Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. marec 2022

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/124/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313212246
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2022:2313212246.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobcov:

X. Ľ. R., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XXX/XX, 2. Ľ. R., U.. XX.XX.XXXX, R. T. XXXX/X, Š.-H., 3. G. L., U..
XX.XX.XXXX, R. T. Č.. XXX, 4. G. R., U.. XX.XX.XXXX, R. W. XXX/X, E., 5. C. R., U.. XX.XX.XXXX, R.
T. Č.. XXX, všetci žalobcovia sú zastúpený advokátom: JUDr. Albín Lancz, so sídlom Mierová 1435/33,
Galanta, proti žalovaným: 1. Q. D., U.. XX.XX.XXXX, R. L. T. E.. XXB, XXX XX T., B., 2. Y. A., U..
XX.XX.XXXX, R. U. XXX N..U.. Y. XXXXX, B., 3. T. Y., U.. XX.XX.XXXX, R. XXXXX Y. X., A. V. XXXXX,
Z., 4. J. A., U.. XX.XX.XXXX, R. I. Y. XX, XXXXX T., B., 5. M. M., U.. XX.XX.XXXX, R. T. K.. XX, XXXXX
T., B., všetci žalovaní sú zastúpení advokátom: JUDr. Branislav Bogner, so sídlom Vajanského č. 8,

Trenčín, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobcovia v 1/ až 4/ rade sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na M. Č.. XXX pre
kat. územie T. K. D.. A.. „. Č.. XXXX/XXX - orná pôda o výmere XXX G., D.. A.. „. Č.. XXXX/XXX - orná
pôda o výmere X G. a parc. reg. „E“ č. XXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere XXX G. a to každý v
podiele 1-ina pomeru k celku.

II. Vo vzťahu k žalobkyni v 5/ rade súd žalobu zamietol.

III. Súd žalobcom v 1/ až 4/ rade priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.05.2013 domáhali aby súd určil, že sú
spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území T. (predtým L.), ktoré označili ako: D.. Č.. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX G., D.. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX G., XXXX/X - zastavané plochy a U. O. H. XX G., D.. Č.. XXXX/X - Q. D. K. U.N. O. H. XX m2,
parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere X G., parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere
XXX m2, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere XX G., parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a

nádvoria o výmere XX G. a parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere XXX G.. Uvedené nehnuteľnosti mali
byť určené geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 18.10.2002, ktorý mal byť vyhotovený B.. C. E. z
nehnuteľností vedených na M. Č.. XXX pre katastrálne územie T. ako parc. reg. „E“ č. XXXX/XXX - orná
pôda o výmere XXX m2, parc. reg. „E“. Č.. XXXX/XXX - orná pôda o výmere X m2, parc. reg. „E“ Č..
XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere XXX G. a parc. reg. „E“ č. XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere
XX G. a z parciel vedených na M. Č.. XXXX pre katastrálne územie T. ako parc. reg. „E“ č. XXXX/XXX
- orná pôda o výmere XXX G. K. parc. reg. „E“ č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere XXX G..

2. Svoju žalobu žalobcovia odôvodnili tak, že pôvodné poľnohospodárske nehnuteľnosti v kat. území
T. vedené v pozemkovoknižnej vložke XXXX boli na základe tzv. Židovského kódexu č. 198/1941 Sl..z.
odňaté B. A., právnej predchodkyni žalovaných. Po odňatí vlastníctva sa tieto nehnuteľnosti mali staťvlastníctvom Slovenského štátu, ktorý tieto nehnuteľnosti mohol následne scudzovať v prospech tretích
osôb. V rámci takéhoto postupu bola parcela č. XXXX/X - A. O. H. Xha K. XX árov, vzniknutá po
pozemkových úpravách z odňatých nehnuteľností prevedená na L. R.. O tejto skutočností má svedčiť

zoznam konečných nadobúdateľov odňatého židovského majetku. Následne malo dôjsť k odpredaju
tejto nehnuteľnosti C. K., ktorý na nehnuteľnosti začal stavať rodinný dom., ktorý mal v nedostavanom
stave odpredať v roku 1967 žalobcom. Na základe uvedených skutočností mali žalobcovia za to, že
vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudli titulom dobromyseľnej držby.

3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili tak, že ju navrhli ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazovali na to,
že nehnuteľnosti ku ktorým žiadajú žalobcovia určiť vlastnícke právo nie sú zapísané v katastri
nehnuteľností a z tohto dôvodu nie je možné určiť k nim vlastnícke právo. Z uvedeného dôvodu je podľa
názoru žalovaných žalobný petit neurčitý a nevykonateľný. Žalovaní taktiež poukázali na tú skutočnosť,
že žaloba nereflektuje právny stav, pretože nesmeruje voči všetkým vlastníkom nehnuteľností, ktorí sú
vedený na LV č. XXXX D. L.. Ú. T.. Z uvedeného dôvodu nie je dodržané nútené spoločenstvo strán

sporu a preto je podľa žalovaných namieste postup podľa § 78 CSP. V časti ostatných nehnuteľností
žalovanípoukázalinato,ženehnuteľnostiimbolivydanévrámcireštitučnýchkonanízdôvodu,ževšetky
prevody majetku podľa židovského kódexu boli zákonmi č. 128/1946 Sb. a č. 79/1948 Sb. vyhlásené za
neplatné. Z uvedeného dôvodu je teda podľa názoru žalovaných vylúčená dobromyseľnosť žalobcov a
ich právnych predchodcov.

4. Žalobkyňa v 2. rade vo svojom vyjadrení doručeného súdu dňa 25.11.2016 uviedla, že šesťdesiatych
rokoch im bol pridelený stavebný pozemok v obci T. v ulici, ktorá začína Poštovým úradom. Nakoľko
však zistili, že pán K. predáva svoj stavebný pozemok, pri ktorej už aj v tom čase viedla asfaltová cesta,
rozhodli sa, že kúpia radšej tento pozemok. Po kúpe pozemku od pána K.a bol ich pridelený pozemok

pridelený pánovi L.. Následne im poslali geodeta, aby vyčlenil k stavbe výmeru, ktorá sa vraj určila
vo výmere XXX G.X, ktorý sa však mal vymerať na cca X.XXX G.X, keďže je na konci dediny a jeho
tvar je nepravidelný. Užívania pozemku sa ujali pri tomto vytýčení. Zo strany úradov boli tiež poučení,
že môžu pokračovať stavať rozostavanú stavbu a nepotrebujú už nové stavebné povolenie, nakoľko
to mal vybavené už pán K.. Po postavení im bolo pridelené súpisné číslo a od vtedy platili aj daň za

nehnuteľnosti. Od vtedy nevybavovali na úradoch ohľadom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nič a
žili v presvedčení, že pozemok je ich, a že majú pozemok aj dom zapísané na katastrálnom úrade. O
tom, že v katastri nefigurujú ako vlastníci uvedených nehnuteľností zistili asi až vtedy ak v dedine robili
plynové rozvody, pričom bolo potrebné sa preukázať listom vlastníctva. Vtedy sa začali informovať, ako
sa to dá vybaviť. Vtedy poverili geodeta, aby nanovo zameral ich pozemok. Následne sa ich dom zapísal

do katastra nehnuteľností, avšak pozemok nevedeli vybaviť. Vtedy zistili, že to treba spraviť cez súd.

5. Žalobcovia vo svojom podaní zo dňa 12.05.2017 dodali, že vo veci pozemkov rodiny A. Q. H. H.. XXXX
X L.. Z.. T. boli už uplatnené viaceré nároky na tieto pozemky zo strany navrhovateľov - A. - F. K. Y.. Na
OkresnomsúdevŠalič.k.U.,U.,U.,U.vovšetkýchtýchtonávrhochišloovráteniepoľnoh.nehnuteľnosti

podľa zák. č. 123/1946 Sb a prísl. voči kupcom -užívateľom, ktorí sú zapísaní v konečnom zozname
nadobúdateľov bývalých židovských nehnuteľností v kat. úz. L. (F. T.). Tieto nároky boli zamietnuté
z dôvodu, že návrh žiadateľov neprislúcha proti odporcom (v tomto konaní žalobcov), ale proti štátu
v zastúpení Fondom národnej obnovy. Žalobcovia poukázali na viaceré súdne rozhodnutia z ktorých
vyplýva, že rodina A. si riadne neuplatnila reštitučný nárok, čo ich právni predchodcovia sami potvrdili

v týchto konaniach. Žalobcovia tvrdia, že sporné pozemky prevzal štát, ktorý ich rozparceloval, nové
parcely predal občanom, ktorí za tieto parcely riadne zaplatili, ako aj za prednášku vlastníckeho práva.
Žalobcovia taktiež zaplatili tieto pozemky a na základe vydržania mali nadobudnúť k nim vlastnícke
právo. Ich naliehavý právny záujem na určení ich vlastníckeho práva vychádza z toho, že v katastri
nehnuteľností sú ako vlastníci sporných nehnuteľností zapísaní žalovaní. Žalobcovia pri tom nikdy neboli

rušení v držbe uvedených nehnuteľností.

6. Následne súd rozsudkom č.k. 15C/124/2013-283 zo dňa 23.05.2017 žalobu zamietol a žalovaným
priznal plnú náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie v plnom rozsahu.
Na základe toho Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. XXCo/X/XXXX-XXX zo dňa 11.02.2020 v časti,

ktorou bola žaloba zamietnutá vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na M. Č.. XXXX potvrdil a vo
zvyšku napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V predmetnom rozsudku odvolací súd uložil tunajšiemu súdu povinnosť riadne v súlade s procesnou
normou vykonať všetky navrhnuté a pre vec relevantné dôkazy, skutkový stav následne opätovnekomplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia,
následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite, v súlade s ust. § 220
ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť.

7. Súd uznesením č.k. 15C/124/2013-373 zo dňa rozhodol, že bude v konaní pokračovať s dedičmi
žalobcu v 1. rade ako so žalobcami v 1. až 4. rade, nakoľko žalobca v 1. rade zomrel a jeho dedičia
súhlasili so vstupom do konania.

8. Súd vo veci vytýčil viacero pojednávaní, na ktorom sa jednotlivé strany pridržiavali k svojim písomným
vyjadreniam a navrhovali vykonať dodatočné dôkazy.

9. Žalobcovia vo svojom podaní uviedli, že za účelom preukázania legálneho a legitímneho
nadobudnutia pozemku zo strany D.. R. podľa vtedy platnej právnej úpravy boli z ich strany označené
nasledovné dôkazy: Geometrický plán Č.. XS/XXXX, Konečný zoznam nadobúdateľov, Výpis z vložky

č. XXXX, Výpis z vložky č. XXXX. Uvedené dokumenty následne komplexne potvrdzujú nadobudnutie
pozemkov na strane D.. R., a to priamo od Slovenského Štátu, pričom kumulatívne pojednávajú o
pridelení konkrétneho pozemku R. ako aj o kúpnej cene a deklarujú jej úhradu. Podľa žalobcov však nie
je možné prenášať na žalobcov dôkaznú ťarchu o takto vzdialených prevodoch. Objektívny pozorovateľa
ako aj každý priemerne starostlivý hospodár by dôveroval vo vlastníctvo K., nakoľko bolo potvrdené

stavebným úradom (MNV). Ani v súčasnej dobe nedochádza pri predaji nehnuteľnosti k prieskumu
predchodcov a skorších titulov nadobudnutia, na základe ktorých získal nehnuteľnosť predávajúci.
Žalobcovia totiž neodvodzujú v rámci tohto konania svoj právny titul k vlastníctvu z rady odvodených
prevodov vlastníckeho práva, a teda neodvodzujú svoje vlastníctvo z reťaze prevodov od R. V. K. až k
žalobcom. Žalobcovia totiž uplatňujú oríginárny spôsob nadobudnutia v podobe vydržania, ktorý titul nie

je podmienený perfektnosťou v rade predchádzajúcich prevodov. Inštitút vydržania je totiž postavený
výlučne na dobromyseľnosti, ktorá sa prejavuje tak, že vydržiteľ s pozemkom nakladá ako so svojím
a je so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu tento pozemok v príslušných hraniciach
určenýchvprírodevlastníckypatrí.Dobrávieražalobcovpritomužbolaniekoľkokrátpotvrdzovaná(kúpa
o K., schválenie MNV, pridelenie súpisného čísla, výrub daní z nehnuteľností, nerušené užívanie od

nadobudnutia do dnešného dňa).

10. Žalobcovia dňa 23.02.2022 doručili súdu svoju záverečnú reč, v ktorej v podstate poukázali na
svoje doterajšie podania a vyjadrenia, pričom zdôraznili, že sporný pozemok vytýčený geometrickým
plánom č. XX/XXXX nadobudli do svojho vlastníctva na základe ústnej kúpnej zmluvy s vtedajším

vlastníkom C.U. K., ktorú skutočnosť potvrdzuje jednak čestné vyhlásenie právneho nástupcu p. K.
potvrdzujúce úhradu kúpnej ceny ako aj priebeh kontraktačného procesu medzi danými subjektmi a
dotknutú udalosť následne nepriamo potvrdzuje aj uznesenie MNV ktoré ako príslušný Štátny orgán
schválilo uvedený prevod vlastníckeho práva z osoby C. K. na žalobcov. C. K. predmetné vlastníctvo
nadobudol od predchádzajúcej vlastníčky L. R., ktorá uvedenú nehnuteľnosť nadobudla od Slovenského

Štátu. Prevod vlastníctva na L. R.Ú. prebehol v dikcii vtedy platných právnych noriem (vrátane splnenie
notifikačnej Povinnosti uverejnenia prevodu v dobovej tlači, čo potvrdzuje záznam z Ústavu pamäti
národa), ktoré boli následne vyhlásené za neplatné, čím však retroaktívne nedošlo aj k priamemu
zneplatneniuuvedenéhoprevoduvlastníckehopráva.Vrámciopísanéhoprávnehoúkonu,osvedčeného
aj orgánom verejnej moci MNV došlo následne k prevodu daného vlastníckeho práva z pána K. na

žalobcov. Jednalo sa teda o v poradí tretí subjekt nadobúdajúci dotknutú nehnuteľnosť. V nadväznosti
na uvedenú kúpu následne a žalobcovia okamžite začali s užívaním predmetu sporu pre samých
seba. V dikcii vyššie precizovaného skutkového stavil je teda nepochybné, že žalobcovia nadobudli
vlastnícke právo v dobrej viere, keďže disponovali vedomosťou o vlastníctve na strane K. a keďže
im takýto stav v rámci správneho konania potvrdil aj orgán verejnej moci zodpovedný za evidenciu

a nakladanie s nehnuteľnosťami. V dôsledku uvedeného preto došlo užívaním pozemku žalobcami
k vzniku dobromyseľnej držby, keďže svoj vlastnícky titul odvodzovali od riadnej kúpnej zmluvy a od
riadneho schválenia orgánu verejnej moci. Nie je podľa názoru žalobcov možné vyvolávať právny
následok v podobe nedobromyseľnosti žalobcov na podklade neplatnosti právnej normy na základe
ktorej nadobudla vlastníctvo právna predchodkyňa v druhom stupni. Obzvlášť keď mechanizmus

zvrátenia tejto nelegitimity pôvodných noriem vyžadoval aktívny prejav na strane žalovaných v horizonte
3 rokov, ku ktorému nedošlo. Dobromyseľnosť žalobcov podporujú aj rozhodnutia a osvedčenia vydané
orgánmi verejnej moci, ktoré jednak povolili žalobcom postaviť stavbu na sporných pozemkoch, a
jednak pripustili prevod vlastníckeho práva sporných pozemkov z právnych predchodcov na žalobcov.Žalobcoviataktiežplatilidaňznehnuteľnostizaspornénehnuteľnosti.Natomtomiestevšakzároveňradi
vyjadrili aj súhlas s názorom prvostupňového súdu obsiahnutého v jeho odôvodnení, v zmysle ktorého
nie je možné priznať právnu ochranu takému likvidačnému a diskriminačnému prístupu štátu aký sa

objavil vo vzťahu k právnym predchodcom žalovaných aj v tomto prípade. Za uvedený odsúdeniahodný
následok je však podľa ich názoru zodpovedný výlučne štát, a preto by bolo rovnako nespravodlivé, ak
by akékoľvek negatívne následky zlého štátneho prístupu mali znášať subjekty len preto, že žili v danom
zriadení. Aj tu prejednávaný prípad bol vyvolaný naliehavým právnym záujmom na strane žalobcov
a nie záujmom žalovaných. Vo svetle uvedeného by preto k efektívnemu vyporiadaniu vzniknutého

stavu mohla prispieť skôr relutárna náhrada zo strany Štátu ako satisfakcia za príkorie spôsobené
predchádzajúcim štátnym režimom. V platnosti však zostáva, že vyporiadať sa za neprávosti spáchané
na právnej predchodkyni žalovaných na báze diskriminačnej právnej úpravy by sa mal štát a nie ľudia, na
ktorých fakticky dopadli negatívne následky konania Štátu. Žalobcovia vzniesli aj námietku premlčania,
respektíve preklúzie vo vzťahu k nárokom, ktoré malú žalovaný vo vzťahu k nehnuteľnostiam tvoriacim
predmet tohto sporu, a to v dikcii § 8 zákona č. 128/1946 Sb. Žalovaní pritom v rámci konania vedenom

im OS NR pod spisovou značkou XXC/XX/XXXX výslovne potvrdili, že si reštitučný nárok v prepadovej
lehoteneuplatnili,čogenézumajetkovýchprevodovažnažalobcovaprobuje.Neplatnýprechod(prevod)
práva nebol teda odstránený ipso iure, ale len na návrh poškodeného úradným rozhodnutím. takže
pokiaľ sa tak nestalo. trvajú jeho právne následky i naďalej. V rámci uvedeného je následne vhodné
doplniť, že prechod vlastníckeho práva na štát mal v tomto období konštitutívny charakter a nastáva]

priamo zo zákona. Zápisy v pozemkových knihách mali preto len deklaratívny charakter. Pri ústavne
konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený
o tom. že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil
zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je
v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú

sumu (uvedenú premisu pritom v našom prípade potvrdzujú ako pôvodní žalobcovia, tak ich potomkovia,
ako aj potomkovia pôvodného predávajúceho a nepriamo aj MNV), prípadne poskytol iné dohodnuté
plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Priamo v teréne je teda možné
pozorovať, že pozemok ktorý žalobcovia užívali pre seba v dobrej viere po dobu 50 rokov je oplotený
zo všetkých strán, je ako celok uzavretý a má charakter obydlia. Uvedené aspekty boli osvedčené aj

miestnym zisťovaním, ktoré pozorovaním v prírode ustálilo tieto parametre vydržaného pozemku. Podľa
vyjadrení žalovaného boli preskúmavané nehnuteľnosti vrátené právnym predchodcom žalovaných a
následne obhospodarované p. A.. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam tvoriacim podklad tohto konania sa
však uvedená premisa objektívne nemôže zakladať na pravde, nakoľko by nebolo možné, aby došlo
k zhotoveniu rodinného domu na takýchto pozemkoch, ktoré boli užívané iným subjektom. Ďalšia

námietka žalovaných vytvárala z prvotnej opatrnosti aj konštrukciu vydržania na strane samotných
žalovaných. Táto eventualita je však rovnako vylúčená faktickým stavom, nakoľko pri žalovaných nie
je splnený bazálny predpoklad vydržania v podobe držby. Žalovaný taktiež uviedol ako rozhodné právo
pre usporiadanie prvotných prevodov obyčajové uhorské právo s údajným intabulačným princípom pri
nehnuteľnostiach. Avšak k prevodu nehnuteľností v tu prejednávaných prípadoch dochádzalo priamo

zo zákona. pričom zápisy v pozemkových knihách mali len deklaratórny charakter. Právnu spôsobilosť
pozemku na nadobudnutie R. osvedčil aj samotný MNV v rámci svojho uznesenia, a preto polemika o
splnení vtedajších právnych predpisov nie je na mieste. Výrok v žalobnom návrhu je právne perfektným a
vykonateľným. Odvoláva sa totiž na parcely určené podľa špecifikácie geometrického plánu z roku 2002,
ktorý bol vypracovaný práve pre účely tohto súdneho konania. Uvedený geometrický plán bol overený

katastrálnym úradom, a preto ním prijaté prečíslovanie prciel a ich rozdelenie sa stalo platnou súčasťou
katastrálneho operátu, a to aj bez potreby jeho zavkladovania. Preto výrok súdu odkazujúci a pracujúci
s parcelami podľa overeného geometrického plánu spĺňal všetky atribúty určitosti a vykonateľnosti.

11. Žalovaní svoju záverečnú reč vyjadrili v podaní zo dňa 11.03.2022, v ktorom trvali na tom, že

nie je pravdou, že by žalovaní resp. ich právni predchodcovia o nehnuteľnosti nejavili záujem. V tejto
súvislosti poukazujú na obsah spisu XC/XXX/XXXX tunajšieho súdu, v ktorom sú obsiahnuté dôkazy, že
sporné nehnuteľnosti boli v roku 1948 vrátené právnym predchodcom žalovaných, pričom predmetné
nehnuteľnosti na základe rodinnej dohody od roku 1948 obhospodaroval otec žalovaných 2) - 5), pán
F. A.. Z obsahu vyššie citovaného spisu rovnako vyplýva, že právni predchodcovia žalovaných po roku

1946 riadne uplatnili reštitučný nárok podľa zák. 128/1946 Sb. na vrátenie im patriacich nehnuteľností v
k.ú. L. (N. L..Ú.. T.). Rovnako aj po r. 1989 si právni predchodcovia žalovaných riadne uplatnili reštitučný
nárok k týmto nehnuteľnostiam a tieto im boli v roku 1992 vrátené do užívania. Žalovaní resp. ich právni
predchodcovia z týchto nehnuteľnosti brali a dodnes berú úžitky - ornú pôdu od r. 1993 prenajímajú,rovnako ako časť zastavaných pozemkov. Uvedené skutočnosti preukazujú, že minimálne od roku
1992 žalovaní vstúpili do dobromyseľnej držby. Vzhľadom na procesné tvrdenia žalobcov z opatrnosti
namietajú,žežalovaní1)-5)nadobudlivlastníckeprávoknehnuteľnostiamzapísanýmvM.Č..XXX,k.ú.

T. vydržaním, pretože (aj bez ohľadu na právnu skutočnosť, že sú v evidencii nehnuteľností zapísaní ako
vlastníci týchto pozemkov) predmetné nehnuteľnosti držali a dobromyseľne užívali po dobu presahujúcu
10 rokov pred podaním návrhu na začatie tohto súdneho konania. Žalobný petit tak ako ho formulovali
žalobcovia je neurčitý a nevykonateľný. Geometrický plán, na základe ktorého malo dôjsť k vytvoreniu
parciel, ku ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva, doteraz nebol odvkladovaný

do katastra a naviac nezohľadňuje právnu skutočnosť, že na základe rozhodnutia Okresného súdu
Galanta zo dňa 23.05.2017 v tomto konaní, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. XXCo/
X/XXXX zo dňa 11.02.2020 bola žaloba zamietnutá v časti týkajúcej sa nehnuteľností zapísaných v
M. XXXX, L..Ú.. T.. Nehnuteľnosť ku ktorej sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníctva k dnešnému
dňu nie je evidovaná v príslušnom liste vlastníctva. Túto parcelu nie je možné identifikovať ani pri
použití geometrického plánu z roku 1994 a takisto ju nie je možné identifikovať ani podľa zoznamu

konečných nadobúdateľov z roku 1944. Žalobcovia do dnešného dňa nepreukázali, že L. R., uvedená
v konečnom zozname nadobúdateľov, skutočne splnila všetky podmienky k nadobudnutiu vlastníctva
vyžadované podľa vtedy platného právneho poriadku. L. R. vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam
nenadobudla a teda nemohli ho od nej nadobúdať ani ďalšie subjekty a tieto subjekty nemohli byť
ani v ďalšej držbe dobromyseľné. Žalovaní namietajú aktívnu legitimáciu žalobkyne 5) C. R.. Súdu

predložili aktuálny výpis z M. Č.. XXXX, v zmysle ktorého žalobkyňa 5) nie je vlastníčkou rodinného
domu so s.č. XXX. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je jasné, z akého právneho titulu si žalobkyňa
5) odvodzuje svoje domnelé vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto súdneho
sporu. Do 01.01.1951 platil v prípade nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam intabulačný
princíp (vlastníctvo sa nadobúdalo zápisom do pozemkovej knihy), pričom zároveň poukazujú na

skutočnosť, že z pozemnoknižnej vložky č. XXXX nikdy neboli vyňaté parcely č. XXXX K. Č.. XXXX.
Pokiaľ uvedené parcely neboli z tejto PKV vyňaté do samostatnej PKV, je potrebné považovať za
preukázané, že minimálne do 01.01.1951 nedošlo v prípade týchto parciel k zmene vlastníckeho
práva a zároveň žalobcovia nepredložili v konaní žiadny právne relevantný doklad, od ktoré by bolo
možné odvodiť ich vlastníctvo alebo oprávnenú dobromyseľnú držbu predmetných nehnuteľností. Pokiaľ

sa žalobcovia dovolávajú následných prevodov vlastníckeho práva zo strany pána K. U.a právnych
predchodcov žalobcov, malo k tomu dôjsť na základe tvrdenej ústnej dohody, ktorej existenciu žalovaní
spochybňujú. Dôkazy produkované žalobcami považujú za účelové. Od 05.09.1947 do 01.04.1964 bolo
možné prevádzať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré mali charakter poľnohospodárskej pôdy
iba so súhlasom okresného národného výboru (§ 18 ods. 3 zák. 139/1947 Sb., resp. § 1 ods. 1 zák.

65/1951 Sb.) a v období od 01.04.1964 do 31.12.1991 právo osobného užívania (ktoré bolo v tom
období ekvivalentné vlastníckemu právu) sa mohlo zriadiť len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom
spoločenskom vlastníctve. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že by s údajným prevodom vlastníctva k
nehnuteľnostiam vyslovil súhlas príslušný ONV, resp. nepreukázali, že nehnuteľnosť bola v tom čase v
socialistickom vlastníctve a nepredložili územné rozhodnutie, podľa ktorého by predmetné nehnuteľnosti

mali byť určené na výstavbu rodinných domčekov. Žalobcami tvrdený prevod vlastníctva na ich právnych
predchodcov teda v období po r. 1947 podľa vtedy platných právnych predpisov ani nemohol v súlade
so zákonom nastať. Žalobcovia naviac nepreukázali, či sa nimi tvrdené „ústne dohody“ týkali pozemkov,
ktoré sú predmetom ich určovacieho návrhu v tomto konaní. Podľa žalovaných, žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno v tomto konaní a riadne neosvedčili svoj naliehavý právny záujem na podaní tejto

určovacej žaloby.

12.Súdvovecidokazovanievykonaloboznámenímsadožalobou,vyjadreniamijednotlivýchstránakoaj
s obsahom predložených listinných dôkazov, a to: výpisom listu vlastníctva č. XXX K. XXXX H. L.. Ú.. T.,
čestnými vyhláseniami predloženými žalobcami dňa 13.11.2015, predloženými katastrálnymi mapami,

rozhodnutím Okresného súdu v Šali U..B..XXX/XX zo dňa 03.01.1949, Návrhom na začatie konania
doručeného Okresnému súdu v Šali dňa 03.11.1948, výpisom z pozemkovej knihy, čestným vyhlásením
K. K. zo dňa 17.11.2015, potvrdením Štátneho okresného archívu v Nitre zo dňa 27.01.1993, Podaním
Štátneho pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 27.11.1944, Rozsudkom Okresného súdu v Nitre č.k.
XXC/XX/XXXX-XX, uznesením Okresného súdu v Nitre č.k. XXC/XX/XXXX-XX, uznesením Krajského

súdu v Bratislave č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX, Rozsudkom Okresného súdu v Nitre č.k. XXC/XXX/
XXXX-XXX, uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX, listinou o určení súpisného
čísla vydaného Obcou T.e zo dňa 30.12.2002, Uznesením Radou MNV H. T. Č.. X/XXXX zo dňa
27.04.1967, Geometrickým plánom č. XX/XXXX vypracovaného B.. C. E. dňa 16.10.2002, žiadosťouo odkúpenie nehnuteľností zo dňa 17.08.2020, uznesením Okresného súdu Galanta č.k. XD/XXX/
XXXX-XX zo dňa 07.02.2019, Geometrickým plánom č. XX/XXXX vypracovaného B.. D. M., Podaním
Ústavu pamäti národa zo dňa 29.09.2021 a k nemu pripojenými vyhláškami Štátneho pozemkového

úradu o prevode poľnohospodárskych nehnuteľností do vlastníctva Slovenskej republiky, zápisnicou z
pojednávania vyhotovenej dňa 09.02.2015 v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX,
zápisnicou z pojednávania vyhotovenej dňa 21.10.2013 v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XXX/
XXXX, výpisom z pozemkovej knihy vložky č. XXXX, Konečným zoznamom nadobúdateľov bývalých
židovských poľnohospodárskych nehnuteľností v kat. území L., Čestným vyhlásením starostu Obce

T. zo dňa 09.07.2012, fotodokumentáciou vyhotovenou počas miestnej obhliadky zo dňa 24.11.2021,
pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX s vyjadreniami strán konania, ako aj ďalším
obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

13. Podľa § 129 ods. 1 Obč. zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto
vykonáva právo pre seba.

14. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o
tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným, pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

15. Na základe vyššie cit. zákonných ustanovení musel súd v rámci vyhodnocovania vykonaného
dokazovania primárne vyhodnotiť, či žalobcov je možné vzhľadom na všetky okolnosti považovať
za dobromyseľných držiteľov sporných nehnuteľností a to vzhľadom na tú skutočnosť, že právnym
titulom o ktorý žalobcovia opierali žalobou uplatnený nárok bolo ich vydržanie. V danom prípade
poukazuje súd najmä na skutočnosť, že žalobcovia resp. ich právni predchodcovia nenadobudli sporné

nehnuteľnosti priamo od štátu, ktorý ich mal odňať ich pôvodným vlastníkom ale tieto nehnuteľnosti
nadobudli od subjektu C. K., ktorý ich mal nadobudnúť od osoby, ktorej mali byť odňaté nehnuteľnosti
prevedené z vtedajšieho slovenského štátu. Je pritom nesporné, že uvedený prevod zo štátu na
prvú nadobúdateľku L. R. bol vykonaný na základe vtedy platných právnych noriem, pričom následne
tieto prevody boli vyhlásené za neplatné, avšak táto neplatnosť podľa názoru súdu nemôže zakladať

jednoznačnú domnienku o nedobromyseľnosti následných nadobúdateľov, pričom je potrebné si taktiež
uvedomiť, že právny predchodcovia žalobcov boli až v poradí tretím subjektom, ktorý tieto nehnuteľnosti
nadobudol a pri ich nadobúdaní nemali dôvod skúmať pôvod sporných nehnuteľností. Pri nadobúdaní
týchto nehnuteľností právni predchodcovia žalobcov disponovali vedomosťou o vlastníctve C. K. k
sporným nehnuteľnostiam. Subjektívne presvedčenie právnych predchodcov žalobcov bolo pritom

potvrdené aj rozhodnutiami vtedajšieho MNV v obci T.. Toto presvedčenie bolo utvrdené následne
aj tým, že na sporných nehnuteľnostiach bola postavená stavba na základe vydaného stavebného
povolenia, pričom jedným zo základných predpokladov je existencia právneho vzťahu stavebníka k
stavebnému pozemku. Následne pritom došlo k určeniu súpisného čísla a k zápisu stavby postavenej
na sporných nehnuteľnostiach do evidencie nehnuteľností. Ďalšou podpornou skutočnosťou ktorá

podporuje právny názor, že právni predchodcovia žalobcov a žalobcovia boli pri držbe nehnuteľností
dobromyseľný je aj to, že pravidelne uhrádzali daň z nehnuteľnosti. Všetky tieto skutočnosti podľa
názoru súdu jednoznačne smerujú k záveru, že právnych predchodcov žalobcov a samotných žalobcov
je potrebné považovať za dobromyseľných držiteľov sporných nehnuteľností, pričom tieto okolnosti
súd vyhodnocoval vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na to, či ich existencia smerovala k vzniku

subjektívneho presvedčenia žalobcov o tom, že nimi užívané nehnuteľnosti im aj v skutočností patria.
Súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti žalobcovia a ich právni predchodcovia
užívali spoločne s rodinným domom, ktorý bol na nich postavený a v teréne tieto nehnuteľnosti tvoria
samostatný ohraničený celok, čo bolo zistené aj pri miestnej ohliadke realizovanej súdom. Teda nebolo
možné sa stotožniť s argumentáciou žalovaných, že títo vstúpili do užívania odňatých nehnuteľností v

roku 1992. Na základe toho taktiež súd konštatoval, že v konaní neboli prezentované žiadne dôkazy,
ktoré by bezpochyby vyvrátili domnienku o dobromyseľnosti držby právnych predchodcov žalobcov a
žalobcov. Teda neboli produkované dôkazy takej sily, že by podporili pochybnosti o oprávnenosti držby
žalobcov.

16. Podľa § 134 ods. 1 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3
rokoch a ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť. Keďže súd mal za preukázané,
že právni predchodcovia žalobcov vstúpili do držby nehnuteľnosti na základe domnelého právneho
titulu ktorým mala byť ústna kúpna zmluva s ich vtedajším vlastníkom C. K. a to v roku 1967, pričomo tejto otázke bolo vydané aj uznesenie MNV ako vtedy príslušného štátneho orgánu, schvaľujúceho
prevod vlastníckeho práva. Je teda nesporné, že minimálne od uvedeného roku sa žalobcovia, resp.
ich právni predchodcovia chopili držby uvedených nehnuteľností, preto má súd za to, že zákonom

stanovená vydržacia doba jednoznačne uplynula a to bez ohľadu na spôsobilosť k predmetu vydržania
v jednotlivých obdobiach a platných právnych úpravách, pričom je potrebné uviesť, že uvedená držba
trvá až doposiaľ, pričom táto držba bola nerušená, pričom do doby držby sa započítava aj doba, po ktorú
mali predmet vydržania v držbe právni predchodcovia. Je teda nesporné, že k vydržaniu nehnuteľnosti
došlo najneskôr XX.X.XXXX a to na základe vtedy platného ustanovenia § 865 ods. 3 Obč. zákonníka,

teda súd nemal pochybnosti ohľadne dĺžky a uplynutia vydržacej doby. Z uvedeného dôvodu teda
nebolo potrebné ani skúmať spôsobilosť predmetu vydržania, pretože aj keď ako poukazovala strana
žalovaných v prechodnom období Obč. zákonník inštitút vydržania nepoznal, k vydržaniu nehnuteľnosti
došlo najneskôr potom, čo do účinnosti vstúpili právne predpisy, umožňujúce takéto nadobúdanie
vlastníckeho práva.

17. Súd sa taktiež považuje za potrebné sa vyjadriť k námietkam žalovanej strany, ktoré smerovali k
neurčitosti žalobného petitu. Tieto námietky nepovažuje súd za dôvodné a to vzhľadom na tú skutočnosť,
že geometrický plán z roku 2002 zohľadňuje stav nehnuteľnosti na tvári miesta a tento premieta do
katastrálneho operátu. Z tohto geometrického plánu je možné presne ustáliť, ktoré parcely tvoria súčasť
súborunehnuteľnostižalobcov,pričomsúdjetohonázoru,ževzhľadomnaskutočnosť,žeeštenedošlok

zavkladovaniu parciel určených novým geometrickým plánom je možné, že rozhodnúť vo veci s použitím
údajov o jednotlivých parcelách, ktoré sú uvedené v reg. E katastrálneho operátu pričom je zrejmé, že
predmetom sporu sú parcely evidované na LV č. XXX. Z uvedených skutočností je teda jednoznačne
možné sa stotožniť, aké parcely sú predmetom tohto sporu a je ich možné vo výroku súdu aj presne
identifikovať, preto súd pri svojom rozhodnutí reflektoval aktuálny stav v katastrálnom operáte a vo

výroku rozsudku identifikoval parcely identifikáciou podľa reg. E katastrálneho operátu.

18. Vo vzťahu k žalovanej v 5/ rade súd žalobu zamietol a to vzhľadom na tú skutočnosť, že svojim
rozhodnutím v prejednávanom spore smeroval aj k tomu, aby toto zosúlaďovalo vlastnícky vzťah k
rodinnému domu, ktorý je vo vlastníctve právnych nástupcov pôvodného žalobcu, pričom dedičstvo po

ňom prebehlo na tunajšom súde pod sp. zn. XD/XXX/XXXX a dedičmi po nebohom sa stali žalobcovia v
1/ až 4/ rade. Preto súd považoval pri dodržaní zásady spravodlivého usporiadania vzťahov, aby svojim
rozhodnutím smeroval k dosiahnutiu totožnosti vlastníctva rodinného domu a pozemkov, ktoré sú s
nim spoločne užívané. Keďže súd svojim rozhodnutím nemôže nahrádzať dedičské konanie a dohodu
dedičov ktorá bola uzavretá v rámci tohto konania, pristúpil k určeniu podielov žalobcov v 1/ až 4/ rade v

rovnakom pomere k celku, pretože každému z nich ako dedičovi svedčí dedičské právo po poručiteľovi.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Súd žalobcom v 1/ až 4/ rade priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko títo mali vo veci plný úspech,

pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.