Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. júl 2022

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/167/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115225783
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Líšková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2022:1115225783.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobcu: F.. X. S., bytom S. N.

X, XXX XX I., Č. V., adresa pre doručovanie: K.. Q.. G. XX, XXX XX Q. - K., Č. V., proti žalovanému:
Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska
ul. 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 48.000,- eur s
príslušenstvom spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa nedatovanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 02.10.2015 (č. l. 19),
domáhal od žalovaného náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 48.000,- eur s 12% úrokom z omeškania
od 01.08.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že podal 30.03.2015 u
žalovaného žiadosť o odškodnenie nemajetkovej ujmy celkom 48.000,- eur za nesprávny úradný postup
v zmysle procesných prieťahov v rokoch 2007 - 2015, avšak žalovaný nereaguje, a preto podáva túto
žalobu. Ďalej dôvodil, že pod vplyvom harabinizmu Krajský súd v Košiciach zjavne porušuje povinnosť

rozhodnúť v primeranej lehote vo veci 4Cb 1/2008 aj 3Cb 4/2008 tiež o svojej povinnosti vo forme
jednotlivých procesných úkonov. Jedná sa o tieto prípady: 1. V 02/2007 bez verejného prejednania,
tajne a zákulisne krajský sudca Hrib vydal nulitné, ničotné opravné uznesenie 18Rob 1357/96 pre
neexistujúce, údajne chyby v písaní exekučného titulu z 1.7.97 a ihneď toto "opravné uznesenie" zaslal
povinnému, ktorý dňa 1.3.07 podal odpor. O podanom odpore doposiaľ krajský súd nevydal rozhodnutie
v zmysle, či bol podaný včas, či oneskorene, ako mu to uložil dovolací senát NS SR vedený dr.
Jurajom Semanom č. k. 1Obdo V 21/2008 svojím uznesením z 6.6.2008. Dňa 14.10.2008 krajský sudca

Hrib bez verejného prejednania, tajne a zákulisne a oddelenie uskutočnil výsluchy svedkov F.. Z. Q.
a S.J. N., bez toho, aby žalobcu, ako účastníka konania, predvolal na tieto výsluchy, bez toho, aby
mu umožnil klásť svedkom otázky a vyjadriť sa k ich výpovediam. Podľa žalobcu zjavne tu došlo k
porušeniu zásad uvedených v § 3 vyhlášky 757/2004: (7) Porušenie práva na verejné prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov možno namietať sťažnosťou podľa tohto alebo podľa osobitného zákona,
(8) Súčasťou práva každého na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a práva vyjadriť sa ku všetkým
vykonaným dôkazom je za podmienok ustanovených zákonom právo na prístup k súdnemu spisu vo

svojich veciach. Zjavne došlo tiež k porušeniu jeho práv podľa čl. 48 ods. 2, 46 ods. 1, 47 ods. 3
Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru. Žalobca požaduje preto odškodnenie nemajetkovej ujmy vo
výške 7.000,- eur za prieťahy s rozhodnutím o právnych následkoch odporu z 1.3.07, ako to uložil NS
1Obdo V 21/2008 uznesením z 6.6.2008. Žalobca požaduje preto odškodnenie nemajetkovej ujmy vovýške 10.000,- eur za prieťahy v rokoch 2008 - 2015 s riadnym výsluchom svedkov Q. a N., kedy
napriek opakovaným procesným žiadostiam o riadny verejný výsluch, Krajský súd v Košiciach stále
necháva bez povšimnutia, že výsluch 14.10.2008 bol tajný bez verejného prejednania, tajne a zákulisne

a oddelene dr. Hrib pokútne uskutočnil výsluch svedkov F.. Z. Q. M. S. N., bez toho, aby jeho, ako
účastníka konania, predvolal k týmto výsluchom, bez toho, aby mu umožnil klásť svedkom otázky a
vyjadriť sa k ich výpovediam. 2. Uvedený zákulisný postup krajského sudcu Hriba dňa 14.10.2008
bol ďalej zvýraznený tým, že Hrib pretavil tajný a lživý výsluch sv. Q. z 14.10.2008 do protiprávneho
vytlačenia exekučného titulu 18Rob 1357/96 z 1.7.97 a to ihneď nasledujúci deň 15.10.2008 (bez toho,

aby zaslal výsluch sv. Q. napr. na vyjadrenie účastníkom konania) a hneď ten istý deň 15.10.2008
nariadil súdnemu oddeleniu jeho odoslanie dlžníkovi, ktorý si tak po 11 rokoch a 3 mesiacoch existencie
exekučného vykonateľného platobného rozkazu 18Rob 1357/96 z 1.7.97 podal odpor dňa 20.10.2008.
O podanom odpore z 20.10.2008 krajský súd doteraz nevydal rozhodnutie, či bol podaný včas, či
oneskorene, hoci mu to ukladá zákon a dokonca aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 27.3.2009
č. k. 4Cb 1/2008 vydané krajskou sudkyňou Kohútovou, kde je na záverečnej strane uvedené, že o

otázke, či odpory z 1.3.07 a z 20.10.08 boli podané včas, či oneskorene, rozhodne krajský súd ihneď
po obdržaní rozhodnutia Okresného súdu Vranov nad Topľou z 24.8.2005 č. k. 1T 197/04, v ktorého
výroku je otázka prevzatia a doručenia exekučného titulu 18Rob 1357/96 z 1.7.97 už právoplatne
vyriešená. Krajský súd dňa 8.4.2009 už obdržal z Okresného súdu Vranov nad Topľou požadované
rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou z 24.8.2005 č. k. 1T 197/04, v ktorého výroku je

otázka prevzatia a doručenia exekučného titulu 18Rob 1357/96 z 1.7.97 už právoplatne vyriešená tak,
že starosta F.. Z. Q. dňa 11.7.1997 prevzal exekučný titul 18Rob 1357/96 z 1.7.97 a odporca nepodal
v zákonnej lehote odpor. Od 8.4.2009 krajský súd doteraz, do 9.3.2015, už 6 rokov napriek tomu
nevydal rozhodnutie o zásadnej otázke a svojej kardinálnej povinnosti, teda o tom, či odpory povinného
z 1.3.97 a z 20.10.08 bolo podané včas či oneskorene. Podľa žalobcu zjavne došlo k porušeniu zásad

uvedených v § 3 vyhlášky 757/2004: (7) Porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov možno namietať sťažnosťou podľa tohto alebo podľa osobitného zákona, (8) Súčasťou práva
každého na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom
je za podmienok ustanovených zákonom právo na prístup k súdnemu spisu vo svojich veciach, (10)
Súdy sú povinné používať pri výkone súdnictva, najmä pri prideľovaní a prerozdeľovaní vecí, vedení

súdnych registrov a vyhotovovaní rozhodnutí a iných písomností programové a technické prostriedky
schválené ministerstvom. Zjavne došlo tiež k porušeniu jeho práv podľa čl. 48 ods. 2, 46 ods. 1, 47
ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru. Žalobca požaduje preto odškodnenie nemajetkovej
ujmy vo výške 11.000,- eur za prieťahy s procesnými rozhodnutiami uvedenými vyššie v bode 2., kedy
súd od 8.4.2009 má neprístojné ("excesivní") prieťahy s rozhodnutím o otázke odporov z 20.10.08 a

z 1.3.97 na základe výroku rozhodnutia Okresného súdu Vranov nad Topľou 1T 197/04 z 24.8.2005,
čo mu Krajský súd v Košiciach uložil uznesením z 27.3.2009 4Cb 1/2008 (dr. Kohútová). 3. Krajská
sudkyňa Kohútová poslala Okresnému súdu Vranov nad Topľou dopis dňa 5.5.2010, v ktorom uviedla,
že o odporoch z 1.3.97 a z 20.10.08 doteraz nebolo rozhodnuté, tzn., že exekučný titul je stále platným.
Krajská sudkyňa Kohútová poslala na Okresný súd Vranov nad Topľou dopis dňa 7.6.2010, v ktorom

uviedla, že podaním odporu z 20.10.08 exekučný titul zanikol a nariadila pojednávanie. Tým, že sudkyňa
Kohútová rozhodla o otázke doručenia odporov tajne a zákulisne, bez predvolania účastníkov, zjavne
došlo k porušeniu zásad uvedených v § 3 vyhlášky 757/2004 tým, že v tomto jej rozhodnutí muselo
nastať v dobe medzi 5.5.2010 a 6.6.2010, a to na tajnom pojednávaní len v prítomnosti odporcu (viď
jeho dopis z 27.5.2010 atakujúci sudkyňu Kohútovú, aby svoje závery z 5.5.2010 "opravila"). Tým však

zjavnedošlokporušeniuprávžalobcu:(7)Porušenieprávanaverejnéprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov možno namietať sťažnosťou podľa tohto alebo podľa osobitného zákona, (8) Súčasťou práva
každého na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom
je za podmienok ustanovených zákonom právo na prístup k súdnemu spisu vo svojich veciach, (10)
Súdy sú povinné používať pri výkone súdnictva, najmä pri prideľovaní a prerozdeľovaní vecí, vedení

súdnych registrov a vyhotovovaní rozhodnutí a iných písomností programové a technické prostriedky
schválené ministerstvom. Zjavne došlo tiež k porušeniu jeho práv podľa čl. 48 ods. 2, 46 ods. 1, 47 ods. 3
Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru. Žalobca požaduje preto odškodnenie nemajetkovej ujmy vo výške
12.000,- eur za prieťahy vyššie označené v bode 3., teda prieťahy od 7.6.2010 s riadnym a nestranným,
objektívnym oznámením Krajského súdu v Košiciach, dr. Kohútovej, že o otázke odporov z 1.3.07 a z

20.10.08 doteraz súd nerozhodol, hoci má od 8.4.2009 k dispozícii rozhodnutie Okresného súdu Vranov
nad Topľou 1T 197/04 z 24.8.2005, že platobný rozkaz Krajského súdu v Košiciach 18Rob 1357/96
z 1.7.97 je stále právoplatný a vykonateľný. 4. Krajská sudkyňa Fuchsová obdržala uznesenie 2Obo
40/2009 z 27.5.2009, ktorým NS SR zrušil jej uznesenie z 2.2.2009 (v ktorom rozhodla o oneskorenompodaní odporov povinného z 20.10.08) a uložil jej znovu rozhodnúť o odporoch z 1.3.07, z 20.10.08,
a z 12.9.09. Sudkyňa Fuchsová tým, že rozhodla o otázke doručenia odporov tajne a zákulisne, bez
predvolania účastníkov, zjavne došlo v dobe medzi 27.5.2009 a 6.7.2009 (keď už 7.7.09 Okresný súd

Vranov nad Topľou uznesením zastavil exekúciu Er 3196/97 s tým, že exekučný titul 17Rob 1361/96
bol zrušený podaním odporu z 20.10.08) k porušeniu zásah uvedených v § 3 vyhlášky 757/2004: (7)
Porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov možno namietať sťažnosťou
podľa tohto alebo podľa osobitného zákona, (8) Súčasťou práva každého na prerokovanie veci v
jeho prítomnosti a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom je za podmienok ustanovených

zákonom právo na prístup k súdnemu spisu vo svojich veciach, (10) Súdy sú povinné používať pri
výkone súdnictva, najmä pri prideľovaní a prerozdeľovaní vecí, vedení súdnych registrov a vyhotovovaní
rozhodnutí a iných písomností programové a technické prostriedky schválené ministerstvom. Zjavne
došlo tiež k porušeniu jeho práv podľa čl. 48 ods. 2, 46 ods. 1, 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 a
3 Dohovoru. Žalobca požaduje preto odškodnenie nemajetkovej ujmy vo výške 8.000,- eur za prieťahy
vyššie označené v bode 4., pretože o odporoch z 1.3.97, z 12.10.08 a z 14.2.2009 nie je doteraz

rozhodnuté, prieťahy od 1.3.07 už deviatym rokom. 5. Žiadal predsedu Krajského súdu v Košiciach dr.
Volkaia, aby v súlade s povinnosťami predsedu krajského súdu, vyplývajúce mu z vyhlášky 757/2004,
zabezpečil: odstránenie porušenia práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vo
veciach vyššie popísaných v bodoch 1., 2., 3. a 4.; zabezpečil riadne, verejné prejednanie úkonov súdu
popísaných vyššie v bodoch 1., 2., 3. a 4. tak, že súčasťou tohto prejednania bude súčasť práva každého

na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom je za
podmienok ustanovených zákonom právo na prístup k súdnemu spisu vo svojich veciach; v bode č. 1.
to znamená povinnosť verejne prejednať otázku, či odpor z 1.3.97 bol podaný včas alebo oneskorene;
v bode č. 1. a 2. to znamená vytýčiť termín na riadny a zákonný výsluch sv. Q. M. N., na tento výsluch
predvolať všetkých účastníkov, všetkým tiež umožniť klásť otázky svedkom a vyjadriť sa k výsluchu;

v bode č. 2. to znamená na verejnom prejedaní, po zhodnotení dôkazov vykonaných vo veci 4Cb
1/2008 a vyjadrení účastníkov, vydať súdne rozhodnutie o otázke, či odpory z 1.3.97 a z 20.10.08 boli
podané včas alebo oneskorene; v bode č. 3. to znamená, že sudkyňa Kohútová znovu rozhodne za
účasti všetkých účastníkov o otázke doručenia odporov proti exekučnému titulu 18Rob 1357/96 nie tajne
a zákulisne, bez predvolania účastníkov, bez porušenia zásad uvedených v § 3 vyhlášky 757/2004,

tak, že účastníkom vysvetlí obsah dopisov z 5.5.2010 a 7.6.2010 vrátene dopisu odporcu z 27.5.2010
atakujúceho sudkyňu Kohútovú, aby svoje závery z 5.5.2010 "opravila", nechá účastníkov verejne sa
vyjadriť k vykonaným dôkazom, a potom verejne vydá svoje rozhodnutie o otázke, či odpory boli alebo
neboli podané včas; v bode č. 4. to znamená vytýčenie termínu na riadny a zákonný výsluch sv. Q. M. N.,
na tento výsluch predvolať všetkých účastníkov, všetkým tiež umožniť klásť otázky svedkom a vyjadriť

sa k výsluchu; v bode č. 4. to znamená, že sudkyňa Fuchsová znovu rozhodne o otázke doručenia
odporov proti exekučnému titulu 17Rob 1361/96 z 1.3.07, z 20.10.08 a z 12.2.2009 nie tajne a zákulisne,
bez predvolania účastníkov, ale verejne a súčasťou tohto prejednania bude súčasť práva každého
na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom je za
podmienok ustanovených zákonom právo na prístup k súdnemu spisu vo svojich veciach. Keďže doteraz

nič odstránené nebolo, žiada žalobca o odškodnenie nemajetkovej ujmy za prieťahy označené vyššie v
bodoch 1., 2., 3. a 4. žaloby v celkovej výške 48.000,- eur [7.000,- eur + 10.000,- eur (bod 1. žaloby),
11.000,- eur (bod 2. žaloby), 12.000,- eur (bod 3. žaloby), 8.000,- eur (bod 4. žaloby)]. Záverom žalobca
uviedol, že Krajský súd v Košiciach by už po 8 rokoch mal splniť svoje povinnosti a zabezpečiť z pozície
predsedu Krajského súdu v Košiciach všetko potrebné, aby skončilo porušovanie zásad uvedených v

§ 3 vyhlášky 757/2004: (7) Porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
možno namietať sťažnosťou podľa tohto alebo podľa osobitného zákona, (8) Súčasťou práva každého
na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom je za
podmienok ustanovených zákonom právo na prístup k súdnemu spisu vo svojich veciach. A tiež, aby
skončilo porušenie jeho práv podľa čl. 48 ods. 2, 46 ods. 1, 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 a 3

Dohovoru. Žaloba neobsahovala žiadne prílohy.

2. Žalovaný v písomnom Vyjadrení k žalobe zo dňa 29.06.2016, doručenom Okresnému súdu Bratislava
I dňa 04.07.2016, žiadajúc zamietnutie žaloby, poukázal na to, že pre vznik zodpovednosti štátu musia
byť súčasne splnené tri podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody: 1. nesprávny

úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Citujúc ustanovenia § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. uviedol, že žalobca v žalobe
poukazuje na nesprávny úradný postup Krajského súdu v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn.
4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008, ktorý podľa jeho tvrdení spočíva v porušení povinnosti rozhodnúťo právnych následkoch odporu z 01.03.2007 v primeranej lehote za prieťahy v rokoch 2008 až 2015
s riadnym výsluchom svedkov Q. M. N. (bod 1. žaloby); v prieťahoch s procesnými rozhodnutiami o
otázke odporu z 20.10.2008 a z 01.03.2007 (bod 2. žaloby); v prieťahoch od 07.06.2010, nakoľko o

otázke odporov doposiaľ súd nerozhodol (bod 3. žaloby); v prieťahoch v konaní, nakoľko o odporoch z
01.03.2007, z 12.10.2008 a 14.02.2009 nebolo doposiaľ rozhodnuté (bod 4. žaloby). Žalovaný uviedol,
že dňa 10.12.2013 bol Ústavným súdom SR vydaný nález č. k. II. ÚS 593/2012-161, ktorým súd, okrem
iného, konštatoval, že Krajský súd v Košiciach v konaniach sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008
porušil základné právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a priznal žalobcovi

finančné zadosťučinenie vo výške 1.500,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 545,52
eur. Z odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 593/2012-161 zo dňa
10.12.2013, nálezu jednoznačne vyplýva, že žalobca si nárok na priznanie finančného zadosťučinenia
uplatnilnazákladetotožnýchskutkovýchokolností,akýmiodôvodňujeajnároknanáhradunemajetkovej
ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Vo vzťahu ku konaniu vedenému pod sp. zn. 4Cb 1/2008
ústavný súd uviedol, že trvanie konania viac ako 6 rokov je už samo osebe neprimerané. Ďalej možno

konštatovať, že krajský súd bol konkrétne v období od 21.09.2010 do 10.01.2011 nečinný a napr. v
období od 22.03.2007 do 11.09.2007 neefektívne činný, z čoho vyplýva, že Krajský súd v Košiciach
počas minimálne jedného roka nevykonal vo veci žiadne úkony, resp. vykonával neefektívne úkony,
ktoré nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty. Vo vzťahu ku konaniu vedenému pod sp. zn. 3Cb
4/2008 obdobne konštatoval, že trvanie konania viac ako 6 rokov je už samo osebe neprimerané a

že súd bol nečinný v období od 24.11.2010 do 13.11.2012. Zároveň však ústavný súd (vo vzťahu k
obom konaniam vedeným na Krajskom súde v Košiciach) uviedol, že k predĺženiu prispel aj samotný
sťažovateľ (žalobca) najmä tým, že opakovane využíval možnosti podľa Občianskeho súdneho poriadku
(opravné prostriedky, námietky zaujatosti, podávanie žiadostí o odročenie pojednávaní a pod.), pričom
za takýchto okolností si musel byť vedomý, že dôjde k predĺženiu predmetných konaní a oddialeniu

rozhodnutí vo veci samej. S prihliadnutím na závery ústavného súdu žalovaný konštatoval, že žalobca
nijakýmspôsobomnepreukázal,žebyvpredmetnýchkonaniachpredkrajskýmsúdom,povydanínálezu
Ústavným súdom SR č. k. II. ÚS 593/2012-161 zo dňa 10.12.2013, dochádzalo k zbytočným prieťahom.
V tejto súvislosti poukázal žalovaný na prešetrenie vybavenia sťažnosti žalobcu zo dňa 26.11.2014
(sťažnosť žalobcu vybavená listom predsedu Krajského súdu v Košiciach Spr. 240/2014 zo dňa

17.12.2014)MinisterstvomspravodlivostiSRč.36057/2015/151zodňa27.02.2015,vrámciktoréhobola
žiadosť žalobcu vyhodnotená ako nedôvodná. Obdobne bola vybavená aj žiadosť žalobcu o prešetrenie
vybaveniasťažnostizodňa09.03.2015(sťažnosťvybavenálistompredseduKrajskéhosúduvKošiciach
Spr. 65/2015), kedy Ministerstvo spravodlivosti SR č. 40483/2015-151 zo dňa 27.04.2015 vyhodnotilo
žiadosť žalobcu ako neprípustnú. V tomto smere žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 9 ods. 2 zákona

č.514/2003Z.z.skutočnosť,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov nie je kompetentný preskúmať všeobecný súd v konaní o náhradu škody
podľa osobitného zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti,
resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní, prípadne disciplinárny senát alebo
Európsky súd pre ľudské práva. Všeobecný súd teda môže rozhodnúť o priznaní náhrady nemajetkovej

ujmy v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z. až v prípade, ak už oprávnený orgán rozhodol o existencii
prieťahov v konaní. Keďže v danom prípade rozhodnutie oprávneného orgánu o existencii prieťahov
(po vydaní nálezu Ústavným súdom SR) v konaniach absentuje, nie je splnená základná podmienka
pre posúdenie a rozhodnutie súdu o náhrade nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného
postupu. V nadväznosti na uvedené žalovaný rozporoval existenciu nesprávneho úradného postupu

Krajského súdu v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008, tak
ako ho tvrdí žalobca, teda že zbytočných prieťahov sa mal krajský súd dopustiť v rokoch 2007 až 2015 a
považuje uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy v celkovej výške 48.000,- eur za celé obdobie (od roku
2007 do roku 2015) súdnych konaní vedených Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a
sp. zn. 3Cb 4/2008 za neopodstatnené a ničím nepredložené. Žalobca nijakým relevantným spôsobom

nepreukázal, že aj v predmetnom období (od vydania nálezu Ústavným súdom SR, teda od 10.12.2013
do roku 2015) sa krajský súd dopustil zbytočných prieťahov v konaniach, a teda nepreukázal existenciu
nesprávneho úradného postupu v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Vo vzťahu k nemajetkovej
ujme žalovaný upozornil na to, že žalobca si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z. uplatnil na základe totožných skutkových okolností, akými odôvodňoval aj uplatnenie

nemajetkovej ujmy v konaní pred Ústavným súdom SR v zmysle čl. 127 ods. 1 a ods. 3 Ústavy SR.
V nadväznosti na uplatnenú nemajetkovú ujmu vo výške 48.000,- eur žalovaný opätovne poukázal
na nález Ústavného súdu SR, ktorým bola žalobcovi priznaná suma vo výške 1.500,- eur (z pôvodne
uplatnenej sumy v celkovej výške 33.500,- eur), ktorú súd s prihliadnutím na povahu veci, na okolnostizisteného porušenia práva, ako aj na podiel sťažovateľa na vzniknutých zbytočných prieťahoch považuje
za odôvodnenú. Priznanú a vyplatenú sumu 1.500,- eur je potrebné považovať na účely predmetného
súdneho konania za primeranú a postačujúcu s prihliadnutím na to, že v danom prípade nedošlo k

nijakej zmene skutkových okolností a vyplatená suma bola priznaná ako zmiernenie nemajetkovej
ujmy. Finančné zadosťučinenie v zmysle čl. 127 ods. 3 Ústavy SR je totiž určitou formou nemajetkovej
ujmy, ktorej priznanie je založené na posudzovaní rovnakých skutočností (citová ujma, pocity neistoty,
negatívne dôsledky v súkromnom živote a spoločenskom prostredí), ako možné priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaný zároveň považoval nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy uplatnený žalobcom v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. za neopodstatnený
a nepreukázaný. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods.
2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., neuniesol dôkazné bremeno a neuviedol nijaký negatívny dôsledok
odôvodňujúci priznanie nemajetkovej ujmy v požadovanej výške v tomto konaní, ktorý by nebol už
reparovaný priznaním finančného zadosťučinenia Ústavným súdom SR vo výške 1.500,- eur. Žalobcovi
bola teda vyplatená suma, ktorú Ústavný súd SR, ako najvyššia inštancia, na ktorú je možné sa obrátiť,

považuje za primeranú a postačujúcu, pričom jej zaplatenie predstavuje konečné vyriešenie prípadu.
K žalobcom uplatneným úrokom z omeškania vo výške 12% od 01.08.2015 do zaplatenia žalovaný
uviedol, že tento nárok žalobca právne neodôvodnil, je ale zjavné, že si úroky z omeškania uplatnil podľa
§ 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ").
Zo žaloby nie je zrejmé, v dôsledku akej skutočnosti si žalobca uplatnil úroky z omeškania právo do

dátumu01.08.2015.Ďalejdôvodil,ževkonaniachonáhradunemajetkovejujmyvpeniazochskutočnosť,
či žalobcovi ako poškodenému bude vôbec priznaná náhrada v peniazoch a v akej výške, závisí os
rozhodnutia (posúdenia súdu), pričom rozsudok o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy má konštitutívny
charakter. Omeškanie žalovaného tak v tomto prípade nemohlo vzniknúť predtým, než vznikla samotná
povinnosť poskytnúť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Omeškanie tak vzniká až po

uplynutí lehoty na plnenie vyplývajúcej z rozhodnutia vo veci samej (v zmysle § 563 OZ čas plnenia je
v takom prípade určený v rozhodnutí). Ide o obdobný nárok ako náhrad nemajetkovej ujmy v peniazoch
priznaná z dôvodu zásahu do osobnostných práv podľa § 13 ods. 2 OZ. Možnosť priznania úroku z
omeškania pri peňažnom zadosťučinení neprichádza do úvahy, lebo právo na tento druh zadosťučinenia
niejemajetkovoupohľadávkouzozáväzkovéhoprávnehovzťahu(§121ods.3OZ).Vzhľadomnavyššie

uvedené skutočnosti a prednesenú argumentáciu považoval žalovaný žalobu za nedôvodnú a žiadal ju
zamietnuť v celom rozsahu a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Zároveň uviedol, žalovaný si
právo na náhradu trov konania neuplatňuje.

3. Žalobca v replike zo dňa 31.08.2016, doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 05.09.2016,

zotrval na podanej žalobe a, okrem iného, navrhol súdu, aby si za účelom vykonania listinných dôkazov
zapožičal od Krajského súdu v Košiciach kópie spisov sp. zn. 4Cb 1/2008 a 3Cb 4/2008 a nimi vykonal
dôkaz žalobcom tvrdených prieťahov a nesprávneho úradného postupu vo veciach 4Cb 1/2008 a 3Cb
4/2008. Tiež žiadal, aby si súd vyžiadal spis Okresného súdu Vranov nad Topľou 1T 197/04 a týmto
spisom vykonal dôkaz, najmä rozsudkom z 24.08.2005 a čítaním výpovedí F.. Q. a všetkých svedkov

vyslúchnutých vo veci 1T 197/04. Navrhol aj zapožičanie spisu Okresného súdu Humenné 21C 59/2013
a vykonal dôkaz tam založenými listinami. Navrhol tiež výsluch svedkov F.. Z. Q., S. N., Z.. S. V., Z.. I.
E., Z.. Š. E., Z.. Š. Š., Z.. M. H., Z.. M. F., Z.. L. H.Y., Z.. M. L., Z.. Y., S.. S. P., I. K. E., Z.. Z. P., Z.. N.
S., Z.. A. I., S.. Z. Š., O.. S. Š. M. S.. D. S. ním navrhnutými otázkami. Replika žalobcu neobsahovala
žiadne prílohy.

4.Dňa13.12.2016zaslalžalobcaelektronicky(e-mailom)OkresnémusúduBratislavaINálezÚstavného
súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 593/2012-161 zo dňa 10.12.2013.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 25.10.2017, doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 25.10.2017,

zotrval na vyjadrení k žalobe, požadujúc žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K duplike žalobcu uviedol,
že v nej opisuje priebeh jednotlivých konaní, popisuje svoje subjektívne názory a presvedčenie, avšak
nijakým relevantným spôsobom nespochybňuje argumentáciu a námietky žalovaného vo vzťahu k
preukázaniu kumulatívnych podmienok upravených v zákone č. 514/2003 Z. z., splnenie ktorých
je nevyhnuté pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Nad rámec tvrdení

obsiahnutých vo vyjadrení k žalobe žalovaný poukázal na to, že len na Okresnom súde Bratislava
I sú pod sp. zn. 6C/13/2017 a sp. zn. 10C/16/2017 vedené konania, v ktorých si žalobca uplatňuje
nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy na základe tých istých skutkových tvrdení (nesprávny
úradný postu Krajského súdu v Košiciach v konaniach sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008).Postup žalobcu spočívajúci v tom, že si vo viacerých súdnych konaniach uplatňuje nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy (v inej výške) na základe tých istých skutkových okolností (abnormálne prieťahy vo
vyššie uvedených konaniach) považoval žalovaný za účelový a nehospodárny, spôsobujúci zmätočnosť

konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti poukázal žalovaný aj na konania
vedené na Okresnom súde Košice I sp. zn. 40C/23/2012 a na Okresnom súde Humenné sp. zn.
21C/59/2013 (žaloba o náhradu škody bola v tomto konaní rozsudkom č. k. 21C/59/2013-577 zo
dňa 14.07.2017 zamietnutá pre nepreukázanie kumulatívneho splnenia podmienok podľa zákona č.
514/2003 Z. z.), v rámci ktorých si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy,

pričom opätovne uvádza tie isté skutkové okolnosti. Podľa názoru žalovaného je žalobcom uplatnený
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nepreskúmateľný, keďže žalobca sa aj v replike obmedzil iba
na konštatovanie sumy 48.000,- eur s príslušenstvom, pričom neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých
by bolo zrejmé, ako k tejto sume dospel. Nad rámec argumentácie vo vyjadrení k žalobe poukázal
žalovaný aj na to, že právna úprava zákona č. 514/2003 Z. z. neposkytuje všeobecnému súdu
oprávnenie na poskytnutie primeranej nemajetkovej ujmy len pri konštatovaní porušenia práva bez

negatívneho prejavu v sfére žalobcu (na rozdiel od čl. 127 Ústavy SR). V konaní o nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy podľa tohto zákona je žalobca zaťažený dôkazným bremenom ohľadom vzniku a
rozsahu nemajetkovej ujmy, pričom musí preukázať konkrétny negatívny prejav nemajetkovej ujmy vo
svojej osobnostnej sfére. Ustanovenie § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. zásadne určuje jednak rozsah
dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena, pričom na povinnosť tvrdenia bezprostredne

nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. V nadväznosti na uvedené
poukázal žalovaný na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/2012 zo dňa 12.01.2012, v
ktorom súd jednoznačne konštatoval, že "dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia kvalifikovaných
podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z., ako i kritérií pre určenie
jej výšky zaťažuje výlučne poškodeného." Na preukázanie vyššie uvedeného žalovaný poukázal aj

na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/2008, z ktorého jednoznačne vyplýva, že právo
na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu nie je absolútne, ale
v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej
uplatnenie v súlade s § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z., ktorým je preukázanie následkov, ktoré
vznikli poškodenému v súkromnom živote a spoločenskom uplatnení. Žalobca však existenciu ani výšku

uplatňovanej nemajetkovej ujmy nepreukázal. Žalovaný poukázal ods. zákona č. taktiež na stanovenie
výšky náhrady nemajetkovej ujmy v rozpore so znením § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. S ohľadom
na znenie § 6 zákona č. 215/2006 Z. z. sa požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy v celkovej výške
48.000,- eur s príslušenstvom javí ako neprimeraná, a teda stanovená v rozpore s § 17 ods. 4 zákona
č. 514/2003 Z. z. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti, ako jednej z podmienok, ktorá musí byť splnená pre

úspešné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že eviduje 52 spisov (v
štádiu súdnych konaní, resp. v štádiu predbežného prerokovania), v ktorých žalobca požaduje, okrem
iného, aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v
existencii prieťahov v exekučných, súdnych a konkurzných konaniach, pričom náhradu nemajetkovej
ujmy zdôvodňuje vždy tými istými všeobecnými tvrdeniami (pocit právnej neistoty, dlhodobý stres,

zhoršenie zdravotného stavu, platobná neschopnosť žalobcu). S prihliadnutím na uvedené poukázal
žalovaný na faktickú nemožnosť žalobcu preukázať existenciu priamej a bezprostrednej príčinnej
súvislosti medzi označeným nesprávnym úradným postupom a uplatnenou nemajetkovou ujmou. Nad
rámec argumentácie prezentovanej vo vyjadrení k žalobe, že priznanie náhrady v peniazoch je závislé
od rozhodnutia súdu, pričom rozsudok o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy má konštitutívny charakter,

poukázal žalovaný aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 185/2011 zo dňa 14.03.2013, v
ktorom súd potvrdil svoje predchádzajúce rozhodnutie a uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom z 24.06.1998 sp. zn. 1Co/15/97, ktorý bol uverejnený v zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR, zošit 3, pod por. č. 45/2000, už judikoval, že povinnosť zaplatiť náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba

plnenia a až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania. Žalobcom
navrhované doplnenie dokazovania považoval žalovaný za nadbytočné a nehospodárne, nakoľko
predmetnomkonaniajeuplatnenienárokunanáhradunemajetkovejujmyztitulunesprávnehoúradného
postupu v podobe prieťahov v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008. Návrhy
žalobcu na doplnenie dokazovania (ktoré sa skôr javia ako argumentácia žalobcu v konaní o zaplatení

pohľadávok) sa však týkajú predmetu a skutkových okolností konania vedeného pod sp. zn. 4Cb 1/2008
(konania vedené pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 boli na základe uznesenia o spojení veci
na pojednávaní konanom dňa 12.11.2014 spojené a ďalej vedené pod sp. zn. 4Cb 1/2008), v ktorom súd
rozhoduje o pravosti samotných pohľadávok žalobcu, pričom toto konanie nie je doposiaľ právoplatneskončené. Žalobcom navrhované dôkazy sa teda týkajú skutočností nerozhodných pre predmetné
konanie, pričom z navrhovaných dôkazov nie je ani zrejmé, aké konkrétne skutočnosti (s prihliadnutím
na predmet konania - preukázanie nesprávneho úradného postupu, vznik a výšku nemajetkovej ujmy

a existenciu príčinnej súvislosti) majú preukázať. Nijaký z navrhovaných dôkazov zo strany žalobcu
totiž nemôže nahradiť rozhodnutie príslušného orgánu v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.,
ktoré je pre posúdenie existencie nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní pre
súd smerodajné, ani nemôže nahradiť povinnosti žalobcu hodnoverným spôsobom preukázať vznik a
výšku nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Považoval preto návrhy

na dokazovanie predložené žalobcom za nadbytočné a neúčelné a žiadal, aby súd odmietol žalobcom
navrhované doplnenie dokazovania, resp. nepripustil vykonanie takéhoto dôkazu. K duplike pripojil
žalovaný listiny: Prešetrenie vybavenia sťažnosti č. 36057/2015/151 zo dňa 27.02.2015 a Prešetrenie
vybavenia sťažnosti - odpoveď č. 40483/2015-151 zo dňa 27.04.2015.

6. Žalobca vo výpovediach na pojednávaniach konaných dňa 01.06.2018 a dňa 09.09.2021 zotrval

na svojej doterajšej argumentácii prezentovanej v žalobe a v replike. Nad jej rámec uviedol, že od
toho roku 2015 sa veľa vecí a skutočností zmenilo. Hlavné však je, že doposiaľ, keďže už ubehlo 6
rokov od podania žaloby, Krajský súd v Košiciach ako súd, ktorý má od roku 2007 povinnosť urobiť
predmetné procesné úkony, ktoré sú predmetom tejto žaloby, začínajúc rozhodnutím o odpore zo dňa
01.03.2007 a ďalšie tri procesné úkony, tak doposiaľ za tých 6 uplynulých rokov iba v roku 2018

vydal uznesenie, ktorým časť konania 4Cb 1/2008 zastavil pre údajnú duplicitu s iným konaním. Toto
rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním žalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,
toto nezákonné rozhodnutie potvrdil napriek tomu, že žiadna duplicita medzi tromi právoplatnými
platobnými rozkazmi neexistuje. Bolo podané dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd
dovolací, obidve napadnuté uznesenia zrušil pre nezákonnosť, neurčitosť a neexistenciu duplicity svojím

uznesením z roku 2021. Takže vo veci 4Cb 1/2018 je teraz procesný stav taký, že o žiadnom zo štyroch
predmetov tejto žaloby Krajský súd v Košiciach doposiaľ nevydal rozhodnutie napriek tomu, že má
prieťahy od roku 2007 už teraz 15 rokov, od roku 2008 14 rokov a od roku 2009 13 rokov. Je vhodné
tiež uviesť, že po politicko-spoločenských zmenách s obsadením niektorých štátnych orgánov, vrátane
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, došlo v roku 2020 a potom v roku 2021 k tomu, že

dve procesné sudkyne Krajského súdu v Košiciach, JUDr. Valáčová a JUDr. Varhalíková, sa vzdali
svojej funkcie, a k tomu je možné na to konštatovať, že jedeným z dôvodov, prečo sa svojej funkcie
sudkyne vzdali, je taktiež skutočnosť, že sa odmietli už naďalej podieľať na ohýbaní a prekrucovaní
práva vo veci 4Cb 1/2008, keď toto ohýbanie a prekrucovanie práva a marenie spravodlivosti zahájil
svojim výrokom a pokynmi vtedajší minister spravodlivosti Štefan Harabin dňa 27.03.2008, a týmto

vyhlásením Harabina, ako aj ďalšími dôkazmi k tomu roku 2008 sa viažucimi, je veľmi podstatné, aby
súd vykonal v tomto konaní jeden z dôkazov, ktorý je navrhovaný, čo je vyhlásenie bývalého ministra
z 27.03.2008. Žiadal súd, aby objektívne zhodnotil všetky 4 nároky, zotrval na tom, aby si súd vyžiadal
spis 4Cb 1/2008, a aby si vyžiadal jednotlivé listinné dôkazy z Okresného súdu Humenné, kde sú
komplexne zdokumentované. Po tom, ako bol žalobca súdom upozornený na kontradiktórnosť konania

(ten, kto z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé následky, musí tieto skutočnosti tvrdiť a
k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešným byť nemôže,
a je neprípustné, aby súd nahrádzal nedostatok aktivity strán sporu a dôkaznú núdzu niektorého z
nich) žiadal súd o poskytnutie lehoty na doloženie týchto listinných dôkazov. Názory žalovaného o
nadbytočnosti, nehospodárnosti a neúčelnosti jeho návrhov na doplnenie dokazovania a o nedôvodnosti

žaloby pre kumulatívne nesplnenie podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z., označil za nesprávne, nakoľko zo skutkového stavu vyplýva nečinnosť Krajského
súdu v Košiciach viac ako 14 rokov, a súčasne je zrejmé, že prieťahy 14 rokov sú nesprávnym úradným
postupom,akohocharakterizujeradajudikátovNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyiÚstavnéhosúdu
Slovenskej republiky. Žalobca uviedol, že súdu predloží jednotlivé listiny, hlavne zo spisu Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 4Cb 1/2008, ktoré uvedenú nesprávnosť názoru žalovaného potvrdia, a že tiež súdu
predloží listiny, ktoré preukážu vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, ako i príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a prieťahmi Krajského súdu v Košiciach. Žiadal, aby mu súd poskytol
lehotu na ich predloženie. K dopadu z hľadiska nemajetkovej ujmy, uviedol, že čo spôsobilo prieťahy,
tak sa tu kríži vec, že celá táto blokácia veci 4Cb 1/2008 znamenala tiež nezákonné zastavenie oboch

exekučných konaní Er 3159/1997 a Er 96/1997 a dopady do ujmy nielen nemajetkovej, ale aj majetkovej,
na strane žalobcu. Po upozornení súdu na aplikáciu § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v rámci
predbežného právneho názoru, žalobca žiadal súd o poskytnutie lehoty aj na predloženie ďalších jeho
žiadostí o vybavenie sťažnosti na prieťahy, výsledkov vybavenia týchto sťažnosti na prieťahy, žiadostío prešetrenie vybavenia sťažností a výsledkov týchto prešetrení vybavení sťažností, ktoré v konaní
4Cb 1/2008 podal v rokoch 2007 - 2015, mimo tých, ktoré sú už súčasťou spisu. Po tom, čo ho súd
upozornil na režim sudcovskej koncentrácie (po vyčerpaní repliky a dupliky by strana v zásade nemala

mať možnosť uvádzať nové skutočnosti a dôkazy pre existenciu režimu sudcovskej koncentrácie, v
dôsledku čoho by sa mal spor rozhodnúť na jedinom pojednávaní; v zmysle uvedeného je teda v záujme
samotného žalobcu v predkladaných písomných podaniach pred otvorením pojednávania vo veci samej
uviesťvšetkyrelevantnéskutočnostiapredložiťčioznačiťvšetkydôkazynapreukázaniesvojichtvrdení),
žalobca vyhodnotil ich nepredloženie od podania žaloby doteraz za chybné, ale mal za to, že môže nimi

preukázať dôvodnosť podanej žaloby. Záverom uviedol, že si je vedomý toho, že bol súdom upozornený
na znenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a jeho interpretáciu na tento konkrétny súdený prípad.
Súd vyhovel žiadosti žalobcu a odročil pojednávanie za účelom doloženia žalobcu súdu i žalovanému
do 30.12.2021 žiadostí o vybavenie sťažnosti na prieťahy, výsledkov vybavenia týchto sťažnosti na
prieťahy, žiadostí o prešetrenie vybavenia sťažností a výsledkov týchto prešetrení vybavení sťažností, o
ktorých žalobca na pojednávaní dňa 09.09.2021 tvrdil, že ich v konaní pred Krajským súdom v Košiciach,

vednom pod sp. zn. 4Cb 1/2008, podal v rokoch 2007 - 2015 mimo tých, ktoré sú už súčasťou spisu.

7. Žalovaný vo výpovediach na pojednávaniach konaných dňa 09.09.2021 a dňa 22.07.2022
zotrval na svoje doterajšej argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení k žalobe a v duplike zdôrazniac
nepreukázanie existencie nesprávneho úradného postupu, nepreukázanie vzniku a výšky nemajetkovej

ujmy, nepreukázanie opodstatnenosti náhrady tejto nemajetkovej ujmy, nepreukázanie existencie
priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti. Návrhy žalobcu na doplnenie dokazovanie považoval za
nadbytočné, nehospodárne a neúčelné. Podľa neho ide pri nich zo strany žalobcu o umelé a účelové
naťahovanie dĺžky konania. Žiadal súd o ich odmietnutie, resp. nepripustenie ich vykonania v zmysle
toho, že neboli splnené kumulatívne podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona

č. 514/2003 Z. z. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania.
Výslovne uviedol, že právo na náhradu trov konania si žalovaný neuplatňuje.

8. V rámci kontroly splnenia povinnosti uloženej žalobcovi v uznesení o odročení pojednávania zo
dňa 09.09.2021 (zápisnica o pojednávaní č. l. 202 - 205), súd v úvode pojednávania konaného dňa

22.07.2022 konštatoval, že žalobca nedoložil súdu a žalovanému do stanovenej lehoty 30.12.2021
žiadosti o vybavenie sťažnosti na prieťahy, výsledky vybavenia týchto sťažností na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažností a výsledky týchto prešetrení vybavení sťažností, o ktorých na
pojednávaní konanom dňa 09.09.2021 tvrdil, že ich v konaní vedenom pred Krajským súdom v Košiciach
pod sp. zn. 4Cb/1/2008 podal v rokoch 2007 až 2015, mimo tých, ktoré sú už súčasťou spisu.

9. Žalobca zaslal súdu a žalovanému e-mailom zo dňa 17.07.2022 (nedeľa) elektronické podanie s
prílohami (č. l. 220 - 245), v ktorom uvádza, že v predstihu pred pojednávaním súdu nariadenom na
deň 22.07.2022 o 11:30 hod. doplňuje svoje skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy, ktoré preukazujú
abnormálne, toxické a podvodné postupy Krajského súdu v Košiciach vo veci 4Cb/1/2008 a súdov

nadväzujúcich. Krajský súd v Košiciach ignoruje svoje povinnosti vyplývajúce z uznesenia ÚS SR II.
ÚS 593/2012 z 10.12.2013 a z uznesenia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 177/2010-45 z 05.05.2010 a obsah
oboch týchto uznesení ÚS SR činí žalobca súčasťou svojich skutkových tvrdení a obe tieto uznesenia
navrhuje previesť ako dôkaz aj v konaní 11C/167/2015. Ide o tieto listiny: 1. uznesenie I. ÚS 177/2010 a
uznesenie II. ÚS 593/2012 z 10.12.2013 bod 2. túto povinnosť: Krajskému súdu v Košiciach v konaniach

vedených pod sp. zn. 4Cb/1/2008 a sp. zn. 3Cb/4/2008 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov, 2.
sťažnosť na prieťahy z 03.02.2022, 3. sťažnosť na prieťahy zo 04.02.2022, 4. sťažnosť na prieťahy zo
14.02.2022, 5. námietka zaujatosti z 01.12.2021, 6. 4Cb/1/2008 vyjadrenie z 12.01.2021, 7. správna
žaloba z 11.12.2021, 8. uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 177/2010-45 z 05.05.2010, 9. Čestné prehlásenie
F.. I. S. z 24.10.2021, 11. Výpis z listu vlastníctva č. XXX k. ú. Q. S. z 11.10.2017 žalobcu a Ing. Venuše

Militkej, 12. rozhodnutie NS SR 1ObdoV 21/2008 zo 06.06.2008 a 1ObdoV 50/2007 z 29.05.2008.
Prílohou tohto podania žalobcu nebolo Uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 177/2010-45 zo dňa 05.05.2010.

10. Žalobca zaslal súdu a žalovanému e-mailom zo dňa 18.07.2022 (pondelok) elektronické podanie
s prílohami (č. l. 246 - 272), v ktorom uvádza, že v predstihu pred pojednávaním súdu nariadenom

na deň 22.07.2022 o 11:30 hod. doplňuje svoje skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy, ktoré preukazujú
abnormálne, toxické a podvodné postupy Krajského súdu v Košiciach vo veci 4Cb/1/2008 a súdov
nadväzujúcich. Krajský súd v Košiciach ignoruje svoje povinnosti vyplývajúce z uznesenia ÚS SR II. ÚS
593/2012 z 10.12.2013 a z uznesenia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 177/2010-45 z 05.05.2010 a obsah obochtýchto uznesení ÚS SR činí žalobca súčasťou svojich skutkových tvrdení a obe tieto uznesenia navrhuje
previesť ako dôkaz aj v konaní 11C/167/15. Ide o tieto listiny: sťažnosť na prieťahy z 31.08.2021,
sťažnosť na prieťahy z 27.12.2021, sťažnosť na prieťahy zo 06.01.2022, sťažnosť na prieťahy z

12.01.2022, sťažnosť na prieťahy, nutnosť odstrániť podvody z 22.01.2022, sťažnosť na prieťahy z
08.03.2022, sťažnosť na prieťahy z 28.05.2022 a dopis dr. Čimovi vo veci 6Cdo 161/2019 z 15.07.2022.

11. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 22.07.2022 v prítomnosti žalovaného a v
neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil do začiatku

pojednávania (pojednávanie začalo o 11:30 hod. a skončilo o 12:20 hod. Žalobca ospravedlnil svoju
neúčasťnapojednávaníe-mailomodoslanýmažposkončenípojednávaniadňa22.07.2022o12:42hod.
(č.l.278).Žalobcove-mail,vktoromospravedlnilsvojuneúčasťnapojednávanípreporuchumotorového
vozidla a navrhol, aby súd vykonal navrhované dôkazy a vydal rozhodnutie, ktorým žalobe vyhovie, sa
preto dostal do dispozície zákonnej sudkyne až po skončení pojednávania dňa 22.07.2022, na ktorom
bol vyhlásený rozsudok.

12. Súd vykonal dokazovanie výpoveďou žalobcu, výpoveďou žalovaného, oboznámením sa s listinami
tvoriacimi súčasť spisového materiálu vzťahujúceho sa na daný spor, najmä so žalobou, vyjadrením
žalovaného k žalobe, replikou žalobcu, duplikou žalovaného, Nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II. ÚS 593/2012-161 zo dňa 10.12.2013 (č. l. 61 - 103), prešetrením vybavenia sťažnosti

žalobcu zo dňa 26.11.2014 (sťažnosť žalobcu vybavená listom predsedu Krajského súdu v Košiciach
Spr. 240/2014 zo dňa 17.12.2014) Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v Prešetrení
vybavenia sťažnosti č. 36057/2015/151 zo dňa 27.02.2015 (č. l. 120 - 123), prešetrením vybavenia
sťažnosti žalobcu zo dňa 09.03.2015 (sťažnosť vybavená listom predsedu Krajského súdu v Košiciach
Spr. 65/2015) Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v Prešetrení vybavenia sťažnosti -

odpoveď č. 40483/2015-151 zo dňa 27.04.2015 (č. l. 124 - 126); podanie žalobcu zo dňa 17.07.2022 (č.
l. 220 - 245), podanie žalobcu zo dňa 18.07.2022 (č. l. 246 - 272); z ktorých zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

13. Na prvom mieste považuje súd za žiaduce uviesť, že z obsahu bodu 5. žaloby vyplýva, že

toto podanie žalobcu je sťažnosťou na postup súdu smerujúcou proti porušovaniu práva na verejné
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ustanovení § 62 až § 70 zákona č. 757/2004 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, adresovanou
predsedovi Krajského súdu v Košiciach (č. l. 17 zozadu). Avšak v bode 5. podania žalobcu zo dňa
03.08.2015,20.07.2015,doručenéhoOkresnémusúduBratislavaIdňa05.08.2015,nazvaného"stížnost

na průtahy", evidovaného Okresným súdom Bratislava I pod Spr 2196/2015 (č. l. 1 - 2), žalobca výslovne
uvádza, že je to žaloba "pro nemaj. újmu 48.000 Euro proti SR-ministerstvo spravodlivosti", ktorú podal
dňa 20.07.2015.

14. Žalobca v žalobe tvrdí nesprávny úradný postup Krajského súdu v Košiciach v konaniach vedených

pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 (vlastne iba súdneho konania vedeného na Krajskom
súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb 1/2008, pretože žalovaný v duplike /č. l. 119/ tvrdil, resp. upresnil,
že konania vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 boli
spojené na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 4Cb 1/2008, ktoré tvrdenie žalobca nepoprel), ktorý
podľa jeho tvrdení spočíva v porušení povinnosti rozhodnúť o právnych následkoch odporu z 01.03.2007

v primeranej lehote za prieťahy v rokoch 2008 až 2015 s riadnym výsluchom svedkov Q. M. N. (bod 1.
žaloby); v prieťahoch s procesnými rozhodnutiami o otázke odporu z 20.10.2008 a z 01.03.2007 (bod 2.
žaloby); v prieťahoch od 07.06.2010, nakoľko o otázke odporov doposiaľ súd nerozhodol (bod 3. žaloby);
v prieťahoch v konaní, nakoľko o odporoch z 01.03.2007, z 12.10.2008 a 14.02.2009 nebolo doposiaľ
rozhodnuté (bod 4. žaloby). Žalovaný uviedol, že dňa 10.12.2013 bol Ústavným súdom SR vydaný nález

č. k. II. ÚS 593/2012-161, ktorým súd, okrem iného, konštatoval, že Krajský súd v Košiciach v konaniach
sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 porušil základné právo žalobcu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a priznal žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 1.500,- eur a náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 545,52 eur.

15. Z odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 593/2012-161 zo dňa
10.12.2013 (č. l. 61 - 103) sú zistil, že žalobca si nárok na priznanie finančného zadosťučinenia
uplatnilnazákladetotožnýchskutkovýchokolností,akýmiodôvodňujeajnároknanáhradunemajetkovej
ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Vo vzťahu ku konaniu vedenému pod sp. zn. 4Cb 1/2008ústavný súd uviedol, že trvanie konania viac ako 6 rokov je už samo osebe neprimerané. Ďalej možno
konštatovať, že krajský súd bol konkrétne v období od 21.09.2010 do 10.01.2011 nečinný a napr. v
období od 22.03.2007 do 11.09.2007 neefektívne činný, z čoho vyplýva, že Krajský súd v Košiciach

počasminimálnejednéhorokanevykonalvovecižiadneúkony,resp.vykonávalneefektívneúkony,ktoré
nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty. Vo vzťahu ku konaniu vedenému pod sp. zn. 3Cb 4/2008
obdobne konštatoval, že trvanie konania viac ako 6 rokov je už samo osebe neprimerané a že súd bol
nečinný v období od 24.11.2010 do 13.11.2012. Zároveň však ústavný súd (vo vzťahu k obom konaniam
vedeným na Krajskom súde v Košiciach) uviedol, že k predĺženiu prispel aj samotný sťažovateľ (žalobca)

najmätým,žeopakovanevyužívalmožnostipodľaObčianskehosúdnehoporiadku(opravnéprostriedky,
námietky zaujatosti, podávanie žiadostí o odročenie pojednávaní a pod.), pričom za takýchto okolností
si musel byť vedomý, že dôjde k predĺženiu predmetných konaní a oddialeniu rozhodnutí vo veci samej.

16. Z prešetrenia vybavenia sťažnosti žalobcu zo dňa 26.11.2014 (sťažnosť žalobcu vybavená listom
predsedu Krajského súdu v Košiciach Spr. 240/2014 zo dňa 17.12.2014) Ministerstvom spravodlivosti

Slovenskej republiky v Prešetrení vybavenia sťažnosti č. 36057/2015/151 zo dňa 27.02.2015 (č. l. 120 -
123)súdzistil,žežalovanývyhodnotiltútožiadosťžalobcuoprešetrenievybaveniasťažnostipredsedom
Krajského súdu v Košiciach ako nedôvodnú.

17. Z prešetrenia vybavenia sťažnosti žalobcu zo dňa 09.03.2015 (sťažnosť vybavená listom predsedu

KrajskéhosúduvKošiciachSpr.65/2015)MinisterstvomspravodlivostiSlovenskejrepublikyvPrešetrení
vybavenia sťažnosti - odpoveď č. 40483/2015-151 zo dňa 27.04.2015 (č. l. 124 - 126) súd zistil, že
žalovaný vyhodnotil túto žiadosť žalobcu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom Krajského súdu
v Košiciach ako neprípustnú.

18. Z e-mailového podania žalobcu zo dňa 17.07.2022 (nedeľa) a jeho príloh (č. l. 220 - 245), ktoré
je podaním vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu,
a ktoré žalobca dodatočne doručil v listinnej podobe do desiatich dní podľa § 125 ods. 2 CSP dňa
20.07.2022 (č. l. 279 - 289), avšak do dispozície zákonnej sudkyne sa dostali až po vyhlásení rozsudku
dňa 28.07.2022, o čom svedčí Úradný záznam zo dňa 28.07.2022 (č . l. 301), súd zistil, že neobsahuje

žiadosti o vybavenie sťažnosti na prieťahy, výsledky vybavenia týchto sťažností na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažností a výsledky týchto prešetrení vybavení sťažností, o ktorých na
pojednávaní konanom dňa 09.09.2021 tvrdil, že ich v konaní vedenom pred Krajským súdom v Košiciach
pod sp. zn. 4Cb/1/2008 podal v rokoch 2007 až 2015, mimo tých, ktoré sú už súčasťou spisu; na ktorých
doloženie bol povinný v zmysle povinnosti uloženej mu uznesením o odročení pojednávania zo dňa

09.09.2021 (zápisnica o pojednávaní č. l. 202 - 205). Z datovania sťažností na prieťahy, priložených
žalobcom k tomuto podaniu (sú datované 03.02.2022, 04.02.2022 a 14.02.2022) je evidentné, že ich
žaloba vyhotovil až po tom, ako bol na pojednávaní konanom dňa 09.09.2021 súdom upozornený na
znenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a jeho interpretáciu na tento konkrétny súdený prípad (viď
bod 6. odôvodnenia rozsudku). Keďže na nich absentuje podacia pečiatka Krajského súdu v Košiciach,

resp. nepredložil kópie podacích lístkov alebo iných dokladov o ich odoslaní, nepreukázal žalobca
ich odoslanie, resp. doručenie predsedovi Krajského súdu v Košiciach. Aj keď v nich poukazuje na
prieťahy v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008 v rokoch 2007 až
2015, nič to nemení na skutočnosti, že nepredložil výsledky vybavenia týchto sťažností na prieťahy,
žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažností a výsledky týchto prešetrení vybavení sťažností, o ktorých

na pojednávaní konanom dňa 09.09.2021 tvrdil, že ich v konaní vedenom pred Krajským súdom v
Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008 podal v rokoch 2007 až 2015, mimo tých, ktoré sú už súčasťou
spisu, z výsledkov ktorých (len z ich výsledkov) možno v konaní o náhradu škody vychádzať pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní
v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Prílohou e-mailového podania

žalobcu, ani podania dodatočne doručeného v listinnej podobe, nebolo Uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS
177/2010-45 zo dňa 05.05.2010.

19. Z e-mailového podania žalobcu zo dňa 18.07.2022 (pondelok) a jeho príloh (č. l. 246 - 272),
ktoré je podaním vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného

predpisu, a ktoré žalobca dodatočne doručil v listinnej podobe do desiatich dní podľa § 125 ods. 2 CSP
dňa 20.07.2022 (č. l. 290 - 299), avšak do dispozície zákonnej sudkyne sa dostali až po vyhlásení
rozsudku dňa 28.07.2022, o čom svedčí Úradný záznam zo dňa 28.07.2022 (č . l. 301), súd zistil, že
neobsahuje žiadosti o vybavenie sťažnosti na prieťahy, výsledky vybavenia týchto sťažností na prieťahy,žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažností a výsledky týchto prešetrení vybavení sťažností, o ktorých na
pojednávaní konanom dňa 09.09.2021 tvrdil, že ich v konaní vedenom pred Krajským súdom v Košiciach
pod sp. zn. 4Cb/1/2008 podal v rokoch 2007 až 2015, mimo tých, ktoré sú už súčasťou spisu; na ktorých

doloženie bol povinný v zmysle povinnosti uloženej mu uznesením o odročení pojednávania zo dňa
09.09.2021 (zápisnica o pojednávaní č. l. 202 - 205). Z datovania sťažností na prieťahy, priložených
žalobcom k tomuto podaniu (sú datované 31.08.2021, 27.12.2021, 06.01.2022, 12.01.2022, 22.01.2022,
08.03.2022, 28.05.2022) je evidentné, že ich žaloba vyhotovil až po tom, ako bol na pojednávaní
konanom dňa 09.09.2021 súdom upozornený na znenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a jeho

interpretáciu na tento konkrétny súdený prípad (viď bod 6. odôvodnenia rozsudku). Keďže na nich
absentuje podacia pečiatka Krajského súdu v Košiciach, resp. nepredložil kópie podacích lístkov alebo
iných dokladov o ich odoslaní, nepreukázal žalobca ich odoslanie, resp. doručenie predsedovi Krajského
súdu v Košiciach. Aj keď v nich poukazuje na prieťahy v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach
pod sp. zn. 4Cb/1/2008 v rokoch 2007 až 2015, nič to nemení na skutočnosti, že nepredložil výsledky
vybavenia týchto sťažností na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažností a výsledky týchto

prešetrení vybavení sťažností, o ktorých na pojednávaní konanom dňa 09.09.2021 tvrdil, že ich v konaní
vedenom pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008 podal v rokoch 2007 až 2015, mimo
tých, ktoré sú už súčasťou spisu, z výsledkov ktorých (len z ich výsledkov) možno v konaní o náhradu
škody vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných
prieťahoch v konaní v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.

20. Žalobcova argumentácia v prospech žaloby je podrobne opísaná v bodoch 1., 3., 4. a 6. odôvodnenia
tohto rozsudku, na ktorú súd na tomto mieste v podrobnostiach odkazuje.

21. Obrana žalovaného je podrobne opísaná v bodoch 2., 5., 7., 9. a 11. odôvodnenia tohto rozsudku,

na ktorú súd na tomto mieste v podrobnostiach odkazuje.

22. Nespornými skutkovými tvrdeniami medzi stranami sporu boli tvrdenie žalobcu o existencii súdnych
konaní vedených na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 (vlastne
iba súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb 1/2008, pretože žalovaný

v duplike /č. l. 119/ tvrdil, resp. upresnil, že konania vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.
4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 boli spojené na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 4Cb 1/2008,
ktoré tvrdenie žalobca nepoprel), v ktorých žalobca tvrdí nesprávny úradný postup (prieťahy v rokoch
2007 - 2015), ktorých existenciu nenamieta žalovaný; tvrdenie žalobcu o tom, že požiadal žalovaného
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnenej žalobou ako nároku na

náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ktorej žiadosti žalovaný nevyhovel, ktoré tvrdenia žalovaný nepopiera, hoci počas sporu žiadna
strana nepredložila ako dôkazy žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy, ani odpoveď žalovaného na túto žiadosť.

23. Spornými skutkovými tvrdeniami medzi stranami sporu zostali tvrdenie žalovaného o neexistencii
nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn. 4Cb
1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 (vlastne iba v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.
zn. 4Cb 1/2008, pretože žalovaný v duplike /č. l. 119/ tvrdil, resp. upresnil, že konania vedené na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 boli spojené na spoločné

konanie vedené pod sp. zn. 4Cb 1/2008, ktoré tvrdenie žalobca nepoprel) od roku 2007 do roku
2015, resp. od vydania Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 593/2012-161 zo
dňa 10.12.2013, t. j. od 10.12.2013 do roku 2015), ktoré žalobca poprel; tvrdenia o splnení, resp.
nesplnení zákonných podmienok pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného za škodu: 1. existencia
nesprávneho úradného postupu žalovaného, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom žalovaného a vznikom škody, ktorých splnenie tvrdí žaloba, a ktorých nesplnenie
tvrdí žalovaný.

24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len "zákon č. 514/2003

Z. z."), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

25. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

26. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola

spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

27.Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

28. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,
v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len
z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca

sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

29.Podľa§9ods.4zákonač.514/2003Z.z.,právonanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

30. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

31. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatňovaní nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

32. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

33. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.34. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,

ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

35.Podľa§17ods.4zákonač.514/2003Z.z.,výškanáhradynemajetkovejujmypriznanápodľaodseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytnutá osobám poškodeným násilnými trestnými činmi

podľa osobitného predpisu.

36. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, s poukazom na ustanovenie § 191
CSP, dospel súd k záveru o nedôvodnosti žaloby.

37. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu podľa čl. 46 ods.
3 Ústavy SR nie je absolútne, ale podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho
uplatnenie podľa čl. 46 ods. 3 a čl. 51 ods. 1 Ústavy SR (napríklad Uznesenie Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 467/08 zo dňa 16.12.2008). V prípade splnenia zákonných podmienok sa štát nemôže svojej
zodpovednosti za škodu zbaviť.

38. Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné (a to conditio
sine qua non) kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to:
- existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri
výkone verejnej moci,

- vznik škody,
- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci a vznikom škody.
Kumulatívnosť splnenia uvedených podmienok má za následok, že čo ak len jedna z nich nie je splnená,
nemožno voči štátu vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

39. Nesprávnym úradným postupom je porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie aj postup, ktorý s rozhodovacou

činnosťou nesúvisí. Môže pritom ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého orgánu
verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo z cieľov tejto činnosti, ale aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu verejnej
moci smeruje (napríklad rozsudky sp. zn. 5 Cdo 126/2009 zo dňa 30.6.2010, sp. zn. 6 Cdo 115/2010 zo

dňa 31.5.2011, sp. zn. 4 Cdo 60/2003 publikované v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2004).

40. Vzťahom príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody sa v právnej teórii označuje priama väzba javov (objektívnych
súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti

ide,akjemedzinezákonnýmrozhodnutím,resp.nesprávnymúradnýmpostupomaškodouvzťahpríčiny
a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. Právnym posúdením je vymedzenie,
medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (akou príčinou) tejto ujmy má byť príčinná
súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka,

v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu
medzikonkrétnouujmoupoškodeného(pokiaľvznikla)akonkrétnymkonanímškodcu(akjeprotiprávne)
sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných
súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná
súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R

21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a
každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčinya následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Otázka príčinnej súvislosti sa musí riešiť konkrétne v každom jednotlivom prípade zhodnotením všetkých
významných okolností. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a starostlivé
zváženie všetkých okolností.

41. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho

úradného postupu Krajského súdu v Košiciach, spočívajúceho v prieťahoch v konaniach vedených pod
sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 od roku 2007 do vydania Nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II. ÚS 593/2012-161 zo dňa 10.12.2013, súd predovšetkým uvádza, že žalobca si nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. v tomto spore uplatnil na základe
identických skutkových okolností, akými odôvodňoval aj uplatnenie nemajetkovej ujmy v konaní pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 593/2012 v zmysle čl. 127 ods. 1 a ods. 3

Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti so žalobcom uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy vo výške
48.000,- eur v tomto spore je žiaduce zdôrazniť, že Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
II. ÚS 593/2012-161 zo dňa 10.12.2013 bola žalobcovi priznaná suma vo výške 1.500,- eur (z pôvodne
uplatnenej sumy 33.500,- eur), ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky považoval za odôvodnenú s
prihliadnutím na povahu veci, na okolnosti zisteného porušenia práva, ako aj na podiel sťažovateľa

na vzniknutých zbytočných prieťahoch. Súd má za to, že túto priznanú a vyplatenú sumu 1.500,- eur
je nutné na účely predmetného sporu, v časti žalobcom uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy titulom
nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Košiciach, spočívajúceho v prieťahoch v konaniach
vedených pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 od roku 2007 do vydania Nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 593/2012-161 zo dňa 10.12.2013, považovať za primeranú a

postačujúcu s prihliadnutím na to, že v danom prípade nedošlo k nijakej zmene skutkových okolností, a
vyplatená suma 1.500,- eur bola priznaná ako zmiernenie nemajetkovej ujmy. Nárok žalobcu na náhradu
nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Košiciach, spočívajúceho
v prieťahoch v konaniach vedených pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 od roku 2007 do
vydania Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 593/2012-161 zo dňa 10.12.2013

(t. j. od roku 2007 do 10.12.2013) už teda bol reparovaný priznaním finančného zadosťučinenia vo
výške 1.500,- eur žalobcovi týmto nálezom. Žalobcovi teda už bola vyplatená suma, ktorú Ústavný súd
Slovenskej republiky, ako najvyššia inštancia, na ktorú je možné sa obrátiť, považoval za primeranú a
postačujúcu. Finančné zadosťučinenie v zmysle čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky predstavuje
určitú formu nemajetkovej ujmy, ktorej priznanie je založené na posudzovaní rovnakých skutočností

(citová ujma, pocity neistoty, negatívne dôsledky v súkromnom živote a spoločenskom prostredí), ako
možné priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. Ak by
súd pripustil možnosť priznania náhrady nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného postupu
Krajského súdu v Košiciach, spočívajúceho v prieťahoch v konaniach vedených pod sp. zn. 4Cb 1/2008
a sp. zn. 3Cb 4/2008 od roku 2007 do vydania Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS

593/2012-161 zo dňa 10.12.2013, po tom, čo o tomto nároku rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky,
došlo by k duplicite priznania náhrady nemajetkovej ujmy na skutkovo totožnom základe, a nastala
by absurdná situácia, kedy by všeobecný súd preskúmaval odôvodnenosť priznaného finančného
zadosťučinenia,arozhodovalomožnostipriznaťnemajetkovúujmu(čiužvrovnakej,alebovyššejsume)
po tom, čo danú vec z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku prerokoval Ústavný súd Slovenskej

republiky ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti.

42. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho
úradného postupu Krajského súdu v Košiciach, spočívajúceho v prieťahoch v konaniach vedených pod
sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 od vydania Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.

ÚS 593/2012-161 zo dňa 10.12.2013 do roku 2015, má súd z vykonaného dokazovania za preukázané,
že žalobca nijakým relevantným spôsobom nepreukázal, že aj v predmetnom období (od 10.12.2013
do roku 2015) sa Krajský súd v Košiciach dopustil zbytočných prieťahov v konaniach vedených pod sp.
zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008, tzn. nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu v
zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje,

že z prešetrenia vybavenia sťažnosti žalobcu zo dňa 26.11.2014 (sťažnosť žalobcu vybavená listom
predsedu Krajského súdu v Košiciach Spr. 240/2014 zo dňa 17.12.2014) Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky v Prešetrení vybavenia sťažnosti č. 36057/2015/151 zo dňa 27.02.2015 (č. l.
120 - 123) je zrejmé, že žalovaný vyhodnotil túto žiadosť žalobcu o prešetrenie vybavenia sťažnostipredsedom Krajského súdu v Košiciach ako nedôvodnú. Takisto z prešetrenia vybavenia sťažnosti
žalobcu zo dňa 09.03.2015 (sťažnosť vybavená listom predsedu Krajského súdu v Košiciach Spr.
65/2015) Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v Prešetrení vybavenia sťažnosti - odpoveď

č. 40483/2015-151 zo dňa 27.04.2015 (č. l. 124 - 126) je evidentné, že žalovaný vyhodnotil túto žiadosť
žalobcu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom Krajského súdu v Košiciach ako neprípustnú.
V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnosť, či v konkrétnom prípade bolo alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nie je kompetentný preskúmať
všeobecnýsúdvkonaníonáhraduškodypodľazákonač.514/2003Z.z.,alelenÚstavnýsúdSlovenskej

republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v
konaní alebo nadriadený orgán na podklade žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom
súdu, prípadne disciplinárny senát alebo Európsky súd pre ľudské práva. Všeobecný súd teda môže
rozhodnúť o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z. až v prípade,
ak už oprávnený orgán rozhodol o existencii prieťahov v konaní. Keďže v danom prípade rozhodnutie
oprávneného orgánu o existencii prieťahov od vydania Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. k. II. ÚS 593/2012-161 zo dňa 10.12.2013 do roku 2015 v predmetných konaniach absentuje, nie
je splnená základná podmienka pre posúdenie a rozhodnutie súdu o náhrade nemajetkovej ujmy v
dôsledku nesprávneho úradného postupu.

43. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho

úradného postupu Krajského súdu v Košiciach, spočívajúceho v prieťahoch v konaniach vedených pod
sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 od roku 2007 do vydania Nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II. ÚS 593/2012-161 zo dňa 10.12.2013 (t. j. od roku 2007 do 10.12.2013) nad sumu
priznanú žalobcovi týmto nálezom ústavného súdu (t. j. nad 1.500,- eur), ako aj vo vzťahu k žalobcom
uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Krajského

súdu v Košiciach, spočívajúceho v prieťahoch v konaniach vedených pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp.
zn. 3Cb 4/2008 od vydania Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 593/2012-161 zo
dňa 10.12.2013 do roku 2015 (t. j. od 10.12.2013 do roku 2015), z vykonaného dokazovania rezultuje
nepreukázanie existencie nesprávneho úradného postupu v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. E-mailové podanie žalobcu zo dňa 17.07.2022 (nedeľa) a jeho prílohy (č.

l. 220 - 245), ktoré je podaním vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa
osobitného predpisu, ktoré žalobca dodatočne doručil v listinnej podobe do desiatich dní podľa § 125
ods. 2 CSP dňa 20.07.2022 (č. l. 279 - 289), avšak do dispozície zákonnej sudkyne sa dostali až po
vyhlásení rozsudku dňa 28.07.2022, o čom svedčí Úradný záznam zo dňa 28.07.2022 (č . l. 301), nie
sú žiadosťami o vybavenie sťažnosti na prieťahy, výsledkami vybavenia týchto sťažností na prieťahy,

žiadosťami o prešetrenie vybavenia sťažností a výsledkami týchto prešetrení vybavení sťažností, o
ktorých žalobca na pojednávaní konanom dňa 09.09.2021 tvrdil, že ich v konaní vedenom pred Krajským
súdomvKošiciachpodsp.zn.4Cb/1/2008podalvrokoch2007až2015,mimotých,ktorésúužsúčasťou
spisu (č. l. 120 - 123, č. l. 124 - 126: v bodoch 16., 17. a 42. odôvodnenia rozsudku); na ktorých
doloženie bol povinný v zmysle povinnosti uloženej mu uznesením o odročení pojednávania zo dňa

09.09.2021 (zápisnica o pojednávaní č. l. 202 - 205). Z datovania sťažností na prieťahy, priložených
žalobcom k tomuto podaniu (sú datované 03.02.2022, 04.02.2022 a 14.02.2022) je evidentné, že ich
žaloba vyhotovil až po tom, ako bol na pojednávaní konanom dňa 09.09.2021 súdom upozornený na
znenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a jeho interpretáciu na tento konkrétny súdený prípad (viď
bod 6. odôvodnenia rozsudku). Keďže na nich absentuje podacia pečiatka Krajského súdu v Košiciach,

resp. nepredložil kópie podacích lístkov alebo iných dokladov o ich odoslaní, nepreukázal žalobca
ich odoslanie, resp. doručenie predsedovi Krajského súdu v Košiciach. Aj keď v nich poukazuje na
prieťahy v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008 v rokoch 2007 až
2015, nič to nemení na skutočnosti, že nepredložil výsledky vybavenia týchto sťažností na prieťahy,
žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažností a výsledky týchto prešetrení vybavení sťažností, o ktorých

na pojednávaní konanom dňa 09.09.2021 tvrdil, že ich v konaní vedenom pred Krajským súdom v
Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008 podal v rokoch 2007 až 2015, mimo tých, ktoré sú už súčasťou
spisu, z výsledkov ktorých (len z ich výsledkov) možno v konaní o náhradu škody vychádzať pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní
v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Prílohou e-mailového podania

žalobcu, ani podania dodatočne doručeného v listinnej podobe, nebolo Uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS
177/2010-45 zo dňa 05.05.2010. Rovnako tak e-mailové podanie žalobcu zo dňa 18.07.2022 (pondelok)
a jeho prílohy (č. l. 246 - 272), ktoré je podaním vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu, ktoré žalobca dodatočne doručil v listinnej podobe do desiatichdní podľa § 125 ods. 2 CSP dňa 20.07.2022 (č. l. 290 - 299), avšak do dispozície zákonnej sudkyne
sa dostali až po vyhlásení rozsudku dňa 28.07.2022, o čom svedčí Úradný záznam zo dňa 28.07.2022
(č . l. 301), nie sú žiadosťami o vybavenie sťažnosti na prieťahy, výsledkami vybavenia týchto sťažností

na prieťahy, žiadosťami o prešetrenie vybavenia sťažností a výsledkami týchto prešetrení vybavení
sťažností, o ktorých žalobca na pojednávaní konanom dňa 09.09.2021 tvrdil, že ich v konaní vedenom
pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008 podal v rokoch 2007 až 2015, mimo tých, ktoré
sú už súčasťou spisu (č. l. 120 - 123, č. l. 124 - 126: v bodoch 16., 17. a 42. odôvodnenia rozsudku); na
ktorých doloženie bol povinný v zmysle povinnosti uloženej mu uznesením o odročení pojednávania zo

dňa 09.09.2021 (zápisnica o pojednávaní č. l. 202 - 205). Z datovania sťažností na prieťahy, priložených
žalobcom k tomuto podaniu (sú datované 31.08.2021, 27.12.2021, 06.01.2022, 12.01.2022, 22.01.2022,
08.03.2022, 28.05.2022) je evidentné, že ich žaloba vyhotovil až po tom, ako bol na pojednávaní
konanom dňa 09.09.2021 súdom upozornený na znenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a jeho
interpretáciu na tento konkrétny súdený prípad (viď bod 6. odôvodnenia rozsudku). Keďže na nich
absentuje podacia pečiatka Krajského súdu v Košiciach, resp. nepredložil kópie podacích lístkov alebo

iných dokladov o ich odoslaní, nepreukázal žalobca ich odoslanie, resp. doručenie predsedovi Krajského
súdu v Košiciach. Aj keď v nich poukazuje na prieťahy v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach
pod sp. zn. 4Cb/1/2008 v rokoch 2007 až 2015, nič to nemení na skutočnosti, že nepredložil výsledky
vybavenia týchto sťažností na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažností a výsledky týchto
prešetrení vybavení sťažností, o ktorých na pojednávaní konanom dňa 09.09.2021 tvrdil, že ich v konaní

vedenom pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008 podal v rokoch 2007 až 2015, mimo
tých, ktoré sú už súčasťou spisu, z výsledkov ktorých (len z ich výsledkov) možno v konaní o náhradu
škody vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných
prieťahoch v konaní v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.

44. Žalobca nepreukázal splnenie už prvej v troch podmienok (1. existencia nesprávneho úradného
postupu žalovaného, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
žalovaného a vznikom škody) pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu - existenciu nesprávneho
úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci tým, že nepredložil ako dôkazy
výsledky vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,

právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatné rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, z ktorých (iba z ktorých) môže súd vychádzať pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonnej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.

45. Z dôvodu nesplnenia už prvej podmienky pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu - existencie
nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, nemôže byť logicky
splnená ani druhá podmienka pre vyvodenie zodpovednosti štátu - vznik nemajetkovej ujmy, a ani tretia
podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu - príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a vznikom nemajetkovej ujmy. Súdu preto

nezostáva iné, ako konštatovať nesplnenie aj druhej podmienky pre vyvodenie zodpovednosti voči
štátu - vznik nemajetkovej ujmy, a tretej podmienky pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu - príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a
vznikom nemajetkovej ujmy.

46. Nakoľko pre vyvodenie zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné (a
to conditio sine qua non) kumulatívne splnenie vyššie uvedených troch zákonných podmienok, pričom
kumulatívnosť splnenia týchto troch podmienok má za následok, že čo ak len jedna z nich nie je splnená,
nemožno voči štátu vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., súd uzatvára, že v
predmetnom spore nemožno voči štátu (žalovanému) vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa zákona č.

514/2003 Z. z. pre nesplnenie všetkých troch zákonom vyžadovaných podmienok.

47. Súčasné sporové konanie je kontradiktórne, čo znamená, že ten, kto z určitej skutočnosti vyvodzuje
pre seba priaznivé následky, musí tieto skutočnosti tvrdiť a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebooznačiť dôkazné prostriedky, inak úspešným byť nemôže. Je neprípustné, aby súd nahrádzal nedostatok
aktivity strán sporu a dôkaznú núdzu niektorého z nich. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový
stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Na margo uvedeného, že civilné sporové konanie je založené na

kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi, súd konštatuje, že
žalobca v konaní nepreukázal kumulatívne splnenie zákonom predpokladaných podmienok pre úspešné
uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. V konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení o existencii nesprávneho úradného postupu, vzniku nemajetkovej ujmy
a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy.

48. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, t. j. pripojenie spisov Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 4Cb/1/2008 a 3Cb/4/2008 (vlastne iba pripojenie spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
4Cb/1/2008, pretože žalovaný v duplike /č. l. 119/ tvrdil, resp. upresnil, že konania vedené na Krajskom
súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 boli spojené na spoločné konanie
vedené pod sp. zn. 4Cb 1/2008, ktoré tvrdenie žalobca nepoprel) a dôkazy navrhnuté žalobcom v

písomnom podaní zo dňa 31.08.2016 (č. l. 42 - 57, t. j. v replike žalobcu), považujúc ich vykonanie
za neefektívne, nadbytočné a nehospodárne, nakoľko mal z doteraz vykonaného dokazovania za
dostatočne preukázaný skutkový stav veci. Predmetom tohto sporu je uplatnenie nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaniach vedených
na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008 a sp. zn. 3Cb/4/2008. Návrhy žalobcu na

doplnenie dokazovania, ktoré sa skôr javia ako argumentácia žalobcu v konaní o zaplatení pohľadávok,
sa však týkajú predmetu a skutkových okolností sporu vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod
sp. zn. 4Cb/1/2008 (konania vedené pod sp. zn. 4Cb/1/2008 a sp. zn. 3Cb/4/2008 boli na základe
uznesenia o spojení veci na pojednávaní konanom dňa 12.11.2014 spojené a ďalej sú vedené pod
sp. zn. 4Cb/1/2008), v ktorom Krajský súd v Košiciach rozhoduje o pravosti samotných pohľadávok

žalobcu, pričom tento spor nie je doteraz právoplatne ukončený. Žalobcom navrhované dôkazy sa
týkajú skutočností nerozhodných pre predmetný spor o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa
zákona č. 514/2003 Z. z., pričom z navrhovaných dôkazov nie je ani zrejmé, aké konkrétne skutočnosti
(s prihliadnutím na predmet sporu - preukázanie nesprávneho úradného postupu, vznik a výšku
nemajetkovej ujmy a existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom

škody) majú preukázať. Žiadny zo žalobcom navrhovaných dôkazov totiž nemôže nahradiť rozhodnutie
príslušného orgánu v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré je pre
posúdenie existencie nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní pre súd smerodajné,
ani nemôže nahradiť povinnosti žalobcu hodnoverným spôsobom preukázať vznik a výšku nemajetkovej
ujmy podľa citovaného ustanovenia § 17 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. V tomto smere sa

súd stotožnil s názorom žalovaného prezentovaným v jeho duplike a výpovedi na pojednávaní (viď body
5. a 7. odôvodnenia rozsudku).

49. K žalobcom v žalobe tvrdenému porušeniu jeho práv podľa čl. 48 ods. 2, 46 ods. 1, 47 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd súd záverom

ozrejmuje žalobcovi, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004). Zároveň
právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným
súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS
50/2004). Obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nie je právo na rozhodnutie v súlade s
právnym názorom strany sporu, resp. právo na úspech v konaní (II. ÚS 218/2002, III. ÚS 198/2007,
II. ÚS 229/2007, I. ÚS 265/2007, III. ÚS 139/2008). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).

50. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery, súd žalobu zamietol pre jej nedôvodnosť v I. výroku

enunciátu tohto rozsudku.
II.51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v II. výroku enunciátu tohto rozsudku podľa § 255
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi.

52. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

55. Žalobca nemal v konaní žiadny úspech, keďže súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v I. výroku
enunciátu tohto rozsudku. Plný neúspech žalobcu v konaní je zároveň plným úspechom žalovaného.

Nakoľko v konaní plne úspešný žalovaný výslovne uviedol vo vyjadrení k žalobe, v duplike a aj vo
výpovedi na pojednávaní, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje, súd mu ho nepriznal a
rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým žalovanému nepriznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti I. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§
355 ods. 1 CSP).

Proti II. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je
prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§
362 ods. 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a
ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/
(§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 CSP).