Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. marec 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820204431
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3820204431.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu K. A., narodeného dňa
XX.XX.XXXX, bytom X., C. X/XX, proti žalovanej V. U., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom X., U. XXXX/
XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 25. novembra 2021, č. k. 12C/29/2020-215 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do
výlučného vlastníctva žalobcu prikázal hnuteľné veci - hrnce L. v zostatkovej cene 20 eur, pohovky do
obývačky 2 ks v zostatkovej cene 50 eur, televízor do spálne LoD v zostatkovej cene 50 eur a
motorku značky A. bez evidenčného čísla v zostatkovej cene 400 eur - hnuteľné veci spolu v zostatkovej

cene 520 eur; do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal hnuteľné veci - trojdielnu šatňovú skriňu v
zostatkovej cene 70 eur, chodbovú vešiakovú zostavu v zostatkovej cene 50 eur a 2 ks obedových
súprav v zostatkovej cene 20 eur - hnuteľné veci spolu v zostatkovej cene 140 eur;
žalobca preberá povinnosť uhradiť zostatok úveru č. XXXXXXXXXX v Q. Q., v zostatkovej hodnote 12
656,02 eur ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, t.j. ku dňu 15.07.2020; žalovaná preberá
povinnosť uhradiť zostatok úveru č. XXXXXXXXXX v Q. Q. v zostatkovej hodnote 8 114,13 eur ku

dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, t.j. ku dňu 15.07.2020 a žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi na vyrovnanie podielov sumu 5 110,21 eur, v 30 eur mesačných splátkach,
počnúc mesiacom nasledujúcim, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, s tým, že každú mesačnú splátku
zaplatí žalovaná vždy najneskôr do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, pod
následkom straty výhody splátok a zročnosti celej sumy, v prípade nezaplatenia dvoch mesačných
splátok riadne a včas (výrok I.). O trovách konania vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania (výrok II.), štátu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % (výrok

III.), štátu voči žalovanej náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že manželstvo strán, uzavreté dňa
23.09.2016, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.
k. 6P/59/2018-159 zo dňa 09.07.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.07.2020, čím zaniklo i
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V priebehu konania medzi stranami došlo k ustáleniu masy

BSM ako i k ustáleniu zostatkovej ceny týchto hnuteľných vecí spolu vo výške 660,- eur a k
dohode, že do výlučného vlastníctva žalobcu pripadnú titulom vyporiadania BSM hrnce L. v zostatkovej
cene 20,- eur, pohovky do obývačky 2 ks v zostatkovej cene 50,- eur, televízor do spálne v zostatkovejcene 50,- eur a motorka značky A. bez evidenčného čísla v zostatkovej cene 400,- eur, spolu v celkovej
zostatkovej cene hnuteľné veci vo výške 520,- eur a do výlučného vlastníctva žalovanej pripadne
trojdielna šatníková skriňa v zostatkovej cene 70,- eur, chodbová vešiaková zostava v zostatkovej cene

50,- eur a 2 ks obedových súprav v zostatkovej cene 20,- eur, hnuteľné veci v zostatkovej cene 140,-
eur. Z titulu vyrovnania podielov v súvislosti s uvedenými hnuteľnými vecami je potrebné, aby žalobca
žalovanej uhradil sumu 190,- eur (520,- eur - 140,- eur = 380,- eur / 2 - 190,- eur).

3. Medzi stranami nebolo sporné, že v rámci BSM je potrebné vyporiadať aj ich záväzky, zostatky dvoch

úverov, ktoré boli poskytnuté Q. Q., T. za trvania manželstva obom manželom, jeden vo výške 16 000,-
eur (č. XXXXXXXXXX), v zostatkovej hodnote ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, t. j. ku
dňu 15.07.2020 vo výške 12 656,02 eur a druhý vo výške 10 000,- eur (č. XXXXXXXXXX) v zostatkovej
hodnote ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, t. j. ku dňu 15.07.2020 vo výške 8 114,13 eur.
Nebola sporná ani skutočnosť, že po rozvode manželstva uvedené úvery splácal žalobca.

4. Žalobca v priebehu konania navrhol, aby z titulu vyporiadania BSM prebral on sám povinnosť uhradiť
zostatok úveru č. XXXXXXXXXX v Q. Q., v zostatkovej hodnote ku dňu zániku BSM vo výške 12 656,02
eur a aby žalovaná prebrala povinnosť uhradiť zostatok úveru č. XXXXXXXXXX v Q. Q., v zostatkovej
hodnote ku dňu zániku BSM vo výške 8 114,13 eur. Žalovaná nenamietala tento návrh žalobcu,
preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že v rámci vyporiadania BSM žalobca prevezme záväzok uhradiť

zostatok úveru č. XXXXXXXXXX v Q. Q.. v zostatkovej hodnote ku dňu zániku BSM vo výške 12
656,02 eur a žalovaná prevezme záväzok uhradiť zostatok úveru č. XXXXXXXXXX v Q. Q.. v zostatkovej
hodnote ku dňu zániku BSM vo výške 8 114,13 eur. Rozdiel vyššie uvedených dvoch pasív predstavuje
sumu 4 541,89 eur (12 656,02 eur - 8 114,13 eur). Polovica z vyššie uvedenej sumy predstavuje potom
sumu 2270,95eur,ktorúsumujepovinnáprirovnostipodielovžalovanážalobcoviuhradiť.Žalobca

takistopreukázal,ževčaseodprávoplatnostirozsudkuorozvodemanželstvaaždoposiaľuhradilsplátky
oboch vyššie uvedených úverov v celkovej výške 6 058,51 eur, z čoho polovica predstavuje
sumu 3 029,26 eur, ktorú je žalovaná povinná takisto žalobcovi z titulu vyrovnania podielov BSM
zaplatiť. Zohľadniac skutočnosť, že titulom čiastočného vyporiadania BSM ohľadne hnuteľných vecí je
žalobca povinný žalovanej doplatiť sumu 190,- eur, že žalobca prevzal dlhy z úveru vo vyššom rozsahu

než žalovaná, z dôvodu ktorého je žalovaná povinná doplatiť žalobcovi sumu 2 270,95 eur a zohľadniac
aj to, že žalobca po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva zaplatil na splátkach
úveru spolu sumu 6 058,51 eur, z ktorej sumy je žalovaná povinná žalobcovi uhradiť
sumu 3 029,26 eur (polovica zo sumy 6 058,51 eur), rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovaná je
povinná na vyrovnanie podielov zaplatiť žalobcovi spolu sumu 5 110,21 eur (2 270,95 eur

- 190 eur + 3 029,26 eur). S prihliadnutím na to, že žalovaná je nemajetná, bez úspor, zadlžená a jej
jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 216,10 eur mesačne, pričom má vyživovaciu povinnosť
k mal. dieťaťu, s prihliadnutím tiež na výšku dlhu, ktorý bude musieť mesačne splácať Q. Q.., umožnil
súd prvej inštancie žalovanej, so súhlasom žalobcu, v zmysle ust. § 232 ods. 4 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zaplatiť žalobcovi sumu 5 110,21 eur v mesačných splátkach po

30,- eur, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celého plnenia, v prípade
nezaplatenia dvoch mesačných splátok riadne a včas. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 150
Občianskeho zákonníka, o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, o trovách konania štátu
rozhodol s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva CSP.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná a domáhala sa,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že ju zaviaže k splátkam po 20,- eur bod
I. písm. e) a zváži jej návrh, aby úver v sume 8 114,13 eur splácali so žalobcom v sume 144,- eur
spoločne. Uviedla, že jej mesačný príjem predstavuje invalidný dôchodok v sume 217,- eur, 50,- eur
poberá od žalobcu z titulu manželského výživného, platí výživné na mal. V. v sume 30,- eur mesačne a

taktiež výživné na mal. M. v sume 30,- eur úradu práce, má životné poistenie v A. vo výške 25,- eur a
lieky, ktoré potrebuje vzhľadom na jej zdravotný stav, predstavujú 20,- eur mesačne. Z titulu vyrovnania
podielov BSM má žalobcovi zaplatiť sumu 5 110,21 eur v splátkach po 30,- eur mesačne, ktorá splátka
by bola akceptovateľná za predpokladu, že by jej pomohla matka, s ktorou býva v spoločnej domácnosti,
nájomné za byt, v ktorom bývajú, platí výlučne jej matka vo výške 283,- eur mesačne, ona jej prispieva

len na stravu 50,- eur mesačne. Z tohto dôvodu žiadala, aby mohla splácať maximálne 20,- eur mesačne
pod stratou výhody splátok sumu 5 110,12 eur. Ďalej uviedla, že mesačná splátka úveru
vedeného v Q. Q., T.. v zostatkovej hodnote 8 114,13 eur je 144,- eur, čo pri jej príjmoch a výdavkoch nie
je možné uhradiť, a preto navrhuje, aby tento úver so žalobcom splácali spoločne, nakoľko sama nemádostatok finančných prostriedkov. Uviedla, že pokiaľ by úver prevzala iba ona, banka by bola nútená
začať exekúciu voči jej osobe, pričom z vecí nakúpených za uvedený úver mal úžitok prevažne žalobca.

6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že odvolanie
žalovanej je účelové s cieľom oddialiť právoplatnosť súdneho rozhodnutia a tým splácania splátok, ako
aj dlhu voči nemu. Žalovaná sa o prieťahy v súdnom konaní snažila už pred súdom prvej inštancie,
keď oznámila nástup psychiatrického liečenia (odvykacia liečba závislosti na návykových látkach), na

ktoré vôbec nenastúpila. Ďalej uviedol, že vyporiadanie BSM ohľadne hnuteľných vecí bolo dohodou.
Zdôraznil, že v rozvodovom konaní bola maloletá dcéra strán sporu, V., zverená do jeho osobnej
starostlivosti. Žalovaná tvrdila, že sa zamestná, čo doposiaľ neurobila a odôvodňuje svoje odvolanie,
že nemá finančné prostriedky na splácanie dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Zdôraznil, že
dôvodom rozvodu bol alkoholizmus a nevera žalovanej. Žalovanej nič nebráni, aby sa zamestnala a
splatila spoločné dlhy. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalovanej súd umožnil dlžnú sumu 5 110,21 eur

splácať v 30-eurových mesačných splátkach, čím žalovanej poskytol lehotu 14 rokov, čo nie je obvyklé.
On s týmto rozhodnutím súhlasil pod podmienkou, aby splácala prednostne úver. Odvolanie považoval
za účelové a nedôvodné.

7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že nemá žiadne príjmy. Má

záujem sa zamestnať, ale v dobe pandémie je nemožné nájsť si akúkoľvek prácu v regióne X. okolie.
Poukázala na svoj zdravotný stav, ktorý jej neumožňuje sa zamestnať, pretože má jednoročnú dcéru
M., s ktorou jej pomáha jej matka. V roku 2021 bola viackrát hospitalizovaná. Ďalej uviedla, že peniaze,
ktoré si požičali z banky, išli na motorku žalobcu, jeho výstroj, jeho byt a všetko, čo sa do bytu kúpilo,
tam aj zostalo, pre dcéru V. boli kúpené veci, zaplatil sa dlh na nájomnom za byt žalobcu a

ostatné peniaze sa minuli na výlety na motorke.

8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že úver, ktorý prisúdil súd na
splatenie žalovanej, bol splatený jej dlh, ktorú skutočnosť preukazuje výpis z účtu, ktorú súd zabezpečil,
keď tento úver bol zobratý na refinancovanie pôžičky, ktorú si žalovaná sama bez jeho vedomia zobrala

vo V., kde mala otvorený účet a finančné prostriedky nikdy neboli použité v manželstve. Všetky problémy,
ktoré žalovaná má, sú spôsobené jej závislosťou na návykových látkach a skutočnosť, že otehotnela
za trvania manželstva s iným mužom a z ich vzťahu sa narodila mal. M., bola v konaní preukázaná,
pričom maloletá bola z dôvodu nespôsobilosti žalovanej zverená starej matke. Žalovaná sa nevyjadrila,
prečo nemá záujem splácať svoje dlhy a zamestnať sa, pričom o zamestnanie sa nezaujímala už aj pred

obdobímpandémie.Jejtvrdeniavjejpodaniachsúnepravdivé,ksvojmuvyjadreniupredložilrozhodnutie
Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.02.2021, č. k. 18P/5/2021-35, ktorým mal. M. bola zverená do
náhradnej osobnej starostlivosti starej matky.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 CSP.

10. Predmetom tohto konania je vyporiadanie BSM, ktoré zaniklo rozvodom manželstva strán sporu
(právoplatnosťou rozsudku súdu o rozvode) dňa 15.07.2020. V zmysle § 149 ods. 1

Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak do troch rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané
rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali

podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej
rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných
veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To
isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd (§ 149 ods. 3

Občianskeho zákonníka). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú
rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na
spoločnýmajetokajepovinnýnahradiť,čosazospoločnéhomajetkuvynaložilonajehoostatnýmajetok.
Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral orodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia
treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150
Občianskeho zákonníka).

11. Aj keď výroková časť predmetného rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje viacero výrokov (výrok o
tom, čo z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pripadá do
výlučného vlastníctva žalobkyne a žalovaného, čo má žalovaná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho
podielu, vyporiadanie dlhov, súvisiace výroky o trovách konania a o trovách konania štátu), treba na

toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie
práva strán sporu v BSM a konštituovať ich nové práva.

12. Pokiaľ strana sporu napadne odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (hoci len
niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je v zmysle § 379 ods. 3 CSP viazaný rozsahom odvolania.
V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda

oddelene právoplatnosť; odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o
vyporiadaní BSM, keďže ide o vec, v ktorej z právneho predpisu (Občianskeho zákonníka) vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami sporu.

13. Z obsahu odvolania žalovanej vyplýva, že nespochybňuje rozsah bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, vyporiadanie hnuteľných vecí, rozsah dlhov, prebratie jedného z dlhov žalobcom , ani výšku
vyporiadacieho podielu, spochybňuje rozhodnutie súdu prvej inštancie výlučne v časti výroku I. písm.
d), ktorým bolo rozhodnuté, že preberá povinnosť zaplatiť zostatok úveru č. XXXXXXXXXX v Q. Q.. v
zostatkovej hodnote 8 114,13 eur ku dňu zániku BSM, t. j. ku dňu 15.07.2020 a výšku splátok, ktoré je
povinná zaplatiť na vyrovnanie podielov v sume 5 110,31 eur v 30-eurových mesačných splátkach.

14. Z obsahu spisu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva skutočnosť, že dňa 19.04.2018 uzavrela Q...
s oboma manželmi (stranami sporu) zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im
poskytlaúvervovýške10000,-eur,zktorého jekudňu15.07.2020neuhradenásuma8114,13eur.Táto
skutočnosť stranami sporu nebola spochybnená. Za situácie, že strany sporu uzavreli dňa 14.06.2018 so

Q. Q.. ďalšiu zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im bola poskytnutá suma
16 000,- eur, ktorá ku dňu 15.07.2020 predstavuje neuhradenú sumu 12 656,02 eur a návrhu žalobcu,
aby vyšší úver prevzal na splácanie on a žalovaná prebrala povinnosť zaplatiť nižší úver (8 114,13 eur),
ktorý návrh nenamietala žalovaná, považuje odvolací súd uvedené rozhodnutie za správne.

15. Odvolací súd však zdôrazňuje, že Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako treba
vyporiadavať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom.
Tieto pohľadávky a dlhy nepatria podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Súdna prax však zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia
majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti,

včítanie spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ust. § 149 a § 150 Občianskeho
zákonníka. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných majetkových práv a povinností je, že vznikli
za trvania BSM v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom a že v dobe jeho zániku
existujú. Je potrebné však zdôrazniť, že vyporiadanie spoločných práv a povinností sa týka len vzťahov
medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi dohody o

vyporiadaní BSM či účastníkmi súdneho konania, predmetom ktorého je vyporiadanie ich BSM. Všetky
práva tretích osôb, pochádzajúce zo záväzkového vzťahu, uzatvoreného s manželmi za
trvania BSM, zostávajú teda nedotknuté. Rozhodnutie o vyporiadaní BSM má totiž vo vzťahu k tretím
osobám charakter postúpenia záväzku (prevzatia záväzku) jedným z manželov, ktoré však vo vzťahu k
týmto tretím osobám nemá žiadnu právnu relevanciu.

16. Pokiaľ teda aj preukázateľne (v preskúmavanej veci v rámci súdneho rozhodnutia), došlo v súlade
s ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka aj k vyporiadaniu dlhov, ktoré stranám sporu vznikli v
súvislosti s bezpodielovým spoluvlastníctvom, a to tak, že v čase vyporiadania existujúce spoločné
záväzky strán sporu vzniknuté nesporne za trvania ich manželstva prevzal v jednej časti (väčšej časti)

žalobca a menšiu časť (nižší úver) prevzala žalovaná, za absencie súhlasu veriteľa - Q. Q., nemá takéto
vyporiadanie vo vzťahu k tomuto veriteľovi (či už pôvodnému veriteľovi, či jeho právnemu nástupcovi,
ktorému pohľadávku voči stranám sporu môže pôvodný veriteľ postúpiť), žiadnu právnu relevanciu aprávo veriteľa domáhať sa zaplatenia takéto dlhu je nielen vo vzťahu k žalobcovi alebo žalovanej, ale
vo vzťahu k obom stranám sporu v celom rozsahu samo zachované.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil žiaden dôvod pre zmenu súdneho rozhodnutia v zmysle
odvolacieho návrhu žalovanej, nakoľko aplikácia ust. § 150 Občianskeho zákonníka (podiely oboch
manželov sú rovnaké), bola súdom prvej inštancie aplikovaná správne a spravodlivé bolo i rozdelenie
dlhov strán sporu medzi nich. Súčasná finančná situácia strán sporu nemá na rozhodnutie súdu o
vyporiadanie ich dlhov vzniknutých za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov žiaden vplyv.

18. Pokiaľ žalovaná namietala výšku splátok svojho dlhu voči žalobcovi tak, že sa domáhala, aby dlh
vo výške 5 110,21 eur (výška dlhu spochybnená odvolateľkou nebola), ktoré jej súd povolil zaplatiť v
splátkach po 30,- eur mesačne, bol pri zachovaní dlžnej sumy znížený na splátky 20,- eur mesačne,
odvolací súd udáva, že ust. § 232 ods. 3 CSP stanovuje lehotu na naplnenie rozsudkom súdu uloženej
povinnosti, pričom základná lehota je 3 dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákon pripúšťa

výnimku z uvedenej trojdňovej lehoty, keď je daná možnosť súdu v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu, čo zahŕňa aj možnosť určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach (§ 232 ods. 4 CSP).

19. Umožnenie žalovanej zaplatenie peňažného plnenia v splátkach je vždy zásahom do
práva oprávneného na reálne dosiahnutie priznaného plnenia v primeranom čase. Takýto zásah je

vyvážený právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok, pričom finančná situácia
žalovaného nie je jediným kritériom pre rozhodnutie súdu o povolení uhrádzať priznané peňažné plnenie
v splátkach. Pri stanovení výšky splátok je preto potrebné prihliadať nielen na majetkové pomery
žalovaného, ale aj na výšku priznaného plnenia a na ochranu práv a záujmov žalobcu, teda
či zdržaním plnení súdom priznaného nároku nebudú nad primeranú mieru alebo bezdôvodne dotknuté

jeho záujmy.

20. V danej veci súd prvej inštancie zohľadnil nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej, ktorej príjmom
je invalidný dôchodok vo výške 216,10 eur, táto je nemajetná, bez úspor a zadlžená, preto jej povolil
zaplateniedlhu5110,21eurvsplátkachpo30,-eurmesačne podnásledkomstratyvýhodysplátok

a zročnosti celého plnenia v prípade nezaplatenia dvoch mesačných splátok riadne a včas. Uvedené
rozhodnutie súdu žalobca odvolaním nespochybnil napriek tomu, že splácanie dlhu bude presahovať 14
rokov. Ďalšia žiadosť žalovanej, aby došlo k zníženiu splátok z 30,- eur na 20,- eur považoval odvolací
súd za nedôvodnú, nakoľko už dĺžka splatnosti 14 rokov dlhu žalovanej voči žalobcovi je skutočne
neobvyklá, ďalšie zníženie splátok je právne neudržateľné.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil vrátane
rozhodnutia o trovách konania a o trovách konania štátu, ktoré vecne spochybnené neboli.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.

1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu.

23. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).