu
vyplýva, že žalobkyňa vzala žalobu späť (čo v dôsledku súdnej praxe znamená, že zavinila zastavenie
konania), avšak pre objektívne príčiny (rozhodnutie v inej veci), nebolo jej možné pripísať zavinenie

na zastavení konania, nakoľko žaloba bola podaná dôvodne. Na druhej strane zavinenie na zastavení
konania z uvedených dôvodov nemožno pripísať ani žalovanému. V danej veci zásada zavinenia bola
aplikovaná s jednoznačným záverom, podľa ktorého nebolo možné zodpovednosť na zastavení konania
pričítať ani jednej z procesných strán a vo veci bolo dostatočne preukázané, že k späťvzatiu žaloby
viedli objektívne dôvody, a to výsledok iného konania, na ktoré žalobkyňa a žalovaný nemali dosah, ale

v dôsledku ktorého došlo k odpadnutiu predmetu žaloby. Preto bolo potrebné o nároku na náhradu trov
konania rozhodnúť výrokom tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Takýto výrok
zodpovedá prijatému stanovisku občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre a zaručuje účinnú
a spravodlivú ochranu ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 CSP.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
týkajúcej sa trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom
podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).