Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marcela Malatká

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/77/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619011387
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5619011387.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov Mgr.
Anny Mihálikovej a JUDr. Adriany Gallovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. januára 2023,
o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/88/2019 zo dňa
5.9.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a , lebo nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom, sp.zn. 3T/88/2019 zo dňa 5.9.2022 obžalovaného R. M.,
nar. XX.X.XXXX v P., Česká republika, trvale bytom C. B. XXXX/XX, E., z dôvodu podľa § 285 písm.
a) Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1 Pv
109/19/5505-17 zo dňa 2.10.2019, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 171 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 16.2.2019 asi o 21.00 hod. pri kontrole plechových skriniek v priestoroch šatne v Hypermarkete
Tesco, Kamenné pole 447/2 v Liptovskom Mikuláši, vykonanej pracovníkom SBS, bola v skrinke
pridelenej R. M. nájdená červená plechová krabička s logom Angry Birds patriaca obžalovanému, v
ktorej sa nachádzalo 0,924 g sušenej rastliny rodu Cannabis (konopa) s obsahom účinnej látky THC v

množstve minimálne 30 mg, ktoré zodpovedá najmenej 3 (trom) obvykle jednorazovým dávkam drogy,
pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené do I. skupiny omamných látok podľa zákona č.
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Protitomutorozsudkuihneďpojehovyhlásenípriamodozápisniceohlavnompojednávanídňa5.9.2022
podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného. Zahlásené odvolanie prokurátor zdôvodnil
písomnýmpodanímzodňa21.10.2022,doručenýmOkresnémusúduLiptovskýMikulášdňa26.10.2022:

Nestotožňuje sa s konštatovaním súdu o tom, že obvinený bol nezákonne donútený k vydaniu veci. Súd

pri hodnotení všetkých skutkových okolností a z nich vyplývajúcich procesných podmienok postupoval
úplne formálne a neprihliadol na osobitosti kauzy. V tomto prípade bola postupom súdu uprednostnená
a striktne pretlačená do popredia forma pred verejným záujmom odhaľovať a trestať drogovú trestnú
činnosť.
Citácia § 70 Trestného poriadku sa do predmetnej zápisnice nedostala ani na základe aktivity príslušníka
polície, ktorý by sledoval nezákonné ciele, ale preto, že polícia disponovala takto vypracovanými vzormi.

Policajt nemal motív používať poriadkovú pokutu ako prostriedok, ktorým by vplýval na slobodnú vôľu
obvineného a nesledoval žiadny zlý úmysel.Pre celkové hodnotenie právneho stavu si je potrebné uvedomiť, kde sa nachádzala vec predtým, ako
sa dostala do dispozície orgánov činných v trestnom konaní. Predmetnú plechovú krabičku už nemal
v dispozícii samotný obvinený, ale príslušníci bezpečnostnej služby. Títo sa k nej dostali zákonným

spôsobom, ktorý vyplýval z interných pracovnoprávnych predpisov. Teda od momentu, ako bola krabička
v skrinke obvineného objavená, už nikdy nebola v dispozičnej sfére obvineného. Obvinený už nemohol
slobodne rozhodnúť, ako s touto vecou naloží a to z jednoduchého dôvodu - zasahujúci policajti mu
predsa danú krabičku nevrátili a neumožnili mu, aby obnovil znovu panstvo nad touto vecou, čo by
samozrejme ani neurobili. Samotné vydanie veci je teda nutné hodnotiť aj z tohto uhla pohľadu, kde

samotná zápisnica mala len určitý deklaratórny charakter, teda zápisnica len dodatočne upravovala to,
čo už fakticky nastalo, a to, že vec nemal v dispozícii obvinený. Skutočnosť, že túto vec nemal obvinený
v dispozícii, primárne nespôsobili ani orgány činné v trestnom konaní, ktoré predmetnú krabičku fyzicky
prebrali od bezpečnostnej služby, ktorá ju odňala obvinenému. Od fyzického odňatia veci obvinenému je
potrebné odlišovať procesnú stránku, kde vydanie veci bolo riešené policajtmi vo vzťahu k samotnému
obvinenému na základe spísanej zápisnice o vydaní veci.

Vzniknutá skutková a právna situácia je odlišná od prípadu, aby policajti napr. stáli pred uzamknutou
skrinkou obvineného a mali len podozrenie, že sa v nej nachádzajú drogy a obvineného by vyzvali na
vydanie veci a až následne by došlo k prehľadaniu skrinky a objaveniu drog. V takomto prípade by sa
obvinený mohol aktívne brániť tak, že by sa slobodne rozhodol, či vec vydá alebo nie pred samotným
úkonom.

V tomto posudzovanom prípade nebola takáto východisková situácia a obvinený bol fakticky v
neriešiteľnej situácii, kedy mu bolo jasné, že krabičku nedostane späť do svojej dispozície. Aj keby
odmietol udeliť súhlas na vydanie veci, konajúci policajt by postupoval podľa § 91 vtedy platného
Trestného poriadku a došlo by k odňatiu veci. Z uvedeného vyplýva, že eventuálne prednesené slovné
spojenia, a to poučenie o poriadkovej pokute, nemohlo mať na rozhodnutie obvineného či vydá alebo

nevydá vec, žiadny vplyv. Z toho dôvodu preto takéto poučenie nemôže spôsobiť nezákonnosť celého
procesu vydania veci. Jednalo by sa o veľmi formalistické chápanie tohto inštitútu.
Na záver chce uviesť, že orgány činné v trestnom konaní mohli v danom prípade postupovať aj iným
procesným spôsobom, ktorý by neumožňoval až také formalistické ponímanie. Zápisnica o vydaní veci
mohla byť zrealizovaná skôr s pracovníkmi bezpečnostnej služby, ktorí aj keby zápisnica obsahovala

poučenie o poriadkovej pokute, by nemohli byť nijako negatívne ovplyvnení a to z toho dôvodu, že oni
sami predsa políciu privolali. Alebo by sa na tvare miesta, teda nálezu drogy, zrealizovala obhliadka
miesta činu, kde drogy by boli zaistené v rámci obhliadky ako vecná stopa a v tomto prípade by obvinený
žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť priebeh tohto úkonu.
Intervenujúci policajt však zvolil procesné riešenie také, aby bol samotný obvinený jeho účastníkom,

aby toto bolo z hľadiska jeho práv čo najkomfortnejšie. Orgány činné v trestnom konaní teda nemali v
úmyslepoučenímoporiadkovejpokutevôbeczasahovaťdoslobodnejvôleobvineného,načopoukazuje
skutočnosť, že ho pri odňatí veci neobchádzali a konali s ním. Obvinený žiadnym svojim procesným
postupom by nezvrátil úspešnosť odňatia veci.
Z vyššie uvedených dôvodov prokurátor navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný sa k dôvodom odvolania prokurátora písomne nevyjadril.

Verejné zasadnutie pred odvolacím súdom o odvolaní prokurátora bolo vykonané v neprítomnosti

obžalovaného R. M. za splnenia zákonných podmienok podľa § 293 ods. 5 Tr. por. Obžalovaný bol
o termíne verejného zasadnutia upovedomený riadne a včas. Obžalovaný svoju neúčasť na verejnom
zasadnutí žiadnym spôsobom neospravedlnil. Prokurátor a obhajca obžalovaného prítomní na verejnom
zasadnutí navrhli verejné zasadnutie vykonať v neprítomnosti obžalovaného. Senát odvolacieho súdu
nezistil žiadne zákonné preukážky, ktoré by bránili vykonaniu verejného zasadnutia v neprítomnosti

obžalovaného. Obžalovaný mal na verejnom zasadnutí prítomného obhajcu.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ - prokurátor podal odvolanie. Krajský súd tiež
preskúmal správnosť postupu konania, ktoré napadnutému výroku rozsudku predchádzalo, pričom

prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie podané prokurátorom bolo podané oprávnenou
osobou, proti výroku rozsudku proti ktorého je prípustné, v zákonom stanovenej lehote, avšak odvolanie
prokurátora bolo vyhodnotené ako nedôvodné.Odvolací krajský súd na úvod pripomína, že v prípade odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa, sa jedná o v poradí druhý rozsudok v tejto veci vyhlásený súdom prvého stupňa. Súd prvého

stupňa vo veci prvýkrát rozhodol tak, že rozsudkom, sp.zn. 3T/88/2019 zo dňa 7.4.2021 obžalovaného
R. M. uznal vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. pre skutok podľa
obžaloby prokurátora a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, na výkon ktorého
obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Na

podklade odvolania obžalovaného bol predmetný rozsudok súdu prvého stupňa uznesením Krajského
súdu v Žiline, sp.zn. 2To/33/2021 zo dňa 24.11.2021 z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por.
zrušený a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. bola vec vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovuprejednalarozhodol.Následnevrámciďalšiehokonaniaokresnýsúdpostupovalplnevintenciách
tohto zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, vykonal úkony a dôkazy, ktorých vykonanie mu nariadil
okresný súd a spravoval sa právnym názorom, ktorý krajský súd vo svojom rozhodnutí vyslovil.

K vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku okresný súd dospel po bezchybnom procesnom postupe. V
tomto smere prokurátor neprodukoval žiadne odvolacie námietky a rovnako ohľadne uvedeného žiadne
pochybenianezistilaniodvolacísúd.Vovzťahukžalovanémuskutkuokresnýsúdvykonaldokazovaniev
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie a pred vyhlásením dokazovania za skončené tak prokurátor, ako ani

obžalovaný, obhajca nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Dôkazy k žalovanému skutku boli
na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Následne okresný súd správne postupoval a
nepochybil ani vo fáze hodnotenia dôkazov a tieto hodnotil plne v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.
por., teda nielen samostatne, ale aj vo vzájomných súvislostiach, dôsledne zohľadňujúc tak okolnosti,
ktoré svedčili v prospech obžalovaného, ako aj okolnosti, ktoré svedčili v jeho neprospech. Okresný

súd potom dospel k správnemu záveru zodpovedajúcemu stavu veci a zákonu, pokiaľ obžalovaného
R. M. oslobodil spod obžaloby z dôvodu podľa § 285 písm. a) Tr. por., teda že nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Rovnako odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozsudku okresný súd učinil zákonu zodpovedajúcim spôsobom. Krajský súd sa stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozsudku, z ktorých obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil a na tieto v

podrobnostiach odkazuje. Pri existencii erudovaného, podrobne odôvodneného rozhodnutia okresného
súdu, keď rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu tvoria jednotu, bolo by nadbytočným
v rozhodnutí odvolacieho súdu opakovať dôvody uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa. Vzhľadom
na uvedené sa odvolací súd v rámci svojho rozhodnutia zameral na riešenie podstatných odvolacích
námietok prokurátora.

Na úvod krajský súd stručne pripomína, že na obžalovaného R. M. podal prokurátor obžalobu pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. v podstate na
tom skutkovom základe, že obžalovaný R. M. dňa 16.2.2019 v čase asi o 21.00 hod. mal v skrinke
v priestoroch šatne v Hypermarkete Tesco v Liptovskom Mikuláši neoprávnene prechovávať sušenú

rastlinu rodu Canabis (konopa) o hmotnosti 0,924 g s obsahom účinnej látky THC v množstve minimálne
30 mg, ktoré zodpovedá najmenej 3 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom rastliny rodu Cannabis
(konopa)súzaradenédoI.skupinyomamnýchlátokpodľaZákonač.139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

Podstatným usvedčujúcim dôkazom pre uznanie viny obžalovaného R. M. bol sušený rastlinný materiál
rodu Cannabis (konopa), ktorý mal byť obžalovaným R. M. dobrovoľne vydaný.

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa dospel k správnemu
záveru, že obžalovaný R. M. neznámu zelenú sušenú látku, znaleckým dokazovaním identifikovanú ako

sušený rastlinný materiál rodu Cannabis (konopa), „dobrovoľne“ vydal podľa § 89 ods. 1 Tr.
por. po tom, ako bol poučený aj o možnosti uloženia poriadkovej pokuty podľa § 70 Tr. por., teda za
účelom dosiahnutia vydania veci dôležitej pre trestné konanie bol pod hrozbou uloženia poriadkovej
pokuty podľa § 70 Tr. por. na jej vydanie donucovaný. Uvedené preukázateľne vyplynulo zo zápisnice o
vydaní veci zo dňa 16.2.2019, ktorá je obrazom priebehu tohto úkonu, vrátane zachovania zákonných

ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, z výpovede svedka príslušníka PZ E. B. realizujúceho
predmetný úkon s obžalovaným, ako aj z výpovede obžalovaného, ktorý si síce už bližšie nepamätal
priebeh tohto úkonu, avšak uviedol, že v súvislosti s červenou krabičkou, v ktorej bol sušený rastlinný
materiál, tam zo strany policajtov odznelo a vyhrážali sa mu, že mu môžu dať poriadkovú pokutu. Podľa§ 119 ods. 4 Tr. por. pritom dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takéhoto donútenia
sa nesmie použiť v konaní (okrem prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie
alebo hrozbu donútenia použila).

Krajský súd na tomto mieste považuje za potrebné pripomenúť, čo uviedol už vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí v tejto veci, sp.zn. 2To/33/2021 zo dňa 24.11.2021:

Z ustálenej súdnej rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR, aj

všeobecnýchsúdovSRvyplývaprávopodozrivejosobynevypovedaťanebyťnútenýksebaobviňovaniu.
Tento princíp sa považuje za významnú súčasť práva na spravodlivý proces. Aj vnútroštátne trestné
právo vychádza zo zásady zákazu donucovania k sebaobviňovaniu. Podľa § 121 ods. 1 Tr. por. k
výpovedi ani k priznaniu nemôže byť obvinený nijakým nezákonným spôsobom donucovaný.

Zákaz nútiť osobu, aby prispela k svojmu obvineniu, či usvedčeniu znamená nielen zákaz nútiť

podozrivú, či obvinenú osobu k výpovedi, ale aj zákaz nútiť takúto osobu k súčinnosti alebo k aktívnemu
konaniu, ktoré je potrebné na jej usvedčenie. Ide aj o zákaz nútiť podozrivú osobu, aby vydala, či vyložila
„dobrovoľne“ veci, ktoré ju môžu spojiť s trestnou činnosťou. Podozrivú osobu preto nemožno hrozbou
uloženia poriadkovej pokuty donucovať k vydaniu veci dôležitej pre trestné konanie. Nútiť podozrivú
osobu k vydaniu veci takým postupom má za následok, že takto získaný zákonný dôkaz nebude

prípustný v ďalšom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na ustanovenie § 119 ods. 2, 4 Tr.
por., keď za dôkaz môže slúžiť všetko, čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo
osobitného zákona, pričom dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takéhoto donútenia
sa nesmie použiť v konaní okrem prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie
alebo hrozbu donútenia použila. Iba získanie vecného dôkazu zákonným spôsobom, a to prostriedkami

dovolenými buď podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona oprávňuje použitie takéhoto
dôkazu v trestnom konaní a v konkrétnostiach tejto veci aj následne jeho predloženie na znalecké
skúmanie a rovnako tým aj použitie znaleckého posudku ako zákonného dôkazu.

Okresný súd potom postupoval správne, keď obžalovaného R. M. spod obžaloby prokurátora oslobodil z

dôvodupodľa§285písm.a)Tr.por.,nakoľkonebolodokázané,žesastalskutok,prektorýjeobžalovaný
stíhaný, pretože podstatný usvedčujúci dôkaz, a to sušený rastlinný materiál nebol získaný zákonným
spôsobom a z tohto dôvodu je dôkazom nezákonným a na takomto dôkaze nie je možné založiť vinu
obžalovaného.

Krajský súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou prokurátora, že v čase, keď sa červená krabička
so sušeným rastlinným materiálom dostala do dispozície polície, touto už nedisponoval obžalovaný, ale
po jej objavení v skrinke obžalovaného s touto už ďalej disponovali príslušníci bezpečnostnej služby.
Z výpovede svedka príslušníka PZ E. B., ktorý realizoval úkon vydania veci podľa § 89 ods. 1 Tr. por.,
vyplynulo, že po tom, ako prišli ako hliadka polície do obchodného domu Tesco, s príslušníkom SBS

išli do šatní, kde ich čakal obžalovaný R. M., ktorý otvoril svoju skrinku a následne pred nimi otvoril
červenúkrabičkusobsahomsušiny.PríslušníkbezpečnostnejslužbyvprítomnostisvedkaE.B.povedal,
že s krabičkou do príchodu polície určite nemanipuloval, s touto manipuloval jedine obžalovaný M..
Skutočnosť, že v čase realizácie úkonu vydania veci príslušníkmi PZ by sa predmetná červená krabička
so sušinou mala nachádzať v dispozícii príslušníkov bezpečnostnej služby a nie obžalovaného M.,

nevyplynula ani z výpovedí príslušníkov bezpečnostnej služby svedkov Y. M. a L. B.. Ak obžalovaný
na svoju obhajobu uvádzal, že s predmetnou červenou krabičkou so sušinou po jej nájdení v skrinke v
šatni do príchodu polície manipulovali už iba príslušníci bezpečnostnej služby, s poukazom na výpovede
vyššie menovaných svedkov takúto obhajobu obžalovaného krajský súd vyhodnotil ako účelovú a
nehodnovernú, učinenú obžalovaným v snahe spochybniť tento podstatný usvedčujúci dôkaz, ako aj

vytvoriť dojem, že sušinu mohli mimo jeho osoby dať do krabičky príslušníci bezpečnostnej služby.
Takúto obhajobu pritom obžalovaný neuvádzal pri prvotnej výpovedi, ale až v rámci neskoršej výpovede.
V súvislosti s vyššie uvedeným potom krajský súd na tomto mieste uzatvára, že nemal žiadne vážnejšie
pochybnosti o tom, že v čase realizácie úkonu vydania veci podľa § 89 ods. 1 Tr. por. sa
predmetná červená krabička nachádzala v dispozícii obžalovaného, v jeho skrinke v šatni a obžalovaný

sanachádzalpritejtoskrinke.Zataktozistenéhostavubolopotomplnenamiesteavsúladesozákonom
úkon vydania veci podľa § 89 ods. 1 Tr. por. realizovať s obžalovaným R. M., v dispozícii ktorého sa v
tom čase červená krabička so sušinou nachádzala. Rovnako tak neobstojí aj ďalšia odvolacia námietka
prokurátora, že ak by obžalovaný nebol červenú krabičku so sušinou dobrovoľne vydal, policajt moholpristúpiť k odňatiu veci. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na znenie § 89 ods. 1 Tr. por.,
podľa ktorého osoba, ktorá má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, má byť najskôr vyzvaná na
vydanie veci a upozornená na to, že ak nevyhovie výzve, môže jej byť vec odňatá (teda odňatie veci

môže nasledovať až po márnej výzve na vydanie veci). Nebolo teda možné zákonne pristúpiť k odňatiu
veci bez tomu predchádzajúcej výzvy na vydanie veci a poučenia, že ak osoba vec nevydá, môže jej
byť odňatá. V tomto konkrétnom prípade nepochybne došlo k získaniu dôkazu červenej krabičky so
sušinou policajným orgánom úkonom podľa § 89 ods. 1 Tr. por., a to vydaním veci príslušníkovi PZ, a
teda nemožno uvažovať o iných úkonoch, ktoré sa mohli realizovať (odňatie veci, obhliadka miesta činu),

pretože takýmto spôsobom predmetný dôkaz políciou získaný nebol. Je možné hodnotiť zákonnosť len
takého úkonu, ktorý sa skutočne realizoval a prostredníctvom ktorého bol do tohto trestného konania
získaný podstatný dôkaz pre usvedčenie obžalovaného.

Z uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie prokurátora vyhodnotil ako nedôvodné a toto
postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako sa to uvádza vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.