Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/100/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313210129
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1313210129.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobcu v

1.rade : Súkromná stredná umelecká škola, so sídlom Ivánska cesta č. 21, Bratislava, IČO : 31752608,
žalobcu v 2. rade : Nadácia strednej školy výtvarných umení - v likvidácii, so sídlom Vyšehradská č.
15, Bratislava, IČO : 31744354 a žalobcu v 3.rade : W.. S.. K. I., bytom K. Č.. XX, I., zastúpení JUDr.
Jindřichom Stoczekom, advokátom, so sídlom Černyšenského č. 26, Bratislava, proti žalovanému :
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,
so sídlom Stromová č. 6, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 10.06.2013, sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade istinu vo výške 5.172.197 eur, žalobcovi v 2. rade
istinu vo výške 11.784.339,87 eur a žalobcovi v 3. rade istinu vo výške 1.394.003 eur.

2. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 05.02.1998 bol ministerstvu školstva (ďalej len „ministerstvo“) doručený
návrh orgánu štátnej správy v školstve na vyradenie súkromnej školy zo siete škôl a súčasné zaradenie

novej súkromnej školy do siete škôl. Ministerstvo školstva začalo na základe návrhu konať, postupne
vydalo v konaní celú sériu nezákonných rozhodnutí, ktoré súdy následne pre ich nezákonnosť zrušili,
ministerstvo právoplatné rozsudky nerešpektovalo a neodstránilo nezákonný stav, ktorý nesprávnym
úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami spôsobilo. Rozhodnutiami správneho orgánu, ktoré
pre ich nezákonnosť súdy zrušili, ako aj konaním ktoré im predchádzalo, bola žalobcom spôsobená
ujma. Žalobcovia podali dňa 06.08.2012 žiadosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
ministerstvo na žiadosť nereagovalo, relevantným rozhodnutím nezastavilo nezákonné správne konanie

a neodstránilo nezákonný stav, ktorý spôsobilo.

3. Uviedli, že žalobca v 2.rade (Nadácia) zriadila za podmienok ustanovených zákonom žalobcu v 1.rade
(Súkromnú strednú umeleckú školu). Žalobca v 3.rade je zriaďovateľom nadácie. Po vstupe nadácie do
likvidácie, je žalobca v 3.rade jej likvidátorom a zároveň je aj spolumajiteľom materiálno-technického
zabezpečenia školy. Za podmienok ustanovených zákonom sa v škole vyučovalo a vzdelávanie sa
poskytovalo za úhradu, škola si riadne plnila svoju funkciu, na ktorú bola zriadená a to až dovtedy, keď

bola na základe nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia ministerstva vymazaná zo
siete škôl a v rozpore so zákonom zaradená do siete škôl nová súkromná škola, s obchodným menom
žalobcu v 1. rade, v sídle, ktoré mal prenajaté žalobca, s odborom činnosti a s materiálno-technickým
vybavením žalobcu v 1.rade. Po takomto nezákonnom zásahu verejnej moci, po nezákonnom vyradeníškoly zo siete škôl, si už škola nemohla plniť svoju funkciu, čím boli a stále sú spôsobované škody
veľkého rozsahu.

Na základe návrhu Krajského úradu v Bratislave č.k PED-128/98 zo dňa 02.02.1998, doručeného
ministerstvu dňa 05.02.1998, začalo ministerstvo správne konanie, na vyradenie školy zo siete škôl
a súčasné zaradenie inej Súkromnej strednej umeleckej školy do úradného registra. Tento návrh bol
zjavne nevykonateľný, lebo v tom čase už neexistovala v sieti škôl škola s týmto názvom. Krajský
úrad odôvodnil návrh na vyradenie školy inými, ako zákonom taxatívne predpísanými dôvodmi, ktorým

chýbal akýkoľvek skutkový základ, irelevantnými, nepreskúmateľnými, nepravdivými a navyše voči
žalobcom difamujúcími tvrdeniami. Krajský úrad nebol oprávnený odôvodniť vyradenie školy žiadnymi
inými dôvodmi, ale iba taxatívne vymedzenými pravdivými nedostatkami školy, ak by také existovali a
ak by boli zistené zákonným spôsobom. Také dôvody nikdy neexistovali, preto ich krajský úrad v návrhu
ani nemohol uviesť. Okrem toho krajský úrad, ako úrad štátnej správy v školstve, nikdy nebol zákonom
oprávnený navrhovať zaradenie súkromnej školy do siete škôl. Bez toho, aby boli splnené zákonné

podmienky, ktoré by oprávňovali krajský úrad na podanie samotného návrhu na vyradenie a súčasné
zaradenie školy, teda bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky na konanie vôbec, ako aj bez
toho, aby bol návrh legitímny a vykonateľný, ministerstvo začalo konať. Listom zo dňa 23.02.1998 vrátilo
krajskému úradu návrh, ale aj napriek tomu v správnom konaní ďalej pokračovalo. Pretože neexistovali
zákonné podmienky na podanie návrhu na vyradenie a súčasné zaradenie školy, neexistovali žiadne

zákonné podmienky na začatie konania o vyradení školy. Návrhom zo dňa 12.03.1998, úrad oznámil
ministerstvu množstvo nepravdivých údajov, napríklad, že nadácia zo zákona zanikla, že žalobca v
3.rade prestal existovať ako zriaďovateľ, preto navrhuje zmenu zriaďovateľov školy, v takom prípade
nie je potrebné vyradiť školu a znova zaradiť. Navrhovaná zmena zriaďovateľa spočívala v tom,
že mal byť legitímny zriaďovateľ súkromnej školy vymenený za štátom nelegitímne navrhnutého

nového zriaďovateľa súkromnej školy. Krajský úrad nikdy nebol zákonom oprávnený navrhovať zmenu
zriaďovateľovsúkromnejškoly.Štátneboloprávnenýnavrhovaťzmenumajiteľasúkromnejškolyavôbec
už nebol oprávnený svojvoľne túto zmenu vykonať. Namiesto toho, aby ministerstvo spolupracovalo s
účastníkmi správneho konania, snažilo sa pred účastníkmi správneho konania všetko utajiť. Namiesto
toho, aby po vrátení nelegitímneho návrhu ministerstvo školstva zastavilo nezákonné konanie, tak sa

pred účastníkmi konania utajovane, ale pritom rozhodujúcim spôsobom, podieľalo na nezákonnom
správnom konaní. Po vrátení návrhu, pokračovalo ministerstvo školstva v konaní aj bez návrhu, teda
bez právneho titulu a dňa 12.05.1998 vydalo nezákonné rozhodnutie č. 506/1998-152, ktorým vyradilo
zo siete škôl školu, ktorá v sieti škôl ani neexistovala, s názvom: Súkromná stredná umelecká škola,
Pekníkova 2 a súčasne bez toho, aby boli splnené zákonom taxatívne vymedzené podmienky pre

zaradenie novej školy, zaradilo do siete škôl novú súkromnú školu, ktorú si do siete škôl navrhol
zaradiť štát, ale s rovnakým názvom, sídlom a odborom činnosti, ako mala v sieti škôl zaregistrované
už existujúca škola s názvom: Súkromná stredná umelecká škola, Ivánska cesta 21. Na základe
nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia, ktoré žalobcom, ministerstvo nikdy, ani
dodatočne neoznámilo, vykonalo nezákonné zmeny v sieti škôl. Na úkor žalobcov ministerstvo do siete

škôl zaregistrovalo novú školu. Po vykonaní nezákonnej registrácie, začal štát financovať zo štátneho
rozpočtu novú súkromnú školu a zastavil financovanie nezákonne vyradenej školy žalobcu v 1.rade.

Ministerstvo ignorovalo každú snahu žalobcov o mimosúdne urovnanie nezákonného stavu, ignorovalo
opakované žiadosti o nahliadnutie do spisov, ignorovalo návrh na zrušenie rozhodnutia a obnovu

konania. Keďže rozhodnutie nebolo žalobcom v skutočnosti nikdy, dokonca ani dodatočne expedované,
nemohlo byť žalobcom nikdy doručené, nikdy sa nemohla ministerstvu vrátiť doručenka, ktorá by
preukazovala doručenie rozhodnutia a označovala začiatok plynutia lehoty na podanie opravného
prostriedku, resp. plynutia lehoty pre inú procesnú situáciu. Preto ani nikdy toto rozhodnutie nemohlo
nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Po podaní rozkladu proti nezákonnému rozhodnutiu

ministerstva č.k 506/1998-152 zo dňa 12.05.1998, začalo ministerstvo vytvárať ďalšie prieťahy v konaní.
Minister školstva, namiesto toho, aby si splnil svoju zákonnú povinnosť a aby v zákonnej lehote
rozhodol o rozklade, tak jeho kancelária dala protizákonne umiestniť na vrátnicu ministerstva neústavný
a flagrantne diskriminačný príkaz, ktorým zakázala K. I. vstup do budovy ministerstva školstva. Tým,
že minister odmietal konať a rozhodnúť o rozklade, podľa žalobcov zneužíval skutočnosť, že v tom

čase ešte neexistovala právna norma, podľa ktorej by bolo možné žalovať správny orgán za prieťahy
v správnom konaní, ale hlavne zneužíval aj tú skutočnosť, že žalobou bolo možné napadnúť iba
konečné rozhodnutie, a presne to odmietal minister školstva vydať. Účastníkom konania takto štát
odopieral aj možnosť, hájiť si svoje práva pred nezávislým súdom. Dokonca tým, že ministerstvoškolstva zavádzalo súd tvrdením, že žalobca nenapadol v zákonnej lehote prvostupňové rozhodnutie
odvolaním, ministerstvo dosiahlo to, že Najvyšší súd SR konanie o prvej žalobe na preskúmanie
rozhodnutia ministerstva školstva zastavil. Minister školstva nerozhodol o rozklade až dovtedy, keď mu

poškodení účastníci konania oznámili, že jeho porušovanie demokratického princípu štátu, napadli na
Európskom súdnom dvore pre ľudské práva v Štrasburgu. Vydaním nezákonného druhostupňového
rozhodnutia č. 506/1998-152 zo dňa 08.10.2001, ministerstvo školstva (minister) znova porušilo zákon a
udržalo nezákonný stav aj na ďalšie obdobie. Nezákonné druhostupňové rozhodnutie zrušil najvyšší súd
rozsudkom č.k. 6Sž/211/01 zo dňa 26.06.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.08.2002. Nový

minister školstva tiež porušil zákon a tak isto nerozhodol v zákonnej lehote. Dňa 07.10.2002 rozhodol o
rozklade ďalším (druhým) nezákonným druhostupňovým rozhodnutím ministerstva. Ďalšie nezákonné
rozkladové rozhodnutie, spolu s nezákonným prvostupňovým rozhodnutím ministerstva č. 506/1998-152
zo dňa 12.5.1998 zrušil Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 6Sž/132/02 zo dňa 28.8.2003, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.11.2003.

Ministerstvo napriek právoplatnému rozsudku, ktorým bolo právoplatne zrušené aj prvé prvostupňové
rozhodnutie č. 506/1998-152 zo dňa 12.5.1998, neopravilo nezákonnú registráciu v sieti škôl, nevrátilo
vec do pôvodného stavu, ale ďalej predlžovalo nezákonný stav a ďalej si odmietalo plniť svoje zákonné
povinnosti, a to aj po podaní žaloby na preskúmanie nečinnosti správneho orgánu. Až po tom,
ako súd vyzval ministerstvo, aby sa vyjadrilo k žalobe na prieťahy v správnom konaní, ministerstvo

konečne rozhodlo a vydalo ďalšie, ale znova nezákonné prvostupňové rozhodnutie. Dňa 31.05.2004
vydalo v celkovom poradí už štvrté nezákonné rozhodnutie vo veci č.k CD-2004-9016/17704-1:09.
Rozhodnutie ministerstva bolo expedované až o pol roka neskôr, až dňa 08.06.2004. Bolo to 181 dní po
márnom uplynutí zákonnej lehoty, v ktorej bolo ministerstvo oprávnené a súčasne aj povinné rozhodnúť
procesným rozhodnutím o zastavení nezákonného konania.

Týmto ďalším nezákonným prvostupňovým rozhodnutím iba potvrdilo nezákonný stav, ktorý spôsobilo
už v r. 1998 tým, že bez právoplatného rozhodnutia vymazalo zo siete škôl školu žalobcu v 1.rade.
Voči rozhodnutiu bol podaný rozklad. Rozklad zo dňa 17.06.2004 bol správnemu orgánu doručený dňa
22.6.2004 a minister bol povinný o rozklade rozhodnúť do 22.7.2004. Zákonnú povinnosť ignoroval,
preto žalobcovia podali na neho a organizovanú zločineckú skupinu trestné oznámenie. O podanej

námietke predpojatosti minister rozhodol dňa 30.9.2004 a zamietol ju. Zamietol aj podaný rozklad a
rozhodnutímzodňa07.10.2004,znovapotvrdilnezákonnéprvostupňovérozhodnutieministerstva,tento
krát zo dňa 31.05.2004. Minister rozhodol 78 dní po zákonnej lehote. Proti arogantnému mocenskému
konaniu a rozhodnutiu ministerstva školstva sa poškodené osoby znova museli brániť žalobou na súde.
O ďalšej (piatej) žalobe na preskúmanie nezákonných rozhodnutí ministerstva školstva rozhodol súd

tak, že arbitrárnym rozhodnutím najprv žalobu zamietol. Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave
č. 1 S 24/ 2005- 116 zo dňa 17.1.2008 bolo podané odvolanie a na základe odvolania zrušil Najvyšší
súd SR rozsudkom č.k 6Sžo 93/2008 zo dňa 31.8.2009 arbitrárne rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislaveavecvrátilprvostupňovémusúdunaďalšiekonanie.VďalšomkonaníKrajskýsúdvBratislave
rozhodol tak, že rozsudkom č. 1S 24/2005-388 zo dňa 14.10.2010 zrušil nezákonné druhostupňové

rozhodnutie ministerstva školstva, spolu s nezákonným prvostupňovým rozhodnutím ministerstva.
Nasledovalo odvolanie ministerstva školstva zo dňa 22.12.2010, proti prvostupňovému rozsudku č.
1S 24/2005-388 zo dňa 14.10.2010. Nasledoval rozsudok č.k 8Sžo/1/2011 zo dňa 14.2.2012, ktorým
Najvyšší súd SR potvrdil prvostupňový rozsudok č. 1S 24/2005-388 zo dňa 14.10.2010, ktorý tak
nadobudol právoplatnosť až dňa 27.03.2012. V odôvodnení rozsudku sa najvyšší súd stotožnil s

názorom poškodených účastníkov konania, s ktorým odôvodnili ministerstvu školstva, prečo by malo
ministerstvo zobrať odvolanie proti prvostupňovému rozsudku späť a nepredlžovať zbytočne nezákonný
stav a prehlbovanie škody.

Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku č. 1S 24/2005-388 zo dňa 14.10.2010, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 27.3.2012, bolo ministerstvo školstva v zmysle právoplatného rozsudku povinné
v lehote 30 dní, t. j. do 26.4.2012, procesným rozhodnutím zastaviť nezákonné správne konanie
č. 506/1998-152 o vyradení (neexistujúcej) Súkromnej strednej umeleckej školy, Pekníkova 2 a
súčasnom zaradení (v sieti škôl už existujúcej) Súkromnej strednej umeleckej školy, Ivánska cesta
21 do siete škôl. Ministerstvo školstva rozhodlo č.k. 2012-14890/41207:1-916 zo dňa 19.9.2012,

ktorým prerušilo konanie a vyzvalo krajský školský úrad na odstránenie nedostatkov jeho podania.
Dňa 11.10.2012 bolo žalobcom oznámené rozhodnutie o prerušení konania č. 2012-14890/41207:1-916
datované 19.09.2012, expedované dňa 8.10.2012. Ministerstvo na návrhy na zrušenie rozhodnutia
o prerušení konania vôbec nereagovalo, ignorovalo ich. Dňa 19.10.2012 ministerstvo vydalo ďalšienezákonné prvostupňové rozhodnutie, č. 2012-14890/47236:4-916, o zastavení konania. Po podaní
rozkladu dňa 09.11.2012 nasledovalo ďalšie druhostupňové rozhodnutie ministerstva školstva (ministra)
č. 2012-21216/59127:1-sekr. zo dňa 20.12.2012, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie o

zastavení konania č. 2012-14890/47236:4-916 zo dňa 19.10.2012. Dňa 08.02.2013 bolo nadácii
doručené ďalšie prvostupňové rozhodnutie o zastavení konania, č.k 2013-2226/5077:1-916 zo dňa
31.01.2013. Nasledoval ďalší rozklad. Správny orgán rozhodol až 17.05.2013. Ministerstvo školstva ani
15 rokov a 4 mesiace od začatia nezákonného správneho konania nezastavilo toto nezákonné konanie
relevantným procesným rozhodnutím, ale hlavne neodstránilo nezákonný stav nezákonnú registráciu v

sieti škôl.

Žalobcovia si uplatnili škodu, ktorú vyčíslili ako celkové výdavky nadácie na vznik a pravidelný chod
školy, r. 1994 na 41,23 eur, práce v roku 1995 v sume 974,24 eur, práce v roku 1996 v sume 1.991,76
eur, materiál v sume 956,45 eur, hygienický posudok 54,77 eur, náklady na dopravu spolu 1.121,09 eur,
DKP vo výške 7.304,09 eur, dary 3.651,33 eur. Náhrada materiálnej hodnoty školy, o ktorú sa zmenšil

majetok poškodenej nadácie spočívajúca v nákladoch na vznik a pravidelný chod školy do 30.06.1998,
spolu480.101,88eur.Náhradunákladovpotrebnýchnadosiahnutiepôvodnéhostavužalobcoviavyčíslili
na sumu 608.836 eur. Priamym dôsledkom nesprávneho postupu a nesprávnych rozhodnutí bola tiež
druhotná insolvencia nadácie, ktorá zmenšuje majetok nadácie. V dôsledku spôsobenej insolvencie
nadácie, nebola nadácia schopní platiť mzdy, odvody, ako aj ďalšie záväzky, ku ktorým sa pridali súdne

trovy, exekučné trovy, penalizácie, pokuty a poplatky z omeškania, ktoré zmenšujú majetok nadácie.
V dôsledku nezákonného zásahu verejnej moci nebola nadácia schopná uhradiť záväzky (uspokojiť
veriteľov), a preto nemohla byť ani ukončená jej likvidácia. Pri riadnom chode vecí by nadácii tieto
záväzky nevznikli. Takúto škodu žalobcovia vyčíslili na 136.900,99 eur, ušlý zisk na 3.297.564 eur, ďalej
1.536.000 eur, ušlý zisk o ktorý by sa zvýšila hodnota školy vo výške 10.338.602 eur. Uplatnili si aj stratu

nazárobkuapríslušenstvoksplatnejstratenazárobkochvypočítanéku06.06.2013nasumu346.013,69
eur. Strata na zárobkoch a príslušenstvo za obdobie od 06.08.1998 do 06.06.2013 predstavuje sumu
694.003 eur. Žalobcovia zároveň vyčíslili denný súčet príslušenstva k všetkým vyššie uvedeným
jednotlivým stratám na zárobkoch na 109,84 eur za deň. Nemajetkovú ujmu žalobcovia odôvodnili
tým, že poškodená súkromná stredná umelecká škola, ktorá bola zriadená za podmienok ustanovených

zákonom, bola riadne zaradená do siete škôl, ktorá mala svoje spoločenské postavenie zaručené
Ústavou SR, ktorá si riadne plnila svoju funkciu na ktorú bola zriadená, bola poškodená zásahmi štátnej
moci tak, že bola v rozpore s podmienkami ustanovenými zákonom vymazaná zo zákonom určeného
registra, zo siete škôl a prišla tak o svoje vysoké spoločenské postavenie a o možnosť realizovať
činnosť na ktorú bola zriadená - vyučovať a vychováva a ďalších 15 rokov nemohla, nemôže vykonávať

svoju činnosť, na ktorú bola zriadená, nemohla sa v trhovom hospodárstve zúčastňovať hospodárskej
súťaže na trhu s umeleckým vzdelávaním. Mimoriadne závažné je aj to, že finančné príspevky pre
poškodenú školu boli bez právoplatného rozhodnutia zastavené, a v nasledovnom období 15-tich rokov
posielané inej škole. Závažnosť následkov vzniknutej ujmy voči nadácii spočíva v tom, že nadácia
prišla na základe nezákonného postupu a nezákonných rozhodnutí ústredného orgánu verejnej moci o

majetok, o súkromnú školu ktorú zriadila a škola ktorú zriadila nemohla plniť účel na ktorý bola nadáciou
zriadená. Okrem toho vznikli nadácii záväzky voči veriteľom, ktoré by jej pri riadnom chode vecí nevznikli
a nadácia preto nemohla ukončiť svoju činnosť (likvidáciu). Závažnosť následkov vzniknutej ujmy voči
K. I. spočíva v tom, že K. I. nie je len konateľom nadácie, ale je aj riaditeľom poškodenej školy a
občanom-rodičomamanželom.Ministerstvoškolstvanevyradiloškolunazákladezákonnýmspôsobom

zistených a preskúmateľných nedostatkov školy, ale na základe nepreskúmateľných dôvodov, ktorými
sú ohováranie a pošpinenia dobrého mena konateľa nadácie, riaditeľa školy, občana, manžela a rodiča
- K. I.. Poškodená škola bola zo siete škôl vyradená na základe nezákonného zásahu verejnej moci
do dobrého mena a občianskej cti konateľa nadácie, riaditeľa školy, občana, manžela a rodiča - K.
I.. Keďže ministerstvo školstva takémuto nelegitímnemu návrhu vyhovelo v celom rozsahu, zasiahlo

tým neoprávnene do legitímnych majetkových a osobnostných práv K. I. a jeho rodiny. Nezákonný
zásah orgánov verejnej moci poškodil občiansku česť, spoločenské postavenie a spoločenskú vážnosť
K. I.Á. a v dôsledku toho prišiel o prácu riaditeľa súkromnej strednej umeleckej školy a tým aj o
zárobok. Dôsledkom je viac ako 15 ročná strata na zárobku riaditeľa školy a z toho vyplývajúce sankcie
za nesplnenie záväzkov, exekúcie, 15 ročná právna neistota, život v nekonečnom dlhodobom strese

riaditeľa školy a jeho rodiny. Ministerstvo školstva nesprávnym úradným postupom pripravilo K. I. a jeho
rodinu o spoločenské postavenie a o polovicu jeho riadneho aktívneho života, K. I. 16-ty rok nemôže
vykonávať prácu riaditeľa súkromnej strednej umeleckej školy, podľa oprávnenia a vzdelania získaného
na dvoch vysokých školách na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a Ekonomickej univerzite M.Bella v B. Bystrici - odbor manažment školstva a školy a nemôže preto vôbec v žiadnom smere finančne
zabezpečiť svoju rodinu. K. I. spolu s rodinou žijú už 16-ty rok v permanentnom strese z dlhodobej
sústavnej právnej neistoty, ktorú orgány verejnej moci v nerovnoprávnom postavení mocensky sústavne

predlžujú prieťahmi v konaní a neustálymi opakovanými nezákonnými rozhodnutiami, proti ktorým sa
opakovane musí brániť na preťažených súdoch. Orgány verejnej moci vyhrotili stresujúci stav rodiny
K. I. až do takého štádia, že v dôsledku druhotnej insolvencie spôsobenej stratu zárobku, bola na byt
rodiny K. I. prikázaná exekúcia. Na úkor poškodených osôb, bola ministerstvom školstva a ministrami
školstva, dlhé roky klamaná celá verejnosť. Úradný register - sieť škôl a školských zariadení je totiž

verejnoulistinou,ktorúpreverejnosťvydávaazverejňujenainterneteministerstvoškolstvaakopríslušný
orgán verejnej moci, s ktorou zakladá mení alebo ruší práva alebo povinnosti, alebo osvedčuje ich
vznik, zmenu alebo zánik. Peňažnú satisfakciu za nemajetkovú ujmu pre poškodenú školu stanovili za
to, že sa škola po dobu 15 rokov a nemohla, a ani 16-ty školský rok nemôže v trhovom hospodárstve
zúčastňovať hospodárskej súťaže na trhu s umeleckým vzdelávaním, po dobu 15 rokov nemohla a ani
16-ty školský rok nemôže vykonávať svoju činnosť a účel na ktorý bola zriadená - vyučovať a vychovávať

absolventov, škola nezvrátiteľne prišla o 19 generácií svojich absolventov, lebo ešte bude trvať min.
3 roky, pokým sa dosiahne pôvodný stav, nemohla vytvárať pracovné miesta, nemohla využívať iné
benefity, napr. účasť v rôznych projektoch, súťažiach a výstavách, nemohla prijímať dary, napr. dve
percentá z daňových priznaní, že sa po dobu 15 rokov nemohla a ani 16-ty rok nemôže rozvíjať,
že bola dlhoročne ignorovaná, opakovaným mocenským nezákonným postupom v správnom konaní,

dlhodobo - 14 rokov jej boli odopierané práva účastníka v správnom konaní, boli na jej úkor vydávané
opakované mocenské nezákonné rozhodnutia, namiesto účelu na ktorý bola zriadená, sa musela brániť
proti nezákonným mocenským rozhodnutiam štátu, bol, a stále je, voči poškodenej škole dlhodobo
vykonávaný neoprávnený zásah do jej dobrého obchodného mena,
bolo, a stále je, mocenským orgánom štátu, vykonané na úkor poškodenej súkromnej školy dlhodobé

parazitovanienadobromobchodnommeneadátumevznikupoškodenejškoly,vprospechkonkurenčnej
- nezákonne zriadenej školy - tej ktorú si do siete škôl navrhol zaradiť štátny orgán, bolo, a stále je,
mocenským orgánom štátu, na úkor poškodenej súkromnej školy odobrené dlhodobé parazitovanie
na jej materiálno-technickom zabezpečení (súkromným majetkom), a dokonca priamo v priestoroch
poškodenej školy, bola, a stále je, mocenským orgánom štátu, na úkor poškodenej školy a v prospech

nezákonne zriadenej konkurenčnej školy, dlhodobo verejne vykonávaná klamlivá reklama - nepravdivé
a nezákonné údaje v tom najdôležitejšom dokumente - v zákonom stanovenom registri - v sieti škôl, z
ktorého čerpá informácie celá verejnosť a hlavne všetci rodičia a žiaci pred podaním prihlášok na stredné
školy, bolo, a stále je, mocenským orgánom štátu poškodenej súkromnej škole odňaté jej spoločenské
postavenie zaručené Ústavou SR, keď bola, a stále je, verejnosť po dobu už 15 a štvrť roka klamaná

ministerstvom školstva tým, že ministerstvo zverejňovalo, a stále zverejňuje, v úradnom registri - v sieti
škôl, nezákonné a nepravdivé údaje, bolo, a stále je, na úkor poškodenej - legitímne zriadenej školy,
dlhodobo vykonávané neoprávnené finančné zvýhodňovanie nezákonne zriadenej - konkurenčnej školy,
bolo, a stále je, na úkor poškodenej školy dlhodobo vykonávané finančné zvýhodňovanie aj všetkých
ďalších konkurenčných škôl - štátnych, cirkevných aj súkromných. Pre poškodenú školu preto navrhujú

primeranú peňažnú satisfakciu za 16 rokov nemajetkovej ujmy v o výške 5.172.197 eur.

Pre nadáciu patrí satisfakcia za to, že dlhodobý, už 16-ty rok trvajúci neoprávnený zásah do
zriaďovateľských a majetkových práv ku škole, za dlhodobý neoprávnený mocenský zásah do
osobnostných práv - do dobrého mena nadácie, za dlhodobé mocenské nezákonné správne konanie

voči nadácii, za opakované a voči nadácii nezákonné mocenské rozhodnutia v správnom konaní, za to,
že sa nadácia opakovane musela brániť na mocenskom orgáne štátu, na súdoch a prokuratúre, voči
nezákonnému postupu a nezákonným mocenským rozhodnutiam ministerstva školstva, za to, že na
úkor legálneho zriaďovateľa školy - nadácie, bola s stále je, ministerstvom školstva dlhodobo verejne
vykonávaná v sieti škôl klamlivá reklama v prospech nelegitímneho zriaďovateľa nelegálne zriadenej

školy, za dlhodobé parazitovanie na názve, dátume vzniku, na majetku nadácie a majetku nadáciou
zriadenej školy, za to, že nezákonnými údajmi uvedenými v sieti škôl, ministerstvo školstva dlhodobo,
už 16-ty rok verejne poškodzuje spoločenské postavenie nadácie, za finančné zvýhodňovanie školy
nelegitímnehozriaďovateľa,naúkorškoly legitímnehozriaďovateľa-nadácie,atovovýške700.000eur.

Žalobca v 3.rade žiada nemajetkovú ujmu za dlhodobý neoprávnený mocenský zásah do práv fyzickej
osoby v správnom konaní, za dlhodobý neoprávnený mocenský zásah do dobrého mena fyzickej osoby
tým, že ministerstvo školstva bez akéhokoľvek preverenia skutočností zákonom oprávnenými orgánmi,
vyhovelo v celom rozsahu návrhu Krajského úradu v Bratislave č. PED-128/98, čím v podstate potvrdilov návrhu uvedené nepravdivé, nezákonné a difamačné tvrdenia voči K. I., akoby sa jednalo o pravdivé,
preukázané a relevantné nedostatky školy. Tým, že ministerstvo vyhovelo tomuto nezákonnému návrhu,
v očiach verejnosti vyvolalo dlhodobý dojem, že difamačné výroky voči K. I., ktoré boli uvedené v

návrhu, sú pravdivé, preukázané a relevantné pre vyradenie školy, za dlhodobé, už 16-ty rok trvajúce
poškodzovanie spoločenského postavenia K. I. a jeho rodiny, za to, že už 16-ty rok (polovicu aktívneho
života) nemohol a stále nemôže vykonávať prácu riaditeľa súkromnej strednej umeleckej školy, podľa
oprávnenia a vzdelania získaného na dvoch vysokých školách - na Vysokej škole výtvarných umení
v Bratislave a Ekonomickej univerzite M. Bella v B. Bystrici - odbor manažment školstva a školy, a

nemohol preto vôbec v žiadnom smere finančne zabezpečiť svoju rodinu, za dlhodobý, už 16-ty rok
trvajúci permanentný stres K. I. a jeho rodiny z opakovaného nezákonného mocenského správneho
konania, z dlhodobého mocenského odopierania práv postavenia účastníka v správnom konaní, a to
aj napriek tomu, že v konaní pred najvyšším súdom, uviedol súd v právoplatnom rozsudku, že jeho
práva boli porušené, z dlhodobej sústavnej právnej neistoty, z opakovaných dlhodobých mocenských
nezákonných prieťahov v správnom konaní, z opakovaných mocenských nezákonných rozhodnutí v

správnom konaní, z opakovaných súdnych konaní a to spolu vo výške 700.000 eur.

4. Ako dôkazy označili 62 listinných dokumentov priložených k žalobe.

5. Žalovaný sa ku žalobe písomne vyjadril, žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca

v 1.rade si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.172.197 eur, napriek tomu, že zákon
stanovuje maximálnu výšku náhrady nemajetkovej ujmy na 16.885 eur, žalobca v 1.rade nemá nárok
na žiadnu náhradu. Podľa žalovaného nárok na nemajetkovú ujmu zákon priznáva len fyzickej osobe.
Žalovaný v 2.rade si uplatnil náhradu vo výške 11.784.339,87 eur. Táto podľa neho pozostáva z
materiálnej hodnoty školy vo výške 480.101,88 eur. K tomu žalovaný uviedol, že skutočná škoda sa

v právnej teórii chápe ako majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, ide o
rozdiel v hodnote poškodeného majetku v čase pred spôsobením škody a po spôsobení škody. Medzi
nezákonným rozhodnutím o vyradení žalobcu v 1.rade zo siete škôl a zmenšením majetku žalobcu v 2.
rade musí existovať príčinná súvislosť, t.j. že zmenšenie majetku je priamym dôsledkom nezákonného
rozhodnutia.Žalobcav2.radesiuplatňujezmenšeniemajetku,alenepreukázal,žekzmenšeniumajetku

došlo v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Inak povedané, žalovaný nevzal svojim
rozhodnutím žalobcovi v 2. rade predmetný majetok, ale tento majetok vzali zrejme ďalší zakladatelia
žalobcu v 2. rade. Žalobca v 2. rade zároveň nepreukázal vlastnícke právo k predmetnému majetku.
Pritom žalobca v 1. rade je právnickou osobou a požadovaný majetok by mal byť v jeho vlastníctve.
Žalobca v 2. rade si nemôže uplatňovať náhradu majetku, ktorý sa týka iného subjektu. Žalobca v

2. rade ďalej do materiálnej hodnoty školy zahŕňa náklady školného za roky 1995-1998, ide však o
náklady, ktoré boli použité, nejde o hotové peňažné prostriedky v pokladni. Žalobca v 2.rade si ďalej
uplatňuje náhradu zvýšených nákladov na žiaka vo výške 128.735 eur za dosiahnutie pôvodného stavu
žiakov, tieto náklady sú výdavky vynaložené na vrátenie zmenšeného majetku. Keďže žalovaný nevzal
žalobcovi 2. rade predmetný majetok, nemôže ho ani vrátiť. Zvýšené náklady na žiaka, tak ako ich

uplatňuje žalobca v 2.rade, nie sú nákladmi na dosiahnutie pôvodného stavu, pretože žalobca v 2.rade
tieto náklady reálne nevynaložil. Žalobca v 2. rade si ďalej uplatňuje náhradu škody spočívajúcej v
druhotnej insolvencii vo výške 136.900,99 eur, ktorá má pozostávať zo záväzku za prenájom budovy
školy vo výške 11738,54, zo záväzku za prenájom kancelárie nadácie vo výške 99062,03 eur, z odvodov
do Všeobecnej zdravotnej poisťovne vo výške 4146,88 eur, z odvodov do Sociálnej poisťovne vo výške

2231,75 eur, z odvodov do Sociálnej poisťovne vo výške 279,06 eur, zo záväzku voči banke19179,98
eur, zo záväzku voči justičnej pokladnici vo výške 129,98 eur a zo záväzku voči justičnej pokladnici
vo výške 132,77 eur. K tomu žalovaný uviedol, že medzi nezákonným rozhodnutím o vyradení žalobcu
v 1. rade zo siete škôl a zmenšením majetku žalobcu v 2. rade musí existovať príčinná súvislosť, t.j.
že zmenšenie majetku je priamym dôsledkom nezákonného rozhodnutia. Druhotná insolvencia nemôže

byt' priamym, ale až následným dôsledkom nezákonného rozhodnutia, t.j. nie je daná príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím a druhotnou insolvenciou žalobcu v 2.rade. Nemožno s istotou určiť,
že ak by aj nebol žalobca v 1. rade vyradený zo siete škôl, že by žalobca v 2. rade plnil svoje druhotné
záväzky. Žalobca v 2. rade nepreukázal právoplatný rozsudok týkajúci sa prenájmu budovy školy, čiže
trovy sa majú týkať žalobcu v 1. rade a nie žalobcu v 2.rade, ktorý si túto náhradu uplatňuje. Žalobca

v 2.rade nepreukázal exekúciu, trovy exekúcie týkajúce sa prenájmu kancelárie nadácie nemôžu byt' v
príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím o vyradení žalobcu zo siete škôl, pretože žalobca v
2.rade nemôže uhrádzať svoje záväzky z majetku žalobcu v 1.rade. Žalobca v 2. rade nepreukázal,že odvody do príslušných inštitúcií, záväzok voči banke a záväzky voči justičnej pokladnici sú záväzkami
žalobcu v 2. rade.
Žalobca v 2. rade si uplatnil aj ušlý zisk vo výške 11.784.339,87 eur, ktorý má pozostávať z bežného

školného v sume 3.297.564 eur, z 2% daní v sume 167.841 eur, z umeleckých diel v sume 75.000
eur, zo školného za špecializačné výtvarné prípravné štúdium v sume 60.000 eur, zo školného za
alternatívne spôsoby vzdelávania v sume 1.536.000 eur, zo strediska odbornej praxe školy v sume
30.000 eur, z finančných prostriedkov od štátu v sume 5.172.197 eur. Ide o príjmy, ktoré by mali patriť
žalobcovi v 1. rade a nie žalobcovi v 2. rade, ktorý je zriaďovateľom žalobcu v 1. rade. Žalobca v

2. rade si nemôže uplatňovať ušlý zisk, ktorý sa týka žalobcu v 1. rade. Ušlý zisk sa v právnej teórii
chápe ako majetková ujma, o ktorú nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, hoci sa to dalo pri
predpokladanej činnosti očakávať. Žalobcom v 2. rade uplatnená suma 11.784.339,87 eur nie je ušlým
ziskom, pretože od tejto sumy sa musia odpočítať náklady na mzdy a platy zamestnancov (učiteľov,
vychovávateľovapod.)vrátanepoistnéhonapovinnéverejnézdravotnépoistenie,poistnéhonasociálne
poistenie, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie,

ako aj náklady na prevádzku, modernizáciu učebných pomôcok, špeciálnych učebných pomôcok a
kompenzačných pomôcok a náklady na riešenie havarijných situácií. O zisku možno hovoriť až po
odpočítaní všetkých vynaložených nákladov, pričom žalobca v 2. rade žiadne náklady nevypočítal.
Školy podľa školského zákona sú špecializované inštitúcie zriaďované za účelom poskytovania výchovy
a vzdelávania, nie sú zriaďované za účelom dosahovania zisku. Školy, na rozdiel od obchodných

spoločností, nevytvárajú zisk, ktorý by bol prerozdeľovaný zriaďovateľom vo forme podielu na zisku či
dividend. Súkromné školy sú povinné školné od žiakov a rodičov použiť na financovanie nákladov, zo
školného nevytvárajú zisk, celý objem prostriedkov zo školného musia súkromné školy povinne vrátiť
späť do výchovy a vzdelávania. Súkromné školy sú zo zákona povinné 2% z daní použiť na financovanie
rozvoja, nevytvárajú z toho zisk. Celý objem prostriedkov z 2% daní musia súkromné školy povinne

vrátiť späť do výchovy a vzdelávania. Ani školské umelecké dielo nie je majetkom školy, škola má len
právo použiť školské dielo na základe licenčnej zmluvy uzavretej so žiakom, ktorý dielo vytvoril. Tiež
je potrebné uviesť, že žalobca v 2. rade ušlý zisk vypočítal ako priemernú cenu materiálov a času.
Ide teda o náklady, nie o zisk. Navyše súkromné školy sú povinné finančné prostriedky pridelené zo
štátneho rozpočtu použiť na financovanie nákladov, z prostriedkov štátneho rozpočtu nevytvárajú

zisk, celý objem prostriedkov zo štátneho rozpočtu musia súkromné školy povinne vrátiť späť do výchovy
a vzdelávania. Čo sa týka ušlého zisku za stredisko odbornej praxe, žalobca v 2. rade len určil zisk
5.000 eur ročne bez toho, aby uviedol presný výpočet tejto sumy. Aj v súvislosti so žalobcom v 2.rade
žalovaný pripomenul ustanovenie § 17 ods. 4 zákona a jeho limit a skutočnosť, že aj žalobca v 2.radde
je právnickou osobou, ktorá nemá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.

Žalobca v 3.rade si v konaní uplatňuje náhradu vo výške 1.394.003 eur, ktorá pozostáva zo straty na
zárobkoch vo výške 694.003 eur, z náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 700.000 eur.
Aktívnu vecnú legitimáciu má len účastník správneho konania, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 14.2.2012 pod sp. zn. 8Sžo/

l/2011 uviedol, že žalobca v 3. rade ako fyzická osoba nepreukázal ukrátenie na svojich subjektívnych
právach, pretože nespĺňa predpoklady byť účastníkom predmetného správneho konania. Z právneho
postavenia žalobcu v 3. rade ako zriaďovateľa a aj štatutárneho zástupcu žalobkyne v 2. rade, ktorá bola
účastníčkou správneho konania, nemožno priamo bez ďalšieho vyvodzovať jeho účastníctvo osobitne
ako fyzickej osoby v správnom konaní. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani v prípade, že s ním

správny orgán konal. Neboli tým porušené práva žalobkyne v 2. rade, ktorá bola účastníčkou správneho
konania, v ktorom ju ako právnickú osobu zastupoval žalobca v 3.rade. Žalobca v 3. rade teda nemá
aktívnu legitimáciu na uplatňovanie náhrady. Napriek nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v 3. rade
sažalovanývyjadrilajkvýškenáhrady.Pokiaľideoúdajnústratunazárobkochvovýške694.003eur,nie
je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím žalovaného a údajnou stratou na zárobkoch.

Príčinná súvislosť musí byt' priama. Údajná strata na zárobkoch, tak ako ju uplatňuje žalobca v 3. rade,
nie je priamym dôsledkom rozhodnutia žalovaného, ale je priamym dôsledkom toho, že zamestnávatelia
(t.j. žalobcovia v 1. a 2. rade) nevyplácali žalobcovi 3. rade mzdu. Čiže priamou príčinou straty žalobcu
v 3. rade na zárobkoch bolo nesplnenie povinností žalobcov v 1. a 2. rade platiť žalobcovi v 3. rade
mzdu, aj keď žalobca v 3. rade pre žalobcov v 1. a 2. rade prácu vykonával. Zároveň je potrebné uviesť,

že žalobca v 3. rade nepreukázal vznik pracovného pomeru ani výšku mzdy od žalobcov v 1. a 2.
rade (žaloba uvádza zárobok 1.955 eur bez určenia konkrétneho zamestnávateľa). Strata na zárobku je
rozdiel medzi zárobkom skutočne dosahovaným a zárobkom, ktorý by dosahoval poškodený v dôsledku
nezákonného rozhodnutia . Priama príčinná súvislosť je teda daná vtedy, keď nezákonné rozhodnutiebráni poškodenému dosahovať vyšší zárobok. V prípade žalobcu v 3. rade nezákonné rozhodnutie
nebrániložalobcoviv3.radedosahovaťzárobok1.955eur,nakoľkojehozamestnávatelia(t.j.žalobcovia
v1.a2.rade)mohlimzduvyplácaťžalobcoviv3.radezinýchzdrojov.Pokiaľideonáhradunemajetkovej

ujmy vo výške 700.000 eur, žalovaný poukázal na limit v sume 16.885 eur.

6. Žalobcovia reagovali, uviedli, že nezákonné rozhodnutie žalovaného zo dňa 31.05.2004 bolo vydané
za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, druhostupňové rozhodnutie už za účinnosti novej a podľa
názoru žalobcov sa nemajetková ujma vzťahuje aj na právnické osoby. Zároveň rozšíril žalobný návrh.

7. Uznesením č.k. 11C/100/2013-585 zo dňa 10.12.2013 súd na návrh konanie v časti návrhu žalobcu
v 2.rade o zaplatenie 6.647.934,87 eur zastavil. Na pojednávaní sa žalobcovia vyjadrili, že netrvajú na
zmene žaloby.

8. Žalobca v 3.rade vo výpovedi uviedol, že o podanom rozklade bolo rozhodnuté tak, že vec bola

zrušená a vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, prvostupňový orgán rozhodol o zastavení
konania, rozhodnutie nie je právoplatné. Uviedol, že pán Bača robil zástupcu riaditeľa v jeho škole,
zrejme sa dohodol s úradmi a podal návrh na vyradenie školy a zaradenie jeho školy. Vedel o tom,
že škola bola v septembri 1998 vyradená zo siete škôl, žiaci a učitelia zostali, len zriaďovateľ sa
zmenil. Uviedol, že vlastníkom hnuteľného majetku bola nadácia, ktorá vlastnila takmer všetko, niečo

vlastnila škola a niečo on ako fyzická osoba. Od 01.09.1997 nadácia vstúpila do likvidácie, preto veci
pre fungovanie školy kupovala škola. Na otázku, či sa bránil, aby mu druhá škola vrátila jeho majetok
uviedol, že sa bránil predovšetkým voči rozhodnutiu ministerstva. Žalobca uviedol, že jeho majetok sú,
alebo boli, predmety drobnej spotreby.

9. Uznesením č.k. 11C/100/2013-716 zo dňa 05.03.2014 súd uložil žalobcom, na žiadosť žalovaného,
povinnosť zložiť preddavok na trovy konania a uznesením zo dňa 30.05.2014 č.k. 11C/100/2013-732
konanie zastavil, s odôvodnením, že preddavok nebol v určenej lehote zložený, rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.04.2016. Po podanom dovolaní, rozhodnutím Najvyššieho súdu zo dňa
28.03.2019 bolo rozhodnutie Krajského súdu a tunajšieho súdu týkajúce sa zastavenia konania zrušené

a vec vrátená na ďalšie konanie. Dôvodom bola zmena právnej úpravy, rozhodnutia súdov už nemali
oporu v účinných právnych predpisoch.

10. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 17.09.2019 žalobcovia rozšírili petit žaloby, podanie doplnili
dňa 07.10.2019. Súd zmenu žalobného návrhu pripustil uznesením na pojednávaní dňa 12.11.2019.

Žalobcovia žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1.rade sumu 7.365.686
eur a 274.900 eur (suma stanovená vo výške 100 eur za každý deň nezákonnej registrácie v sieti škôl
za obdobie odo dňa 27.03.2012 do 06.10.2019) a to všetko do 14 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
žalobcovi v 2.rade zaplatiť sumu 7.340.162 eur, sumu 48.364 eur (sankčné úroky), sumu 8.238,56 eur
(záväzok voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni za obdobie od 01.01.2014 do 06.10.2019) a to všetko

do 14 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi v 3.rade sumu 1.821.307 eur a to do 14 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

11. Žalovaný sa ku zmenenému návrhu vyjadril, uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť, poukázal na
neexistenciu príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím žalovaného a vznikom údajnej škody. Poukázal aj

na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.2011, sp. zn. 3 Cdo 313/2009 (súd dospel k záveru
o neexistencii príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a škodou musí byť priama, bezprostredná). Poukázal na to, že rozhodnutie
žalovaného priamo nespôsobovali zmenšenie majetku žalobcu v 1.rade. V dôsledku rozhodnutia
žalovaného bol žalobca v 1.rade vyradený zo siete škôl, v danom prípade je teda príčinou rozhodnutie

a jej priamym následkom skutočnosť, že žalobca v 1.rade bol vyradený zo siete škôl, čo však nemožno
stotožňovať so vznikom údajnej škody, ktorú si nárokuje žalobca v 1.rade. Žalobcovia nepreukázali vznik
ani výšku škody. V zmene žaloby neuviedli z čoho odvodzujú výšku údajnej škody „100 eur za každý
deň nezákonnej registrácie v sieti škôl školy p . Baču IČO: 31792952 za obdobie odo dňa 27.3.2012 do
6.10.2019 (2 749 dní)". Svoje tvrdenia nepodopreli žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalobca v 3.rade

nepreukázal výšku svojho zárobku na základe pracovnej zmluvy, síce predložil pracovnú zmluvu v znení
jej dodatkov, avšak nepreukázal tvrdenie, že údajná mesačná strata na zárobku je vo výške 1.955 eur.
Žalobca v 3.rade riadne nepreukázal vznik ani výšku škody, nepreukázal, že k zmenšeniu jeho majetkudošlo v priamej príčinnej súvislosti s rozhodnutím žalovaného, svoje tvrdenia dostatočne nepodoprel
dôkazmi.

12. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vyplýva priamo z článku 36 ods. 3
Listiny základných práv a slobôd. Podrobnosti upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon“).

13. Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 a 2 zákona zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje
na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a
na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Zodpovednosťzaškoduspôsobenúrozhodnutiami,ktorébolivydanéprednadobudnutímúčinnostitohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

14. Aj podľa § 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu a lebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím v správnom konaní. V zmysle ustanovenia § 18 tohto zákona štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

15.Podľa§ 3ods.1zákonaštátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomzaškodu,ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nesprávnym
úradným postupom.

16. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

17. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 zákona
právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa č.l. 86 písm. a) a d)
Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa č.l. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

19. Podľa § 16 ods. 4 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí

iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežneprerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí

začiatok jej plynutia neskôr.

20. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ustanovenia § 17 ods. 4 zákona výška náhrady nemajetkovej
ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným
násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

21. V spore mal súd za preukázané, že žalobca v 3.rade je zakladateľom žalobcu v 2.rade, nadácie,

ktorá zriadila žalobcu v 1.rade. V čase rozhodovania súdu je žalobca v 1.rade fiktívnou príspevkovou
organizáciou, ktorá nevyvíja žiadnu činnosť, žalobca v 2.rade nadáciou, ktorá je od roku 01.09.1997 (rok
pred vyradením školy zo siete škôl) v likvidácii.

22. Krajský úrad v Bratislave návrhom zo dňa 02.02.1998 sa obrátil na ministerstvo so žiadosťou

o vyradenie Súkromnej strednej umeleckej školy zo siete stredných škôl. Žiadosť odôvodnil tým, že
zriadená nadácia prestala plniť funkciu, podľa vyjadrenia riaditeľa a jeho zástupcu hrozilo zneužitie
finančných prostriedkov školy nadáciou, rozpory prerástli do súdnych sporov. Na základe tohto návrhu,
rozhodnutím zo dňa 12.05.1998 ministerstvo vyradilo žalobcu v 1.rade zo siete škôl. Minister školstva
Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) rozhodnutím zo dňa 07.10.2002 rozklad žalobcu v 2.rade

zamietol a potvrdil rozhodnutie o vyradení zo siete škôl. Najvyšší súd rozsudkom zo dňa 28.08.2003
(6Sž 132/02) obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Ministerstvo rozhodlo dňa 31.05.2004
opätovne tak, že žalobcu v 1.rade vyradilo zo siete. Na základe rozkladu minister, rozhodnutím zo dňa
07.10.2004, napadnuté rozhodnutie potvrdil a rozklad zamietol. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím
č.k. 1S 24/2005-388 zo dňa 14.10.2010 obe napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,

rozhodnutie krajského súdu potvrdil aj najvyšší súd rozhodnutím zo dňa 14.02.2012 (sp.zn. 8Sžo
1/2011). Ministerstvo rozhodnutím zo dňa 01.10.2013 (č. 2013-2226/46801:7-913) predmetné konanie
zastavilo. Dôvodom bolo neodstránenie nedostatkov návrhu navrhovateľa (krajský úrad). Minister o
podanom rozklade rozhodol dňa 17.12.2013 tak, že ho zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 05.02.2015 žalobu zamietol (1S 36/2014-354). Najvyšší súd

rozsudkom zo dňa 23.08.2017 (2Sžo 72/2015) napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

23. Nebolo sporné, že rozhodnutie ministerstva zo dňa 12.05.1998 (506/1998-152) bolo zrušené,
rovnako ako rozhodnutie ministerstva zo dňa 08.10.2011 (č.506/1998-152), rozhodnutie zo dňa
31.05.2004 (CD-2004-9016/17704-1:09), rozhodnutie zo dňa 07.10.2004 (CD-2004-9016/31618-24).

Existenciu nezákonného rozhodnutia mal súd za preukázanú. Časť rozhodnutí bola vydaná za účinnosti
predchádzajúcej právnej úpravy, ostatné za účinnosti zákona.

24. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby (zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím) skúmal splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci je zákonom koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp.
nedbanlivosti.

25. Jedným z nevyhnutných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je okrem existencie
nezákonného rozhodnutia aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou (tzv. kauzálny
nexus). Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalobcu.

26.Takakoargumentuježalovanýokauzálnynexussajedná,akškodavzniklanásledkomnezákonného

rozhodnutia. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina
ju vyvolala. Príčinou škody pritom nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom. V postupnom slede
javov je každá príčina niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť"' pôsobenia príčiny a následok, pri ktorom príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený,

nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

27. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých
konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a
následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah

príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, t. j. vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak
by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo.

28. V spore nebolo preukázané, že práve v dôsledku uvedených nezákonných rozhodnutí žalobcom
vznikla škoda. Škodu treba chápať ako majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku

poškodeného, ako rozdiel v hodnote majetku v čase pred spôsobením škody a po spôsobení
škody. Medzi rozhodnutiami žalovaného a tvrdeným zmenšením majetku žalobcov neexistuje príčinná
súvislosť, t.j. zmenšenie majetku, ak nastalo, nie je priamym dôsledkom nezákonného rozhodnutia.
Je zrejmé, že v kompetencii ministerstva bolo rozhodovať o zápise, aj o vyradení školy zo siete škôl.
Žalobcovia sa nemôžu domnievať, že zaradením do siete škôl vzniklo doživotné právo na tento status.

Aj napriek tomu, že viaceré rozhodnutie žalovaného boli zrušené a predmetné konanie bolo v konečnom
dôsledku zastavené, súd nevidel príčinnú súvislosť medzi zrušenými rozhodnutiami žalovaného a
škodou, ktorú deklarovali žalobcovia.

29. Žalobcovia nepreukázali škodu, nepreukázali, že sú vlastníkmi vecí, ktorých finančného ekvivalentu

sa domáhajú. Žalobca v 3.rade vo výpovedi jasne uviedol, že jeho majetkom boli predmety drobnej
spotreby. Žalobca v 2.rade bol v čase vydania sporných rozhodnutí v likvidácii, nevyvíjal žiadnu činnosť.
Žalobca v 1.rade v spore nepreukázal žiadne veci v jeho vlastníctve, ktoré by po rozhodnutí žalovaného
prešli do vlastníctva iných subjektov, navyše ak by sa tak aj stalo, do úvahy by prichádza súdna obrana
žalobou priamo proti takémuto subjektu, nie žaloba voči štátu. Tak ako uvádza Ústavný súd Slovenskej

republiky vo svojom rozhodnutí, žalobcovia majú právo domáhať sa svojich práv súdnou cestou, ak
im vznikla konkrétna vecná škoda, majú sa domáhať jej náhrady voči tomu, kto ju spôsobil. Navyše
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym výkonom verejnej moci môže byť voči štátu úspešný
iba vtedy, pokiaľ poškodený nemôže úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči tomu, kto
získal prospech, spôsobil škodu a je povinný ju nahradiť. ak žalobcovia tvrdia, že veci v ich vlastníctve

užíva iná súkromná škola, iný subjekt, mali možnosť domáhať sa vydania veci, prípadne náhrady škody
priamo voči takémuto subjektu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo 199/2005,
7MCdo 16/2011).

30. Čo sa týka ušlého zisku, žalobcovia si nemôžu žalobou voči štátu uplatňovať ušlý zisk pozostávajúci

z bežného školného, výnosov z umeleckých diel, zo strediska odbornej praxe školy, či iných finančných
prostriedkov od štátu. Ušlý zisk treba chápať ako majetkovú ujmu, o ktorú nedošlo k zväčšeniu majetku
poškodeného, hoci sa to dalo pri predpokladanej činnosti očakávať. Žalobcovia ani pri zaradení školy do
siete škôl nemôžu legitímne očakávať zisk. Školy podľa školského zákona sú špecializované inštitúcie
zriaďované za účelom poskytovania výchovy a vzdelávania, nie sú zriaďované za účelom dosahovania

zisku, na rozdiel od obchodných spoločností zisk nevytvárajú na prerozdeľovanie zriaďovateľom vo
forme podielu na zisku, či dividend. Tak ako uvádza žalovaný súkromné školy sú povinné školné od
žiakovarodičovpoužiťnafinancovanienákladov,zoškolného nevytvárajú zisk,celýobjemprostriedkov
zo školného musia súkromné školy povinne vrátiť späť do výchovy a vzdelávania. Ani iné finančné
prostriedky od štátu nevytvárajú zisk, ako sa mylne domnievajú žalobcovia a školské umelecké dielo

nie je majetkom školy.

31. Vo vzťahu ku žalobcovi v 3.rade, ktorý si uplatnil náhradu za stratu na zárobkoch, aj nemajetkovú
ujmu, je potrebné konštatovať, že žalobca v 3.rade nebol účastníkom správneho konania a preto nemá
aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby voči štátu, nakoľko tú má len účastník správneho konania,

v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, čo konštatoval vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 14.2.2012 pod sp. zn. 8Sžo/l/2011.32. Napriek nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v 3. rade v spore žalobca v 3.rade nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím žalovaného a údajnou stratou na jeho zárobku. Strata na zárobku,
tak ako ju uplatňuje žalobca v 3. rade, nie je dôsledok rozhodnutia žalovaného, ale dôsledok rozhodnutia

žalobcu v 1.rade a 2.rade, pričom žalobca riadne nepreukázal vznik pracovného pomeru ani výšku mzdy.
Možno teda konštatovať, že žalobca v3.rade nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi rozhodnutiami
žalovaného a vznikom škody, ani samotnú škodu, ktorú v žalobe deklaroval.

33. Žalobcovia poukazovali aj na nesprávny úradný postup, ktorý mal spočívať v nevydaní rozhodnutia v

zákonnej lehote. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nečinnosti pri výkone
verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Keďže tieto zákonné predpoklady v konaní neboli
preukázané, súd žalobu v časti zodpovednosti za nesprávny úradný postup považoval za nedôvodnú.
Žalobcovia predložili súdu rozhodnutie Ústavného súdu II. ÚS 211/08-36, v ktorom bolo konštatované
porušenie práv nadácie na spravodlivé súdne konanie, ale rozhodnutie sa týkalo konania pred Krajským
súdom v Bratislave 9Co/9/06, ktoré sa tohto sporu netýka.

34. Ak by však súd aj pripustil existenciu nesprávneho úradného postupu (posudzujúc postup
žalovaného podľa predchádzajúcej právnej úpravy), žalobcovia, tak ako v prípade nezákonného
rozhodnutia, nepreukázali príčinnú súvislosť medzi postupom žalovaného a údajnou škodou, čo by tiež
viedlo ku zamietnutiu žaloby.

35. Pre nesplnenie zákonných predpokladov na priznanie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci, nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi rozhodnutiami a postupom žalovaného
a údajnou škodou a nepreukázaním samotnej škody, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže
zamietol žalobu v časti náhrady škody, nebol dôvod posudzovať návrh na zaplatenie nemajetkovej ujmy.

36. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je
úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, súd zaviazal žalobcov ku náhrade trov konania v
plnej výške.

37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka
tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.