Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. november 2022

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1T/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3721010915
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2022:3721010915.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. 11. 2022 samosudcom JUDr.

Ivom Hlucháňom, v trestnej veci obžalovaného: H. R., nar. XX. XX. XXXX v L. X., trvale bytom L. X.,
U. XX/XX, pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zák. a prečin poškodzovania a ohrozovania
prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. R., nar. XX. XX. XXXX v L. X., trvale bytom L. X., U. XX/XX,

s a o d s u d z u j e:

za právoplatne uznanú vinu pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zák. a prečin poškodzovania a
ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Tr. zák. rozsudkom Okresného
súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T/69/2021-399 zo dňa 01. 02. 2022 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/45/2022-432 zo dňa 13. 06. 2022, a pri právoplatnom uložení trestu zákazu
činnosti a o náhrade škody, právoplatným dňa 13. 06. 2022.

Podľa § 149 ods. 4 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. § 36 písm. j), písm. n) Tr. zák., § 37
písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 53 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest domáceho väzenia
v trvaní 4 (slovom: štyroch) rokov.

Podľa § 53 ods. 3 Tr. zák. je obžalovaný povinný po dobu výkonu trestu domáceho väzenia v čase,
ktorý určí súd, zdržiavať sa vo svojom obydlí, a to na adrese L. X., U. XX/XX-X, vrátane k nemu
prináležiacich vonkajších priestorov, okrem plnenia pracovných povinností a plnenia si nevyhnutných
študijných povinností mimo súčasného bydliska, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými

prostriedkami.

Podľa § 53 ods. 5 Tr. zák. po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže obžalovaný opustiť svoje
bydlisko len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka a len z naliehavého
dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp. zn. 1T/69/2021-399 zo dňa 01. 02. 2022
bol menovaný uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zák. a aj z pre prečinu

poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Tr. zák., na
tom skutkovom základe:dňa 11. augusta 2020 asi o 22.20 h v obci J. T., časť W., okres L.. X., riadil osobné motorové vozidlo
značky P. U., evidenčného čísla L.-XXX S., po ceste číslo N./XXXX, smerom od W. do centra obce,
kde v dôsledku jazdy pod vplyvom požitých alkoholických nápojov neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim

schopnostiam, vlastnostiam vozidla, stavu a povahe vozovky a pri rýchlosti jazdy 96 km/h, teda rýchlosti
vyššej ako bola v danom úseku cesty v obci povolená najvyššia rýchlosť jazdy 50 km/h, pri prejazde
ľavotočivej zákruty, prešiel s vozidlom mimo cesty po pravej strane v smere jeho jazdy, kde pravou
bočnou časťou vozidla narazil do betónového stĺpa elektrického vedenia číslo XXXX, následkom čoho
došlo k jeho rozlomeniu ako podperného bodu vysokonapäťovej linky číslo XXX, čím U., a. s., PG., Z.,

IČO: XX XXX XXX, spôsobil škodu vo výške 4.076,41 €, pričom pri dopravnej nehode jeho spolujazdec
vo vozidle, T. T. utrpel úrazovo-krvácavý šok pri rozsiahlych kompresívnych poraneniach orgánov dutiny
hrudnej a brušnej s trhlinami srdca, srdcovnice a hornej dutej žily, a na následky týchto zranení na mieste
nehody dňa 11.08.2020 o 22.42 h zomrel. Vykonanými dychovými skúškami na alkohol bolo zistené, že
obv. H. R. mal v čase vykonania dychových skúšok dňa 11.08.2020 o 22.41 hodine hladinu alkoholu v
krvi zvýšenú na 0,70 mg/l a o 23.02 hodine na 0,64 mg/l.

Za uvedené skutky mu bol uložený trest podľa § 149 ods. 4 Tr. zák. a iné a to úhrnný trest domáceho
väzenia v trvaní štyroch rokov. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť všetky motorové
vozidlá podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. b) Tr. zák. na doživotie. Uvedeným rozsudkom bol aj zaviazaný v
zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. nahradiť poškodenému N. T. škodu vo výške 5.147,51 Eur. Proti uvedenému

rozsudku podal prokurátor odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/45/2022-432 zo dňa 13. 06. 2022 bol napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa zrušený vo výrokoch o uloženom treste domáceho väzenia. Ostatné výroky
napadnutého rozsudku boli potvrdené. Krajský súd vo svojom uznesení nariadil súdu I. stupňa doplniť

dokazovanie a to najmä k osobe obžalovaného a k jeho disciplinovanosti riadenia motorového vozidla
v minulosti, teda zisťovať, či išlo u obžalovaného o ojedinelé vybočenie z medzí vedenia riadneho
života alebo sa jednalo o účastníka cestnej premávky, ktorý permanentne pred dopravnou nehodou
svojim spôsobom jazdy hazardoval so životmi iných účastníkov cestnej premávky. Za tým účelom potom
Krajský súd nariadil doplniť dokazovanie najmä o výsluch svedka T. G. a predvolať osoby, ktoré v rámci

prípravného konania dali čestné prehlásenie o spôsobe života obžalovaného najmä z pohľadu jeho
disciplinovanosti ako vodiča a to Z. L., J. L. a G. W..

Okresný súd na hlavnom pojednávaní doplnil dokazovanie výsluchom svedkov T. G., Z. L., G. W.,
J. L., ako aj svedkov, ktorých navrhla obhajoba obžalovaného a to W. T., H. W., J. W., oboznámil

sa aktualizovanými správami na obžalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovné:

Svedok T. G. uviedol, že sú bývalí spolužiaci s obžalovaným aj poškodeným. Zo všetkých svedkov, ktorí
boli vypočutí, bol tento svedok jediný na chate, kde došlo k tejto tragédii. Potvrdil, že na chate sa pilo, pili

všetci, pil aj poškodený s obžalovaným. Obžalovaný sa na aute vozil, napriek tomu, že pil, neskôr tesne
pred nehodou ich obžalovaný, ale aj sám poškodený, ktorí sa ich dokonca snažil prehovoriť volal voziť
sa. Ešte ich upozorňovali, aby nevymýšľali, nech idú späť do chaty. Keď obžalovaného upozorňovali,
aby nejazdil, tento im povedal, že sa nemajú čoho báť, že on má dosť najazdené. Chodieval autom aj
do školy, aj sa s ním vozieval. Väčšinou išiel podľa predpisov, niekedy však vedel tomu aj pridať. Čo sa

týka skutočnosti, že sa mal obžalovaný v triede alebo pred kamarátmi chváliť tým, že dostal pokutu za
rýchlosť, uviedol, že bolo to v škole, kde mu nejaký spolužiak vytiahol z tašky fotografiu, ktorá svedčila
o tom, že dostal pokutu. Obžalovaný sa ešte bránil tomu, aby túto fotografiu tento spolužiak ukazoval.
Nie je pravdou teda, že by sa s tým chválil. Potom to priznal, keď takýmto spôsobom sa dostali k tejto
fotografii. Svedok ďalej uviedol, že na chate si k nemu do auta nesadol a nevozil sa s ním, nakoľko má

takú zásadu, že keď má niekto vypité tak si s ním do auta nesadne. Čo sa týka tvrdenia, resp. úvah,
že T. (poškodený) si mal ísť do auta nabiť nejakú cigaretu, o tomto nevie, vie však, že T. nefajčil. Ku
konzumácii alkoholu obžalovaného sa vyjadril v tom smere, že on pil takisto, ako aj poškodený.

Svedkyňa Z. L. uviedla, že na popud poškodených v rámci prípravného konania predložila čestné

prehlásenie. Bola kamarátka s oboma, boli v jednej partii. Ako došlo k nehode nevie, vie však, že sa
tam obžalovaný pred chatou vozil opitý na aute aj s inými spolužiakmi. Nevie o tom, žeby obžalovaný
chodil autom opitý, avšak môže potvrdiť, že o tom rozprával on. Taktiež jej povedal, že dostal pokutu za
rýchlosť.Keďsasnímdvakrátviezla,išielprudkodozákrut,bálasatoho.Poškodenéhocharakterizovalaako dobrého kamaráta, nekonfliktného, ktorý si príležitostne vypil. Nevidela obžalovaného v minulosti
konzumovať žiadne omamné látky, on spomínal, že fajčil trávu. Zdalo sa jej niekedy na spoločenských
akciách asi v roku 2018, že mal rozšírené zreničky. Nikdy mu kľúče nebrala z dôvodu, žeby on chcel

šoférovať, pokiaľ mu aj na nejakej akcii zobrala kľúče, bolo to preventívne. Nemal povesť alkoholika ani
feťáka, ale vypiť si vedel.

Svedok G. W. bývalý spolužiak obžalovaného a poškodeného, taktiež uviedol, že dal prehlásenie na
žiadosť poškodených. Na uvedenej chate nebol, čo sa dialo na chate vie len z rozprávania druhých.

Obžalovanéhocharakterizovalakonormálnehochalana,ktorýnebolproblémovýabolpredsedomtriedy.
Obľuboval rýchlu jazdu aj alkohol. Aj sa s ním v minulosti vozil, nie vždy však išiel rýchlo. Pokiaľ sa
pohýnal z miesta, bývalo to niekedy aj agresívnejšie. Nevidel ho nikto v minulosti šoférovať opitého, ale
počul o tom, ale od koho uviesť nevedel. Taktiež ho nevidel fajčiť trávu, ale niekedy na ňom spozoroval
príznaky. Nikdy mu obžalovaný nepovedal, žeby jazdil opitý. Taktiež s T. bol kamarát, vedeli si spolu aj
vypiť. O drogách nevie nič. Povedal mu obžalovaný, že dostal pokutu za rýchlosť, avšak jednoznačne

sa s týmto nechválil, práve naopak, bolo vidieť na ňom, že ho to mrzí. Taktiež mu raz povedal, že do
Z. prišiel v rekordnom čase. Svedok potvrdil, že aj on je držiteľom vodičského preukazu a taktiež aj on
bol sankcionovaný za rýchlu jazdu. Napriek tomu sa on považuje za zodpovedného šoféra. Na záver
uviedol, že sa dalo očakávať, že H. raz nabúra, ale bližšie to nevedel špecifikovať, prečo taký dojem mal.

Svedok W. T., ako aj svedok H. W. potvrdili, že s obžalovaným sú kamaráti, z ich pohľadu je to dobrý
šofér, viackrát sa s ním vozil, nikdy pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ oni pili ako športovci, sa nikdy nespíjali.
Aj keď niekedy prekročil jazdu, nikdy to nebolo riskantné, nemuseli ho krotiť a pod.. Svedok W. uviedol,
že obžalovaný vraj šoféroval opitý, ale s ním nikdy opitý nešiel.

Svedkyňa J. W. uviedla, že sa H. sú kamaráti zo škôlky, pracuje ako čašnícka do podniku chodieval aj
obžalovaný, dal si pivo, ale väčšinou nealko. Častokrát ju vozil autom. Podľa jej názoru je dobrý šofér,
zodpovedný, nikdy nejazdil riskantne, i keď niekedy rýchlosť prekročil. Nehoda ho veľmi mrzí, často sa
s ním o tom rozpráva, poškodený bol jeho kamarát a je z toho zničený.

Svedkyňa J. L. uviedla, že ako obžalovaný, tak aj poškodený boli jej spolužiaci. S obžalovaným bývala
častejšie, bol zodpovedný. V treťom ročníku sa zmenil, začal popíjať alkoholické nápoje. Kúpil si auto
a začal sa „ukazovať“. Mal sa chváliť v iných triedach, že dostal pokutu za rýchlosť, pričom to bol
poškodený T., ktorý mu povedal, že to nie je do smiechu, ale do plaču. Pokiaľ niekto tvrdí, že fotku
s fotografiou mu niekto vytiahol z tašky a tento ukazoval, tak klame, bol to sám obžalovaný, ktorý to

vytiahol z tašky. Pokiaľ ona šoférovala auto patriace obžalovanému, potvrdila, že to šoférovala preto,
lebo ju o to sám obžalovaný požiadal, že má vypité. Takto znela výpoveď až po upozornení zo strany
súdu. Podľa jej názoru jazdil rýchlo. Ona osobne však nikdy nevidela obžalovaného pod vplyvom, myslí
si, že by mal za svoje činy znášať následky. T. charakterizovala ako zodpovedného chlapca. V minulosti,
keď sa viezla s obžalovaným v aute, strach nemala.

Obžalovaný sa vyjadril len k tejto výpovedi, že svedkyňa mu vytýka, že mal jazdiť rýchlo, pričom práve
vtedy, keď ona po dozvukoch šoférovala jeho auto, išla v nebezpečnej zóne pred školami tak rýchlo, že
on ju na to musel upozorňovať, aby nebláznila. Svedkyňa potvrdila, že išla rýchlejšie, ale rozhodne to
nebolo v zóne, kde sú školy.

Súd potom doplnil dokazovanie, resp. zopakoval dokazovanie k osobe obžalovaného aktualizovanými
správami.

Obžalovaný podľa správy Mestskej polície L. X. bol jedenkrát riešený za priestupok. Jednalo sa o

uloženie blokovej pokuty 10,- Eur. Podľa Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov mal súd
za preukázané, že v roku 2019 bol riešený blokovou pokutou 10,- Eur za nerozsvietené svetlá na vozidle.
V evidenčnej karte vodiča má okrem vyššie spomínaného priestupku za svetlá uvedený aj priestupok,
ktorý sa prejednáva.

Súd sa oboznámil aj s rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici, ODI zo dňa 17.
10. 2019 a to rozkazom o uložení pokuty za správny delikt, z ktorého rozkazu mal za preukázané, že
obžalovanému bola uložená pokuta vo výške 342,- Eur, za porušenie ustanovenia § 6a písm. b) Zákona
o cestnej premávke, ktorého priestupku sa dopustil tým, že dňa 28. 09. 2019 v čase o 18:15 hod. namiestnej komunikácii W. ulica v obci L. X. smer jazdy od autobusového nástupišťa porušil povinnosť
zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky a
uvedené motorové vozidlo prekročila povolenú rýchlosť 50 km/h o 44 km/h. Práve tohto deliktu sa má

týkať fotodokumentácia o prekročení rýchlosti, s ktorou sa mal údajne obžalovaný chváliť. K tomuto
obžalovaný uviedol, že auto šoféroval on. K tomuto porušeniu súd má potrebné dodať, že je síce
pravdou, že sa jedná o hrubé porušenie dopravných predpisov - prekročenie rýchlosti v obci o 44 km/
h, avšak k tomuto prekročeniu nedošlo na úseku cesty v obývanej zóne, resp. na mieste, kde by v
podstatnej miere zvýšil riziko možného ohrozenia, nakoľko sa jedná o širokú štvorprúdovú komunikáciu,

čo však neznamená, že aj na takejto komunikácii je možné takto závažne porušovať dopravné predpisy.

Podľa potvrdenie D. W. K. v B. mal súd za preukázané, že v akademickom roku 2021/2022 bol
obžalovaný študentom II. ročníka v dennej forme bakalárskeho štúdia študijného programu D. T..
Zodpovedne a svedomito plnil študijné povinnosti. Vykonal všetky podmienky pre postup do ďalšieho
ročníka. Ďalej uvedená univerzita uviedla, že mal prerušené štúdium od 01. 09. 2022 do 31. 08.

2023. Podľa správy D. T. X. v X. X., K. fakulta obžalovaný je študentom tejto univerzity pre akademický
rok 2022/2023, pričom uvedenú školu už navštevuje externe. Obžalovaný naďalej túto školu navštevuje.

Obžalovaný podľa vlastných slov žije naďalej so svojimi rodičmi.

Zo správy probačnej a mediačnej úradníčky bolo zistené, že signál GSM v miest bydliska je dostatočný
a kontrolované miesto je vhodné na monitorovanie KO technickými prostriedkami. Po poučení všetci
prítomní vyjadrili svoj súhlas s umiestnením ZNKP a možno konštatovať, že v kontrolovanom obydlí sú
splnené materiálno - technické podmienky použitia technických prostriedkov v zmysle § 3 vyhlášky č.

178/2015 Z.z., ako aj podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami prostredníctvom zariadenia
na určenie polohy kontrolovanej osoby.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu
úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie

trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. trest domáceho väzenia až na štyri roky môže súd uložiť páchateľovi trestného
činu, ak
a) vzhľadom na povahu trestného činu uvedeného v odseku 2 osobu a pomery páchateľa postačuje
uloženie tohto trestu,
b) páchateľ dal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri

výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť,
c) sú splnené podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami.Podľa § 53 ods. 2 Tr. zák. súd môže uložiť trest domáceho väzenia vo výmere podľa odseku 1 za trestný
čin s hornou hranicou trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom neprevyšujúcou 10 rokov, najmenej
však na dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom.

Podľa § 53 ods. 3 Tr. zák. odsúdený po dobu výkonu trestu domáceho väzenia je povinný v čase, ktorý
určí súd zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny
život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.

Podľa§53ods.5Tr.zák.podobuvýkonutrestudomácehoväzeniamôžeodsúdenýopustiťsvojeobydlie
len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka a len z naliehavého dôvodu a na
nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu.

Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j), n) Tr. zák., teda že priznal
sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti,

priťažujúcu okolnosť zistil jednu v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., teda odsudzoval páchateľa za dva
prečiny. Takže pomer poľahčujúcich k priťažujúcim mal 2:1 v prospech poľahčujúcich. Súd pri ukladaní
trestu vychádzal zo zákonnej sadzby prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zák. 4 až 8 rokov. Za
takejto situácie by u obžalovaného prichádzalo do úvahy uloženie jedine uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody.

Súd napriek doplnenému dokazovaniu dospel k záveru, že obžalovanému je možné uložiť tzv.
alternatívny trest a to trest domáceho väzenia z nasledovných dôvodov:

Krajský súd nariadil súdu prvého stupňa sa zaoberať skutočnosťou, či u obžalovaného išlo v podstate o

ojedinelé vybočenie z medzí vedenia riadneho života alebo naopak, či obžalovaný svojím správaním sa
v minulosti ako vodič hazardoval, riskoval, jazdil bezohľadne a toto možno vidieť v jeho správaní sa ako
účastníka cestnej premávke a teda či bolo len otázkou času, kedy svojím spôsobom jazdy a značnou
nedisciplinovanosťou dôjde k takémuto následku. Za tým účelom teda súd zameral dokazovanie
výsluchom osôb, ktoré v rámci prípravného konania predložili čestné prehlásenia, ktoré takémuto

záveru mali svedčiť. Za najpodstatnejšiu z doplnených výpovedí súd považuje výpoveď svedka T. G..
Tento svedok ako jediný zo všetkých svedkov, ktorí boli vypočutí, bol aj priamym účastníkom akcie
na uvedenej chate. Svedok potvrdil, že obžalovaný pil, ale ako zásadné nóvum v dokazovaní súd
považuje skutočnosť, že zároveň tento svedok potvrdil, že aj sám poškodený spolu s obžalovaným
pili a navyše mal poškodený nahovárať ešte aj ostatných prítomných kamarátov na chate, aby sa išli

s nimi voziť. Táto svedecká výpoveď teda absolútne vyvrátila nejaké pochybnosti v tom smere, žeby
poškodený išiel obžalovaného odradiť od jazdy pod vplyvom alkoholu, žeby si išiel do auta nabiť nejakú
elektro cigaretu a podobne. Súdu nemohlo uniknúť teda toto tvrdenie svedka o tom, že poškodený mal
bezprostrednú vedomosť o tom, že obžalovaný jazdí pod vplyvom alkoholu, chce naďalej jazdiť pod
vplyvom alkoholu, nakoľko jednak s ním pil, takže takúto vedomosť mal a ako s opitým a to už bez

ohľadu na tú skutočnosť, že ešte mal poškodený aj iných nabádať v jazde si s opitým človekom sadli
do jedného vozidla. Poškodený bol vykresľovaný ostatnými svedkami ako veľmi zodpovedný v podstate
skromný a utiahnutý chlapec, rozvážny mladý muž, čo súd vôbec nespochybňuje. Na druhej strane je
však potom až zarážajúce, že napriek tejto jeho povahovej vlastnosti, konal absolútne nerozvážne a
neospravedlňuje to ani skutočnosť, že bol pod vplyvom alkoholu. Nerozvážne konanie poškodeného

umocňuje aj tá skutočnosť, že podľa tvrdenia svedkyne J. L., poškodený obžalovaného upozornil, že
chváliť sa, resp. smiať sa z uloženia pokuty za rýchlosť je skôr do plaču. Takže poškodený mal vedomosť
o tom, že obžalovaný je nezodpovedný. Všetky svedecké výpovede tvrdia, že H. bol do určitej doby
svedomitý a dobrý študent - bol predsedom triedy, avšak neskôr začal popíjať a podľa názoru svedkyne
J. L. vo zvýšenej miere. Ani jeden z týchto svedkov však nikdy nevidel obžalovaného jazdiť opitého,

ani jeden z týchto svedkov nesedel v aute s obžalovaným potom, čoby tento konzumoval pred jazdou
alkoholické nápoje. Všetci svedkovia sa zhodli na tom „hovorilo sa to“. Taktiež žiaden z týchto svedkov
nepotvrdil, žeby videl obžalovaného H. R. brať drogy - fajčiť marišu, ale taktiež o tom mali len počuť
alebo mali takúto konzumáciu na obžalovanom vidieť - svedkyňa L. - rozšírené zrenice. Túto údajnú
konzumáciudrogvšaknevideliaaninebolisvedkami,žebypodvplyvomdrogalebopotomakoužildrogu

jazdieval. Čo sa týka skutočnosti, že mal v podstate permanentne porušovať predpisy svojou bláznivou
jazdou, riskantnou jazdou, najmä prekračovaním rýchlosti, opätovne svedkovia popisovali rozdielne. Aj
tí svedkovia, ktorí dali čestné prehlásenia na hlavnom pojednávaní uviedli, že keď oni osobne s ním išli,
možno išiel rýchlejšie, ale konkrétne Z. L. uviedla, že išiel prudko do zákrut a bála sa. Tieto skutočnostimôžu byť subjektívne a nemožno teda z týchto výpovedí bez akýchkoľvek pochýb ustáliť záver, žeby
obžalovaný permanentne porušoval predpisy, nakoľko iní svedkovia ho hodnotili ako zodpovedného
vodiča. Do akej miery jednotliví svedkovia sa snažili buď pomôcť obžalovanému (kamaráti T., W., W.)

a do akej miery sa mu snažili ublížiť najmä svedkyňa L., L., W., už súd zistiť nemôže. Všetci svedkovia
boli riadne poučení a vypovedali po zložení prísahy. Subjektívne dojmy svedkov súd nemôže vyhodnotiť
v neprospech obžalovaného, pričom aj svedkovia, ktorí sa k osobe obžalovaného vyjadrovali na jednej
strane seba ohodnotili (svedok W.) za zodpovedného vodiča, pričom taktiež mal uloženú pokutu za
rýchlosť. Taktiež svedkyňa L. na protiargumentáciu obžalovaného potvrdila, resp. pripustila, že keď

jazdila autom obžalovaného po stužkovej porušila predpisy čo do rýchlosti.

Podľa výpisu z evidenčnej karty vodiča je vodičom od roku 2017. Má záznam o dvoch priestupkov a
to jeden za jazdu bez rozsvietených svetiel, vyriešený blokovou pokutou 10,- Eur a jeden za rýchlu
jazdu, o ktorom správnom delikte sa súd zmieňoval vyššie. Podľa názoru súdu nemožno teda hodnotiť
obžalovaného ako totálne nezodpovedného vodiča do spáchania dopravnej nehody a vychádzať pri

takomto konštatovaní z určitých subjektívnych pojmov ako „ hovorilo sa to, bolo to o ňom známe a
podobne“. Z tohto pohľadu potom nie je možné bez pochýb utvoriť záver, že obžalovaný do doby
spáchania uvedeného skutku bol vodič, ktorý jazdil opitý, permanentne jazdil rýchlo a svojím spôsobom
doterajšieho vedenia vozidla sa dalo očakávať, že takéto niečo sa stane. Skutočnosť, že obžalovaný sa
dopustil tohto skutku a to značnou nedisciplinovanosťou, je po tom, čo do uloženia trestu zákazu činnosti

vyjadrené v sankcii. Ako mladý vodič prišiel o oprávnenie doživotne jazdiť na motorovom vozidle. Sám
zákonodarca takýto trest považuje za jediný trest, ktorý je možné, čo sa týka zákazu činnosti uložiť.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd opätovne dospel k záveru, že vzhľadom aj na
okolnosti prípadu, kedy súd nemohol prehliadnuť, že samotný nebohý poškodený spolu s obžalovaným

požívali spoločne alkoholické nápoje, pričom poškodený vedel, že si „sadá do auta s opitým vodičom“.
Nie je pritom dôvod neveriť obžalovanému tým, že spôsobil smrť svojho najlepšieho kamaráta bude pre
neho samotného „doživotným“ neodpustiteľným činom.

Na základe skutočnosti, že vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho pomery súd skúmal pri ukladaní
trestu možnosť ukladania tzv. alternatívneho trestu, či sú vôbec splnené formálne a materiálne
podmienky pre ukladanie uvedeného trestu. Obžalovaný podal písomný sľub podľa ustanovenia § 53
ods. 1 Tr. zák., čím splnil podmienku pre ukladanie takéhoto alternatívneho trestu, v ktorom sľube sa
zaviazal, že sa súdom určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly zo

strany súdu poskytne potrebnú súčinnosť. Taktiež sa zaviazal, že sa podrobí akýmkoľvek povinnostiam
a obmedzeniam, ktoré mu súd uloží. Následne mal súd za preukázané, a to správou probačnej a
mediačnej úradníčky, že sú v obydlí, v ktorom sa bude menovaný nachádzať a v ktorom by mal
trest domáceho väzenia vykonávať splnené všetky technické podmienky výkonu kontroly technickými
prostriedkami prostredníctvom zariadenia na určenie polohy kontrolovanej osoby. Na základe teda

splnenia týchto základných podmienok súd pristúpil pri ukladaní trestu k ukladaniu tzv. alternatívneho
trestu - trestu domáceho väzenia z nasledovných dôvodov:

Obžalovaný sa dopustil trestného činu v mladom veku - v čase spáchania skutkov mal 20 rokov.
Nepochybne obžalovaný konal absolútne nezodpovedne, keď opitý sadol za volant a vykonával so

svojim podľa jeho slov najlepším kamarátom jazdu, ktorá skončila s katastrofálnymi následkami. O
život pripravil svojim nezodpovedným konaním mladého človeka, ktorý mal celý život pred sebou. Súd
bez akýchkoľvek pochýb však mal za preukázané, že obžalovaný svoju trestnú činnosť veľmi úprimne
oľutoval a aj jeho vystupovanie na súde jednoznačne nepoukazovalo na to, žeby úprimnosť predstieral
„filmoval“ za účelom dosiahnutia lepšieho postavenia pred súdom a následne trestu. Na pojednávaní sa

opätovne rodičom nebohého T. T. ospravedlnil. Sám uviedol, že dokonca života bude svoj protiprávny
čin ľutovať a následky ponesie po celý život vo forme výčitiek. Napriek takejto tragédii, keď rodičom
vzal milovanú osobu už svojimi výčitkami následok neodstráni. Na druhej strane si však súd uvedomil,
že nebolo preukázané, ani vyvrátené, že sám poškodený musel mať vedomosť o tom, že sadá do
auta spoločne s človekom, ktorý je pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný svojim doterajším spôsobom

života si vytvoril také podmienky pre priznanie poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písm. j), l), n) Tr.
zák., ktoré už samé o sebe jednoznačne svedčia pre možnosť generálnej prevencie ako účelu trestu.
Tento doposiaľ nebol súdne trestaný, študuje, pričom ako bolo vyššie uvedené trestnú činnosť skutočne
úprimne oľutoval, svojim ospravedlnením sa snaží zmierniť „bolesť“ rodičov svojho nebohého kamaráta,pričom je mladým človekom do 25 rokov. Práve v tejto kategórii páchateľov preferuje spoločnosť vo
všeobecnosti ukladanie výchovných trestov.

Účel trestu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia má byť jednak prevýchova páchateľa,
vyjadrenie morálneho odsúdenia spoločnosťou, ako aj preventívna funkcia trestu. Zároveň však súd
musí podotknúť, že trest má mať v sebe uvedené prvky a v žiadnom prípade a to akýkoľvek trest nesmie
byť aktom pomsty za spáchanú trestnú činnosť. Jednoznačne trest musí byť trestom zákonným, ale
zároveň má byť uložený trest spravodlivý.

Súd pri ukladaní trestu neopomenul tú skutočnosť, že v súčasnej dobe je aj v legislatívnom procese
zmena trestného zákona v tom smere, že pri určitých trestných činov a určitých skupinách páchateľov
majú byť preferované pri ukladaní trestu tzv. alternatívne tresty. Alternatívny trest je aj trest domáceho
väzenia. Trest domáceho väzenia je presne zákonom špecifikovaný čo pod ním treba rozumieť. O tejto
skutočnosti súd píše vyššie vo svojom rozsudku. Hlavným účelom trestu domáceho väzenia nemôže

byť skutočnosť, že sú preplnené väznice a podobne, alebo ekonomické dôvody, nakoľko pri určitých
trestných činoch vzhľadom na spôsob spáchania, závažnosť, osobu obžalovaného, by takýto druh trestu
v žiadnom prípade nemohol splniť svoj účel. Úlohou trestu domáceho väzenia je, aby jednak páchateľ
bol potrestaný za svoje skutky a to adekvátnou dĺžkou tohto trestu pri splnení všetkých podmienok, ale
aby najmä mladí páchatelia neboli až takýmto drastickým spôsobom vytrhnutí z bežného spôsobu života

a umiestnení na niekoľko rokov do väzenia. Obžalovaný v čase spáchania skutku bol vo veku blízko
mladistvým. V súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Ukladanie alternatívnych
trestov zasahuje do života odsúdeného v obmedzenej miere, ktorá odsúdenému umožňuje ďalej
vykonávať svoju prácu a viesť doterajší rodinný život. V skutočnosti alternatívny trest dokonca posilňuje
vedenie riadneho života (napr. zákaz vychádzať v noci), preto aj sociálna inklúzia po skončení trestu

je omnoho jednoduchšia a pravdepodobnosť recidívy nižšia. Práve takýto prípad je potom osoba
obžalovaného R. Tento pred spáchaním trestného činu podľa názoru prvostupňového súdu viedol riadny
život, nemožno o ňom povedať, žeby sa jednalo o permanentného porušovateľa predpisov, človeka
so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, ktorý by sa správal arogantne, nadradene, frajersky a teda
by bolo možné od neho očakávať, kedy niečo spácha. Je hodnotený pozitívne aj svojimi spolužiakmi,

ktorí sú prirodzene nahnevaní, že ich nezodpovedným konaním zabil kamaráta. Samotný obžalovaný
viackrát uviedol a aj súd vizuálne mohol konštatovať, že ho tragická udalosť veľmi ranila a je to pre neho
doživotné ponaučenie. Áno je možné konštatovať, že toto nevráti rodičom nebohého, ktorý bol taktiež
veľmi slušný, príjemný a rozvážny mladý muž. Nemožno sucho konštatovať, „mrzí ma to, ľutujem toho“
bez adekvátnej sankcie. Napriek žiaľu rodičov za synom nie je v snahe súdu alebo úlohou súdu za každú

cenu „pomstiť“ ich nebohého syna uložením nepodmienečného trestu. Skutočne si súd uvedomuje, že
konanie obžalovaného bolo absolútne nezodpovedné, avšak opätovne treba zdôrazniť a brať do úvahy
pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery skutočnosť, že aj ich syn nebohý mal rozmýšľať s rozvahou a
nemal si sadať do vozidla s takým človekom, o ktorom jednak pravdepodobne mal vedomosť, že v oblasti
dopravy nie je úplne zodpovedný a nemal jazdu s opitým šoférom absolvovať. To súd neberie do úvahy

už tú skutočnosť pri ukladaní trestu obžalovanému, že poškodený mal nahovárať ešte ďalších ľudí, aby
sa išli všetci voziť. Ukladaním alternatívneho trestu je teda ako bolo vyššie uvedené v súčasnej dobe
preferované samotným štátom a dokonca aj legislatívne ukladanie takýchto trestov má byť zákonom
podporované.

Pri ukladaní tohto druhu trestu súd vychádzal už aj z praxe okresných súdov a to aj konkrétne súdu
Považská Bystrica, a to konkrétne vo veci sp. zn. 12T/19/2019, ktoré rozhodnutie bolo ako správne
potvrdené odvolacím senátom Krajského súdu. Na margo toho treba uviesť, že v podstate sa jedná o
takmer totožné aj v tomto konaní poškodený s obžalovaným spolu pili, čo zavážilo pri ukladaní druhu
trestu a jeho výmery.

Na základe všetkých týchto skutočností, ktoré sú uvedené podrobne vyššie, dospel súd jednoznačne k
záveru,žeúčeltrestubudenaplnenýuvedenýmdruhomtrestuvovýmereštyrochrokovataktouloženým
trestom bude teda v dostatočnej miere tento účel zabezpečený.

Nakoľko ostatné výroky pôvodného rozsudku boli nezmenené, súd rozhodol o druhu trestu a jeho
výmery, tak ako bolo uvedené vo výroku.Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o rpre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v
rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n áo s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).