Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818202490
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5818202490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: X. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, právne zast.: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát s miestom výkonu
činnosti V. XXX, proti žalovanému: Spolumajiteľstvo bývalých urbarialistov obce Podbiel, pozemkové
spoločenstvo, so sídlom Podbiel 470, IČO: 142 246 07, právne zastúpený Alušic s.r.o.,
so sídlom Madačova 1/A, Ružomberok, IČO: 50 648 420, v konaní o splnenie povinnosti, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/30/2018-166
zo dňa 21. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi kópie dokladov týkajúcich sa hospodárenia pozemkového
spoločenstva, a to: a/ zmlúv o dielo, ktoré boli uzatvorené medzi Spolumajiteľstvom bývalých
urbarialistov obce Podbiel, pozemkové spoločenstvo, IČO: 14 224 607 a firmou Bc. J. S., IČO: 46 141

588, miesto podnikania 027 42 Podbiel č. 421, deň vzniku oprávnenia 01.02.2018 za obdobie rokov
2016, 2017 a 01.01.2018 do 31.01.2018, b/ dodávateľských faktúr firmy Bc. J. S., IČO: 46 141 588,
miesto podnikania 027 42 Podbiel č. 421, ktorými fakturoval vykonané činnosti podľa zmluvy s SBU,
p.s. Podbiel za roky 2016, 2017 a 01.01.2018 do 31.01.2018, c/ zmluvy alebo dohody o vykonaní práce
uzatvorenou medzi Spolumajiteľstvom bývalých urbarialistov obce Podbiel, pozemkové spoločenstvo,
IČO: 14 224 607 a I. S.. rod. P., bytom XXX XX V. č. XXX za rok 2018, dokladov o vyplácaní odmeny
za vykonanú prácu v roku 2018 za mesiace január- august 2018, to všetko v lehote do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového priadku (ďalej len „CSP“), § 5 ods. 2, § 9 ods. 4, § 14 ods. 1, § 16 ods. 1, § 19 ods. 1
písm. a), b), § 21 ods. 2, 3 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon o
pozemkových spoločenstvách“) v znení platnom a účinnom od 01.10.2018 do 24.04.2020.

3. Súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami nebolo sporné,
že žalobca sa písomnou žiadosťou zo dňa 31.08.2018 adresovanou výkonnému orgánu žalovaného
domáhal vyhotovenia a doručenia kópií dokladov tak ako tieto špecifikoval v podanej žalobe. Rovnakonebolo medzi stranami sporné ani to, že táto žiadosť bola doručená žalovanému. Spornou zostala
otázka, kedy bola žiadosť zo dňa 31.08.2018 skutočne doručená žalovanému, ako aj kedy žalovaný
vyzval žalobcu na úhradu nákladov spojených s materiálnym vyhotovením kópií požadovaných dokladov

týkajúcich sa hospodárenia žalovaného. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie
dospel k záveru, že v tomto prípade pokiaľ ide o unesenie dôkazného bremena, kedy bola žiadosť
z 31.08.2018 skutočne žalovanému doručená, ako aj kedy tento na základe jej obsahu žalobcovi
adresoval výzvu na úhradu vyššie uvedených nákladov, toto dôkazné bremeno lepšie uniesol žalovaný,
ktorý preukázal listinnými dokladmi, ktoré z hľadiska svojho obsahu na seba nadväzovali, že žiadosť

z 31.08.2018 mu bola v skutočnosti doručená po prvýkrát až dňa 20.11.2018, pričom na jej základe
potom žalovaný žalobcu vyzval na zaplatenie úhrady nákladov za požadované kópie dokladov, a to
výzvou zo dňa 17.12.2018 na sumu 3,20 Eur za 8 ks kópii dokladov, ktorú výzvu žalobcovi odoslal dňa
21.12.2018. Rovnako vzhľadom na obsah podacieho lístku zo dňa 05.09.2018 predloženého žalobcom
a zmieňujúcom sa v jeho hornej časti o dátume 05.09.2018 a Zmluve na tank (č. l. 12 spisu) v
porovnaní s obsahom výzvy zo dňa 05.09.2018 adresovanej žalobcom žalovanému a týkajúcej sa práve

nájmu pozemkov súvisiacich s parkovaním a podnikaním jazdením obrneným pásovým transportérom
k daným pozemkom, ktorú výzvu predložil žalovaný (č. l. 21, 22 spisu), vyplýva, že podací lístok z
05.09.2018 predložený žalobcom sa týkal výzvy zo dňa 05.09.2018, a nie výzvy zo dňa 31.08.2018.
Žalobca v tomto prípade nepreukázal opak. V konaní ďalej bolo zistené, že žalovaný na základe
výzvy žalobcu zo dňa 31.8.2018, ako aj na základe ďalšej rovnako vyššie uvedenej žiadosti žalobcu

zo dňa 21.09.2018 (ktorá však nie je predmetom tohto konania) adresoval žalobcovi doporučenú
zásielku formou dobierky označenú ako „Zaslanie kópií“ zo dňa 02.01.2019, v ktorej žalobca zaslal
žalovanému 158 ks kópií dokladov, ktoré žalobca požadoval za roky 2012 až 2018, pričom uvedená
doporučená zásielka formou dobierky na sumu 63,20 Eur bola žalovaným na pošte v Podbieli podaná
dňa 10.01.2019 (č. l. 67 druhá strana spisu, čl. 68). Žalobca si túto neprevzal. Medzi stranami tak

zostalo sporné, v akom štádiu (momente) po doručení žiadosti zo strany žalobcu na vyžiadanie si
kópií dokladov bol žalovaný oprávnený požadovať úhradu skutočných nákladov nevyhnutných na
vyhotovenie kópií dokladov, a či tak mohol učiniť formou dobierky na sumu 63,20 Eur, keď žalovaný
tvrdil, že mu to vyplýva zo stanov, ako aj z uznesení, ktoré prijalo jeho zhromaždenie a jeho výkonný
orgán - výbor, pričom žalobca takéto oprávnenie žalovaného namietal, a tvrdil, že žalovaný na takýto

postup nebol oprávnený. Z obsahu Uznesenia zhromaždenia žalovaného zo dňa 24.04.2016 súd prvej
inštancie zistil, že pod bodom 16/ uznesenia bol schválený poplatok za vyhľadanie a vyhotovenie
kópií dokumentov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva vo výške 0,40 Eur za 1 stranu, lehota na
vyhotoveniekópiíjestanovenána60dníoddoručeniažiadosti.ZobsahuZápisnicezvýboružalovaného
ako štatutárneho a výkonného orgánu žalovaného zo dňa 08.10.2018 súd prvej inštancie zistil, že na

danom zasadnutí dňa 08.10.2018 sa výbor pod bodom 2/ a 3/ zaoberal pomerne všeobecne jednak
podmienkami obsahových náležitostí v zmysle spresnenia žiadosti o vydanie kópií dokladov ako aj
lehoty na realizovanie výzvy pre spresnenie pre žiadateľa kópií dokumentov týkajúcich sa hospodárenia
žalovaného (bod 2/), ako aj uložením povinnosti predsedovi spoločenstva, aby voči žiadateľovi o
vyhotovenie vyššie uvedených kópií dokladov realizoval vždy výzvu na zaplatenie nákladov súvisiacich

s vyhotovením kópií týchto dokladov (najneskôr na 20. deň od doručenia výzvy). V bode 4/ programu
sa výbor zaoberal tým, že uložil predsedovi spoločenstva povinnosť zaslať žiadateľovi o vydanie kópií
dokladov tieto kópie najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti, ale zároveň stanovil podmienku, že
tak nemôže učiniť skôr ako bude splnená podmienka prijatá v bode 5, a teda že ak žiadateľ o vydanie
kópií dokladov na základe výzvy na zaplatenie nezaplatí požadovanú úhradu ako sumu nákladov, ktoré

je potrebné vynaložiť na ich vyhotovenie, tak tento nemá právo, aby mu boli vyhotovené a zaslané
kópie požadovaných dokladov. Z obsahu stanov žalovaného vyplýva, že tieto nadobudli platnosť a
účinnosť dňa 05.05.2019, a teda tieto ešte neplatili v dobe, na ktorú sa vzťahovalo obdobie kedy vznikla
žalovanému povinnosť zaoberať sa žiadosťou žalobcu ohľadne vydania kópií požadovaných dokladov,
a teda mesiace 11-12/2018. Rovnako z obsahu žalovaným predložených Zmlúv o pozemkovom

spoločenstve žalovaného, nevyplýva potrebná úprava na ktorú žalovaný poukazoval, keďže prvá z nich
je datovaná dňa 15.12.2013 a druhá až dňa 05.05.2019 (teda táto opäť nebola platná a účinná v dobe
rozhodovania o žiadosti žalobcu). Súd prvej inštancie skonštatoval, že člen pozemkového spoločenstva,
ktorýmjevovzťahukužalovanémuajžalobcamáspoukazomnaust.§21ods.2zákonaopozemkových
spoločenstvách právo vyžiadať si kópie dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva. V rámci

skutkového stavu mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca tak učinil písomnou žiadosťou
zo dňa 31.08.2018, ktorá bola žalovanému doručená dňa 20.11.2018. Zároveň však vykonaným
dokazovaním okresný súd dospel k záveru, že požadované listiny žalobcovi zo strany žalovaného riadne
poskytnuté neboli. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa skutočností, ktorého údajne oprávňovali odmietnuť vydanie kópií požadovaných dokladov skôr ako dôjde k zaplateniu
žalovaným požadovaných skutočných nákladov nevyhnutných na vyhotovenie kópií dokladov, a ani
s jeho argumentáciou ohľadne jeho možností vydať požadované doklady žalobcovi ako žiadateľovi

formou dobierky, nakoľko podľa názoru súdu tieto skutočnosti nevyplývali z rozhodnutia prijatého
najvyšším orgánom žalovaného- zhromaždením v čase podania žiadosti žalobcu a rozhodovania o nej.
V uznesení prijatom zhromaždením pod bodom 16/ uznesenia bol schválený len poplatok za vyhľadanie
avyhotoveniekópiídokumentovtýkajúcichsahospodáreniaspoločenstvavovýške0,40Eurza1stranu,
zároveňbolaprijatálehotanavyhotoveniekópií,kdetátobolastanovenána60dníoddoručeniažiadosti.

Z uvedeného nevyplývala možnosť predsedovi spoločenstva a ani inému orgánu prijať rozhodnutie, na
základe ktorého nevydá kópiu požadovaných dokladov v prípade nezaplatenia skutočných výdavkov na
ich vyhotovenie. Uvedená možnosť nevyplývala ani z obsahu v tej dobe platných stanov žalovaného.
Pokiaľ výbor ako výkonný orgán žalovaného k takémuto záveru na svojom zasadnutí dňa 08.10.2018
dospel a dokonca na jeho základe prijal uznesenie v znení ako ho prijal pod bodom 4/ a bodom
5/ posledná veta (čl. 62 spisu) tak podľa názoru súdu prvej inštancie predmetné uznesenie výboru

žalovaného v tejto časti nemohlo byť platné, nakoľko jeho obsah, keďže jeho obsah v tejto časti bol
prijatý nad rámec kompetencie výboru ako výkonného orgánu žalovaného, práve z dôvodu, že nemal
oporu v obsahu bodu 16/ Uznesenia zhromaždenia zo dňa 24.04.2016, keďže toto nepojednávalo
(neupravovalo) skutočnosť v danom bode, že požadované doklady budú môcť byť vydané až po
zaplatení stanovenej sumy poplatku, bolo teda prijaté nad rámec uznesenia zhromaždenia. Rovnako

pokiaľ žalovaný zaslal žalobcovi požadované doklady na dobierku, tak takouto formou doručenia
podmienil ich prevzatie rovnako zaplatením požadovanej sumy, čo mu však z uznesenia zhromaždenia
nevyplývalo, keďže v prípade dobierky ide o listovú zásielku, ktorá sa príjemcovi vydá až po zaplatení
určitej peňažnej sumy (ide teda v súčasnosti o typ úhrady za objednaný tovar). Ak aj žalovaný tvrdil,
že uvedená povinnosť úhrady poplatku vyplývala zo stanov žalovaného, a to z čl. 16 Stanov, súd prvej

inštancie k danému argumentu len poznamenal, že ide o stanovy, ktoré v čase rozhodovania o žiadosti
žalobcu (obdobie 11-12/2018, 1/2019) neboli platné a účinné, keďže boli schválené až od 05.05.2019.
Žalobca požadoval vydať doklady týkajúce sa hospodárenia žalovaného žiadosťou ešte z 11/2018,
pričom žalovaný súdu nepreukázal, že by vyššie uvedená úprava bola obsiahnutá aj v Stanovách, ktoré
boli prijaté od 28.05.2006 do 05.05.2019. Nakoľko súd prvej inštancie mal za preukázané, že žaloba

žalobcu je plnom rozsahu dôvodná tejto vyhovel a zaviazal žalovaného k splneniu povinnosti tak ako
žalobca požadoval. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a teda vychádzal
z plného procesného úspechu žalobcu, z ktorého dôvodu tomuto priznal voči žalovanému, ktorý v spore
úspešný nebol, náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne navrhol, aby
sám vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná plnú náhradu trov konania. Konaniu
pred súdom prvej inštancie vytýkal vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. h), e), f) a d) CSP. Žalovaný uviedol,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci jednak v otázke

posúdenia stanov žalovaného zo dňa 28.05.2006 ako neplatných a na to nadväzujúce nesprávne právne
posúdenie súdu o neplatnosti uznesenia výboru zo dňa 18.09.2018. Stanovy žalovaného ako celok
boli platným interným predpisom pozemkového spoločenstva od 28.05.2006 do 05.05.2019. Stanovy
zo dňa 28.05.2006 boli zrušené až zhromaždením žalovaného, a to dňa 05.05.2019. Súd v otázke
neplatnosti stanov zo dňa 28.05.2006, len formalisticky poukázal na posúdenie tejto právnej otázky v

rozhodnutí tamojšieho súdu sp. zn. 5C/49/2016 zo dňa 24.11.2017, bez toho aby podrobnejšie vysvetlil
prečo považuje Stanovy zo dňa 28.05.2006 za neplatné ako celok. V rozhodnutí okresného súdu podľa
názoru žalovaného taktiež absentuje zdôvodnenie prečo konajúci súd upustil od ústavne komfortného
výkladu a jedného zo základných princípov výkladu zmlúv, ktorý sa vzťahuje nielen na výklad platnosti
právnych úkonov, ale aj na výklad právnych predpisov a taktiež interných právnych predpisov, ktorým

je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti pred takým výkladom, ktorý vedie k ich neplatnosti. V
ďalšom uviedol, že ak by bol prijatý záver o absolútnej neplatnosti predmetných stanov, znamenalo by to
nefunkčnosť spoločenstva, pretože oprávnenie výboru by sa obmedzovalo iba na úkony vymenované v
zákone, čo znamená nefunkčnosť spoločenstva. V zmysle výkladového pravidla reductio ad absurdum
takýto postup úvahy nemôže byť správny (okrem nižšie už uvádzanej priority platnosti). Z akého dôvodu

oprávnenia výboru nie sú v sporných stanovách platné, súd prvej inštancie neuvádza. Zastal názor,
podľa ktorého oprávnenie výboru prijať procesný postup pri vybavení žiadosti je vyjadrený už v prvej
vete ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z., a to že výbor je štatutárnym a výkonným
orgánom spoločenstva. Všeobecné právne normy a aj stanovy spoločenstva, či zmluva nemôžu detailneupravovať všetky prípady, ktoré činnosť spoločenstva prináša. Postup pri úprave postupu pri vybavovaní
žiadostí je bez pochybností výkonom výkonnej právomoci výboru. Žalovaný zastal právny záver, podľa
ktorého stanovy zo dňa 28.05.2006 stratili platnosť ako celok až keď zhromaždenie prejavilo vôľu ich

dňa 05.05.2019 zrušiť a prijať nové stanovy. Pokiaľ súd prvej inštancie odkázal na rozsudok Okresného
súdu Námestovo sp. zn. 5C/49/2016 zo dňa 24.11.2017, zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko rozsudok sp. zn. 5C/49/2016 v otázke posúdenia
platnosti,resp.neplatnostistanovvôbecnerozlišoval,čisajednáopozemkovéspoločenstvobezprávnej
subjektivity, tzn. pozemkové spoločenstvo, ktoré bolo povinné prispôsobiť si právne pomery v zmysle §

24 zákona č. 97/2013 Z. z., alebo naopak, či ide o pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou tak,
ako to je v prípade žalovaného, ktorý mal len povinnosť formou oznámenia o zmene údajov zapísaných v
registri v zmysle § 25 zákona č. 97/2013 Z. z. V prípade žalovaného sa jedná o pozemkové spoločenstvo
s právnou subjektivitou (tzn. nevznikal z hľadiska práva nový subjekt), a teda ostatné interné právne
predpisy spoločenstva zostali preto v plnom rozsahu v platnosti. Žalovaný považuje za neprípustný
taký výklad, podľa ktorého úpravou spoločenskej zmluvy dňa 15.12.2013 stratili platnosť ostatné interné

predpisy spoločenstva, teda aj stanovy zo dňa 28.05.2008. Žalovaný k otázke platnosti stanov uzavrel,
žekonajúcisúdústavnenekonformnýmspôsobomodôvodnilsvojzáveroneplatnostistanovžalovaného
zo dňa 28.05.2006, a to strohým prevzatím ústavne nekomfortného výkladu o neplatnosti stanov v
rozhodnutí Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5C/49/2016 zo dňa 24.11.2017 a na to nadväzujúce
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/137/2018 zo dňa 21.06.2018. K povinnosti úhrady za

poskytnuté kópie dokumentov zdôraznil, že uvedené vyplýva z uznesenia výboru zo dňa 18.09.2018,
ktoré uznesenie bolo prijaté na základe a v zmysle článku 6 stanov zo dňa 28.05.2006. Výbor bol
podľa jeho názoru v plnom rozsahu oprávnený schváliť úpravu, ktorou sa podrobnejšie špecifikovali
práva a povinnosti v súvislosti s vyžiadaním si kópii dokladov a taktiež poplatkovou povinnosťou,
tzn. podrobnejšie upraviť práva a povinnosti v zmysle § 21 ods. 2 a 3 zákona č. 97/2013 Z. z. Zo

zápisnice z výboru zo dňa 18.09.2018 vyplýva, že členovia výboru jednomyseľne rozhodli a prijali
podrobnejšiu úpravu, podľa ktorej v prípade ak žiadateľ na výzvu náklady nezaplatí, spoločenstvo mu
kópie nevydá. Uvedený krok vyplynul zo skúseností výboru pri šikanóznych žiadostiach o informácie. V
prípade ak žiadateľ úhradu skutočných nákladov nevyhnutných na vyhotovenie kópií dokladov neuhradí,
stále má možnosť osobne nahliadať do všetkých dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva

priamo v sídle spoločenstva. Žalovaný bol o uvedenom práve niekoľkokrát vo výzve písomne poučený.
Výzvy si prevzal a na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Žalovaný zároveň podotkol, že nie je
prípustné a spravodlivé, aby sa ostatní členovia (žalovaný má viac ako 500 členov) podieľali na úhrade
nákladov za šikanózne žiadosti žalobcu. Podmieňovanie vydania dokladov zaplatením schváleného
poplatku má oporu v internom predpise pozemkového spoločenstva, ktorým je uznesenie výboru zo dňa

18.09.2018,aktoréuzneseniežalobcavžiadnomzosvojichvyjadrenínerozporoval,aninespochybňoval
jeho platnosť. To, že výbor konal v najlepšom záujme členov pozemkového spoločenstva potvrdzuje
podľa názoru žalobcu aj tá skutočnosť, že zhromaždenie v stanovách, ktoré boli prijaté 05.05.2019
expressis verbis prijalo úpravu, ktorá kopíruje úpravu prijatú výborom zo dňa 18.09.2018, a to tú jeho
časť, ktorá pojednáva o tom, že v prípade ak žiadateľ neuhradí skutočné náklady nevyhnutné na

vyhotovenie kópií dokladov, doklady žiadateľovi nebudú vydané. Žalovaný ak aj v konaní pred súdom
prvej inštancie poukázal na čl. 16 nových stanov (tzn. platných od 05.05.2019) tak nie v súvislosti s
tým, že by sa mali aplikovať na tento posudzovaný prípad, ale v súvislosti s tým, že zhromaždenie
ako najvyšší orgán spoločenstva aj tým, že schválilo nové stanovy, ktoré sa stali platnými a účinnými
dňa 05.05.2019, schválilo postup výboru v posudzovanom prípade a potvrdilo správnosť a legitímnosť

rozhodnutia výboru vydať požadované kópie až po úhrade skutočných nákladov. Záverom žalovaný
vytkol rozsudku súdu prvej inštancie, že tento nie je vo vzťahu k právnemu záveru o neplatnosti
stanov a neplatnosti interného predpisu žalovaného - uznesenia výboru zo dňa 18.09.2018 presvedčivo
odôvodnený. Konajúci súd podľa jeho názoru opomenul zohľadniť aj čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa
ktorého môže spoločenstvo konať všetko, čo mu zákon nezakazuje, a ak riadiaci orgán spoločenstva

rozhodol, že kópie sa žiadateľovi zašlú až po úhrade nákladov, uvedené rozhodnutie je legitímne
a legálne. Namietaný postup súdu zakladá nepreskúmateľnosť a ústavnú neudržateľnosť vydaného
rozhodnutia. Okresný súd v napadnutom rozsudku nezohľadnil citované východiská ochrany základných
práv a slobôd, preto jeho prístup pri rozhodovaní nemožno hodnotiť inak ako prísne formalistický,
odporujúci obsahu základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods.

1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Súd prvej inštancie
v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia (na podporu svojich záverov) formalisticky prevzal závery z
rozhodnutí, ktoré sami o sebe neodôvodňujú záver, že stanovy a uznesenie výboru ako interné predpisyspoločenstva sú neplatnými internými predpismi. Zaťažil tak svoje rozhodnutie vadou, ktorá ho robí
nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.

5. Podaním zo dňa 01.12.2021 sa k podanému odvolaniu vyjadril žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že napriek tomu, že žalovaná strana podala odvolanie z rôznych
dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 CSP, tak podľa obsahu odvolacích dôvodov tieto smerujú len
ku dôvodu podľa písm. d), podľa ktorého má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, a podľa písm. h), podľa ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za inú vadu v odvolaní žalovaná strana podľa všetkého
považuje „nepresvedčivé“ odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k právnemu záveru o
neplatnosti stanov a uznesenia výboru pozemkového spoločenstva zo dňa 18.09.2018 v dôsledku
čoho namietaný postup súdu zakladá nespreskúmateľnosť a ústavnú neudržateľnosť napadnutého
rozhodnutia. Za nesprávne právne posúdenie veci žalovaná strana považuje posúdenie neplatnosti

stanov pozemkového spoločenstva, ktoré boli schválené dňa 28.05.2006 ako celku. Žalobca považuje
odvolacie dôvody za „vytrhnuté z kontextu“ napadnutého rozhodnutia a prispôsobované tak, aby to
vyhovovalo záujmom žalovanej strany. Z obsahu odvolania vyplýva ignorancia právnych záverov súdov
oboch inštancií, ktoré vyslovili v obsahovo totožnej veci, a zámer žalovaného dosiahnuť toho, aby
bola zmarená žiadosť žalobcu na vydanie kópií dokladov týkajúcich sa hospodárenia pozemkového

spoločenstva. Žalobca okrajovo vyjadril odlišný právny názor ako je ten, ktorý zastal žalovaný vo
veci povinnosti spoločenstva prijímať nové stanovy. Vyjadril presvedčenie, že § 5 ods. 2) zákona o
pozemkových spoločenstvách jasne a direktívne stanovil povinnosť spoločenstva vydať stanovy. Z
dôvodu, že zmluva o spoločenstve, ktorá bola v lehote podľa zákona o pozemkovom spoločenstve v
Podbieli schválená v zákonom stanovenej lehote, bola obsahovo diametrálne odlišná, keď pôvodné

Stanovy vychádzali len z LV č. XXXX k.ú. V. a zmluva o spoločenstiev už z viacerých listov vlastníctva
ku nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v rôznych katastrálnych územiach - obce O., S., J., K. a
V.. V ďalšom uviedol, že na základe listinných dôkazov o mesačnom fakturovaní finančných čiastok
rodinným príslušníkom štatutárneho zástupcu spoločenstva, ktorých vydania sa domáha, je reálny
predpoklad, že rodina štatutárneho zástupcu vrátane jeho mesačnej odmeny a údajne aj vyplácaných

prémií, ktoré mu neboli schválené zhromaždením vlastníkov, stojí spoločenstvo viac ako 60.000,00 Eur
ročne. Z uvedených dôvodov sa žalobca domáha vydania kópií požadovaných listín, a teda aby ako člen
spoločenstva mal prehľad o hospodárení aj s vlastnými finančnými prostriedkami v spoločenstve.

6. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný podaním zo dňa 17.10.2022. Na zdôraznenie rozdielnej

skutkovej situácie daného prípadu a prípadu, na ktorý odkazuje žalobca vo svojom vyjadrení, poukázal
na novelu zákona o pozemkových spoločenstvách č. 110/2018 Z. z., ktorou o. i. bolo doplnené
ustanovenie § 21 ods. 3, ktoré zakladalo právo spoločenstva vyžadovať od člena spoločenstva
úhradu skutočných nákladov nevyhnutných na vyhotovenie kópií dokladov. Ďalšia odlišnosť podľa
neho spočívala v tom, že v čase rozhodovania súdov (okresného a odvolacieho) v konaniach sp.

zn. 5C/49/2016 a sp. zn. 10Co/137/2018 nebol prijatý interný predpis, ktorý by podrobnejšie upravil
sprístupňovanie informácii vyhotovením kópii. Výbor žalovaného prijal uznesenie dňa 18.09.2018,
ktoré podrobnejšie upravovalo postup pre vyhotovenie kópii dokladov týkajúceho sa hospodárenia
spoločenstva. Výbor ako výkonný a štatutárny orgán bol oprávnený tento interný predpis prijať. V
zmysle stanov platných od 28.05.2006 do 05.05.2019 je v zmysle čl. 6 výbor výkonným orgánom

pozemkového spoločenstva, ktorý riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach,
ktoré zákon, zmluva o založení spoločenstva alebo stanovy nevyhradili inému orgánu. Poukázal v
danej súvislosti tiež na č. l. 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom
zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. K argumentácii žalovaného o
obligatórnej povinnosti spoločenstva prijať stanovy žalovaný uviedol, že povinnosť vydať stanovy mohli

maťjedinespoločenstvábezprávnejsubjektivity,resp.spoločenstvá,ktorénemaliprijatéžiadnestanovy,
čo nebol prípad žalovaného. Žalovaný v roku 2014 prispôsobil právne pomery zneniu novely zákona
o pozemkových spoločenstvách (č. 97/2013 Z. z.). Pôvodné stanovy z roku 2006 zostali v platnosti
a platili v tom rozsahu v akom neodporovali novo prijatému zákonu 97/2013 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách. Žalovaný opätovne zastal názor, že právny názor prvostupňového súdu, ktorý uviedol,

že stanovy z roku 2006 sú neplatné, pričom uvedený názor len formalisticky prevzal z odôvodnenia
rozhodnutia Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5C/49/2016, považuje za ústavne neudržateľný.7. Odvolacou duplikou žalobca zopakoval, že tvrdenie žalovaného o tom, že povinnosť vydať stanovy
mohli mať len pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity považuje za rozporné so zákonom
o pozemkových spoločenstvách. Neupravenie stanov v zmysle zákona podčiarkuje spôsob vedenia

pozemkového spoločenstva zo strany jeho zástupcu, ktorému vyhovovalo, že členovia spoločenstva,
ktorým neboli doručené žiadne stanovy, nemali vedomosť ani o tom, že mali byť vydané nové stanovy,
podľa ktorých mali byť upravené práva a povinnosti členov tak, aby zodpovedali novému stavu
týkajúcemu sa podielov v spoločenstve.

8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
na základe podaného odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie postupom v zmysle § 219 ods. 3 CSP potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

10. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd teda preskúmal
napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza vo svojom odvolaní. Žalovaný v odvolaní
namietal odvolacieho dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ (t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP (t. j. že súd prvej

inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), podľa § 365
ods. 1 písm. f/ CSP (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) a podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Konkrétne sa nestotožnil s právnym názorom súdu
prvej inštancie o neplatnosti uznesenia výboru žalovaného zo dňa 18.09.2018, nakoľko oprávnenie

rozhodovať o postupe pri vybavovaní žiadostí mu vyplýva z § 16 ods. 1 zákona o pozemkových
spoločenstvách z dôvodu, že sa jedná o výkonnú moc tohto orgánu.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl

súdupriaplikáciíprávanasprávnezistenýskutkovýstav.Oomylvaplikáciíprávaidevtedy,aksúdpoužil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne
ho interpretoval na daný prípad.

12. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci

skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného
dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje
právne závery, pričom objasnil, z akých úvah vychádzal. Súd prvej inštancie tak po vykonaní
a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie,ktoréjejasné,zrozumiteľnéalogickýmspôsobomsavyporiadavasovšetkýmirelevantnými

skutkovými a právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v
ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a
relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Treba však zdôrazniť, že len výnimočne, keď
písomné vyhotovenia rozhodnutia neobsahuje žiadne dôvody, alebo neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodovpodstatnýchprerozhodnutiesúdu,môžeísťoskutočnosť,ktorázakladáprípustnosť,asúčasne

aj dôvodnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Odvolací súd po preskúmaní veci nezistil, že
by v danej veci išlo o takýto prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, ktorým by došlo
k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

13. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žiadosťou zo dňa 31.08.2018, doručenou

žalovanému dňa 20.11.2018 domáhal vyhotovenia kópií listín týkajúcich sa hospodárenia pozemkového
spoločenstva podľa § 21 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách (ktoré konkrétne listiny
špecifikoval v podanej žalobe). Na základe uvedenej žiadosti žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie
úhrady nákladov za požadované kópie dokladov, a to výzvou zo dňa 17.12.2018. Žalobca na predmetnú
výzvu žalovaného nereagoval. Žalovaný v ďalšom kroku adresoval žalobcovi doporučenú zásielku

formoudobierkynasumu63,20Euroznačenúako„Zaslaniekópií“zodňa02.01.2019,ktorejobsahtvorili
dokumenty požadované žalobcom žiadosťou zo dňa 31.08.2018 ako aj žiadosťou zo dňa 21.09.2018
(ktorá nie je predmetom tohto konania). Uvedenú zásielku si žalobca neprevzal. V ďalšom vyplynulo,
že uznesením zhromaždenia žalovaného zo dňa 24.04.2016 pod bodom 16/ bol schválený poplatok zavyhľadanie a vyhotovenie kópií dokumentov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva vo výške 0,40 Eur
za 1 stranu a zároveň bola určená lehota na vyhotovenie kópií na 60 dní od doručenia žiadosti. Zo zápisu
z výboru žalovaného zo dňa 18.09.2018 vyplýva, že výbor schválil v bode 4/ podmienku, podľa ktorej

žiadateľovi o informácie podľa § 21 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách nebudú poskytnuté
kópie žiadaných dokladov pokiaľ tento najskôr nezaplatí požadovanú úhradu ako sumu nákladov, ktoré
je potrebné vynaložiť na ich vyhotovenie. Vzhľadom na to, že žalobca nezaplatil poplatok za poskytnutie
kópií ním požadovaných dokladov, žalovaný mu tieto neposkytol.

14. Pokiaľ ide o meritórne posúdenie veci, sú správne východiskové úvahy formulované okresným
súdom o význame a povahe práva člena spoločenstva vyžiadať si kópie dokladov týkajúcich sa
hospodárenia spoločenstva. Nadväzne je správnym i skutkové zistenie o tom, že listiny požadované
žalobcom mu zo strany žalovaného poskytnuté neboli. Rovnako sa odvolací súd stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie v otázke neexistencie právneho základu (v čase posudzovania žiadosti žalobcu) pre
odmietnutie poskytnutia kópií požadovaných dokladov. Je irelevantné, či sa výbor žalovaného uzniesol

na postupe pri (ne)poskytovaní kópii dokladov, nakoľko takýto postup bol prijatý nad rámec kompetencie
výboru ako výkonného orgánu žalovaného z dôvodu, že nemal oporu v obsahu bodu 16/ Uznesenia
zhromaždenia zo dňa 24.04.2016, keďže toto neupravovalo skutočnosť v danom bode, že požadované
doklady budú môcť byť vydané až po zaplatení stanovenej sumy poplatku.

15. Názor vyslovený v bode 14. odôvodnenia tohto rozhodnutia (týkajúci sa konania výboru žalovaného
nadrámecvlastnýchkompetencií)odvolacísúdopieraonasledovné:Podľaust.§20ods.1Občianskeho
zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia štatutárne orgány. Zákon o
pozemkových spoločenstvách ustanovuje, že štatutárnym orgánom pozemkového spoločenstva je
výbor. To, že výbor je štatutárnym orgánom spoločenstva znamená, že rozsah oprávnenia konať v

mene spoločenstva voči tretím osobám nie je obmedzený, pretože podľa § 20 ods. 1 Občianskeho
zákonníka štatutárne orgány právnickej osoby robia právne úkony vo všetkých veciach právnickej
osoby. Uvedené však neznamená, že výbor môže postupovať a konať svojvoľne, vôľa spoločenstva
ako právnickej osoby sa vytvára na zhromaždení spoločenstva podielnikmi tohto spoločenstva. Takto
vytvorená vôľa sa prejavuje navonok (voči tretím osobám) prostredníctvom štatutárneho orgánu, teda

výboru. Okrem toho, že výbor je štatutárnym orgánom spoločenstva, výbor je i výkonným orgánom
spoločenstva. Výbor vykonáva uznesenia zhromaždenia, riadi činnosť spoločenstva, zodpovedá teda za
vedenie spoločenstva. Štandardne sa jedná o súhrn rozhodovacích činností k otázkam podnikateľskej a
obchodnej činnosti, organizačného charakteru, k technickým záležitostiam, veciam vnútornej prevádzky,
vedeniu účtovníctva, obchodnej stratégie, príprave a uzatváraniu obchodných zmlúv či personálnej

politike.Vkompetenciivýborujetedanapríkladuzatváraniepracovnoprávnychzmlúvsozamestnancami
spoločenstva, rozhodovanie o tom, aké plodiny sa budú pestovať na poľnohospodárskych pozemkoch
členov,rozhodovanieoťažbedrevaapod.Výborvďalšomrozhodujeovšetkýchzáležitostiach,oktorých
to ustanovuje zákon o pozemkových spoločenstvách, zmluva o pozemkovom spoločenstve, stanovy,
alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak takéto záležitosti nie sú zákonom o pozemkových

spoločenstvách zverené iným orgánom spoločenstva ako výboru.

16. Podľa ust. § 21 ods. 3 zákona o pozemkových spoločenstvách, spoločenstvo môže od
člena spoločenstva, fondu alebo správcu požadovať úhradu skutočných nákladov nevyhnutných na
vyhotovenie kópií dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva. Uvedené znenie zakotvuje

možnosť, nie povinnosť spoločenstva, požadovať od člena žiadajúceho kópie vybraných dokladov
úhradu nákladov za vyhotovenie kópií dokladov. V prípade žalovaného existoval podklad pre vznik
poplatkovej povinnosti člena žiadajúceho kópie dokladov, a to uznesenie zhromaždenia žalovaného
zo dňa 24.04.2016, ktoré v bode 16/ zakotvovalo poplatok za vyhľadania a materiálne vyhotovenie
kópií dokumentov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva vo výške 0,40 Eur za 1 stranu. Uvedený

bod 16/ Uznesenia zhromaždenia žalovaného dáva výkonnému orgánu oprávnenie na vyžadovanie
úhrady za vyhotovenie kópii dokladov od žiadateľa, avšak neustanovuje úhradu poplatku ako podmienku
predchádzajúcu vydaniu požadovaných dokladov. Pokiaľ bola uznesením výboru zo dňa 18.09.2018
prijatá úprava, podľa ktorej kópie dokladov nebudú žiadateľovi poskytnuté kým tento najskôr nezaplatí
požadovanú úhradu, tak takáto úprava je nad rámec úpravy prijatej zhromaždením dňa 24.04.2016.

Výbor je oprávnený vykonávať uznesenia zhromaždenia (a teda vyžadovať predmetnú úhradu), avšak
nie je oprávnený prijímať vlastné „špecifikácie“ uznesení zhromaždenia (v tomto prípade podmieniť
poskytnutie žiadaných kópií dokladov úhradou). Uvedená kompetencia „špecifikácie“ uznesenia
zhromaždenia nevyplývala výboru ani zo zmluvy o pozemkovom spoločenstve, či stanov (platných včase posudzovania žiadosti žalobcu o vydanie kópií požadovaných dokladov). Pokiaľ výbor podmienil
vydanie kópií požadovaných dokladov úhradou poplatku, konal nad rámec vlastných kompetencií
daných mu uznesením zhromaždenia zo dňa 24.04.2016, ktorým sa stanovila poplatková povinnosť pre

žiadateľov kópií dokladov.

17. Na konštatovanie súdu o tom, že výbor konal nad rámec svojich kompetencií pri podmienení
poskytnutia kópií požadovaných dokladov úhradou poplatku nemá vplyv ani argumentácia žalovaného,
podľa ktorej potvrdením toho, že výbor konal v záujme pozemkového spoločenstva bolo prijatie nových

stanov žalovaného platných a účinných odo dňa 05.05.2019, ktorými zhromaždenie schválilo postup
výboru v posudzovanom prípade a potvrdilo správnosť a legitímnosť rozhodnutia výboru poskytnúť
kópie dokladov žalobcovi až po úhrade poplatku. Odvolací súd pripúšťa, že novoprijaté stanovy
účinné od 05.05.2019 oprávňujú k postupu vyžadovať poplatok za vyhotovenie kópií dokladov pred
vyhotovením kópií, avšak zdôrazňuje, že v čase posudzovania žiadosti žalobcu zo dňa 31.08.2018, ktorá
je predmetom tohto konania, takáto úprava žalovaného neexistovala z dôvodov nedostatku právomoci

na strane výboru „špecifikovať“ uznesenia zhromaždenia. S poukazom na to, že stanovy žalovaného
účinné odo dňa 05.05.2019 nemôžu pôsobiť retroaktívne, odvolací súd vyhodnotil danú námietku
žalovaného ako nedôvodnú. Len okrajovo možno podotknúť, že prijatím postupu (jeho špecifikáciou) pri
vybavovaní žiadostí členov o kópie dokladov do nových stanov žalovaného skôr svedčí o uvedomení si
potreby právneho základu pre takýto postup s poukazom na to, že uznesenie výboru zo dňa 18.09.2018,

ktoré rovnakým spôsobom špecifikovalo postup pri vybavovaní žiadostí členov o kópie dokladov, a ktoré
je podľa tvrdení žalovaného dostatočným podkladom na jeho postup, bolo stále v platnosti.

18. Na rozhodnutie vo veci nemá vplyv ani ten argument žalovaného, podľa ktorého v iných prípadoch
žiadostí žalobcu o kópie dokladov, tento poplatky uhradil pred vydaním žiadaných kópií. Súd prvej

inštancie a ani odvolací súd nespochybnili právny nárok žalovaného na poplatok za vyhotovenie
žiadaných kópií dokladov, ktorý toho času vyplýval z uznesenia zhromaždenia zo dňa 24.04.2016.
Sporná bola otázka možnosti podmienenia vydania kópií dokladov skoršou úhradou poplatku, s ktorou
sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne vysporiadal.

19. Pokiaľ žalovaný poukazuje na Čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý
môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon
neukladá, tak odvolací súd a rovnako ani v preskúmavanom rozhodnutí súd prvej inštancie uvedené
nenegujú. Súd prvej inštancie nezastal taký názor, podľa ktorého by spoločenstvo nemohlo prijať
úpravu akú prijalo v rámci nových stanov účinných odo dňa 05.05.2019, podľa ktorej môže vyžadovať

úhradu poplatku za kópie žiadaných dokladov vopred. Spornou bola v danom prípade otázka,
či výbor ako štatutárny a výkonný orgán má k takému postupu právomoc. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že zákon zakladá právo člena spoločenstva na informácie ohľadom
hospodárenia spoločenstva (§ 21 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách). V § 21 ods. 3
zákonopozemkovýchspoločenstváchustanovujemožnosťspoločenstvaspoplatniťvyhotovovaniekópií

dokladov. Z uvedených ustanovení zákona o pozemkových spoločenstvách však nevyplýva možnosť
odmietnuť poskytnutie žiadaných dokladov. Odmietnutie práva na informácie (formou neposkytnutia
žiadaných dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva) člena spoločenstva najmä za situácie,
keď tento žiada dokumenty zo záväzkov uzatváraných so spriaznenými osobami člena štatutárneho
orgánu spoločenstva, musí vychádzať z vôle spoločenstva ako takého, ktorú predstavujú jeho členovia

formou zhromaždenia. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného v tom, že výbor k takémuto
rozhodnutiu oprávňujú jeho výkonné právomoci. Vôľa spoločenstva ako právnickej osoby sa vytvára na
zhromaždení spoločenstva podielnikmi tohto spoločenstva a takto vytvorená vôľa sa prejavuje navonok
prostredníctvom štatutárneho orgánu, teda výboru.

20. Žalovaný v ďalšom nedôvodne spochybňoval správnosť skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov
okresným súdom; takéto pochybenia okresného súdu odvolací súd v preskúmavanom rozsudku
neidentifikoval. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a
predstavami,preberalariadilsanímpredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,rozhodol

v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnedožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Naviac pokiaľ žalovaný
vytýkal súdu prvej inštancie nevykonanie ním navrhovaných dôkazov (odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP), tak tento v podanom odvolaní nešpecifikoval aké konkrétne ním navrhnuté dôkazy
okresný súd nevykonal. Vzhľadom na uvedené a s poukazom i na tú skutočnosť, že na pojednávaní dňa
07.10.2021 pred uznesením okresného súdu, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené, žiadne ďalšie

dôkazy žalovaný vykonať nenavrhoval, súd považuje i túto odvolaciu námietku za nedôvodnú.

21. V kontexte vyššie uvedeného potom možno súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých
predsedovi spoločenstva ani inému orgánu nevyplývala (toho času) možnosť prijať rozhodnutie, na
základe ktorého nevydá kópiu požadovaných dokladov v prípade nezaplatenia skutočných výdavkov na

ich použitie vopred.

22. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, keďže odvolanie žalovaného v danom prípade
nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací
súd prihliada z úradnej povinnosti, tento rozsudok okresného súdu ako vecne správny v zmysle § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

23. Odvolací súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú
správnosť, pričom nebol napadnutý odvolacími námietkami, ktoré by produkovali relevantnú odvolaciu
argumentáciu vo vzťahu k nároku na náhradu konania.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane
nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady
trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.