Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110224332
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8110224332.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcov: 1. H. G., U.. XX.XX.XXXX, R. C.
XXXX/XX, D., X. H. G. G.., U.. XX.XX.XXXX, R. D. X, E. - O., X. C. N., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XX, E., X.
C. E., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XX, E., X. G. Š., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XX, E., X. C. K., U.. XX.XX.XXXX,
R. L. XXX/XX, D. U. H., X. B.. I. E., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XXX/XX, E., X. G. G., U.. XX.XX.XXXX, R.
XX. U. XXX/XX, E., X. K. W., U.. XX.XX.XXXX, R. R. X, E., XX. L. Š., U.. XX.XX.XXXX, R. R. X, E., XX.
G. D., U.. XX.XX.XXXX, R. G. E. XX, E., XX. G. G., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XXX/X, E., XX. H. G., U..
XX.XX.XXXX, R. G. XXX, XXX XX G., XX. C. D., U.. XX.XX.XXXX, R. G. XXX/X, E. - O., (Ž. H. XX. -

XX . A. E. D.Á. U. D. Ž. H. XX. A. Y. G., Q.. N. XX.XX.XXXX), XX. C. D., U.. XX.XX.XXXX, R. G. E. X,
E., XX. G.. E. D., U.. XX.XX.XXXX, R. L. X, E., Ž. H. X., X., XX., XX. K. XX. A. Q.: H. &. D., E..A..O..,
K. L. E. E. A.Q. XX, XXX XX L., B.: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1. C. O., U..XX.XX.XXXX, R. C. XX,
E., X. R.. G. Č., U.. XX.XX.XXXX, R. C. XX, E., X. C. G., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XX, E., X. G. N., U..
XX.XX.XXXX, R. D. XX, E., X. C. E., U.. XX.XX.XXXX, R. C. XX, E., X. B.. D. N., U.. XX.XX.XXXX, R.
H. XX, E., X. G. E., U.. XX.XX.XXXX, R. C. XX, E., X. K. A., U.. XX.XX.XXXX, R. C. X, E., X. C. D., U..
XX.XX.XXXX, R. D. Š. XX, E., XX. G. D., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XXX/X, E., XX. T. D., U.. XX.XX.XXXX,

R. D. Š. XX, E., XX. A. D., U.. XX.XX.XXXX, R. D. Š. XX, E., (Ž. H. X. K. XX. A. D. D. Ž. H. X. A. B.. G.
D., U.. XX.XX.XXXX, Q.. XX.XX.XXXX, U. R. D. Š. XX, E.) XX. Ľ. R., U.. XX.XX.XXXX, R. Š. XX, D., XX.
G.. C. R., U.. XX.XX.XXXX, R. C. XXX/X, D., XX. N. R., U.. XX.XX.XXXX, R. C. XX, D., XX. C. Š., U..
XX.XX.XXXX, D. XX, E., XX. B.. H. I., U.. XX.XX.XXXX, R. XX. U. XX, E., XX. B.. E. I., U.. XX.XX.XXXX,
R. D. XX, E., XX. G. D., U.. XX.XX.XXXX, R. L. X, E., XX. C. D., U.. XX.XX.XXXX, R. C. XX, E., XX. T. L.,
U.. XX.XX.XXXX, R. C. XX, E., XX. L. T., U.. XX.XX.XXXX, R. G. XX, E., Q. B.. C. T., U.. XX.XX.XXXX,
R. G. XX, E., XX. G. G., U.. XX.XX.XXXX, R. G. X, E., XX. Y. G., U.. XX.XX.XXXX, R. Q. XX, E., XX.

B.. Y. E., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XX, E., XX. G. D., U.. XX.XX.XXXX, R. C. XX, E. - O., XX. B. Š., U..
XX.XX.XXXX, R. C. XX, E., XX. G. W., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XX, D., XX. C. F., U.. XX.XX.XXXX, R.
E. XX, D., XX. I. F., U.. XX.XX.XXXX, R. U. E. XX, E., XX. G.. Y. F., U.. XX.XX.XXXX, R. N. XXX, XX.
G. O., U.. XX.XX.XXXX, R. C. XX, E. - O., XX. G. O., U.. XX.XX.XXXX, R. C. XX, E. - O., XX. B.. D. O.,
XX.XX.XXXX, R. C. XX, E. - O., XX. G. O., U.. XX.XX.XXXX, R. C. XX, E. - O., Ž. H. XX. K. XX. A. Q.Í.
Ž. H. X.A.., XX. R.. Š. F., U.. XX.XX.XXXX, R. N. XXX, Ž. H. X. K. X., X., X., XX. K. XX. A. E. Q. C.. C.
L., K. E. E. L. E. X, XXX XX D., o neplatnosť právneho úkonu s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných

v 1. až 4., 6., 7., pôvodne žalovanom v 9. rade, 16. a 18. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 21.10.2020 č. k. 29C/191/2010-1301 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Pokračuje v konaní s dedičmi pôvodne žalovaného v 9. rade B.. G. D., ktorými sú C. D., G. D., T. D.
K. A. D..

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozhodol,
cit.:

„I. U r č u j e, že zmluva o založení pozemkového spoločenstva podpísaná dňa 22.09.2007 v E. j e n
e p l a t n á.

II. U r č u j e, že uznesenia zo stretnutia uskutočneného dňa 22.09.2007 označeného ako
ustanovujúcevalnézhromaždeniepozemkovéhospoločenstva,ato:zoznamvlastníkovapočetpodielov

pozemkového spoločenstva v O., zmluva o založení pozemkového spoločenstva v O., poplatok vo výške
50,- Sk na pôvodný podiel ročne, stanovy pozemkového spoločenstva v O., plán činnosti pozemkového
spoločenstva v O. na rok 2007, zvolenie výboru pozemkového spoločenstva, zvolenie dozornej rady
osvedčené v notárskej zápisnici č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, U XXXXX/XXXX o priebehu
ustanovujúceho valného zhromaždenia spoluvlastníkov podielov v spoločnej nehnuteľnosti o založení

pozemkového spoločenstva a výsledku volieb do orgánov pozemkového spoločenstva napísanej dňa
02.10.2007 v U. úrade C.. C. D., notára so sídlom A. 5, XXX XX L., s ú n e p l a t n é.

III. P r i z n á v a žalobcom v 1., 2., 11., 15. a 16. rade voči žalovaným v 1.- 4., 6., 7., 9., 16., 18., 28.-
33. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Vo vzťahu žalobcov v 1., 2., 11., 15., a 16. rade a žalovaných v 5., 8., 10.-15., 17., 19.-27. rade nárok
na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

V. Žalobcom v 3.-10. rade, v 12.-14. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

2. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia neplatnosti
zmluvy o založení pozemkového spoločenstva a nulity uznesení prijatých na ustanovujúcom valnom
zhromaždení konanom dňa 22.09.2007 pod číslom N XXX/XXXX, Nz XX/XXX/XXXX, U XXXXX/XXXX
v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., (§ 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

- ďalej len „CSP“). Z dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku vyplýva, že zavedením úplne
novej koncepcie druhu žalôb v znení podľa § 137 písm. c) a d) je rozlíšenie klasickej určovacej žaloby
a žaloby o určenie inej právnej skutočnosti. Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a
nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností,
ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby, čo znamená, že zákonodarca novou

koncepciou druhu žalôb v ust. § 137 CSP vylučuje možnosť v súdnom konaní sa domáhať určovacou
žalobou neplatnosti právnych úkonov. Napriek tomu, že v zmysle ust. § 470 CSP sa tento zákon
vzťahuje aj na konanie začaté pred dňom účinnosti jeho nadobudnutia, zamietnutie žaloby iba z vyššie
uvedeného dôvodu bolo v rozpore s princípom spravodlivosti zakotvenom v článku 2 bodu 1. zák. č.
160/2015 Z.z. a zároveň by išlo o odmietnutie spravodlivosti, keďže procesno-právna úprava v čase

podania žaloby pripúšťala uvedený druh žaloby. Žalobcovia naliehavosť právneho záujmu na určovacej
žalobe odôvodňovali ochranou svojho vlastníckeho práva, keďže na základe zmluvy o pozemkovom
spoločenstve osvedčenou predmetnou notárskou zápisnicou bolo zapísané vlastnícke právo v prospech
osôb, ktoré ku dňu ustanovujúceho valného zhromaždenia toto neosvedčili. Z predloženej notárskej
zápisnice N XXX/XXXX, U U XXXXX/XXXX zo dňa 02.10.2007 vyplýva, že ide o osvedčenie podľa

§ 56 a § 61 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) o priebehu
ustanovujúceho valného zhromaždenia spoluvlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, o založení
pozemkového spoločenstva a výsledku volieb do orgánov pozemkového spoločenstva. Notárskou
zápisnicou bol osvedčený priebeh ustanovujúceho valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva
s právnou subjektivitou podľa schváleného programu, zároveň bola schválená zmluva o založení

pozemkového spoločenstva, stanovách pozemkového spoločenstva a realizovaná voľba do orgánov
spoločenstva. Súčasťou predloženej notárskej zápisnice bola aj prezenčná listina právnych nástupcov
pozemkového spoločenstva Obce O., zoznam členov pozemkového spoločenstva O. a zmluva o
založení pozemkového spoločenstva v zmysle zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách
(ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“). Dňa 05.10.2007 bol vykonaný zápis predmetnej

notárskej zápisnice záznamom do katastra nehnuteľností pod číslom Z-XXXXXX. Zápis predmetnýchlistín na LV č. XXX katastrálne územie O. bol vykonaný pod číslom zmeny XX/XX. Pod č. zmeny XX/
XX bol v katastri nehnuteľností zapísaný register obnovenej evidencie pozemkov (ROP) v katastrálnom
území O., ktorý bol schválený rozhodnutím Správy katastra č. ROP č. j. XXX/XXXX/XXXXX-X/Ba podľa

zákona o pozemkových spoločenstvách, pričom predmetné urbárske pozemky boli následne prepísané
v LV č. XXX na LV č. XXX. S poukazom na ust. § 2 ods. 2, § 12 a § 17 zákona o pozemkových
spoločenstvách možno vyvodiť jednoznačný záver, že členom pozemkového spoločenstva môže byť
iba podielový spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti a iba tento môže uzatvoriť zmluvu o založení
pozemkového spoločenstva a byť členom jeho orgánov. Preto o založení pozemkového spoločenstva v

O. a o voľbe orgánov spoločenstva na ustanovujúcom valnom zhromaždení mohli hlasovať iba podieloví
spoluvlastníci spoločných nehnuteľností pôvodne zapísaných vo vložke číslo XX pre katastrálne územie
O. toho času vedené na LV č. XXX. Z predloženého listu vlastníctva č. XXX (t. č. LV XXX) na
č. l. XXX nesporne vyplýva, že v čase konania ustanovujúceho valného zhromaždenia uvedeným
osobám vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nesvedčalo; ako vlastník bol zapísaný subjekt
označený ako Z. gazdovia O. O.. Podľa žalovaných v 1. až 4. rade, 6., 7., 9., 16. a 18. rade sa

vychádzalo zo zoznamu podielnikov Z. O. O. podľa pôvodného dobového záznamu z roku 1929, ktorý
ako jediný sa mal v archíve zachovať (č. l. 249-258). Výška jednotlivých spoluvlastníckych podielov
mala byť určená podľa návrhu spracovaného žalovanými v 3. a 4. rade (č. l. 247). Pred konaním
ustanovujúceho valného zhromaždenia nebola realizovaná identifikácia bývalých podielnikov urbariátu
podľa zoznamu z roku 1929 a osoby, ktoré sa ustanovujúceho valného zhromaždenia zúčastnili,

nedisponovali akýmkoľvek hmotnoprávnym úkonom preukazujúcim ich vstup do práv a povinností
bývalých podielnikov urbáru. Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo zapísané až na
základe spornej notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh ustanovujúceho valného zhromaždenia,
založenie pozemkového spoločenstva a o výsledkoch volieb do orgánov pozemkového spoločenstva v
zmysle ust. § 56 a § 61 Notárskeho poriadku.

3. Súd prvej inštancie považoval za potrebné vyriešiť otázku, ktorej právnej úprave podlieha urbár Z.
gazdovia O. O.. Uviedol, že zákon č. 81/1949 Zb. upravoval právne pomery pasienkového majetku
bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. V zmysle ust. § 1 ods. 1
tohto zákona na rozšírenie a povznesenie pastevného odchovu dobytka prechádza vlastníctvo k

majetku uvedenému v § 2 na jednotné roľnícke družstvá zriadené podľa zákona č. 69/1949 Sb.
Podľa § 2 citovaného zákona sa ust. § 1 ods. 1 okrem iného vzťahuje na spoločné nehnuteľnosti
bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré upravuje zákon č. X/XXXX
a na spoločné nehnuteľnosti pasienkových spoločenstiev. Podľa § 3 citovaného zákona súčasne s
prechodom vlastníctva k uvedenému majetku na jednotné družstvo zanikajú urbáre, komposesoráty a

podobné právne útvary. Pozemkové spoločenstvá spravujúce pasienkové pozemky podľa zákonného
článku X/XXXX boli teda zrušené zákonom SNR č.81/1949 Sb. a vlastnícke právo k týmto pozemkom
prešlo ex lege z členov týchto pozemkových spoločenstiev na jednotné roľnícke družstvá. Vzhľadom
na charakter pozemkov pôvodne vedených v D. XX (toho času LV XXX katastrálne územie O.) -
pastviská a orná pôda, tieto podliehali právnej úprave zákona SNR č. 81/1949 Sb., podľa ktorého všetok

nehnuteľný majetok prechádza do vlastníctva jednotných družstiev a s prechodom zanikajú urbáre.
K navráteniu vlastníctva bývalých podielových urbárnikov mohlo dôjsť len vo vzťahu k oprávneným
osobám uvedeným v ustanovení § 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
a inému poľnohospodárskemu majetku postupom podľa § 6 citovaného zákona. Súd zároveň na
podporu svojej argumentácie poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 06.12.2018 sp. zn.

IV.ÚS 150/2018, ktorým konštatoval, že pokiaľ správny orgán zdôraznil, že zrušením urbáru zák. č.
2/1958 zostalo vlastníctvo podielnikov zachované, bolo jeho úlohou odôvodniť právne nástupníctvo
členov pozemkového spoločenstva po pôvodných podielnikoch, teda vysporiadať sa s tým, ako
členovia pozemkového spoločenstva vstúpili do práv a povinností po pôvodných urbárnikoch, vrátane
identifikácie samotných pôvodných urbárnikov. Vo všeobecnosti je právnym nástupcom totiž ten, kto

vstupuje do práv a povinností právneho predchodcu na základe skutočností ustanovených hmotným
právom. K záveru o tom, kto je právnym nástupcom, nemožno dospieť bez riadnej identifikácie
pôvodného subjektu (jednotlivých pôvodných urbárnikov), od ktorého sa nástupníctvo odvádza. Pokiaľ
rozhodnutie správneho orgánu v odôvodnení neidentifikuje mená pôvodných urbárnikov, chýba v ňom
zásadný podklad, ktorý by mu umožňoval vysporiadať sa s otázkou právneho nástupníctva, a tým aj

existenciou podielového spoluvlastníctva členov pozemkového spoločenstva k sporným pozemkom.
Zároveň k notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva, prostredníctvom ktorej
sa osvedčilo, že členovia pozemkového spoločenstva sú spoluvlastníkmi spoločných nehnuteľností
pôvodne patriacich urbáru uviedol, že táto vo všeobecnosti osvedčuje originálny spôsob nadobudnutiavlastníckeho práva k určitej nehnuteľnosti. Ide pritom o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe
inej skutočnosti ustanovenej zákonom, pričom inštitút vydržania vlastníckeho práva je spojený s jeho
nadobudnutím v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom ustanovenú dobu. Pokiaľ

správny orgán dospel k záveru, že notárskou zápisnicou osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníctva
došlo k obnoveniu urbárskej knihy a tým aj k osvedčeniu veľkosti podielov pôvodných spoluvlastníkov,
nevysvetlil na podklade akých skutočností k tomuto záveru dospel. Notárska zápisnica osvedčujúca
vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti totižto už zo svojej podstaty
nemôže zároveň automaticky osvedčovať veľkosť podielov pôvodných urbárnikov, keďže osvedčuje len

hmotnoprávny úkon (vydržanie), na podklade ktorého svedčí vlastnícke právo určitému subjektu - v
konkrétnych okolnostiach veci súčasným členom pozemkového spoločenstva.

4. Preto v zmysle ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, na základe uvedených
skutočností súd konštatoval, že bolo nevyhnutné, aby osoby zúčastňujúce sa ustanovujúceho valného
zhromaždenia ku dňu jeho konania preukázali svoje právne nástupníctvo po bývalých podielnikoch

urbáru a súčasne osvedčili vlastnícke právo k určeným spoluvlastníckym podielom. Pokiaľ podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti v predmete spoločného hospodárenia bolo zapísané až na základe
spornej notárskej zápisnice, ku dňu konania ustanovujúceho valného zhromaždenia z dôvodu
neexistencie ich vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti, nemali postavenie člena spoločenstva,
neboli subjektami oprávnenými uzatvoriť zmluvu o založení spoločenstva s právnou subjektivitou v

zmysle ust. § 11 zákona o pozemkových spoločenstvách a voliť orgány spoločenstva, ktorých členmi
môžu byť iba členovia pozemkového spoločenstva. Súd tak dospel k záveru, že zmluva o založení
pozemkového spoločenstva, ako aj uznesenia prijaté na ustanovujúcom valnom zhromaždení, sú
absolútne neplatnými právnymi úkonmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom
o pozemkových spoločenstvách. V prípade preukázania právneho nástupníctva osôb zúčastnených

ustanovujúceho valného zhromaždenia, nebolo správne pokiaľ sa vychádzalo zo zoznamu podielnikov
z roku 1929. K zrušeniu urbáru došlo až v priebehu 50-tych rokov 20. storočia, teda nadobúdateľmi
predmetnej nehnuteľnosti mali byť právni nástupcovia všetkých podielnikov urbáru ku dňu jeho zániku.
Zo zachovanej zápisnice z rokovania komisie z urbariátu 03.06.1955 (č.l. 686) vyplýva, že členmi urbáru
boli aj iné osoby ako uvedené v zozname v roku 1929. Zároveň všetky osoby, ktoré sa zúčastnili

ustanovujúceho valného zhromaždenia, prípadne ich právni nástupcovia, boli označení ako účastníci
konania na strane žalobcu alebo žalovaného, preto mal súd prvej inštancie za splnenú ďalšiu podmienku
určovacej žaloby, a to vecnú legitimáciu strán sporu.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 257 CSP tak, že právne zastúpeným žalobcom v 1., 2.,

11., 15. a 16. rade priznal voči neúspešným žalovaným v 1.-4., 6., 7., 9., 16., 18., 28.-33. rade nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu úspešných žalobcov v 1., 2., 11., 15. a 16. rade a
žalovaných v 5., 8., 10.-15., 17., 19.-27. rade súd nárok na náhradu trov konania aplikujúc ust. § 257 CSP
nepriznal, pričom títo nárok žalobcov nerozporovali. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Žalobcom v 3.-10. rade, v

12.-14. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže im žiadne trovy konania nevznikli.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 1. rade včas odvolanie, ktoré odôvodnil ust. § 365 ods.
1 písm. b), d), f), g) a h) CSP. Uviedol, že ak žalobcovia mali za to, že záznam do katastra bol
vykonanýnezákonne,nápravysamohlidomáhaťprostredníctvomsprávnejžalobypodľavtedyúčinného

Občianskeho súdneho poriadku, resp. danú vec riešiť podnetom na protest prokurátora, a to v
príslušných zákonom stanovených lehotách. Pod číslom zmeny XX/XX bol v katastri nehnuteľností
zapísaný register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v k.ú. O. a predmetné urbárske pozemky boli
prepísané z LV č. XXX na LV č. XXX v k.ú. O.. Osoby ukrátené na svojich vlastníckych právach sa mohli
domáhať nápravy aj v rámci tvorby ROEP, či už podľa § 7 ods. 3 alebo po zápise registra podľa § 7

ods. 6, resp. podľa § 11 a § 12 zákona o pozemkových spoločenstvách. Poukázal na to, že pod číslom
zmeny XX/XX v rámci záznamového konania č. Z-XXX/XXXX bol do katastra nehnuteľností zapísaný
geometrický plán (ďalej len „GP“) č. XX/XXXX vyhotovený dňa 05.02.2009, ktorým došlo k vytvoreniu
parciel registra „C“ katastra nehnuteľností a zápisu týchto parciel na LV č. XXX v k.ú. O.. GP sa odčlenila
výmera parcely registra „E“ č. XXXX/X a vznikli nové parcely registra „C“, a to č. XXX/X, XXX/X, XXX/

X, XXX/X, XXX/X a XXX/X. Pod číslom zmeny XX/XX bol do katastra nehnuteľností zapísaný GP č. XX/
XXXX vyhotovený dňa 30.07.2012, a to v zmysle žiadosti Slovenskej správy ciest o jeho zápis, ktorý
bol vyhotovený pre účely majetkovej prípravy líniovej stavby „I/XX E. preložka cesty“. Týmto GP došlo
k vytvoreniu parciel registra „C“ katastra nehnuteľností a prepisu týchto novovytvorených parciel z LVč. XXX na novozaložený LV č. XXXX v k.ú. O.. Daným GP sa odčlenila časť výmery parciel registra
„E“ č. XXX/X, XXX/XXX, XXX a XXX/X a vznikli nové parcely registra „C“ zapísané na novozaložený
LV č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/

XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X a XXX/X. Vlastníkom podielov pozemkov pôvodne
patriacich do spoločnej nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. O. E. republika, v správe
SlovenskejsprávyciestoveľkostiXXX/XXX,atonazákladekúpnychzmlúvinazákladevyvlastňovacích
rozhodnutí. S týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia
vôbec nevysporiadal. Preto má žalovaný v 1. rade za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a

považuje rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V ďalšom má za to,
že pozemkové spoločenstvo O. bolo vytvorené v súlade so zákonom o pozemkových spoločenstvách.
V ďalšom poukázal na vývoj právnej úpravy týkajúcej sa pozemkových spoločenstiev, pričom uviedol,
že pri každej zmene právnej úpravy sa pozemkové spoločenstvo O. správalo zodpovedne a vyvinulo
snahu na prispôsobenie svojich právnych pomerov novšej právnej úprave. Vyslovením neplatnosti
pôvodnejzmluvyozaloženípozemkovéhospoločenstva,akoajuzneseníprijatýchdňa22.09.2007dôjde

k stavu právnej neistoty, čo do ďalšej existencie a fungovania „urbáru“ ako takého, jednotlivých jeho
orgánov, jeho každodenného chodu navonok i dovnútra. Výrok I. napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie je právne neúčinný a nezapísateľný orgánom verejnej moci na úseku katastra nehnuteľností
do operátu katastra nehnuteľností. Výrokom II. došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom
súd určil neplatnosť plánu činnosti pozemkového spoločenstva a stanov pozemkového spoločenstva,

no so samotným pozemkovým spoločenstvom nekonal ako s účastníkom konania. Súd tak zasiahol
do právnej istoty a do samotnej existencie pozemkového spoločenstva zriadenej podľa zákona, ktorá
nevystupovala v konaní ako jedna zo strán sporu. Konanie trpí základnou vadou konania spočívajúcou
v nesprávne označených aktívne a pasívne vecne legitimovaných subjektov v konaní. Predmetné
konanie sa vedie bez účasti pozemkového spoločenstva, čo je samo o sebe dôvodom na zrušenie

rozsudku z procesných dôvodov. Rovnako žalobcovia nepreukázali naliehavosť právneho záujmu
na zmenu zápisov vo vlastníckych vzťahoch na príslušných „urbárskych“ listoch vlastníctva, pričom
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR.
Majetkový substrát pozemkového spoločenstva bol rozdelený na pozemky zapísané na LV č. XXX
a LV č. XXXX, pričom pozemky zapísané na novom LV č. XXXX k.ú. O. boli následne predmetom

prevodov i vyvlastňovacích rozhodnutí v prospech Slovenskej republiky. Preto nie je možné právne,
ani technicky vrátiť stav do roku 2007, kedy vzniklo pozemkové spoločenstvo. Určením neplatnosti
predmetných právnych úkonov nebude odstránená ani spornosť vo vzťahu k vlastníctvu spoločnej
nehnuteľnosti a takýto rozsudok nebude podkladom pre zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcov.
K súdom citovanému nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS/150/2018 uviedol, že vecne príslušným

reštitučným orgánom podľa zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov je okresný úrad.
Rozhodnutia reštitučných orgánov sú predmetom prieskumu v rámci správnych žalôb prostredníctvom
správneho súdnictva. Súd prvej inštancie tak podľa názoru žalovaného prekročil v danej veci svoju
právomoc, ktorá patrí iným orgánom verejnej moci. V danom prípade ide o pozemkové spoločenstvo
pasienkové, preto uvádzaný nález Ústavného súdu SR je právne bezvýznamný. Navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie zároveň žalovaní v 1. až 4. rade, 6., 7., pôvodne žalovaný
v 9. rade, a žalovaní v 19. a v 21. rade, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta, resp. zmenil a vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie e

nové rozhodnutie. Uviedli, že žalobca v 1. rade sa na správe katastra domáhal opravy v zápisoch
katastra nehnuteľností vykonaných záznamom č. Z XXXX/XXXX na základe U. zápisnice č. N XXX/
XXXX, Nz XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX zo dňa 02.10.2007. Následne podal žalobu na Krajský súd
v Prešove, ktorú v konaní vedenom pod sp. zn. 3S/88/2013 ako nedôvodnú zamietol. O jeho odvolaní
rozhodol Najvyšší súdu SR rozsudkom sp. zn. 5Sžo/184/2015, ktorým napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Žalobca podal aj ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorý uznesením zo dňa 11.01.2018 sp. zn.
II. ÚS/19/2018 sťažnosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Súd prvej inštancie zamietol návrh na
predloženie dôkazu, výpisu z LV č. XXXX k.ú. O., preto ho predložili spolu s odvolaním. Z tohto výpisu
vyplýva, že na LV sú zapísaní ako žalobca v 1. rade, tak aj žalovaní a ďalší účastníci konania. U
všetkých je zápis spoluvlastníkov a veľkosť podielov ako titul nadobudnutia na základe Z XXXX/XX.

Ostatné zápisy sú na základe následných prevodov. Všetci podieloví spoluvlastníci, okrem H. D. a C.
D., svoje podiely previedli zmluvou alebo im bolo vyvlastnené, preto je na podiel XXX/XXX v správe
Slovenská správa ciest, Bratislava. Preto účastníkom konania má byť aj Slovenská republika a rovnako
aj Slovenská správa ciest. Napadnutým rozsudkom by sa všetky zmluvy a vyvlastňovacie rozhodnutiastali neplatnými a tak by sa museli vracať kúpne ceny alebo vyvlastňovacie náhrady. Súd nevysvetlil,
prečo sa nezaoberal aj parcelami a podielovými spoluvlastníkmi na LV č. XXXX k.ú. O., hoci je zrejmé, že
tieto majú rovnaký základ zápisu v Z XXXX/XXXX ako parcely a spoluvlastníci na LV č. XXX k.ú. O.. Súd

sa nedostatočne vysporiadal a aktívnou aj pasívnou legitimáciou strán sporu. Nie všetci žalobcovia sú
vedeníakopodielovíspoluvlastnícinaspoločnýchnehnuteľnostiach.Rovnakovrozsudkusúdneuviedol,
o aké procesné spoločenstvo ide. Namietali aj uplynutie trojročnej premlčacej lehoty, ktorá mala uplynúť
ešte pred pripustením zmeny žaloby uznesením zo dňa 15.03.2016. Pozemkové spoločenstvo vzniklo
za účinnosti zákona č. 181/1995 Z.z., pričom v roku 2007 spĺňalo podmienky tohto zákona. Otázne

je, či rozhodnutie o registrácii v registri spoločenstiev sa automaticky zruší. Žalobcovia aj žalovaní
mohli postupovať v súlade s ust. § 5 ods. 4, 5 zákona č. 181/1995 Z.z., ak sa domnievajú, že majú
podiel v spoločnej nehnuteľnosti a nie je k tomu potrebné zrušiť celé spoločenstvo. Namietali, že na
strane žalobcov nie je daný naliehavý právny záujem. Poukázali najmä na rozhodnutie R 17/1972,
ako aj rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS/419/2017 zo dňa 31.08.2017, z ktorých vyplýva, že
účelom určovacej žaloby je eliminovať stav právneho postavenia žalobcu, vniesť istotu do neistých

právnych vzťahov, ak k náprave nemožno dospieť inak a vytvoriť pevný základ právnych vzťahov,
ktorým sa dosiahne odvrátenie prípadných sporov účastníkov, nie je opodstatnená tam, kde možno
žalovať na splnenie povinnosti, zlepší sa právna pozícia žalobcu a slúži potrebám praktického života.
Napadnutý rozsudok však nič nevyrieši a právnu pozíciu k nehnuteľnostiam urbáru zhorší. V prípade, ak
by strany sporu chceli obnoviť založenie spoločenstva, nie je jasné, ako by to bolo možné. Rozhodnutie

R 17/1972 je potrebné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax, pričom súd mal svoje rozhodnutie
dostatočne odôvodniť a s uvedeným rozhodnutím sa vysporiadať. K naliehavému právnemu záujmu
uviedol, že Civilný sporový poriadok nepozná ustanovenie, podľa ktorého je odvolací súd viazaný svojím
vysloveným názorom, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/162/2005
zo dňa 09.12.2005. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia o trovách konania argumentoval tým, že

žalobcovia sa v období od podania žaloby v roku 2010 až do roku 2016 snažili trafiť do predmetu
sporu, pričom nebolo zrejmé, koho majú žalovať, preto považuje za absurdné, aby súd priznal žalobcom
náhradu trov konania v celom rozsahu. Počas konania sa vykonalo množstvo úkonov, ktoré boli
zbytočné, pričom už o prvom návrhu bolo možné rozhodnúť tak, že súd by žalobu zamietol. Všetky
spory týkajúce sa Pozemkového spoločenstva O. sú záležitosťou žalobcu v 1. rade, ktorý vyvolal viacero

sporov. Na jednej strane sa domáha zrušenia spoločenstva, avšak na druhej strane vyvolal dve valné
zhromaždenia, z ktorých podal aj návrh na zápis orgánov spoločenstva, v ktorých sám figuruje ako
predseda výboru. Ďalší spor, ktorý vedie o neplatnosť valného zhromaždenia zo dňa 12.12.2012 na
súde prvej inštancie pod sp. zn. 13C/102/2013, pričom tento spor ešte nie je právoplatne skončený.

8. Žalobcovia v 12., 13. a 14. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že žalovaný v 1.
rade vo svojom odvolaní obhajuje svoje vedomé protiprávne konanie. Vznik spoločenstva v roku 2007
považujú za právny aj historický nezmysel a podvod. K listine z roku 1773, tzv. „milostivý Tereziánsky
dekrét“, boli svojvoľne dopísané mená a priezviská a našli notára, ktorý overil dňa 21.09.2007 schôdzu
a hlasovanie nevlastníkov. Úzka skupina okolo O. a G. rozhodla, kto bude vlastníkom, notár vlastníctvo

neoveril. Na základe tejto notárskej zápisnice bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra.
Podaním žaloby došlo k absolútnej neplatnosti právneho úkonu vo vzťahu k zápisu vlastníckeho práva
osôb, ktoré iba deklarovali čestným vyhlásením. Právo žalovaných vzniklo na základe podvodu na 76
hektároch pôdy. Tejto úzkej skupine žalovaných išlo len o rýchle obohatenie sa formou ťažby štrku
bez predchádzajúcej zákonnej zmeny Územného plánu E. v roku 2010. K odvolaniu žalovaného v 1.

rade uviedli, že nikdy nepredložil dôkaz, listinu oprávňujúcu k vzniku vlastníctva a následne k vzniku
pozemkového spoločenstva. Ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe
absolútne neplatnej zmluvy, nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva. Nemožno uprednostniť
požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto
nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Stotožňujú sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo

vzťahu k posúdeniu naliehavého právneho záujmu aj námietky premlčania. V ďalšom uviedol, že má
právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pričom doba 10 rokov nie je primeraná. Navrhli rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

9. Žalovaní v 15. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že ako dedič nemal niekoľko

rokov informácie o podvodoch a nezákonnostiach pri vzniku a nadobudnutí vlastníckeho práva pri
založení Pozemkového spoločenstva O. v roku 2007. Konanie trvá desať rokov, pričom tento čas
nemožno považovať za primeraný s poukazom na čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.10. Žalovaná v 22. rade prostredníctvom svojho zástupcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných
uviedla, že žalobcovia v konaní nikdy netvrdili, že zoznam podielnikov urbariátu obce O. bol v notárskej

zápisnici č. N XXX/XXXX podľa pôvodného záznamu z roku 1929. Tento nebol súčasťou notárskej
zápisnice. Zoznam podielnikov je zoznam urbárnikov z krajského archívu spomenutý na pojednávaní
dňa 21.09.2020. Jediný zoznam urbárnikov z krajského archívu je zoznam nevoľníkov zo spisu s
názvom Z. O. XXXX-XXXX v Štátnom archíve v Prešove. Notárska zápisnica nemohla byť titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nakoľko túto nemožno považovať za listinu o práve

k nehnuteľnostiam osvedčenú notárom podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. Nevlastníci pozemkov
tak nemohli založiť pozemkové spoločenstvo v zmysle zákona o pozemkových spoločenstvách. V
ďalšom poukazuje na prenájom pozemkov pozemkového spoločenstva, ktorý považuje za protiprávny.
Poukázal aj na historický vývoj majetkových práv k predmetným pozemkom, pričom uviedol, že pôvodná
urbárska spoločnosť zanikla v roku 1958 vznikom C. v O.. Zdôraznil, že má právo na prejednanie veci v
primeranom čase, pričom desať rokov nie je primeraný čas v súlade s čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ľudských právach.

11. Žalovaný v 2. rade k vyjadreniu žalobcov v 12. -14. rade uviedol, že títo ako dedičia po svojom
otcovi Y. G. neboli účastníkmi založenia Pozemkového spoločenstva O. v roku 2007. Nemajú žiadne
informácie o pozemkovom spoločenstve, ani sa o to nezaujímali. Ich vyjadrenie považuje za klamlivé

a nezmyselné, nakoľko sa dali ovplyvniť žalobcom. Pozemkové spoločenstvo bolo založené zákonným
spôsobom na ustanovujúcej schôdzi v O. v roku 2007 so všetkými náležitosťami, za prítomnosti štátneho
orgánu, notára. Notárska zápisnica bola záznamom zapísaná do katastra nehnuteľností a žalobcovia až
po troch rokoch v septembri 2010 podali žalobu o určenie neplatnosti notárskej zápisnice. Žalobcovia v
zákonnej lehote nevyužili zákonný prostriedok. Správny orgán vo svojom rozhodnutí rozhodol, že právny

úkon nemožno zrušiť, nakoľko na listoch vlastníctva došlo k právnym úkonom, napr. kúpnym zmluvám,
dedičským rozhodnutia a tým by bolo zasiahnuté do práv ďalších účastníkov. O uvedenom rozhodoval aj
Najvyšší súd Sr a Ústavný súd SR. Až na dvoch, všetci žalobcovia predali svoje pozemky v pozemkovom
spoločenstve, preto je nepochopiteľné, že vedú spor s pozemkovým spoločenstvom. Predmetný spor
má vplyv aj na medziľudské vzťahy, ktoré nikdy predtým neboli také narušené.

12. Žalovaní v 1. až 4., 6., 7., pôvodne žalovaný v 9. rade, 19. a 22. rade k vyjadreniu žalobcov v
12. až 14. rade uviedli, že vo svojom vyjadrení opakujú tvrdenia, ktoré v konaní už uviedli. Čo sa
týka predlžovania sporu, boli to žalobcovia, ktorí zmenami žaloby zapríčinili trvanie sporu. K uplatneniu
reštitúcie uviedol, že je potrebné o tomto doložiť doklad o uplatnení, reštitučný dôvod, výsledok alebo

aspoň číslo konania, pod ktorým sa reštitučné konanie vedie. O tom, či bol spáchaný trestný čin,
rozhodujú orgány činné v trestnom konaní, pričom platí prezumpcia neviny. K vznesenej námietke
premlčania uviedli, že žalobu podali v roku 2010, pričom došlo k pripusteniu zmeny pôvodnej žaloby.
Poukázal aj na to, že v konaní je namietaný zápis vlastníctva v katastri, avšak dedičstvo neodmietli,
pričom aj toto vlastníctvo bolo zapísané na základe notárskej zápisnice, ktorej určenia neplatnosti sa

žalobcovia domáhajú. Podstatná časť odvolania sa zaoberá otázkou preukázania naliehavého právneho
záujmu, pričom na toto nereagovali dôkazom, ani argumentom.

13.Žalovanýv1.radevosvojomvyjadreníkvyjadreniužalobcovv15.až17.radeuviedol,žepozemkové
spoločenstvo vzniklo v súlade so zákonom. Žaloba od začiatku trpela vadami, preto ju bolo potrebnú

zamietnuť. Má za to, že je poctivým držiteľom podielov nehnuteľnosti. Právo rozhodovať o platnosti
notárskej zápisnice patrí do pôsobnosti Krajského súdu v Prešove v správnom konaní. Súd prvej
inštancie mal preto žalobu pre nedostatok právomoci zamietnuť.

14. Žalovaná v 22. rade prostredníctvom svojho zástupcu vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov v

15. až 17. rade uviedla, že sa s ním stotožňuje. Vznik vlastníckych práv, pozemkového spoločenstva
a následnú ťažbu štrku považuje za mafiánsky podvod. Notárska zápisnica nemohla byť titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nakoľko túto nemožno považovať za listinu o
práve k nehnuteľnostiam osvedčenú notárom podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. V ďalšom
uvádzal skutočnosti týkajúce sa prenájmu pozemkov obchodným spoločnostiam, pričom malo dôjsť k

protiprávnemu konaniu, ktoré malo byť ignorované aj zo strany orgánov činných v trestnom konaní.

15. Žalovaná v 34. rade vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov v 15. až 17. rade uviedla, že tvrdenie,
podľa ktorého mali byť svojvoľne dopísané mená a priezviská z roku 2007, považuje za klamstvo.Je nesporné, že vlastníctvo zapísané na LV č. XXX k.ú. O. bolo na právnych predchodcov zapísané
nepretržite od vydania urbárskeho patentu v roku 1853 do založenia pozemkového spoločenstva v
roku 2007. Keďže sa všetci osobne poznali, pri osvedčení prítomní potvrdili pravdivosť jeho čestného

vyhlásenia. Notár osvedčil vlastníctvo a výšku podielu jednotlivých právnych nástupcov na spoločnej
nehnuteľnosti. Po osvedčení notárom bola podpísaná dohoda o založené pozemkového spoločenstva.

16. Žalobcovia v 15. a 17. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných v 15. a 22. rade uviedli, že sa
stotožňujú s odvolaním žalovaného v 15. a 22. rade.

17. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spolu s konaním, ktoré ich vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
opodstatnené nie je.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovanými v odvolaní dospel k
záveru, že súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil,
pričom v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné

skutočnosti,pretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciepodľa§387ods.1CSPakovecnesprávny
potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387
ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným
v odvolaní žalovaných, odvolací súd uvádza nasledovné.

21. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom v čase začatia tohto konania,
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

22. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24. Podobnú úpravu obsahuje aj aktuálne znenie § 137 písm. c/ CSP, podľa ktorého žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa § 34 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny

zákon), práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo
zákona rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a
spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce
z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o
zverení správy majetku obce, alebo správy majetku vyššieho územného celku, sa do katastra zapisujú

záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia
záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich
uspokojenie.

26. Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad

vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo
k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou, a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby,
ktorých sa táto právna zmena týka.27. V priebehu konania na súde prvej inštancie zostala spornou otázka naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení neplatnosti zmluvy o založení pozemkového spoločenstva. Záver súdu prvej
inštancie, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, bol napadnutý aj odvolaním

žalovaných, preto sa odvolací súd v prvom rade zaoberal touto otázkou, ktorá je pre posúdenie veci
kľúčová a ostatné právne otázky sa stávajú pre posúdenie veci rozhodnými až v prípade, ak súd
dospeje k záveru, že naliehavý právny záujem je daný. V opačnom prípade je žaloba už z tohto dôvodu
zamietnutá a s ostatnými otázkami už nie je potrebné sa vysporiadavať.

28. Právna teória rozoznáva viaceré druhy súkromnoprávnych žalôb, ako aj viaceré kritériá na ich
kategorizáciu. Ak je kritérium členenia žalobný návrh (petit), hovoríme o žalobách na plnenie a o
žalobáchurčovacích.Ustanovenie§137CSPuvádzajednotlivédruhyžalôbdemonštratívne.Inážaloba,
teda v § 137 CSP neuvedená, je prípustná, ale iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného
práva, teda hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie
ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie (ne)existencie práva, či právnej skutočnosti.

Normatívny význam ustanovenia § 137 CSP spočíva v tom, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre
niektoré druhy žalôb. Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je, je naliehavý
právny záujem žalobcu. Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného
predpisu; inak je takáto žaloba neprípustná.

29. Pri určovacej žalobe znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna určovacia žaloba)
alebo či tu právo nie je (negatívna určovacia žaloba). Keďže žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu
alebo neexistenciu určitého práva, znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe bude mať
deklaratórne účinky.

30. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na
tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, teda aby mal zmysel. Pri
určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená,
že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové
súdne konanie užitočné alebo naopak, zbytočné. Súdne konanie môžeme chápať aj ako určitú službu

poskytovanú štátom žalobcovi za účelom ochrany jeho práv, preto je dôvodné zisťovať, či má pre
žalobcuzmysel.Žalobcamusínaliehavýprávnyzáujemnaurčeníprávapreukázať,ibažeprávnyzáujem
vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo
nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na
plnenie. Iba v zriedkavých prípadoch obstojí určovacia žaloba, ak možno žalovať na plnenie. Doktrína

preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny
záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav
tejto neistoty alebo ohrozenia možno odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii
(neexistencii) predmetného práva. Doktrínu preventívneho charakteru a interpretačné dôsledky tejto
doktríny nie je možné absolutizovať. V mnohých prípadoch ju nemožno vztiahnuť na určovacie žaloby,

ktoré predpokladá osobitný predpis, teda kde žalobca naliehavý právny záujem nepreukazuje. Za
ojedinelých špecifických okolností nie je vylúčené, že žalobca bude mať naliehavý právny záujem na
určení práva aj vtedy, ak právo už bolo porušené.

31. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené

právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu
alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý je potrebné chápať tak, že právny záujem má dostatočnú
intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom
užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného
práva.

32. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať, teda žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové
tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný a na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť
dôkazy. Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného nároku. Rozhodnutie o právnom záujme, o
tom, či je alebo nie je daný je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia

žaloby.

33. Žalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení (ne)existencie práva, ak
právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. V takom prípade žalobca nemá ani povinnosť uviesť vžalobe tvrdenia, že naliehavý právny záujem je daný. Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho
predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú
určovaciu žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že

právny záujem žalobcu je daný.

34.Zmluvyainéprávneúkony,ichexistencia,platnosťčineplatnosťsúprávnymiskutočnosťami(§2ods.
1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný)
odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti

hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr.
výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia
vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa
žalobu na určenie právnej skutočnosti za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z
hmotného práva). Ak bol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na kupujúceho vykonaný
na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti

(žaloba na určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
(takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva). Žalobný návrh znejúci na určenie právnej
skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za nedôvodný. V niektorých
prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je
neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania. Pri uvedených žalobách

z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil právnu
skutočnosť. Dôvodom je väčšinou to, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny
úkonhľadíakonaneplatný.Idetuovýnimkyzovšeobecnéhopravidla,žerelatívnejneplatnostiprávneho
úkonu sa postačí dovolať bez ingerencie súdu.

35. Otázkou naliehavého právneho záujmu sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal Najvyšší súd
SR v rozhodnutí sp. zn. 2ObdoV/11/2019 z 11. decembra 2019, pričom v tomto svojom rozhodnutí
poukázal na judikatúru NS SR v tejto otázke, a to rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/136/2009, R 17/1972, sp.
zn. 5Cdo/31/2011 a sp. zn. 4Cdo/89/2007, sp. zn. 3Cdo/112/2004 publikované v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 81/2006 a obdobne aj sp. zn. 4Cdo/49/2003 publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.

75/2003, sp. zn. 3Cdo/53/2007, sp. zn. 1Cdo/26/2007, sp. zn. 5Cdo/136/2007, sp. zn. 5Obdo/51/2011,
sp. zn. 6Cdo/392/2013 a uviedol, že z vyššie citovanej judikatúry vyplývajú nasledovné závery:

36. Povinnosťou súdu pri skúmaní naliehavého právneho záujmu je posúdiť, či určovací žalobný návrh je
vhodným a správne zvoleným nástrojom ochrany jeho práva, t. j. ak neistotu žalobcu v právnom vzťahu

je možné odstrániť navrhovaným určovacím výrokom (tu ide predovšetkým o prípady, kedy určovací
výrok vytvorí pevný právny základ vzťahu medzi stranami sporu, ktorým sa predíde prípadným sporom
o splnenie povinnosti).

37. Otázku existencie, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu treba posudzovať výlučne

s ohľadom na právny záujem žalobcu, záujem žalovaného je pri posudzovaní tejto otázky súdom
irelevantný.

38. Žalobca má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vždy vtedy, ak nemá možnosť domáhať
sa ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov iným procesným spôsobom. Ide predovšetkým o

prípady, kedy žalobca nemá možnosť podať žalobu na plnenie a kedy má legitimáciu na podanie žaloby
na plnenie výlučne žalovaná strana.

39. Aj v prípadoch, kedy žalobca, ktorý podal určovaciu žalobu, má možnosť podania žaloby na plnenie,
všeobecne neplatí, že by nebol daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Ide

predovšetkým o prípady, kedy by žalobou na plnenie nebol vyčerpaný celý predmet konania o určovacej
žalobe alebo kedy sa určovacím výrokom rozsudku vytvorí pevný právny základ vzťahu medzi stranami
sporu.

40. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali určenia, že notárska zápisnica č. N XXX/XXXX, Nz

XXXXX/XXXX, U. XXXXX/XXXX o priebehu ustanovujúceho valného zhromaždenia spoluvlastníkov
podielov v spoločnej nehnuteľnosti o založení pozemkového spoločenstva a výsledku volieb do orgánov
pozemkového spoločenstva napísaná dňa 02.10.2007 je neplatná, ako aj uznesenia zo stretnutiauskutočneného dňa 22.09.2007 označeného ako ustanovujúce valné zhromaždenie pozemkového
spoločenstva.

41. Vychádzajúc z uvedeného, dospel odvolací súd k záveru, že podaná žaloba je prípustnou určovacou
žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, na ktorej žalobcovia majú naliehavý právny záujem, pričom pre
posúdenie naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe sú rozhodujúce tie skutočnosti, že
vlastníckeprávokpredmetnýmnehnuteľnostiambolonaLVč.XXXzapísanétitulomnotárskejzápisnice,
ktorou bola osvedčená zmluva o založení pozemkového spoločenstva O., čo s poukazom na § 132

Občianskeho zákonníka nie je možné. Rovnako ako súd prvej inštancie ani odvolací súd, napokon
ani samotní žalovaní nerozporujú tú skutočnosť, že ich vlastníctvo nebolo notárom riadne osvedčené,
pričom ich vlastníctvo malo byť osvedčené len na základe čestných vyhlásení, pričom zároveň mal byť
určený aj ich podiel na spoločnej nehnuteľnosti. Preto odkazom na ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona,
na ktorý odvolací súd poukázal už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, možno dospieť k záveru o
existenciinaliehavéhoprávnehozáujmužalobcovnaurčeníneplatnostiZmluvyozaloženípozemkového

spoločenstva O. zo dňa 22.09.2007. Vzhľadom aj na neúspešné domáhanie sa preskúmania zákonnosti
rozhodnutia bývalej Správy katastra D. zo dňa 04. septembra 2013 číslo: Xo XX/XXXX/Ba v spojení s
rozhodnutím bývalej Správy katastra E. zo dňa 6. mája 2013 číslo: X X/XXXX/JU v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 3S/88/2013, v ktorom súd žalobu zamietol, pričom zároveň odkázal na
občianskoprávne konanie v zmysle ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho priadku (§ 137 písm. c)

CSP), bolo pre žalobcov potrebné domáhať sa žalobou neplatnosti zmluvy o založení pozemkového
spoločenstva osvedčenej notárskou zápisnicou. Zároveň vzhľadom na neplatnosť zmluvy o založení
pozemkového spoločenstva zo dňa 22.09.2007, súd prvej inštancie opodstatnene pristúpil aj k určeniu
neplatnosti uznesení zo stretnutia uskutočneného taktiež dňa 22.09.2007.

42. K námietke nedostatočnej pasívnej, ale aj aktívnej vecnej legitimácie je potrebné uviesť, že v tomto
konaní na strane žalobcov vystupujú právni nástupcovia pôvodných vlastníkov podielov spoločnej
nehnuteľnosti zapísanej na pozemnoknižnej vložke č. XX pre k.ú. O., na strane žalovaných vystupujú
fyzické osoby, ktorými došlo k založeniu pozemkového spoločenstva na základe notárskej zápisnice zo
dňa 02.10.2007.

43. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, pričom tento mal
spočívať v tom, že súd sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami týkajúce sa vyvlastnenia
nehnuteľností, pričom ich vlastníkom sa mal stať štát, Slovenská republika, odvolací súd uvádza, že z
listu vlastníctva č. XXX nevyplýva, že by podielovým spoluvlastníkom mala byť aj Slovenská republika,

pričom samotní žalovaní vo svojom odvolaní uvádzajú, že geometrickým plánom mali vzniknúť nové
parcely zapísané na novozaložených LV č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X a XXX/X, ktorých
sa žaloba v tejto veci netýka.

44. Podstatnými skutočnosťami pre rozhodnutie v prejednávanej veci sú tie, že zmluva o založení
pozemkového spoločenstva bola uzatvorená fyzickými osobami, ktorých vlastnícke právo nebolo riadne
osvedčené, preto táto zmluva je neplatná pre rozpor s § 2 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách
č. 181/1995 Z. z. v znení platnom k 22.09.2007, podľa ktorého členmi spoločenstva sú spoluvlastníci
spoločnej nehnuteľnosti. Táto podmienka však v tomto prípade nie je splnená, nakoľko pri zmluve o

založení pozemkového spoločenstva sa vychádzalo zo zoznamu podielnikov z roku 1929, pričom urbár
bol zrušený zákonom SNR č. 81/1949 Sb. Zároveň zo zápisnice z rokovania komisie urbariátu zo dňa
03.06.1955 vyplýva, že členmi urbáru boli aj iné osoby, ktoré v zozname z roku 1929 uvedené nie sú.
Ako už bolo vyššie uvedené, v konaní samotní žalovaní nerozporovali tú skutočnosť, že ich vlastnícke
právo malo byť osvedčené len na základe čestného vyhlásenia.

45. Nedôvodná je aj námietka týkajúca sa vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
zapísaného na základe rozhodnutí v dedičskom konaní, ako aj na základe kúpnych zmlúv, nakoľko má
odvolací súd za to, že žalobcovia nemali inú možnosť, ako podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy
o založení pozemkového spoločenstva zo dňa 02.10.2007 osvedčenej notárskou zápisnicou, keďže ani

na základe rozhodnutia v správnom konaní súd žalobe nevyhovel, nakoľko mal za to, že správny orgán
nemôže zmeniť údaje zapísané v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na princíp spravodlivosti a právnej
istoty s poukazom na skutočnosť, že notárska zápisnica bola podpísaná ešte v roku 2007, žaloba bolapodaná v roku 2010, odvolací súd považuje za potrebné podanej žalobe vyhovieť, a tak poskytnúť
žalobcom súdnu ochranu, ktorá by im v prípade zamietnutia žaloby bola odmietnutá.

46. Podľa § 63 ods. 1, 2 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd
pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany,
prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú
v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

47. Po tom, čo súd prvej inštancie vo veci rozhodol, bolo právnym zástupcom oznámené, že pôvodne
žalovaný v 9. rade zomrel dňa XX.XX.XXXX. Bolo zistené, že právnymi nástupcami žalovaného v 9.
rade sú C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., D. H. XX, G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., D. XXX/X, T.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., D. H. XX, A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., D. H. XX, preto s nimi
súd pokračuje v konaní ako so žalovanými v 9. až 12. rade.

48. Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách konania strán sporu, je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že
pri rozhodovaní o náhrade trov platí zásada zodpovednosti za výsledok a zásada zodpovednosti za
zavinenie a náhodu, a teda ust. § 255 a nasl. CSP. Keďže povinnosť nahradiť trovy konania sa môže
v tom-ktorom konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná tvrdosť, ust. § 257 CSP umožňuje súdu, aby

vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných zvláštneho zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na
náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný
prípad a či sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej
veci, prihliadne sa tiež k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, keďže je
potrebné vziať zreteľ nielen na pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale musí sa uvážiť aj

to, ako by sa takéto rozhodnutie dotklo majetkových pomerov oprávnenej strany, k okolnostiam, ktoré
viedli k uplatneniu nároku a podobne.

49. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad
ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť,

podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej
právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu,
či nízky príjem.

50. Odvolací súd považuje za vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania,

pričom stotožňujúc sa s jeho odôvodnením dospel k rovnakému záveru, podľa ktorého vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaní v 5., 8., 13. až 18., 20., 22. až 30. rade v priebehu konania súhlasili s podanou
žalobou, túto možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, a teda nemožno im pričítať, že by
sa podieľali na vzniku trov konania žalobcov.

51. Zároveň vzhľadom na neúspech žalobcov, ktorí v priebehu konania uplatňovali prostriedky procesnej
obrany a útoku, týmto v súlade so zásadou zodpovednosti za výsledok konania vznikla povinnosť
nahradiť trovy konania úspešným žalobcom.

52. Preto odvolací súd v zmysle ust. § 387 CSP potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výrokoch

o trovách konania.

53. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a nasl.
CSP. Úspešným žalobcom v tomto štádiu konania trovy nevznikli a žalovaní vzhľadom na výsledok
odvolacieho konania nemajú právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).