Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. jún 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809201438
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8809201438.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
proti žalovaným: 1/ R. B., V.. X.X.XXXX, P. R. XXX/X, XXX XX E. Q., 2/ R.. J. R. B., V.. XX.X.XXXX, zast.
zákonnou zástupkyňou J. P., V.. XX.X.XXXX, N. P. XX P. T., M. P., M. R., P., P. X Y..J.. F., 3/ J. B., V..

XX.X.XXXX, P. V. XXX/X, XXX XX T. Y., zast. opatrovníčkou F. B., V.. XX.XX.XXXX, P. V. XXX/X, T. Y.,
o zaplatenie 3.518,43 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného v 3/ rade proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 10Cb/63/2009-206 zo dňa 13.9.2017, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a
vracia mu vec v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdVranovnadTopľou(ďalejlen„súdprvejinštancie“)napadnutýmrozsudkomrozhodol,cit.:

„Žalovaný v 1.rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 604,87 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 15 % ročne zo sumy 388,03 eur od 21.01.2008 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný v 2.rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 604,87 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 15 % ročne zo sumy 388,03 eur od 21.01.2008 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný v 3.rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1209,74 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 15 % ročne zo sumy 776,06 eur od 21.01.2008 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaným v 1., 2. a 3.rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.“

2. Vec právne posúdil podľa ust. § 269 ods. 2, § 369 ods. 1, § 497, § 708 ods. 1, § 710 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1 a 4, § 470 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964
zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy.

3. Vo svojom odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal

pôvodných žalovaných (1. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX a 2. J. B., nar. XX.X.XXXX, zomr.
X.XX.XXXX) zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 3.418,55 eur spolu s úrokom z úveru zo sumy2.906,31 eur vo výške 12,50 % ročne od 20.1.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy
2.906,31 eur vo výške 15 % ročne od 20.1.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 276,54
eur vo výške 15 % ročne od 20.1.2009 do zaplatenia. Ďalej pôvodného žalovaného v 1/ rade zaplatiť

žalobcovi sumu 99,88 eur spolu s úrokom 20 % ročne od 1.2.2009 až do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1/ rade si u žalobcu otvoril účet na základe
Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda dňa 19.12.2005. Predmetom tejto
zmluvy je zriadenie a vedenie bežného účtu a úprava vzájomných vzťahov medzi ČSOB a majiteľom
účtu pri poskytovaní komplexu ďalších bankových produktov a služieb ČSOB. Žalobca zároveň uzatvoril

s pôvodnými žalovanými v 1/ a 2/ rade Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.12.2005,
podľa ktorej žalobca poskytol žalovaným peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky
úverového limitu 100.000 Sk. Podľa bodu II. Zmluvy o úvere bol poskytnutý úver zabezpečený Dohodou
o zrážkach zo mzdy uzavretou s pôvodným žalovaným v 1/ rade. Nakoľko pôvodní žalovaní poskytnutý
úver nesplácali riadne a včas a dlh nezaplatili ani po tom, čo im bola zaslaná posledná výzva na
zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 26.11.2017, žalobca svojim oznámením o zosplatnení úveru zo dňa

21.1.2008, vyhlásil v zmysle ustanovenia bodu 9.1 písm. d) Obchodných podmienok pre spotrebiteľské
úvery celú svoju pohľadávku z úveru žalovaných dňom 20.1.2008 za splatnú a vyzval žalovaných na
jej zaplatenie. Žalovaní svoj dlh nezaplatili ani po tom, ako boli na splatenie dlhu vyzvaní právnym
zástupcom žalobcu v poslednom pokuse o zmier zo dňa 10.2.2009. Istina spotrebiteľského úveru vo
výške 2.906,31 eur spolu s úrokmi z úveru vo výške 276,54 eur, úrokmi z omeškania vo výške 235,70 eur

a poplatkami vo výške 0,- eur predstavuje ku dňu 19.1.2009 sumu 3.418,55 eur. Istina je v súčasnosti
ďalej úročená v súlade s bodom IV. zmluvy o úvere úrokom z úveru vo výške 12,50 % ročne a bodom
VI. zmluvy o úvere úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne. Úroky a poplatky v celkovej sume 276,54
eur sú úročené v súlade s bodom VI. Zmluvy o úvere úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne. Ku
dňu 31.1.2009 je na bežnom účte debetný zostatok vo výške 99,88 eur, ktorý je úročený 20 % debetnou

úrokovou sadzbou ročne. Debetný zostatok je povinný zaplatiť žalovaný v 1/ rade na základe zmluvy o
bežnom účte. Celková dlžná suma bez ďalších úrokov z omeškania je vo výške 3.518,43 eur (3.418,55
eur + 99,88 eur debetný zostatok).

4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom ako

bankou a veriteľom a pôvodnými žalovanými ako klientmi a dlžníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o účte v
zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 708 Obchodného zákonníka, ako aj zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Zmluvy uzavreté medzi stranami sporu
posúdil ako spotrebiteľské zmluvy v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v
súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa

05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu
je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Aj keď predmetné zmluvy sú zmluvami, ktoré vykazuje známky absolútneho obchodu a je
potrebné ich posúdiť podľa Obchodného zákonníka, sú zároveň zmluvami spotrebiteľskými a potom
normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa

Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou
Obchodného zákonníka. V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.
Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie nezaplatenej istiny vo výške 3.418,55 eur.
Je nepochybné, že pôvodný žalobca poskytol pôvodným žalovaným úver v sume 3.319,39 eur, pričom
pôvodní žalovaní uhradili celkovo sumu 1.767,28 eur, pričom súd vykonané úhrady započítal na úhradu

istiny v zmysle ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto žalovaných zaviazal na zaplatenie
istiny v sume 1.552,11 eur a čo do zvyšku istiny žalobu zamietol. Ďalším nárokom uplatneným žalobcom
bol nárok na vyčíslený úrok vo výške 276,54 eur s tým, že žalobca si zároveň uplatňoval úrok vo výške
12,5 % ročne z nezaplatenej istiny od 20.01.2009 do zaplatenia. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého
úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 12,5 % ročne. Úroková miera podobného

úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (december 2005) činila úrok 7,35 % p.a. Z toho je zrejmé,
že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade značne neprevyšuje mieru úrokov
poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu
o výške úrokov za primeranú a v súlade s dobrými mravmi. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do

splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.
V danom spore pôvodný žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 20.1.2008, teda týmto
dňom sa stal splatný celý úver, zo strany pôvodného žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej
splatnosti a súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 20.1.2008,potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Vzhľadom na uvedené tak súd zaviazal
žalovaných na zaplatenie úroku z úveru vo výške 12,5 % ročne zo sumy 3.319,39 eur od 19.12.2005
do 20.1.2008, t.j. vo výške 867,36 eur a vo zvyšnej časti úrok vo výške 12,5 % ročne z nezaplatenej

istiny od 20.1.2009 do zaplatenia zamietol. Ďalšou žalobcom uplatnenou sumou je suma nepovoleného
debetného zostatku vo výške 99,88 eur. Táto suma je tvorená len poplatkami za upomienky a poštovné.
Súd prvej inštancie však v tejto časti nároku žalobcu dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky, pretože
nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky,

ktorú si uplatňuje, preto súd žalobu v tejto časti zamietol. V rámci žalovanej sumy si žalobca uplatnil aj
nárok na úrok z omeškania vo výške 235,70 eur, ktorý však súd žalobcovi nepriznal, nakoľko žalobca
súdu nepreukázal, z akej sumy a za aké obdobie bol predmetný úrok z omeškania vyčíslený, prípadne
či nebol vyčíslený z vyššej sumy, než na akú žalobcovi vznikol nárok. Žalobcovi tak vzhľadom na vyššie
uvedené vznikol nárok na zaplatenie sumy 2.419,47 eur, keď súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie
istiny vo výške 1.552,11 eur, ako aj nárok na dlžný úrok z úveru kapitalizovaný ku dňu zosplatnenia vo

výške 867,36 eur.

5. Keďže pôvodní žalovaní v priebehu konania zomreli, súd zaviazal na zaplatenie polovice sumy vo
výške 1.209,74 eur právnych nástupcov žalovaného v 1/ rade, a to tak, že žalovaného v 1/ a 2/ rade
zaviazal na zaplatenie sumy 604,87 eur (1 zo sumy 1.209,74 eur) a na zaplatenie druhej polovice vo

výške 1.209,74 eur právneho nástupcu žalovaného v 2/ rade, v tomto konaní žalovaný v 3/ rade, pričom
výška dlžnej sumy u žalovaných nepresahuje výšku nadobudnutého dedičstva. Žalovaní sa s plnením
svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni splatnosti úveru dostali do omeškania, t.j. dňom
21.1.2008, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol medzi pôvodnými stranami
sporu dohodnutý v zmluve, t.j. vo výške 15 % ročne, a to zo sumy dlžnej istiny, na ktorú bol ten ktorý

žalovaný zaviazaný, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 3/ rade odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že nie je schopný
splatiťcelúdlžnúsumu.Manželkajenezamestnaná,evidovanánaÚradepráce,sociálnychvecíarodiny,
o čom priložil doklad. Žalovaný v 3/ rade poberá polovičný invalidný dôchodok vo výške 157,50 eur,
pričom bol zamestnaný v obci na dobu určitú od 1.6.2017 do 30.11.2017. S manželkou sa starajú o
neplnoletého syna, ktorý navštevuje základnú školu.

8. Proti tomuto rozsudku v časti určenia pomeru zodpovednosti žalovaných ako dedičov podal žalobca
odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na
miesto pôvodne žalovaného v 1/ rade R. B. vstúpili jeho dedičia uvádzaní ako žalovaní v 1/ a 2/ rade. Na
miesto pôvodne žalovaného v 2/ rade J. B. vstúpil jeho dedič v konaní následne označený ako žalovaný

v 3/ rade. Žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal, aby súd zaviazal pôvodných žalovaných spoločne
a nerozdielne, keďže zmluvu, titulom ktorej vznikol nárok žalobcu, uzatvorili ako spoludlžníci, pričom
v zmluve je vyslovene uvedené, že vystupujú ako spoludlžníci, spoločne a nerozdielne. Z uvedeného
je zrejmé, že každý zo spoludlžníkov bol zodpovedný za celý nárok svojho veriteľa, pričom splnením
povinnosti jedným z dlžníkov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosti plnenia druhého dlžníka. Po

smrti poručiteľov vstúpili do konania na strane žalovaných dvaja dedičia poručiteľa R. B. a jeden dedič J.
B.. Žalovaní v 1/ a 2/ rade ako dedičia po poručiteľovi R. B. zodpovedajú za poručiteľove dlhy do výšky
nadobudnutého dedičstva. Keďže súd ustálil výšku pohľadávky žalobcu na sumu 2.419 eur a dedičstvo,
ktoré nadobudli, bolo vo vyššej sume, zodpovedajú za predmetný dlh poručiteľa v celej výške. Keďže
každý z dedičov nadobudol polovicu z dedičstva, rovnakým pomerom zodpovedajú za dlh poručiteľa,

t.j. vo výške jednej polovice. Každého z dedičov mal súd preto zaviazať na zaplatenie sumy 1.209,75
eur s príslušenstvom. Pokiaľ ide o žalovaného v 3/ rade, ktorý zodpovedá za dlhy poručiteľa v plnom
rozsahu, súd ho mal zaviazať na zaplatenie sumy 2.419,75 eur s príslušenstvom. Vyššie uvedený pomer
zodpovednosti dedičov sleduje zodpovednosť poručiteľov. Spôsob, akým rozhodol súd, by prichádzal
do úvahy v prípade, ak by medzi pôvodnými žalovanými išlo o delený záväzok, t.j. každý z poručiteľov by

zodpovedal len do výšky polovice. Žalobca pre úplnosť uviedol, že nepodáva odvolanie voči výške istiny,
ktorá mu bola priznaná v sume 2.419,75 eur, s ktorou sa stotožňuje, a ktorá mu súčtom jednotlivých
plnení žalovaných aj bola priznaná. Nesúhlasí však so spôsobom rozdelenia zodpovednosti za dlhy
poručiteľovmedzižalovaných,ktorýbolurčenýsúdom.Navrhol,abyodvolacísúdrozsudokvnapadnutejčasti zmenil tak, že žalovaných zaviaže vo výške, ako uviedol žalobca v odvolaní, resp. zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)príslušnýnarozhodnutieoodvolanípodľa§34zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
oprávnenou osobou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v

odvolaniaminapadnutomrozsahuzrušiť.Výrokozamietnutížalobyvprevyšujúcejčastinebolnapadnutý
odvolaním, a preto ho odvolací súd nemal oprávnenie ani povinnosť preskúmavať (§ 226, § 227 ods.
1, § 228 ods. 1 a § 379 CSP).

10.Rozsahprieskumnejprávomociodvolaciehosúduboldanýodvolaniaminielenžalobcuajžalovaného
v 3/ rade, ktoré umožnilo prieskum vyhovujúcej časti rozsudku aj vo vzťahu ku žalovaným v 1/ a 2/ rade

(viď ďalej aj kompetencie odvolacieho súdu uvedené v bode 20, 21, 22 tohto uznesenia).

11. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 3.418,55 eur
spolu s úrokom z úveru zo sumy 2.906,31 eur vo výške 12,5 % ročne od 20.01.2009 až do zaplatenia.

12. O takto podanej žalobe, odvádzanej od „Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere“ zo dňa 19.12.2005,
uzatváranej medzi veriteľom s 2 spoludlžníkmi (pôvodnými žalovanými), rozhodoval súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom. Žalobca podaným odvolaním namieta práve to, že súd mal zodpovedajúco
hmotnému právu upraviť záväzok žalovaných. Záväzok plniť namietal žalovaný v 3/ rade.

13. Niet pochybnosti o tom, že vo veci ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Samotný žalobca v
podanej žalobe takúto „spotrebiteľskú“ charakteristiku zmluvného vzťahu uvádza. Nie je to v rozpore ani
s ustanovením § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej
úverovej zmluvy zo dňa 19.12.2005.

14. Z ďalej citovaných ustanovení § 511 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka plynú pravidla, ktoré sa
žiada aplikovať v záväzkovom vzťahu, kde vystupujú (tak, ako je to v predmetnej veci) viacerí dlžníci.

15. Uvedené má vplyv aj na to, či odvolanie podané jedným zo žalovaných je spojené so suspenzívnymi
účinkami vo vzťahu k ďalším žalovaným.

16. Z ustanovenia § 379 písm. c) CSP plynie, že odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem
prípadov, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z osobitného predpisu.

17. V zmysle cit. ustanovenia rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu musí súčasne zodpovedať

uplatnenému systému opravného prostriedku (v sporovom konaní je to systém neúplnej apelácie) a musí
sledovať úplne naplnenie hmotnoprávneho práva, pokiaľ predurčuje spôsoby vysporiadania právnych
vzťahov (viď aj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a
kol., Civilný sporový poriadok, komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, s. 1267).

18. Ak spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami vymedzuje hmotne právo, hmotnoprávna povaha
veci vyžaduje širší rozsah prieskumu, a preto odvolací súd nie je viazaný rozsahom viažúcim sa len na
odvolateľa.

19.Svedčíotomajnázorzodbornejprávnickejliteratúry,ktorýsasíceuvádzavnadväznostinaaplikáciu

ustanovenia § 91 a § 205 O.s.p., ale je aplikovateľný aj v nadväznosti na ustanovenie § 379 písm.
c) CSP. „Ve sporech nebo jiných právních věcech, v nichž z právního předpisu vyplývá určitý způsob
vypořádaní vztahu mezi účastníky, vzniká společenství účastníků svého druhu; i když jde z pohledu §
91 o samostatné společenství, má také prvky společenství nerozlučného, neboť soud v těchto věcech
není vázán návrhem hmotněprávní povaha věci vyžaduje, aby odvolání jen jednoho ze společníků mělo

suspenzívní účinky též ohledně výroků rozhodnutí týkajícich se ostatních společníků a aby odvolací
soud v nich nebyl vázán mezemi odvolání (srov. Též komentář k § 91 a 206).“ (Bureš, J., Drápal, L.,
Krčmář, Z. a kol. Občanský soudní řád, Komentář. II. díl. 7. vydání, Praha: C. H. Beck, 2006, str. 1120).20. Za takéhoto stavu odvolací súd bol oprávnený a povinný podrobiť prieskumu rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo vyhovujúcej časti nielen vo vzťahu k žalovanému v 3/ rade, ale aj vo vzťahu k žalovaným v 1/
a 2/ rade. Z podobného záveru týkajúceho sa odkladného účinku odvolania vychádza napr. aj R 41/2004.

21. Už vyššie je uvedené, že nároky uplatňované žalobcom proti žalovaným sú odvádzané od
spotrebiteľskej zmluvy. Predmetný spor je aj podľa 3. časti, druhej hlavy, prvého oddielu, CSP sporom
s ochranou slabšej strany.

22. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora EÚ (veľká komora) zo dňa 17. mája
2022 vo veci C-869/19, týkajúci sa okrem iného aj vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa odvolacieho
súdneho konania vo vzťahu k ex offo povinnosti súdu posudzovať podmienky spotrebiteľskej zmluvy. V
bode 25. a 26. rozsudku Súdny dvor uvádza: „Z toho vyplýva, že v súlade so zásadou ekvivalencie, ak
je vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o odvolaní, podľa vnútroštátneho práva oprávnený alebo povinný
posúdiť z úradnej moci zákonnosť právneho aktu z hľadiska vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku,

musí byť oprávnený alebo povinný posúdiť z úradnej moci zákonnosť takéhoto aktu z hľadiska tohto
ustanovenia smernice 93/13 aj vtedy, ak otázka zákonnosti tohto aktu z hľadiska týchto pravidiel nebola
vznesená na prvom stupni. Ak teda v takejto situácii skutočnosti v spise, ktoré má vnútroštátny odvolací
súd k dispozícii, smerujú k otázke možnej nekalej povahy zmluvnej podmienky, tento súd je povinný
posúdiť z úradnej moci zákonnosť tejto podmienky z hľadiska kritérií stanovených touto smernicou

(pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. mája 2013, Jőrös, C-397/11, EU:C:2013:340, bod 30). Účastníci
konania, ktorí predložili Súdnemu dvoru písomné pripomienky v tomto konaní, sa rozchádzajú v názore
na existenciu judikatúry Tribunal Constitucional (Ústavný súd, Španielsko) alebo Tribunal Supremo
(Najvyšší súd), podľa ktorej by uplatnenie pravidiel verejného poriadku ex offo predstavovalo výnimku
z predmetných zásad súdneho konania. Keďže článok 6 smernice 93/13 predstavuje ustanovenie

rovnocenné vnútroštátnemu pravidlu verejného poriadku, vyplýva z toho, že ak sa podľa vnútroštátnej
judikatúry takéto pravidlá verejného poriadku považujú za výnimku z uplatňovania predmetných zásad
súdnehokonania,vnútroštátnysúd,ktorýrozhodujeoodvolaní,musímaťmožnosťuplatniťexoffodôvod
založený na porušení článku 6 ods. 1 smernice 93/13.“

23. Rovnako je ex offo povinný vyvodiť zákonné následky nesúladu zmluvných dojednaní so
spotrebiteľským právom podľa osobitných právnych noriem (napr. Zákon o ochrane spotrebiteľa, Zákon
o spotrebiteľských úveroch, upravujúci požiadavku náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
dikcie § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. platného a účinného v čase uzavretia zmluvy) a
z absencie obligatórnej náležitosti vyvodiť zákonný následok predpokladaný týmto ustanovením, a to

vo vzťahu k uvedeniu ročnej percentuálnej miery nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, v spojení s ust. § 4 ods. 2 písm. i), a to výpočet nákladov
uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide
o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto
nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

24. Preto odvolací súd realizoval prieskum odvolaním napadnutých výrokov aj podľa týchto pravidiel.

25. Dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia), na základe ktorého žalobca podal odvolanie, je vykladaný tak,

že nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je
naplnený v prípade, ak na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. opomenul
aplikovať príslušnú právnu normu), aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto príslušnej právnej
normy aplikoval normu inú), obsah právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a
správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

26. Podľa § 511 ods. 1 až 3 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

27. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol
uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiťo tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od
nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili, alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu
inak zbavili.

28. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od
ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento
podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

29. V konaní bolo nesporné, že úverovú zmluvu zo dňa 19.12.2005 uzavreli pôvodne žalovaný v 1/ rade
R. B. a žalovaný v 2/ rade J. B. spoločne a nerozdielne ako spoludlžníci. V priebehu konania žalovaný v
1/ rade, žalovaný v 2/ rade zomreli. Uznesením č.k. 10C/63/2009-148 zo dňa 3.11.2016 rozhodol súd o
pokračovaní v súdnom konaní s dvoma dedičmi po žalovanom v 1/ rade ako žalovanými v 1/ a 2/ rade.
a jedným dedičom po žalovanom v 2/ rade ako žalovaným v 3/ rade. Po pôvodnom žalovanom v 1/ rade
sa dedičmi stali deti žalovaného, každý v rozsahu 1/2. Čistá hodnota dedičstva bola určená vo výške

7.635 eur. Po pôvodnom žalovanom v 2/ rade sa dedičom stal syn žalovaného, pričom hodnota čistého
dedičstva bola 1.654 eur.

30. Z uzavretej zmluvy o úvere je potrebné vyvodiť záver, že išlo o spoločný záväzok pôvodných
žalovaných v 1/ rade a 2/ rade, na ktorý je potrebné aplikovať citované ustanovenie § 511 OZ.

31. Spoločný záväzok, kedy na strane dlžníka vystupuje viacero subjektov, môže byť spoločný a
nerozdielny, t.j. solidárny, alebo delený. Delenými sú všetky spoločné záväzky s deliteľným plnením, pri
ktorých právny predpis, rozhodnutie súdu alebo dohoda účastníkov nestanovuje solidaritu. V prípade
delených záväzkov je voči veriteľovi povinný dlžník plniť len svoj vymedzený diel a veriteľ od neho

nemôžepožadovaťviac.Zobsahuzmluvyuzavretejmedzipôvodnýmistranamisporuzodňa19.12.2005
však nevyplýva, že by išlo o záväzok delený, ale išlo o záväzok solidárny. Ak je záväzok solidárny, veriteľ
je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek zo zaviazaných dlžníkov, ako to uviedol žalobca
vo svojom odvolaní. Ukončené dedičské konanie po niektorom zo solidárne zaviazaných spoludlžníkov
na uvedený záver nemá žiaden vplyv. Pre riešenie vnútorného vzťahu medzi spoludlžníkmi platí v plnom

rozsahu § 511 OZ.

32. Z vyššie uvedených dôvodov je preto naplnený odvolací dôvod, na ktorý poukazoval žalobca, teda
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie ustanovenia zákona upravujúce
spoločné záväzky nesprávne aplikoval, pričom ako dôvod takejto aplikácie vo svojom odôvodnení

uviedol skutočnosť, že pôvodní žalovaní v priebehu konania zomreli. Avšak neuviedol dôvod, pre ktorý
by v takomto prípade malo dôjsť k zmene zo solidárneho záväzku na záväzok delený.

33. Súd prvej inštancie sa však správne v odôvodnení rozsudku zameral na právne posúdenie
zmluvného vzťahu, z ktorého uplatnený nárok vzišiel. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu

konštatuje, že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.12.2005 je bez pochybností zrejmé,
že na právny vzťah založený predmetnou zmluvou je nutné aplikovať príslušné ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv
spotrebiteľa a súčasne je nutné podriadiť predmetný zmluvný vzťah právnemu režimu osobitnej právnej
normy upravujúcej spotrebiteľské úvery účinnej v čase uzatvorenia zmluvy, a to zákonu č. 258/2001

Z.z. Odvolací súd poznamenáva, že právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, ako
vzťahu spotrebiteľského a vyplývajúceho zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani samotným žalobcom
v odvolaní spochybnené a namietané nebolo.

34. Odvolací súd preto považuje za potrebné uviesť, že účelom zavedenia osobitného inštitútu

spotrebiteľskej zmluvy a aj legislatívneho uzákonenia osobitnej právnej úpravy zaoberajúcej sa
problematikou ochrany práv spotrebiteľa, ako spravidla slabšej zmluvnej strany, bolo dôsledné hájenie
práv spotrebiteľov v právnych vzťahoch s dodávateľom, práve za účelom zachovania rovnováhy
v právach a povinnostiach týchto nerovných subjektov zmluvného vzťahu. Je všeobecne známou
skutočnosťou, že na strane dodávateľa, ako právnickej osoby, spravidla vystupuje ekonomicky silná

spoločnosť disponujúca aj silným odborným, právne a administratívne zdatným personálom, spravidla
aj špeciálne školeným, ktorého pôsobenie v zmluvnom vzťahu sleduje celkom prirodzene prioritne
ekonomické a komerčné záujmy dodávateľa. Na druhej strane zmluvného záväzkového vzťahu je
fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý spravidla disponuje len minimom (alebo ani tým) všeobecnéhorozhľadu v oblasti právnej a ekonomickej, s minimálnymi vyjednávacími schopnosťami a minimálnymi
skúsenosťami v kontraktačnom procese, ktorý spravidla má len všeobecné, prípadne len povrchné alebo
úplne nulové vedomosti o svojich právach, zákonných možnostiach a právnej ochrane, ktorá mu zo

zákonnej úpravy spotrebiteľského práva náležia ex lege, a o ktorých ho spravidla dodávateľ osobitne ani
nepoučuje. Je povinnosťou súdu poskytovať spotrebiteľovi osobitnú právnu ochranu, ktorá však vždy
vyplývazplatnejprávnejúpravyapohybujesavjejzákonnýchmedziach.Ajvdanomprípade,pokiaľsúd
nezameral pozornosť na skúmanie zákonných náležitostí posudzovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
nie len z hľadiska jej súladnosti s úpravou spotrebiteľských zmlúv v zmysle lex generalis - Občianskeho

zákonníka, ale aj s osobitnou právnou normou lex specialis upravujúcou spotrebiteľské úvery - zákonom
č. 258/2001 Z.z., nekonal tak v súlade so zákonným rámcom vymedzeným a daným súdu ako rozsah
jeho prieskumnej právomoci v spotrebiteľskom vzťahu.

35. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s
posúdenímuvedenýchnáležitostípredmetnejzmluvy(viďbod23vyššie),pričomodvolacísúdpoukazuje

na obsah predmetnej zmluvy, ktorej súčasťou je aj dohoda o poistení úveru v čl. VII., pričom z obsahu
zmluvy nevyplýva, či poplatok za poistenie bol zahrnutý do výšky RPMN. V ďalšom je potrebné poukázať
aj na skutočnosť, že žalobca si podanou žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorá má
predstavovať, okrem iného istinu zosplatneného úveru. Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplýva, ako sa súd vyporiadal s ust. § 565 prvá veta Občianskeho zákonníka, ktoré uvádza: „Ak

ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.“ Odvolací súd poukazuje, že posúdenie
(ne)možnosti zosplatniť úver má vplyv na plynutie premlčacej doby, ako aj na žalobou uplatňovaný nárok
na úrok z omeškania, keďže v prípade, že neboli splnené podmienky na zosplatnenie úveru, úrok z
omeškania možno priznať len odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok.

36. Za takéhoto stavu odvolací súd dospel k záveru, že sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. h) CSP, a preto mu neostala iná možnosť len v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

37.Úlohousúduprvejinštancievďalšomkonaníprirešpektovanívyššieuvedenýchzáverovodvolacieho
súdu bude splniť si ex offo povinnosť skúmať náležitosti predmetnej spotrebiteľskej zmluvy, pričom
v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie, ako sa s týmito náležitosťami vysporiadal s poukazom na
obligatórnu náležitosť, a to RPMN, uvedenie ktorej, resp. jej uvedenie v nesprávnej výške, má za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Zároveň sa vysporiada aj so skutočnosťami týkajúcimi

sa zosplatnenia úveru žalobcom, pričom jeho úlohou bude skúmať splnenie podmienok pre zosplatnenie
v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Posúdenie týchto okolností bude smerodajné aj z časového
hľadiska pre priznanie nároku na úroky z omeškania uplatnené žalobcom v tomto konaní.

38. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

39.Vnovomrozhodnutísúdprvejinštancierozhodneajotrováchodvolaciehokonania§396ods.3CSP.

40. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP a § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).