Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoCsp/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421203025
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4421203025.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň JUDr.
Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48,
811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48,
811 07 Bratislava, proti žalovanej: W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX E. Y., zastúpenej:
Občianske združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147

688, o zaplatenie sumy 7 870,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 17. decembra 2021 č.k. 13Csp/91/2021-127, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 764,60 eura s prislúchajúcim
úrokom z omeškania, rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17. decembra 2021 č.k.
13Csp/91/2021-127 v tejto časti zrušuje a konanie v tejto časti zastavuje.

II. V ostatnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 870,46 eura
s 5 % úrokom z omeškania ročne od 28.11.2018 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil

ustanoveniami § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503, § 504, § 388, § 392, § 397, § 506 obchodného
zákonníka, § 517 ods. 2, § 51, § 52, § 53, § 54 ods. 1,2, § 3 ods. 1, § 39, Občianskeho zákonníka, §
9 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 11.6.2015.
1.2. Súd prvej inštancie právny vzťah založený predmetnou zmluvou kvalifikoval ako spotrebiteľský
a aplikoval naň ustanovenia osobitných právnych noriem prijatých na ochranu spotrebiteľa (zák. o

ochrane spotrebiteľa, Občiansky zákonník, zák. o spotrebiteľských úveroch) a Smernice Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z vykonaného dokazovania
a zhodných vyjadrení strán sporu, mal preukázané, že dňa 25.04.2017 uzavreli právny predchodca
žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zmluvu o úvere č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe
ktorej bol žalovanej poskytnutý úver v sume 10 000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 120
mesačných splátkach po 171,15 eur počnúc od 20.05.2017 do 20.04.2027 pri úroku vo výške 17,90

%, RPMN vo výške 17,90 %, priemernej RPMN vo výške 8,99 % a celkovo zaplatiť sumu 20 538 eur.
Žalovanázvyššieuvedenéhoúverusplatilasumu4914,95eura aprenesplácanieúverudošlozostrany
žalovaného k vyhláseniu jeho predčasnej splatnosti. Konštatoval, že zmluva obsahuje výšku, počet a
termíny splátok istiny (v rámci toho anuitne i úrokov a iných poplatkov ), pričom tieto sú stanovené v
súlade so Smernicou i zákonom, keď počet splátok je 120, výška jednotlivej splátky a jej splatnosť je
171,15 eura mesačne 20. deň v kalendárnom mesiaci (splatnosť úrokov a poplatkov- mesačne, ku dňu

splatnostisplátkyvkalendárnommesiaci),pričomúverjesplatnýodprvejsplátky-20.05.2017akonečnásplatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.04.2027. Konštatoval, že predmetná zmluva obsahuje všetky
zákonom predpísané náležitosti.
1.3. Vzhľadom na ustanovenia § 497 a 499 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie považoval za

vylúčené preskúmavať neprijateľnosť dohody o úroku z úveru a dohody o odplate za poskytnutý úver.
Navyše z (teoretického) prieskumu neprijateľnosti považoval na vylúčené preskúmavať obsah hlavného
predmetu plnenia a tiež cenové dojednanie. Uviedol, že spotrebiteľský prieskum je vylúčený, ak by sa
mal týkať hlavného predmetu plnenia alebo primeranosti ceny, keďže podstatou záväzku dlžníka je
vrátiťposkytnutéprostriedkyazaplatiťcelkovúodplatuzaposkytnutieaužívanieúverovýchprostriedkov,

pričom v tomto prípade žalobca presne vedel (mal a mohol vedieť) akú odplatu za úver je povinný
zaplatiť, keď zmluvu podpísal, súhlasil s ňou a mal by ju pri akceptácii jej znenia rešpektovať. Nakoľko
dohoda o uvedenom je cenovým dojednaním dospel k záveru o nemožnosti, neprijateľnosti, resp. o
vylúčení prieskumu potencionálnej neprijateľnosti, resp. vylúčení takéhoto prieskumu.
1.4. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanou, túto súd prvej inštancie považoval za
nedôvodnú. Uviedol, že ide o úverový vzťah, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka,

v ktorých platí všeobecná 4 ročná premlčacia lehota (§ 397 ObZ). Konštatoval, že premlčacia doba
začala podľa § 391 a 392 ods. 2 ObZ plynúť doručením oznámenia žalobcu zo dňa 22.11.2018 (pretože
oznámenie o zosplatnení celého úveru uvedeným spôsobom bolo žalovanej doručované v tento deň do
vlastných rúk, pričom žalovaná tvrdenia žalobcu o jeho doručení nenamietala ) a že žaloba bola na
súde podaná dňa 29.06.2021, preto nárok premlčaný nie je.

1.5. K námietke žalovanej, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, uviedol,
že žalovaná toto svoje tvrdenie nepreukázala. Hoci tvrdila, že predmetná úverová zmluva neobsahuje
všetky zákonné náležitosti, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. a preto nie je oprávnený požadovať od nej jednorazové splatenie úveru, svoje dôkazné
bremeno neuniesla. Mal za nepochybné, že predmetná zmluva obsahuje všetky obligatórne zákonné

náležitosti a nezistil ani žiadnu ďalšiu skutočnosť, ktorá by mohla spôsobiť, že by tento úver mal byť
bezúročný a bez poplatkov (ako to predpokladá § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch). V
zmluve bol dojednaný anuitný spôsob splácania, t.j. plnenie záväzku dlžníka vrátiť úver a úrok za
jeho poskytnutie bolo dohodnuté v mesačných splátkach s rovnakou výškou, pričom každou splátkou
dochádza k postupnému umorovaniu (premenlivej ) časti istiny, resp. k platbe úroku. Tvrdenie

žalovanej o tom, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. a preto nie je oprávnený požadovať od neho jednorazové splatenie úveru neboli ničím podložené,
žalovaná sa obmedzila iba na toto konštatovanie a to bez toho, aby aspoň čo len tvrdila na čom svoje
tvrdenie zakladá, nie ešte že by bol toto tvrdenie aj preukázala. Preto konštatoval, že ani v tejto časti
žalovaná svoje dôkazné bremeno neuniesla. Prieskumnou činnosťou zistil, že by žalobca od žalovanej

požadoval (a tá ich aj predložila) a teda nemožno konštatovať, že by žalobca nebol konal s odbornou
starostlivosťou a že by preto nemohol požadovať jednorazové zaplatenie úveru.
1.6. K namietanej výške úroku súd prvej inštancie konštatoval, že v čase uzavretia úverovej zmluvy
medzi stranami sporu bola priemerná výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru v SR 9,97 % (podľa
NBS),výškaúverudohodnutázmluvoubolapritom17,90%.Poukázalnaskutočnosť,žežalovanávčase

podpisu úverovej zmluvy výšku úroku nenamietala a súhlasila s ňou, následne úver riadne nesplácala,
prestala ho platiť úplne, a až po začatí konania voči nej začala výšku úroku namietať. Jednak výšku
dohodnutého úroku 17,90 % ročne pri v tom čase priemernej výške úroku 9,97 % nepovažoval za
neprimeranú, najmä ak žalovaná s ňou súhlasila. Išlo o úver v pomerne vysokej sume, ktorý pritom nebol
zabezpečený záložným právom, či inak, preto mal zato, že dohodnutá výška úroku je situácii primeraná

a tvrdenia žalovanej považoval za účelové v snahe vyhnúť sa splateniu dlhu, ku splateniu ktorého sa
pôvodne zaviazala.
1.7. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú i k
zaplateniu úroku z omeškania vo výške stanovenej § 369 ods. 2 a § 369a Obchodného zákonníka v
znení zákona č. 9/2013 Z.z. v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z.,

keďže žalovaná je s platením peňažného dlhu v omeškaní, a to od zosplatnenia celého úveru, pričom
o tom, že je v omeškaní vedela najmenej od 02.10.2018, kedy prevzala výzvu žalobcu. Pokiaľ sa však
žalobca úroku z omeškania domáhal až od 28.11.2018 rozhodol v súlade s ním.
1.8.O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi v konaní plne
úspešnému priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov

konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
2.1. Žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodila ustanovením § 365 ods. 1
CSPb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia vecí.
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.
2.2. Namietala, že súd prvej inštancie neoboznámil strany sporu o sporných a nesporných
skutočnostiach a o predbežnom právnom posúdení veci podľa § 181 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam do tej miery, že bolo
porušené jej právo na spravodlivý súdny proces, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pričom vzniknuté
nedostatky nemožno za žiadnych okolností napraviť v odvolacom konaní.
2.3. Namietala, že odôvodnenie rozsudku ohľadom výpočtu RPMN je zo strany súdu prvej inštancie
arbitrárne. Nie je vysvetlený právny názor súdu z akých údajov v zmluve sa malo vychádzať, neobsahuje
žiadny vzorec a ani prepočet. Iba konštatovanie čo je vlastne RPMN v bode 49. rozsudku. Dôvody

neboli uvedené ani v bode 50. rozsudku. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 55. dôvodil tým, že neuniesla
dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, namietala, že tieto
skutočnosti musí preukázať žalobca.
2.4. S poukazom na body 53. a 54. napadnutého rozsudku namietala, že takéto odôvodnenie súdu prvej
inštancie je nepreskúmateľné, pretože nemá vedomosť o aplikácii právnych noriem, ktoré súd použil.

Tvrdila, že z obsahu zmluvy o úvere a jej súčasti je zrejmé, že zmluva o úvere neobsahuje viacero
podstatných náležitostí, napríklad náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) zák. č. 129/2010 Z.z. adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Za podstatnú považovala
povinnosťveriteľaskúmaťbonituaveriteľtútodostatočneresp.vôbec neskúmalaktomuaninepredložil
žiadny dôkaz. Pritom pri podpise zmluvy súčasne splácala tri kreditné karty, a splátky platené na tieto

tri úvery predstavovali úhrnom sumu 409 eur (Kreditná karta Cetelem - 164 eur, Kreditná karta Quatro
- 150 eur, Kreditná karta Quatro - 95 eur). Okrem toho mala aj iné úvery, ktoré bola neskôr nútená
refinancovať, pretože sa postupne dostávala do dlhovej pasce. Z toho dôvodu prestala jednotlivé úvery
prestala splácať. Pri príjme 550 eur určite nebola dodržaná odborná starostlivosť. Mala zato, že súd
prvej inštancie jej ako spotrebiteľke neposkytol náležitú ochranu ex offo, ako to vyplýva zo zákonnej

úpravy a nesúdil relevantné otázky pre správne a spravodlivé rozhodnutie veci.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za vecne správne. Výška dojednanej odplaty nie je v rozpore s dobrými mravmi a súd prvej inštancie
sa dostatočne vysporiadal s právnou a skutkovou stránkou veci, a na základe vykonaných dôkazov
dospelksprávnymskutkovýmzisteniam. Odplatazaposkytnutiespotrebiteľskéhoúverunachádzasvoje

vyjadrenievRPMNvovýške17,90%zhodnesdojednanouúrokovousadzbou,nakoľkojedinouodplatou
poskytnutého úveru je zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery so splatnosťou od
5 do 10 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MFSR v súlade s § 21 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z. v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2016 so stavom ku dňu 31.12.2016

predstavovala 9,36 %. Najvyššia prípustná výška odplaty podľa § 53 ods. 6 OZ v spojení s §1a
ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. predstavovala 18,72 %, tj. 2x priemernej RPMN 9,36
%. Preto výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 17,90
% neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch podľa § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so

zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
podľa ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 01.01.2015. RPMN
bola v úverovej zmluve vypočítaná podľa vzorca na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
zverejneného v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Jeho právny predchodca pred uzatvorením
zmluvy o úvere skúmal schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou.

Žalovaná zároveň podpisom danej zmluvy prehlásila, že všetky ňou uvádzané údaje sú pravdivé.
Žalovaná taktiež prehlásila, že ku dňu podpisu zmluvy jej neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by
mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy,
teda žalovaná mala možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporovala. Zmluvnépodmienky boli žalovanou riadne podpísané. Žalovaná zároveň preukázala výšku mesačného príjmu.
Zmluvnestanovenávýškamesačnejsplátkysatakspoukazomnažalovanouuvádzanéhodnotyjavíako
primeraná.Žalovanáspočiatkuriadnehradilapredpísanésplátkyajehoprávnypredchodcanemaldosah

na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanej riadne splácať poskytnutý úver a o týchto
ani nemohol mať vedomosť. Žalovaná žiadnym spôsobom neinformovala jeho právneho predchodcu o
zmene finančných pomerov, ktoré by jej znemožnili riadne splácanie poskytnutého úveru. Ani nepodala
žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky. Veriteľ si vyžiadal od žalovanej za účelom overenia jej
bonity súhlas s použitím jej osobných údajov za účelom preverenia jej úverovej histórie v Nebankovom

registri klientskych informácií ako aj s cieľom preverenia existencie jej pracovného pomeru v Sociálnej
poisťovni. Preto sa veriteľ nedopustil konania, ktoré predstavuje hrubé porušenie povinnosti podľa §
7 ods. 1, za ktoré by prichádzala do úvahy sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského
úveru podľa v § 11 ods. 2 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch. Navrhoval, aby odvolací súd
rozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdilapriznalmuprávonanáhradutrovodvolacieho
konania v plnom rozsahu.

4. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.04.2022 Okresnému súdu oznámil, že
žalovaná od podania žaloby vykonala úhrady v sume 500 eur platbami dňa 14.05.2021, 15.06.2021,
14.07.2021, 11.08.2021, 14.09.2021, 13.10.2021, 11.11.2021 20.12.2021, 14.01.2022, 10.02.2022 vždy
po 50 eur. Z uvedeného dôvodu vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 500 eur s prislúchajúcim úrokom
z omeškania späť a navrhoval konanie v tejto časti zastaviť. Žalobu ďalej vzal späť žalobu v časti o

zaplatenie uplatnenej náhrady nákladov v sume 264,60 eura a navrhoval konanie aj v tejto časti zastaviť.
V zmysle ustanovenia § 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. žiadal o vrátenie kráteného súdneho
poplatku v späťvzatej časti konania. Upravil petit žaloby a navrhoval, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi sumu 7 105,86 eura, a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 605,86 eura od
28.11.2018 do 14.05.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 555,86 eura od 15.05.2021

do 15.06.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 505,86 eura od 16.06.2021 do
14.07.2021,úrokzomeškaniavovýške5%ročne zosumy 7455,86euraod15.07.2021do11.08.2021,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 405,86 eura od 12.08.2021 do 14.09.2021, úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 355,86 eura od 15.09.2021 do 13.10.2021, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 7 305,86 eura od 14.10.2021 do 11.11.2021, úrok z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 7 255,86 eura od 12.11.2021 do 20.12.2021, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 7 205,86 eura od 21.12.2021 do 14.01.2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
7 155,86 eura od 15.01.2022 do 10.02.2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 105,86
eura od 11.02.2022 do dňa zaplatenia všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal
mu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

5. Žalovaná na výzvu odvolacieho súdu nereagovala a k čiastočnému späťvzatiu žaloby sa písomne
nevyjadrila.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) v prvom rade preskúmal účinnosť späťvzatia žaloby
a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre rozhodnutie o pripustení späťvzatia.
7. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
8. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.
9. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich

odsekov primerane.
10.Žalobcavzalžalobuspäťvčastiozaplateniesumy764,60eurasprislúchajúcimúrokomzomeškania
po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalovaná sa
k späťvzatiu nevyjadrila, neoznámila, že so späťvzatím žaloby s vážnych dôvodov nesúhlasí, preto
odvolací súd v súlade s ustanovením § 370 CSP späťvzatie v uvedenej časti pripustil, rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil a konanie v tejto časti zastavil.
11. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi
a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, preto napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie v ostatnej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
13. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
14. Predmetom konania v danej veci bola žaloba, ktorou sa žalobca domáhala voči žalovanej zaplatenia
sumy 7 870,46 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 28.11.2018 do zaplatenia. Súd prvej inštancie
žalobe vyhovel. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy

764,60 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a odvolací súd späťvzatie v tejto časti pripustil,
rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17. decembra 2021 č.k. 13Csp/91/2021-127 v tejto časti
zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Po čiastočnom zastavení konania zostal predmetom prieskumu
odvolacieho súdu, v dôsledku odvolania podaného žalovanou, rozsudok súdu prvej inštancie v časti o
zaplatenie sumy 7 105,86 eura a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 105,86 eura od
11.02.2022 do dňa zaplatenia.

15.1. Žalovaná v odvolaní namietala vadu konania spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe
súdu prvej inštancie, ktorý jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). K uvedenej
námietke argumentovala, že súd prvej inštancie neoboznámil strany sporu o sporných a nesporných
skutočnostiach a o predbežnom právnom posúdení veci podľa § 181 ods. 2 CSP.

15.2. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je
možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou
tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby

sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS
252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). V danej veci súd prvej inštancie nariadil pojednávanie
na deň 19.11.2021, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Právny zástupca žalobcu
sa na pojednávanie nedostavil z dôvodu hospodárnosti, svoju neúčasť ospravedlnil a navrhol, aby súd

prvej inštancie rozhodol na základe predložených listinných dôkazov v jeho neprítomnosti. Žalovaná sa
pojednávania nezúčastnila. Do spisu bolo doručené splnomocnenie žalovanej udelené jej zástupcovi
dňa 17.10.2021, pričom zástupca žalovanej sa z účasti z pojednávania ospravedlnil a žiadal, aby bolo
rozhodnuté v jeho neprítomnosti. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol v neprítomnosti
strán sporu a ich zástupcov. Zo zápisnice vyplýva, že po otvorení pojednávania súd prvej inštancie

predniesol predbežné právne posúdenie a uviedol, ktoré skutkové a právne tvrdenia považuje za sporné
a ktoré dôkazy vykoná. Odvolací súd posudzujúc procesný postup súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že ním nebolo žalovanej znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).
16.1. Žalovaná ďalej v odvolaní namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). K uvedenej námietke argumentovala, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, nakoľko jeho odôvodnenie ohľadom výpočtu RPMN v
bode 49 je iba konštatovaním čo vlastne je RPMN, nie je vysvetlený právny názor súdu z akých údajov
v zmluve sa malo vychádzať, a neobsahuje žiadny vzorec a ani prepočet. Ďalej argumentovala, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, pričom poukázala na body 50., 52., 55., 53. a

54 rozsudku. Tvrdila, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej námietkami nielen voči správnosti
RPMN, ale ani s tvrdením, že veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z., pričom uzavrel, že svoje tvrdenie nepreukázala. Navyše len všeobecne uviedol že
zmluva obsahuje obligatórne náležitosti.
16.2. Vada namietaná žalovanou spočívajúca v arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti odôvodnenia

rozsudku súdu prvej inštancie je vadou konania vymedzenou v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d)
CSP. Vo svojej podstate ide o porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý
proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov
aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne

zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa
neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právneargumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť k
záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a
jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej
interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých

dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené.
16.3. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie absolútne nespĺňa požiadavku
riadneho odôvodnenia. Súd prvej inštancie síce uviedol, čoho sa žalobca domáhal a ako sa vo veci
vyjadrila žalovaná v odpore, s námietkami žalovanej sa však dôsledne nezaoberal. Žalovaná totiž
konkrétne namietala, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, a to výšku, počet a termíny splátok,
v zmluve chýba adresa predávajúceho, je v nej nesprávne uvedená RPMN a rozdielna konečná suma,

z ktorých dôvodov tvrdila, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej tvrdila, že úroková sadzba 17,90
% ročne presahuje najvyššiu prípustnú mieru a je v rozpore s dobrými mravmi, že žalobca neskúmal jej
bonitu v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a vzniesla námietku premlčania. Súd prvej inštancie
tieto námietky v zásade nevyhodnotil, okrem námietky premlčania, pri vyhodnotení ktorej neprávne
aplikoval 4-ročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka, hoci správne dospel k záveru, že

v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah. Navyše pokiaľ aj v rozsudku citoval ustanovenia zákona č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, v odôvodnení opakovane uviedol
zákon č. 258/2001 Z.z., ktorého výklad aplikoval na danú vec (body 27, 37). Súd prvej inštancie v
rozsudku rozsiahlo teoretizoval o náležitostiach zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z.z., túto teóriu
však na prejednávanú vec konkrétne neaplikoval. Dôvody v rozsudku vo vzťahu k tejto prejednávanej

veci sú nezrozumiteľné a zmätočné. Odôvodnenie pre absenciu zrozumiteľných dôvodov nemôže byť
odôvodnením rozsudku tak, ako to malo na zreteli ustanovenie § 220 ods. 2 CSP. Keďže odvolací
súd nemohol preskúmať, vzhľadom na podané odvolanie žalovanej, napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v zostávajúcej časti pre nedostatok konkrétnych, jasných a určitých dôvodov, stáva sa tento
rozsudok nepreskúmateľným. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý nie je možné odvolacím súdom

preskúmať trpí vadou podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.
17.1. Odvolací súd sa z dôvodu hospodárnosti zaoberal námietkami žalovanej v odvolaní.
Pokiaľ žalovaná tvrdila, že v zmluve absentovali náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. napríklad výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a adresa predávajúceho,
preto sa úver podľa § 11 považoval za bezúročný a bez poplatkov, s týmto tvrdením sa odvolací súd

nestotožnil. Adresa veriteľa (právneho predchodcu žalobcu) je uvedená v záhlaví zmluvy. Čo sa týka
výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, odvolací súd dodáva, že zákon č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť dňa 11.06.2010. Podľa jeho prílohy č. 1
prebral právne záväzné akty Európskej únie, okrem iného Smernicu Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/

EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.5.2008). Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza: h) výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
úveru na účely splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje
harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve

ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu
eurokonformnému výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy) zodpovedá výklad v tom zmysle, že spojenie „výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“ je potrebné vnímať tak, že sa tým myslí splátka obsahujúca istinu,
úroky a poplatky, pri ktorej má byť uvedená výška, dátum, alebo iný dostatočne určitý údaj o splatnosti

splátky, a ich počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia by bol v priamom rozpore so smernicou
2008/48/ES. K tomu odvolací súd poukazuje na Rozsudok súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra
2016 vo veci C-42/15. Z jeho bodu 59 vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa
má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky

bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia
tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Na uvedený
rozsudok reagoval legislatívny návrh, ktorý novelizoval zákon č. 129/2010 Z.z. tak, že ustanovenie § 9
ods. 2 upravujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa nahrádza slovami „frekvencia splátok“.Predmetný návrh zákona bol schválený a nadobudol účinnosť dňa 01.05.2018. Legislatíva tak reagovala
na stav, podľa ktorého niektoré súdy vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu nesúladne so smernicou
2008/48/ES.

17.2.Knámietkežalovanej,žeúrokovásadzba17,90%ročnepresahujenajvyššiuprípustnúmieruajev
rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd uvádza, že v čase uzavretia zmluvy odplata nesmela podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch a jej prípustnosť sa posudzovala s prihliadnutím na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob
a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti

(§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). Odplatou je potrebné
chápať celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a
náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím
bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok (§

2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.). Podľa názoru odvolacieho súdu najvyššiu prípustnú odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi bolo v danej veci potrebné preskúmať v súlade
s ustanovením § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.
17.3. K otázke postupu veriteľa s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa

odvolací súd stotožňuje s námietkou žalovanej, podľa ktorej dôkazné bremeno preukázania, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy splnil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, znáša žalobca.
17.4. K námietke premlčania vznesenej žalovanou odvolací súd uvádza, že v predchádzajúcom období
bola súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov, vyplývajúcich z úverových a podobných zmlúv,

vrátanezmlúvoosobnomúčteuzavretýchmedzibankouaspotrebiteľompodľaObchodnéhozákonníka,
nejednotná pri posudzovaní týchto právnych vzťahov v otázke premlčania. Novela Občianskeho
zákonníka, vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. v znení zákona č. 151/2014 Z. z. v bode 1. v § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka, pripojila vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva“. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a právny predpis, ktorého
je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom. Citovaná právna úprava dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe
v otázke premlčania pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka
aj pred účinnosťou tejto novely. Z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014 Z.z. vyplýva, že na zmluvy

uzatváranéspotrebiteľmi,sapoužijúustanoveniaObčianskehozákonníkaanieObchodnéhozákonníka.
Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že sa ich
vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to bude
platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie
spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku nie je upravená,

tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí, sa na všetko ostatné bude
vzťahovať Občiansky zákonník. Uvedené znamená, že na premlčaciu dobu v spotrebiteľských zmluvách
treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku (§ 101), teda trojročnú premlčaciu dobu. K otázke
plynutia premlčacej doby odvolací súd dáva ďalej do pozornosti aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu SR. Jednak ide o uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15.12.2022 sp.zn. 4Cdo/132/2021, podľa

ktorého aplikácia osobitného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských
vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla podľa druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka. Ak ide o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, pri premlčaní práva dodávateľa
na zaplatenie celej pohľadávky pri strate výhody splátok (§ 565 Občianskeho zákonníka) sa začiatok
plynutia premlčacej doby spravuje všeobecným ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka. Ďalej

je to uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.11.2022 sp.zn. 5Cdo/224/2021, v ktorom bol vyslovený
názor, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého
zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu
ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v
lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa.
Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka).18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej
časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu tejto časti podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na
ďalšie konanie, v ktorom sa bude zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku, po čiastočnom zastavení

konania odvolacím súdom. V prvom rade sa súd prvej inštancie vysporiada s úpravou žalobného návrhu,
tak ako ho žalobca uvádza vo vyjadrení na č.l. 249. Následne posúdi skutkové tvrdenia žalobcu a
žalovanej, a opätovne rozhodne, pričom sa bude riadiť právnymi názormi odvolacieho súdu uvedenými
v bode 17. Vysporiada so všetkými námietkami žalovanej uvedenými v odpore ako i v odvolaní. Svoje
rozhodnutienáležite,vsúladesustanovením§220ods.2CSP,odôvodní.Zároveňrozhodneajotrovách

konania, vrátane trov konania vo vzťahu k zastavujúcej časti a trov odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).