Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. apríl 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 62Cbi/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120210497
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Strhárska

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6120210497.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou v právnej veci žalobcu:

Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti
žalovanej: JUDr. Dagmar Vavrekovej, so sídlom kancelárie Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, správkyni
konkurznej podstaty úpadcu LUCAR spol. s r.o. „v konkurze", so sídlom Zvolenská 83, 984 01 Lučenec,
IČO: 31 640 966, právne zastúpenej JUDr. Františkom Vavráčom, advokátom, so sídlom Horná 51, 974
01 Banská Bystrica, o určenie pravosti popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.01.2020 domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu v
celkovej výške 8.648,79 Eur uvedené v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa
20.11.2019 z titulu platobného výmeru č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 02.04.2009, z titulu platobného
výmeru č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 22.07.2009, z titulu výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo
dňa 26.01.2010, z titulu výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.03.2010, z titulu platobného
výmeru č. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 20.09.2010, z titulu výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo
dňa 23.10.2010, z titulu výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.12.2010, z titulu rozhodnutia

č. PP XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 15.04.2010 a z titulu rozhodnutia č. PP XXX/XXXXX/XXXX zo dňa
04.08.2009, uplatnené v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 4K/11/2019 sú čo do vymáhateľnosti oprávnené. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd
Banská Bystrica uznesením sp. zn. 4K/11/2019 zo dňa 25.09.2019 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka
LUCAR spol. s r.o. „v likvidácii“, so sídlom Zvolenská 83, 984 01 Lučenec, IČO: 31 640 966 (ďalej len
„úpadca“). Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 02.10.2019.
Žalobca ako poverená osoba v zmysle Zákona č. 374/2014 Z. z. si prihláškou pohľadávky č. 1 zo dňa

20.11.2019 prihlásil do predmetného konkurzného konania pohľadávky v celkovej výške 23.352,06 Eur.
Žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu podaním doručeným žalobcovi dňa 19.12.2019
oznámila popretie pohľadávok žalobcu prihlásených pod č. 1 až č. 9 čo do vymáhateľnosti v celkovej
výške 8.648,79 Eur v celom rozsahu. Žalovaná ako dôvod popretia vymáhateľnosti pohľadávok č. 1
až č. 9 prihlásených v súhrnnej prihláške uviedla tú skutočnosť, že v zmysle Zákona č. 580/2004 Z. z.
o zdravotnom poistení a o zmene zákona o poisťovníctve (ďalej len „Zákon o zdravotnom poistení“),
právo vymáhať poistné sa premlčí za 3 roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o

uložení povinnosti zaplatiť poistné. Zároveň žalovaná vzniesla námietku premlčania práva vymáhať
poistné, vyššie uvedených nezabezpečených pohľadávok pod č. 1 až č. 9 uplatnených v súhrnnej
prihláške zo dňa 20.11.2019 v celkovej výške 8.648,79 Eur v celom rozsahu. Žalobca v žalobe
uviedol, že nesúhlasí s popretím pohľadávok, jeho dôvodmi a rozsahom popretia a je toho názoru,že pohľadávky mali byť z dôvodu ich nespornosti zapísané do zoznamu pohľadávok ako zistené.
Uviedol, že pohľadávky voči úpadcovi vznikli tým, že ako platiteľ poistného riadne a včas neodviedol
preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie tak, ako to ustanovuje Zákon o zdravotnom

poistení. Pohľadávky uvedené pod č. 1 až č. 6 boli na žalobcu postúpené postupcom Všeobecnou
zdravotnou poisťovňou, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. X/XXXX/VŠZP. Jednalo sa
o pohľadávky, kde Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., na základe vykonanej kontroly správnosti v
zmysle ustanovenia § 17a Zákona o zdravotnom poistení vydala výkazy nedoplatkov č. XXXXXXXXXX,
č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, ako aj pohľadávky, kde Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou ako správny orgán príslušný podľa ustanovenia § 5 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v spojení s ustanovením § 77a Zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, v dohľade
nad zdravotnou poisťovňou a v zmysle ustanovenia § 46 správneho poriadku vo veci nároku Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a.s. vydal platobné výmery č. XXX/XXXXX/XXXX, č. PV XXX/XXXXX/XXXX a
č. PV XXX/XXXXX/XXXX. Na základe uvedených rozhodnutí bol úpadca povinný uhradiť neodvedené
preddavky na verejné zdravotné poistenie Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. Nakoľko nedošlo zo

strany úpadcu k úhrade celej dlžnej sumy, právny predchodca žalobcu podal v zákonnej lehote návrh
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jurinovi. Na platobný výmer č. XXX/
XXXXX/XXXX zo dňa 02.04.2009, právoplatný dňa 29.04.2009, na základe ktorého bol úpadca povinný
uhradiť neodvedené preddavky na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 08/2008 do 01/2009, bol
podaný návrh na vykonanie exekúcie dňa 11.06.2009. Na platobný výmer č. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa

22.07.2009, právoplatný dňa 11.08.2009, na základe ktorého bol úpadca povinný uhradiť neodvedené
preddavky na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 02/2009 do 05/2009, bol podaný návrh na
vykonanie exekúcie dňa 30.09.2009. Na výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.03.2010,
právoplatný dňa 19.03.2010, na základe ktorého bol úpadca povinný uhradiť neodvedené preddavky
na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 12/2009 do 01/2010, bol podaný návrh na vykonanie

exekúcie dňa 30.04.2010. Na výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2010, právoplatný
dňa 09.02.2010, na základe ktorého bol úpadca povinný uhradiť neodvedené preddavky na verejné
zdravotné poistenie za obdobie od 08/2009 do 11/2009, bol podaný návrh na vykonanie exekúcie dňa
01.04.2010. Na výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2010, právoplatný dňa 05.11.2010,
na základe ktorého bol úpadca povinný uhradiť neodvedené preddavky na verejné zdravotné poistenie

za obdobie od 07/2010 do 08/2010, bol podaný návrh na vykonanie exekúcie dňa 23.11.2010 a na
platobný výmer č. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 20.09.2010, právoplatný dňa 13.10.2010, na základe
ktorého bol úpadca povinný uhradiť neodvedené preddavky na verejné zdravotné poistenie za obdobie
od 02/2010 do 06/2010, bol podaný návrh na vykonanie exekúcie dňa 11.11.2010. Ďalej žalobca uviedol,
že pohľadávka uvedená v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok pod č. 7 bola na žalobcu

postúpená postupcom Zdravotnou poisťovňou Dôvera, a.s., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
č. X/XXXX/DZP. Zdravotná poisťovňa Dôvera, a.s. na základe vykonanej kontroly správnosti vydala
výkaznedoplatkovč.XXXXXXXXXXzodňa09.12.2010,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa22.12.2010,
na základe ktorého bol úpadca povinný uhradiť neodvedené preddavky na verejné zdravotné poistenie
za obdobie od 09/2010 do 10/2010, pričom návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 02.02.2011 bol podaný

v zákonnej lehote súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi Muchovi. Pohľadávky uvedené v
súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok pod č. 8 a č. 9 boli na žalobcu postúpené postupcom
Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok štátu
č. X/XXXX/ÚDZS. Právny predchodca žalobcu za nesplnenie povinnosti stanovenej v § 24 písm. a)
Zákona č. 580/2004 Z. z. uložil úpadcovi rozhodnutím č. W. zo dňa 15.04.2010, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 10.05.2010, pokutu a návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 30.06.2010 bol podaný
súdnemuexekútoroviJUDr.LiboroviSamcovi.Rovnakoajďalšímrozhodnutímč.PPXXX/XXXXX/XXXX
zo dňa 04.08.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.08.2009, právny predchodca žalobcu uložil
úpadcovi povinnosť uhradiť pokutu, pričom návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 26.11.2010 bol taktiež
podaný súdnemu exekútorovi JUDr. Liborovi Samcovi.

2. Žalobca bol toho názoru, že zákonodarca sa v Zákone o zdravotnom poistení vysporiadal s
nepremlčateľnosťou práva na poistné s ohľadom na právnu istotu platiteľa poistného v ustanovení §
21 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého sa nepremlčuje poistné, ale právo predpísať poistné, a
to za päť rokov odo dňa jeho splatnosti. Pokiaľ teda poisťovňa nepredpíše dlžné poistné do piatich

rokov od jeho splatnosti, nemôže sa jeho zaplatenia domáhať žiadnym iným spôsobom, a to ani
prostredníctvom súdu. Ďalej poukázal na ustanovenie § 21 ods. 2 citovaného zákona, v zmysle ktorého
sa právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť premlčí uplynutím
troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné,úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak. Podľa názoru
žalobcu námietka premlčania zo strany žalovanej by mohla byť úspešne uplatnená len v prípade, ak by
právni predchodcovia žalobcu ako oprávnení svoje právo neuplatnili návrhom na vykonanie exekúcie

v zákonom stanovenej trojročnej lehote, preto k premlčaniu správkyňou popretých pohľadávok pod č.
1 až č. 9 nemohlo dôjsť a pohľadávky mali byť uznané v celom rozsahu. Keďže právni predchodcovia
žalobcu ako pôvodní veritelia pohľadávok podali návrhy na vykonanie exekúcie v zákonnej premlčacej
lehote, v tomto prípade nárok žalobcu nemohol zaniknúť, nakoľko bol uplatnený v exekučnom konaní,
keď sa ešte právo vymáhať poistné nemohlo premlčať. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 7Cdo/154/2011 zo dňa 19.07.2019, ktorý riešil obdobný prípad a prijal záver, že právo
vymáhať poistné v zmysle ustanovenia § 21 ods. 3 Zákona č. 273/1994 Z. z. nie je premlčané, pokiaľ
oprávnený subjekt podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa predpísalo poistné.

3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 04.06.2020 žiadala žalobu

zamietnuť. K skutkovému stavu opísanému žalobcom nevzniesla žiadne námietky. Uviedla, že v
žalobe opísaný skutkový stav žalobcom je na základe predložených dôkazov preukázaný, pričom z
predmetného skutkového stavu vyplýva, že výkazy nedoplatkov a platobné výmery uvádzané v žalobe,
boli vydané a nadobudli právoplatnosť, na základe čoho sa stali exekučným titulom, v priebehu rokov
2009 a 2010. Žalovaná nespochybnila preukázané uplatnenie práva žalobcu na vymoženie pohľadávok

právnym predchodcom žalobcu v exekučných konaniach, ale poukázala na ustanovenie § 21 ods. 2
Zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, z ktorého vyplýva, že toto právo musí byť v tejto
lehote nielen uplatnené, ale v tejto lehote sa musí nárok aj vymôcť. Podľa žalovanej žalobca v žalobe
nesprávne použil analógiu aplikujúc ustanovenie § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“) k otázke spočívania premlčacej doby, keď podľa žalobcu

návrhom na vykonanie exekúcie premlčacia doba práva vymáhať poistné spočíva. Žalovaná nesúhlasí
s uvedenou argumentáciou žalobcu z dôvodu, že spočívanie premlčacej doby nie je v Zákone o
zdravotnom poistení upravené. Žalovaná uviedla, že analógia v práve znamená aplikáciu právnej normy,
ktorá upravuje určitú situáciu, na situáciu skutkovo podobnú, ktorá však právom upravená nie je. V
každom prípade je však analogická aplikácia práva prípustná len vtedy, ak nie je možné obvyklým

právnym výkladom dôjsť k prijateľnému riešeniu. Analógia býva preto niekedy chápaná aj ako argument
logického výkladu práva. Poukázala na to, že sa rozlišujú dva typy analógie, a to „analógia legis“, ktorou
sa na skutkovú podstatu zákonom neriešenú aplikuje právna norma obsiahnutá v tom istom zákone a
„analógia iuris“, ktorá sa aplikuje vtedy, ak nie je možné postupovať podľa analógie zákona a v takomto
prípade možno výnimočne aplikovať právne zásady príslušného právneho odvetvia, prípadne dokonca

všeobecné právne zásady, ktoré obsahuje celý právny poriadok. Je však všeobecne uznávané, že nie
v každom právnom prostredí je takéto riešenie možné, pričom v práve súkromnom sa to viac-menej
predpokladá z dôvodu, aby zo strany súdu nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti. Oproti tomu v práve
verejnom je analógia braná ako nevhodný nástroj, pretože nedostatky právnej úpravy by nemali ísť
na úkor jedinca. Podľa žalovanej záver tejto teórie je v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle

ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon. Žalovaná uviedla, že analógia je vylúčená v odvetví správneho a finančného práva.
Žalovaná namietala, že žalobca sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že zdravotné poistenie patrí do
oblasti verejného práva, pre ktoré je analógia iuris vylúčená, a preto na spočívanie premlčacej doby
neupravenej v zákone, nemôže byť analogicky aplikované ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka.

Podľa žalovanej právo vymôcť poistné za zdravotnú starostlivosť na základe právoplatného rozhodnutia
po uložení povinnosti zaplatiť poistné za zdravotnú starostlivosť v lehote troch rokov sa musí v tejto
lehote nielen uplatniť návrhom na vykonanie exekúcie, ale v tejto lehote sa musí nárok aj vymôcť.
Žalovaná mala za to, že žalobca si prihlásil do konkurzu pohľadávky, kde právo vymáhať predmetné
preddavky na poistné, resp. pokutu za neodvedené preddavky zaniklo pri pohľadávke pod por. č.

1 dňa 29.04.2012, pri pohľadávke pod por. č. 2 dňa 11.08.2012, pri pohľadávke pod por. č. 3 dňa
19.03.2013, pri pohľadávke pod por. č. 4 dňa 09.02.2013, pri pohľadávke pod por. č. 5 dňa 05.11.2013,
pripohľadávkepodpor.č.6dňa13.10.2013,pripohľadávkepodpor.č.7dňa22.12.2013,pripohľadávke
pod por. 8 dňa 10.05.2013 a pri pohľadávke pod por. č. 9 dňa 25.08.2012. Žalovaná ďalej uviedla,
že žalobcom uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 7Cdo/154/ 20111 zo dňa 19. 07. 2012

nie je aplikovateľné na prejednávanú vec, pričom poukázala na to, že jej argumentácia vychádza z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25.01.2018, ktorým Najvyšší súd SR
rozhodoval vo veci verejného práva týkajúceho sa zákona o sociálnom poistení, v ktorom tak, ako aj v
zákone o zdravotnom poistení, je zákonodarcom totožne upravené premlčanie práva v týchto oblastiachverejného práva. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR v súkromnoprávnych vzťahoch premlčanie nemá
za následok zánik práva (preklúziu), ale len jeho oslabenie. Poukazujúc na ustanovenie čl. 2 ods. 2
Ústavy SR, vo vzťahu k predmetu premlčania, ktorý má verejnoprávny charakter, však toto pravidlo

bude zväčša prelomené. Z uvedeného možno vyvodiť, že inštitút premlčania sa vo verejnoprávnej sfére
uplatňujemodifikovane.Premlčanieprebiehavdvochfázach,prvoujemárneuplynutiepremlčacejlehoty
a druhou je uplatnenie námietky premlčania (čo zákon neupravuje). Márne uplynutie premlčacej lehoty je
v spojení s ustanovením § 21 ods. 2 zákona priznané právo, oprávnenie zdravotnej poisťovne vymáhať
poistné za zdravotnú starostlivosť do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

o uložení povinnosti zaplatiť poistné za zdravotnú starostlivosť, kde premlčacia lehota je stanovená
presnou dobou začiatku plynutia a jej koncom. Zákon používa pojem premlčanie, avšak o premlčanie
v súkromnoprávnom zmysle sa môže jednať v predpise verejného práva len vtedy, ak tento predpis v
rámci ustanovení, ktoré pojednávajú o premlčaní výslovne stanovuje, že správny orgán prihliadne na
premlčanielennanámietkuúčastníkakonania.Pokiaľtakétoustanovenieprávnanormaverejnéhopráva
neobsahuje, je výrazom „premlčanie“ fakticky mienená „preklúzia“, ku ktorej správny orgán prihliada z

úradnej povinnosti.

4. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom žalovanej, podľa ktorého je v prípade zdravotného poistenia
premlčaním fakticky mienená preklúzia. Uviedol tiež, že právna argumentácia žalovanej vychádza z
rozhodnutí upravujúcich pohľadávky Sociálnej poisťovne a z právnej úpravy uvedenej v Zákone o

sociálnom poistení. Zdôraznil, že Zákon o zdravotnom poistení upravuje len právny inštitút premlčenia,
nie preklúzie. Žalobca uviedol, že rovnako ako pohľadávky verejného sektora, tak aj súkromnoprávne
pohľadávky sú vymáhateľné jedine prostredníctvom exekúcie a v prípade, ak by na pohľadávky
verejnoprávneho charakteru nemohlo byť aplikované ustanovenie o spočívaní premlčacej lehoty, došlo
by k narušeniu rovnováhy medzi súkromnoprávnymi a verejnoprávnymi pohľadávkami.

5. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to Zmluvu o postúpení pohľadávok č. X/XXXX/
VŠZP uzavretú medzi žalobcom a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. dňa 07.10.2013,
Zmluvu o postúpení pohľadávok č. X/XXXX/DZP uzavretú medzi žalobcom a Dôvera zdravotnou
poisťovňou, a.s. dňa 19.12.2013, Zmluvu o postúpení pohľadávok štátu č. X/XXXX/ÚDZS uzavretú

medzi žalobcom a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňa 05.10.2016, Súhrnnú
prihlášku nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa 20. 11. 2019, Oznámenie žalovanej o zániku
zabezpečovacieho práva a oznámenie o popretí pohľadávok zo dňa 19. 12. 2019, platobný výmer č.
PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 02. 04. 2009, právoplatný dňa 29. 04. 2009 s návrhom na vykonanie
exekúcie zo dňa 10. 06. 2009 a upovedomením o začatí exekúcie, platobný výmer č. PV XXX/

XXXXX/XXXX zo dňa 22.07.2009, právoplatný dňa 11. 08. 2009 s návrhom na vykonanie exekúcie
zo dňa 28.09.2009 a upovedomením o začatí exekúcie, výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa
04.03.2010, právoplatný dňa 19.03.2010 s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 29.04.2010 a
upovedomením o začatí exekúcie, výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2010, právoplatný
dňa 09.02.2010 s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30.03.2010 a upovedomením o začatí

exekúcie, výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2010, právoplatný dňa 05.11.2010 s
návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 22.11.2010 a upovedomením o začatí exekúcie, platobný výmer
č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 20.09.2010, právoplatný dňa 13. 10. 2010 s návrhom na vykonanie
exekúcie zo dňa 09.11.2010 a upovedomením o začatí exekúcie, výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX
zo dňa 09.12.2020, právoplatný dňa 22.12.2010 s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 02.02.2011

a upovedomením o začatí exekúcie, rozhodnutie č. PP XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 15. 04. 2010,
právoplatné dňa 10. 05. 2010 s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30. 06. 2011 a upovedomením
o začatí exekúcie, ako aj rozhodnutie č. PP XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 04.08.2009, právoplatné dňa 25.
08. 2009 s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 26. 11. 2010 a upovedomením o začatí exekúcie.

6. Z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku č. 190/2019 dňa 02. 10. 2019 súd zistil, že Okresný
súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 4K/11/2019 zo dňa 25. 09. 2019 vyhlásil konkurz na majetok
dlžníka LUCAR spol. s r.o. „v likvidácii“ a za správcu konkurznej podstaty ustanovil žalovanú.

7. Zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok žalobcu s por. č. 1 zo dňa 20.11.2019 súd zistil,

že žalobca si do konkurzu úpadcu prihlásil nezabezpečené pohľadávky v celkovej výške 23.352,06 Eur,
kde ako právny dôvod pohľadávok pod por. č. 1 až č. 9, uviedol jednotlivé rozhodnutia Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a.s., Dôvera zdravotnej poisťovne, a.s. a Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, na základe ktorých bol úpadca povinný uhradiť neodvedené preddavky na verejnézdravotné poistenie a v prípade pohľadávky s por. č. 8 a č. 9 pokutu za neuhradené preddavky na verejné
zdravotné poistenie. K jednotlivým rozhodnutiam žalobca súdu doložil návrhy na vykonanie exekúcie
spolu s upovedomením o začatí exekúcie, ako aj zmluvy o postúpení pohľadávok, preukazujúce

nadobudnutie prihlásených pohľadávok žalobcom od ich pôvodných veriteľov.

8. Z oznámenia zo dňa 19. 12. 2019, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 19. 12. 2019, žalovaná ako
správkyňa konkurznej podstaty poprela prihlásené pohľadávky žalobcu pod por. č. 1 až č. 9 celkom
vo výške 8.348,79 Eur v celom rozsahu, čo do vymáhateľnosti. Dôvodom popretia vymáhateľnosti

pohľadávok bola tá skutočnosť, že v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, právo
vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení
povinnosti zaplatiť poistné. Žalovaná vzniesla námietku premlčania práva vymáhať poistné vyššie
uvedených nezabezpečených pohľadávok pod č. 1 až č. 9 vo výške 8.648,79 Eur uplatnených v súhrnnej
prihláške v celom rozsahu.

9. Súd právny stav posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), účinného v čase vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu.

10. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, v znení účinnom od 01. 01. 2019, každú prihlásenú pohľadávku správca

s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so
zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu,
v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné
šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú
pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka

je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej
pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia
prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie
dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka,

najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

11.Podľa§32ods.9ZKRvzneníúčinnomod01.01.2019,veriteľmáprávodomáhaťsanasúdeurčenia
popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku.
Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného

oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky
je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

12. Podľa § 32 ods. 15 ZKR v znení účinnom od 01. 01. 2019, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky
je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.

13. Podľa § 32 ods. 18 ZKR v znení účinnom od 01. 01. 2019, pohľadávka určená právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

14. Podľa článku 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, štátne orgány môžu

konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

15. Podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene zákona o poisťovníctve,
právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí
uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť

poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.

16. Podľa § 2 ods. 2 OZ, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

17. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu

a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.18. Súd v danej veci vyhodnotil, že skutkové tvrdenia prezentované žalobcom v žalobe sporné
neboli, keď za nesporné považoval, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 4K/11/2019 zo dňa 25. 09. 2019, zverejneným v Obchodnom vestníku

č. 190/2019 dňa 02. 10. 2019, teda s poukazom na § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR účinky
vyhlásenia konkurzu nastali dňa 03. 10. 2019, t. j. nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia
o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Sporná nebola ani skutočnosť, že dňa 28.11.2019
bola žalovanej ako správkyni konkurznej podstaty doručená súhrnná prihláška nezabezpečených
pohľadávokžalobcuzodňa20.11.2019,ktorousižalobcauplatnilpohľadávkyvcelkovejvýške23.352,06

Eur.

19. Súd považoval za nespornú aj skutočnosť, že žalovaná pohľadávky uvedené v prihláške pod por.
č. 1 až č. 9 poprela v rozsahu sumy 8.648,79 Eur v zákonnej lehote, čo do vymáhateľnosti, pričom
oznámenie žalovanej zo dňa 19.12.2019 bolo žalobcovi doručené dňa 19.12.2019. Keďže žaloba v
tomto konaní bola súdu doručená dňa 17.01.2020, súd považoval za preukázané, že žaloba na určenie

popretých pohľadávok bola podaná v zákonnej lehote s poukazom na § 32 ods. 9 ZKR, teda do 30 dní od
doručenia písomného oznámenia žalovanej ako správcu o popretí pohľadávky žalobcovi ako veriteľovi.
Súd konštatoval, že žalobca v tomto spore disponoval aktívnou vecnou legitimáciou na podanie žaloby
a za preukázanú súd považoval aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej.

20. Sporná nebola ani skutočnosť, že žalobca si prihlásil pohľadávky, ktoré nadobudol na základe
jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávok od pôvodných veriteľov, pričom išlo o pohľadávky
vzniknuté z titulu právoplatných rozhodnutí zdravotných poisťovní a Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, na základe ktorých bola úpadcovi uložená povinnosť uhradiť neodvedené preddavky na
verejné zdravotné poistenie, ako aj pokuty za neuhradené preddavky na verejné zdravotné poistenie.

21. Keďže účelom indidenčného konania je preskúmať popierací prejav správcu, či tento obstojí
alebo nie, súd sa v danom prípade zaberal dôvodmi popretia prihlásených pohľadávok uvedenými v
popieracom prejave žalovanej, pričom konštatoval, že žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty
poprela prihlásené pohľadávky žalobcu čo do vymáhateľnosti, kde zároveň týmto úkonom vzniesla

aj námietku premlčania práva vymáhať popreté pohľadávky, poukazujúc na ustanovenia Zákona č.
580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a na uplynutie trojročnej premlčacej lehoty odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné.

22. Sporným medzi stranami ostalo len vyriešenie otázky, či plynutie premlčacej doby podľa § 21 ods. 2

Zákona o zdravotnom poistení spočívalo v dôsledku podania návrhu na vykonanie exekúcie. Tento úkon
žalobcapovažovalzauplatnenieprávavyvolávajúceúčinkyspočívaniapremlčacejdobyprianalogickom
použití § 112 OZ. Súd nastolenú spornú otázku považoval za otázku výlučne právneho charakteru, kde
medzistranamibolosporné,činaprávnyvzťahmedziprávnymipredchodcamižalobcuaúpadcom,ktorý
je verejnoprávnym vzťahom v oblasti verejného zdravotného poistenia, možno aplikovať ustanovenia §

112 Občianskeho zákonníka, teda ustanovenia právneho kódexu regulujúceho súkromnoprávne vzťahy.
V tomto kontexte potom sporná bola tiež otázka výkladu slovného spojenia „právo vymáhať poistné“,
vyplývajúceho z dikcie ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení, či toto v sebe zahŕňa len
samotné uplatnenie práva vymáhať poistné podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo aj faktické
vymoženie pohľadávky v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehote.

23. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného v tom smere, že všeobecne analógia v práve
verejnom, je braná ako nevhodný nástroj, pretože nedostatky právnej úpravy by nemali ísť na úkor
jedinca. Vychádzal zo záverov rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25.01.2018, v zmysle
ktorého analógia je vylúčená v odvetví správneho a finančného práva, do oblasti ktorého podľa názoru

súdu nepochybne patrí aj verejné zdravotné poistenie. Pri analógii práva (analógia iuris), v prípade, keď
sa pri riešení určitého prípadu nenájde podobná právna norma, postupuje orgán aplikácie práva podľa
právneho poriadku ako celku, podľa všeobecných princípov, ktoré platia pre celý systém platného práva,
prípadne podľa princípov daného alebo príbuzného odvetvia práva. Prihliada pritom na zmysel, či účel
zákona (ratio legis). Vo verejnom práve je možnosť použitia analógie ojedinelá. Vyskytuje sa len tam,

kde ju právo výslovne predpokladá.

24. Pridržiavajúc sa vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo
dňa 25.01.2018 dospel súd k záveru, že na daný verejnoprávny vzťah nie je možné analogicky použiťustanovenie § 112 OZ. Je nepochybné, že Zákon o zdravotnom poistení neobsahuje komplexnú úpravu
premlčaniaanezmieňujesaaniomožnostispočívaniapremlčacejdoby,vprípadevyvolaniaexekučného
konania. Otázky premlčania práva uplatniť nárok na poistné a práva vymáhať poistné sú upravené

v ustanovení § 21 Zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, len neucelene. Keďže vzťah
medzi úpadcom a zdravotnou poisťovňou je vzťahom verejnoprávnym, nedostatok všeobecnej úpravy
premlčania pre účely verejného zdravotného poistenia vedie k výkladu, že právo vymáhať poistné v
podstate znamená, že v premlčacej dobe musí dôjsť nielen k uplatneniu tohto práva, ale aj k faktickému
vymoženiu pohľadávky oprávneného.

25. Vo všeobecnosti platí, že v práve verejnom prichádza použitie analógie v obmedzenom režime.
Analógiu je možné použiť v zásade len v prípadoch, kedy by analógia bola použitá v prípade prospechu
osoby, ktorá nie je vykonávateľom verejnej moci. Ustanovenie § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, určuje
pre účastníkov v občianskoprávnych vzťahoch rovnaké postavenie, pričom vo verejnoprávnych vzťahov
je situácia odlišná. Súd zastáva názor, že ustanovenia Občianskeho zákonníka ako hlavného predpisu,

ktorý reguluje súkromnoprávne vzťahy, je preto možné aplikovať len na vzťahy s rovnakým postavením
účastníkov právnych vzťahov. V prípade, že by súd pripustil analógiu Občianskeho zákonníka na vzťah
medzi úpadcom a zdravotnou poisťovňou, pôsobila by táto analógia na úkor úpadcu, ako účastníka
vzťahu, ktorý nie je vykonávateľom verejnej moci. Na základe uvedeného, preto súd dospel k záveru,
že analogické použitie § 112 Občianskeho zákonníka na verejnoprávny vzťah, nie je prípustné. Tento

názor súdu umocňuje aj ten fakt, že súd by mal tento právny vzťah posúdiť podľa právneho poriadku
ako celku, teda podľa všeobecných princípov, ktoré platia pre celý systém platného práva. V zmysle čl.
2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Vzhľadom k tomu, že Zákon o zdravotnom poistení neupravuje postup,
ktorým by v prípade vyvolania konania o výkon rozhodnutia nastali účinky spočívania premlčacej doby,

bolo by takéto konanie orgánu verejnej moci nad rámec toho, čo stanovuje zákon. Z uvedeného dôvodu,
je potrebné ustanovenie § 21 ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení vykladať tak, že „právo vymáhať
poistné“ sa neobmedzuje len na právo podať návrh na vykonanie exekúcie, ale v sebe zahŕňa aj právo
vykonať rozhodnutie v rámci premlčacej doby.

26. Žalovaná v danom prípade poprela prihlásené pohľadávky žalobcu čo do vymáhateľnosti a výslovne
vzniesla námietku premlčania práva vymáhať poistné s tým, že v lehote troch rokov od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, musí byť nielen uplatnený návrh na
vykonanie exekúcie, ale v tejto lehote sa musí nárok aj vymôcť. Žalovaná na podporu svojej právnej
argumentácie predložila rozsudok NS SR sp. zn. 7Sťžso/28/2016 zo dňa 25. 01. 2018. Žalobca sa

bránil tvrdením, že v uvedenom rozhodnutí je riešená otázka sociálneho poistenia, pričom v Zákone o
zdravotnom poistení je jasne upravené premlčanie a nie preklúzia. Ako už bolo vyššie konštatované
súd prihliadajúc na žalovanou predložený rozsudok NS SR sp. zn. 7Sťžo/28/2016 zo dňa 25.01.2018
dospel k názoru, že pod „právom vymáhať poistné“ je aj v prípade verejného zdravotného poistenia
potrebné chápať, nielen uplatnenie práva v exekučnom konaní, ale v tejto lehote je potrebné tento nárok

aj vymôcť. Tak ako Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení aj Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom
poistení používa pojem „premlčanie“. Premlčanie prebieha v dvoch fázach, kde prvou fázou je márne
uplynutie premlčacej doby a druhou je uplatnenie námietky premlčania. Márne uplynutie premlčacej
doby je objektívna právna skutočnosť a má za následok premlčanie práva. V prejednávanej veci bolo
podstatné to, či došlo k relevantnému uplynutiu zákonom určenej lehoty troch rokov od právoplatnosti

rozhodnutí, ktorými bola úpadcovi uložená povinnosť zaplatiť poistné, čo v danom prípade preukázané
bolo, nakoľko posledné z vydaných rozhodnutí nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 12. 2010 a premlčacia
doba u všetkých rozhodnutí uplynula v priebehu rokov 2012 - 2013. S márnym uplynutím tejto lehoty
Zákon o zdravotnom poistení v § 21 ods. 2 spája premlčanie práva vymáhať poistné, úrok z omeškania a
úhradu za zdravotnú starostlivosť. Bez ohľadu na to, či na základe polemizovaného rozhodnutia NS SR

sajednáopreklúziualebopremlčanie,narozhodnutieožalobežalobcupostačujezáverotom,žežalobe
nie je možné vyhovieť, pretože došlo k oslabeniu nároku žalobcu, t. j. k strate vymáhateľnosti práva
z dôvodu premlčania, pričom žalovaná uplatnila námietku premlčania a tento nárok žalobcu poprela.
Vzhľadom na uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovanej je preto nadbytočné zaoberať sa aj
otázkou, či sa jedná o preklúziu, podstatné je relevantné zákonom predpokladané uplynutie času, v

dôsledku ktorého sa právo vymáhať poistné premlčí.27. Vzhľadom na uvedené súd považoval vykonané popretie vrátane dôvodov popretia za správne a
odôvodňujúce vylúčenie žalobcu s jeho pohľadávkami z uspokojovania v konkurze vedenom na úpadcu,
vzhľadom na to, že jeho nárok je v konkurze nevymáhateľný.

28. Na základe uvedených argumentov, súd žalobu v celom rozsahu zamietol prikláňajúc sa k názoru
žalovanej, ktorej argumentácia bola logická a súhlasil s jej názorom, že exekučné konania nemajú
za následok spočívanie premlčacej doby práva žalobcu vymáhať poistné tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 112 OZ, keďže subsidiárne použitie občianskoprávnej úpravy zakotvenej v Občianskom

zákonníku na právne vzťahy regulované normami práva verejného práva nie je prípustné.

29. Vzhľadom na úspech žalovanej v tomto konaní súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP a za použitia zásady úspechu žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči
neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. O samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.