Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/133/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118201503
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118201503.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: MEBA Reality, s.r.o., Tkáčska
6507/2, 080 01 Prešov, IČO: 36 507 776, právne zastúpeného: JUDr. Zuzana Burdová, advokátka so
sídlom Volgogradská 13, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika v zastúpení správcu
- Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, 2/ JUDr. T.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX L., o neplatnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.02.2019 č.k. 8C 9/2018-103 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 08.07.2019 č.k. 8C 9/2018-126 takto jednohlasne rozhodol

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalovaným v I. rade a II. rade sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému v I. rade a II. rade trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva
žalobcu žalovaným v I. rade sa žalobca v súlade s dikciou § 40a Občianskeho zákonníka dovolával

voči žalovaným v I. a II. rade relatívnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalovanými v I. a II. rade, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel 8/24 za cenu 272.500 eur na
nehnuteľnosti: stavba súp. č. XXXX na parcele CKN č. XXXX/X, druh stavby - iná budova pozemku
parc. CKN č. XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 507 m2, nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX, k.ú. L..

3. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností: stavba súp. č.

XXXX na parcele CKN č. XXXX/X, druh stavby - iná budova; pozemok parc. CKN č. XXXX/X, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 507 m2; zapísané na LV č. XXXX, k.ú. L., obec L.,
okres L., vedenom na Okresnom úrade L., katastrálnom odbore, v podiele 9/24.

4. Listom zo dňa 28.7.2016 žalovaný v I. rade zaslal žalobcovi ponuku s tým, že: a/ v súlade s §
11 ods. 1 zák. č. 278/1993 Z.z. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na I.
ulici č. X v L.e na LV č. XXXX v podiele 8/24; b/ na uvedené nehnuteľnosti bol vypracovaný znalecký

posudok č. XXX/XXXX zo dňa 8.2.2016 znalca Doc. lng. L. T. CSc. na všeobecnú hodnotu majetku
678.000 eur, táto suma predstavuje hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalovaného v I. rade a je zároveň
cenou, za ktorú žalobcovi ako spoluvlastníkovi ponúka svoj podiel k prevodu v súlade s § 8e písm.
c) zákona č. 278/1993 Z.z. v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka; c/ v prípade, že si žalobcauplatní zákonné záložné právo na uvedený spoluvlastnícky podiel a s uvedenou ponukou súhlasí, má
tak urobiť písomne na adresu uvedenú žalovaným v l. rade v lehote 30 kalendárnych dní od doručenia
tohto listu - v opačnom prípade bude mať žalovaný v l. rade zato, že o ponúkaný podiel žalobca nemá

záujem. Vzhľadom na neprimerane vysokú cenu žalobca na ponuku nereagoval, odhliadnuc od ďalších
formálnych nedostatkov ponuky, zaslanej žalovaným v I. rade žalobcovi.

5. Z Registra ponúkaného majetku štátu a aktuálneho LV nehnuteľnosti žalobca zistil, že žalovaný v I.
rade vyhlásil ponukové konanie dňa 17.06.2016 na portáli www.ropk.sk pre štátne inštitúcie, následne

oslovilostatnýchspoluvlastníkovakeďžežiadenzospoluvlastníkovponukužalovanéhovl.radeneprijal,
zverejnil dňa 14.10.2016 podľa § 8aa ods. 2 zák. č. 278/1993 Z.z. v registri osobitných ponukových
konaní a elektronických aukcií vyhlásenie elektronickej aukcie za 100 % primeranej ceny - t.j. cenu
spoluvlastníckeho podielu na uvedených nehnuteľnostiach podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX
znalca Ing. S. K., ktorým bola všeobecná hodnota majetku určená na 678.000 eur.
- v stanovenej lehote správca - žalovaný v I. rade neobdržal žiadnu ponuku, následne potom cenu

za spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na portáli www.ropk.sk znižoval: dňa 1.12.2016 za 90%
primeranej ceny,
- dňa 20.01.2017 za 70% primeranej ceny,
-dňa10.03.2017za40%primeranejceny,t.j.272.500eur-vstanovenejlehotežalovanývI.radeobdržal
lenjedinúponuku-odžalovanéhovII.rade,uchádzačsplnilpodmienky,zložilfinančnúzábezpekuabola

s ním uzatvorená kúpna zmluva, vklad vlastníckeho práva ktorej bol pod spisovou značkou P.-XXXX/
XXXX v prospech nového vlastníka katastrom nehnuteľností povolený dňa 13.10.2017 - XXXX/XXXX.

6. Samotné zákonné predkupné právo má za následok vznik povinnosti spoluvlastníka, ktorý hodlá svoj
spoluvlastnícky podiel previesť na inú osobu. Nesplnenie zákonom daných povinností má za následok

relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 40a OZ, teda právo spoluvlastníka, predkupné
právo ktorého bolo porušené, v lehote 3 rokov od porušenia predkupného práva, dovolať sa relatívnej
neplatnosti.

7. Za splnenie ponukovej povinnosti možno považovať iba stav, ak spoluvlastník ponúkne prevod

spoluvlastníckeho podielu ostatným spoluvlastníkom riadne. Za riadne uskutočnenú ponuku je možné
považovať iba ponuku, ktorá: 1/ má obsahové náležitosti predpokladané zákonom, 2/ ponuka je
adresná a bola doručená. Ponuka musí obsahovať cenu, splatnosť ceny, ostatné podmienky, ktoré môžu
ovplyvniť rozhodovanie o využití - nevyužití predkupného práva. Vo vzťahu k obsahu ponuky na kúpu
spoluvlastníckeho podielu platí, že ponuku je možné považovať za účinnú len vtedy, ak sa podmienky,

za ktoré bol spoluvlastnícky podiel tretej osobe ponúknutý podstatne nelíšia od podmienok uvedených v
ponuke na kúpu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkovi. Prípadný predaj spoluvlastníckeho podielu
tretej osobe za nižšiu cenu ako bola uvedená v ponuke sa vždy považuje za porušenie predkupného
práva. Podmienky uvedené v kúpnej zmluve uzavretej s treťou osobou sa síce môžu líšiť, avšak len
vtedy, ak sú prísnejšie, ako určovala ponuka adresovaná spoluvlastníkovi. Za riadne uskutočnenú

ponuku nie je možné považovať ponuku, v ktorej je uvedená kratšia splatnosť kúpnej ceny ako dva
mesiace, ak ide o nehnuteľnosť ( § 605 OZ). Zákon určuje formu, akou musí spoluvlastník uskutočniť
ponuku len vtedy, ak ide o ponuku spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnej veci (§ 605 OZ) a jej
nedodržanie má za následok neplatnosť ponuky (§ 40 ods. 1 OZ). Zákon predpokladá prijatie ponuky
reálnym prejavom, a to zaplatením kúpnej ceny v zákonom stanovenej lehote 2 mesiacov v prípade

nehnuteľnej veci. Účinne prijať ponuku je však možné len vtedy, ak ponuka obsahovala aspoň podstatné
náležitosti danej zmluvy vyžadované pre prevod vlastníctva. Ak ponuka takéto náležitosti neobsahovala,
ide o neúčinnú ponuku

8. Žalovaný v l. rade porušil zákonné predkupné právo žalobcu tým, že:

- jeho ponuka zo dňa 28.07.2016 neobsahovala zákonom požadované náležitosti, a preto bola neplatná;
- následne žalovaný v I. rade znižoval cenu spoluvlastníckeho podielu bez toho, aby ponúkol predaj
spoluvlastníckeho podielu žalobcovi;
- predal spoluvlastnícky podiel tretej osobe - žalovanému v II. rade bez toho, aby urobil účinnú ponuku

aj žalobcovi;
- nie je ani zrejmé, ktorý znalec vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX na určenie všeobecnej ceny
spoluvlastníckeho podielu žalovaného v I. rade - v liste zaslanom žalobcovi sa uvádza meno Doc. Ing. L.T. CSc. - avšak v zápisnici žalovaného v l. rade zo zasadnutia komisie pre osobitné ponukové konanie
zo dňa 03.05.2017 je uvedené meno Ing. S. K..

9. Žalovaný v I. rade vo svojom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že rozhodnutím prezidenta
finančnej správy zn. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.03.2012 boli za prebytočný majetok štátu
vyhlásené nehnuteľnosti (vo veľkosti spravovaného podielu - 8/24) nachádzajúce sa na I. D.. X v obci
L., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. L.. Správca pri prevode prebytočného nehnuteľného
majetku štátu je povinný vykonať ponukové konanie voči iným správcom podľa § 8 zákona o správe

majetku štátu (tzv. ponukové konanie). Výnimky z tejto povinnosti sú upravené v § 8 ods. 3 a 4 zákona
o správe majetku štátu. Ak žiaden správca neprejaví záujem o ponúkaný nehnuteľný majetok štátu,
je správca dotknutého nehnuteľného majetku štátu povinný vykonať osobitné ponukové konanie podľa
§ 8a zákona o správe majetku štátu alebo elektronickú aukciu podľa § 8aa a § 8ab zákona o správe
majetku štátu, teda prebytočný nehnuteľný majetok štátu musí ponúkať vo verejnej súťaži ponúk. S
poukazom na § 8 ods. 8 zákona o správe majetku štátu prebytočný nehnuteľný majetok štátu, ktorého

primeraná cena podľa § 8a ods. 3 presahuje 10.000 eur, je správca povinný ponúknuť len v elektronickej
aukcii. Výnimky z povinnosti vykonať osobitné ponukové konanie/elektronickú aukciu sú upravené v § 8e
zákona o správe majetku štátu. Pri prevode dotknutého majetku štátu Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky vykonalo všetky úkony v súlade so zákonom o správe majetku štátu. Keďže nedošlo k prevodu
dotknutého majetku štátu podľa § 8 a ani podľa § 8e zákona o správe majetku štátu, žalovaný v I. rade

postupoval podľa § 8aa zákona o správe majetku štátu. Ponuka bola zverejnená dňa 10.03.2017 na
stránke registra ponúkaného majetku štátu www.ropk.sk. Žalovaný v II. rade splnil podmienky vyhlásenia
elektronickej aukcie a keďže jeho cenová ponuka bola správcovi predložená ako jediná, bol oslovený
na uzavretie kúpnej zmluvy tak, ako to správcovi ukladá § 8aa ods. 6 zákona o správe majetku štátu.

10. Z ust. § 8e písm. c) zákona o správe majetku štátu vyplýva, že žalovaný v I. rade ako správca
nemusel, v prípade akceptácie ponuky zo strany spoluvlastníka - žalobcu, vykonať elektronickú aukciu
a dotknutý spoluvlastnícky podiel štátu mu mohol previesť priamo. Spoluvlastnícky podiel však správca
mohol previesť len za primeranú cenu, teda za cenu stanovenú podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Za nižšiu než primeranú cenu je

možné predmetný spoluvlastnícky podiel štátu previesť len pri vyhlásení elektronickej aukcie v súlade s
citovaným § 8aa ods. 5 v spojení s § 8a ods. 8, 9 alebo 11 zákona o správe majetku štátu, ale len tomu
záujemcovi, ktorý splní určené podmienky a podá najvyššiu ponuku. Povinnosť požadovať primeranú
cenu nemusela byť dodržaná ani v prípadoch uvedených v § 11 ods. 2 písm. a) a b) zákona o správe
majetku štátu v znení účinnom do 30.04.2018, ale tieto prípady sú na žalobcu neaplikovateľné, keďže

žalobca nie je obcou, vyšším územným celkom ani cudzím štátom. Účelom vyhlásenia elektronickej
aukcie je vytvoriť súťažné prostredie, v ktorom sa uchádzajú anonymní záujemcovia o prevod majetku
štátu. Aj keď § 8e písm. c) zákona o správe majetku štátu v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka
umožňuje predaj spoluvlastníckeho podielu štátu mimo verejnej súťaže, opätovne, spoluvlastník nemá
podľa § 11 ods. 2 zákona o správe majetku štátu nárok na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu štátu za

cenu nižšiu, než zákonom o správe majetku štátu požadovanú primeranú cenu. Žalovaný v I. rade ako
správca preto nebol oprávnený žalobcu prednostne osloviť s ďalšími ponukami na odkúpenie podielu
štátu na predmetnom majetku vo výške primeranej ceny zníženej o 10%, o 30% a o 60%. Ako už uviedol
vyššie, za takúto cenu správca mohol dotknutý spoluvlastnícky podiel predať len tomu záujemcovi, ktorý
sa prihlásil do vyhlásenia elektronickej aukcie a splnil zákonom o správe majetku štátu ustanovené

podmienky. Žalobca sa žiadneho vyhlásenia elektronickej aukcie, v ktorom sa dotknutý spoluvlastnícky
podiel štátu ponúkal, nezúčastnil, a z tohto dôvodu zákonom o správe majetku štátu predpokladané
podmienky nesplnil. Ustanovenia § 8a, § 8aa a 8ab zákona o správe majetku štátu majú kogentnú
povahu. Z uvedených dôvodov správca musí dodržať postup nakladania s prebytočným nehnuteľným
majetkom štátu ustanovený zákonom o správe majetku štátu. Zákon o správe majetku štátu je osobitným

predpisom, ktorého úprava má prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako všeobecného
kódexu na úseku civilného práva. Uplatňuje sa tu zásada prednosti osobitnej úpravy pred všeobecnou
úpravou, známej aj z rímskeho práva ako „lex specialis derogat lex generalis“.

11. Podľa názoru žalobcu žalovaný v I. rade porušil jeho zákonné predkupné právo tým, že jeho ponuka

zo dňa 28.07.2016 neobsahovala Občianskym zákonníkom požadované náležitosti (cenu, splatnosť a
ostatné podmienky, ktoré môžu mať vplyv na rozhodovanie), a preto bola neplatná. Žalobca takisto
namieta platnosť ponuky žalovaného v I. rade, realizovanej listom zo dňa 28.07.2016, pretože podľa jeho
názoru účinne možno prijať ponuku len vtedy, ak ponuka obsahovala aspoň podstatné náležitosti danejzmluvy vyžadované pre prevod vlastníctva (§ 605 Občianskeho zákonníka). Žalovaný v I. rade listom zo
dňa 28.07.2016 písomne ponúkol žalobcovi v súlade s § 8e písm. c) zákona o správe majetku štátu v
spojenís§140Občianskehozákonníkanaodpredajuvedenýspoluvlastníckypodielvovlastníctveštátu.

Písomná ponuka obsahovala: a) špecifikáciu majetku podľa zápisu majetku v katastri nehnuteľností,
b) určenie ceny, c) lehotu na vyjadrenie sa k ponuke s dodatkom, že ak sa v určenej lehote žalobca
k ponuke nevyjadrí, žalovaný v I. rade bude mať za to, že o ponúkaný majetok štátu žalobca nemá
záujem. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú podľa § 588 Občianskeho zákonníka predmet
kúpy a kúpna cena. Tieto náležitosti ponuka z 28.07.2016 obsahovala. Splatnosť kúpnej ceny nie je

podľa nášho názoru potrebné/možné v ponuke uvádzať, pretože túto osobitne upravuje § 11 ods. 1
zákona o správe majetku štátu. Predmetná ponuka z 28.07.2016 obsahovala iba lehotu na vyjadrenie sa
žalobcu k danej ponuke, ktorá však nebola lehotou na zaplatenie kúpnej ceny, ako zrejme žalobca mylne
predpokladá. V súlade s § 11 ods. 1 zákona o správe majetku štátu prevod vlastníctva majetku štátu sa
uskutočňuje zmluvami podľa Občianskeho zákonníka. Kúpne zmluvy musia obsahovať dohodu o účele,
na ktorý bude majetok štátu slúžiť jeho nadobúdateľovi, a dohodu o dobe splatnosti ceny, ktorá nesmie

byť dlhšia ako 60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti kúpnej zmluvy. Dohodnutú cenu je nadobúdateľ
povinný zaplatiť pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností; návrh na vklad vlastníctva k
nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení dohodnutej
ceny. Ak nadobúdateľ nezaplatí dohodnutú cenu najneskôr v posledný deň dohodnutej doby splatnosti,
je správca povinný odstúpiť od zmluvy. Kúpna zmluva, ktorou sa prevádza nehnuteľný majetok štátu

podielovému spoluvlastníkovi, nadobudne podľa § 11 ods. 4 písm. c) zákona o správe majetku štátu v
znení účinnom od 01.12.2014 platnosť dňom jej uzavretia. Až od tohto okamihu začína plynúť lehota
splatnosti kúpnej ceny, ktorá nesmie presiahnuť 60 dní. Žalovaný v I. rade teda ani nemohol požadovať
zaplatenie kúpnej ceny, pretože v súlade s § 11 ods. 1 zákona o správe majetku štátu kúpnu cenu môže
správca majetku štátu prijať len na základe platnej kúpnej zmluvy a až od platnosti kúpnej zmluvy plynie

aj lehota na zaplatenie. Pre úplnosť uvádzame, že táto osobitná právna úprava je pre spoluvlastníka
výhodnejšia než akú ustanovuje Občiansky zákonník v § 605 Občianskeho zákonníka. Podľa § 605
Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená
osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ustanovenie §
11 ods. 1 zákona o správe majetku štátu osobitne upravuje začiatok plynutia lehoty na zaplatenie kúpnej

ceny. Takisto osobitne upravuje maximálny rámec, v ktorého rámci možno dohodnúť lehotu splatnosti
kúpnej ceny, čiže pri predaji majetku štátu sa lehota podľa § 605 Občianskeho zákonníka nepoužije.
Dôležité je uviesť, že lehota podľa § 11 ods. 1 zákona o správe majetku štátu neplynie po doručení
ponuky (ako je to v prípade § 605 Občianskeho zákonníka), ale plynie až po platnosti kúpnej zmluvy. K
porušeniupredkupnéhoprávaprirealizáciiponukyvočižalobcovizostranyžalovanéhovI.radenemohlo

dôjsť, pretože lehota na zaplatenie kúpnej ceny je daná priamo zákonom o správe majetku štátu, a tiež
preto, že žalovaný v I. rade v písomnej ponuke zo dňa 28.07.2016 neuviedol lehotu na zaplatenie kúpnej
ceny v rozpore so zákonom o správe majetku štátu. Pretože predmetná ponuka obsahovala správnu
špecifikáciu ponúkaného majetku štátu a cenu, za ktorú bol majetok štátu v súlade s § 11 ods. 2 zákona
o správe majetku štátu ponúkaný, pričom ponuku žalobca riadne prevzal, má zato, že ponuku na prevod

podielu štátu na predmetnom majetku žalovaný v I. rade voči žalobcovi realizoval riadne a v súlade s
právnymi predpismi. Ide tak o platne a účinne vykonaný právny úkon.

12. Podľa názoru žalobcu nie je ani zrejmé, ktorý znalec vypracoval znalecký posudok na určenie
všeobecnej cenu spoluvlastníckeho podielu žalovaného v I. rade - v liste zaslanom žalobcovi sa uvádza

meno Doc. Ing. L. T. CSc, avšak v zápisnici žalovaného v I. rade zo zasadnutia komisie pre osobitné
ponukové konanie zo dňa 03.05.2017 je uvedené meno Ing. S. K.. Primeraná cena ponúkaného majetku
bola určená na základe znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca Doc. Ing. L. T., CSc, ktorým bola
všeobecná hodnota ponúkaného majetku určená na 678.000 eur. Nesprávne meno znalca v zápisnici
zo dňa 03.05.2017 znamená pravdepodobne len administratívnu chybu pri vyhotovovaní predmetnej

zápisnice, avšak cena nehnuteľnosti 678.000 eur je uvedená správne. Táto chyba však nemá žiadny
vplyv na primeranú cenu predmetného majetku štátu. Podotkol, že aj v prípade osoby Ing. S. K. ide o
znalca z odboru stavebníctvo, pričom tento údaj v citovanej zápisnici má význam len v tom, že primeraná
cena nehnuteľného majetku štátu bola stanovená na základe znaleckého posudku, teda v súlade s §
8a ods. 3 zákona o správe majetku štátu.

13. Na základe uvedených skutočností žalovaný v I. rade považuje návrh žalobcu zo dňa 12.02.2018,
ktorým sa domáha relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30.06.2017 medzi žalovaným
v I. rade a žalovaným v II. rade z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva, za nedôvodný.Opieral sa najmä o skutočnosť, že v tomto prípade sa zákonné predkupné právo nerealizovalo len podľa
Občianskeho zákonníka, ale najmä podľa zákona o správe majetku štátu, ktorý ako osobitný predpis má
prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Pretože žalobca neuplatnil svoje

zákonné predkupné právo napriek riadne doručenej výzve a neboli splnené ani iné zákonom o správe
majetku štátu ustanovené dôvody na uplatnenie výnimky z realizácie elektronickej aukcie (§ 8e zákona o
správe majetku štátu), žalovaný v I. rade bol zo zákona o správe majetku štátu povinný realizovať predaj
spoluvlastníckeho podielu štátu v rámci elektronickej aukcie. V rámci elektronickej aukcie bol žalovaný
v I. rade povinný uzatvoriť kúpnu zmluvu len stým záujemcom, ktorý sa do konania prihlásil a splnil

zákonom o správe majetku štátu a správcom určené podmienky. Takýmto záujemcom v prípade prevodu
predmetného majetku štátu bol žalovaný v II. rade, na základe čoho s ním bola uzatvorená dotknutá
kúpna zmluva. Ministerstvo financií Slovenskej republiky vyslovilo v súlade s § 11 ods. 4 zákona o správe
majetku štátu, súhlas s dotknutou kúpnou zmluvou dňa 16.08.2017.

14. Žalovaný v II. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že je pravdou, že sa zúčastnil ponukového

konania dňa 10.03.2017, predmetom ktorého bol v žalobe uvádzaný spoluvlastnícky podiel. Ponuku
predložil ako jediný a bol úspešný. Následne uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej aj nadobudol
vlastnícke právo k uvedenému spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach. Dodržanie ustanovení o
predkupnom práve nepreveroval, nakoľko predpokladal, že je to ošetrené v súlade so zákonom. Je však
názoru, že výkladom ustanovení § 8 ods. 8 a § 8e zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, možno

dospieť k záveru, že predkupné právo žalobcu nebolo porušené. Ustanovenia uvedených paragrafov
podľa jeho názoru umožňujú správcovi rozhodnúť sa, akým spôsob bude realizovať predaj štátneho
majetku. V § 8 ods. 8 uvedeného zákona je zakotvená povinnosť predávať prebytočný nehnuteľný
majetok štátu formou osobitného ponukového konania alebo v elektronickej aukcii, ak § 8e neustanovuje
inak. Ust. § 8e stanovuje potom výnimky z povinnosti vykonať osobitné ponukové konanie alebo

elektronickú aukciu. Správca nebol povinný postupovať podľa § 140 OZ, pretože úprava realizácie
predajaspoluvlastníckehopodieluvovlastníctveštátupodľazákonaosprávemajetkuštátumaprednosť
pred úpravou uvedenou v Občianskom zákonníku. Zákon o správe majetku štátu treba vykladať tak, že
správca má možnosť rozhodnúť sa či bude predávať spoluvlastnícky podiel v režime spoluvlastníckeho
práva alebo podľa § 8 ods. 8 zákona o správe majetku štátu, teda vykonať osobitné ponukové konanie

alebo elektronickú aukciu.

15. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný v l. rade cituje celý rad ustanovení zák. č. 278/1993 Z.z.
(ďalej len "zákon o správe majetku štátu"), avšak s jeho názorom nie je možné súhlasiť, nakoľko podľa
§ 8 zákona o správe majetku štátu je správca pri prevode prebytočného majetku štátu povinný vykonať

ponukové konanie voči iným správcom (avšak žalobca nie je v postavení iného správcu) a ak sa
prebytočný majetok neprevedie do správy iného správcu, správca prevedenie jeho vlastníctvo, a podľa
ods. 8 je správca povinný majetok v hodnote nad 10.000 eur ponúknuť len elektronickej aukcii. Zákon
neupravuje expressis verbis výnimku z úpravy zákonného predkupného práva v Občianskom zákonníku,
ako iné osobitné právne predpisy (napr. Exekučný poriadok v § 166), a tiež zákon o správe majetku

štátu neupravuje ani zákonné predkupné právo inak. Žalobca zotrval na svojom stanovisku uvedenom
v žalobe, že ponuka zo strany žalovaného v l. rade neobsahovala požadované náležitosti.

16. Žalovaný v I. rade v duplike uviedol, že síce zákon o správe majetku štátu neupravuje expressis
verbisvýnimkuzozákonnéhopredkupnéhoprávatak,akojetomunapr.vprípadeExekučnéhoporiadku,

avšak zákon o správe majetku štátu takúto úpravu ani nepotrebuje, pretože jeho zákonná úprava má
prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako všeobecného kódexu na úseku civilného
práva. Subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka je vyjadrená v § 1 ods. 2 tohto zákona, podľa
ktorého Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové
vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ

tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Z tohto dôvodu nie je potrebné, aby zákon o
správe majetku štátu explicitne upravoval výnimku z inštitútov Občianskeho zákonníka, ak má vlastnú
právnu úpravu týchto inštitútov, resp. právnych vzťahov. Pri nakladaní s prebytočným majetkovým
podielom štátu žalovaný v I. rade, ako správca majetku štátu, musel postupovať v súlade s príslušnými
ustanoveniami zákona o správe majetku štátu, ktoré neumožňujú, aby podielovému spoluvlastníkovi bol

podiel majetku štátu ponúknutý prednostne za nižšiu ako primeranú cenu.

17.ŽalovanývI.radeďalejuviedol,žeustanovenie§8epísm.c)zákonaosprávemajetkuštátuupravuje
osobitný režim nakladania s prebytočným nehnuteľným majetkom štátu, ktorý umožňuje podielovémuspoluvlastníkovi prednostne nadobudnúť majetok štátu, mimo osobitného ponukového konania alebo
elektronickej aukcie. Ak spoluvlastník toto prednostné právo nevyužije, správca majetku štátu musí pri
prevode dotknutého majetku štát konať podľa zákona o správe majetku štátu. Keďže cieľom zákona

o správe majetku štátu je vytvoriť súťažné prostredie, v ktorom potenciálni záujemcovia o kúpu môžu
správcovi predkladať cenové ponuky, víťaznou je najvyššia predložená cenová ponuka. Nie je možné,
aby správca majetku štátu za cenu ponúknutú víťazným uchádzačom ponúkol majetok štátu prednostne
podielovému spoluvlastníkovi, pretože túto cenu vopred nepozná. Poukázal tiež na skutočnosť, že
správca majetku štátu môže previesť prebytočný majetok štátu len osobe, ktorá ponúkla najvyššiu kúpnu

cenu, pričom nemôže bez zákonných dôvodov z kúpnopredajného vzťahu odstúpiť. Aj samotný § 11
ods. 2 zákona o správe majetku štátu taxatívne vymenúva prípady, kedy je možné predať nehnuteľný
majetok štátu za nižšiu ako primeranú cenu. Uplatnenie predkupného práva medzi tieto prípady nepatrí.
Zákon o správe majetku štátu neumožnil správcovi majetku štátu, aby opätovne ponúkal spoluvlastnícky
podiel jeho spoluvlastníkovi pri každom znížení primeranej ceny. Povinnosťou správcu majetku štátu
pri predaji prebytočného nehnuteľného majetku štátu je dodržiavať postup podľa zákona o správe

majetku štátu, pretože tento postup je pre správcu záväzný. Dodržanie tohto zákonného postupu je
nevyhnutným predpokladom udelenia súhlasu so spôsobom nakladania s majetku štátu, a teda platnosti
kúpnej zmluvy.

18. Predaj nehnuteľného majetku štátu podľa zákona o správe majetku štátu je možné vykonať až po

ponukovom konaní; výnimky sú upravené v § 8 ods. 3 a v § 8 ods. 4 zákona o správe majetku štátu.
Ponukové konanie je určené iba správcom majetku štátu, ktorí by mohli využiť ponúknutý majetok štátu
na svoju činnosť. Na prevod správy majetku štátu podľa § 8 zákona o správe majetku štátu nemá vplyv
ani prípadné predkupné právo spoluvlastníka, pretože na základe úspešného ponukového konania sa
prevádza len správa nehnuteľného majetku štátu (v katastri sa zmena správy vykoná len záznamom). Z

majetkového hľadiska nie je zmena správy relevantná, pretože vlastnícke právo štátu ostáva zachované.
Až keď o nehnuteľný majetok štátu neprejaví záujem žiaden správca, možno v súlade s § 8 ods. 8
zákona o správe majetku štátu previesť vlastnícke právo štátu v prospech iného subjektu (v katastri sa
zmena vlastníctva realizuje vkladovým konaním). Správca majetku štátu musí nehnuteľný majetok štátu
verejne ponúknuť na prevod v rámci osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie, ak sa

prevod vlastníctva nehnuteľného majetku štátu nezrealizuje podľa § 8e zákona o správe majetku štátu,
teda mimo verejnej súťaže ponúk.

19. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavila právna zástupkyňa žalobcu,
zástupkyňa žalovaného v I. rade a žalovaný v II. rade.

20. Žalobca okrem skutočností uvedených v jeho písomných podaniach na pojednávaní uviedol, že
ponuka neobsahovala ani údaje na úhradu kúpnej ceny, banku číslo účtu, pričom podľa § 567 ods.
2 Občianskeho zákonníka je peňažný dlh splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom
ústave, nakoľko vzhľadom na osobitný predpis a výšku kúpnej ceny by úhrada v hotovosti bola

neprípustná. Pokiaľ osobitný predpis neupravuje výslovne predkupné právo (napr. exekučný poriadok,
zákon o konkurze a reštrukturalizácii, zákon o oddlžení) a to iným spôsobom ako v Občianskom
zákonníku, alebo že sa ustanovenia v Občianskeho zákonníka o predkupnom práve nepoužijú, tak
neplatí zásada lex specialis derogat lex generalis, ale platí úprava v Občianskom zákonníku a táto
povinnosť predávajúceho použitím osobitného predpisu nezaniká. Navyše zákon o správe majetku štátu

v poznámke 13c výslovne na úpravu § 140 Občianskeho zákonníka odkazuje. Ak žalovaný v I. rade
cenu za spoluvlastnícky podiel znižoval, bol povinný dať aktuálnu ponuku aj žalobcovi. Nebolo dôvodné
očakávať, že sa spoluvlastník zúčastní ako záujemca v aukcii. Žalovaný v I. rade predal spoluvlastnícky
podiel žalovanému v II. rade za cenu nepomerne nižšiu, než bola ponuka žalobcovi.

21. Žalovaný v I. rade okrem skutočností uvedených v jeho písomných podaniach na pojednávaní
uviedol, že zákon o správe majetku štátu reflektuje aj na zákonné predkupné právo podielového
spoluvlastníka v tom, že podielový spoluvlastník má prednostné právo na kúpu podielu majetku štátu,
tzn. že ak prevod správy ostatným správcom je neúspešný, ako prvý je oslovený podielový spoluvlastník,
resp.podielovíspoluvlastníci.Akanispoluvlastníknereflektujenatútoponuku,musísavykonaťosobitné

ponukové konanie a pri nehnuteľnom majetku štátu s hodnotou nad 10.000 je to vyhlásenie elektronickej
aukcie. Akonáhle sa zrealizuje vyhlásenie elektronickej aukcie, tak zákon jednoznačne hovorí ako má
postupovať, t.j. musí sa postupovať v rámci ponukového konania, ktoré má charakter verejnej súťaže s
vlastným postupom, do ktorého sa uchádzač musí prihlásiť a zároveň musí splniť stanovené podmienky.Zákon jasne určuje, že možno uzavrieť kúpnu zmluvu len s tým uchádzačom, ktorý ponúkne najvyššiu
cenu.

22. Žalovaný v II. rade na pojednávaní uviedol, že pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle upraviť, alebo
zakotviť predkupné právo v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, tak by to aj výslovne uviedol v
ustanoveniach ktoré upravujú to osobitné ponukové konanie, resp. elektronickú aukciu, avšak také
kogentné ustanovenie v zákone chýba. Mal zato, že úmyslom zákonodarcu nebolo zvýhodňovať
neprimerane spoluvlastníkov, ale klásť dôraz na hospodárnosť a rýchlosť a resp. funkčnosť celého toho

predajného procesu a tým, že stanovil v § 8e zákona o správe majetku štátu výslovne konštatoval,
že správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie, resp. elektronickú aukciu, dal možnosť
predávajúcemu rozhodnúť sa, či bude realizovať predaj buď formou osobitného ponukového konania,
resp. elektronickej aukcie, alebo bude reflektovať na predkupné právo spoluvlastníkov.

23. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého z LV č. XXXX, k.ú.

L., súd zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností: stavba súp. č. XXXX na parcele
CKN č. XXXX/X, druh stavby - iná budova; pozemok parc. CKN č. XXXX/X, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 507 m2, v podiele 9/24.

24. Rozhodnutím prezidenta finančnej správy zn. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 12.03.2012

boli za prebytočný majetok štátu vyhlásené nehnuteľnosti (vo veľkosti spravovaného podielu - 8/24)
nachádzajúce sa na I. ulici č. X v obci L., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. L..

25.Vznaleckomposudkuč.XXX/XXXXzodňa8.2.2016Doc.lng.L.T.CSc.stanovilvšeobecnúhodnotu
spoluvlastníckeho podielu štátu na vyššie uvedených nehnuteľnostiach na sumu 678.000 eur.

26. V liste zo dňa 28.7.2016 žalovaný v I. rade ako ďalší spoluvlastník vyššie uvedených nehnuteľností
s podielom vo veľkosti 8/24 zaslal žalobcovi ponuku na uplatnenie predkupného práva k tomuto podielu.
V liste uviedol, že na uvedené nehnuteľnosti bol vypracovaný znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa
8.2.2016 znalca Doc. lng. L. T. CSc., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu na sumu 678.000 eur, pričom

táto suma predstavuje hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalobcu a je zároveň cenou, za ktorú mu svoj
spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj v súlade s § 8e písm. c) zákona č. 278/1993 Z.z. v spojení s §
140 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v liste v ďalej uviedol, že ak si žalobca uplatní zákonné záložné
právo na uvedený spoluvlastnícky podiel a s uvedenou ponukou bude súhlasiť, má tak urobiť písomne
na adresu uvedenú žalovaným v l. rade v lehote 30 kalendárnych dní od doručenia tohto listu, nakoľko

v opačnom prípade bude mať žalovaný v l. rade zato, že o ponúkaný podiel žalobca nemá záujem.

27. V konaní nebolo sporné, že žalobca si svoje predkupné právo po obdŕžaní vyššie uvedenej ponuky
neuplatnil.

28. Zo zápisnice zo zasadnutia komisie pre osobitné ponukové konanie, nájom a elektronickú aukciu
prebytočného majetku štátu pri FR SR zo dňa 03.05.2017 súd zistil, že dňa 17.06.2016 bolo v súlade
s § 8 ods. 1 zákona vyhlásené konanie o prevod správy prebytočného majetku štátu (vo veľkosti
spravovaného podielu FR SR - 8/24) nachádzajúcom sa na I. ulici č. X v obci L., zapísanom na LV č.
XXXX, k.ú. L., ako: stavba so súpisným číslom XXXX stojaca na pozemku parcely C-KN č. XXXX/X,

zastavané plochy a nádvoria o výmere 507 m2, pozemok parcely C-KN č. XXXX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 507 m2. Predmetné konanie pre správcov bolo vyhlásené dňa 17.06.2016 na
portáli www.ropk.sk so začiatkom lehoty na predloženie ponúk dňa 18.06.2016. Termín na doručovanie
prihlášok bol do 20.07.2016. V uvedenej lehote správca neobdržal akcept žiadnej štátnej inštitúcie.
Správca bol v ďalšom povinný osloviť ostatných spoluvlastníkov predmetného majetku štátu v rámci

uplatnenia zákonného predkupného práva (§ 8e písm. c/ zákona v spojení s § 140 Občianskeho
zákonníka). V rámci tohto konania žiaden z oslovených spoluvlastníkov ponuku spoluvlastníckeho
podielu štátu v správe Finančného riaditeľstva SR neprijal. Dňa 14.10.2016 správca v súlade s § 8aa
ods. 2 platného znenia zákona zverejnil v registri osobitných ponukových konaní a elektronických aukcií
na www.ropk.sk vyhlásenie elektronickej aukcie za 100 % primeranej ceny. Primeraná cena ponúkaného

majetku bola určená na základe znaleckého posudku č. XXX/XXXX, ktorým bola všeobecná hodnota
ponúkaného majetku určená na 678.000 eur. Začiatok predkladania cenový ponúk bol 15.10.2016.
Termín podania prihlášok bol 25.11.2016. Podmienkou vyhlásenia bolo zloženie finančnej zábezpeky
na depozitný účet správcu vedený v Štátnej pokladnici vo výške 30.000 eur. V stanovenej lehotesprávca neobdržal žiadnu cenovú ponuku. Dňa 01.12.2016 správca v súlade s § 8aa ods. 2 platného
znenia zákona zverejnil v registri osobitných ponukových konaní a elektronických aukcií na www.ropk.sk
vyhlásenie elektronickej aukcie za 90 % primeranej ceny. Začiatok predkladania cenových ponúk bol

02.12.2016. Termín podania prihlášok bol 11.01.2017. Podmienkou vyhlásenia bolo zloženie finančnej
zábezpeky na depozitný účet správcu vedený v Štátnej pokladnici vo výške 30.000 eur. V stanovenej
lehote správca neobdržal žiadnu cenovú ponuku. Dňa 20.01.2017 správca v súlade s§ 8aa ods. 2
platného znenia zákona zverejnil v registri osobitných ponukových konaní a elektronických aukcií na
www.ropk.sk vyhlásenie elektronickej aukcie za 70 % primeranej ceny. Začiatok predkladania cenových

ponúk bol 21.01.2017. Termín podania prihlášok bol 24.02.2017. Podmienkou vyhlásenia bolo zloženie
finančnej zábezpeky na depozitný účet správcu vedený v Štátnej pokladnici vo výške 30.000 eur. V
stanovenej lehote správca neobdržal žiadnu cenovú ponuku. Dňa 10.03.2017 správca v súlade s §
8aa ods. 2 platného znenia zákona zverejnil v registri osobitných ponukových konaní a elektronických
aukcií na www.ropk.sk vyhlásenie elektronickej aukcie za 40 % primeranej ceny. Začiatok predkladania
cenových ponúk bol 11.03.2017. Termín podania prihlášok bol 21.04.2017. Podmienkou vyhlásenia bolo

zloženie finančnej zábezpeky na depozitný účet správcu vedený v Štátnej pokladnici vo výške 20.000
eur. V stanovenej lehote obdržal jednu cenovú ponuku od žalovaného v II. rade vo výške 272.500 eur.

29. Dňa 30.6.2017 uzavrel žalovaný v I. rade ako predávajúci a žalovaný v II. rade ako kupujúci kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 8/24 k nehnuteľnostiam zapísaným na

LV č. XXXX, k.ú. L., t.j. k stavbe so súp.č. XXXX postavenej na parcele CKN č. XXXX/X, druh stavby -
iná budova a k parcele. CKN č. XXXX/X, - zastavané plochy a nádvoria o výmere 507 m2. Kúpna cena
bola dohodnutá vo výške 272.500 eur.

30. Ministerstvo financií Slovenskej republiky liste zo dňa 16.08.2017 vyslovilo v súlade s § 11 ods. 4

zákona o správe majetku štátu súhlas s vyššie uvedenou kúpnou zmluvou.

31. Súd vec právnej posúdil podľa ust. §1 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, § 8
ods. 1, ods. 8, § 8aa ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 8a ods. 3, 8a ods. 8, § 8aa ods. 6, ods. 7, § 8e písm. c)
zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, § 140 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 1, ods. 2 a

ods. 4 Zákona o správe majetku štátu a dospel k nasledovným záverom.

32. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju
zamietol.

33. Súd je toho názoru, že zákon o správe majetku štátu je osobitným predpisom, ktorého úprava má
prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako všeobecného kódexu na úseku civilného
práva. Uplatňuje sa tu zásada prednosti osobitnej úpravy pred všeobecnou úpravou, známej ako „lex
specialis derogat lex generalis“. Zákonné predkupné právo sa tak nerealizuje len podľa Občianskeho
zákonníka, ale najmä podľa zákona o správe majetku štátu. Ustanovenia zákona o správe majetku štátu

majú pritom kogentnú povahu, čo znamená, že správca musí dodržať postup nakladania s prebytočným
nehnuteľným majetkom štátu ustanovený zákonom o správe majetku štátu. Predaj nehnuteľného
majetku štátu podľa zákona o správe majetku štátu je možné vykonať až po ponukovom konaní, ktoré
je určené iba správcom majetku štátu, pričom v prípade ak iný správca prejaví záujem o ponúkaný
majetok, dôjde len k prevodu správy nehnuteľného majetku štátu a teda nie vlastníckeho práva. Až keď o

nehnuteľnýmajetokštátuneprejavízáujemžiadensprávca,možnovsúlades§8ods.8zákonaospráve
majetku štátu previesť vlastnícke právo štátu v prospech iného subjektu. V konaní bolo preukázané,
že žalovaný v I. rade listom zo dňa 28.07.2016 písomne ponúkol žalobcovi v súlade s § 8e písm. c)
zákona o správe majetku štátu v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka na odpredaj spoluvlastnícky
podiel vo vlastníctve štátu za cenu zistenú znaleckým posudkom. Ustanovenia zákona o správe majetku

štátu neumožňujú, aby podielovému spoluvlastníkovi bol podiel majetku štátu ponúknutý prednostne
za nižšiu ako primeranú cenu, t.j. cenu zistenú znaleckým posudkom. Žalobca svoje predkupné právo
nevyužil a preto žalovaný v I. rade pristúpil k predaju nehnuteľností prostredníctvom elektronickej aukcie
v rámci ktorej dochádzalo k postupnému znižovaniu ceny v zmysle § 8a ods. 8 zákona o správe
majetku štátu. Podľa názoru súdu zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť pre správcu

nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu po každom znížení ceny osloviť najprv podielového spoluvlastníka
pred vyhlásením opakovanej elektronickej aukcie. Je tiež potrebné podotknúť, že v zmysle § 606
Občianskeho zákonníka je oprávnená osoba povinná zaplatiť cenu ponúknutý niekým iným, avšak pred
vyhlásením elektronickej aukcie táto cena nie je ešte známa. Ak sa nájde úspešný záujemca, ktorý splnípodmienky, zákon prikazuje správcovi uzavrieť s ním kúpnu zmluvu a teda nie je už možné majetok
štátu ponúknuť na odkúpenie podielovému spoluvlastníkovi za cenu ponúknutú záujemcom úspešným
v elektronickej aukcii a takto ho „vyradiť“. Ak teda žalobca mal záujem na odkúpení spoluvlastníckeho

podielu na predmetných nehnuteľností aj po tom, čo nevyužil svoje predkupné právo, mal sa po
vyhlásení elektronickej aukcie prihlásiť do tejto verejnej súťaže. Predaj prebytočného majetku štátu,
ktorý správca začal ponúkať v elektronickej aukcii, sa musí dokončiť už len týmto postupom. Súd sa
stotožnil s názorom žalovaného v II. rade, že úmyslom zákonodarcu pri úprave elektronickej aukcie
nebolo neprimerane zvýhodňovanie spoluvlastníkov, ale predovšetkým kládol dôraz na hospodárnosť,

rýchlosť, resp. funkčnosť, celého tohto procesu nakladania s majetkom štátu.

34. Podľa názoru súdu písomná ponuka žalobcovi zo dňa 28.07.2016 obsahovala špecifikáciu
ponúkaného majetku podľa zápisu majetku v katastri nehnuteľností, ako aj určenie ceny
spoluvlastníckeho majetku štátu, a tiež lehotu na vyjadrenie sa k ponuke s dodatkom, že ak sa v určenej
lehote žalobca k ponuke nevyjadrí, žalovaný v I. rade bude mať za to, že o ponúkaný majetok štátu

žalobca nemá záujem. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy podľa § 588 Občianskeho zákonníka
sú predmet kúpy a kúpna cena. Tieto náležitosti ponuka z 28.07.2016 obsahovala. Nakoľko v danom
prípade zákon o správe majetku štátu má prednosť pre všeobecným predpisom civilného práva, nebolo
možné na danú ponuku aplikovať ust. § 605 Občianskeho zákonníka. Splatnosť kúpnej ceny je osobitne
upravená v § 11 ods. 1 zákona o správe majetku štátu a preto predmetná ponuka z 28.07.2016

obsahovala iba lehotu na vyjadrenie sa žalobcu k danej ponuke, ktorá však nebola lehotou na zaplatenie
kúpnejceny.Kúpnazmluva,ktorousaprevádzanehnuteľnýmajetokštátupodielovémuspoluvlastníkovi,
nadobudne platnosť dňom jej uzavretia a až od tohto okamihu začína plynúť lehota splatnosti kúpnej
ceny, ktorá nesmie presiahnuť 60 dní. Žalovaný v I. rade teda ani nemohol v ponuke požadovať
zaplatenie kúpnej ceny, pretože v súlade s § 11 ods. 1. zákona o správe majetku štátu kúpnu cenu

môže správca majetku štátu prijať len na základe platnej kúpnej zmluvy a až od platnosti kúpnej zmluvy
plynie aj lehota na zaplatenie. K porušeniu predkupného práva pri realizácii ponuky voči žalobcovi zo
strany žalovaného v I. rade teda nemohlo dôjsť, pretože lehota na zaplatenie kúpnej ceny je daná priamo
zákonom o správe majetku štátu.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(„C.s.p.“) tak, že v plnej miere úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O
výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

36. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a
vydal rozsudok v tomto znení:

37. Kúpna zmluva, uzatvorená medzi Slovenskou republikou, v zastúpení správcom - Finančné
riaditeľstvo SR, Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500 na strane predávajúceho a
JUDr. T. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trv. byt. Z. XXXX/XX, 080 01 L., predmetom ktorej bol prevod
spoluvlastníckeho podielu vo výške 8/24 k celku nehnuteľnosti:

- stavba súp. č. XXXX na parcele C KN č. XXXX/X, druh stavby - iná budova
- c/ pozemku parc. C KN č. XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 507 m2,
- nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. L., obec L., okres L., vedenom na Okresnom úrade L.,
katastrálnom odbore, za cenu 272.500 eur, V-XXXX/XXXX- kúpna zmluva, vklad vlastníckeho práva

povolený 13.10.2017- XXXX/XXXX, je neplatná.

38. Žalobca považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny a nepreskúmateľný, a to z dôvodu
nevyporiadania sa súdu prvej inštancie s pre konanie základnou a zásadnou otázkou údajnej existencie
osobitnej úpravy predkupného práva v zákone č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, ako zákona lex

specialis, ktorý má podľa názoru súdu prvej inštancie vylúčiť použitie všeobecnej úpravy predkupného
práva uvedenú v Občianskom zákonníku (ďalej len „OZ“) ako lex generalis.

39. Žalobca má preukázateľne za to, že práve otázka, či zákon o správe majetku štátu obsahuje
špeciálnu úpravu zákonného predkupného práva, je pre prejednávané sporové konanie rozhodujúca a

súd prvej inštancie sa s ňou vyporiadal nedostatočne, resp. a s ňou nevyporiadal vôbec.

40.OdvolateľďalejpoukázalnavadyponukyžalovanéhovI.radenaodpredajspoluvlastníckehopodielu
zo dňa 28.07.2016.41. Citoval ustanovenie ust. 605 OZ a konštatoval, že súčasťou ponuky žalovaného v I. rade mali byť
všetky podmienky podľa citovaného ustanovenia, avšak neboli.

42. Žalovaný v I. rade porušil zákonné predkupné právo žalobcu jednak tým, že po neplatnej ponuke
na odpredaj spoluvlastníckeho podielu pristúpil k elektronickej aukcii a následne tým, že spoluvlastnícky
podiel predal žalovanému v II. rade za nepomerne nižšiu cenu, ako bola cena uvedená v ponuke zo dňa
28.7.2016, bez toho, aby zároveň ponúkol spoluvlastnícky podiel na predaj žalobcovi.

43. Ak osobitný právny predpis neupravuje inštitút zákonného predkupného práva vo svojej dikcii inak,
resp. výslovne nevylúči právnu úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku, je stále záväzná právna
úprava uvedená v Občianskom zákonníku, iný výklad je dôvodné považovať za prejav ľubovôle a
arbitrárnosti.

44. Odvolateľ sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zo žiadneho ustanovenia zákona o
správe majetku štátu nevyplýva povinnosť pre správcu nehnuteľnosti v majetku štátu po každom znížení
ceny osloviť najprv podielového spoluvlastníka pred vyhlásením opakovanej elektronickej dražby - táto
mu totiž vyplýva z úpravy predkupného práva v Občianskom zákonníku, teda z úpravy lex generalis.

45. Uvedená argumentácia súdu prvej inštancie súhlasí s argumentáciou žalobcu v tom, že predkupné
právo nie je upravené v zákone o správe majetku štátu, a preto sa má použiť všeobecná úprava
obsiahnutá v Občianskom zákonníku.

46. Argumentácia žalovaného v I. rade, ako aj súdu prvej inštancie je v logickom rozpore s ustanovením

§ 8e písm. c) Zákona o správe majetku štátu: „Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové
konaniealeboelektronickúaukciupriprevodepodieluštátunanehnuteľnommajetku,ktorýmsarealizuje
zákonné predkupné právo spoluvlastníka, 13c“.

47. Uvedené zákonné ustanovenie podľa názoru odvolateľa nevylučuje použitie elektronickej aukcie len

„pred prvú“ ponuku ponúkaného štátneho majetku jeho spoluvlastníkovi. Takýto výklad ustanovenia §
8e písm. c) je viac ako nesprávny. Povinnosť predávajúceho ponúknuť spoluvlastníkovi ponúkaný podiel
na nehnuteľnosti nezaniká prvou ponukou.

48. Z vyššie uvedeného je nesporné, že postup žalovaného v I. rade bol nesprávny. Žalovaný v I. rade

pri predaji nehnuteľnosti žalovanému v II. rade úplne opomenul predkupné právo žalobcu s odkazom na
údajnú úpravu lex specialis predkupného práva v zákone o správe majetku štátu. Súd prvej inštancie
sa bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia stotožnil s mylným výkladom žalovaného v I. rade v tom
zmysle, že procesné ustanovenia zákona o správe majetku štátu o postupe speňažovania majetku sú
vlastne úpravou predkupného práva. Túto nesprávnu teóriu si súd prvej inštancie osvojil zrejme z toho

dôvodu, že žalovaný v I. rade tvrdil, že zákon o správe majetku štátu mu ukladá povinnosť uzavrieť
kúpnu zmluvu o predaji ponúkaného majetku štátu s víťazným súťažiteľom. Žalovaný v I. rade, ako aj
súd prvej inštancie, ale úplne opomenul povinnosti žalovaného v I. rade, plynúce mu z predkupného
práva ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti, a teda aj práva žalobcu, ktoré boli postupom žalovaného
v I. rade porušené.

49. Zároveň je potrebné dať do pozornosti, že už prvá ponuka na realizáciu predkupného práva zo strany
žalovaného v I. rade adresovaná žalobcovi nebola úplná, a preto nebola platná. Z dôvodu nesplnenia
si povinnosti žalovaného v I. rade, plynúcej mu z predkupného práva, nemalo vôbec dôjsť k prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

50. Nemôže byť na škodu spoluvlastníka, v tomto prípade žalobcu, že zákon o správe majetku štátu len
odkazuje v poznámke 13c na použitie lex generalis - OZ pri úprave predkupného práva.

51. V súvislosti s uvedeným je tvrdenie súdu prvej inštancie uvedené v bode 49. odôvodnenia

rozsudku „nakoľko v danom prípade zákon o správe majetku štátu má prednosť pred všeobecným
predpisom civilného práva, nebolo možné na danú ponuku aplikovať ust. § 605 Občianskeho zákonníka“
neudržateľné, nedostatočne odôvodnené. Takéto tvrdenie súdu prvej inštancie je v rozpore s článkom
2 C.s.p.52. Žalobca má dôvodne za to, že jeho zákonné predkupné právo bolo porušené:

- ako predložením neplatnej ponuky na odpredaj zo strany žalovaného v I. rade, ktorá neobsahovala
zákonom požadované všetky podmienky,
- tak odpredajom spoluvlastníckeho podielu žalovaným v I. rade žalovanému v II. rade za cenu
nepomerne nižšiu, než bola cena uvedená v predchádzajúcej, i keď neplatnej ponuke, adresovanej
žalobcovi, a to bez toho, aby mu za túto nižšiu cenu bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti zo strany

žalovaného v I. rade ponúknutý,
- súd prvej inštancie posúdil vec na základe svojvoľného výkladu ustanovení o predkupnom práve v
Občianskom zákonníku a v zákone o správe majetku štátu, ktorý len odkazuje na úpravu v OZ (§
140 a nasl.) a inak žiadnu úpravu o predkupnom práve neobsahuje, a na základe takejto nesprávnej
interpretácie zákona (ako OZ, tak i zákona o správe majetku štátu), ktorá je v príkrom rozpore
s jeho ustanoveniami a účelom, nesprávne vec posúdil, vydal rozsudok, ktorého odôvodnenie nie

je dostatočné, je zmätočné a komplexne je možné považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za
arbitrárne, bez opory v platnej právnej úprave a porušujúce právo žalobcu na spravodlivý proces.

53. Žalovaný v I. rade navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. S napadnutým
rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožňuje v plnom rozsahu.

54. Okrem iných skutočností uviedol, že žalovaný v I. rade pri predaji majetku štátu žalovaného v II.
rade neuprednostnil, ani mu štátny majetok nepreviedol za zvýhodnenú cenu, v rozpore so zákonom,
alebo na akýkoľvek úkor práv žalobcu. Pri predaji štátneho majetku žalovaný v I. rade postupoval iba
v súlade s kogentnými ustanoveniami zákona o správe majetku štátu ako osobitnej právnej úpravy pri

nakladaní s majetkom štátu.

55. Žalovaný v I. rade ako správca majetku štátu teda môže ponúknuť podiel spoluvlastníkovi priamo,
avšak nie za cenu nižšiu ako je primeraná cena majetku štátu. Znížiť primeranú cenu majetku je
možné len v prípadoch taxatívne daných zákonom o správe majetku, v prípade realizácie osobitného

ponukového konania alebo vyhlásenia elektronickej aukcie za primeranú cenu zníženú o 10 %, 30 %
alebo60%,ktorésarealizujúformouverejnejsúťažeponúk.Hocipodielovýspoluvlastníknemáprávona
výnimku z primeranej ceny, zákon mu nezakazuje uchádzať sa o majetok štátu v osobitnom ponukovom
konaní,alebovrámcivyhláseniaelektronickejaukcie.Žalobcatedamoholbezakéhokoľvekobmedzenia
reagovať na verejnú ponuku, ktorú žalovaný v I. rade realizoval v súlade so zákonom o správe majetku

štátu za primeranú cenu, zníženú o 60 %, na ktorú zareagoval žalovaný v II. rade predložením cenovej
ponuky. Túto ponuku žalovaný v I. rade nemohol vykonať voči žalobcovi prednostne pred jej vyhlásením,
nakoľko táto nebola kúpnou cenou, za ktorú bol majetok prevedený do vlastníctva žalovaného v II.
rade. Kúpna cena bola stanovená po vyhodnotení verejnej súťaže ponúk na základe cenovej ponuky
žalovaného v II. rade, nakoľko zákon o správe majetku štátu žalovanému v I. rade ako správcovi majetku

štátu prikazuje uzatvoriť kúpnu zmluvu na nehnuteľný majetok štátu s tým uchádzačom, ktorý v rámci
verejnej súťaže ponúk ponúkol najvyššiu sumu.

56. Žalovaný v II. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby súd odvolanie žalobcu proti
napadnutému rozsudku zamietol ako nedôvodné.

57. Je toho názoru, že ustanovenia § 8 ods. 8 a § 8e zákona č. 278/1993 o správe majetku štátu majú
ako osobitná právna úprava prednosť pred § 140 Občianskeho zákonníka upravujúcou predkupné právo
spoluvlastníkov.

58.Svojetvrdenieoprednostiprávnejúpravylexspecialispredprávnouúpravoulexgeneralisvyjadrenej
v právnom princípe, odôvodňuje a posilňuje uvedením Nálezu Ústavného súdu SR: SLOVENSKÁ
REPUBLIKA NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky PL. ÚS
28/00-41. „Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov
je vo vzťahu k všeobecnej úprave vlastníckeho práva zakotvenej v Občianskom zákonníku osobitným

zákonom, ktorý upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky, a to vo verejnoprospešnej
a nepodnikateľskej sfére. Túto správu vykonávajú správcovia majetku štátu, a to štátne rozpočtové
organizácie, štátne príspevkové organizácie, štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie a iné právnické
osoby, ak na základe zákona spravujú majetok štátu. Ide teda o špeciálnu úpravu v oblasti nakladania smajetkom štátu, teda ustanovenie určitých práv a povinností, ale aj obmedzení. Táto špeciálna úprava
nakladania s majetkom štátu má zabrániť neobmedzenému a neoprávnenému nakladaniu s majetkom
štátu, a tým samozrejme má aj zamedziť prípadnému bezdôvodnému obohacovaniu sa na úkor štátu.“

59. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil,
že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

60. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver.

61. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

62. K odvolacím námietkam žalobcu sa žiada uviesť nasledovné.

63. S námietkou žalobcu, že zákonné predkupné právo bolo porušené predložením neplatnej ponuky na
odpredaj zo strany žalovaného v I. rade, ktorá neobsahovala zákonom požadované všetky podmienky,
sa súd prvej inštancie náležitým spôsobom vyporiadal v bode 49. napadnutého rozsudku.

64. Odvolateľ v podanom odvolaní poukazuje na znenie ust. § 605 Občianskeho zákonníka, § 11 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ako aj poznámky č. 17 uvedenej v § 11 ods. 1 Občianskeho zákonníka s
tvrdením, že všetky tieto podmienky mali byť súčasťou ponuky žalovaného v I. rade zo dňa 28.07.2016
adresovanej žalobcovi, avšak neboli.

65. Z uvedenej argumentácie však nie je zrejmé, v čom súd prvej inštancie zastávajúci opačný názor,
ktorý uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 49., pochybil. Odvolací súd preto vo vzťahu k
uvedenému nemôže zaujať relevantné stanovisko.

66. Podľa názoru odvolacieho súdu sa nemožno stotožniť s názorom odvolateľa v tom smere, že
žalovaný v I. rade, ako aj súd prvej inštancie úplne opomenuli povinnosti žalovaného v I. rade plynúce
mu z predkupného práva ostatných spoluvlastníkov nehnuteľností a teda aj práva žalobcu, ktoré boli
postupom žalovaného v I. rade porušené.

67. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod 48.) vyslovil záver, podľa ktorého zákon
o správe majetku štátu je osobitným predpisom, ktorého úprava má prednosť pred ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, ako všeobecného kódexu na úseku civilného práva. Tento záver je v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (PL. ÚS 28/00).

68. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd poukazuje na logickú úvahu súdu prvej inštancie, podľa
ktorej predaj prebytočného majetku štátu, ktorý správca začal ponúkať v elektronickej aukcii, sa musí
dokončiť už len týmto postupom. Ak sa nájde úspešný záujemca, ktorý splní podmienky, zákon prikazuje
správcovi uzavrieť s ním kúpnu zmluvu, a teda nie je možné majetok štátu ponúknuť na odkúpenie
podielovému spoluvlastníkovi za cenu ponúknutú záujemcom v elektronickej aukcii a takto ho „vyradiť“.

(bod 48.)

69. Keďže súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu náležitým spôsobom odôvodnil svoje
úvahy, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p.
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

70. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným v I. rade a II. rade priznal náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

71. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v L.e v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).