Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava I
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Denisa Mészárosová
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Poriadok vo verejných veciach
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/144/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322010037
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1322010037.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Márie Šimkovej v trestnej veci obžalovaného B. S. pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/7/2022 zo dňa 19.10.2022 na
verejnom zasadnutí konanom dňa 21.02.2023 jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného B. S., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného B. S. vinným zo spáchania prečinu
marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že
dňa 11.12.2021 v čase o 23:10 hod. po ulici na Koľajnej v meste Bratislava, viedol ako vodič osobné
motorové vozidlo značky Dacia Sandero, strieborná metalíza svetlá, J.: BT XXX CB, pričom uvedené
vykonal aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 0T/150/2020 zo
dňa 06.08.2020, právoplatným toho istého dňa, bol uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol okrem iného uložený trest
zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 2 (dvoch) rokov.
Za to mu bol podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného
zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2
písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa
§61ods.1,ods.2Trestnéhozákonamusúdprvéhostupňauložilajtrestzákazučinnostiviesťakékoľvek
motorové vozidlá vo výmere 4 roky.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 02.11.2022 obžalovaný odvolanie prostredníctvom
svojho obhajcu smerujúce proti výroku o treste, ktoré odôvodnil tým, že vzhľadom na skutočnosť,
že obžalovaný na hlavnom pojednávaní uznal svoju vinu zo spáchania trestného činu a vyhlásil, že
spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, nespáchal svojím skutkom nijakú škodu, a vzhľadom na osobu
obžalovaného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu, možno považovať za
dostačujúce podmienečné zastavenie trestného stíhania. Obžalovaný je preto toho názoru, že trestné
stíhanie malo byť podmienečne zastavené s ohľadom na splnenie podmienok v zmysle § 282 ods.
1 Trestného poriadku. Nakoľko súd môže páchateľovi trestného činu uložiť aj peňažný trest, ak ho
ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa, obžalovaný
požiadal aj o prehodnotenie možnosti uloženia peňažného trestu.Vzhľadom na uvedené, obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol
o podmienečnom zastavení trestného stíhania a pokiaľ sa nestotožní s týmto návrhom, navrhol
obžalovanému uložiť peňažný trest.
Prokurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovaného, ktoré mu bolo v súlade s § 314
Trestného poriadku doručované.
Odvolací súd po predložení veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúceho
napadnutému rozsudku, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí, preto nariadil
vo veci verejné zasadnutie, o ktorom upovedomil procesné strany.
Obžalovaný sa na verejné zasadnutie neustanovil, prostredníctvom obhajcu však ospravedlnil svoju
neúčasť zo zdravotných dôvodov a súhlasil s vykonaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.
Vzhľadom na to, že vykonaniu verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného nebránili žiadne
zákonné prekážky, odvolací súd podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku konal v neprítomnosti
obžalovaného, avšak v prítomnosti jeho obhajcu.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa obhajca pridržal dôvodov písomne podaného odvolania
a s odkazom na uvedené argumenty navrhol, aby bolo trestné stíhanie obžalovaného podmienečne
zastavené.
Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom
zásadou,ženachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je
nedôvodné.
Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:
Dňa 21.01.2022 podal prokurátor na príslušný súd obžalobu na obvineného B. S. pre prečin marenie
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na skutkovom základe
uvedenom v úvodnej časti tohto odôvodnenia.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.10.2022 obžalovaný B. S. učinil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333
ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku. Okresný súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku
vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykonal, vykonal
len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.
Okresný súd správne a v súlade so zákonom na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného B. S.
za vinného zo spáchania prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona na skutkovom základe uvedom v obžalobe. K uznaniu viny na skutkovom a právnom
základe podľa obžaloby došlo po vyhlásení viny a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok
o vine nemôže byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola
odvolaním napadnutá.
Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný má 4 záznamy v
registri trestov, v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy mu bol trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 0T/150/2020 zo dňa 06.08.2020 o. i. uložený za prečin
marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona peňažný trest
vo výške 1000 eur, došlo však k nariadenie náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov,
ktorý obžalovaný vykonal dňa 17.07.2022.Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie
tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku a tieto dôkazy aj správne jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Odvolací súd sa stotožnil s tým, ako súd prvého stupňa určil existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona. Aj odvolací súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona spočívajúcu v priznaní k trestnej činnosti a oľutovaní
jej spáchania a priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Trestného zákona, ktorá vyplýva z
predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného za úmyselnú trestnú činnosť pred spáchaním v súčasnosti
postihovaného trestného činu, mimo toho odsúdenia, ktoré tvorí súčasť skutkovej vety. Pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností je v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona bol 1:1, teda súd
prvého stupňa správne ukladal trest odňatia slobody v sadzbe 0 až 2 roky.
Priúvaháchodruhutrestuajodvolacísúddospelkzáveru,žeosobaobžalovaného,ktorýjevšeobecným
i špeciálnym recidivistom, neumožňuje uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Obžalovaný má v registri trestov štyri záznamy, prvý záznam je podmienečné zastavenie trestného
stíhania a v tomto prípade sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený. Následne bol uznaný vinným zo
spáchania zločinu krádeže podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou 3 roky a probačným dohľadom, pričom skúšobná
doba mu plynula do 31.08.2021. Nasleduje odsúdenie súdom v Rakúskej republike za trestný čin
krádeže a posledné odsúdenie je Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 0T/150/2020 za prečin marenie
výkonu úradného rozhodnutia podľa §348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona k peňažnému trest,
pričom mu bol nariadený výkon náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý
vykonal dňa 17.07.2022. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade obžalovaného bola aplikovaná gradácia
výchovných prostriedkov, keď mu bolo najprv podmienečne zastavené trestné stíhanie, následne mu boli
ukladané podmienečné tresty odňatia slobody a aj peňažný trest (v tomto prípade došlo aj k nariadeniu
náhradného trestu odňatia slobody).
Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že všetky prostriedky výchovy nespojené s
odňatím slobody v prípade obžalovaného B. S. sa minuli svojim účinkom, nemali na obžalovaného
výchovný vplyv a preto je potrebné aj naňho pôsobiť represívne, ale najmä sledovať ochrannú funkciu
trestu. Je v rozpore s citovanými ustanoveniami Trestného zákona ukladať obžalovanému peňažný trest,
ak sa takýto trest v jeho prípade už minul účinku. Nemožno predpokladať, že ochranu spoločnosti pred
ďalšou trestnou činnosťou zo strany obžalovaného možno docieliť miernejším trestom nespojeným s
odňatím slobody. Do úvahy vôbec neprichádza podmienečné zastavenie trestného stíhania tak, ako to
navrhoval obžalovaný, a to vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť.
Zákonu zodpovedá výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone
trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, ako aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek
motorové vozidlá vo výmere štyroch rokov, keďže obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopustil v
súvislosti s vedením motorového vozidla.
Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z napadnutých výrokov
rozsudku, a preto odvolanie obžalovaného B. S. ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku
zamietol.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.