Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. september 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115213547
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5115213547.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobca: Ing. Y. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX, H., právne zastúpený: JUDr. Janka Chorvátová, advokát, so sídlom
Y. W. XX., N., proti žalovaným: 1/ Ing. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, H., 2/ W. Q., rod.
T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, H., zastúpená splnomocneným zástupcom Ing. P. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, H., o zaplatenie 1.958,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
1/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/227/2015-189 zo dňa 30. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a

nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.958,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 1.237,32 eur od 17.07.2015 do zaplatenia a vo výroku IV. o nároku na náhradu
trov konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie nedotýka.

Žalobca m á proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o uloženie povinnosti žalovaným 1/ a

2/ platiť žalobcovi sumu 29,50 eur mesačne do troch dní po uplynutí každého kalendárneho mesiaca
počnúc01.05.2015zastavil.Žalovaným1/a2/uložilpovinnosťspoločneanerozdielnezaplatiťžalobcovi
sumu 1.958,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.237,32 eur od
17.07.2015 do zaplatenia, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku uplatneného
nároku titulom úrokov z omeškania súd žalobu žalobcu zamietol. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, že žalobca má proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na ich náhradu v celom rozsahu.

2. Nárok žalobcu posudzoval podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, § 123, § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že so zreteľom na to, ako a čím žalobca skutkovo odôvodňoval svoju
žalobu, bolo zrejmé, že pre uplatnený nárok, žalované plnenie, považoval za rozhodné, že žalovaní
1/ a 2/ v žalovanom období od 06.12.2011 do 30.04.2015 a v období od 19.03.2016 do 19.03.2018
(„rozhodné obdobie“) bez právneho dôvodu užívali pozemok KNC parcela č. 935/6 o výmere 229 m2 -

orná pôda, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalobca žiadal zaplatenie sumy vo výške 1.237,32
eur za rozhodné obdobie od 06.12.2011 do 30.04.2015 spolu v sume 1.237,32 eur a za obdobie
od 19.03.2016 do 19.03.2018 v sume 720,90 eur, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia za
užívanie dotknutého pozemku a v rozsahu výmery užívanej plochy 229 m2.Podľa súdu prvej inštancie základom procesnej obrany žalovaných 1/ a 2/ bolo spochybnenie
vlastníckeho práva žalobcu k danej nehnuteľnosti KNC 935/6 - orná pôda o výmere 229 m2, ktorá bola
predmetom prebiehajúceho konania sp. zn. 25C/54/2016 a bol vedený spor o vlastnícke právo, ktoré

konanie bolo právoplatne skončené zamietnutím návrhu žalovaného v rade 1/ s potvrdením vlastníckeho
práva žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti (KNC parcela č. 935/6 o výmere 229 m2 - orná pôda)
zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. H..
Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci žalobca sa dôvodne domáhal súdnej ochrany,
keďže do jeho práv vlastniť majetok bolo zasiahnuté a nemohol realizovať svoje vlastnícke oprávnenie.

Vlastnícke právo (vlastniť majetok) žalobca nemohol realizovať práve v dôsledku zásahu žalovaných 1/
a 2/ a z existencie tohto zásahu vyvodil v uplatnení majetkovej ujmy či už škody alebo bezdôvodného
obohatenia. Teda, žalovaní 1/ a 2/ porušili primárnu povinnosť nezasahovať do vlastníckeho práva
žalobcu a osobou povinnou na odstránenie protiprávneho stavu bol ten, kto do jeho vlastníckeho práva
zasiahol. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že popri uplatnení nároku smerujúceho k odstráneniu
protiprávneho stavu, t. j. vo všeobecnosti vindikačnej žaloby (vypratanie pozemku) bolo možné

uplatňovať si aj zodpovednostné nároky kompenzujúce vo svojej podstate existenciu protiprávneho
stavu, či už bezdôvodného obohatenia, kedy tretia osoba si privlastňuje úžitkovú hodnotu pozemku
bez právneho dôvodu alebo náhrady vo forme ušlého zisku sú nároky vzniknuté porušením primárnej
povinnosti treťou osobou zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva.
Podľa súdu prvej inštancie v danej veci došlo proti vôli žalobcu ako výlučného vlastníka v časti

dotknutej nehnuteľnosti KNC 935/6 - orná pôda o výmere 229 m2 (ktorú žalovaní majú oplotenú a
dlhodobo bezdôvodne užívajú) k tomu, že v danom „rozhodnom období“ fakticky poskytoval plnenie
bez akéhokoľvek právneho podkladu, bez právneho titulu a bez toho, že by mu za poskytované plnenie
bola platená náhrada, teda medzi stranami sporu od počiatku chýbal právny vzťah zakladajúci nárok na
plnenie. V dôsledku takéhoto plnenia bolo obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej

výhody subjektu, ktorému bolo plnené.
Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že za prijímateľa plnenia poskytovaného žalobcom ako subjektom
realizujúcim užívateľské oprávnenie bez právneho dôvodu, bolo potrebné k rozsahu plochy 229 m2 k
dotknutejnehnuteľnostipovažovaťžalovaných1/a2/,ktoríbezvyporiadaniaspornéhopozemku(nájom,
kúpa) a vykonávaním im nepatriacich oprávnení sa bezdôvodne obohatili, ich majetok sa nezmenšil o

prostriedky, ktoré by museli vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by im vyplývali z právne
relevantného titulu. Zo skutkových zistení bolo nepochybné, že žalovaní 1/ a 2/ zaberali pozemok vo
vlastníctve žalobcu, s vlastníkom pozemku sa za dané „rozhodné obdobie“ nijako právne nevyrovnali a
niet dôvod konštatovať iný záver, ako ten, že sa žalovaní 1/ a 2/ bezdôvodne obohatili na úkor žalobcu.
Súd prvej inštancie pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia žalovanými 1/ a 2/ za užívanie

predmetného pozemku vychádzal z predloženého listinného dôkazu, a to znaleckého posudku č.
123/2013 zo dňa 06.12.2013 na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu (v tom čase CKN parc. č. 935/5
v kat. úz. H. v súčasnosti identická s KNC parc. č. 935/6) za obdobie od 06.12.2011 do 06.12.2013,
ktorým bola stanovená výška spolu v sume 759,11 eur a za nasledujúce obdobie od 01.01.2014 do
30.04.2015 a v období od 19.03.2016 do 19.03.2018 výšku bezdôvodného obohatenia súd ustálil podľa

tohto listinného dôkazu bod 3.1.5. s ohľadom na skutočnosť, že ide o identickú nehnuteľnosť, ktorá
bola žalovanými 1/ a 2/ užívaná rovnakým spôsobom i naďalej, pričom základ nároku existencia
bezdôvodného obohatenia bol daný už od roku 2011 a je daný doposiaľ a to vo výške 0,986 eur/ deň
za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 v sume 359,89 eur (365 dní x 0,986 eur/deň); za obdobie od
01.01.2015 do 30.04.2015 vo výške 0,986 eur/ deň v sume 118,32 eur (120 dní x 0,986 eur/deň) a za

obdobie od 19.03.2016 do 19.03.2018 vo výške ročného nájmu 360,45 eur/rok v sume 720,90 eur (3
x 360,45 eur/rok). Pokiaľ ide o ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných 1/ a
2/ v „rozhodnom období“, a to za ďalšie obdobie, kedy bola stanovená všeobecná hodnota
nájmu pozemku znaleckým posudkom od 06.12.2011 do 06.12.2013, súd prvej inštancie nevidel dôvod
na spochybňovanie stanovenej hodnoty ornej pôdy, ako i zistenia znalcom, ktorý prezentoval predmet

konania vo veci uplatnenia za neoprávnené užívanie, pričom dotknutý pozemok orná pôda o výmere
229 m2 je situovaný v zastavanom území obce je technicky odčlenený od parcely KNC 935/1, ktorá je
celá vo vlastníctve žalobcu, pričom odčlenenú plochu KNC parcelu č. 935/6 zaberá vlastník rodinného
domu súp. č. XXX postaveného na parcele KNC 936/1, t.j. žalovaní 1/ a 2/ ako manželia. Pokiaľ išlo
o procesnú obranu žalovaného, že výška plnenia je v nadväznosti na rozsah výmery, pričom tvrdenia

žalobcu o výške náhrady nerozporovali, teda k popretiu tvrdenia žalobcu zo strany žalovaných nedošlo,
žiadne relevantné dôkazy na preukázanie výšky nájmu neprodukovali. Súd prvej inštancie vyhodnotil
predmetný znalecký posudok ako listinu a dospel k záveru, že žalobca týmto dôkazom preukázal svoje
tvrdenia o výške nájmu predmetného pozemku. Hodnotu získaného bezdôvodného obohatenia určil súdprvej inštancie podľa rozsahu v dobe jeho získania a za základ na určenie peňažnej náhrady vyššie
uvádzaný znalecký posudok č. 123/2013.
S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako vlastník dotknutého

pozemku za žalované „rozhodné obdobie“ v rozsahu užívanej plochy žalovanými 1/ a 2/ o výmere 229
m2 má nárok na finančnú náhradu spolu v sume 1.958,22 eur a v tejto časti zaviazal žalovaných 1/ a
2/ na solidárnu úhradu bezdôvodného obohatenia.
Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si popri istine v sume 1.237,32 eur uplatňoval aj úrok
z omeškania špecifikovaný v žalobe, a to úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 8,74 eur

od 06.12.2011 do zaplatenia vo výške 9 % ročne zo sumy 223,23 eur od 14.12.2011 do zaplatenia, vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 313,04 eur od 11.07.2012 do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne zo sumy
190,44 eur od 08.05.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 23,66 eur od 08.05.2013 do
zaplatenia a vo výške 8,25 % ročne zo sumy 359,89 eur od 01.01.2014 do zaplatenia, pričom popri istine
zo sumy 720,90 eur úroky z omeškania nežiadal.
Podľa súdu prvej inštancie žalobca v konaní nepreukázal, že písomne požiadal žalovaných 1/ a 2/ o

splnenie peňažnej náhrady bezdôvodného obohatenia za „rozhodné obdobie“, a preto za kvalifikovanú
výzvu považoval až doručenie žaloby žalovaným 1/ a 2/, a to dňa 15.07.2015 a nasledujúci deň po tom,
ako mal dlžník plniť za omeškanie dlžníka. Vychádzajúc z uvedeného, súd priznal žalobcovi popri istine
1.237,32 eur aj úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1.237,32 eur od 17.07.2015 do zaplatenia. Vo
zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu žalobcu zamietol.

Súd prvej inštancie s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci priznal žalobcovi proti žalovanému 1/
a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Voči výroku II., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o uložení povinnosti žalovaným 1/, 2/ zaplatiť
žalobcovi sumu 1.958,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.237,32

eur od 17.07.2015 do zaplatenia, podal odvolanie žalovaný 1/, ktorý uviedol, že dňa 26.09.2019 prevzal
upovedomenie o termíne pojednávania na deň 30.09.2019. Tento termín mu nevyhovoval, keďže bol
objednaný k lekárovi, pričom termín u lekára nebolo možné zmeniť. Pojednávania sa zúčastnil, pričom
sudkyňa sa odmietla oboznámiť s jeho objednávkou na zdravotnícky výkon, bol nútený predčasne odísť
z pojednávania. Predmetné pojednávanie pokračovalo ďalej bez jeho účasti, čo nie je v súlade s § 178

CSP v spojení s § 178 ods. 2 CSP, podľa ktorého predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi,
aby mali dostatok času na prípravu, spravidla 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Tiež
namietal porušenie § 131 CSP, keďže v zmysle § 86 CSP oznámil Mestskému úradu Rajec, že sa vedie
spor a zároveň ho vyzval, aby vstúpil do konania ako intervenient, čo Mestský úrad Rajec odmietol.
Podľa odvolateľa by súd mal aj z vlastnej iniciatívy prizvať osoby alebo organizácie, ktoré by podali

k prejednávaným skutočnostiam vysvetlenie. Ďalej uviedol, že voči žalobcovi si uplatňuje pohľadávku
na započítanie, ktorej celková výška podľa odhadu predstavuje sumu 2.693,- eur. Napokon uviedol,
že znalec Ing. Pavol Raška vypracoval znalecký posudok pod č. 123/2013 podľa vyhlášky MS SR
472/2004 Z. z., ktorá vyhláška bola zrušená v roku 2007. Poukázal na to, že parcela č. 935/1, ktorej
súčasťou je aj parcela 935/6, bola odpredaná v roku 1998 právnemu predchodcovi Ing. Y. W. jeho otcovi

Y. W.. Tento predaj realizovalo Mesto Rajec, bez toho, aby ho oslovilo a bez toho, aby vzalo do úvahy
záznam z 25.04.1983, ktorý bol spísaný v štátnom podniku Štátny majetok Rajec. Tento subjekt bol v tom
čase užívateľom náhradného pozemku, teraz pozemku 935/1. Mesto Rajec súhlasilo, že časť pozemku
pôvodne č. 935 (935/6) bude náhradou za zabraté časti pri rozširovaní cesty na kúpalisko. Okrem
toho, v rámci doplneného odvolania odvolateľ spochybňoval vlastnícke právo žalobcu k predmetnej

nehnuteľnosti. Navrhol zmenu, resp. zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania
žalovaného 1/ v rozsahu danom ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým uložil žalovaným 1/,

2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.958,22 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.237,32 eur od 17.07.2015 do zaplatenia a vo výroku IV. o nároku na
náhradu trov konania, potvrdil v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP. Vo zvyšku sa rozsudku okresného súdu
nedotkol.

6. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutiasúdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

7. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti

pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje
sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

8. Odvolaciu námietku odvolateľa týkajúcu sa tej skutočnosti, že bolo porušené ustanovenie § 178 ods.
2 CSP, keďže nebola dodržaná lehota 5 dní na prípravu, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. V tejto

súvislostikrajskýsúdkonštatuje,žeodvolateľsiskutočneprevzalupovedomenieotermínepojednávania
na deň 30.09.2019 dňa 26.09.2019, teda 4 dni predo dňom pojednávania. K porušeniu ustanovenia §
178 ods. 2 CSP, podľa ktorého predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok
času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať, však nedošlo.
Uvedené ustanovenie sa vzťahuje predovšetkým na prvé pojednávanie vo veci, čo v danom prípade

naplnené nebolo, keďže išlo až v poradí o štvrté pojednávanie vo veci. Navyše, podľa vyššie citovaného
ustanovenia, lehota na prípravu je definovaná termínom „spravidla najmenej 5 dní“, z čoho je zrejmé,
že táto lehota môže byť i kratšia, a to dokonca i v prípade, ak sa jedná o prvé pojednávanie vo veci
samej, o čo v danom prípade nešlo.

9. Okrem toho súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku odvolateľa týkajúcu sa tej skutočnosti, že
sudkyňa sa odmietla oboznámiť s objednávkou žalovaného na zdravotnícky výkon, a preto musel
predčasne z pojednávania odísť. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že sa nejednalo o
predvolanie na pojednávanie, ale o upovedomenie o termíne pojednávania, ktoré sa používa v situácii,
keď vzhľadom na doterajšie výsledky dokazovania je výlučne na strane konania, či chce, resp. nechce

byť účastná na pojednávaní.

10. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa týkajúcu sa toho, že súd má aj z vlastnej iniciatívy prizvať osoby
alebo organizácie do konania, ktoré by podali k prejednávaným skutočnostiam vysvetlenie, aby nebolo
porušené ustanovenie § 131 CSP, túto vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. K tejto námietke podal

už súd prvej inštancie v bode 13. riadne a zákonné odôvodnenie, s ktorým sa odvolací súd stotožnil,
nakoľko vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia protistrán v sporovom konaní nie je súd povinný na
základe návrhov strany, robiť oznámenie o spore podľa § 86 CSP. V tomto prípade aj podľa odvolacieho
súdu ide o výlučné právo strany sporu.

11. Krajský súd vyhodnotil ako irelevantnú i námietku odvolateľa, ktorá sa týkala pohľadávky na
započítanie, s ktorou sa súd prvej inštancie správne vysporiadal v bode 13. odôvodnenia rozsudku.

12. Odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku odvolateľa týkajúcu sa riadneho nezdôvodnenia
prisúdenia vyplatenia neoprávneného obohatenia od 06.12.2011 ako nedôvodnú. V tejto súvislosti

krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne rozhodnutie v tejto časti odôvodnil, a to zákonom
zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu, nemožno zamieňať s právom strany sporu
byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami
a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu,
nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných

základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2010 dosahuje len také
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody
sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody zjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.

13. Ostatné odvolacie námietky odvolateľa, ktoré boli obsahom doplneného odvolania a ktorých
základom bolo spochybňovanie vlastníckeho práva žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti parcele KNC
935/6 - orná pôda o výmere 229 m2, vyhodnotil odvolací súd ako bezpredmetné, keďže spor o vlastnícke
právo k predmetnej nehnuteľnosti vedený na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 25C/54/2016 bolprávoplatne ukončený zamietnutím návrhu žalovaného v rade 1/ a potvrdením vlastníckeho práva
žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu sa potom odvolací súd s týmito námietkami
zaoberať nemohol.

14. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje
vecnú správnosť, nebol napadnutý odvolacími námietkami, ktoré by produkovali relevantnú odvolaciu
argumentáciu vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže bol v odvolacom konaní proti žalovaným 1/, 2/ plne úspešný.

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)