Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/224/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318206668
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2318206668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MagdalényKrajčovičovejačleniek

senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: v právnej veci
žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému:
S. P., nar.: XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, N., o zaplatenie 20.164,68 Eur s prísl., na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 28Csp/93/2018-136 zo dňa 14. mája 2019

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. v časti splatnosti mení tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 20.164,68 Eur spolu s úrokom 565,66 Eur, úrokom z
omeškania vo výške 9,73 Eur, úrokom z omeškania 5% ročne z nezaplatenej istiny 20.164,68 Eur od

14.8.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania sa rozsudok súdu prvej
inštancie p o t v r d z u j e.

III. Súd žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne :
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 20.164,68 Eur spolu s úrokom 565,66 Eur, úrokom z
omeškania vo výške 9,73 Eur, úrokom z omeškania 5% ročne z nezaplatenej istiny 20.164,68 Eur od

14.8.2018 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 350 Eur, počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku, s tým že prvá splátka je splatná do 25. kalendárneho dňa v mesiaci nasledujúceho po
právoplatnosti rozsudku a každá ďalšia splátka je splatná najneskôr do 25. dňa toho ktorého mesiaca,
pod stratou výhody poskytnutých splátok pri vynechaní jednej splátky.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2.Rozhodnutieprvostupňovýsúdodôvodnilprávnecitáciou§497 Obchodnéhozákonníka,§52ods.1a
2,§121ods.3Občianskehozákonníka,§1ods.2,§2písm.b),§9ods.1zákonač.129/2010Z.z.,§517
ods.2,§3Nar.VládySRč.87/1995Z.z.,§232ods.4, §255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuavecne
tým, že a vecne odkazom na obsah návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 17.9.2018, vykonané
dokazovanie, ktorým zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 30.12.2015 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 628009, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebný úver vo výške 25.000 Eur, ktorý
sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach (108) po 333,25 Eur. Z textu zmluvy vyplýva RPMN

8,94%, fixná ročná úroková sadzba 8,59%, priemerná hodnota RPMN 10,97%, celkové náklady pojené
s úverom 35.991 Eur, platobný deň k 10. dňu príslušného mesiaca, doba trvania zmluvy 10.12.2024.
Podľa prehľadu splácania do predčasného zosplatnenia, žalovaný z dlžnej sumy pôžičky jednotlivými
splátkamiuhradilnaistinusumu918,94Eur,naúroksumu784,65Eur.Keďžežalovanýporušilpovinnosťuhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca listom - opakované upozornenie zo dňa 11.6.2018
vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo výške 343,66 Eur a zmluvnej pokuty vo výške
15 Eur do 16.6.2018 a zároveň žalovaného upozornil na právo veriteľa zosplatniť celú pohľadávku.

Z dôvodu opakovaného neplnenia zmluvných podmienok zo strany žalovaného, žalobca pristúpil k
predčasnej splatnosti úveru k 13.8.2018, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 13.8.2018 - výzva
na predčasné splatenie úveru a vyzval žalovaného k bezodkladnej úhrade dlžnej čiastky 20.830,07 Eur
s príslušenstvom.

3. Žalovaný si svoje zmluvné povinnosti riadne a včas neplnil a z poskytnutého úveru uhradil do
zosplatnenia len sumu 9.368,54 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si povinnosti vyplývajúce
z vyššie uvedenej zmluvy riadne a včas nesplnil, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu
13.8.2018, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 13.8.2018. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že žalovaný ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru uhradil sumu vo výške 9.368,54
Eur. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný už ďalšie úhrady nevykonal. Žalovaný tvrdenia

žalobcunepoprelapretoichsúdpovažovalzanespornéanávrhpovažovalzadôvodnývčastiuplatnenej
úverovej istiny vo výške 20.164,68 Eur, zosplatnených a neuhradených zmluvných úrokov vo výške
565,66 Eur, úroku z omeškania z omeškaných splátok vo výške 9,73 Eur ku dňu zosplatenia úveru, t.j.
k 13.8.2018 a preto v tejto časti žalobe vyhovel.

4. V časti zmluvného úroku vo výške 8,59% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 20.164,68 Eur od
14.8.2018 do zaplatenia súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. Súd mal za preukázané, že
strany si dojednali zmluvný úrok 10,90% ako fixný do doby splatnosti úveru. Konečná splatnosť úveru
bola v zmluve dohodnutá ku dňu 10.12.2024, žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k
zosplatneniu celého úveru skôr, a to k 13.8.2018. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí

peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru
sipritomnemusiadohodnúťčas,naktorýsaúverposkytuje.Vtakomprípadevznikáprávonaúrokyaždo
vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie
a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie
od splatnosti úveru úroky z omeškania. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012,

v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého
veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť
iba úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo
vzťahoch medzi účastníkmi. Súd preto žalobcovi nepriznal dohodnutý úrok z istiny do splatnosti, ktorý

si žalobca uplatnil aj po zosplatnení istiny.

5. Pri zosplatnení úveru veriteľovi vzniká nárok na zaplatenie celej pohľadávky naraz, čo znamená pre
dlžníka sankciu v podobe straty výhody splátok. Zosplatnením úveru veriteľovi vzniká právo požadovať
vrátenie celej dlžnej sumy vrátane zmluvných úrokov (do zosplatnenia) naraz s tým, že pokiaľ dlžná

suma nebude v stanovenej lehote naraz uhradená veriteľovi, veriteľ vzniká nárok na úroky z omeškania.
V prípade, ak by sa súd stotožnil s názorom žalobcu ohľadom nároku na zmluvný úrok aj po zosplatnení
úveru, na strane veriteľa by došlo k značnej výhode oproti dlžníkovi, ktorý by bol sankcionovaný nie len
povinnosťou okamžitého splatenia celej pohľadávky ale aj povinnosťou naďalej platiť zmluvné úroky,
ako aj povinnosťou platiť úroky z omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi nepriznal

dohodnutý úrok z istiny do splatnosti, ktorý si žalobca uplatnil aj po zosplatnení istiny. Pokiaľ sa jedná
o uplatnené úroky z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 9,73 Eur od 14.8.2018 do
zaplatenia,súdnávrhžalobcuzamietolzdôvodu,žepriomeškanísozaplatenímúrokovzomeškania,nie
je možné požadovať úrok z omeškania z dohodnutého úroku. Nesplatenie úrokov z omeškania z dlžnej
sumy včas, je omeškaním s plnením príslušenstva pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka),

nie s plnením vlastného dlhu. Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny sa dlžník dostáva do omeškania
s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka
príslušenstvo z príslušenstva veriteľ nemá, pretože Občiansky zákonník, ale ani Obchodný zákonník,
neupravujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s plnením príslušenstva pohľadávky.
V súvislosti s poukazom žalobcu na rozhodnutia krajských súdov, na ktoré v žalobe poukazuje,

súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené sa tunajší súd nestotožnil so závermi uvádzanými v
rozhodnutiach. Zároveň súd poukazuje na to, že rozhodnutia súdov (judikáty) nie sú de iure všeobecne
právne záväzné.Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v časti úrokov z omeškania z nezaplatených
úrokov zamietol.6.Vzmysle§517ods.2Občianskehozákonníkaa§3ods.1Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.súdpriznal
žalobcovi z nezaplatenej úverovej istiny a z neuhradených splátok do zosplatnenia úrok z omeškania

vo výške 5 %, ktorý zodpovedá výške zákonného úroku z omeškania ku dňu prvého omeškania, t.j. ku
dňu nasledujúcemu po predčasnej splatnosti úveru.

7. Uložiť povinnosť plniť v splátkach (§ 232 ods. 4 CSP) patrí medzi procesné úkony súdu. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný nie je schopný zaplatiť celý dlh naraz a požiadal o plnenie v splátkach

po 350 Eur, ktorá je vyššia ako pôvodná splátka dohodnutá v úverovej zmluve. Takúto výšku splátky
súd nepovažoval v rozpore s oprávnenými záujmami žalobcu, a preto súd povolil splácanie priznaného
plnenia v splátkach. Súd povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach vo výške 350 Eur, keď
prihliadol na zásadu spravodlivosti uvedenú v Čl. 2 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ochrana ohrozených
a porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty.

8. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca
bol v konaní úspešný, neúspešný bol len v nepatrnej časti a preto mu patrí plná náhrada trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v časti v ktorej súd žalobu zamietol
a nepriznal žalobcovi nárok na zmluvný úrok po zosplatnení. S uvedenými argumentmi súdu prvej
inštancie sa žalobca nestotožňuje a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny a odôvodňuje
odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

písm. h) CSP).
Podľa názoru žalobcu dohodnutý obchodný úrok patrí veriteľovi do vrátenia požičaných peňažných
prostriedkov, nie do splatnosti úveru. Tvrdenie, že úroky a úroky z omeškania sa vzájomne vylučujú,
nemá oporu v právnych predpisoch (§ 121 ods. 3 OZ ako aj § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 a §
505 ObZ). Pri úverovej zmluve ide nepochybne o plnenie peňažného záväzku a hneď v dvoch rovinách,

vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (úver) v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť požadované úroky. Ak
dlžník v oboch prípadoch nesplní svoju povinnosť včas, dostane sa do omeškania. Vzhľadom na to, že
ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba
vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok
z úveru a jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1). Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru

je podporná (má dispozitívny charakter) a preto je samozrejme rozhodujúce, ako sa strany dohodli v
zmluve. Z § 503 ods. 3 ObZ vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby
požičaných peňažných prostriedkov. Nemožnosť nepriznať úroky po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru nevyplýva ani z osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na

odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch.
Samotné zosplatnenie úveru ešte neznamená, že veriteľ má požičané prostriedky k dispozícii. Ak by
tomu tak bolo, veriteľ by nebol nútený uplatňovať si nárok súdnou cestou a nevznikol by mu ani nárok na
úrok z omeškania. Pokiaľ dlžník úver nesplatí ani po vyhlásení predčasnej splatnosti veriteľom, požičané
prostriedky má stále k dispozícii dlžník a tieto môže užívať a požívať, teda realizovať úžitkovú hodnotu

veci. Rozhodnutie NS SR 4Obo/143/98, na ktoré súd poukazuje, sa netýka samotného uplatňovania
nároku na dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov po zosplatnení úveru. Predmetné
rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, a samotné konštatovanie NS SR, aké skutočnosti má
prvostupňový súd skúmať, nemožno považovať za záväzný právny názor NS SR tým skôr, že z tohto
rozhodnutia vychádza právna veta v znení: „Zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté

peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom
omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania.“
Žalobca odkazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax (zhodnú s právnym názorom žalobcu), konkrétne na
rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.1.2017, rozsudok Krajského súdu
Nitra č.k. 12 Co 116/2017 z 19.6.2018, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co 1983/2017 zo dňa

7.12.2017,, č.k. 7Co 366/2017 z 30.11.2017, rozsudok Krajského súduv Košiciach, č.k. 3 Co 346/2017
zo dňa 28.9.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k. 14 Co /22/2018 zo dňa 29.1.2019, v Banskej
Bystrici č. k. 43Co/23/2017-92 zo dňa 29.11.2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
43Co/28/2017-94 zo dňa 27.2.2018 a ďalšie rozsudky a uznesenia Krajského súdu v Nitre, v Bratislave,v Košiciach a v Prešove. navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú
sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu

trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.
V časti povolenia splátok namietal, že rozsudok nie je náležite odôvodnený a teda dáva do pozornosti
konštantnú judikatúru vo vzťahu k náležitému a správnemu odôvodňovaniu súdnych rozhodnutí.
Žalovaný totiž nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali a odôvodňovali možnosť pripustenia
splátok. Podľa názoru žalobcu súd rozhodol v tejto časti výroku I. bez doloženia relevantných dôkazov

svojvoľne bez toho, že by mal preukázané majetkové a sociálne pomery žalovaného. Priznanie dlhu v
splátkach je výnimočným oprávnením. V danom prípade možnosť plnenia dlhu v splátkach po 350,--
Eur je rozhodnutím súdu prvej inštancie v rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu má byť spravodlivé
a nemôže výrazne zvýhodňovať jedno zo strán na úkor druhej. Povolené splátky vo výške 350,-- Eur by
mohol žalovaný splácať iba v časti istiny viac než 4,8 roka. Takéto rozhodnutie súdu by bolo motiváciou
preklientovbanky,abyporušovalisvojezmluvnépovinnosti,pretožeichporušenievkonečnomdôsledku

získajú opätovne možnosť splácať dlh v splátkach. Výška priznanej splátky je neadekvátna výške
žalovanej pohľadávky, pretože lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila do takej miery, že sa tým
poprel samotný účel súdneho konania a takéto rozhodnutie nevedie k odstráneniu právnej neistoty. Pre
úvahu súdu by mali byť rozhodujúce hľadiská, či sa má žalovanému poskytnúť možnosť zaplatenia
splátok, predovšetkým osobné a majetkové pomery, výška priznaného plnenia, platobná schopnosť

žalovaného a taktiež ním prejavená snaha o plnenie záväzku. Žalovaný v priebehu konania neprejavil
žiadnusnahusvojzáväzokaspoňčiastočneplniť.Ideoľahostajnýprístupžalovanéhokplneniusisvojich
zmluvných povinností. Žalovaný dlhodobo ľahostajne pristupoval k plneniu si zmluvných povinností
aj v minulosti. Ide o skutočnosti, ktoré sú v rozpore s povolením splátok. V tejto súvislosti poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Trnave 24Co/322/2016 zo dňa 01.03.2017, ako aj rozsudok Krajského

súdu v Trnave č.k. 23Co/392/2017, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/116/2017, rozsudok
Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/135/2017 a rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/157/2017 a
8Co/34/2017. Vzhľadom na všetky tieto uvedené argumenty navrhol rozsudok v napadnutom výroku
zmeniť a zaviazať žalovaného na zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si
uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že

odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v
odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal rozhodnutie v napadnutých výrokoch v medziach daných rozsahom (§ 379
Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.

2 Civilného sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie,
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario, § 219
ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolaniu je možné
priznať len čiastočný úspech , keďže napadnutý rozsudok je vo výroku II. a v závislom výroku o náhrade

trov konania vecne správny, k zmene muselo dôjsť len v časti výroku I., ktorou súd povolil žalovanému
priznané nároky zaplatiť v splátkach po 350 Eur mesačne.

11. Už právoplatným výrokom I. preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového
poriadku) súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a napadnutým výrokom II. čo do zmluvného

úroku 8,59 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 20.164,68 Eur od 14.8.2018 do zaplatenia a o
uplatnené úroky z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 9,73 Eur od 14.8.2018 do
zaplatenia žalobu zamietol. Žalobca odvolaním napadol len zamietnutie žaloby v časti zmluvného úroku
8,59 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 20.164,68 Eur od 14.8.2018 do zaplatenia a tiež vo výroku
I. v časti povolených splátok.

12. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostala časť napadnutého výroku I. v časti splatnosti,
časť zamietajúceho výrok a závislý výrok o náhrade trov konania rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý
osobitne odvolacími dôvodmi napadnutý nebol.13. Podstatným pre rozhodnutie o odvolaní v napadnutom výroku II. bolo, aký má vplyv zosplatnenie
úveru na ďalšie úročenie, t.j. či má veriteľ nárok na zmluvne dohodnuté úroky z úveru aj po zosplatnení,

alebo po takomto zosplatnení má nárok len na zákonné úroky z omeškania.

14. Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu,
následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania (uznesenie NS
SR sp. zn. 4Obo 143/98), pričom uvedeným názorom aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. IV. ÚS 476/2012 nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Žalovaná bola povinná platiť zmluvný
úrok do dohodnutej doby vrátenia požičaných peňazí. V prípade zmeny pôvodných podmienok, za
ktorých bol úver poskytnutý, po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, dlžník sa dostáva do omeškania s
plnením dlhu a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
10Co/108/2014). Povinnosť uhradiť úrok do jeho vrátenia sa vzťahuje na časové obdobie od poskytnutia
úveru do doby, pokiaľ veriteľ nevyvolá zmenu pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý

(napr. výzvou na predčasné splatenie úveru, v dôsledku ktorého nastupuje režim platenia úrokov z
omeškania). V prípade iného záveru by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu,
atojednakvpodobeúrokovzúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhu
vo vzťahoch medzi účastníkmi (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/30/2012).

15. Zmluvný úrok je vlastne odmena veriteľa za to, že poskytol finančné prostriedky dlžníkovi. Veriteľovi,
ktorý poskytne dlžníkovi úver, popri nároku na vrátenie poskytnutej sumy úveru vzniká aj právo na
zmluvné úroky, teda na akúsi odmenu za to, že svoje finančné zdroje poskytol inému, za podmienok a
vo výške, ktoré si dohodnú v zmluve. Oproti zmluvným úrokom je úrok z omeškania odlišným inštitútom
definovaným v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie

s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z
omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Dlžník sa dostane do omeškania so splatením dlhu, ten sa
stane splatným a následne nastupuje právo veriteľa požadovať úrok z omeškania a prípadne aj zmluvnú
pokutu.

16. Otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky a teda popri úrokoch z omeškania či
iných sankciách sa zaoberal aj Najvyšší súd SR a v obdobnej veci vyslovil názor, že dohodnuté úroky z
poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní
a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 4 Obo 143/98). V rozsudkoch súdov

sa zmluvné dojednanie povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania označilo za obchádzanie
zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 OZ o administratívnom strope úrokov z omeškania.

17. Odvolací súd zdieľa názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. júna
2015 sp. zn. 6Co/190/2014, podľa ktorého, iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne

zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane
úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ
navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov,
v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru,
a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody

splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za
požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné

prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu
patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol
založený nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde dlžník by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo sumy, ktorú
by mu dlžník na výzvu nevrátil. Išlo by o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom

vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo,
zatiaľ čo však dlžníkovi - spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy
pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.18. Nemožnosť uplatňovania úrokov z úveru po zosplatnení úveru bola predmetom prieskumu aj
Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 476/2012 považoval za ústavne konformný taký
postup súdov, na základe ktorého veriteľovi neboli priznané úroky z úveru po jeho zosplatnení.

19. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď žalobcovi nepriznal úroky z poskytnutého úveru
za obdobie po zosplatnení úveru a za toto obdobie po zosplatnení úveru mu priznal zákonné úroky z
omeškania. Vychádzajúc z takýchto vecne správnych právnych názorov, ktoré súd prvej inštancie aj
náležite odôvodnil, dôvodne zaviazal žalovanú na zaplatenie len časti žalovanej sumy vyjadrenej vo

výroku I. preskúmavaného rozsudku a vo zvyšnej časti vo výroku II. žalobu v časti zmluvného úroku po
zosplatnení úveru dôvodne zamietol.

20. Podľa § 232 ods. 3 C <.ivilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
22. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že ak súd pristupuje k

autoritatívnemu rozhodnutiu (rozsudkom) o žalobe na peňažné plnenie (o aký prípad ide aj v
prejednávanej veci), zákonnou lehotou plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní, počítaná od
právoplatnosti rozsudku. Štandardne preto súd ukladá splnenie povinnosti v takejto lehote. Na každú
jednu výnimku z pravidla musia potom existovať dôvody, ktoré je potrebné riadne odôvodniť, čo platí aj
pri odôvodňovaní rozhodnutia, a to či už pre dlhšiu než trojdňovú lehotu, alebo pre povolenie splátok a

určenieichvýškyapodmienoksplatnosti.Sdôvodmirozhodnutiasúduprvejinštancieohľadnepovolenia
splátok na zaplatenie istiny ako aj výšky splátok sa odvolací nemohol stotožniť, pretože ich súd prvej
inštancie dostatočne neuviedol.
23.Nazákladeustálenejsúdnejpraxejepriúvaheourčenílehotynasplneniepovinnostialebopriurčení,
že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, nutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu; súd

musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného plnenia, platobnú
schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorej by umožnením
vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné
zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti) ako aj
to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov

veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia;súdtedamusílehotunaplnenieurčiťtak,abyjejdĺžkanepoprelasamotnýúčelsúdnehokonania
a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi sporovými stranami; záver
súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti
rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu povolenie splátok vo výške navrhnutej žalobcom 350 eur (ktorá
suma je oproti dohodnutej výške splátky 333,25 Eur navýšená len minimálne) na uhradenie prisúdenej
čiastky nie je primeraná výške žalovanej sumy a príslušenstva pohľadávky, pretože len v časti istiny
by išlo o platenie počas vyše 57 mesiacov. Okrem toho žalovaný žiadnym spôsobom svoje majetkove
pomery, sociálnu situáciu a ostatné okolnosti, na ktoré sa pri možnosti povolenia splátok prihliada,

nepreukázal. Za danej situácie podľa názoru odvolacieho súdu neexistovali dôvody pre povolenie
splátok.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku v časti uloženia povinnosti plniť v splátkach podľa § 388 CSP zmenil a v napadnutej časti výroku
II. a v závislom výroku o náhrade trov konania vo výroku III. v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného

sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému
žalovanému, priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

27. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).