Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114201670
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5114201670.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: P. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, právne zastúpený spoločnosťou LEGAL POINT, s.r.o., so sídlom
Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., so
sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpený JUDr. Gabrielou Reichovou,
advokátkou, s miestom výkonu činnosti V. Z. X, F., v konaní o zaplatenie 431 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/132/2014-181 zo dňa 26.04.2017,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 431,- eur
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 431,- eur od 10.02.2012 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania od žalovaného v celom rozsahu.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 4,
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., ako aj ustanovenia § 427 ods. 1, 2, § 428, § 442, § 100, § 106
ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Zodpovednosť za škodu spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle ust. §
427 a nasl. OZ spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa
teda nevyžaduje zavinené konanie. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o

zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a medzi
osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Vzhľadom
na to, že aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom
vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou
pôvod v prevádzke, zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 prvej vety Občianskeho zákonníka
nemožno zbaviť. Pokiaľ aj žalovaný v konaní pôvodne namietal skutkový základ s tým, že poškodený
nepreukázal predpoklady vzniku práva na náhradu škody, v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie

zo dňa 28.09.2015 už tieto námietky neuvádzal. V konaní bolo definitívne ustálené a bolo nepochybné,
že k vzniku škody - poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle EČV: KM 350 AU došlo pri
škodovej udalosti dňa 20.12.2011 následkom vymrštenia kameňa pri prevádzke motorového vozidla
EČV: BL 926 AY, preto je daná príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkoumotorového vozidla škodcu a vzniknutou škodou. Výška škody 431,- eur konaní sporná taktiež nebola,
vyplynula jednoznačne z faktúry č. 201200012 zo dňa 16.01.2012, ktorou dodávateľ Autosklo Žilina,
s.r.o., žalobcovi fakturoval čelné sklo a materiál na jeho opravu, spolu s montážou, vo výške 431,- eur

a z preukázaného uhradenia faktúry žalobcom dodávateľovi, podľa príjmového pokladničného dokladu
dňa 20.01.2012. Žalovaný ako odvolacie dôvody uviedol premlčanie práva žalobcu na náhradu
škody a tvrdenia, ktorými spochybňoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Odvolací súd uzavrel, že
žaloba bola podaná do uplynutia premlčacej doby, keď bola dňa 20.01.2014 doručená vecne a miestne
príslušnému súdu, preto pokiaľ žalovaný aj po odvolacom konaní zotrval na námietke

premlčania, súd poukazuje, že táto otázka bola záväzným spôsobom vyriešená v odvolacom konaní.
Spornou bola vecná aktívna legitimácia žalobcu, žalovaná strana namietala, že v zmysle vyjadrenia
žalobcu na pojednávaní bola vlastníkom vozidla leasingová spoločnosť. Z dokazovania vykonaného
dopytom na OR PZ v Žiline, Okresný dopravný inšpektorát mal súd zo správy zo dňa 03.04.2017
preukázané, že v čase od 06.05.2011 do 23.05.2016, do ktorého obdobia spadá aj deň škodovej udalosti
20.12.2011, bol vlastníkom a držiteľom motorového vozidla EČV: KM 350 AU žalobca. Zo zmluvy

o spotrebnom úvere č. ÚZF/11/90738 uzatvorenej dňa 04.05.2011 mal súd preukázaný len spôsob
financovania kúpy motorového vozidla Peugeot Partner FT Origin 190 C Classe II 1.6 HDi 75 VIN:
VF3GC9HWCAN539096, rok výroby: 2011 žalobcom, a síce, že časť kúpnej ceny vo výške 3.492,- eur z
celkovejkúpnejcenyzamotorovévozidlo vovýške11.640,-euruhradilžalobcavopredanačasť
kúpnej ceny vo výške 8.148,- eur mu bol práve uvedenou zmluvou o spotrebnom úvere č. ÚZF/11/90738

poskytnutý úver. Z ďalších listinných dôkazov - protokolu o prevzatí predmetu financovania k zmluve
UZF/11/90738 a z preberacieho protokolu zo dňa 04.05.2011 mal súd preukázanú tú skutočnosť, že
žalobcovi bolo predmetné motorové vozidlo fyzicky odovzdané. Významný dôkazom pre posúdenie
otázky vecnej aktívnej legitimácie žalobcu je práve správa OR PZ v Žiline zo dňa 03.04.2017, pričom
iný dôkaz, preukazujúci vlastnícke právo inej osoby ako žalobcu k motorovému vozidlu EČV: KM 350

AU v čase škodovej udalosti obsahom súdneho spisu nie je. Súd tak mal nepochybne preukázanú
vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu pre toto konanie. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného namietala,
že nie je preukázané, či škodová udalosť nebola zlikvidovaná z havarijného poistenia, ktorú námietku
uplatnila na poslednom pojednávaní konanom dňa 26.04.2017 potom, ako sa oboznámila so Zmluvou
o spotrebnom úvere č. ÚZF/11/90738 uzatvorenou dňa 04.05.2011, a navrhla na túto otázku vykonať

dokazovanie, súd toto dokazovanie nepripustil. Súd má za to, že skutočnosť, že motorové vozidlo EČV:
KM 350 AU bolo aj havarijne poistené, vyplýva aj z listinného dôkazu Uplatnenie nárokov poškodeného z
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (č. l. 9 spisu) u poisťovne
GENERALI SLOVENSKO, ktorým si žalobca ako poškodený uplatnil podľa § 15 ods. 1 druhej vety
zák. č. 381/2001 Z. z. nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi škodcu a tento nárok riadne

preukázal. Na uvedenom listinnom dôkaze (č. l. 9), ktorý bol prílohou k žalobe, je zreteľne vyznačené, že
poškodené motorové vozidlo havarijne poistené bolo. Preto táto okolnosť nebola novou skutočnosťou,
o ktorej by sa žalovaný dozvedel až na pojednávaní z listinného dôkazu - Zmluvy o spotrebnom úvere
č. ÚZF/11/90738. Súd tak konštatuje, že tento prostriedok procesnej obrany nebol uplatnený včas, bol
uplatnený na poslednom pojednávaní, pred vyhlásením rozsudku, za stavu konania, v ktorom ostala

spornou už len aktívna vecná legitimácia žalobcu. V konaní boli preukázané všetky predpoklady tohto
druhu osobitnej zodpovednosti za škodu podľa § 427 OZ, teda škodná udalosť spočívajúca v prevádzke
motorového vozidla, vznik škody, ako i príčinná súvislosť medzi touto škodnou udalosťou a samotnou
škodou. Súd preto žalobe čo do istiny v celom rozsahu vyhovel. Žalobca si uplatnil voči žalovanému i
nárok naúrokzomeškaniavovýške9%ročnezosumy431,-eurod10.02.2012dozaplatenia.Súd

mal preukázané, že žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 16.01.2012 na úhradu poistného plnenia
za opravu čelného skla na motorovom vozidle KM 350 AU, ktorá výzva bola žalovanému doručená dňa
20.01.2012.Žalovanýsatakdostaldoomeškaniasúhradoupoistnéhoplnenianajneskôrod10.02.2012.
Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške. Súd preto žalobe aj v tejto časti vyhovel. Vo
výroku o trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má

voči žalovanému ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov v konania v celom rozsahu,
teda 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

4. Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodňuje dôvodmi

vyplývajúcimi z § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu
dňa 20.01.2014 domáhal zaplatenia sumy 431,- eur s príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody
spôsobenej vymrštením kameňa od kolies vozidla škodcu do čelného skla vozidla žalobcu. Súd prvej
inštancie v poradí druhým rozsudkom zo dňa 26.04.2017 žalobe vyhovel predovšetkým z dôvodu, žežalobca uplatnil svoj nárok do uplynutia premlčacej doby a tiež z dôvodu, že žalobcu považoval za
aktívne vecne legitimovaného na podanie žaloby. S uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie
sa nestotožňujeme. Pokiaľ súd v bode 32 odôvodnenia rozsudku uvádza, že významným dôkazom pre

posúdenie otázky vecnej legitimácie žalobcu je správa OR PZ v Žiline zo dňa 03.04.2017, pričom iný
dôkaz preukazujúci vlastnícke právo inej osoby ako žalobcu k motorovému vozidlu ECV: KM 350 AU
v čase škodovej udalosti obsahom súdneho spisu nie je, poukazujú na to, že samotný žalobca vyplnil
tlačivo Uplatnenie nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla dňa 22.12.2011, v ktorom vyznačil krížikom odpoveď na otázku, či je poškodené

vozidlo na leasing/úver možnosť áno a uviedol aj obchodné meno leasingovej spoločnosti
Volkswagen. Rovnako zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. UZF/11/90738 zo dňa 04.05.2011 vyplýva, že
úver je zabezpečený zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva. Na pojednávaní
konanom dňa 28.09.2015 bola žalobcovi v rámci jeho výsluchu predložená aj fotokópia malého
technického preukazu, v ktorom bolo uvedené: držiteľ osvedčenia nie je vlastníkom vozidla, k čomu
sa žalobca jednoznačne vyjadril, že jeho vozidlo bolo na leasing, vlastníkom vozidla bola leasingová

spoločnosť. Uvedená skutočnosť bola v konaní nespornou, nebola zo strany žalobcu namietaná. Pokiaľ
teda išlo o takúto nespornú skutočnosť, súd konal nad rámec návrhov strán sporu, keď na pojednávanie
konané dňa 26.04.2017 vykonal súčinnosť s policajným orgánom Dopravným inšpektorátom, pričom
dokazovanie v tomto smere nijaká zo strán sporu podľa ich informácií nenavrhovala. Týmto súd porušil
zásady, na ktorých sú budované princípy sporového konania, kde aktivita v smere navrhovania dôkazov

je na stranách sporu a súd nie je oprávnený z vlastnej iniciatívy zabezpečovať dôkazy, ktoré neboli
navrhnuté stranami sporu. Z dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, je zrejmé, že žalobca nebol v
čase vzniku škodovej udalosti vlastníkom motorového vozidla, ktoré bolo poškodené. Pokiaľ ide o nimi
vznesenú námietku premlčania, na tejto naďalej trvajú a poukazujú na ich doterajšiu argumentáciu v
konaní. Naďalej majú za to, že súd sa so vznesenou námietkou premlčania nesprávne vysporiadal.

Nad rámec už uvedeného majú za to, že žalobca poznal výšku škody skôr ako dňa 20.01.2012, kedy
mu bola odovzdaná faktúra za opravu čelného skla, ktorú v rovnaký deň aj zaplatil. Poukazuje na to, že
faktúra č. 201200012 bola vystavená už dňa 16.01.2012. Ide o faktúru vystavenú pre žalobcu
ako fyzickú osobu - nepodnikateľa, na ktorú situáciu sa vzťahuje zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý
stanovuje dodávateľovi povinnosť informovať spotrebiteľa o cene. Zároveň k okamihu začatia plynutia

subjektívnej premlčacej lehoty uvádzajú, že „nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah /výšku/
škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ sa poškodený
dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď
nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume
s možnosťou jej dodatočného spresnenia (rozsudok NS ČR z 29.11.2006, sp. zn. 25Cdo 721/2005).

Žalobca mal vedomosť o vzniku škody a osobe zodpovednej za škodu v deň škodovej udalosti, v tejto
deňpoznalidentituškodcu,čovyplývazoZápisuopoškodenívozidlakškodovejudalostič.6400949916,
ktoré obaja účastníci škodovej udalosti podpísali. Vedomosť o rozsahu škody (aj keď nie o jej presnom
finančnom vyčíslení) mal žalobca rovnako v deň vzniku škody, o výške škody aspoň orientačne sa
teda žalobca dozvedel skôr, ako mu bola faktúra za opravu vozidla odovzdaná. Vo výpovedi žalobcu

na pojednávaní dňa 28.09.2015 (strana 5) žalobca na otázku právnej zástupkyne žalovaného, či pri
telefonickom rozhovore hovorili o približnej cene opravy, uviedol: ako som hovoril už predtým, áno,
hovorili sme o nej približne a potom sa to nelíšilo od toho, čo za to požadovali. Z uvedenej výpovede
žalobcu je zrejmé, že približnú výšku škody poznal skôr, ako dňa 20.01.2012, kedy faktúru za opravu
čelného skla uhradil. Z uvedeného dôvodu naďalej považujú nárok žalobcu za premlčaný. Pre začatie

plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je rozhodujúci
okamih doručenia konečnej faktúry po vykonaní opravy motorové vozidla, z ktorej získal vedomosť o
škode... (rozsudok NS SR z 30.03.2011, sp. zn. 3Cdo 231/2009). Na základe uvedeného navrhujú, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne.

5. Žalobca vo vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že žalovaný vo svojom odvolaní neuvádza žiadne
nové skutočnosti ani nové argumenty. Pokiaľ žalovaný uvádza argumentáciu ohľadom nedostatku
aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, toto tvrdenie odvodzuje opäť len od skutočnosti, že v čase vzniku
poškodenia na motorovom vozidle nebol žalobca vlastníkom tohto vozidla. Žalobca nepopiera, že v čase
vzniku poškodenia čelného skla bolo toto vozidlo predmetom leasingu. Aj z pohľadu žalobcu vykonal súd

činnosť nad rámec návrhov strán, ale ako súčasť dokazovania vlastníctva predmetného vozidla. Súd
tak dopytoval Dopravný inšpektorát pre svoju potrebu, aby si sám vyjasnil situáciu v tejto otázke. Táto
aktivita súdu nemala za následok prieťahy v konaní. Rozhodujúcou skutočnosťou, zakladajúcou aktívnu
procesnú legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby je, že počas leasingu mal povinnosť znášaťnáklady na všetky opravy a údržbu predmetu leasingu. Žalobca ako oprávnený držiteľ motorového
vozidla sa k tomu vozidlu správal ako k vlastnému a uhradil aj cenu výmeny čelného skla, čím mu
nepochybne vznikla škoda. Zaplatením faktúry za výmenu čelného skla sa zmenšil majetok žalobcu a

nie majetok leasingovej spoločnosti. Okamih vzniku poškodenia čelného skla nie je totožný s okamihom
vzniku skutočnej škody na strane žalobcu. Žalobca bol nepochybne aktívne procesne legitimovaný na
podanie žaloby. Pokiaľ ide o námietku premlčania, žalobca je presvedčený, že žalobou, ktorou si uplatnil
nárok a ktorá bola konajúcemu súdu doručená dňa 20.01.2014, podal síce posledný deň subjektívnej
premlčacej lehoty, ale však stále pred jej uplynutím. Poukazuje na ust. § 106 ods. 1 OZ, ako aj § 442

ods. 1, 3 OZ. Pre komplexnosť vedomostí poškodeného o škode na to, aby si túto mohol aj uplatniť, je
aj vedomosť o jej presnej výške. Poukazuje aj na iné konania Okresného súdu Žilina, kde bol vyjadrený
takýto názor. Okamih vzniku škody, ktorú si žalobca podanou žalobou uplatnil, nemožno v žiadnom
prípade stotožňovať s okamihom vzniku poškodenia čelného skla motorového vozidla žalobcu. Škoda
vzniklažalobcoviažvmomente,keďzaplatilfakturovanúsumu,tedadňa25.04.2012.Navrhujerozsudok
potvrdiť ako vecne správny a priznať mu trovy odvolacieho konania.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

7.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,preskúmalnapadnutýrozsudoknazákladepodanéhoodvolania
žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci
a vyvodil z neho vecne správny právny záver. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá

kritériám pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd
prvej inštancie presvedčivo a zrozumiteľne uviedol svoje skutkové a právne závery, s ktorými sa v plnom
rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na to, že všetky odvolacie
námietky žalovaného boli prednesené v rámci jeho obhajoby už aj pred súdom prvej inštancie a súd prvej
inštancie sa s týmito námietkami v odôvodnení svojho rozsudku riadne vysporiadal. Preto sa odvolací

súd, stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, obmedzuje na
konštatovanie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

9. Odvolacie námietky žalovaného považuje odvolací súd za nedôvodné.

10. Námietka nedostatku vecnej legitimácie žalobcu je nedôvodná. Z obsahu spisu nemožno vyvodiť
záver, že v čase vzniku škodovej udalosti, teda ku dňu 20.12.2011 nebol žalobca vlastníkom
predmetného motorového vozidla a záver, že týmto vlastníkom mala byť leasingová spoločnosť. Nebolo
totiž preukázané, že by žalobca užíval motorové vozidlo na základe leasingovej zmluvy. Naopak,
v spise sa nachádza listinný dôkaz - zmluva o spotrebnom úvere zo dňa 04.05.2011 (č. l. 172 spisu), z

ktorého vyplýva, že kúpa vozidla bola žalobcovi čiastočne financovaná prostredníctvom úveru, pričom
ako kupujúci vo vzťahu k motorovému vozidlu vystupoval samotný žalobca. Aj zo samotnej zmluvy o
spotrebnom úvere, a to z jej všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sa stávajú súčasťou zmluvy (č. l.
173 a nasl. spisu), vyplýva, že dlžník nadobúda predmet financovania do vlastníctva. Nedostatok vecnej
legitimácie by nespôsobilo ani využitie zabezpečovacieho inštitútu - zabezpečovacieho prevodu práva,

ktorý je len dočasným zabezpečovacím inštitútom.

11. Pokiaľ súd vykonal dôkaz - dopyt na príslušný dopravný inšpektorát, jeho postup bol v súlade s
príslušnými ustanoveniami CSP, keď išlo o dôkaz vykonaný na zistenie vecnej legitimácie, ktorú súd
skúma z úradnej povinnosti. Takýto dôkaz súd mohol vykonať aj bez návrhu v zmysle ust. § 185 ods. 2

CSP. Jeho postup bol preto zákonný a nedošlo k narušeniu zásady rovnosti účastníkov.

12. Pokiaľ ide o námietku premlčania, odvolací súd poukazuje, že už v skôr vydanom zrušujúcom
uznesení Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/228/2016-151 zo dňa 27. septembra 2016 odvolací súd
uzavrel otázku premlčania, keď došiel k záveru, že uplatnený nárok premlčaný nie je. Od doby vydania

tohto uznesenia nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok odlišné posudzovanie
premlčacej doby.13. V zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

14. V zmysle ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí
za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

15.Priprávenanáhraduškodyjetedastanovenádvojitákombinovanápremlčaciadoba,atosubjektívna

a objektívna. Ich začiatok je stanovený samostatne. Kým objektívna premlčacia doba plynie od tzv.
škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé, čo do svojho priebehu, jej
začiatku, jej konca a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu
dobu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota so subjektívne
stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže

skončiť najneskoršie s ňou. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na
náhradu škody sa vyžaduje skutočná preukázaná a nielen predpokladaná vedomosť poškodeného o
protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková
ujma určitého rozsahu, ktorú je možno natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, aby poškodený
mohol svoj nárok uplatniť na súde a ďalej vedomosť o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobcovi preto pre

začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je rozhodné, kedy sa poškodený mohol dozvedieť o
škode a jej predpokladanej výške, ale okamih, kedy sa o škode a jej výške skutočne dozvedel, pričom
je irelevantné, že sa tak mohol alebo mal dozvedieť skôr. Pokiaľ je odvolanie žalovaného založené
na tvrdení, že o výške škody sa poškodený - žalobca mohol dozvedieť skôr, takáto obrana je právne
irelevantná. Z obsahu spisu nemožno vyvodiť iný moment subjektívneho dozvedenia sa žalobcu o škode

ako doručenie faktúry pri prevzatí motorového vozidla v autoservise, ktoré čelné sklo vymenilo.

16. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny,
vrátane výroku o trovách konania, voči ktorému neboli vznesené žiadne konkrétne odvolacie námietky.

17. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

18. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust. §
255 ods. 1 CSP. Úspešným účastníkom v odvolacom konaní bol žalobca, ktorému tak vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

19. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)