Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821201924
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5821201924.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: U. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S., F. XXX/X, proti žalovaným: 1/ Obec Suchá Hora, so sídlom Suchá hora,
IČO: 00 314 871, 2/ P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M. XXX, 3/ T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. M. XXX, žalovaní 1/ až 3/ právne zastúpení: JUDr. Ján Vajda, advokát so sídlom M. A. XXX, A., o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.
k. 5C/74/2021-168 zo 07. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že kúpna zmluva
uzatvorenámedzižalovaným1/akopredávajúcimažalovanými2/a3/akokupujúcimi,predmetomktorej
bol odpredaj pozemku EKN parc. č. 476, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 175 m2, k. ú. X. M. (ďalej
v texte iba „sporný pozemok) je neplatná (výrok I.). Žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Okresný súd prioritne konštatoval, že nárok žalobcu
o určenie neplatnosti zmluvy bol uplatnený žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm.

d/ Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“). Označené ustanovenie pripúšťa možnosť podania
takejto žaloby, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Keďže v danom prípade možnosť podať žalobu
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z osobitného predpisu nevyplýva, okresný súd konštatoval, že
zdanlivo by takáto žaloba nebola prípustná. Vychádzal však z toho, že následkom, ktorý by požadované
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy prinieslo, keby eventuálne tejto žalobe vyhovel, by bol v zmysle § 34
ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. opätovný zápis žalovaného 1/ - Obce Suchá Hora ako vlastníka sporného
pozemku na príslušný list vlastníctva. Teda z hľadiska dôsledkov žaloba o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy a prípadná žaloba o určenie, že Obec Suchá Hora je vlastníkom sporného pozemku podľa
§ 137 písm. c/ CSP sú totožné. Okresný súd na základe takéhoto právneho posúdenia považoval
za nevyhnutné, aby žalobca tvrdil a preukázal naliehavý právny záujem, resp. určitý kvalifikovaný
subjektívny právny záujem na požadovanom určení, ktorého preukázanie je jednou z procesných
podmienok prípustnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP. Zdôrazňujúc sporový charakter
súdneho konania, okresný súd konštatoval, že bolo na žalobcovi, aby riadne skutkovo vymedzil a
odôvodnil naliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení.Žalobcapoukazovalnazásahyžalovaných

2/ a 3/ do jeho vlastníckeho práva k rodinnému domu súp. č. XXX, ktorý je postavený na spornom
pozemku, tvrdil, že mu žalovaní 2/ a 3/ ako aktuálni vlastníci sporného pozemku bránia v prístupe k
jeho stavbe a tým pádom aj v jej užívaní. Na základe týchto tvrdení žalobcu, okresný súd dospel k
záveru, že ak problémom žalobcu je prístup k jeho domu a jeho užívanie mal zvoliť iný nástroj/inúžalobu na uplatňovanie svojich práv (napr. o určenie prístupovej cesty k rodinnému domu, príp. o jej
zriadenie a pod.). Vychádzal z toho, že žalobca neuvádzal žiadne skutkové tvrdenia vo vzťahu k tomu,
prečo by sa mal sporný pozemok vrátiť do vlastníctva žalovaného 1/ - Obce Suchá Hora, prečo má

akýkoľvek záujem na tom, aby sa sporný pozemok vrátil práve tomuto subjektu. Konštatoval, že na
pojednávaní až na základe výsluchu protistrany/právneho zástupcu žalovaných, žalobca uviedol, že
ak by spor vyhral, chodil by po ceste, čo je doposiaľ a žiadal by obec o odpredaj sporného pozemku,
čo však bolo ojedinelé tvrdenie žalobcu, lebo v rámci svojich písomných podaní uvádzal výlučne
skutočnosť, že žalovaní 2/ a 3/ mu bránia v prístupe na predmetný pozemok a tým aj k jeho rodinnému

domu. Rovnako v rámci záverečnej reči na pojednávaní žalobca na podporu odôvodnenia naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, opätovne poukazoval len na bránenie žalovaných 2/ a 3/ v
prístupe k jeho rodinnému domu. Okresný súd napriek tomu vyhodnocoval aj preukázanie naliehavého
právneho záujmu žalobcom vo vzťahu k jeho tvrdeniam o možnosti získania pôvodného prístupu k
svojmu rodinnému domu a o možnosti podať žiadosť na odpredaj sporného pozemku. Konštatoval,
že žalobca neuviedol bližšie skutkové tvrdenia ohľadom jeho prístupu k rodinnému domu cez sporný

pozemok v predchádzajúcom období, keď jeho vlastníkom bola obec. Okrem toho nepovažoval za daný
naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení v situácii, keď by mal tento ďalší rovnocenný,
prípadne vôbec ďalší prístup k svojmu domu. Poukázal na to, že žalobca neuvádzal, či sporný pozemok
slúži ako obecná komunikácia alebo bol len vo vlastníctve obce. Veľmi povrchne a všeobecne vymedzil
po skutkovej stránke okolnosti údajného znemožňovania prístupu k jeho domu zo strany žalovaných 2/

a 3/. Vôbec nešpecifikoval, ako mu títo v prístupe k jeho domu bránia, neuviedol, či má iný prístup k
domu a pod. Naopak, žalovaný 2/ uvádzal, že žalobca má ďalšie tri možnosti prístupu k svojmu domu,
na ktorú skutočnosť žalobca reagoval len tým, že tam nie je prístup autami, vozmi, prípadne že ho
nikdy nevyužíval, avšak v zásade tvrdenia žalovaného 2/ nepoprel. Na základe uvedených okolností
okresný súd ustálil, že nemožno z hľadiska získania pôvodnej prístupovej cesty žalobcu k jeho domu

uvažovať o danosti naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Čo sa týkalo návrhu
žalobcu, aby sa „išli na dotyčný pozemok pozrieť“, okresný súd konštatoval, že tento návrh urobil
žalobca na pojednávaní, ktoré bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku. V tomto prípade uplatnil
sudcovskúkoncentráciukonaniaaneprihliadolnatentonávrhžalobcunavykonaniedokazovania,keďže
by si to vyžiadalo odročenie pojednávania za účelom vykonania tohto dôkazu. Žalobca mohol a mal

navrhnúť vykonanie tohto dôkazu a predovšetkým uvádzať relevantné skutkové tvrdenia už v rámci
svojich písomných podaní (v rámci žaloby, v rámci repliky). Okresný súd ďalej konštatoval, že nie je
daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení ani tým, že po prípadnom navrátení
sporného pozemku žalovanému 1/ by požiadal o jeho predaj. Žalobca argumentačne nedostatočne
zdôvodnil zámer nadobudnúť sporný pozemok v budúcnosti. Okrem iného okresný súd zdôraznil, že

žalobca si nemôže nárokovať voči žalovanému 1/ scudzenie predmetného pozemku v budúcnosti, teda
že pozemok od neho odkúpi. Pripustil, že Obec Suchá Hora sporný pozemok v minulosti scudzila v
prospech žalovaných 2/ a 3/, zároveň však uviedol, že na scudzenie nemá nikto, ani žalobca, ako
aktuálny vlastník domu stojaceho na tomto pozemku právny nárok. Z tohto hľadiska jeho argumentáciu,
že by žiadal obec, aby mu sporný pozemok predala, nepovažoval za odôvodnenie danosti naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení za dostatočné. Ohľadom reálnej možnosti, resp. nároku
nadobudnúť sporný pozemok v budúcnosti od žalovaného 1/, žalobca nepredložil ani nijaké tvrdenia
a nijaké dôkazy. Vyhovením určovacej žalobe by v danom prípade nedošlo k vyriešeniu neistého
postavenia žalobcu a boli by nevyhnutné ďalšie úkony, aby sa žalobca stal vlastníkom sporného
pozemku, a to jeho kúpa od obce, na ktorú nemá žalobca právny nárok. K argumentom žalobcu, že

sporná kúpna zmluva bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi, okresný súd opätovne zdôraznil
sporový charakter súdneho konania, v ktorom sú strany povinné tvrdiť relevantné skutkové okolnosti
na odôvodnenie svojho nároku a tieto preukázať. Na základe uvedených skutočností preto žalobu z
dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení zamietol. Nad bezprostredne
nevyhnutný rámec konania, k tvrdeniam žalobcu súvisiacim s aplikáciou ust. § 9a ods. 8 písm. b/ zák. č.

138/1991 Zb. o majetku obcí, ktoré podľa žalobcu povoľuje obci odpredať pozemok zastavaný stavbou
len vlastníkovi tejto stavby, okresný súd poznamenal, že podľa tohto ustanovenia má obec možnosť
neuplatniť pri prevode majetku obce štandardné pravidlá vyjadrené v ustanovení ods. 1 až 7 § 9a, avšak
z ods. 8 tohto zákonného ustanovenia nevyplýva právo vlastníka stavby na prevod majetku od obce.
Odhliadnuc od uvedeného okresný súd pripustil, že v prípade prevodu sporného pozemku, vychádzajúc

zobsahusúdnehospisu,samujaví,ženebolisplnenépodmienky,abyžalovaný1/previedolnažalovanú
3/ ako len 1/8 - novú podielovú spoluvlastníčku domu postaveného na spornom pozemku a už vôbec
nie na žalovaného 2/ ako nevlastníka tohto domu sporný pozemok postupom podľa § 9a ods. 8 písm.
b/ zák. č. 138/1991 Zb. Zároveň však uviedol, že v Slovenskej republike nie je možné uplatniť nárok tzv.žalobou vo verejnom záujme, preto pokiaľ žalobca nepreukázal subjektívny naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, nemohol byť úspešný so svojou žalobou. Funkciu dohľadu nad zákonnosťou
v Slovenskej republike plní prokuratúra. Súd nemal k dispozícii spis ani rozhodnutie prokurátora o

podnete žalobcu na preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva Obce Suchá Hora č.
2/2018, ktorým bol schválený predaj sporného pozemku v prospech žalovaných 2/ a 3/. Vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že tento podnet bol vybavený odložením, teda bol vyhodnotený ako
nedôvodný. Napriek uvedenému platná a účinná právna úprava poskytuje prokurátorovi účinné nástroje
aj na uplatňovanie ochrany objektívneho vlastníckeho práva, napr. podaním žaloby podľa § 93 ods.

1 písm. b/ CSP, t. j. ak ide o určenie vlastníctva, v prípade, že boli porušené ustanovenia všeobecne
záväzného právneho predpisu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255
ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí boli v spore úspešní, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu proti
neúspešnému žalobcovi.

2. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca s

tým, že ním podanú žalobu označil za zákonnú, dôvodnú a opodstatnenú a žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a sám rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie, alternatívne, aby rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uviedol, že s právnym názorom okresného súdu sa nestotožňuje a napádaný právny
úkon je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi z dôvodov, ktoré uviedol v podanej žalobe ako aj

vo vyjadrení z 25.04.2022. Týmto právnym úkonom bolo hrubo zasiahnuté do jeho práv a slobôd tým
spôsobom, že odpredajom sporného pozemku Obcou Suchá Hora žalovaným 2/ a 3/ mu bol zamedzený
a úplne zablokovaný prístup k rodinnému domu č. súp. XXX, ktorého je spoluvlastníkom. Poukázal
na skutočnosť, že na pozemku bol postavený plot a cez tento vedú inžinierske siete. Skutočnosť, že
žalovaní 2/ a 3/ bez jeho súhlasu plot odstránili a možno aj poškodili inžinierske siete, poukazuje na to,

že hrubo zasiahli do jeho práv. Uviedol, že preukázal, že ešte pred prevodom sporného pozemku na
žalovaných 2/ a 3/ požiadal žalovaného 1/ o odkúpenie tohto pozemku, ktorý sa však s jeho žiadosťou
nezaoberal a protiprávne sporný pozemok odpredal žalovaným 2/ a 3/. Spochybňoval pravdivosť
výpovede žalovaného 3/, že k rodinnému domu č. súp. XXX vedú aj iné prístupové cesty ako je cesta cez
sporný pozemok. Nepravdivosť tohto vyjadrenia sa dala zistiť ohliadkou prípadne fotodokumentáciou

zo znaleckého posudku, ktorý bol vykonaný pred približne 3 rokmi. Namietal, že nie je pravda, že túto
skutočnosť nepoprel, ale na pojednávaní pred okresným súdom uviedol, že je to nezmysel a požadoval
vykonanie dôkazu ohliadky na mieste samom, k čomu však okresný súd nepristúpil. Rovnako tvrdil, že
pri poisťovaní domu bol potrebný vstup na pozemok, bol nútený ísť požiadať a otvoriť bránu žalovaného
3/, čo rovnako na pojednávaní tvrdil. Ďalej uviedol, že bolo nesporne preukázané, že Obec Suchá

Hora požiadal o odkúpenie sporného pozemku s tým, že zo strany starostu bol oboznámený, že nie
je možné sporný pozemok predať jeho osobe, dokiaľ nebude vlastníkom celého domu, nakoľko je tam
spoločný dvor a vjazd. Túto skutočnosť nevyvrátil ani štatutárny zástupca žalovaného 1/. Okrem toho v
zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, na ktorom bol schválený prevod sporného pozemku
je jasne uvedené, že žalovaný 2/ uviedol, že sa s ním dohodne ako so spoluvlastníkom domu, ktorý je

postavený na spornom pozemku, čo však neurobil. Ďalej poukázal na to, že pozemok bol žalovaným
2/ a 3/ odpredaný za „smiešnu cenu“, ktorá nekorešponduje s cenou znaleckou a už vôbec nie cenou
trhovou. Ďalej uviedol, že nesúhlasil s tvrdením, že obec si môže so svojim majetkom robiť čo chce,
pretože má za to, že obec pri odpredaji svojho majetku môže postupovať len tak ako to určuje zákon a
tentonemôžeobchádzaťaleboporušovať.Opätovnezdôraznil,žepodalžiadosťnaodkúpeniesporného

pozemku, o ktorej mala obec rokovať, čo neurobila a je to v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Ďalej
uviedol, že v konaní poukázal na násilnícke správanie žalovaných 2/ a 3/, čo vo svojej výpovedi žalovaný
2/ aj nepriamo potvrdil, lebo zbúral plot záhradky. Na toto konanie však súd vôbec neprihliadal. V konaní
poukázal na to, že mu je ustavične bránený prístup k domu č. XXX a pokiaľ chcel uzatvoriť so žalovanými
dohodu, že mu nebudú brániť v prístupe, títo nemali snahu to urobiť, to dokazuje, že mu v prístupe k

domu bránia. Odôvodnenie okresného súdu, že ak sa pozemok vráti obci nič sa nezmení, označil ako
nesprávne, pretože ako jeden z vlastníkov rodinného domu č. XXX sa bude môcť domáhať na obci
žiadosťou o odkúpenie tohto pozemku a tým sa odstráni akákoľvek nutnosť podávania ďalšej žaloby,
napr. o zriadenie vecného bremena.

3. Žalovaní 1/ až 3/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu „Stanoviskom“ z
21.11.2022. Odvolanie žalobcu označili za nejasné a zmätočné jednak tým, že v ňom uviedol nesprávny
dátumvyhlásenianapadnutéhorozsudku,akoajnesprávnydátum,kedymalobyťodvolanievyhotovené.
Ďalej uviedli, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na ním podanej určovacej žalobe ažalobca ani nie je aktívne vecne legitimovaný v konaní, keďže nebol účastníkom kúpnej zmluvy, ktorej
neplatnosti sa domáha. Poukázali na to, že okresnému súdu predložili potvrdenie žalovaného 1/ o tom,
že žalobca sa 10.08.1994 odhlásil z trvalého pobytu v Obci Suchá Hora a odvtedy tam nebýva. Trvalý

pobyt má v meste S., čo sám priznal aj v podanej žalobe, teda nie je aktívne legitimovaný na podanie
žalobypodľa§9bods.2zák.č.138/1991Zb.Vzmysletohtoustanoveniamalžalobcamožnosťpodaťna
súdžalobudojedného rokaododňaprevoduvlastníckehoprávazmajetkužalovaného1/nažalovaných
2/a3/,t.j.do22.01.2020,kedyuplynulrokodrozhodnutiaovkladevlastníckehoprávažalovaných2/a3/
k spornému pozemku Okresným úradom Tvrdošín, katastrálny odbor, ku ktorému došlo dňa 22.01.2019.

Žalobca nesplnil ani jednu zo zákonných podmienok stanovených v § 9b ods. 1,2 cit. zákona. Žalovaní
sa ohradili aj voči tvrdeniam žalobcu, že by sa voči žalobcovi násilne správali, že ohrozujú jeho právo
na užívanie rodinného domu súp. č. XXX a bránia mu vo vstupe na pozemok a v riadnom užívaní tohto
domu. Keďže žalobca žiadne zo svojich tvrdení riadne nepreukázal, navrhli rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdiť a priznať im voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

4. Ďalšie písomné vyjadrenia sporových strán neboli odvolaciemu súdu predložené.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov podaného
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario) rozsudok okresného súdu v zamietajúcom výroku ako i v závislom výroku o trovách konania

v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Takýto postup je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, v
zmysle ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať

izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie, z hľadiska predmetu konania, tvoria jeden celok
(napr. III.ÚS 78/05, IV.ÚS 350/09).

7. Za nevyhnutné považuje krajský súd zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne vymedzený
odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku. Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní
a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa
preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné,

aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie,
na ktoré týmto spôsobom v plnom rozsahu odkazuje.

8. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca len zopakoval argumentáciu prezentovanú v
prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu

prvej inštancie tak ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a odvolaciemu súdu
predkladal svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal súd prvej inštancie dospieť.

9. Okresný súd konštatoval, že pokiaľ žalobca naliehavý právny záujem na žiadanom určení vymedzil
tým, že zo strany žalovaných 2/ a 3/ je mu bránený prístup k rodinnému domu súp. č. XXX, tieto

skutočnosti by boli dôvodom na podanie inej, nie určovacej žaloby, v rámci ktorej by žalobca uplatňoval
svoje právo prístupu k rodinnému domu cez spornú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaných 2/ a 3/.
Napriek tomuto právnemu názoru, sa okresný súd vyporiadal aj s tým, či žalobca uvedené tvrdenia
o bránení prístupu žalovanými 2/ a 3/ k jeho rodinnému domu preukázal. Konštatoval, že zo strany
žalobcu neboli predložené dôkazy, ktorými by tieto tvrdenia preukázal, najmä pokiaľ žalovaní 2/ a

3/ ich pravdivosť rozporovali. Žalobca v podanom odvolaní sa opätovne obmedzil len na tvrdenia o
jeho presvedčení, že mu bol zo strany žalovaných 2/ a 3/ zamedzený a úplne zablokovaný prístup k
rodinnému domu. Neuviedol, z akých dôkazov, ktoré boli vykonané súdom prvej inštancie mali tieto
tvrdenia byť preukázané. Odvolacie námietky smerovali k tomu, že doložil do súdneho spisu svojužiadosť adresovanú žalovanému 1/ - Obci Suchá Hora na kúpu sporného pozemku, ktorá nebola
akceptovaná. Uvedené tvrdenia však nemajú vplyv na správnosť záverov okresného súdu, že žalobca
nepreukázal svoje tvrdenia o bránení mu v užívaní rodinného domu žalovanými 2/ a 3/ ako aktuálnymi

vlastníkmi sporného pozemku.

10. Okresný súd v súvislosti posúdením možnosti prístupu žalobcu k svojmu rodinnému domu
konštatoval, že žalobca kvalifikovane nerozporoval tvrdenia žalovaných 2/ a 3/ o prípadnom možnom
ďalšom prístupe k jeho rodinnému domu, nie len po spornom pozemku. Žalobca v odvolaní uviedol,

že navrhol vykonanie ohliadky, ktorou by bola možnosť prístupu k jeho rodinnému domu zistená.
Okresný súd využijúc možnosť sudcovskej koncentrácie konania tento dôkaz ako oneskorene navrhnutý
nevykonal. Uviedol, že žalobca mohol navrhnúť tento dôkaz už v rámci svojich vyjadrení, ktoré boli
doručené okresnému súdu pred samotným pojednávaním, na ktorom žalobca vykonanie tohto dôkazu
navrhol. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, odvolací súd považoval zvolený procesný postup
okresného súdu za správny a súladný s ust. § 153 CSP, ktorý upravuje sudcovskú koncentráciu konania.

Podľa ods. 1 tohto ustanovenia strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivosti so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia na prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by

to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalobca mal
možnosť už v podanej žalobe navrhnúť vykonanie uvedeného dôkazu v súvislosti s jeho tvrdením, že
okrem sporného pozemku, po ktorom mu prechod k jeho rodinnému domu žalovaní 2/ a 3/ neumožňujú,
nemá k domu iný prístup. Žalovaní vo vyjadrení k podanej žalobe tvrdenia žalobcu v žalobe označili
za nepravdivé, preto už v čase doručenia tohto vyjadrenia žalobcovi, mohol na jeho obsah reagovať

a navrhnúť vykonanie dokazovania ohliadkou na mieste samom. Žalobca však návrh na vykonanie
ohliadky urobil až na pojednávaní pred okresným súdom. Potom, ak okresný súd konštatoval, že tento
návrh nebol urobený včas, a preto dôkaz ohliadkou nevykonal, jeho záver považuje odvolací súd za
správny. Žalobca v podanom odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by spochybňoval správnosť
záveru okresného súdu, že ním navrhnutý dôkaz ohliadkou nebol urobený včas.

11. Odvolací súd sa stotožnil i s názorom okresného súdu, podľa ktorého žalobca si nemôže nárokovať
voči žalovanému 1/ Obci Suchá Hora scudzenie predmetného pozemku, teda mu ho žalovaný 1/ predá.
Na takéto scudzenie nemá žalobca právny nárok, a to ani v zmysle ust. § 9a ods. 8 písm. b/ zák. č.
138/1991 Zb. o majetku obcí. V prípade vyhovenia žalobe by síce došlo k obnoveniu právneho stavu

pred prevodom vlastníctva sporného pozemku zo žalovaného 1/ na žalovaných 2/ a 3/, t. j. vlastnícke
právo by naďalej svedčilo žalovanému 1/, ale žalobca by k spornému pozemku nemal predkupné právo.
K existencii a následnej možnej realizácii totiž chýba právny podklad. Správne v tomto prípade okresný
súd poukázal na to, že uvedené ustanovenie § 9a ods. 8 písm. b/ zák. č. 138/1991 Zb. upravuje len
možnosť obce neuplatniť pri tam uvedenom prevode štandardné pravidlá na prevod majetku obce, ktoré

sú upravené v ust. § 9a ods. 1 - 7 cit. zákona. Okresný súd poukázal na to, že žalobca neuviedol
žiadne tvrdenia a logicky nepredložil žiadne dôkazy o tom, že v prípade navrátenia vlastníctva obci má
reálnu možnosť nadobudnúť vlastníctvo sporného pozemku od žalovaného 1/. Správnosť uvedeného
záveru nespochybňoval ani v rámci podaného odvolania. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že preukázal
podanie žiadosti žalovanému 1/ na odkúpenie sporného pozemku jeho osobou ešte predtým ako došlo

k jeho odpredaju žalovaným 2/ a 3/, vyhovenie tejto žiadosti nie je zo strany žalobcu právne vynútiteľné.
Je vecou obce, či tejto žiadosti vyhovie alebo nie. Odvolací súd na základe uvedených skutočností preto
rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

12. Rozsudok okresného súdu potvrdil aj vo výroku o trovách konania, okresný súd v tomto prípade

správne aplikoval § 255 ods. 1 CSP a zásadu úspechu v konaní.

13. Rovnaká procesná situácia nastala aj v rámci odvolacieho konania, keďže odvolaniu žalobcu
vyhovené nebolo, tento nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovaným 1/ až 3/ vznikol voči jeho osobe
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)