Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/71/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719202791
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8719202791.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov
senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci navrhovateľky: Z. D., R.. D., S..
X.X.XXXX, N. M. S. H., V. XX, proti povinnému z platenia výživného: Q. D., R.. V., S.. XX.X.XXXX, N. M.
L., Q. XXX, právne zastúpený Mgr. Lucia Lorenčíková, advokátka so sídlom AK Poprad, Nám. sv. Egídia
95, IČO: 50 053 167, o určenie manželského výživného, o odvolaní povinného z platenia výživného proti

rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15Pc/26/2019-211 zo dňa 24.09.2021, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je určenie manželského výživného na návrh navrhovateľky.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. Odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke manželské výživné za obdobie od 4.6.2019 do
31.3.2020 mesačne po 250,- eur a za obdobie od 1.4.2020 do 14.7.2020 po 150,- eur mesačne.

II. Dlžné výživné vo výške 1.725,- eur j e odporca p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v lehote štyroch
mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.“

3. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil ust. § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z.
o rodine (ďalej len Zákon o rodine).

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd tým, že návrh na určenie manželského výživného navrhovateľka
podala na tunajší súd dňa 4.6.2019, teda rozhodným obdobím, za ktoré je možné priznať navrhovateľke
manželské výživné, je obdobie od 4.6.2019 do 14.7.2020, kedy bolo ich manželstvo právoplatne
rozvedené. V rozhodnom období navrhovateľka bola na rodičovskej dovolenke, resp. neskôr vedená
na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 4.6.2019 do 1.3.2020, nakoľko v zmysle

Pracovnej zmluvy uzavretej so zamestnávateľom N. V. - V., L..V.., V. nastúpila do práce dňom 2.3.2020.
Pracovná zmluva (neskôr predlžovaná) bola uzatvorená na dobu určitú od 2.3.2020 do 1.6.2020.Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o výške manželského výživného diferencoval túto výšku
na obdobie od 4.6.2019 (podanie návrhu) do 31.3.2020 (aj keď bola navrhovateľka zamestnaná od
2.3.2020, je nepochybné, že prvú mzdu za mesiac marec obdŕžala až v mesiaci apríl 2020) a na obdobie

od 1.4.2020 do 14.7.2020 (právoplatnosť rozvodového rozsudku). Odporca zdeklaroval svoje príjmy
(výdavky nie) výplatnými páskami za obdobie od januára do mája 2020 vrátane, v zmysle ktorých bol
jeho čistý príjem 342,02 eur. Z výpisu z Obchodného registra mal súd preukázané, že odporca je jediným
konateľom a spoločníkom v obchodnej spoločnosti I. N. V..R..J.., zapísanej do obchodného registra
dňa 4.7.2019 so splateným základným imaním 5.000,- eur. Podľa daňového priznania za rok 2019 (od

4.7. do 31.12.2019) bol základ dane tejto spoločnosti 1.314,25 eur. Podľa údajov z Finstatu, ktoré súdu
predložila právna zástupkyňa navrhovateľky, predstavovali za 6 mesiacov roku 2019 celkové výnosy a
tržby spoločnosti 113.986,- eur, zisk 1.030,- eur. Podnikateľskú činnosť do 2.7.2019 vykonával odporca
na základe živnostenského oprávnenie, čo mal súd preukázané výpisom zo živnostenského registra
Okresného úradu Kežmarok. Súd uveril tvrdeniam navrhovateľky, ktoré zo strany odporcu ani neboli
vyvrátené, resp. popreté, že nezhody v manželstve vznikali hlavne preto, že odporca navrhovateľku

klamal v otázkach financií, naposledy pri vybavovaní a čerpaní úveru z Y. M., L..V.. vo výške 40.000,- eur,
a preto bola nútená dňa 31.5.2019 odísť zo spoločnej domácnosti aj s obomi mal. deťmi. Súd vychádzal
aj z odporcom nepopretých skutočností, že ako živnostník, keď pracoval ako kuriér, dosahoval príjem
1.200,- eur mesačne. Po tom, čo zmenil spoločnosť, pre ktorú vykonával kuriérsku službu, rozhodol sa
stať jej spoločníkom, za ktorým účelom navrhovateľku presvedčil vziať si úver z Y. M., L..V.. vo výške

40.000,- eur, z ktorej sumy mala byť polovica použitá na investíciu do spoločnosti a druhá polovica
na zabezpečenie spoločného bývania. Po poukázaní sumy úveru z banky na účet v N. M., L..V.., kde
mali spoločné dispozičné oprávnenie, manžel toto oprávnenie zrušil ešte v deň poukázania sumy úveru,
resp. po prevode financií navrhovateľkou v sume 2.607,33 eur na iný účet, ako odporca uviedol. Ako
už je vyššie uvedené a ako konštatoval aj krajský súd, ohľadom tohto výberu finančných prostriedkov

navrhovateľkou zo spoločného účtu manželov, vychádzajúc zo sumy, ktorá zo spoločného účtu bola
ponechaná manželovi, nie je vôbec správne sa týmto výberom zaoberať. Počas manželstva si účastníci
konania zobrali 3 úvery a to v banke v V., L..V.. vo výške 35.000,- eur, kde momentálne musí platiť
navrhovateľka mesačnú splátku po 20,- eur, keďže odporca nereaguje na výzvy V., L..V.. a vyhýba sa
splácaniu splátok, v Y. M. L..V.. sumu 40.000,- eur a v Q., L..V.. sumu 45.000,- eur. Odporca finančné

prostriedky vyslovene využil vo svoj prospech a pre účely jeho účasti na podnikaní inej spoločnosti,
keď vložil finančné prostriedky ako tichý spoločník do spoločnosti N.-X. V..R..J.. vo výške 50.000,- eur.
Uvedené finančné prostriedky vo výške 50.000,- eur mu konateľ a spoločník p. N. Ď. vrátil v roku 2020,
o čom má navrhovateľka vedomosť. Súd tieto skutočnosti síce nemal preukázané a išlo o tvrdenia
navrhovateľky, avšak, a to s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Súd neuveril deklarovaným príjmom odporcu, tu sa stotožňuje aj s názorom navrhovateľky a jej právnej
zástupkyne, nakoľko tie by nepostačovali ani na pokrytie jeho základných životných potrieb a naviac
súdnych pojednávaní sa nezúčastňoval s odôvodnením, že je pracovne vyťažený, resp. pracovne sa
nachádza na západnom Slovensku. Zrejme za cca 300,- eur mesačne by takúto prácu nevykonával.

Súd pri rozhodovaní o návrhu bral do úvahy aj správanie účastníkov počas manželstva, prihliadol na
skutočnosť, že už počas manželstva navrhovateľka sama zabezpečovala tak chod domácnosti, ako
aj starostlivosť o 2 maloleté deti. Životná úroveň oboch bola, aj je, diametrálne odlišná. Dlhy odporcu
prezentované na pojednávaní, exekúcie, ktoré sú voči nemu vedené, nie sú dôvodom na to, aby
sa odporca vyhýbal svojim zákonným povinnostiam vyplývajúcim už aj z predchádzajúcich súdnych

rozhodnutí. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti priznaná suma manželského výživného poslúži
na pokrytie základných životných potrieb navrhovateľky, súvisiacich s bývaním, stravovaním, ošatením
a pod., teda výdavkov, ktoré v spoločnosti nie sú žiadnym luxusom, ale esenciálnou súčasťou života,
zároveň len naozaj v nevyhnutnej miere zmierni odlišnú úroveň teraz už bývalých manželov.

5. Návrh za obdobie od kedy mala navrhovateľka príjem z pracovnej činnosti, teda odkedy sa zmiernil
rozdiel medzi jej životnou úrovňou a životnou úrovňou odporcu nad sumu 150,- eur, súd zamietol.
Navrhovateľke súd teda za obdobie od podania návrhu do 31.3.2020 priznal výživné vo výške 250,- eur
mesačne a za obdobie od 1.4.2020 do 14.7.2020 (právoplatnosť rozvodového rozsudku) jej súd priznal
výživné vo výške 150,- eur mesačne. Spolu by teda za celé rozhodné obdobie mal odporca zaplatiť

navrhovateľke manželské výživné vo výške 3.025,- eur (10 mesiacov x 250,- eur za jún 2019 až marec
2020, 3 mesiace x 150,- eur za apríl až jún 2020 a za polovicu júla 2020 vo výške 75,- eur). Neodkladné
opatrenie, ktorým súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky, sa stalo vykonateľným dňa
24.7.2019 (výživné mal platiť do 15.dňa v mesiaci). Teda za mesiace august 2019 až do polovice júla2020 mal odporca prispievať navrhovateľke manželským výživným v zmysle neodkladného opatrenia
po 150,- eur. Túto sumu vo výške 1.725,- eur (150, eur - x 11,5 mesiaca - august 2019 do polovice
júla 2020) súd započítal do celkovej sumy výživného, ktoré mal odporca navrhovateľke uhradiť za celé

rozhodnéobdobie.Ostalomutedazaplatiťnadlžnomvýživnomsumu1.300,-eur,kuktorejsúdpripočítal
výživné za obdobie od podania návrhu za mesiac jún 2019 v alikvótnej výške 175,- eur (od 4.6.2019) a
za mesiac júl 2019 vo výške 250,- eur, teda spolu dlžné výživné predstavuje sumu 1.725,- eur.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 52, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového (ďalej

len „CMP“).

III. Obsah odvolaní povinného z platenia výživného a vyjadrení k odvolaniu

7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný z platenia výživného, a to proti
výroku I. a II. Namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 220 ods. 2 CSP, nedostatočne

sa zaoberal právnymi argumentmi navrhovateľky, rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, nezaoberal sa
dôkazmi,ktorépovinnýzplateniavýživnéhooznačilapredložilvkonanínapreukázaniesvojichtvrdení,a
tieto dôkazy ani bližšie nevyhodnotil, vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Z predložených dokladov, t.j. z daňového priznania za rok 2019 jednoznačne
vyplýva, že jeho príjmy boli porovnateľné, ak nie menšie ako príjmy navrhovateľky, ich životná úroveň

bola vyrovnaná. Povinný z platenia výživného rovnako predložil výplatné pásky, z ktorých vyplýva,
že jeho príjem zo závislej činnosti bol minimálny. Súd tieto dôkazy vyhodnotil v jeho neprospech,
hoci nie je zrejmé, z akých zistení vychádzal. Rovnako poukázal na pandemickú situáciu, ktorá ho
prinútila odísť za prácou mimo miesta bydliska. Poukázal na skutočnosť, že na základe neodkladného
opatrenia bolo vedené exekučné konanie, a to aj počas doby, keď už súd zrušil neodkladné opatrenie,

z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s argumentáciou povinného z platenia
výživného, že výživné, ktoré bolo exekučne zrážané, pokrylo celé obdobie, kedy prichádzalo do úvahy
priznanie manželského výživného, pričom zároveň nie je z odôvodnenia rozsudku absolútne zrejmé, na
základe akých myšlienkových procesov dospel súd k určeniu výšky výživného, či už za obdobie, kedy
navrhovateľka nemala byť zamestnaná, a už vôbec neodôvodnil, prečo jej má byť priznané manželské

výživné za obdobie, kedy bola zárobkovo činná a mala riadny príjem. Navrhol z dôvodov na vady
spočívajúce v absencii zákonného a postačujúceho odôvodnenia, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancievjehoI.aII.výrokuzrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

8. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného z platenia výživného uviedla, že považuje

napadnuté rozhodnutie za správne, náležite odôvodnené.

9. Odvolateľ vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky zotrval na svojom odvolaní a skutkových a právnym
okolnostiach v ňom uvedených.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2
ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), v spojení s ust. § 34
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie

podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario a zistil, že boli splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Zo skutočného stavu veci vyplýva, že odvolací súd uznesením č.k. 21CoP/144/2019-41 zo dňa

26.9.2019 potvrdil uznesenie Okresného súdu Poprad č.k. 15Pc/26/2019-37 zo dňa 17.7.2019, ktorým
súd prvej inštancie neodkladným opatrením uložil povinnému platiť navrhovateľke výživné v sume
150,- eur mesačne, a to do právoplatného skončenia konania o určenie manželského výživného
vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 15Pc/26/2019. Uznesením súdu prvej inštancie
č.k. 15Pc/26/2019-129 zo dňa 27.1.2021 súd zrušil neodkladné opatrenia nariadené uznesením súdu

prvej inštancie č.k. 15Pc/26/2019-17 zo dňa 17.7.2019. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k.
14P/132/2019-54 zo dňa 16.6.2020 bolo manželstvo účastníkov rozvedené, a na čas po rozvode bola
schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa maloleté deti zverili do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletejX. sumou 120,- eur mesačne a na maloletého R. sumou 90,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou
rozsudku o rozvode manželstva. Zároveň súd upravil stretávanie otca s maloletými deťmi.

12. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z

manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

14. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

15. Citované zákonné ust. § 71 ods. 1 upravuje vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, ktorá vzniká
uzavretím manželstva a trvá do jeho zániku, bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú, alebo nie, pričom sa
vyžaduje ich rovnaká životná úroveň. Znenie zákona predpokladá, že manželia si budú plniť vyživovaciu
povinnosť dobrovoľne, keď jej úprava súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy len vtedy, ak druhý

manžel vyživovaciu povinnosť neplní vôbec, alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v
životnej úrovni manželov. Inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený aj na určitých
morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahoch
súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri
iných druhoch vyživovacej povinnosti. Manželstvo je právnym zväzkom, v ktorom manželia sú povinní žiť

spolu, navzájom si pomáhať, rešpektovať sa, byť si verní, starať sa spoločne o deti a podľa schopností
a možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny. Automaticky však neplatí záver o
tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Každé konkrétne
porušenie povinnosti je potrebné posudzovať individuálne, vzhľadom na okolnosti daného prípadu.

16. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi je spolu s výživným dieťaťa najväčší, týka
sa všetkých osobných potrieb, tzn. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia.
Východiskom je rovnaká životná úroveň manželov, ktorá však neznamená mechanickú rovnosť v
majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, ale treba vziať do úvahy konkrétnu mieru
potrieb manželov danú povahou ich práce, spôsobom života, zdravotným stavom manželov a pod.

Zároveň je potrebné zaoberať sa aj otázkou starostlivosti o domácnosť, pričom sa už nehovorí o
spoločnej domácnosti, ako aj potrebou osobnej starostlivosti o deti. Aj výkonom týchto činností je
potrebné priznať finančné ohodnotenie, resp. ich posúdiť ako možný materiálny ekvivalent peňažného
plnenia zo strany druhého manžela, a až po jeho posúdení možno porovnať životnú úroveň manželov.
Súd si už v rámci prípravy pojednávania a následne aj v priebehu konania zabezpečí podklady pre záver

o životnej úrovni manželov, tzn. ich osobné, príjmové, majetkové pomery, výdavky, a pri rozhodovaní
prihliadne na osobitnú starostlivosť o domácnosť, či manželia žijú spolu, ak nie prečo, s kým žijú a pod.,
ako aj na dôvody neplnenia vyživovacej povinnosti, na základe čoho určí výživné vo výške, v ktorej by
malo zabezpečiť v zásade rovnakú životnú úroveň manželov vzhľadom na ich konkrétne pomery, resp.
návrh zamietne.

17. Civilný mimosporový poriadok identifikuje rozsah zisťovania skutkového základu (podkladu)
rozhodnutia tak, že súd je povinný zistiť v konaniach podľa tohto zákona, akým je aj predmetné
konanie, skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv,
povinností a právom chránených záujmov (§ 35 CMP). Pri zisťovaní skutočného stavu veci súd nie je

obmedzený zákonnou ani sudcovskou koncentráciou (§ 34 CMP). Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy
ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP). Dôkazné bremeno
teda má súd, a to bez ohľadu na to, či konanie začal ex offo alebo na návrh. Treba pritom zdôrazniť, že
ani v mimosporových konaniach táto procesná aktivita súdu, suplujúca pasivitu účastníkov nemôže byť
vnímaná absolútne. Súd supluje aktivitu účastníkov vtedy a v takej miere, aká je potrebná na zistenie

skutočného stavu veci.

18. Predmetom konania je návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala výživy od povinného manžela s
poukazomnaust.§71Zákonaorodine.Výživnépožadujezdôvodu,žejejpríjmovépomerynepostačujúna úhradu základných životných potrieb, v čase podania návrhu bola na rodičovskej dovolenke, poberala
rodičovský príspevok vo výške 220,- eur, a 70,- eur prídavky na dve mal. deti, pravidelne platí inkaso
vo výške 55,- eur, mobil 55,- eur, poplatok za komunálny odpad, strava 300,- eur mesačne, internet 12,-

eur každý tretí mesiac, materská škola 25,- mesačne, hygienické potreby a ošatenie 30,- eur mesačne,
poistku na auto a pod. Od 4.6.2019 do 1.3.2020 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na
Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, následne nastúpila do práce dňom 2.3.2020, na základe pracovnej
zmluvyuzavretejsozamestnávateľomN.V.-V.,L..V..,nadobuurčitúod2.3.2020do1.6.2020.Nadruhej
strane povinný z platenia výživného zdeklaroval svoje príjmy výplatnými páskami za obdobie od januára

do mája 2020 s jeho čistým príjmom 342,02 eura. Povinný z platenia výživného je jediným konateľom
a spoločníkom v obchodnej spoločnosti I. N., V..R..J.., so splatením základným imaním 5.000,- eur,
podľa daňového priznania za rok 2019 od 4.7. do 31.12.2019 bol základ dane tejto spoločnosti 1.314,25
eura. Podľa údajov z Finstatu, ktoré súdu predložila právna zástupkyňa navrhovateľky, predstavovali za
6 mesiacov roku 2019 celkové výnosy a tržby spoločnosti 113.986,- eur, zisk 1.030,- eur. Okrem toho
povinný z platenia výživného vykonával podnikateľskú činnosť do 2.7.2019 na základe živnostenského

oprávnenia. Povinný z platenia výživného ako živnostník pracoval ako kuriér s dosahovaným príjmom
1.200,- eur mesačne, avšak po tom, čo zmenil spoločnosť, pre ktorú vykonával kuriérsku službu,
rozhodol sa stať jej spoločníkom.

19. Základ odvolacej argumentácie povinného manžela je nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie

o priznaní manželského výživného namietajúc, že súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 220 ods. 2
CSP, nedostatočným odôvodnením súdom, nezaoberaním sa dôkazmi, ktoré označil a predložil v konaní
na preukázanie svojich tvrdení, a nevyhodnotením týchto dôkazov, čím súd prvej inštancie dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, keď z daňového priznania za rok 2019 jednoznačne vyplýva, že jeho
príjmy boli porovnateľné, ak nie menšie ako príjmy navrhovateľky, ich životná úroveň bola vyrovnaná.

20. Odvolací súd sa touto odvolacou argumentáciou zaoberal, pričom uzatvára, že nesporne bola
vykonaným dokazovaním preukázaná diametrálne odlišná životná úroveň manželov, taktiež skutočnosť,
že príjmová tieseň navrhovateľky je výsledkom pričinenia manžela, ktorý si svoju zákonnú povinnosť
riadne zabezpečiť potreby rodiny neplnil (napriek právoplatným uzneseniam o nariadení neodkladného

opatrenia, ktorými bol zaviazaný platiť manželské výživné, ale aj výživné na maloleté deti, tieto
povinnosti si riadne neplnil a v oboch veciach sa viedli exekučné konania). Odvolací súd tiež súhlasí
s argumentáciou prvoinštančného súdu, že výdavky deklarované navrhovateľkou nepresahujú rámec
bežnej rodiny a navrhovateľka v konaní zdeklarovala dostačujúcim spôsobom pre rozhodnutie súdu
tak svoje príjmy, ako aj svoje výdavky. V tejto časti považuje napadnuté rozhodnutie odvolací súd za

správne.

21.Vovzťahukdeklarovanýmpríjmomodporcu,saodvolacísúd stotožňuje snázoromprvoinštančného
súdu, že tieto by nepostačovali ani na pokrytie jeho základných životných potrieb s poukazom na postoj
povinného manžela, ktorý sa súdnych pojednávaní nezúčastňoval s odôvodnením, že je pracovne

vyťažený, resp. pracovne sa nachádza na západnom Slovensku. Rovnako správne súd pri rozhodovaní
o návrhu bral do úvahy aj správanie účastníkov počas manželstva, prihliadol na skutočnosť, že už počas
manželstva navrhovateľka sama zabezpečovala tak chod domácnosti, ako aj starostlivosť o 2 maloleté
deti, zdôrazňujúc, že dlhy povinného manžela (prezentované na pojednávaní, exekúcie, ktoré sú voči
nemu vedené), nie sú dôvodom na to, aby sa vyhýbal svojim zákonným povinnostiam vyplývajúcim už

aj z predchádzajúcich súdnych rozhodnutí.

22. Na druhej strane odvolací súd zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby súd prvej inštancie ustálil
príjem povinného z platenia výživného a dostatočne zistil a vyhodnotil jeho osobné, majetkové a
zárobkové pomery. Taktiež je potrebné ustáliť zisk výživou povinnej osoby z jej podnikania po odpočítaní

odôvodnených výdavkov od príjmu z podnikania. Konajúci súd sa dôsledne nevysporiadal ani s tým,
z akých finančných prostriedkov si zabezpečuje manžel svoje nevyhnutné životné náklady a v tomto
smere sa uspokojil iba s jeho tvrdením bez toho, aby ním uvedené okolnosti verifikoval a dokazovanie
nezameral na zisťovanie potencionálnych schopností a možností manžela, hoci ustanovenie § 75
ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, ktoré je všeobecným ustanovením a vzťahuje sa na všetky

druhy vyživovacích povinností. V zmysle § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určovaní
výživného sú rozhodujúcimi kritériami odôvodnené potreby oprávneného (v súdenej veci navrhovateľka)
a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (manžel). Zatiaľ čo okolnosti odôvodnených
potrieb navrhovateľky boli v prejednávanom prípade ustálené v zásade akceptovateľne, súd prvejinštancie na túto povinnosť u manžela rezignoval, keď schopnosti, možnosti a majetkové pomery
manžela neboli náležitým spôsobom vyhodnotené a ustálené. Keďže neposúdil všetky do úvahy
prichádzajúcerozhodnéokolnostidanejvecičodopriznaniarozsahuvýživnéhonamanželku,predčasný

je potom aj jeho výrok o určení dlžného výživného (výrok II.), výrok o zamietnutí návrhu vo zvyšku (výrok
III.) i výrok o trovách konania (výrok IV.) ako výroky súvisiace.

23. Náprava popísaných pochybení súdu prvej inštancie v odvolacom konaní by vyžadovala takú mieru
ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej

inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391 ods. 3 CSP).

24. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere tak,
aby boli úplne zistené pomery na strane povinného manžela a ustálený jeho príjem, a až na základe
komplexného zhodnotenia pomerov na strane povinného manžela vo veci opätovne rozhodne. Zároveň

s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodne i o trovách konania.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).