Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 21. november 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/377/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115224624
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5115224624.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobkyne:

A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, štátna občianka SR, právne zastúpená: JUDr. Branislavom
Samcom, advokátom so sídlom Národná 15, Žilina, proti žalovaným v rade 1/: E. F., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. D. XXX, štátny občan SR, v rade 2/ A. F., nar. X.X.XXXX, obaja bytom C. D. XXX, štátna
občianka SR, obaja právne zastúpení: JUDr. Lukášom Bútorom, advokátom so Vojtecha Tvrdého 12,
Žilina, o uloženie povinnosti zdržať sa obťažovania dymom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaným v rade 1/ a 2/ priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Slovenskej republike súd priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde 11.8.2015 v znení jej doplnenia doručeného
súdu dňa 27.8.2015 domáhala voči žalovaným v rade 1/ a 2/ uloženia povinnosti zdržať sa nad
mieru primeranú pomerom obťažovania dymom žalobkyne a členov jej rodiny bývajúcich v rodinnom
dome so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele CKN č. 775 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 418 m2, nachádzajúceho sa v okrese Kysucké Nové Mesto, obec C., katastrálne územie

C., evidovaný na LV č. XXX vedeného Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor,
spôsobovaným prevádzkou existujúceho vykurovacieho systému rodinného domu so súpisným číslom
XXX, postaveného na parcele CKN č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2,
nachádzajúceho sa v okrese Kysucké Nové Mesto, obec C., katastrálne územie C., evidovaný na LV
č. XXX vedeného Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, ktorý je v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovaných, fungujúceho na tuhé palivo a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu v obci C., súp. č. 224
evidovanom na LV č. XXX (ďalej ako „rodinný dom“) a žalovaní v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi susedného rodinného domu v obci C., súp. č. XXX evidovanom na LV č. XXX (ďalej
ako „novostavba“) a garáže. Novostavba žalovaných bola skolaudovaná kolaudačným rozhodnutím
zo dňa 19.9.2006, pričom napriek podmienkam v stavebnom povolení, kde bolo určené, že stavba
má byť umiestnená 3,8 m od rodinného domu, je umiestnená 2,7 m od rodinného domu žalobkyne.
S ohľadom na umiestnenie novostavby v bližšej vzdialenosti ako bolo určená je nevhodne umiestnený

komín žalovaných zdrojom hustého páchnuceho dymu, ktorý smeruje priamo do domu žalobkyne
a obťažuje ju a jej rodinu v riadnom užívaní domu. Žalovaní vykurujú a ohrievajú teplú vodu tuhým
palivom. Žalobkyňa sa prioritne obrátila na obec, kde konanie skončilo neúspešným zmierom. Následne
v zmysle stavebného zákona sa obrátila so sťažnosťou na Slovenskú stavebnú inšpekciu, ako na orgánštátneho stavebného dohľadu. Poverení zamestnanci dňa 30.1.2014 vykonali štátny stavebný dohľad
na novostavbe a v stanovisku zo dňa 5.2.2014 a konštatovali, že s ohľadom na právoplatné kolaudačné
rozhodnutie a stavebné povolenie nie je Slovenská stavebná inšpekcia kompetentným orgánom na

riešenie veci, pričom žalobkyňa sa mala ochrany svojich práv domáhať ihneď ako sa stavba začala
uskutočňovať. Následne žalobkyňu odkázali na občianske súdne konanie. Žalobkyňa ďalej vykonala
dňa 18.4.2014 ústne oznámenie o zadymovaní na Obvodné oddelenie policajného zboru Kysucké Nové
Mesto, problém zadymovania sa však nepodarilo odstrániť. Dôsledkom nadmerných imisií dochádza
k zadymovaniu kúpeľne, WC, špajzy, kuchyne s jedálňou, chodby a obývačky. Žalobkyňa je tak nútená

mať aj v čase varenia zatvorené okná, ktoré sú taktiež imisiami znečistené. Na základe uvedeného
žalobkyňa v zmysle § 127 OZ žiadala žalobe vyhovieť.

3. Dňa 14.6.2016 doručili žalovaní v rade 1/ a 2/ vyjadrenie k žalobe (č.l. 83), v ktorom konštatovali,
že rodinný dom žalovaných bol riadne skolaudovaný. Ku kolaudácii žalovaní predložili potvrdenie
o preskúšaní komína, pričom komín a dymovod vyhovuje bezpečnej a spoľahlivej prevádzke.

Celý systém vykurovania vykonala žalovaným autorizovaná osoba, bol použitý riadne certifikovaný
teplovodný kotol na drevo. Komín žalovaní riadne užívajú, pričom v januári 2016 bol profesionálne
čistený a neboli zistené nedostatky. Žalovaní kúria iba palivovým drevom, nespaľujú žiaden odpad.
Mierne zvýšené zadymenie sa vyskytuje iba v priebehu niekoľkých minút pri zakladaní ohňa – rozkúrení,
pričom následne neprodukujú prakticky žiadny viditeľný dym. Dym v chladných dňoch môže byť

viditeľný ako teplá para, ktorá stúpa hore. Pri zmene tlaku, môže byť vzhľadom na fyzikálne zákony
stlačený k zemi. Predmetný vykurovací systém bola žalobkyňou namietaný až v sťažnosti v roku
2013, kedy bol prevádzkovaný už 10 rokov. Problém nastal až po zhoršení vzťahov medzi žalobkyňou
a žalovanými. Zároveň žalovaní namietali videonahrávku, pričom hustejšie zadymenie je iba občasným
javom vyplývajúcim z fyzikálnych zákonov. Čo sa týka mastných usadenín v dome žalobkyne, žalovaní

tvrdili, že žalobkyňa nepreukázala, že vznikli zadymovaním, pričom mohli vzniknúť aj v dôsledku
nedostatočnej údržby domácnosti.

4. Súd vo veci nariadil a dňa 29.6.2016 vykonal pojednávanie za účasti žalovanej v rade 2/ a právnych
zástupcov strán sporu. Právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na podanej žalobe. Právny zástupca

žalovaných trval na tom, že imisie spôsobené dymom z vykurovacieho systému nepredstavujú
neprípustné pomery. Taktiež poukázal na to, že v zmysle rozhodnutia zo zbierky súdnych rozhodnutí
a stanovísk Cpj/67/84 vyplýva, že ak sa vytýkaný výkon vlastníckeho práva opiera o povolenie, ktoré
bolo vlastníkovi alebo užívateľovi vydané príslušným orgánom, bude na mieste považovať tento výkon
vlastníckeho užívacieho práva za opodstatnený. Pred podaním žaloby obec vec riešila a podala právu,

na základe čoho mal za to, že návrh je v celom rozsahu nedôvodný, absurdný, pretože de facto núti
žalovaných, aby zmenili vykurovací systém, k čomu žiadna právna norma nezaväzuje a teda v podstate
snažia sa dosiahnuť to, na čo nemajú zákonný nárok. Zdôraznil, že predmetný vykurovací systém sa
nerušene rovnakým spôsobom využíva viac ako 9 rokov, pričom žalobkyňa nikdy nejaké imisie, ktoré
by prekračovali primeranú mieru nenamietala formálne ani neformálne. Z výsluchu žalovanej v rade

2/ vyplynulo, že k väčšiemu zadymeniu dochádza iba pri rozkúrení, čo trvá približne 10 až 15 minút.
Dym však nie je hustý, je to biely dym z dreva. Žalovaná tiež poznamenala, že vo vykurovacej sezóne
nemusí rozkurovať každý deň, ale iba podľa potreby, pričom majú aj podlahové kúrenie. Na ohrev vody
žalovaní používajú elektrický bojler a výlučne za účelom jej ohrevu nekúria tuhým palivom. Následne
bol v pojednávacej miestnosti prehratý záznam z CD nosiča predloženého žalobkyňou aj žalovanými.

Následne právna zástupkyňa žalobkyne navrhla vykonať obhliadku na mieste samom, prípadne zistiť
mieru zadymenia znaleckým dokazovaním. Súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom vykonania
dokazovania podľa nového sporového poriadku.

5. Po zmene zákonného sudcu súd vo veci nariadil pojednávanie na 9.10.2019, na ktorom vec prejednal

za účasti žalovaných v rade 1/ a 2/ a právnych zástupcov strán sporu. Právny zástupca žalobkyne
zotrval na podanej žalobe a žiadal vykonať obhliadku na mieste samom a pri tejto obhliadke vykonať
aj výsluch žalobkyne, ktorá sa pre zdravotné obmedzenie nemôže dostaviť na súd. Právny zástupca
žalovaných v rade 1/ a 2/ žiadal žalobu ako nedôvodnú, šikanóznu a absurdnú zamietnuť, pretože
bolo už aj výsluchom aj podkladmi preukázané, že ide o riadny bežný výkon práva užívania rodinného

domu s certifikovaným kotlom, celým vykurovacím zariadením, ktoré je riadne užívané. Vzhľadom na
šikanózne správanie žalobkyne voči žalovaným, tí boli nútení kvôli nejakému psychickému stresu sa
z tejto novostavby rodinného domu odsťahovať na pôvodné bydlisko, čiže už tam viac ako 2 roky, dom
neobývajú, je opustený. Právny zástupca žalobkyne na žalobe napriek uvedenej skutočnosti zotrvala uviedol, že dom je nutné udržiavať, vetrať a vykurovať za účelom jeho temperovania, a tak stále
dochádza k zadymovaniu. Súd následne po predbežnom právnom posúdení odročil pojednávanie za
účelom posúdenia možnosti vykonať znalecké dokazovanie vo vzťahu k preukázaniu, či je zadymovanie

pri rozkurovaní domu žalovanými nad mieru primeranú pomerom.

6.Súdnáslednepozisteníznalcaspôsobiléhouvedenýúkonzrealizovať,zaviazalžalobkyňunazloženie
preddavku a vo veci nariadil vykonanie odborného vyjadrenia. Súd zároveň dňa 30.1.2020 vykonal
obhliadku na mieste samom, na ktorej sa zúčastnil ustanovený znalec, pričom po predložení odborného

vyjadrenia č. 4/2021, ktoré znalec učinil až na opakované výzvy súdu a po uložení poriadkovej pokuty,
súd nariadil pojednávanie na 22.11.2021.

7. Na pojednávaní dňa 22.11.2021 súd vec prejednal a rozhodol za účasti právnych zástupcov strán
sporu. Právny zástupca žalobkyne žiadal žalobe vyhovieť napriek záverom znaleckého dokazovania,
pričom poukázal na to, že samotný znalec v znaleckom posudku konštatoval, že rodinný dom je

napriek podmienkam v stavebnom povolení postavený v odstupe menšom (cca 2,5 až 2,7 m) od
domu žalobkyne. Ďalej poukázal na to, že znalec konštatoval, že kotol nemožno prevádzkovať trvale
v útlme, kedy môžu vznikať dechty a kyseliny, ktoré môžu v nepravidelnej prevádzke pri rozkurovaní
spôsobiť úvodnú zvýšenú dymivosť kotla. Znalec pri obhliadke nehnuteľnosti žalobkyni neidentifikoval
zmeny farby maľovky, no nevedel stanoviť, či príčina zmeny farby maľovky je zvýšené spôsobenie

dymov. Samotné znečistenie stien interiéru domu žalobkyne považoval za skutočnosť preukazujúcu
dôvodnosť žaloby. Navrhol vykonať ako dôkaz výsluch syna žalobkyne ku skutočnému stavu týkajúcemu
sa zadymovaniu žalovanými. Súd návrh zamietol z dôvodu, že žalobkyni od doručenia odborného
vyjadrenia nič nebránilo sa k nemu vyjadriť a navrhnúť dôkaz preukazujúci jej tvrdenia. Žalobkyňa tak
ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu neurobila a návrh na výsluch svedka predniesol právny

zástupca žalobkyne až na pojednávaní. Súd tento návrh ako nedôvodný a nehospodárny zamietol
a z dôvodu, že stav mal v konaní za dostatočne preukázaný obhliadkou na mieste samom ako aj
odborným vyjadrením vykonaným odborne spôsobilou osobou. Navyše, je zrejmé, že navrhnutý svedok
– syn žalobkyne má logický záujem na výsledku sporu z dôvodu blízkeho príbuzenského vzťahu so
žalobkyňou. Právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/ sa so závermi odborného vyjadrenia stotožnil,

žalobu žiadal ako nedôvodnú a šikanóznu zamietnuť. Poukázal na to, že žalovaní z dôvodu správania sa
žalobkyneneužívajúvlastnúnehnuteľnosťužštyriroky.Rovnakopoukázalnazáveryobochobhliadokna
mieste samom. K námietke právneho zástupcu žalobcu s tým, že neboli dodržané odstupné vzdialenosti
medzi domami uviedol, že táto skutočnosť nie je predmetom tohto sporu a tieto skutočnosti bolo
potrebné riešiť na iných orgánoch. Čo sa týka poznámky, že bola zmena farby maľovky v interiéri

predmetného domu konštatoval, že ako vyplýva, aj zo znaleckého posudku, znalec nemohol na základe
vykonaného dokazovanie ustáliť, že tieto zmeny, že boli spôsobené zvýšením zadymovaním, ale mohli
byť rovnako spôsobené v dôsledku užívania nehnuteľnosti. Takže v tomto smere žalobca neuniesol
dôkazné bremeno v tom, že tieto zmeny maľovky v interiéri boli spôsobené zadymovaním zo strany
žalovaných. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa

nižšie citovaných zákonných ustanovení:

8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ“), výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

9. Podľa ust. § 127 ods. 1 OZ, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť
susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,
že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú

pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

10. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právnyzáujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. V posudzovanom prípade žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovaným v rade 1/ a 2/, aby sa zdržali
obťažovania dymom spôsobeným z vykurovacieho systému žalovaných fungujúceho na tuhé palivo,
a to nad mieru primeranú pomerom. V tomto smere súd vychádzal z právneho názoru vyjadreného
v rozsudku NS SR zo dňa 20.11.1993 sp.zn. 5Cdo/117/1993, podľa ktorého: „Pri posudzovaní, či sú
dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 OZ treba pojem "nad mieru primeranú

pomerom" vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav
ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym
pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim pomerom.“

12.Vlastníknesmieobťažovaťsusedovhlukom,prachom,popolčekom,dymom,plynmi,parami,pachmi,
pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením, vibráciami. Aj v týchto prípadoch treba predovšetkým

skúmať, či imisie spôsobené takýmto zásahom prekračujú mieru primeranú miestnym pomerom.
Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že výkon akýchkoľvek práv alebo povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi § 3 ods. 1 OZ. Ustanovenie § 127 OZ o susedských
právach treba použiť, aj keď ide o výkon práv vyplývajúcich z vlastníctva. Pri výkone vlastníckeho práva

teda nestačí správať sa len v medziach určených jeho obsahom, ale treba prihliadať aj na to, aby sa
jeho výkonom nenarušil ani záujem spoločnosti, ani záujem ostatných subjektov, teda aby sa výkon
vlastníckeho práva uskutočňoval aj v medziach určených dobrými mravmi. To platí tiež a hlavne vtedy,
ak ide o výkon vlastníckeho práva vo vzťahu k susedovi.

13. Susedské práva možno vymedziť ako súhrn noriem občianskeho práva, ktoré upravujú vzťahy
vlastníka a tretích osôb pri užívaní veci, pokiaľ ide o účinky užívania veci na tieto osoby (ich majetok).
Ustanovenie § 127 OZ sa uplatní pri posúdení otázky, či možno žiadať ochranu proti takému výkonu
vlastníckeho práva, ktorého dôsledky presahujú hranice vlastníkovej veci. Tieto vzťahy sa najčastejšie
prejavia vo vzťahoch medzi dvoma vlastníkmi nehnuteľností alebo osobami, ktoré užívajú nehnuteľnosť

na základe iného právneho dôvodu, príp. sú ich oprávnenými držiteľmi (§ 130 OZ). Spory vyplývajúce zo
susedských práv riešia nielen súdy, ale predovšetkým obce ( § 5 OZ). Do týchto sporov môže zasiahnuť
aj stavebný úrad. V prípade námietok uplatnených v stavebnom konaní stavebný úrad môže účastníka
odkázať na súd len s takou námietkou, ktorej riešenie presahuje rozsah jeho pôsobnosti, príp. rozsah
pôsobnosti spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. O námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo

iných práv k pozemkom a stavbám, musí stavebný úrad naproti tomu sám rozhodnúť v prípade, že
riešenie je v jeho pôsobnosti. Stavebný úrad posúdi námietky účastníkov územného alebo stavebného
konania týkajúce sa budúceho obťažovania výhľadom, dymom, hlučnosťou, prašnosťou, zápachom,
zatienením pozemkov a stavieb a pod., a to v rámci svojej právomoci, bez toho, že by s nimi odkázal
účastníkov na súd (Uz NS ČR z 19. 3. 2002, sp. zn. 22 Cdo 1902/2001). V ustanovení § 127 ods. 1 OZ

je zakotvená generálna klauzula, na základe ktorej sa vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného pri výkone jeho práv alebo čím by vážne ohrozoval výkon
jeho práv. V tomto ustanovení sú upravené dva druhy zásahov do vlastníckeho práva: a) obťažovanie
iného a b) vážne ohrozenie výkonu práv iného. Obťažovanie niekoho iného je právne významné len
v prípade, ak sa uskutočnilo „nad mieru primeranú pomerom.“ Pokiaľ by v dôsledku imisie došlo k

vážnemu ohrozeniu výkonu práva, je otázka miery primeranej pomerom bez významu. Rozdiel medzi
ohrozením výkonu práva a obťažovaním iného spočíva v tom, že ohrozenie sa priamo týka výkonu
práv chráneného subjektu alebo dokonca ich existencie; obťažovanie vlastnému výkonu práva nebráni,
ale robí ho obťažným alebo nepríjemným. Pokiaľ v dôsledku konania vlastníka dochádza k vážnemu
ohrozeniu vlastníckeho práva iného, spočívajúceho v poškodzovaní veci, ide o neoprávnený zásah

podľa § 127 ods. 1 OZ bez ohľadu na to, či tento zásah prekračuje mieru primeranú pomerom.

14. Pojem „miera primeraná pomerom“ a „vážne ohrozenie výkonu práva“ sa v súdnej praxi vykladá
objektívne. Návrhom na začatie občianskeho súdneho konania, smerujúcim proti vlastníkovi, sa
navrhovateľ môže úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola

uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť niečo pozitívne konať
(napr. odstrániť, premiestniť alebo upraviť určitým spôsobom predmet svojho vlastníctva) (R 45/1986,
s. 191 ods. 5). Určenie, či ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, je vecou sudcovskej
úvahy. Súd však musí vždy zistiť, aká miera obťažovania neprekračuje primerané pomery ako v danomtype lokalít, tak aj na konkrétnom mieste; ak však bude obvyklá miera obťažovania hlukom na danom
mieste vyššia, než je obvyklá miera v iných obdobných lokalitách (napr. v obytných sídliskách), pričom
táto vyššia miera bude spôsobená konaním, pre ktoré nie je územie v takých lokalitách určené (napr.

hlučné hudobné produkcie v obytnej zálohe či v jej blízkosti), bude pre posúdenie veci rozhodujúca
nižšia miera obťažovania obvyklá na obdobných miestach; miestne zvyklosti v tomto prípade nie sú
rozhodujúce. Súd rozhodujúci o návrhu na ochranu podľa ustanovenia § 127 OZ sa nemôže obmedziť
len na konštatovanie, že namietaný zásah je v súlade so stavom na obvyklom mieste, ale musí vždy
zohľadniť mieru primeranú pomerom (ktoré by mali byť). V prípade, že obťažovanie prekračuje hranice

stanovené správnym (hygienickým a pod.) predpisom, presahuje aj mieru primeranú pomerom (Ro NS
ČR z 26. 4. 2006, sp. zn. 22 Cdo 223/2005). Účelom právnej úpravy podľa § 127 OZ je občianskoprávny
zákaz určitej činnosti smerujúci k ochrane pozemku alebo stavby suseda v ich samotnej podstate. Pojem
„vážne ohrozenie výkonu práv“ vyjadruje vzťahové medze ochrany práv vlastníka jednej veci v pomere
k ochrane, ktorá patrí právam vlastníka druhej veci, čo platí aj pri povolenej činnosti, pretože aj v takom
prípade musí vlastník veci uvedené medze ochrany dodržiavať a musí sa usilovať o to, aby neporušil

povinnosť zdržať sa určitých činností, ktoré toto ustanovenie zakazuje. Pokiaľ ide o subjekty susedských
práv, nemusia nimi byť len vlastníci alebo držitelia nehnuteľností. Môžu to byť aj nájomcovia a iné osoby,
ktoré užívajú nehnuteľnosť na základe záväzkového právneho vzťahu. V súdnej praxi sa vyskytol názor,
že ochrana proti imisiám sa poskytuje nielen vlastníkovi nehnuteľnosti, ale aj vlastníkovi hnuteľnej veci
(R 37/1985). Ochrany proti rušeniu sa môže domáhať aj obec. Obec je verejnoprávnou korporáciou,

ktorej faktický základ tvoria jej občania, ktorí majú schopnosť vnímať imisie a môžu byť nimi rušení pri
užívaní nehnuteľnosti (napr. hlukom alebo vibráciami)

15. V ustanovení § 127 ods. 1 druhá veta OZ je uvedený exemplatívny výpočet jednotlivých imisií,
ktorých zákonný zákaz má smerovať k tomu, aby bola dodržaná generálna klauzula ochrany susedských

práv upravená v § 127 OZ. Imisie možno vo všeobecnosti vymedziť ako prenikanie účinkov činnosti
vykonávanej na jednej nehnuteľnosti na druhú nehnuteľnosť (R 37/1985). Vlastník veci nesmie výkonom
svojho vlastníckeho práva najmä: a) ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo
stavby na ňom zriadenej, b) nad mieru primeranú pomerom (teda nad povolenú mieru) obťažovať
susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi,

svetlom, tienením a vibráciami, a pod. Zákon uvádza len typické imisie, ktoré predstavujú prípady
zásahov do práv iného vlastníka, keď pri užívaní veci dochádza k prenikaniu nejakých závadných
účinkov k susedovi, napr. k vnikaniu odpadových vôd, plynov, sadzí, prachu, popola, dymu, zápachu,
lomozu, otrasov a pod. Predovšetkým ide o tzv. nepriame imisie, prenikanie ktorých nespôsobuje
osobitné zariadenie. Účinky nepriamych imisií sa teda prejavujú bez ľudského pôsobenia a sú buď

výsledkom pôsobenia prírodných síl (napr. vetra), alebo prejavom vlastností prenikajúcich látok (napr.
expanzívnosť plynov a pod.). Naproti tomu k priamym imisiám dochádza, ak sa k susedovi privádzajú
nejakým osobitným zariadením (napr. odvádzanie dažďovej vody odkvapom). Proti rušivým zásahom
do práva vo forme imisií, ktoré prekročia únosnú hranicu, sa vlastník veci môže brániť zapieracou
(negatórnou) žalobou. Žalobou z imisií (§ 127 ods. 1 OZ) sa možno úspešne domáhať, aby súd

uložil vlastníkovi povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však samotnú povinnosť niečo
pozitívne konať, napr. odstrániť, príp. upraviť predmet svojho vlastníctva (pozri R 3/1988) (Uz NS ČR
z 27. 10. 2005, sp. zn. 22 Cdo 1490/2005). Žaloba proti obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom
môže byť úspešne podaná ako proti priamemu rušiteľovi, tak aj proti vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý ju
prenechal inému na činnosť, od ktorej rušenie pochádza; je potom vecou tohto vlastníka, aby priamemu

rušiteľovi v ďalšom rušení zabránil (Ro NS ČR z 26. 4. 2006, sp. zn. 22 Cdo 223/2005). Negatórna
žaloba opierajúca sa o ustanovenie § 127 ods. 1 OZ má iný charakter ako žaloba podľa § 126 ods.
1 OZ na ochranu vlastníckeho práva. Zatiaľ čo z ustanovenia § 127 ods. 1 OZ vyplýva, že návrhom
na začatie konania sa možno úspešne domáhať, aby súd uložil vlastníkovi povinnosť zdržať sa presne
vymedzeného rušenia, nie však povinnosť niečo pozitívne konať (napr. odstrániť, príp. upraviť predmet

svojho vlastníctva), ustanovenie § 126 OZ poskytuje vlastníkovi širšiu ochranu, pretože podľa neho
možno postihnúť aj subjekt, ktorý priamo neruší výkonom svojho vlastníckeho práva.

16. Na základe uvedeného je zrejmé, že naliehavý právny záujem na podanej žalobe priamo vyplýva
zo zákona, t.j. z § 127 ods. 1 OZ a žalobkyňa sa v prejednávanej veci bráni zásahu zapieracou,

tzv. negatórnou žalobou. Vo všeobecnosti k otázke zadymovania pri rozkurovaní tuhým palivom na
to určeným kotlom, súd za nespornú skutočnosť považuje, že z fyzikálneho hľadiska dochádza
k zadymovaniu, otázkou spornou v danej veci, je či ide o zadymovanie, t.j. zásah do práv žalobkyne, t.j.
či ide o zadymovanie nad mieru primeranú pomerom, teda pomerom v danej lokalite.17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako výlučná vlastníčka spolu
s príslušníkmi svojej rodiny býva v rodinnom dome súp.č. ž. 224, postavenom na parcele CKN č. 775

zastavané plochy a nádvoria o výmere 418 m2, nachádzajúceho sa v okrese Kysucké Nové Mesto,
obec C., katastrálne územie C., evidovaný na LV č. XXX. Žalovaní v rade 1/ a 2/ súd bezpodielovými
spoluvlastníkmi rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele CKN č. 765/2 –
zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2, nachádzajúceho sa v okrese Kysucké Nové Mesto, obec
C., katastrálne územie C., evidovaný na LV č. XXX. Uvedené vyplýva z LV č. XXX A. XXX pre k.ú. C..

18. Zo zápisnice z územného konania zo dňa 15.2.2001 mal súd za preukázané, že voči stavbe
rodinného domu žalovanými mal námietky G. B.. Zo stavebného povolenia vydaného Okresným úradom
v Kysuckom Novom Meste dňa 22.2.2002 (č.l. 17) mal súd za preukázané, že bola povolená výstavba
rodinného domu na základe rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 9.10.2001 za splnenia podmienok
v ňom určených (pri zohľadnení námietok). Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 19.9.2006 vydaného

obcou Rudina (č.l. 40) mal súd za preukázané, že bolo povolené užívanie novostavby rodinného domu
a žumpy na pozemku KN č. 307/5 v Rudine. V odôvodnení sa konštatuje, že ku kolaudačnému konaniu
boli okrem iných doložené aj správy o prehliadkach a skúškach elektrického zariadenia, potvrdenie
o preskúšaní komína „komín a dymovod vyhovuje bezpečnej a spoľahlivej prevádzke“. Z odpovede
Slovenskej stavebnej inšpekcie zo dňa 5.2.2014 (č.l. 42) vyplýva, že z dôvodu podnetu žalobkyne na

prešetrenie došlo k štátnemu stavebnému dohľadu poverenými zamestnancami Inšpektorátu Žilina za
účelom zistenia stavu stavby žalovaných. Zo záverov vyplýva, že Slovenská stavebná inšpekcia nie je
orgánom v územnom a stavebnom konaní a nemôže kolaudačné rozhodnutie spochybniť. S otázkou
obťažovania zadymovaním bola žalobkyňa odkázaná na občiansko-právne konanie.

19. Z obhliadky na mieste samom dňa 30.1.2020 vyplynuli nasledujúce skutočnosti: Žalovaní v rade
1/ a 2/ mali po poučení súdom zabezpečiť rozkúrenie až po začiatku obhliadky na mieste samom,
pričom žalovaný v rade 1/ rozkúril už v skorých ranných hodinách. Napriek tomu bol za účasti znalca
vykonaný pokus o posúdenie zadymovania. Po vhodení dymovej patroly znalcom došlo k vyústeniu
dymucezkomínrodinnéhodomu,pričomzadymovaniebolobielehodymu,ktorýbolnepatrný,primeraný

bežnému rozkurovaniu, čo vyplynulo aj z porovnania mieri zadymovania okolitými rodinnými domami
v obci. Znalec uviedol, že nebude možné vykonať objektívne posúdenie zadymovania s ohľadom
na vyhriatie vykurovacieho systému a vykoná ešte jeden opakovaný pokus. Pri opätovnom pokuse
o zistenie miery zadymovania dymovou patrolou vhodenou znalcom je vidieť stúpať z komína šedý
dym, ktorý smeruje napravo od rodinného domu, z uhľa pohľadu od záhrady. Zo samotného pohľadu na

postavenie rodinných domov je zrejmé, že stavba domu žalobkyne je vyššia a stavba domu žalovaných
nižšia, t.j. aj komín je postavený nižšie. Reálne mala žalobkyňa pohľad na komín domu žalovaných
z kuchyne. Rovnako z obhliadky vyplynulo, že oba rodinné domy stoja v tesnej blízkosti. Po dohode so
znalcom došlo k vykonaniu osobitnej obhliadky na mieste samom za účelom posúdenia zadymovania
v čase, keď vykurovací systém nebude vopred nahriaty. Uvedené znalec zaznamenal v rámci odborného

vyjadrenia. Na samotnej obhliadke, t.j. v čase po rozkúrení, bolo vidieť stúpať z komína biely dym.
Žiadne zadymovanie nebolo viditeľné, dym sa nedržal vo dvore, ani pri otvorenom okne v čase
výsluchu žalobkyne v interiéri domu. Zadymovanie nebolo viditeľné ani dym nebolo cítiť. Následne
súd vykonal obhliadku obytných priestorov žalobkyne, pričom vyhotovil fotografie miestností, ktoré mali
byť zadymovaním najviac postihnuté. V kuchyni žalobkyne bolo vidieť znečistenie maľovky, pričom

z obhliadky je zjavné, že steny neboli dlhší čas omaľované. V rámci obývacej izby žalobkyňa poukázala
na dymom znečistené steny, kde mala byť maľovka vykonaná pred dvoma rokmi. Zo stavu stien vyplýva
ich znečistenie v rohoch dymom, no nie je zrejmé, či nešlo o zadymenie v rámci užívania vnútorných
priestorov domu (napríklad z kúrenia žalobkyne, či zadymením v dôsledku manipulácie pri varení alebo
pečení, prípadne v dôsledku fajčenia v interiéri). S ohľadom na zdravotný stav žalobkyne, bol na mieste

samom vykonaný výsluch žalobkyne.

20. Z výsluchu žalobkyne na obhliadke na mieste samom dňa 30.1.2020 vyplynulo, že spory týkajúce
sa zadymovania trvajú približne 12 rokov, zhoršili sa v roku 2015, kedy došlo k podaniu žaloby, pretože
z komína žalovaných išiel čierno-zelený dym. Žalobkyňa v obytných miestnostiach na druhom podlaží

domu (kuchyňa a obývacia izba), stav z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu 24 hodín denne. Podľa
vyjadrení žalobkyne, žalovaní kúria výlučne drevom. Žalobkyňa nevedela uviesť, či v čase obhliadky
žili žalovaní v susednom dome. Konštatovala, že ich tam vidí približne každé 2-3 dni a dom vykurujú
z dôvodu udržiavania vykurovacieho systému. Do domu chodia aj vo večerných hodinách, pričom svietiaiba baterkou. V zimných mesiacoch občas kúria aj doobeda, v lete vykurujú výlučne na ohrev teplej
vody tak, aby ich nikto nevidel. Žalobkyňa tvrdila, že počas zakurovania sa tvoria kúdoly dymu, ktoré
sa držia vo dvore. Zdôraznila, že často vetrá. Obťažovanie dymom je celodenné, nakoľko sa drží vo

dvore a vchádza cez otvorené okná do obytných priestorov. Počas toho, ako žalovaná volala policajtov
som mala obytný priestor zadymený. Policajti tu boli, videli ten dym. Policajti boli vnútri, o čom má aj
správu. Ďalej tvrdila, že nevidí rozdiel medzi rozkúrením a udržiavaním ohňa po rozkúrení, pretože sa
dym drží trvalo.

21. Z výsluchu žalovaných na pojednávaní dňa 29.6.2016 vyplynulo, že k zadymovaniu nad mieru
primeranú pomerom podľa ich názoru nedochádza. Žalovaná v rade 2/ v rámci výsluchu popísala postup
pri rozkúrení a zdôraznila, že po rozkúrení vydrží oheň aj osem hodín, potom znova priloží drevo.
V danom čase k žiadnemu zadymeniu nedochádza, z komína stúpla biely dym z dreva. Ďalej uviedla,
že žalovaní majú v dome podlahové kúrenie. Po nahriati podlahy netreba niekedy kúriť aj dva dni.
Dom vykurujú, iba keď tam prídu, aj to počas sezóny. Na ohrev teplej vody používajú elektrický bojler,

netreba na to zakúriť. Žalovaní v rade 1/ k videozáznamu prehratému na pojednávaní konštatovala, že
zadymenie stien nie je zo sadzí z kúrenia, ale že žalobcovia sú fajčiari, z toho teda vzniká zadymenie
stien.

22. Z odborného vyjadrenia č. 4/2021 vyplýva, že znalec sa na obhliadke nehnuteľnosti zúčastnil

dvakrát, t.j. dňa 30.1.2020 a následne dňa 20.2.2020. Na obhliadke dňa 30.1.2020 oznámil žalovaný
v rade 1/, že ráno o 6-tej rozkúril. V kotli bolo ešte o 10:00 hod. rozkúrené. Napriek snahe, tak nebolo
možné vykonať skúšku dymovosti, došlo k dohode o novom termíne. Kuchynské okno žalobkyne je
otočené do dvora žalovaného, výška okna asi 1-2 metre od výšky ústia komína žalobcu vo vzdialenosti
cca 10 metrov. Pri opakovanej obhliadke dňa 20.2.2020 znalec vykonal skúšku dymovosti tak, že

do nezakúreného kotla boli umiestnené dymové kapsule, ktoré boli po zapálení sfúknunuté, čím sa
začal vytvárať dym, ktorý prenikal komínovým systémom až k ústiu komína. V závere na položenú
otázku znalec konštatoval: „... do vyčisteného a vychladnutého kotla boli umiestnené dve dymové
kapsule Hansa, ktoré produkovali dym, ktorý plynule stúpal komínovým systémom až ho opustil vo
forme bieleho dymu cez ústie komína. Vzniknutý dym plynule stúpal z komína pod uhlom cca 45`

smerom nahor do atmosféry smerom od nehnuteľnosti žalobkyne. Nebolo identifikované žiadne klesanie
dymu smerom k nehnuteľnostiam žalobkyne ani žalovaného. Neboli viditeľné žiadne úniky dechtu,
sadzí, resp. iných tmavých pevných prímesí. Na základe tejto skúšky nebolo možné identifikovať žiadne
obťažujúce zadymovanie nehnuteľností...“ K znaleckému posudku sa strany sporu na výzvu súdu
písomne nevyjadrili.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zadymovanie pri rozkurovaní vykurovacieho
systému žalovaných v rade 1/ a 2/, t.j. kotlom na tuhé palivo nepredstavuje zásah do práv žalobkyne,
nakoľko súd zadymovanie nad mieru primeranú pomerom nezistil. Z obhliadky na mieste samom
dňa 30.1.2020 mal súd za preukázané, že pri bežnom vykurovaní nehnuteľností žalovaných, t.j. po

rozkúrení, nebolo preukázané žiadne neprimerané zadymenie. Žalobkyňa napriek tomu zotrvala na
tom, že zadymovanie je sústavné, t.j. že rozdiel medzi rozkurovaním a bežnou prevádzkou nevníma,
pretože je vždy obťažovaná dymom z komína žalovaných. Táto skutočnosť sa nepreukázala. Rovnako
sa nepreukázalo ani nadmerné obťažovanie žalobkyne dymom pri samotnom rozkúrení. Na tieto účely
znalec vykonal skúšku dymovosti dymovými patrolami, z ktorej rovnako nebolo preukázané nadmerné

zadymovanie ani pri rozkúrení, t.j. pri vychladnutí vykurovacieho systému. Na základe uvedeného
súd konštatuje, že nemal za preukázanú základnú skutočnosť pre vyhovenie žaloby, t.j. obťažovanie
žalobkyne dymom nad mieru primeranú pomerom. Súd opätovne zdôrazňuje, že samotné zadymovanie
pri kúrení tuhým palivom býva bežným fyzikálnym javom. Znalec na tieto skutočnosti poukázal v závere
odborného vyjadrenia (č.l. č.l. 243). Až konštatovanie jeho neprimeranosti zakladá podmienku pre

vyhovenie žalobe. V danom prípade však nebolo preukázané zadymovanie nad mieru primeranú
pomerom. Súd pritom zohľadnil aj tzv. miestne pomery, kde pri obhliadke na mieste samom vyplynulo,
že zadymovanie, resp. dym z komína žalovaných bol biely a neodlišoval sa od dymu z komínov okolitých
domov. Za rozhodujúci tiež považoval záver znalca, ktorý vykonal dve obhliadky za účelom posúdenia
dymovosti a v oboch prípadoch konštatoval, že nebolo identifikované žiadne klesanie dymu smerom

k nehnuteľnostiam žalobkyne a zistené žiadne nadmerné zadymovanie. K tvrdeniu žalobkyne, že
tmavé stopy na maľovke v miestnosti preukazujú zadymovanie zo strany žalovaných súd konštatuje,
že v konaní nebolo preukázané, že tmavé stopy na maľovke vznikli práve v dôsledku zadymovania
žalovanými, resp. či nie sú výsledkom užívania nehnuteľnosti.24. Z uvedených dôvodov a na základe vykonaného dokazovania súd žalobný nárok ako nedôvodný
a nepreukázaný zamietol. Súd v závere konštatuje, že žalovaní v rade 1/ a 2/ majú nehnuteľnosť

riadne skolaudovanú, pričom jedným z bodov pre vydanie kolaudačného rozhodnutia je aj posúdenie
vhodnosti, správnosti vykurovacieho systému. Ešte pred samotnou výstavbou splnili žalovaní všetky
povinnosti predpísané zákonom, v roku 2001 im bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby, v roku
2002 stavebné povolenie a v roku 2006 kolaudačné rozhodnutie. Ani samotný kotol pri vykonaní
obhliadky znalcom nevykazoval znaky chybovosti, pričom bola preukázaná aj jeho aktuálna revízia

kotla. Pre posúdenie žaloby je potrebné zdôrazniť, že predmetom sporu je obťažovanie žalobkyne
dymomnadmieruprimeranúpomeromanieposúdeniestavebnýchodstupovsusediacichnehnuteľnosti.
Uvedené vzdialenosti medzi stavbami nemajú ani nepriamy vplyv na posúdenie žaloby (nepredstavujú
prejudiciálnu otázku vo vzťahu k predmetu sporu), nakoľko sa v konaní nepreukázalo, že by vzdialenosť
medzi domami žalobkyne a žalovaných mala za následok neprimerané zadymovanie zo strany
žalovaných.Uvedené,t.j.odstupymedzistavbami,súvecouposúdeniavzmyslepríslušnýchstavebných

prepisov, realizovaných v osobitných konaniach.

25.Vzáveresúdpoznamenáva,žepodvplyvomkonaniažalobkynesažalovanívrade1/a2/vysťahovali
z vlastnej nehnuteľnosti a reálne ju neužívajú od roku 2017. Zabezpečujú iba jej údržbu, aby nedošlo
k jej znehodnoteniu. Uvedená skutočnosť nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej, no s ohľadom na

záverysúduonedôvodnostižalobyanepreukázanítvrdenížalobkyne,súdnatútoskutočnosťpoukazuje
z dôvodu, že právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/ tvrdil, že konanie žalobkyne a samotná žaloba
sú vo vzťahu k žalovaným šikanózne.

26. Podľa § 253 ods. 1 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky,

súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods1 CSP, t.j. v súlade so zásadou úspechu
v spore, a tak žalovaným v rade 1/ a 2/ ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobkyni ako neúspešnej
strane sporu nárok na náhradu trov konania.

31. O trovách štátu, ktoré vznikli v spojení s vypracovaním znaleckého posudku č. 4/2021 a nákladov

spojenýchsobhliadkounamiestesamom,hradenýchzoštátnychprostriedkov(poodpočítanípreddavku
zloženého žalobkyňou), súd rozhodol v zmysle § 253 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP a štátu –
Slovenskejrepublikepriznalvočižalobkyni,akoneúspešnejstranesporu,nároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 100 %. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude rozhodnuté v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP
o celkovej výške trov štátu vzniknutých v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním a nákladov

spojených s vykonaním obhliadky na mieste samom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickejpodobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.