Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/85/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112228859
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5112228859.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu J. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. B. XXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, so sídlom Z., R.
XXXX, proti žalovaným 1/ I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, prechodne O., Y. XXXX/XXB, 2/
Slovenskej kancelárii poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 360 622 35, právne
zastúpenej MGA IURIS s.r.o., so sídlom Bratislava, Pri starej prachárni 10, o zaplatenie 14.642,10
eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
4C/201/2012-235 zo dňa 28. októbra 2016 v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 4C/201/2012-311 zo

dňa 4. januára 2019 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v
rade 2/ v celom rozsahu a vo výroku o nároku žalovaného v rade 2/ voči žalobcovi na náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti žalovanému
v rade 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 7.156,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto

sumy od 28.4.2012 do zaplatenia a vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti voči žalovanému v
rade 1/.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
v rade 1/ tak, že strany n e m a j ú právo na náhradu trov prvoinštančného konania.

Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím uznesením z o s t á v a n e d o
t k n u t ý vo výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne

zo sumy 13.375,07 eur za obdobie od 20.4.2012 do 27.4.2012.

Žalovaný v rade 2/ m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Žalobca m á voči žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom
náhrady škody sumu 7.156,50 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 28.4.2012 do

zaplatenia. Vychádzal z toho, že v zmysle § 193 CSP je v prebiehajúcom konaní viazaný rozsudkom
vydaným v trestnom konaní, ktorým bol žalovaný 1/ právoplatne odsúdený za to, že ľavou prednou
časťou osobného motorového vozidla narazil do vonkajšej časti ľavého kolena žalobcu, čím mu spôsobil
ťažkú ujmu na zdraví. Predmetným odsúdením bola preukázaná existencia základného predpokladuzodpovednosti žalovaného 1/ za škodu, a to protiprávneho úkonu. Z vykonaného dokazovania mal
okresný súd zároveň ustálenú výšku škody (bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, straty na
zárobku, vynaložených prostriedkov na uplatňovanie práv v trestnom konaní) v celkovej výške 7.156,50

eur;vprevyšujúcejčasti(pozohľadneníčiastočnéhospäťvzatiažaloby)žalobužalobcuvočižalovanému
1/zamietol.
2. Okresný súd konštatoval, že žalobou doručenou súdu 22.8.2012 sa žalobca domáhal nároku iba voči
žalovanému 1/. Proti žalobcovi 2/ konanie začalo až 13.2.2015. Vzhľadom na konkrétnosti súdenej veci
vyslovil, že vedomosť o zodpovednom subjekte (o tom, kto za škodu mu spôsobenú zodpovedá) mal

žalobca od 7.3.2010, kedy došlo ku vzniku škody. Najneskôr však túto vedomosť nadobudol 19.4.2012,
kedy sa stal právoplatným odsudzujúci rozsudok voči žalovanému 1/. Nadväzne okresný súd uzavrel, že
námietka premlčania vznesená žalobcom 2/ je dôvodná, keďže k uplatneniu nárokov voči nemu došlo
až po uplynutí subjektívnej 2 ročnej premlčacej doby (§ 106 ods. 2 Obč. zák.), z ktorého dôvodu žalobu
smerujúcu voči žalovanému 2/ v celom rozsahu zamietol.
3. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným 2/ okresný súd rozhodol tak, že

žalovaný 2/ má nárok na ich náhradu v rozsahu 100%. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/
zohľadnil výsledok konania a vyslovil, že žalovaný 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 8,7%. Doplňujúcim uznesením rozhodol o čiastočnom zastavení konania ohľadne príslušenstva
(úroku z omeškania) uplatňovaného nároku v období od 20.4.2012 do 27.4.2012.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote (mimo výrokov týkajúcich sa uloženia povinnosti
žalovanému 1/, zamietnutia žaloby voči nemu vo zvyšku a dopĺňacieho uznesenia) podal odvolanie
žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že povinnosť náhrady škody bude uložená aj žalovanému 2/
a žiadna zo strán nebude mať nárok na náhradu trov konania. Nesúhlasil - s odkazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 9/2013 - so záverom o premlčaní nároku voči žalovanému 2/.

Žalobca tvrdil, že až po prešetrení v rámci prebiehajúceho súdneho konania v januári 2015 sa dozvedel,
že v čase dopravnej nehody osobné motorové vozidlo žalovaného 1/ „nebolo poistené povinným
zmluvným poistením“, t.j., že poistné plnenie z garančného fondu poskytuje žalovaný 2/. Ihneď následne
požiadal o pripustenie vstupu žalovaného 2/ do konania.
5. Odvolateľ (samostatne) namietal aj výrok o trovách konania medzi ním a žalovaným 1/. Uviedol,

že uplatňovaná istina predstavovala sumu 14.642 eur a napadnutým rozsudkom mu bola priznaná
náhrada škody v rozsahu 7.156,50 eur; čo zodpovedá 48,84%-nému úspechu. To znamená, že úspech
žalovaného 1/ činil iba 2,26 % (a nie 8,7% ako uvádza okresný súd), ktorý výsledok konania je namieste
vyhodnotiť ako približne rovnaký úspech dotknutých sporových strán. Nadväzne je nutné uzavrieť, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Žalovaný 1/ zostal v odvolacom konaní nečinný.

7. Žalovaný 2/ žiadal rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktoré sa ho dotýkajú, potvrdiť. Poukazoval
na to, že v zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. na premlčanie nároku na náhradu škody proti

poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Podľa tejto (rovnakej) úpravy
- § 106 ods. 1 Obč. zák. - sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalovaný 2/ zdôrazňoval, že on za škodu nezodpovedá,
preto je úplne bezvýznamné, kedy sa poškodený (v tomto prípade žalobca) dozvie o tom, aký subjekt je
povinný poskytnúť plnenie podľa zákona č. 381/2001 Z.z. Dodal, že žalobca ani nespochybňuje závery

okresného súdu o tom, kedy sa dozvedel, že za spôsobenú mu škodu zodpovedá žalovaný 1/.

8. V následnej reakcii žalobca trval na podanom odvolaní, vrátane podstaty súvisiacej argumentácie.
Poukázal na to, že i protistrana uvádza, že premlčacia doba plynie samostatne tak vo vzťahu k osobe
zodpovednej za škodu, ako i vo vzťahu k osobe, ktorá má poskytnúť plnenie za osobu zodpovedajúcu

za škodu. Naďalej mal za to, že premlčacia lehota voči žalovanému 2/ začala plynúť až od okamihu, keď
sa on (žalobca) dozvedel, že aj žalovaný 2/ zodpovedá za škodu; t.j. v januári 2015.

9. Taktiež žalovaný 2 zotrval na svojom prvotnom vyjadrení v rámci odvolacieho konania. Zopakoval,
že on nie je osobou zodpovednou za škodu podľa § 427, resp. § 430 Obč. zák. Povinnosť nahradiť

poškodenému uplatnené nároky na náhradu škody má len za neho, t.j. za subjekt zodpovedný za škodu.

10. Nad bezprostredný rámec procesných oprávnení v odvolacom konaní sa žalobca vyjadril ešte
opätovne a naďalej trval na svojom odvolaní. Domnieval sa, že pod pojmom „škodca“ sa nerozumievýlučne a len osoba (priameho) škodcu, ale i osoba, ktorá „je zodpovedná nahradiť vzniknutú škodu“.
Takouto osobou je v súdenom prípade žalovaný 2/.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu napadnutý rozsudok zostal nedotknutý vo výrokoch o uložení
povinnosti žalovanému 1/ nahradiť žalobcovi škodu, o zamietnutí tohto nároku vo zvyšku a taktiež o
čiastočnom zastavení konania. Nadväzne bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v
spojení s § 219 ods. 3 CSP) v preskúmavanej časti rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods.

1 CSP vo výroku o zamietnutí nároku voči žalovanému 2/ a vo výroku o nároku na náhradu trov konania
medzi žalobcom a žalovaným 2/ a podľa § 388 CSP zmenil vo výroku o náhrade trov prvoinštančného
konania medzi žalobcom a žalovaným 1/.

12. Je nepochybné, že žalobca mal vedomosť o subjekte, ktorý mu škodu spôsobil - žalovaný
1/ - hneď bezprostredne po predmetnom incidente/protiprávnom konaní. Zároveň bezprostredne v

danom momente disponoval jednoznačnou skutkovou informáciou, že žalovaný 1/ mu škodu spôsobil
prevádzkou motorového vozidla. To znamená, že ihneď v danom čase vedel o všetkých nevyhnutých
skutočnostiach odôvodňujúcich nielen zodpovednosť žalovaného 1/, ale odôvodňujúcich aj existenciu
priameho nároku poškodenej osoby voči poisťovateľovi motorového vozidla. Táto informácia bola
definitívna najneskôr 19.4.2012, t.j. právoplatným odsúdením žalovaného 1/, kedy priamo v skutkovej

vete popisujúcej jeho protiprávne konanie, je vymedzené/označené predmetné osobné motorové
vozidlo, ktorého prevádzkou došlo ku vzniku škody.

13. V rozoberanej súvislosti krajský súd cituje „právnu vetu“ rozhodnutia publikovaného v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 16/2014:

„Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si
môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu
zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná
istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti.“ Predmetný záver najvyššieho

súdu predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax (čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP), ktorú je nutné
rešpektovať.

14.Skutočnosť,žežalobcadotknutéskutkovéokolnostinedôsledneprávneposúdila(nielenprvotne,ale
po značnú dobu) uplatňoval svoje nároky žalobou iba proti osobe, ktorá škodu spôsobila (žalovanému

1/) a opomenul využiť aj svoj priamy nárok voči poisťovateľovi v zmysle § 15 zákona č. 381/2001
Z.z., ide v plnej miere na jeho ťarchu. S určitým zjednodušením, ale presne vystihujúcim podstatu
uplatňovania práva žalobcom, možno uviesť, že žalobca si až v závere roku 2014, resp. začiatkom roku
2015 uvedomil, že vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré mu však boli známe už od okamihu incidentu,
môže uplatňovať svoj nárok i z titulu priameho nároku voči poisťovateľovi na základe ustanovení zákona

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Takýmto postupom sa sám vystavil možným následkom oneskoreného uplatňovania nároku v zmysle §
15 zákona č. 381/2001 Z.z., pokiaľ protistrana vznesie námietku premlčania; čo žalovaný 2/ aj vykonal.

15. Je potrebné zdôrazniť, že zásadnou zmenou v otázkach nárokov osôb poškodených pri

dopravných nehodách bolo zakomponovanie do nášho právneho poriadku (práve) zákonom č. 381/2001
Z.z. oprávnenie poškodeného priamo sa domáhať odškodnenia za škody spôsobené prevádzkou
motorového vozidla voči poisťovateľovi, bez toho, aby muselo uvedenému predchádzať konanie voči
(priamemu) škodcovi, resp. bez súčasného uplatňovania daného nároku voči (priamemu) škodcovi.
Žalobca sa v súdenej veci sústredil iba na svoj vzťah so žalovaným 1/ a opomenul právny rozmer

dotknutého vzťahu spojený s existenciou povinného zmluvného poistenia za škody spôsobené
prevádzkou motorových vozidiel.
16. Len na okraj krajský súd dodáva, že žalobca/odvolateľ nespochybňoval ustálené časové údaje
viažuce sa k súvislostiam premlčania (bližšie bod 2. tohto odôvodnenia). To znamená okamih podania
žaloby na súde iba voči žalovanému 1/, uplatnenia nároku na súde aj vo vzťahu k žalovanému 2/, deň

protiprávneho konania, či právoplatného odsúdenia žalovaného 1/.

17. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2 M Cdo 9/2013 z 27.8.2014, tak
v časti, ktorá sa týka premlčania a súvislostí nárokov voči škodcovi a poisťovateľovi (záver odôvodneniadaného rozhodnutia), nevyplývajú žiadne závery podporujúce argumentáciu žalobcu. Naopak, najvyšší
súd výslovne konštatuje, že na vyhnutie sa dôvodnosti námietky premlčania je nevyhnutné uplatňovať
nárok na náhradu škody tak voči škodcovi, ako i voči poisťovateľovi, resp. že uplatnenie nároku len voči

jednému z nich automaticky neznamená uplatnenie nároku i voči druhému.

18. Nakoľko odvolacie námietky vo veci samej vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný,
neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z
úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v preskúmavanej meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil

ako vecne správny.
19. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu aj v otázke trov konania vo vzťahu
medzi ním a žalovaným 2/, ale výlučne v súvislosti s tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej
(zamietnutím žaloby voči žalovanému 2/). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v predmetnej meritórnej
časti zakladá vecnú správnosť aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský
súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore (§ 255 ods. 1 CSP).

20. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ rozhodol krajský
súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania
v danom vzťahu (vôbec) úspešný, preto má žalovaný 2/ voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v (plnom) rozsahu - 100%.

21. Pokiaľ ide o rozhodnutie o nároku na náhradu trov (prvoinštančného) konania medzi žalobcom a
žalovaným 1/ je opodstatnenou výhrada odvolateľa, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako
okresný súd ustálil (konkrétnu číselnú) mieru úspechu žalovaného 1/. Vzhľadom na konkrétnosti
uplatňovaného nároku, na ktoré náležite poukazuje i odvolateľ vo vyššie rozoberanom odvolaní (bližšie

bod 5. tohto odôvodnenia), je možné konštatovať, že úspech žalobcu a žalovaného 1/ v súdenej veci bol
približne rovnaký (čistá miera úspechu len tesne prekračovala 2%). Takémuto výsledku sporu nadväzne
zodpovedá v zmysle § 255 ods. 2 CSP vyslovenie, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo.
22. Z daného titulu krajský súd zmenil napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách (prvoinštančného)

konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/. Keďže v dotknutej časti bol žalobca v odvolacom
konaní úspešný v plnej miere svojho odvolacieho návrhu, vo vzťahu so žalovaným 1/ má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Je však potrebné pripomenúť, že „predmetom
odvolacieho konania“ vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ bol len nárok na trovy prvoinštančného
konania; aj to len v rozsahu 8,7% trov žalovaného 1/.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.