Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/252/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1720200123
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1720200123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o W. J., nar.
XX.XX.XXXXamaloletédieťaK.J.,nar.XX.XX.XXXX,zverenédonáhradnejosobnejstarostlivostistarej
matky X. D., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/X, XXX XX J., zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, deti rodičov:
matky - W. J., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt XXX XX J. (bydlisko neznáme), a otec -P. Q. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. 4, XXX XX V., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou 72, 918 65 Hrnčiarovce nad Parnou, zastúpený JUDr.

PetromBelicom,advokátom,sosídlomM.R.Štefánika36,03601Martin,zaúčastiOkresnejprokuratúry
Pezinok, so sídlom Šenkvická cesta 5, 902 01 Pezinok, v konaní o návrhu Okresnej prokuratúry Pezinok
na pozbavenie rodičov rodičovských práv, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok,
č.k. 5P/11/2020-275, zo dňa 17.03.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e vo výrokoch I., II., III., IV., V. a VI., rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k W. J., nar.
XX.XX.XXXX, ktorými bol k menovanej otec pozbavený rodičovských práv, zrušená náhradná osobná
starostlivosť, ustanovený poručník a tomuto bola určená povinnosť podávať súdu správu o výkone

funkcie poručníka, matke a otcovi určená povinnosť platiť výživné k rukám poručníka, a konanie v týchto
častiach z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšnej napadnutej časti týkajúcej sa maloletej K. J., nar. XX.XX.XXXX, rozsudok súdu prvej
inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok, rozsudkom, č.k. 12P/119/2019-111, zo dňa 17.03.2021, vo výroku I. pozbavil

matku W. J., nar. XX.XX.XXXX, a otca P. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, rodičovských práv k maloletým
deťom W. J., nar. XX.XX.XXXX a K. J., nar. XX.XX.XXXX, II. zrušil náhradnú osobnú starostlivosť X.
D., do ktorej boli maloleté deti W. J., nar. XX.XX.XXXX a K. J., nar. XX.XX.XXXX zverené uznesením
Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/418/2016-108 zo dňa 28.11.2017, III. ustanovil maloletým deťom W.
J., nar. XX.XX.XXXX a K. J., nar. XX.XX.XXXX, poručníka X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/X, J.,
ktorá je oprávnená a povinná sa o maloleté deti osobne starať, zabezpečovať ich výchovu, zastupovať
ich a spravovať ich majetok. Rozhodnutie poručníka, týkajúce sa každej podstatnej veci maloletého

dieťaťa vyžaduje schválenie súdu, IV. uložil povinnosť poručníkovi dvakrát ročne podať súdu správu
o výkone funkcie poručníka, o nakladaní s majetkom maloletých detí a o maloletých deťoch, vždy k
30.06.ak31.12.príslušnéhokalendárnehoroka,V.matkeuložilpovinnosťprispievaťnavýživumaloletej
W. a maloletej K. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľaosobitného zákona - platného Zákona o životnom minime, na každé maloleté dieťa, od právoplatnosti
rozsudku, k rukám poručníka vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, VI. otcovi uložil povinnosť prispievať
na výživu maloletej W. a maloletej K. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, platného Zákona o životnom minime, na každé maloleté
dieťa, od právoplatnosti rozsudku, k rukám poručníka vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, VII. o
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 43 ods. 1, § 38 ods. 1, 4, § 39 ods. 2, 3, 4, § 56 ods. 1, 2, § 57 ods.

1, 4, § 58, § 62 ods. 2, 3, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a skutkovo tým, že po vykonanom dokazovaní
obsahom spisu a pripojených listín, výsluchom účastníkov konania, zisteným názorom maloletých detí,
stanoviskom kolízneho opatrovníka a obsahom spisov Okresného súdu Pezinok, sp.zn. 12P/418/2016,
5P/34/2019, rozsudkom sp.zn. 1T/29/2016, dospel k záveru o dôvodnosti návrhu Okresnej prokuratúry
Pezinok na pozbavenie výkonu rodičovských práv v celom rozsahu u oboch rodičov. Daný záver chráni
najmä záujem maloletých detí a to vzhľadom na výkon rodičovských práv a povinností rodičov k

maloletým deťom v minulosti, ktorí maloleté deti týrali, zanedbávali a celkove s nimi zle zaobchádzali.
Konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 22.06.2016, sp.zn. 1T/29/2016, boli rodičia
odsúdení za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby (maloletých), pretože od roku 2007 do
24.03.2013 v meste Pezinok, v rodinnom dome na adrese D. 8, J., a na iných miestach v okrese Pezinok,
v rôznych prenajatých bytoch spôsobovali utrpenie maloletým, tak, že ich opakovane bíjavali remeňom,

palicou a varechou na rukách, sedacích svaloch a chrbte, hasili na ich tele cigarety, trhali im vlasy,
nechávali ich hodiny kľačať na kolenách, vulgárne im nadávali a vyhrážali sa im, odopierali im spánok
hlukom, zatvárali ich po tme, otec dňa 04.03.2012 hodil drevenú paličku do oka maloletej K., čím jej
spôsobil amaurózu (slepotu) ľavého oka. Rodičia spáchanie skutku priznali, bol im uložený súhrnný
trestu odňatia slobody, otcovi vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov a matke 3 roky. Uviedol, že maloleté

deti boli rodičom odobraté uznesením Okresného súdu Pezinok, č.k. 9P/76/2013-9, zo dňa 23.05.2013,
o nariadení predbežného opatrenia, dňa 24.05.2013 umiestnené v Detskom domove Harmónia v
Modre, na základe rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 9P/76/2013-60, zo dňa 17.07.2014, bola
nariadená ústavná starostlivosť. Do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, v ktorej sa nachádzajú
doposiaľ, boli zverené uznesením Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P/418/2016-108, zo dňa 28.11.2017,

právoplatným a vykonateľným dňa 03.01.2018 (rodičom bola uložená povinnosť platiť výživné na každé
z detí 30% zo sumy životného minima k rukám starej matky). Za preukázané mal, že stará matka
sa o maloleté deti riadne stará, má vytvorené vhodné podmienky pre ich zdravý fyzický, psychický
a sociálny vývin, maloleté deti sa opakovane vyjadrili, že si aj naďalej želajú u nej zostať. Zistil,
že matka o maloleté deti dlhodobo, ani po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody (jej pobyt

nie je známy) neprejavuje žiaden záujem, otec z výkonu trestu odňatia slobody posiela deťom k
sviatkom pohľadnice. Zohľadnil aj závery znaleckých posudkov vykonaných v konaní sp.zn. 1T/29/2016,
z ktorých vyplýva, že obe maloleté majú k svojim rodičom negatívny vzťah a odmietavý postoj, u
oboch sú v ich prežívaní, osobnosti, komunikácii a správaní prítomné znaky poukazujúce na ich
dlhodobé vystavenie zanedbávaniu, násilnému zaobchádzaniu a psychickej traumatizácii. Konštatoval,

že správanie rodičov k maloletým neviedlo len k ich odsúdeniu, ale predovšetkým k vzniku traumy u
oboch detí, s pretrvávajúcimi následkami na ich fyzickom a psychickom zdravotnom stave.

3. Zohľadnil, že v prebiehajúcom konaní o návrhu otca na úpravu styku s maloletými a na určenie
informačnej povinnosti, vedenom pod sp.zn. 5P/34/2019, obe uviedli, že otca navštevovať nechcú

a nesúhlasia, aby bol vôbec informovaný o ich zdravotnom stave, školských výsledkoch a mal ich
fotografie, majú z neho strach pre jeho agresivitu nielen voči nim, ale aj matke, že sa nikdy ako otec
nesprával a preto ho za otca ani nepovažujú. Poukázal aj na aktuálne zistený názor maloletých detí,
ktoré si želajú ostať v starostlivosti starej matky, s rodičmi sa nechcú stretávať, ani nijako kontaktovať,
nemajú k nim žiaden vzťah a stále prevládajú nepekné spomienky. Názor maloletých detí vzal do úvahy

a v tomto prípade ho považoval za jeden z rozhodujúcich faktorov. Dôvodil, že vzhľadom na týranie
maloletých detí a celkovú traumu vplyvom agresívneho správania sa rodičov v minulosti, na ktorých
boli maloleté deti odkázané a ktorú doposiaľ vnímajú, je takéto rozhodnutie súdu potrebné vnímať
ako ich ochranu pred akýmkoľvek vplyvom rodičov, ktoré maloleté deti doposiaľ vnímajú s ťažkosťami
a negatívne. Vychádzal z výsluchu otca vykonaného prostredníctvom dožiadaného súdu, ktorý sa v

celosti pridržiaval právnej a skutkovej argumentácie jeho právneho zástupcu, tvrdiac, že maloleté deti sú
ovplyvnené starou matkou a vzhľadom na to, že boli v čase spáchania skutku ešte malé, traumatizované
nie sú a budú vedieť na prežité v dôsledku jeho skutku zabudnúť. Návrh otca na doplnenie dokazovania
opakovaním jeho výsluchu pred konajúcim súdom zamietol, keď za postačujúci považoval jeho výsluchdožiadaným súdom. Rovnako zamietol aj návrh otca na nariadenie znaleckého dokazovania za účelom
preukázania pravdivosti a autenticity názoru maloletých detí. Nemal pochybnosti o skutočnom postoji
maloletých detí a ich vyjadrený názor pred kolíznym opatrovníkom a súdom, s poukazom na ich vek 17 a

15 rokov, rozumovú a vôľovú vyspelosť a to aj v kontexte celého vykonaného dokazovania považoval za
autentický. Zohľadnil aj zdravotný stav maloletých detí, najmä maloletej K. (je sledovaná v onkologickej
ambulancii) a v záujme maloletých detí nepovažoval za nevyhnutné, opakovaným vyšetrením u znalca,
verifikovať ich vyjadrený názor vo vzťahu k rodičom a vystavovať ich tak aj ďalšej psychickej záťaži
spojenej s vyšetrením u znalca a konfrontovaním s konaním rodičov v minulosti.

4. Po preukázaní naplnenia zákonných predpokladov pre pozbavenie rodičov ich rodičovských práv k
maloletým deťom v celom rozsahu, zrušil náhradnú osobnú starostlivosť maloletých detí starou matkou
X. D. a zároveň ju maloletým deťom ustanovil za poručníka, ktorá bude zabezpečovať ich výchovu,
zastupovať ich a spravovať ich majetok namiesto rodičov. Konštatoval, že stará matka spĺňa zákonné
predpoklady a o maloleté deti sa aj doposiaľ osobne stará. Konštatoval, že maloleté deti nevlastnia

žiaden majetok. Vyživovaciu povinnosť rodičov voči maloletým deťom upravil v zmysle § 39 ods. 4, § 62
ods.3Zákonaorodinevminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, v súlade so stanoviskom kolízneho opatrovníka, s poukazom
na nemajetnosť rodičov, pričom pobyt matky nie je známy a otec je vo výkone trestu odňatia slobody. O
trováchkonaniarozhodolpodľa§52zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejCMP).

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podľa § 365 ods. 1 písm.
a), b), d), e), f), g), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) odvolanie otec,
navrhujúc ho zmeniť a návrh zamietnuť alebo zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietal odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie práva na spravodlivý súdny proces, jednak

arbitrárnosťou a nedostatočným odôvodnením rozsudku, a tiež odmietnutím súdu ho osobne vypočuť
(bol vypočutý iba dožiadaným súdom). Uviedol, že vo svojich podaniach nesúhlasil s konaním v jeho
neprítomnosti, poukazujúc na nález ÚS SR sp.zn. II.ÚS/14/2001, sp.zn. II.ÚS/132/02, uznesenie KS
v Bratislave sp.zn. 4Co/856/2014 zo dňa 16.12.2015. Argumentoval, že neexistujú skutkové a právne
dôvody na pozbavenie ho rodičovských práv. Je si plne vedomý, že bol v roku 2016 uznaný za vinného

zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby (podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2
písm. a) TZ formou spolupáchateľstva), kde poškodenými boli maloleté deti, za skutok, ktorý spáchal od
roku 2007 do 24.03.2013, kedy maloletá W. mala 4 až 10 rokov a maloletá K. 2 až 8 rokov (dnes majú
17 a 15 rokov). Odsudzujúci rozsudok akceptoval dohodu o vine a treste, keď svoj čin priznal, ľutoval
svoju vinu a súd zohľadnil jeho kajúcny postoj k spáchanému skutku a vymeral mu trest len 9 rokov

a 6 mesiacov. Vo výkone trestu je od 6/2016, ktorý uplynie v 12/2025, kedy W. bude mať 22 a K. 20
rokov. Snahu prokuratúry pozbaviť ho rodičovských práv pred plnoletosťou detí označil za účelovú, na
ktorú súd neprihliadol. Mal za to, že ide o snahu ubrať právo deťom, aby po dovŕšení plnoletosti samé
rozhodli o svojich právach voči nemu. Prokuratúra mala pritom od skutku, resp. od trestného rozsudku
dostatok času iniciovať takéhoto konania. Rozsudok mu predčasne zobral možnosť po návrate z výkonu

trestu v 12/2025 napraviť vzťahy s dcérami (ktorý bude vo veľkom časovom odstupe od skutku, keď čas
určite priaznivo vymazal alebo znížil pamäťové stopy dcér). Uviedol, že súd neprihliadol bez bližšieho
odôvodnenia na jeho list doručený cestou právneho zástupcu na pojednávaní dňa 17.03.2021, v ktorom
sľúbil nepriblížiť sa k dcéram po prepustení. Účelovosť návrhu prokuratúry je zrejmá aj z motívu podania,
ktorým bol jeho návrh na úpravu styku s deťmi a informačnú povinnosť (konanie vedené pod sp.zn.

5P/34/2019). Svoj návrh však počas konania zredukoval len na informačnú povinnosť a následne sa
voči zamietavému rozsudku zo dňa 14.09.2020 neodvolal, teda odpadla príčina prokuratúry zotrvávať na
návrhu v tejto veci. Namietal zamietnutie znaleckého dokazovania na zistenie skutočného postoja detí
k nemu, ktorý môže ovplyvňovať stará matka, ktorá navyše vyjadrila obavy z dedenia jeho dlhov deťmi
(pritom potomkovia podľa OZ môžu odmietnuť dedičstvo). Skutočnosť, že ho maloleté deti dočasne

odmietajú a u starej matky majú zabezpečené podmienky pre zdravý vývin, nemôžu byť dostatočné
na pozbavenie jeho rodičovských práv. Ak trestné právo pozná zmierňujúce prostriedky voči nemu ako
páchateľovi zločinu podľa § 208 TZ, použité pri miernejšom treste, bol aj súd prvej inštancie povinný
zvoliť miernejší postup prostriedkov rodinného práva a nie iba rigidne aplikovať § 38 ods. 4 Zákona o
rodine. Pritom dcéry voči nemu po jeho prepustení v 12/2025 môžu využiť aj iné prostriedky právnej

ochrany (súdom nariadený zákaz priblíženia, uloženia inej povinnosti, zdržania sa práv). Napádaný
rozsudok poškodzuje najlepší záujem oboch detí, nesleduje ich právo na rodinný život, na zachovanie
rodinných zväzkov, na starostlivosť rodičov, na osobný kontakt s rodičom a právo poznať svojho rodiča.6. Okresná prokuratúra Pezinok navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť.
Prvoinštančný súd dostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaného dokazovania zákonne
rozhodol pri zohľadnení záujmov maloletých detí. Návrh bol, okrem iného, odôvodnený predovšetkým

tým, že obaja rodičia boli právoplatne uznaní za vinných zo spáchania zločinu tyrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. aj, písm. b), ods. 2 písm. aj TZ formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona platného v čase spáchania skutku a odsúdení na nepodmienečné tresty
odňatia slobody. Je teda nesporné, že rodičia v období od roku 2007 do 24.03.2013 intenzívne zneužívali
rodičovskú zodpovednosť týraním svojich maloletých detí, spôsobovali im fyzické a psychické utrpenie,

pričom dôsledky tohto ich správania sa u maloletých detí prejavujú doposiaľ, čo je potvrdené lekárskymi
správami o zdravotnom stave detí, vyjadreniami orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately, ako aj vyjadreniami osoby, ktorej boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Okrem
existencie zákonného predpokladu pre rozhodnutie o pozbavení rodičovských práv a to právoplatného
rozhodnutia v trestnom konaní, bol podnetom na podanie návrhu aj poznatok o prebiehajúcom súdnom
konaní o návrhu otca vo výkone trestu odňatia slobody, na úpravu práv a povinností k maloletým deťom,

do ktorého prokuratúra taktiež realizovala vstupové oprávnenie. Maloleté deti opakovane a jednoznačne
vyjadrili svoj názor, kedy už len samotná zmienka o rodičoch u nich vyvolávala a aj vyvoláva psychické
napätie, stres, úzkosť, nepriaznivo vplýva na ich psychický a fyzický vývin a v neposlednom rade na
ich zdravotný stav. Uviedla, že chráni záujem maloletých detí a monitoruje ich život odo dňa, kedy sa
dozvedela o skutočnostiach, že voči nim bol páchaný trestný čin. Konanie otca považovala za účelové,

rodičia o maloleté deti nikdy neprejavovali skutočný záujem.

7. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v záujme maloletých detí ako vecne správny
potvrdiť.

8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu prokuratúry a kolízneho opatrovníka prostredníctvom právneho
zástupcu,zotrvalnasvojichdoposiaľprezentovanýchtvrdeniach,odvolacomnávrhu,právnejaskutkovej
argumentácii uvedenej v odvolaní. Vyjadrenie prokuratúry a kolízneho opatrovníka považoval za
nedôvodné, ktoré nijako nespochybňujú jeho tvrdenia v zmysle jeho odvolania.

9. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65, § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 CSP, s
verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné
nie je a rozsudok vo výrokoch I., II., III., IV. V. a VI., v časti týkajúcej sa toho času už plnoletej W. J., nar.
XX.XX.XXXX, ktorými bol k menovanej otec pozbavený rodičovských práv, zrušená náhradná osobná

starostlivosť, ustanovený poručník a tomuto bola určená povinnosť podávať súdu správu o výkone
funkcie poručníka, matke a otcovi určená povinnosť platiť výživné k rukám poručníka, je potrebné zrušiť
a konanie vo vzťahu k nej zastaviť.

10. Podľa čl. 3 ods.1 CMP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

11. Pokiaľ ide o odvolanie otca vo vzťahu k výrokom I. až VI. rozsudku, týkajúce sa W. J., nar.
XX.XX.XXXX, odvolací súd bez ich vecného prejednania, dospel k záveru o potrebe ho zrušiť a konanie

v tejto časti zastaviť. Dôvodom takéhoto postupu bolo nadobudnutie plnoletosti W. J. dňa 13.07.2021
v odvolacom konaní. Vzhľadom na uvedený právny stav v pomeroch účastníkov konania, odpadla
potreba rozhodnúť o návrhu na pozbavenie rodičovských práv k plnoletému dieťaťu. Keďže ustanovenia
civilného procesného práva nedávajú jasnú odpoveď na posudzovanú procesnú situáciu (ktorá nie je
pokrytá výslovným textom procesného predpisu), kedy vo vzťahu k plnoletej W. J. neexistuje v čase

rozhodovania odvolacieho súdu spôsobilý predmet odvolania, keď rodičovské práva rodičov k maloletým
deťom zanikajú nadobudnutím ich plnoletosti, odvolací súd rozhodol podľa čl 3. CMP, za analogického
použitia § 370 ods. 2 CSP, prihliadajúc na istú mieru zhody v spôsobe rozhodnutia (v ktorom odvolací
súd neposudzuje vecnú a právnu správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia).

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.13. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods.
2 CSP).

14. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia otázky zákonných dôvodov na
pozbavenie rodičovských práv rodičov (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie k obom maloletým
deťom), výsledky vykonaného dokazovania, vrátane otcom tvrdených skutočností a námietok správne

zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V odvolaní otca
neboli uvedené žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy, alebo
nové dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie je postačujúce, spĺňajúce podmienky § 220 ods. 2 CSP, v ktorom sa vysporiadal so
všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania a na základe ktorého podal otec,
prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu právne kvalifikované odvolanie.

15. Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady
majúce za následok odňatie možnosti otcovi konať pred súdom (§ 389 ods. 1 písm. b CSP) tým,
že ho v konaní nevypočul osobne. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že otec bol v konaní
zastúpený právny zástupcom, sám sa v liste právnemu zástupcovi zo dňa 26.05.2020 vyjadril, že nemá

záujem sa pojednávania osobne zúčastniť, čo jeho právny zástupca tlmočil súdu na pojednávaní dňa
10.06.2020, s návrhom iba zvážiť vypočutie otca pred súdom. Súd prvej inštancie následne nariedil
výsluch otca prostredníctvom dožiadaného súdu a Okresný súd Trnava ho vykonal dňa 29.09.2020,
za účasti tlmočníka z jazyka rumunského a v prítomnosti právneho zástupcu otca. Pred nariadením
pojednávania súdom prvej inštancie na deň 17.03.2021, právny zástupca otca, ktorý predvolanie na

pojednávanie prevzal dňa 07.01.2021, ani otec, ktorý upovedomenie o termíne pojednávania prevzal
dňa 11.01.2021, vopred súdu neoznámili požiadavku opätovného výsluchu otca pred konajúcim súdom
a dôvody takéhoto postupu. Právny zástupca otca na pojednávaní dňa 17.03.2021 súdu predložil list
otca s jeho stanoviskom k prejednávanej veci, v závere ktorého bez bližšieho zdôvodnenia iba uviedol,
že žiada o vypočutie konajúcim súdom. Zo zvukovej nahrávky z pojednávania súdu prvej inštancie

dňa 17.03.2021 nevyplýva žiadne stanovisko právneho zástupcu otca, že otec trvá na svojej osobnej
účasti a nesúhlasí (a z akých dôvodov) s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Postupom súdu prvej
inštancie nedošlo k odňatiu možnosti otcovi konať pred súdom a porušenia práva na spravodlivý súdny
proces, keď súd prvej inštancie v prítomnosti právneho zástupcu otca, po zabezpečení výsluchu otca
prostredníctvom dožiadaného súdu, bez vopred súdu predloženej a zdôvodnenej požiadavke otca byť

prítomný na pojednávaní konajúceho súdu, konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Na daný prípad nie je
možné aplikovať otcom označené uznesenie KS v Bratislave sp.zn. 4Co/856/2014 zo dňa 16.12.2015,
keď otec je v konaní riadne zastúpený právnym zástupcom a jeho procesné práva ako účastníka konania
boli zachované.

16. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

17. Podľa § 38 ods. 4 Zákona o rodine, ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä
týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým
dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam
závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.

18. Odvolací súd zohľadňujúc skutočný stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania sa zhodol so súdom
prvej inštancie na tom, že návrh prokuratúry na pozbavenie rodičovských práv rodičov voči v tom
čase obom maloletým deťom z pohľadu ochrany maloletých detí a ich záujmu, je plne dôvodný. Matka
odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie nepodala, preto odvolací súd posudzoval s poukazom na

zastavenie konania voči plnoletej W. J., správnosť rozhodnutia v časti pozbavenia rodičovských práv
otca vo vzťahu k maloletej K. J..19. V danom prejednávanom prípade bola jednoznačne splnená hmotnoprávna podmienka pre
pozbavenierodičovskýchprávotcavzmysle§38ods.4Zákonaorodine,nazákladejehopreukázaného
konania, že v období od roku 2007 do 24.03.2013 (spolu s matkou maloletých detí) intenzívne zneužíval

rodičovské práva a povinnosti týraním maloletých detí, spôsoboval im fyzické a psychické utrpenie
(opakovaným bitím remeňom, palicou, varechou, po rukách, sedacích svaloch a chrbte, hasením cigariet
na ich tele, trhaním vlasov, nútením ich hodiny kľačať, vulgárnym nadávaním, vyhrážaním, odopieraním
spánku, zatváraním v tme). Dôsledky tohto konania sa u maloletej Nikolety prejavujú doposiaľ, maloletá
má zhoršený psychický stav, pretrváva strach a obavy z otca, z nutnosti sa sním stretávať alebo

akokoľvek kontaktovať, v dôsledku útoku otca má maloletá závažné poškodenie zdravia, slepotu ľavého
oka. Otec svoj skutok v celom rozsahu priznal, rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 22.06.2016,
sp.zn. 1T/29/2016, bol právoplatne odsúdený za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby a bol mu
uložený súhrnný trestu odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov.

20. Odvolací súd v zhode s prijatým právnym záverom súdu prvej inštancie udáva, že otec, vzhľadom

na spôsob výkonu jeho rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v minulosti, s poukazom na
skutky ktorých sa na maloletých deťoch dopustil a pre ktoré bol odsúdený, neposkytuje žiadnu záruku,
že môže svoje rodičovské práva vykonávať k prospechu maloletej. V tomto prípade ani odvolací súd
nezistil, že by v záujme maloletej K. bolo, aby ju otec ako zákonný zástupca zastupoval, spravoval jej
majetok a rozhodoval o podstatných otázkach výchovy a starostlivosti maloletej do nadobudnutia jej

plnoletosti v zmysle § 28 ods. 1 Zákona o rodine. Intenzitu správania sa otca k maloletým deťom treba
hodnotiť ako závažnú a zavinenú. V danom prípade ide o jediný účinný prostriedok ochrany dieťaťa a
potreba jeho vykonania prevážila nad právom dieťaťa na zachovanie rodinných zväzkov a na osobný
kontakt s otcom (iné práva dieťaťa napr. právo na rodinný život a na starostlivosť rodičov ani nie sú z
dôvodu protiprávneho zavineného konania otca a výkonu trestu odňatia slobody uplatňované). O tom,

že otec dostatočne v minulosti ani teraz nehľadí na blaho detí, svedčia aj jeho postupy a postoje nielen
v predchádzajúcich konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o v tom čase obe maloleté deti (súd v
r. 2014 musel nariadiť ústavnú starostlivosť detí, nakoľko pre vyhrážky, fyzické napádanie a agresivitu
otca voči rodinným príslušníkom sa deti nepodarilo umiestniť do rodiny, dožadovania sa styku s nimi
vo výkone trestu odňatia slobody bez ohľadu na ich zdravotný stav, neprimeranú psychickú záťaž a

nimi vyjadrený názor), ale aj aktuálne, neustále spochybňovanie názoru detí, dožadovanie sa ďalšej
konfrontácie znaleckým dokazovaním, bez ohľadu na závery znalca v trestnom konaní o zistenom
psychickom stave detí v dôsledku konania rodičov, či spochybňovanie aktuálnej starostlivosti starej
matky.

21. V nadväznosti na odvolacie námietky otca odvolací súd udáva, že z pohľadu posúdenia zákonných
dôvodov pre pozbavenie jeho rodičovských práv k maloletým deťom, aktuálne k maloletej K., je bez
právneho významu jeho obrana, v akom čase pred plnoletosťou detí bol návrh podaný a ani okolnosť,
že v čase jeho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody (v 12/2025), budú obe plnoleté. Štát má
povinnosť ochrany maloletého dieťaťa ako obete domáceho násilia proti rodičovi, ktorý sa takéhoto

skutku na ňom dopustil, a to tak v trestnoprávnej rovine ako aj z pohľadu využitia inštitútov rodinného
práva. Správne prokuratúra v záujme ochrany detí v čase ich maloletosti návrh, ktorý je predmetom tohto
konania podala, a to aj s poukazom na iniciovaný návrh otca na úpravu styku s maloletými deťmi vo
výkone trestu odňatia slobody a informačnú povinnosť, vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn.
5P/34/2019 a zohľadňovala v tom čase zistený názor maloletých detí, ich pretrvávajúcu traumu ako

následok rodičmi spôsobeného fyzického a psychického utrpenia, ktoré museli znášať až do ich vyňatia
z rodinného prostredia v roku 2013. Pritom nie je relevantné, že sa otec v konaní sp.zn. 5P/34/2019
voči zamietajúcemu rozsudku neodvolal a vzal späť návrh na úpravu styku, keď svoje rodičovské práva
môže voči deťom do ich plnoletosti uplatniť kedykoľvek. U maloletej K. doposiaľ pretrváva strach z
otca, má vážne zdravotné problémy (onkologického podkladu) a cíti sa ako obeť násilného konania

jej vlastných rodičov. Správne súd prvej inštancie neprihliadol na otcom neustále spochybňovanie
vyjadreného názoru detí v ich veku 17 a 15 rokov a odvolávanie sa na plynutie času od spáchania skutku,
čo mohlo podľa jeho názoru pamäťové stopy detí a dôsledky zažitej traumy zmenšiť, keď obe bezo
zmeny opakovane vyjadrili, že si na všetko pamätajú, odmietajú akýkoľvek kontakt s otcom (aj aby mal
ich fotografie a informácie o nich), pritom si nie sú vedomé akéhokoľvek ovplyvňovania starou matkou,

ktorá im nahrádza rodičov a je ich oporou. Maloletá K., ktorá svoje stanovisko k veci prezentovala vo
veku 15 rokov, si následky útoku otca v dôsledku ktorého utrpela zranenie oka s následnou slepotu,
ponesie po celý život.22. Nemožno sa stotožniť ani s argumentáciou otca, že návrh prokuratúry je účelový v snahe
ubrať právo deťom po dovŕšení plnoletosti rozhodovať o svojom vzťahu k nemu, keďže pozbavenie
rodičovských práv v dôsledku splnenia podmienok § 38 ods.4 Zákona o rodine, nemá na uvedené žiadny

vplyv, rovnako nijako neovplyvní možnosti otca po návrate z výkonu trestu, kedy budú obe plnoleté,
konsolidovať vzťahy s dcérami. Pokiaľ otec namietal, že súd osobitne nezohľadnil jeho list predložený
prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 17.03.2021, v ktorom vyjadril prísľub, že sa
po prepustení z výkonu trestu k dcéram nepriblíži, odvolací súd dopĺňa, že uvedené nemalo a nemá
žiadny vplyv na správne závery rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý v dôsledku ochrany detí pozbavil

otca ako zákonného zástupcu maloleté deti zastupovať a rozhodovať o ich záležitostiach a uplatňovať
svoje nároky voči maloletým deťom, vyplývajúce z jeho rodičovských práv na čas do ich plnoletosti.
Odvolací súd sa zhodol so súdom prvej inštancie vychádzajúceho zo zisteného názoru maloletých detí,
pri zohľadnení ich veku a rozumovej vyspelosti o zamietnutí návrhu otca na nariadenie znaleckého
dokazovania (za účelom overenia, či deťmi prezentovaný postoj k nemu nie je ovplyvnený starou
matkou), ako nadbytočné a nehospodárne. Pokiaľ otec tvrdí, že svoj skutok ľutuje a svoje dcéry má

úprimne rád, potom je v rozpore jeho neustále spochybňovanie ich názoru, psychického a zdravotného
stavu, ale aj osobnej starostlivosti starej matky, ktorá starostlivosť o deti namiesto rodičov prevzala,
vykonáva ju a to aj napriek minimálnej, resp. žiadnej finančnej participácie rodičov na ich výžive. Bez
akéhokoľvek významu vo vzťahu k posúdeniu právnej otázky, ktorá je predmetom konania, je polemika
otca, týkajúca sa vyjadrenej obavy starej matky z dopadu jeho dlhov na deti. Námietka otca, že

dôvodom na zásah do jeho rodičovských práv nemôže byť iba zodpovedný výkon náhradnej osobnej
starostlivosti o deti starou matkou, je rovnako neopodstatnená, keď túto skutkovú okolnosť súd prvej
inštancie nezohľadňoval pri hodnotení existencie dôvodov pre pozbavenie rodičovských práv otca, ale
posudzoval ju v kontexte potreby ustanovenia poručníka pre maloleté deti. Súd prvej inštancie preto v
tejto súvislosti musel zamerať dokazovanie aj na výkon náhradnej osobnej starostlivosti starej matky

o maloleté deti, vykonávanej na základe uznesenia Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/418/2016-108
zo dňa 28.11.2017. Za správnu a dôvodnú nemožno považovať ani argumentáciu otca, že konajúci
súd, rovnako ako súd v prípade jeho trestného konania (po priznaní a oľutovaní skutku), mal voliť
„miernejšie prostriedky rodinného práva na ochranu maloletých detí“, ktorých aplikácia v nadväznosti
na správne zistený skutočný stav, plne zodpovedá zákonnej úprave. Ako obe dcéry po nadobudnutí

plnoletostinapokonnaložiasosvojimvzťahomkotcovi,niejepredmetomprávnehoposúdeniavovzťahu
k dôvodom podaného návrhu prokuratúry.

23. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody je rozhodnutie súdu prvej inštancie o pozbavení
rodičovských práv otca k maloletej K. J. plne dôvodné a v jej záujme, správny je aj postup súdu prvej

inštancie v zmysle § 39 ods. 2,3,4, § 56 ods.1, 2, § 58 Zákona o rodine o ustanovení poručníka maloletej,
vymedzenie jeho práv a povinností a určenia povinnosti rodičom platiť na maloletú výživné.

24. Odvolací súd pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa ako prioritného kritéria pre
rozhodovaciu činnosť súdu v konaní starostlivosti o maloleté deti rozhodnutie súdu prvej inštancie vo

zvyšnej napadnutej časti týkajúcej sa maloletej K. J. ako správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).