Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. máj 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/75/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713200696
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7713200696.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň

JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne Obec Stretava, Stretava, IČO: 00
325 821, zast. JUDr. Vladimírom Sabadošom, advokátom, Michalovce, Námestie osloboditeľov 77 proti
žalovanej COOP JEDNOTA Michalovce, spotrebné družstvo, Michalovce, Obchodná 2, IČO: 00 169
099, zast. JUDr. Michalom Kuročkom, advokátom, Michalovce, Obchodná 2, o zaplatenie 1.240 eur
s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 10C/40/2013 zo 4.
novembra 2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalobkyni priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetným rozsudkom Okresný súd Michalovce (v ďalšom len „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“)
uložil povinnosť žalovanej zaplatiť zaplatiť žalobkyni 1.209 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5% ročne od 14.12.2012 do zaplatenia (výrok I.) a priznal žalobkyni voči žalovanej 100% náhrady trov
konania (výrok II.).

2. Rozhodol tak o nároku žalobkyne na úhradu 1.240 eur s prísl. (po tom, čo v poradí prvým rozsudkom
z 10. mája 2016 č. k. 10C/40/2013-119 už bola žalobkyni právoplatne priznaná suma 31 eur spolu s

príslušenstvom), ktorej zaplatenia sa žalobkyňa domáhala ako vlastníčka parcely č. 499 - zastavaná
plocha o výmere 1457 m2 zapísanej na LV č. XXX k. ú. F., na ktorej stojí budova č. 160, ktorej vlastníčkou
je žalovaná a ktorá je zapísaná na LV č. XXX k. ú. F. a ktorý pozemok žalobkyne užíva žalovaná bez
nájomnej zmluvy, a to nárok si uplatnila za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012.

3.1. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvýkrát v spore rozhodol rozsudkom z 10. mája 2016 č.k.
10C/40/2013-119, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 31 eur spolu s príslušenstvom,

pričomvtejtočastinadobudolrozsudokprávoplatnosť13.11.2017avprevyšujúcejčastižalobuzamietol.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, uznesením z 5. októbra 2017 č.k. 2Co/416/2016-135 na
základe odvolania podaného žalobkyňou v zamietajúcej časti rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3.2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, za použitia ustanovení § 451 ods. 1 a
2, § 456, § 458 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že nárok žalobkyne
uplatnený titulom vydania bezdôvodného obohatenia za rok 2012 je dôvodný, nakoľko žalovaná užíva

jej pozemok bez právneho dôvodu a bez náhrady.
3.3. Žalovaná uznala právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak nie v požadovanej
výške.3.4. Súd mal za nepochybné, že nehnuteľnosť žalovanej stojí na parcele žalobkyne a že medzi stranami
sporu nebola uzavretá žiadna zmluva o užívaní pozemku žalovanou a teda užíva ho bez právneho
dôvodu, čo zakladá jej právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ sa týka výšky bezdôvodného

obohatenia uviedol súd, že sa táto určuje peňažnou hodnotou zodpovedajúcou výške obvyklého nájmu,
ktorýbynájomcaplatilvdanomčaseamiestezaobdobnéužívanie,akbymaluzavretúnájomnúzmluvu.
3.5. Pozemky, ktoré žalovaná užíva sú vo vlastníctve žalobkyne, teda obce, ktorá obec Stretava svojím
VZN stanovila výšku nájomného za užívanie obecných pozemkov ako aj, že tieto ceny sú záväzné
a nemôže ich meniť ani starosta obce, ktorý uzatvára za obec zmluvy. Starosta je viazaný určenou

cenou. Ak by žalovaná chcela uzavrieť nájomnú zmluvu, uviedol súd, že by ju nemohla uzavrieť za iných
podmienok ako určuje VZN Obce Stretava. Z uvedeného dôvodu sa musí cena vo VZN považovať za
cenu obvyklého nájomného. Mal sumu 5 eur nájomného za m2 a rok za nie neprimeranú, ani neúmerne
vysokú vezmúc do úvahy skutočnosť, že žalovaná nehnuteľnosť užíva na podnikanie. Poukázal na
to, že podľa predmetného nariadenia sa určená cena odvíja od platnej právnej úpravy, najmä zák. č.
18/1996 Z.z. o cenách. Mal za to, že cena obvyklého nájmu určená v znaleckom posudku znalca C.. I.,

ktorý predložila žalovaná, je značne podhodnotená vzhľadom na činnosti, ktoré žalovaná na pozemku
prevádzkuje. Navyše, uviedol súd, žalobkyňa predložila nájomnú zmluvu z ktorej vyplýva, že cena nájmu
za časť parcely č. 499, ktorá je predmetom tohto konania, bola určená sumou 5 eur/m2/rok, pričom
nájomcom je takisto podnikateľ.
3.6. Otázku základu nároku mal súd už za právoplatne judikovanú v iných konaniach pred Okresným

súdom Michalovce, ako aj odvolacím súdom. Prisvedčil žalobkyni, že rozsudky v týchto veciach sú
záväzné medzi stranami sporu a takisto riešený vzťah medzi nimi nemôže byť vyriešený inak vzhľadom
na potrebu zachovania právnej istoty a rešpektovania § 228 ods. 1 CSP. Konkrétne, uviedol, že z
rovnakého skutkového a právneho záveru vychádzali súdy aj v rozhodnutiach sp. zn. 21C 82/2007,
16C/130/2011, 19C/1/2015 a 19C/14/2017, ktoré všetky boli potvrdené rozhodnutiami Krajského

súdu v Košiciach, a to uviedol rozhodnutia sp. zn. 2Co/288/2008, 2Co/119/2012, 1Co/741/2015 a
3Co/212/2018. Mal za potrebné v tejto súvislosti vychádzať aj z článku 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou. Nemal preto dôvod sa od už vyslovených právnych názorov odkloniť, mal za
povinnosť prihliadať aj na vlastnú judikatúru súdu, resp. rozhodnutia iných senátov toho istého súdu

a túto rozhodovaciu prax zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu strany sporu poukazujú. Tento záver,
uviedol, že vyplýva aj z nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS/279/2017.
3.7. Nakoľko žalovaná bola povinná zaplatiť sumu 1.240 eur do 13.12.2012, a to na základe faktúry
vyhotovenejžalobkyňou,odnasledujúcehodňa,t.j.od14.12.2012bolavomeškanísplnenímzáväzku,a
preto jej priznal úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.209 eur od 14.12.2012 do zaplatenia.

3.8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a to priznal žalobkyni, ktorá mala vo veci plný
úspech, plnú náhradu trov konania proti žalovanej.

4.1. Proti rozsudku, podaním z 1.12.2019, podala z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a
h/ žalovaná odvolanie, a to proti obom jeho výrokom.

4.2. Žalovaná napadla vykonanie dokazovania súdom prvej inštancie Zmluvou o nájme pozemku č.
ZoN/1/2017, uzavretou medzi žalobkyňou a nájomcom P.. B.Ň., s tým že sa nevzťahuje na obdobie roku
2012, ale bola uzavretá až v roku 2017. Odvolala sa na ust. § 671 ods. 1 Obč. zák. a mala za to, že
výška nájomného musí zodpovedať trhovej hodnote nájomného, a teda obvyklej cene v danom mieste
a čase, kedy nájomný vzťah vznikol.

4.3. Mala za to, že uviedla vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach, ktoré oprela o ZP č. 53/2012
z 21.5.2012 vyhotovený znalcom C.. U. I., z ktorého vyšiel najavo opak oproti VZN. Poukázala na
jednotkovú hodnotu pozemku podľa ZP 3,44 eura/m2 a výšku nájomného 0,125 eur/m2. VZN stanovenú
cenu za nájom 5 eur/m2 mala za cenu nad mieru všeobecnej jednotkovej hodnoty pozemku. VZN
označila, že je v rozpore s § 6 zákona o obecnom zriadení. Poukázala i na novšie znalecké posudky

vyhotovené na základe zadania Okresného súdu Michalovce: ZP č. 21/2017 a ZP č. 22/2015. Podľa
jej názoru VZN č. 5/2008 je len jednostranným vyhlásením obce, ktoré je v rozpore s Občianskym
zákonníkom, zákonom o cenách i vyhláškou MS SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Namietla,
že žalobkyňa nepredložila ani jednu nájomnú zmluvu za obdobie od roku 2009 do r.2015 s nájomným vo
výške 5 eur/m2. Mala za to, že ona - žalovaná preukázala trhovú hodnotu nájmu znaleckými posudkami

č. 53/2012, 22/2015 a 21/2017, reálnu v danom mieste a čase. Podotkla, že sa žalobkyňa nikdy
nedovolala kontroly týchto znaleckých posudkov.
4.4. Za bližšie nezdôvodnené označila odôvodnenie rozsudku súdom v bode 41. Tvrdila, že sa súd s
argumentmi vyrovnal neprípustne a svojvoľne. Tvrdila, že nevykonal „ďalšie dokazovanie nad rámecnavrhovaných dôkazov, aby preukázal svoje tvrdenia“. Vyjadrila nesúhlas s tým, aby súd pri rozhodovaní
prihliadal na iné rozhodnutia súdov v obdobných veciach (tých istých účastníkov za iné obdobie), mala
za to, že nie sú pre súd záväzné.

4.5. Ceny nájmu mala za potrebné porovnať podľa zhodných alebo obdobných kritérií iba v danej lokalite
a čase, v ktorom sa predmetná nehnuteľnosť nachádza, keďže sa vychádza z možnosti ponuky a dopytu
po takejto nehnuteľnosti v danej lokalite.
4.6. Uviedla, že žalobkyňa za cenu podľa VZN mohla uzatvárať zmluvy v rámci jej katastrálneho územia
už od roku 2009, čo sa však nestalo. Práve preto mal súd toto VZN posúdiť ako jednostranné vyhlásenie

obce a jej orgánov, ktoré je v rozpore s § 6 ods. 1 a 2 zákona o obecnom zriadení, § 671 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 2 a § 8 zák. č. 18/1996 Z.z. o cenách, ako aj s vyhl. č. 492/2004 Z.z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
4.7. Tvrdila, že súd nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu a pri určovaní výšky uplatneného
nárokuneposúdil,čiVZNbolovroku2012záväznéprežalobkyňuažalovanúakodruhústranuprávneho
vzťahu vychádzajúc zo zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, s prihliadnutím na čl. 68 Ústavy SR

a zák. č. 18/1996 Z.z. o cenách. Názor, že cena obvyklého nájmu v znaleckom posudku znalca I. je
značne podhodnotená, uviedla, že súd bližšie neodôvodnil.
4.8. Napokon tvrdila neúplnosť skutkových zistení, ktoré viedli k predčasnému rozhodnutiu. Označila
rozsudok za nejasný, nezrozumiteľne podaný, nepresvedčivý a nepreskúmateľný.
4.9. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

5.1. Žalobkyňa v replike na odvolanie žalovanej uviedla, že ani jeden z odvolacích dôvodov, o ktoré
žalovaná odvolanie oprela, nebol naplnený. Uviedla, že žalovaná vzniesla námietku rozporu VZN č.
5/2008 a spochybnila uplatnenú výšku nájmu vo forme bezdôvodného obohatenia za 1m2, odvolajúc sa
na znalecký posudok znalca. S týmto názorom žalovanej nesúhlasila. Nemala za sporné, že sa žalovaná

vdôsledkubezzmluvnéhoužívaniapozemkužalobkynebezdôvodnenajejúkorobohatilatým,žeužívala
stavbu postavenú na jej pozemku. Takýto záver mala za súladný s ustálenou judikatúrou najvyššieho
súdu, podľa ktorej k obohateniu vlastníka stavby na úkor vlastníka pozemku dochádza už zo samotného
titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu na cudzom pozemku užívať, a to bez
ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo k stavbe realizuje.

5.2. V súvislosti s námietkou žalovanej ohľadne výšky bezdôvodného obohatenia uplatneného, resp.
stanoveného podľa VZN č. 5/2008 uviedla, že výškou prospechu je peňažná čiastka zodpovedajúca
sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie, resp. nájom obdobného pozemku,
ktorú by užívateľ bol povinný plniť, keby mal uzavretú nájomnú zmluvu. Žalovaná užíva pozemky vo
vlastníctve žalobkyne - obce, pričom obec určila svojim VZN výšku nájomného za obecné pozemky.

V prípade uzavretia nájomnej zmluvy za takéto pozemky je určená cena vo VZN a túto cenu je treba
považovať za cenu obvyklého nájomného Podotkla, že ceny sú záväzné a nemôže ich meniť ani
starosta obce, ktorý za obec uzatvára zmluvy, starosta je viazaný určenou cenou. Ak by žalovaná chcela
uzavrieť nájomnú zmluvu, nemohla by ju uzavrieť za iných podmienok ako určuje VZN, pretože obec
je nariadením viazaná. Z uvedeného, uviedla žalobkyňa, musí cena určená vo všeobecne záväznom

nariadení obce sa považovať za cenu obvyklého nájomného. S týmto tvrdením, uviedla žalobkyňa, že
plne korešponduje listinný dôkaz - nájomná zmluva, z ktorej vyplýva, že cena nájmu za časť parcely č.
499, ktorá je predmetom konania, bola určená sumou 5 eur/m2/rok.
5.3. Čo sa týka námietky žalovanej voči platnosti VZN č. 5/2008, uviedla, že ju považuje za právne
irelevantnú, keďže predmetné všeobecne záväzné nariadenie nemôže posudzovať žalovaná a ani súd

v tomto konaní. Žalovaná, uviedla žalobkyňa, má zákonnú možnosť domáhať sa jeho zrušenia inými
právnymi prostriedkami.
5.4. Poukázala tiež na to, že medzi stranami sporu otázka právneho základu nároku už bola právne
indikovaná v konaniach tak pred okresným súdom, ako aj odvolacím súdom. Mala za to, že rozsudky v
týchto veciach sú záväzné pre strany sporu, a takto riešený vzťah medzi nimi nemôže byť riešený inak,

jedná sa o zachovanie právnej istoty a rešpektovanie § 228 ods. 1 CSP. Zároveň je treba vychádzať aj
z čl. 2 CSP, podľa ktorého každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou.
5.5. Napokon uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie, a preto ho navrhla ako vecne správne potvrdiť a zaviazať žalovanú na náhradu trov

odvolacieho konania.

6. Žalovaná v duplike na vyjadrenie žalobkyne k jej odvolaniu uviedla, že je toto vyjadrenie tendenčné,
žalobkyňa poukazuje opakovane na „ošúchané“ slovné zvraty a k vecnej stránke neuvádza ničpodstatné. Na odvolaní zotrvala, nakoľko súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal a nevyporiadal so
skutočnosťou, a to ZP č. 53/2012, 22/2015 a 21/2017. Žalobkyňa nepredložila ani jednu nájomnú zmluvu
za obdobie od roku 2009 po rok 2015, ktorú by bola uzavrela za nájomné vo výške 5 eur/m2. Tvrdenie

žalobkyne vo vyjadrení, že ona - žalovaná užíva pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne, označila za
vytrhnuté z kontextu a uviedla, že už neužíva sporný pozemok. Poukázala na LV č. XXX pre kat. úz. F.,
v ktorom na základe vkladu V-463/18 z 5.3.2018 v časti B. LV je zapísaný nový vlastník a nie žalovaná.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného včas žalovanou

ako oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 - 358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi vymedzenými žalovanou (§ 380 a § 365 CSP),
preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel pri tom k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné, rozsudok je vecne správny a ako taký ho preto potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

8. Odvolanie žalovaná podala z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP
(t.j. podala odvolanie uplatniac všetky odvolacie dôvody s výnimkou odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. a/ a c/ CSP), avšak bez uvedenia konkrétností akým spôsobom došlo, respektíve malo
dôjsť v konaní k naplneniu týchto odvolacích dôvodov.

9.1. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP pôjde vtedy, ak nesprávnym
procesným postupom súdu dochádza k znemožneniu realizácie práv strany sporu, pritom nesprávny
procesný postup musí dosiahnuť určitú a to takú intenzitu, ktorá umožní dôvodný záver o tom, že celé
konanie sa javí ako nespravodlivé. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, konkrétne
pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

9.2. V danej veci, na základe oboznámenia sa s obsahom spisu ako aj s konaním ako takým, odvolací
súd konštatuje, že nezistil žiaden taký nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo
znemožnené žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by bolo došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom z obsahu odvolania nevyplýva, v čom by táto procesná
vada mala podľa žalovanej spočívať. Odvolací súd preto uzatvára, že tento odvolací dôvod nie je daný.

10.1. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) ide o iné vady konania (napr. nesprávne realizovaná
mandukčná povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní, porušenie viazanosti súdu inými
rozhodnutiami alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného

orgánu), ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia.
10.2. Aj pokiaľ sa týka tohto odvolacieho dôvodu, odvolací súd z obsahu spisu nezistil žiadnu takú vadu
konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto aj v súvislosti s týmto
odvolacím dôvodom uzatvára, že nie je daný.

11. Pokiaľ sa týka odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a g/, tieto sú založené na
skutkových vadách rozhodnutia (vadách v skutkových zisteniach súdu) a súdne rozhodnutie nimi trpí,
ak bol nesprávny vytvorený jeho skutkový základ.

12. Podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP možno odvolanie odôvodniť tým, že súd nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V danom prípade žalovaná síce v odvolaní
tvrdila neúplnosť skutkových zistení, ktoré podľa nej viedli k predčasnému rozhodnutiu, avšak opätovne
tieto nešpecifikovala a netvrdila, aké ňou navrhnuté dôkazy súd nevykonal. Odvolací súd uvádza, že
z obsahu súdneho spisu nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorým by na návrh žalovanej nebol
vykonal akékoľvek ňou navrhnuté dôkazy. Odvolací súd nezistil danosť ani tohto odvolacieho dôvodu.

13.1. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP (zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené) môže dôjsť pri nedostatočnosti doteraz zisteného skutkového stavu z dôvodu
prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami. Ak by odvolateľka videla pochybenie v tomto procesnom

postupe súdu pri zisťovaní skutkového stavu, musela by argumentovať v odvolaní odvolacím dôvodom
podľa písm. e/ alebo f/. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s § 366
písm. d/ CSP, z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v
konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny, resp. vtedy ak sa týkajú procesnýchpodmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu alebo má byť nimi preukázané, že v
konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
13.2. Ani tvrdeniu o danosti tohto odvolacieho dôvodu nedala žalovaná odvolateľka žiaden konkrétny

rámec. Odvolací súd, pokiaľ sa týka procesného postupu súdu prvej inštancie pri zisťovaní skutkového
stavu, žiadne také okolnosti, ktoré by boli spôsobilé naplniť tento odvolací dôvod nezistil.

14. Vadou predpokladanou § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je nesprávne skutkové zistenie z vykonaných dôkazov.

K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, je daný keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju
opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy

nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne
aplikoval.

16. Súd prvej inštancie v danom prípade vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia § 451 a nasl. Obč. zák.

upravujúce inštitút bezdôvodného obohatenia a tieto ustanovenia i správne interpretoval. Odvolací
súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje a len na zdôraznenie jeho
správnosti dopĺňa nasledovné:

17. Je zrejmé, že v danom prípade nebolo medzi žalobkyňou a žalovanou sporné, že žalobkyňa je

vlastníčkou pozemku - parc. č. 499 v kat. úz. F. a žalovaná bola v spornom období vlastníčkou stavby -
budovy súp. č. 160 nachádzajúcej sa na parcele vo vlastníctve žalobkyne v rozsahu 248 m2. Rovnako
ani nebolo sporné, že medzi nimi neexistuje žiaden zmluvný vzťah, ktorým by boli upravené práva a
povinnosti žalovanej ako vlastníčky stavby postavenej na pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Je tiež
nesporné to, že užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu zakladá skutkovú podstatu bezdôvodného

obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák., pričom sa jedná o bezdôvodné obohatenie spočívajúce
v majetkovom prospechu získanom plnením bez právneho dôvodu, to znamená že užívaním cudzej
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu dochádza k tomu, že majetok žalovanej sa nezmenšil. Podľa § 456
Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

18. Spor (skutkový) medzi žalobkyňou a žalovanou existuje v tom, aká je výška bezdôvodného
obohatenia, ktorú je žalovaná povinná vydať žalobkyni. Kým žalobkyňa si nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia uplatnila vo výške 5 eur/m2/rok tak, ako takáto suma bola určená Všeobecne
záväzným nariadením č. 5/2008 o úhradách za služby poskytované obcou Stretava (za prenájom
pozemkov), žalovaná sa v týchto súvislostiach odvolávala na znalecký posudok č. 53/2012 znalca C..

U. I. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemku pre účel určenia objektívneho nájmu za
pozemok a podľa ktorého jednotková cena nájmu bola stanovená sumou 0,125 eura/m2/rok, a teda pri
rozsahu, resp. výmere 248 m2 užívaných žalovanou z predmetnej parcely č. 499, sa jedná o sumu 31
eur, ktorú už súd žalobkyni predchádzajúcim jeho rozsudkom priznal, a to právoplatne.

19. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Výška bezdôvodného obohatenia spočívajúca v užívaní pozemku bez uzavretej nájomnej zmluvy sa
určuje peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie
obdobných pozemkov, spravidla práve formou nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol
povinný plniť podľa nájomnej zmluvy.

20. Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

21. Pri posudzovaní rozsahu obohatenia, ktoré má byť vydané, je rozhodujúci stav v okamihu, keď
bolo bezdôvodné obohatenie nadobudnuté, napr. prijatím plnenia bez právneho dôvodu. Rozsah práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa odvíja od toho, aký majetkový prospech obohatený získal.Zákon uprednostňuje vydanie bezdôvodného obohatenia in natura. Pre prípad, že takéto vydanie
nie je objektívne možné, nastupuje povinnosť poskytnúť peňažnú náhradu, ktorej výška predstavuje
protihodnotu toho, čo bolo získané bezdôvodným obohatením. V prípade bezdôvodného obohatenia

získaného užívaním cudzej veci bez právneho dôvodu, sa výška odvíja od výšky prospechu, ktorý získal
ten,ktosaobohatil.Vprípadeužívanianehnuteľnostisavýškabezdôvodnéhoobohateniamusíporovnať
s obvyklou výškou nájomného v danom mieste a v danom čase (R 25/1986).

22. Na základe uvedeného správne súd prvej inštancie pri určovaní výšky uplatneného nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzal zo Všeobecne záväzného nariadenia č. 5/2008 o
úhradách za služby poskytované obcou Stretava, účinného od 1.1.2009, pretože takto určená výška
zodpovedá obvyklej výške nájomného v danom čase a na danom mieste.

23. Súd prvej inštancie svoj záver, že v danom prípade sa musí cena určená vo VZN považovať za
cenu obvyklého nájomného dostatočne odôvodnil (žalovaná užíva pozemky vo vlastníctve žalobkyne -

obce, pričom obec svojim VZN stanovila výšku nájomného za užívanie obecných pozemkov, určila, že
tieto ceny sú záväzné a nemôže ich meniť ani starosta obce uzatvárajúci za obec zmluvy a je viazaný
určenou cenou s výnimkami, ak ide o prípady sociálne alebo prípady, kde je cena určená minimálnou
alebo maximálnou hodnotou). Správne podotkol, že ak by žalovaná chcela uzavrieť nájomnú zmluvu,
nemohla by ju uzavrieť za iných podmienok ako určuje VZN.

24.1. Odvolací súd dodáva, že Všeobecne záväzné nariadenie č. 5/2008 nie je tak, ako tvrdí žalovaná
„len jednostranným vyhlásením obce, ktoré je v rozpore s Občianskym zákonníkom, zákonom o cenách
i vyhláškou MS SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku“.
24.2. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec môže vo veciach územnej

samosprávy vydávať nariadenia, ktoré nesmú byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi
a medzinárodnými zmluvami. Všeobecne záväzné nariadenie je normatívnym právnym aktom vydaným
obecným zastupiteľstvom, ktorého obsah je záväzný pre všetky fyzické osoby a právnické osoby trvalo
alebo prechodne, náhodne či jednorazovo sa zdržiavajúce na tom - ktorom území obce. Je výsledkom
činnosti obecného zastupiteľstva, ktorému táto právomoc je vyhradená § 11 ods. 4 písm. g/ zák. o

obecnom zriadení.
24.3. Obec prijala toto všeobecne záväzné nariadenie v rámci samosprávnej pôsobnosti (v § 4 ods. 4
zákona o obecnom zriadení je upravené dôležité interpretačné pravidlo, podľa ktorého, ak zákon pri
úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide
o výkon samosprávnej pôsobnosti obce) zabezpečujúc výkon vlastných záležitostí vo vlastnom mene a

na vlastnú zodpovednosť. Je preskúmateľné z hľadiska ústavnosti a zákonnosti.
24.4. Všeobecne záväzné nariadenie prípadne jeho časť alebo niektoré ustanovenia strácajú účinnosť
dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd na návrh prokurátora rozhodnutím vysloví,
že medzi všeobecne záväzným nariadením o veciach územnej samosprávy a zákonom je nesúlad. V
súdenej veci taká situácia nenastala.

25. VZN nie je preto v rozpore s § 6 ods. 1 zák. o obecnom zriadení ani s § 671 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Nie je zrejmé, v čom by mal byť rozpor VZN s § 2 a § 8 zák. č. 18/1996 Z.z., keďže §
8 upravuje základné pravidlá pri uplatňovaní regulácie cien a v danom prípade nejedná sa o cenu
regulovanú a vôbec nie je zrejmé, prečo by malo byť v rozpore s § 2 zák. o cenách, ktorý vymedzuje

základné pojmy a ani nie je zrejmé, resp. žalobkyňa netvrdí žiaden konkrétny rozpor VZN s vyhl. č.
492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá upravuje metódy a postupy stanovenia
všeobecnej hodnoty majetku znalcom. Tak isto nemôže byť dôvodom pre nepoužitie VZN pre účely
hodnotynájomnéhoakovýškybezdôvodnéhoobohateniavdanomprípadeto,žežalobkyňanepredložila
ani jednu nájomnú zmluvu za obdobie od roku 2009 do roku 2015 s nájomným vo výške 5 eur/m2. Je

totiž zrejmé, že nebolo preukázané, že by v danom období žalobkyňa uzatvárala nájomné zmluvy na
prenájom pozemkov za cenu inú, než VZN stanovenou sumou 5 eur/m2, len ktorá skutočnosť by mohla
vyvolať odôvodnené pochybnosti o určení výšky bezdôvodného obohatenia vzniknutého žalovanej.

26. Odôvodnenie napadnutého rozsudku ako celok spĺňa náležitosti zákonného odôvodnenia

rozhodnutia v zmysle § 393 ods. 2 CSP, keďže súd jasne a zreteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil a ako vec právne posúdil. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie
vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlades ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových
strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosť
súdneho rozhodnutia.

27. Napokon odvolací súd má za potrebné vyjadriť sa v stručnosti k nesúhlasu prejavenému žalovanou s
tým,abysúdprirozhodovaníprihliadalnainérozhodnutiasúdovvobdobnýchveciachmajúczato,ženie
sú pre súd záväzné. Odvolací súd dáva za pravdu názoru odvolateľky - žalovanej, že v kontinentálnom
právnom systéme súd nie je viazaný záväzne rozhodnutiami iných súdov, je však potrebné si uvedomiť,

že jednou zo základných čŕt právneho štátu je zásada právnej istoty, ktorá je súčasťou práva na
spravodlivý proces a navyše je explicitne vyjadrená ako základný princíp sporového konania v článku
2 odsek 2 Civilného sporového poriadku.

28. Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že je jeho povinnosťou prihliadnuť aj na jeho vlastnú judikatúru,
resp. rozhodnutia iných senátov toho istého súdu a túto rozhodovaciu prax zohľadniť bez ohľadu na

to, či na ňu samotné strany sporu poukazujú. Tento záver vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 279/2017. Súd prvej inštancie preto správne v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že
z rovnakého skutkového a právneho záveru vychádzal Okresný súd Michalovce v rozhodnutiach v
označených konaniach, ktoré všetky tieto rozhodnutia (21C/82/2017, 16C/130/2011 a 19C/1/2015) boli
potvrdené rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach (2Co/288/2008, 2Co/119/2012 a 1Co/741/2015).

Vo všetkých týchto rozhodnutiach bola právoplatne určená výška bezdôvodného obohatenia sumou 5
eur/m2/rok.

29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo výroku vo
veci samej potvrdil, rovnako aj vo výroku o trovách konania (§ 387 ods. 1 CSP).

30. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd i o trovách odvolacieho
konania, a to podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu
úspešná, právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej, ktorá v odvolacom konaní úspech
nemala.

31. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 6. mája 2021 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského
súdu v Košiciach, č. dv. 215, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň
zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu dňa 28.4. 2021.

32. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).