Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/125/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618010710
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1618010710.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora
Kubíka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovaných V. N. a W. Ž., stíhaných pre prečin
poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 17.06.2019 sp. zn.
1T/102/2018, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 16. januára 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 17.06.2019 sp. zn. 1T/102/2018, bol obžalovaný W.
Ž. uznaný za vinného zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 20.12.2016 v čase okolo 19.45 h v
M. prišiel k plotu rodinnému domu, nachádzajúceho sa na adrese Na X. Č.. XXXX/X, kde na dvore
a v priestoroch k nemu prislúchajúcich, sa v tom čase pohyboval 6 ročný pes plemena Hovawart,
ktorého následne po tom, čo pes pribehol bližšie, W. Ž. samopalom vzor 61 Škorpión, zasiahol jednou

strelou do oblasti medzi lopatkami uprostred miešneho kanálu, následkom čoho pes dňa 21.12.2016
uhynul, čím týmto konaním spôsobil majiteľovi psa poškodenému V.. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, škodu
usmrtením psa podľa znaleckého posudku v hodnote 3.000 eur s tým, že podľa § 44 Trestného zákona
súd upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko pokladal trest odňatia slobody trvaní 16 (šestnásť)
rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uložený obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 20. júla 2018 sp. zn. 6Tk/l/2018, v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Trenčíne z 19. novembra 2018 sp. zn. 23To/l10/2018, za dostatočný na ochranu spoločnosti a
nápravupáchateľaapodľa§287ods.1TrestnéhoporiadkubolaobžalovanémuW.Ž.uloženápovinnosť
nahradiť poškodenému V.. O. Z., narodenému XX. I. XXXX, trvale bydliskom ul. Na X. Č.. XXXX/X, XXX
XX M., škodu vo výške 3.000 eur.

Naproti tomu obžalovaný V. N. bol podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby

prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 10. decembra 2018 sp. zn. l Pv 684/16/1106, ktorý
mu kládol za vinu spáchanie prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mal spolu s
ďalším spoluobvineným dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 20.12.2016 v čase okolo 19.45
h v Stupave, po predchádzajúcej vzájomnej dohode týkajúcej sa usmrtenia psa, obaja prišli k plotu
rodinnému domu, nachádzajúceho sa na adrese Na X. Č.. XXXX/X, kde na dvore a v priestoroch k

nemu prislúchajúcich, sa v tom čase pohyboval 6 ročný pes plemena Hovawart, ktorého následne po
tom, čo pes pribehol bližšie, V. N. samopalom vzor 61 Škorpión, zasiahol jednou strelou do oblastimedzi lopatkami uprostred miešneho kanálu, následkom čoho pes dňa 21.12.2016 uhynul, čím týmto
konaním spôsobili majiteľovi psa poškodenému V.. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, škodu usmrtením psa podľa
znaleckého posudku v hodnote 3.000 eur.

Proti uvedenému prvostupňovému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, pričom toto
odvolanie písomne odôvodnil tak, že toto smeruje voči oslobodzujúcemu výroku v časti tykajúceho
sa obžalovaného V. N.. Odvolateľ poukázal na to, že prvostupňový súd odôvodnil oslobodenie
obžalovaného V. N. z dôvodov, že od začiatku trestného konania stáli proti sebe dve verzie spáchania

skutku, pričom verzia, že žalovaného skutku sa okrem obžalovaného W. Ž. dopustil aj obžalovaný
V. N. vyplynula len z výpovede obžalovaného W. Ž., ktorý okrem toho, že sa sám usvedčuje zo
spáchania skutku, usvedčuje z jeho spáchania aj spoluobžalovaného V. N.. Išlo v podstate o jediný
usvedčujúci dôkaz, žiadny iný priamy alebo nepriamy dôkaz obžalovaného V. N. so spáchaným skutkom
nespája. V tejto súvislosti ďalej súd dospel k záveru, že výpoveď spoluobžalovaného W. Ž. ako jediný
usvedčujúci dôkaz nespĺňa potrebné atribúty presvedčivosti a vierohodnosti, pričom tieto sú zoslabené

obsahom samotnej výpovede obžalovaného W. Ž., ktorý nevedel alebo nechcel bližšie uviesť totožnosť
objednávateľa trestného činu, resp. človeka, ktorý objednávateľa za ním poslal. V tejto súvislosti súd
potom vyhodnotil ako nedôveryhodnú aj tú časť výpovede obžalovaného W. Ž., ktorá sa týkala dohody
o vykonaní činu, obhliadky miesta činu, skutkových okolností, za akých mala byť vyplatená odmena za
spáchanie činu. Navyše presvedčivosť výpovede obžalovaného W. Ž. mal zoslabovať aj fakt, že v iných

trestných veciach týkajúcich sa obžalovaných W. E. a V. N., a ďalšej stíhanej osoby, mal obžalovaný
W. Ž. pripisovať obžalovanému V. N. väčší podiel na ich spáchaní, pričom súd poukázal aj na dôkaz
predložený obhajcom obžalovaného V. N. - odborné vyjadrenie psychológa, že obžalovaný je hodnotený
ako všeobecne vierohodný. Taktiež nie je možné aplikovať rovnaký modus operandi ohľadom usmrtenia
psa, pričom je sporná samotná zhoda usmrtenia psov, nakoľko v trestnej veci vedenej na Okresnom

súdeTrenčínsp.zn.6Tk/1/2018došlokjehousmrteniunáhodneaviacerýmiranami,avpredmetnejveci
došlo k usmrteniu psa len jednou strelou. Súd teda vyhodnotil výpoveď obžalovaného W. Ž. vo vzťahu
k obžalovanému V. N. ako nedôveryhodnú a prijal záver premietnutý do oslobodzujúceho rozsudku,
že mimo rozumové schopnosti nebolo preukázané, že by obžalovaný konal tak, ako je uvedené v
skutkovej vete obžaloby. Prokurátor ako odvolateľ sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa a ani so

spôsobom hodnotenia dôkazov nestotožňuje, pretože súd dostatočne neprihliadol a nevysporiadal sa s
vykonanými dôkazmi, pričom tieto vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaného V. N.. Prokurátor
nespochybňuje, že výpoveď obžalovaného W. Ž. bola jedným z rozhodujúcich a nosných dôkazov, ktorý
usvedčuje zo spáchania skutku nielen jeho samotného, ale zároveň aj obžalovaného V. N.. Obžalovaný
W. Ž., či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní opísal priebeh skutkového deja a účasť

obžalovaného V. N. na ňom, vrátane tej skutočnosti, že obžalovaný V. N. bol tým spolupáchateľom, ktorý
ako strelec usmrtil psa samopalom typu Škorpión vz. 61. Prokurátor je zároveň toho názoru a s týmto
vedomím aj podával obžalobu, že výpoveď obžalovaného W. Ž. nie je jediným dôkazom preukazujúcim
spoluúčasť obžalovaného V. N. na jeho spáchaní. V danej súvislosti poukazuje na znalecký posudok
KEÚ PZ ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-XXXX/XXX, ktorý skonštatoval, že stopa č. 1/ - nábojnica 1 ks kal.

7,65, nájdená na vozovke cesty vedúcej popri rodinnom dome na ul. Na X. Č.. X O. M. a stopa č. 2/ -
strela 1 ks nájdená v tele psa, vydaná Y. Z., vykazujú zhodu s prípadom obzvlášť závažného zločinu
vydieračského únosu, ktorý realizovalo KR PZ Trenčín pod ČVS: KRP-XX/X-VYS-TN-XXXX s tým, že
išlo o náboj kalibru 7,65 Browning, tzv. pištoľové strelivo prevažne určené do samonabíjacích pištolí
a do samopalov. Predložené stopy pochádzajú z náboja vystreleného zo samopalu československej

výroby značky Sa vz. 61 Škorpión, alebo z jeho samonabíjacej verzie - pištole ČZ mod. 91 S, pričom
obžalovaný V. N. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Tk/l/2018, kde boli V. N. a
W. Ž. obžalovaní pre zločin vydieračského únosu a iných trestných činov, pričom v predmetnej veci bol
obžalovaný V. N. uznaný vinným aj za usmrtenie psa - Nemeckej dogy samopalom vzor 61 Škorpión.
Podľa odvolateľa je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že obžalovaný V. N. bol tým z dvojice Ž. -

N., ktorý preukázateľne dokázal obsluhovať a teda aj strieľať zo samopalu vz. 61 Škorpión. Týmto sa
javí ako logická a dôveryhodná výpoveď obžalovaného W. Ž., že v predmetnej trestnej veci sa na zabití
psa podieľal aj obžalovaný V. N., a to priamo v pozícii strelca, zatiaľ čo obžalovaný W. Ž. na mieste
činu dával pozor a v podstate zabezpečoval na mieste činu tzv. „krytie“ obžalovanému V. N.. Z dôkazov
predložených súdu je preukázateľné, že obaja obžalovaní, ako spolupáchatelia sa v minulosti podieľali

na obzvlášť závažnej trestnej činnosti a po podaní obžaloby na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 6Tk/
l/2018, boli až v ôsmich skutkoch usvedčení zo spáchania trestnej činnosti formou spolupáchateľstva.
Je teda zrejmé, že obaja obžalovaní sa dobre poznali a vzájomne spolupracovali pri páchaní závažnej
trestnej činnosti, pričom predpokladom takejto spolupráce je aj vzájomná dôvera, ako aj vedomosť oschopnostiach a užitočnosti toho druhého. Z listinného dôkazu obsiahnutého vo vyšetrovacom spise
- časti spisového materiálu KR PZ Trenčín ČVS: KRP-XX/X-VYS-TN-XXXX, zo znaleckého posudku
ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-XXXX/XXXXXvyplynulo,žedňa28.08.2017vpriestorochgarážepopisnéčíslo

2679 Dubnica nad Váhom, LV č. XXXX, bola zaistená ako stopa č. 5, stopa č. 11, samopaly vzor 61
Škorpión spolu s príslušenstvom a doplnkami. Zaistená stopa č. 11 - bola identifikovaná ako podomácky
upravená samočinná krátka palná zbraň - samopal Sa vz. 61 Škorpión. Porovnaním nábojníc a striel bola
zistená zhoda jednak s vecou KR PZ Trenčín ČVS: KRP-XX/X-VYS-TN-XXXX a zhoda s predmetnou
trestnou vecou. Súčasne, zo záveru znaleckého posudku PPZ-KEU-BA-EXP-XXXX/XXXXX vyplynulo,

že u DNA na zásobníku nie je možné vylúčiť ako osobu V. N. s tým, že uvedené len dotvára potrebnú
mozaiku a podporuje výpoveď obžalovaného W. Ž. ohľadom spoluúčasti obžalovaného V. N. na jeho
spáchaní, vrátane použitia samopalu vz. 61 Škorpión zaisteného ako stopa č. 11, ktorý bol použitý či
už pri zastrelení Nemeckej dogy (ČVS: KRP-XX/X-VYS-TN-XXXX - Okresný súd Trenčín, sp. zn. 6Tk/
l/2018), ako aj pri zastrelení Hovawarta v danej veci, pričom strelcom bola ta istá osoba - obžalovaný
V. N.. Zároveň podľa odvolateľa nie je dôvodné spochybňovať dôveryhodnosť obžalovaného W. Ž. v

časti jeho výpovede, tykajúcej sa obžalovaného V. N., a to aj z absentujúceho dôvodu potreby „krivo“
obviniť obžalovaného V. N. zo spoluúčasti na jeho spáchaní, keďže aj v prípade obžalovaného V. N. by
sa dalo s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou dôvodne predpokladať, že v prípade odsudzujúceho
rozsudku by súd rovnako aj voči obžalovanému V. N. postupoval v intenciách § 44 Trestného zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhuje Krajskému súdu v Bratislave, aby podľa §

321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a v intenciách § 322
ods. 3 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal
a rozhodol.

Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaní tunajšiemu súdu dňa 30.10.2019.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 .

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona ,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ sa týka obsahu písomného odôvodnenia odvolania prokurátora,
toto evidentne smeruje proti výroku o oslobodení obžalovaného V. N. spod obžaloby a teda jednoznačne
aj proti zneniu skutkovej vety napadnutého rozsudku, v ktorej (na rozdiel od obžaloby a takisto v rozpore
s vyhlásením obžalovaného W. Ž.) bol ako strelec, ktorý usmrtil psa označený miesto obžalovaného
V. N. obžalovaný W. Ž., na ktorom základe je potom potrebné odvolanie prokurátora nepriamo chápať

ako podané i vo vzťahu k obžalovanému W. Ž., keďže prokurátor ako odvolateľ zotrváva na svojich
záveroch obsiahnutých i v znení skutkovej vety obžaloby, podľa ktorých strelcom bol obžalovaný V. N.
a nie obžalovaný W. Ž..

Vo vyššie uvedenom zmysle je ptom potrebné poukázať na skutočnosť, že prijatím vyhlásenia

obžalovaného W. Ž. o vine zo spáchania skutku podľa obžaloby (t. j. strelcom bol obžalovaný V.
N.) a následnou zmenou skutkovej vety v napadnutom rozsudku tak, že strelcom bol obžalovaný W.
Ź., t. j. zmenou v rozpore s vyhlásením W. Ž., bol tento obžalovaný ukrátený na svojich právach v
zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, keďže vyššie uvedenýmpostupom prvostupňového súdu bolo zásadným spôsobom porušené právo na jeho obhajobu. So
zistenou okolnosťou potom úzko súvisí aj znenie ustanovenia § 317 ods. 1 veta druhá Trestného
poriadku, podľa ktorého na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, súd prihliadne len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

V danom prípade po oboznámení sa s konaním, ktoré predchádzalo vyhláseniu napadnutého rozsudku
i s rozsudkom samotným je zrejmé, že skutkové zistenia rozsudku sú nejasné a neúplné, súd sa
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, na ktorom základe existujú

pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov a súčasne s poukázaním na vyššie
uvedený rozbor znenia odvolania prokurátora a na nie celkom pochopiteľnú zmenu skutkovej vety v
rozpore s vyhlásením viny zo strany obžalovaného W. Ž.Ž. bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť
v celom rozsahu.

Súd sa vo vyššie uvedenej konštatácii v podstate prikláňa k dôvodom odvolania prokurátora, pričom je

potrebné poukázať predovšetkým na nasledovné:

Prokurátor v danej veci podal obžalobu na obžalovaných V. N. a W. Ž. pre prečin poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 20.12.2016 v čase okolo 19.45 hod. v M., po

predchádzajúcej vzájomnej dohode týkajúcej sa usmrtenia psa, obaja prišli k plotu rodinnému domu,
nachádzajúceho sa na adrese Na X. Č.. XXXX/X, kde na dvore a v priestoroch k nemu prislúchajúcich,
sa v tom čase pohyboval 6 ročný pes plemena Hovawart, ktorého následne po tom, čo pes pribehol
bližšie, V. N. samopalom vzor 61 Škorpión, zasiahol jednou strelou do oblasti medzi lopatkami uprostred
miešneho kanálu, následkom čoho pes dňa 21.12.2016 uhynul, čím týmto konaním spôsobili majiteľovi

psa poškodenému V.. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, škodu usmrtením psa podľa znaleckého posudku v
hodnote 3.000 eur.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že podľa obžaloby strelcom v danom prípade mal byť obžalovaný V. N.,
ktorý zastrelil psa plemena Hovawart ku škode V.. O. Z..

Obžalovaný W. Ž. od počiatku spáchanie predmetného trestného činu (v spolupáchateľstve s
obžalovaným V. N.) priznával, a to v tom zmysle, že uvedeného psa zastrelil obžalovaný V. N..

V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní dňa 20.05.2019 obžalovaný W. Ž. vyhlásil, že je vinný

zo spáchania žalovaného trestného činu vo vyššie uvedenom znení, teda, že strelcom, ktorý zabil psa
bol spoluobžalovaný V. N..

Počas následného výsluchu (na tom istom hlavnom pojednávaní) obžalovaný W. Ž. opätovne zopakoval,
že psa zastrelil spoluobžalovaný V. N..

Napriek vyššie uvedeným okolnostiam, prvostupňový súd síce prijal vyhlásenie obžalovaného W. Ž.
o uznaní viny zo spáchania skutku v znení podľa obžaloby (podľa ktorej strelcom bol V. N.), avšak v
konečnom dôsledku skutkovú vetu zmenil, za strelca označil práve W. Ž. a obžalovaného V. N. spod
obžalobyoslobodil,čoodvolacísúdpovažujezarozhodnutieprinajmenšompredčasnévsúladesčasťou

námietok odvolateľa.

Prvostupňový súd v prípade výpovedí obžalovaného W. Ž. vyjadril svoj názor, že v podstate išlo o jediný
dôkaz usvedčujúci obžalovaného V. N. zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a žiadny iný priamy
či nepriamy dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní obžalovaného V. N. so spáchaným skutkom

nespája, pričom z judikatúry vyplýva, že ak má slúžiť výpoveď v danom prípade spoluobžalovaného ako
jediný dôkaz preukazujúci vinu iného obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento
dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými
dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený, čo však podľa záverov súdu prvého stupňa výpoveď
obžalovaného W. Ž. nespĺňa.

V súvislosti s uvedeným názorom prezentovaným v napadnutom rozsudku, odvolací súd poukazuje na
opodstatnené námietky odvolateľa, a to najmä na fakt absencie motívu na strane obžalovaného W. Ž.
(po vyhlásení viny) krivo vypovedať v neprospech obžalovaného V. N..Ako je vyššie uvedené podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti

treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Podľa § 322 ods. 4 písm. a/ Trestného poriadku odvolací súd nemôže sám uznať obžalovaného za
vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený.

S ohľadom na odôvodnenie bol prvostupňový rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného
poriadku zrušený v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku bola vec vrátená súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom úlohou okresného
(prvostupňového) súdu bude opätovne nariadiť hlavné pojednávanie so súčasným odstránením

všetkých vyššie uvedených pochybení a nedostatkov.

V prvom rade úlohou súdu I. stupňa bude nariadiť výsluchy obidvoch obžalovaných k priebehu
skutkového deja a to i so zameraním na riešenie otázky prípadného motívu na strane obžalovaného
W. Ž. vypovedať nepravdu v neprospech spoluobžalovaného V. N. i s ohľadom na fakt, že výpovede

obžalovaného W. Ž. sú od počiatku nemenné, logické, rovnaké bolo aj jeho vyhlásenie o uznaní viny,
pričom odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých relevantných skutočností dospel prvostupňový
súd k záveru, že opakované, neodporujúce si a nemenné vyjadrenia obžalovaného W. Ž. nie sú takým
dôkazným prostriedkom, ktorý by bol jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň
inými dôkazmi spochybniteľný alebo vyvrátený. V tomto zmysle nemožno obísť ani fakt, že obžalovaný

W. Ž. nepopiera spáchanie skutku v rámci spolupáchateľstva, teda nejedná sa u neho o snahu zbaviť
sa viny „na úkor“ inej osoby, obžalovaného V. N.. Táto okolnosť takisto nenasvedčuje tomu, že by
obžalovaný W. Ž. vypovedal nepravdu o spôsobe počínania V. N. ako osoby, ktorá usmrtila psa,
keďže logicky by to z hľadiska posúdenia jeho vlastnej trestnej zodpovednosti bolo irelevantné, čo pri
„skúsenostiach“ obžalovaného W. Ž. s trestným konaním v jeho iných veciach takisto nenasvedčuje

tomu, že by jeho výpoveď mala byť a priori braná ako nevierohodná.

S poukázaním na vyššie uvedené sa potom ako nevyhnutná javí potreba opätovného zváženia všetkých
zvýraznených argumentov a opätovného prehodnotenia dôkazov tak, aby výsledné rozhodnutie
nepôsobilodojmomjednostrannéhovyhodnoteniadôkazovvprospechobžalovanéhoV.N.,atodokonca

v rozpore s nemennou a logickou výpoveďou obžalovaného W. Ž. a s jeho vyhlásením o uznaní viny zo
spáchania skutku podľa obžaloby (podľa ktorej bol strelcom nie on, ale obžalovaný V. N.).

Podľa názoru odvolacieho súdu, doterajšie prednesy (výpovede) i vyhlásenie viny obžalovaného W. Ž. a
zatiaľ nepreukázaná prípadná motivácia menovaného „uškodiť“ krivou výpoveďou spoluobžalovanému

V. N. vo svojej spojitosti predbežne umožňujú vysloviť názor, že tento dôkazný prostriedok je jasný,
logický, zrozumiteľný, presvedčivý a vierohodný. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by tento dôkaz bol
inými relevantnými dôkazmi spochybniteľný alebo dokonca vyvrátený.

V tomto ohľade odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že úprava skutkovej vety napadnutého rozsudku v

rozpore s prijatým vyhlásením W. Ž.Ú. o uznaní viny podľa obžaloby je nepochopiteľná a nasvedčuje
tomu, že v tomto ohľade prvostupňový súd pochybil.

Takisto bude žiaduce, aby prvostupňový súd svoje závery v zmysle vyššie uvedených pokynov
odvolacieho súdu uviedol i v písomnom vyhotovení rozsudku tak, aby tento zodpovedal zákonnému

ustanoveniu § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti súd
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení jednotlivých vykonaných dôkazov (a to i v ich spojitosti), najmä ak si navzájom odporujú a v
neposlednom rade, ako sa súd vyrovnal s obhajobou v danej veci.Rovnako bude potrebné, aby prvostupňový súd vysvetlil (pokiaľ dospeje k rovnakým záverom ako v
napadnutom rozsudku), na akom základe za strelca, ktorý usmrtil psa označil práve obžalovaného

W. Ž., aké dôkazy a v akom zmysle tento záver preukazujú, a to aj s ohľadom na úplne odlišné
vyhlásenie menovaného obžalovaného. V tomto zmysle odvolací súd upozorňuje, že v prípade druhého
obžalovaného (V. N.) prvostupňový súd vyjadril svoj názor, že výpoveď obžalovaného W. Ž. je jediným
dôkazom, usvedčujúcim obžalovaného V. N. zo spáchani skutku uvedeného v obžalobe a žiadny
iný priamy či nepriamy dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní obžalovaného V. N. so spáchaným

skutkom nespája. V tomto ohľade potom logicky vyvstáva otázka, aký dôkaz usvedčuje jednoznačne
obžalovaného W. Ž., že to bol práve on, kto usmrtil psa a či pri nezmenenom názore prvostupňového
súdu nebude potrebné upraviť skutkovú vetu tak, že v prípade strelca išlo o bližšie neustálenú osobu.
Odvolací súd v tomto ohľade opakuje, že obžalovaný W. Ž. od počiatku za strelca označuje V. N. a
prvostupňový súd mu neuveril s poukázaním na údajnú absenciu iných dôkazov, potom súd prvého
stupňamusítakistonáležitepoukázaťnadôkazyavýsledkyichvyhodnotenia,podľaktorýchstrelcombol

obžalovaný W. Ž. tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku. V opačnom prípade, pri pretrvávajúcom
názore prvostupňového súdu o nevine obžalovaného V. N. a pri absencii dôkazov o tom, kto konkrétne
usmrtil psa (t. j. či to skutočne bol obžalovaný W. Ž.), bude potrebné upraviť znenie skutkovej vety vo
vyššie naznačenom smere.

Preúplnosťvšakodvolacísúddodáva,žepokiaľsatýkačastiodvolacíchnámietokprokurátoravovzťahu
k inej trestnej veci obžalovaných, zrealizovanej na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 6Tk/1/2018, kde
odvolateľ v zásade operuje tým, že v uvedenej inej trestnej veci bol obžalovaný V. N. okrem iného
uznaný za vinného i z usmrtenia psa - nemeckej dogy (v bode 6. rozsudku), s čím úzko súvisia i závery
znaleckého skúmania KEÚ PZ, podľa ktorých porovnaním predloženej nábojnice a strely (z daného

prípadu) v zbierke nábojníc a striel, pochádzajúcich z doposiaľ neobjasnenej trestnej činnosti spáchanej
na území SR bola zistená individuálna zhoda s prípadom obzvlášť závažného zločinu vydieračského
únosu - jedná sa o spomínanú trestnú vec Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Tk/I/2018, kde strelcom,
ktorý usmrtil iného psa - nemeckú dogu bol práve obžalovaný V. N. (v spolupáchateľstve s W. Ž. a ďalšou
osobou), pričom je potrebné upriamiť pozornosť aj na ďalší znalecký posudok KEÚ PZ, z ktorého je

zrejmá zhoda zbrane z daného prípadu so zbraňou vo veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Tk/I/2018,
k týmto argumentom je potrebné uviesť tieto závery:

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že z trestnej minulosti obžalovaného (v
danom prípade obžalovaného V. N.) nie je možné vyvodzovať žiadne závery k stíhanej trestnej činnosti

a už vôbec nie je možné v dokazovaní vychádzať z určitého predpokladu, že pokiaľ bol niekto v minulosti
postavený pred súd pre obdobnú trestnú činnosť, tak sa určite dopustil aj ďalšej trestnej činnosti.
Dokazovanie v trestnom konaní alebo nedostatok usvedčujúcich dôkazov nie je možné nahrádzať len
formálnym konštatovaním o konkrétnych trestných stíhaniach obžalovaného v minulosti.

Odvolací súd tu poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 09.04.1968 sp. zn.
7Tz 11/1968, v ktorom bolo vyslovené, že je v rozpore so základnými princípmi Trestného poriadku,
ak sa usudzuje vina obžalovaného z toho, že bol už trestaný. Pripustiť možnosť, aby bola usudzovaná
vina obžalovaného pri neexistencii, či slabosti usvedčujúcich dôkazov z osobných vlastností, či iných
charakteristík obžalovaného, by vo svojich dôsledkoch viedlo k porušovaniu prezumpcie neviny, čo by

znamenalo vytvorenie potenciálneho zdroja nezákonných rozhodnutí.

Uvedená konštatácia však nič nemení na vyššie uvedených záveroch odvolacieho súdu o minimálne
predčasnom rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktorý bude povinný rešpektovať pokyny odvolacieho súdu
a takisto bude potrebné, aby prvostupňový súd svoje závery v zmysle vyššie uvedených pokynov

odvolacieho súdu uviedol i v písomnom vyhotovení rozsudku tak, aby tento zodpovedal vyššie
uvedenému zákonnému ustanoveniu § 168 ods. 1 Trestného poriadku, a to vrátane podrobného a
logického zdôvodnenia, na základe akých dôvodov súd uveril obžalovanému V. N. a naopak, prečo
výpoveď W. Ž. označuje za nevierohodnú.

S poukázaním na odôvodnenie rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.