Medzitýmny rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/319/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416219197
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4416219197.10

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobkyne: Y.. B. M.,
nar. X.X.XXXX, bytom B. č. XXX, XXX XX B. č. XXX, právne zast.: X. kancelária D. & A. s.r.o., so sídlom
M. XX, XXX XX C. H., Y.: XX XXX XXX, proti žalovanej: O. republika, konajúca prostredníctvom B.
spravodlivosti SR, so sídlom H. námestie XX, XXX XX S., o zaplatenie XX.XXX,XX eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Nárok žalobkyne na náhradu škody uplatnenej v tomto konaní je čo do jeho základu voči žalovanej

daný.

II. O výške nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.11.2016 bola súdu doručená žaloba, ktorou si žalobkyňa uplatnila voči žalovanej 16.065,86
eur titulom nároku na náhradu škody. Náhradu škody si žalobkyňa uplatnila podľa zákona č. 514/2003

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
v znení neskorších zmien a doplnkov ( ďalej len zákon č. 514/2003 ). Podľa jej tvrdenia jej škoda
mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním vedeným na Okresnom súde v Nových Zámkoch
pod sp.zn. 13Er/9/1998 a u súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka pod sp. zn. EX 943/1997.Súdny
exekútorJUDr.EmilaVančík mávsúčasnostipozastavenúčinnosť.Popozastaveníčinnostiuvedenému
súdnemu exekútorovi bola vec pridelená súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kaproncaimu z

exekučného úradu v Galante. Žalobkyňa svoj nárok zdôvodnila nasledovne:
JUDr. Emil Vančík bol ako súdny exekútor poverený súdom na výkon exekučnej činnosti v právnej
veci oprávnenej: Ing. Mária Pathová, proti povinným v rade: 1. Hutlasová Agneša, nar. 9.2.1963 a
2. Hutlas Pavel, nar. 23.8.1956 a to na základe exekučného titulu vydaného vo veci vedenej na
Okresnom súde v Nových Zámkoch pod spis.zna. 11C/109/93. Dňa 22.3.2007 bola vykonaná dražba,
v ktorej bol žalobkyni udelený príklep za najvyššie podanie vo výške 484.000,-Sk /v prepočte 16.056,86

eur/. Predmetom tejto dražby bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území Mužla, obec
Mužla, okres Nové Zámky, vedená v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny
odbor, zapísaná na LV č. 150 ako stavba - rodinný dom so súpisným číslom 270, ktorý leží na parc.č.
760/2, v bezpodielovom spoluvlastníctve povinných v 1 a v 2 rade v časti 7/8 k celku a v podielovom
spoluvlastníctve povinnej v 1. rade s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/8 k celku, nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. území Mužla, obec Mužla, okres Nové Zámky vedené v katastri nehnuteľností

Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor zapísaná na LV č. 1198 ako parcely registra „C“
evidované na katastrálnej mape a to parcela č. 760/1- záhrady o výmere 1330 m2, parcela. č. 760/2-
zastavané plochy a nádvoria o výmere 501 m2 v bezpodielovom spoluvlastníctve povinných v 1 a 2 rade
v celosti. Na účet súdneho exekútora žalobkyňa ako úspešný vydražiteľ po vydražení vyššie popísaných
nehnuteľností zložila celkovo sumu vo výške 16.065,86 eur, rovnajúca sa sume najvyššieho podania.
Okresný súd Nové Zámky uznesením č.k. Er/9/1998 zo dňa 8.4.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 22.4.2010 schválil príklep udelený žalobkyni dňa 22.3.2007 súdnym exekútorom. Ku dňu podania
žaloby súdny exekútor, v rozpore s ustanovením § 154 zákona č. 233/1995 Z.z. /Exekučného poriadku/neuskutočnil rozvrhové pojednávanie, neurobil rozvrh výťažku predmetnej dražby, na základe ktorej by
bola uspokojená žalobkyňou vymáhaná pohľadávka, nevydal žalobkyni zápisnicu o priebehu dražby.
Súdnemu exekútorovi vznikla povinnosť vyhotoviť rozvrh výťažku z prijatých peňažných prostriedkov

najvyššieho podania dražby v sume 16.065,86 eur. Keďže súdny exekútor nevyhotovil rozvrh výťažku,
z ktorého by bola pohľadávka žalobkyne , vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní uspokojená,
a teda si svoju povinnosť nesplnil, viackrát ho žalobkyňa kontaktovala a osobne navštívila v úrade
súdneho exekútora za účelom doriešenia tejto veci, avšak bezúspešne. Výzvou zo dňa 27.4.2016
žalobkyňa kontaktoval súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia, so sídlom úradu Švermova

273, 924 01 Galanta, ktorý súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka po pozastavení výkonu jeho
funkcie zastupuje. Žalobkyňa žiadala o poskytnutie informácií, či bol v uvedenej veci uskutočnený
rozvrh výťažku a v prípade ak nie o uvedenie informácie, aké dôvody bránia vyhotoveniu rozvrhu
výťažku. Súčasne žalobkyňa požiadala o oznámenie informácie, či má k dispozícií z tejto veci finančné
prostriedky pochádzajúce z dražby vo výške 16.065,86 eur. JUDr. Kapronczai žalobkyni oznámil, že
v čase preberania agendy pôvodného súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka sa na jeho účte

nenachádzali finančné prostriedky, ktoré by bolo možné následne reálne poukázať oprávneným
subjektom, a teda ani prostriedky z dražby , ktoré žalobkyňa v dražbe zaplatila. Po preverení informácii o
majetnosti súdneho exekútora z verejne dostupných zdrojov žalobkyňa zistila, že súdny exekútor JUDr.
Vančík nemá žiaden majetok, z ktorého by mohli byť jeho nároky uspokojené, pričom v tomto smere
je možné relevantné informácie pravdepodobne získať aj z vyšetrovacích spisov z trestných konaní

nakoľko na JUDr. Vančíka bolo podaných podľa informácií, ktoré má žalobkyňa, viacero trestných
oznámení z obdobného dôvodu. Pokiaľ ide o prípadnú možnosť uplatnenia nároku priamo voči JUDr.
Emilovi Vančíkovi, žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že je voči nemu vedených najmenej 21
exekúcií a možnosť uspokojenia jej pohľadávky priamo súdnym exekútorom je s istotou vylúčená.
V dôsledku uvedeného konania, resp. nekonania súdneho exekútora JUDr. Vančíka žalobkyni vznikla

škoda vo výške 16.065,86 eur, ktorej náhradu si touto cestou uplatňuje. Žalobkyňa ďalej uviedla, že s
prihliadnutím na nemajetnosť súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka by bolo podľa nej nehospodárne
a zároveň v rozpore s účelom sledovaným zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, voči tomuto súdnemu exekútorovi uplatňovať žalobou vydanie
bezdôvodného obohatenie, keďže niet pochýb o tom, že v takomto konaní by vzniknutá škoda skutočne

uhradená nikdy nebola. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republikysp.zn.28Cdo3533/2011,vktoromjeuvedené: „Nevyššísoudvtěchtosouvislostechdoplňuje,
že judikatura je ustálena i v tom, že k prokázání vzniku škody ( t.j. k prokázání nemožnosti dosáhnout
plnění dlužníkem)nenívždynezbytné,abypoškozenýnejprvevymáhalsvoupohledávkuvúčidlužníkovi
v soudním řížení a aby tak byl znám jeho negatívní výsledek , t.j. není nepřekročitelnou podmínkou, aby

zde byl zamítavý rozsudek soudu, u něhož byl nárok uplatněn.“ K tvrdeniam Najvyššieho súdu Českej
republiky sa prikláňa aj rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo 75/2015. Za nesprávny úradný postup
súdneho exekútora považuje žalobkyňa postup v rozpore s ustanovením § 148 ods. 2 Exekučného
poriadku, keď jej nebolo doručené uznesenie o schválení príklepu a škoda jej vznikla v príčinnej
súvislosti s tým, že súdny exekútor neviedol zložené finančné prostriedky na osobitnom účte a tieto

nepoužil na účel, na ktorý boli určené. Do podania žaloby nenariadil rozvrhové pojednávania a rozvrh
výťažku v rozpore s ustanovením § 154 Exekučného poriadku nevykonal. Ku dňu vykonať sa majúceho
rozvrhu mala žalobkyňa pohľadávku vo výške 16.895,-eur, táto je však vzhľadom na úroky z omeškania
už vyššia. Je zrejmé, že exekútor nedisponuje finančnými, na základe ktorých by si vyššie uvedené
povinnosti ešte vedel splniť. Žalobkyňa poukázala na to, že exekučná činnosť je výkonom verejnej

moci a exekútor reprezentuje štát, nakoľko koná na základe poverenia súdu na výkon exekúcie.
Jeho činnosť teda spadá pod režim zákona č. 514/2002 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci. Žalobkyňa tvrdila, že nesprávnym úradným postupom, ktorým bol postup
exekútora pri výkone exekučnej činnosti v súvislosti s predajom nehnuteľností, bola poškodená na
svojich právach. Toto poškodenie žalobkyňa vidí v tom, že jej ako oprávnenej v rámci exekúcie mali

byť na základe rozvrhového pojednávania poukázané finančné prostriedky rovnajúce sa najvyššiemu
podaniu uskutočnenému v dražbe. Rozvrhové pojednávanie sa však nekonalo a zároveň v zmysle
vyjadrenia zastupujúceho exekútora JUDr. Kapronczaia sa na účte, na ktorý bola suma rovnajúca sa
najvyššiemu podaniu v dražbe vyplatená, ani nenachádzajú finančné prostriedky z predmetnej dražby
na uskutočnenie rozvrhového pojednávania, čím súdny exekútor opakovane porušil svoje povinnosti.

Žalobkyňa ďalej tvrdila, že na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim
verejnú moc sú splnené všetky zákonné podmienky. Vznik škody odôvodnila výlučne v súvislosti s
konaním respektíve nekonaním exekútora JUDr. Vančíka, ako orgánu verejnej moci s tým, že žalobkyňa
bola v dôsledku tohto konania ukrátená o sumu 16.065,86 eur. Konanie exekútora napĺňa podľa názoružalobkyne skutkovú podstatu nesprávneho úradného postupu, v dôsledku ktorého žalobkyni vznikla
škoda. Pokiaľ ide o vyčíslenie výšky škody, táto zodpovedá minimálne výške sumy, ktorú žalobkyňa
na účet exekútora zložila, bez prípadného ušlého zisku -úrokov, ktoré by žalobkyni boli prirástli v

peňažnom ústave. Žalobkyňa si súčasne ale uplatnila aj nárok za zaplatenie úrokov z omeškania a
to vo výške 5 % ročne, počnúc dňom 9.11.2016, keď uplynula lehota na vyjadrenie sa k predbežnému
prerokovaniu nároku , ktoré bolo ministerstvu doručené 9.5.2016.

2. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení poukázala na to,

že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci nastupuje
v prípade naplnenia nasledovných predpokladov:
- nesprávny úradný postup,
-vznik škody a
- príčinná súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Uvedené
predpoklady zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené kumulatívne. Ak čo len jeden z uvedených

predpokladov nie je naplnený, základ nároku nie je daný. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pričom za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb

a právnických osôb. V súlade s citovaným ustanovením možno podľa žalovanej uzavrieť, že pokiaľ
súdny exekútor po schválení príklepu súdom neuskutočnil rozvrhové pojednávanie, za situácie, že
by súd schválil rozvrh výťažku a súdny exekútor by z podstaty neuspokojil pohľadávku žalobkyne v
žalovanejsume,hocibyjuuspokojiťmal,dopustilbysanesprávnehoúradnéhopostupu.Žalovanávtejto
súvislosti poukázala nato, že pokiaľ aj súdny exekútor takúto svoju povinnosť nesplnil, v skutočnosti

to neznamená, že táto jeho povinnosť zaniká a nie je možné vylúčiť, že si túto povinnosť súdny
exekútor splní v budúcnosti. Štát totiž nie je singulárnym a ani univerzálnym sukcesorom súdneho
exekútora a nepreberá zodpovednosť za nesplnenie jeho záväzkov v zákonom určenej lehote. Ďalej
žalovaná poukázala aj na to, že v prípade nesprávneho úradného postupu sa nemožno domáhať
náhrady škody od štátu, pokiaľ oprávnenému prislúcha právo na vydanie bezdôvodného obohatenia

( alebo obdobného nároku ) od tretej osoby. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na judikatúru súdov
SR aj ČR a to Najvyššieho súdu SR ( sp. zn. 4Cz 110/84, sp. zn. 4Cdo 199/2005 a M Cdo 8/2007),
Ústavného súdu SR ( sp. zn. III. ÚS 361/2009 a Nejvyššího soudu ČR (sp.zn.25Cdo 145/2002,
25 2601/2010 ). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ existuje právna možnosť domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia od iného subjektu, škoda ani nevznikne, a to bez ohľadu na to, či ide o

aplikáciu zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z. ( v oboch prípadoch ide o výklad
pojmu škoda, ktorý je rovnaký pre oba zákony ). Žalovaná mala zato, že vo veciach zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci prevláda právny výklad,
v zmysle ktorého „Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu
ešte nevznikla a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. ...

Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej
ujmy a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného
obohatenia. Preto kým žalobkyňa má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu
kto ho získal, resp. kým nepreukáže bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia ( ak táto
bezúspešnosť nebola ňou zavinená ), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu

podľa zák. č. 58/1969 Zb., a to existencia samotnej škody. Skutočnou škodou pritom je ujma, ktorá
nastalavmajetkovejsférepoškodeného (spočívavzmenšeníjehomajetkovéhostavu oprotistavupred
škodnou udalosťou ) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca
v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu ako subjektu
zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká už v

okamihu splatnosti pohľadávky, resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na
plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným „. ( z odôvodnenia uznesenia ÚS SR sp. zn.
III. ÚS 361/09). S poukazom na rôzne rozhodnutia súdov žalovaná mala zato, že pokiaľ veriteľovi
svedčí právo voči jeho dlžníkovi, ktoré môže úspešne uplatniť, resp. uspokojiť, nevzniká mu dovtedy
voči štátu nárok na náhradu škody spôsobenej výkonom úradnej moci. Len v prípade, ak pohľadávku

oprávneného(vtomtoprípadežalobkyni)niejemožnéakopriamynárokuspokojiť,vznikáoprávnenému
majetková škoda spočívajúca v strate majetku. V nadväznosti na ňou uvedenú judikatúru žalovaná
zdôraznila, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ( resp. iný obdobný nárok na vrátenie
plnenia, majetkovej hodnoty a pod. ) nie je inštitútom, ktorý by bol voľne zameniteľný s nárokom nanáhradu škody. Oba inštitúty sú svojou povahou odlišné a prejavujú sa inak aj v objektívnej realite.
Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. obdobný nárok na vydanie akejkoľvek majetkovej
hodnoty je nárokom na vydanie prospechu. Teda jeho podstatou je to, že majetkový prospech, ktorý

po práve prináleží jednému subjektu, v skutočnosti ovláda iný neoprávnený subjekt. V predmetnej
veci podľa tvrdení žalobkyne skutkovo došlo k tomu, že si súdny exekútor ponechal výťažok z dražby,
hoci ho bol povinný vydať žalobkyni. Výťažok sa tak mal stať súčasťou majetkových hodnôt, nad
ktorými mal súdny exekútor faktickú moc, a ktoré ovládal. Podľa žalovanej podstatné je to, že tieto
prostriedky , resp. ich ekvivalent bol súdny exekútor povinný vydať. Záväzok na vydanie výťažku

z dražby preto nemôže byť škodou, ide len o majetkový prospech, ktorý sa má dostať z dispozície
súdneho exekútora do dispozície žalobkyne. Žalovaná poukázala nato, že aj sama žalobkyňa má za to,
že predmetné finančné prostriedky boli použité na osobnú spotrebu súdneho exekútora JUDr. Vančíka
a na chod exekútorského úradu v rozpore so zákonom. Podľa žalovanej v prípade, ak si súdny exekútor
ponechá výťažok z dražby , ktorý má vydať, ponecháva si majetkový prospech bez právneho dôvodu.
Žalovaná súčasne poukázala na ustanovenie § 31 ods. 4 Exekučného poriadku v platnom a účinnom

znení ( zavedené do zákona bez prechodných ustanovení ), podľa ktorého štát zodpovedá z škodu
spôsobenú exekútorom, len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora ; to
platí rovnako v prípade, ak súd uložil povinnosť podľa § 29 ods. 12 „. Žalovaná súčasne uviedla, že
žalobkyňa v konaní ani nepreukázala, že by sa bezúspešne domáhala uspokojenia svojho nároku z
majetku exekútora , prípadne z majetku jeho poisťovateľa. Žalobkyňa dospela totiž sama k názoru,

že by sa vydania bezdôvodného obohatenia od súdneho exekútora aj tak nedomohla, nakoľko voči
nemu vedených cca 21 exekúcií a iný spôsob uspokojenia nároku podľa jej vyjadrenia nie je možný.
K tomuto žalovaná uviedla, že musí zdôrazniť ustanovenia Občianskeho zákonníka o prevenčnej a
zakročovacej povinnosti ( § 415 a § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Zo známych skutočností
podľa žalovanej nevyplýva, že by žalobkyňa vyvinula akékoľvek snaženie k odstráneniu tvrdeného

nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora ( napr. návrhom na zmenu súdneho exekútora,
žiadosťou o prešetrenie jeho postupu ), resp. podaním žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a
následnevčasnýmpodanímnávrhunazačatieexekúcievočisúdnemuexekútorovi,čímzanedbalasvoju
povinnosť v zmysle citovaných ustanovení. Žalovaná preto odmieta svoju prípadnú celú zodpovednosť
aj v kontexte zanedbania prevenčnej a zakročovacej povinnosti žalobkyne. V prípade, ak by súd v

predmetnej veci, napriek uvedeným námietkam vyvodil zodpovednosť žalovanej za náhradu škody
v plnom rozsahu, do úvahy podľa žalovanej prichádza uplatnenie moderačného práva súdu, a teda
zníženie náhrady škody, práve z dôvodu zanedbania prevenčnej a zakročovacej povinnosti žalobkyne.
Žalovaná teda spochybnila existenciu škody ako takej , t.j. jeden predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu. V prípade, ak žalobkyňa disponuje pohľadávkou na vydanie bezdôvodného obohatenia

voči inému subjektu, prípadne nárokom voči poisťovni súdneho exekútora, ktorú sa od dotknutého
subjektu nepokúsila vymôcť, nemôže úspešne uplatniť nárok na náhradu škody od štátu. Žalovaná tiež
poprela skutočnosť, že by neodovzdaním zápisnice o priebehu dražby a predmetu dražby, žalobkyni
ako vydražiteľke vznikla škoda v uplatnenej výške a to v príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym
úradným postupom súdneho exekútora. V zmysle § 150 odsek 2 Exekučného poriadku sa totiž

vydražiteľ stáva vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu, ak zaplatí najvyššie podanie a súd
udeleniepríklepuschválil.Vdanejvecipritomžalobkyňamala sumunajvyššiehopodaniazaplatiťamalo
dôjsť aj k schváleniu udeleného príklepu, následkom čoho muselo prejsť na žalobkyňu aj vlastnícke
právo k nehnuteľnosti. Žalovaná ďalej poukázala nato, že exekučné konanie zn. EX 379/2002, v ktorom
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, nebolo nikdy ukončené, a teda je predčasné uvažovať

o vzniku škody aj z tohto dôvodu. V súvislosti s tým žalovaná namieta , aby súd v konaní o náhradu
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. nahrádzal postupy a rozhodnutia exekučného súdu bez opory
v skutkovom stave napadnutého exekučného konania. Pokiaľ v namietanom exekučnom konaní nebol
schválený rozvrh výťažku, tak v súdnom konaní o náhradu škody súd nemôže riešiť ako predbežnú
otázku to, či tento rozvrh by (ne) bol nakoniec schválený a pri posudzovaní v týchto súvislostiach,

že teda škoda v akej výške z dôvodu nevyplateného výťažku z dražby nehnuteľností žalobkyni vznikla.
Skutočnosť, že žalobkyňa uhradila sumu 16.065,86 eur ako najvyššie podanie pri dražbe nehnuteľností,
totiž ešte neznamená, že by túto sumu ako oprávnená z exekúcie aj dostala. K úroku z omeškania zo
sumymajetkovejškodyjepotrebnépoukázaťnanajaktuálnejšiu rozhodovaciučinnosťsúdovSlovenskej
republike, podľa ktorých sa môže dlžník - štát dostať do omeškania až v prípade uloženia povinnosti

nahradiť istinu ( napr. NS SR sp. zn. 7MCdo/16/2011, podobne aj Krajský súd v Bratislave sp. zn. 2Co
123/2011 a pod ). V súlade s uvedenými rozhodnutiami možno dospieť k záveru o tom, že nie je možné
priznať nárok na úroky z omeškania, keďže omeškanie v prípade náhrady škody nastáva až okamihom
neplnenia na základe judikovanej povinnosti. S ohľadom na vyššie uvedené žalovaná žiadala žalobuv celom rozsahu zamietnuť a pre prípad úspechu si uplatnila nárok na náhradu trov konania, ktoré jej
v súvislosti s týmto konaním vzniknú.

3. V priebehu konania strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach, svoje tvrdenia podporili rozhodnutiami
súdov v obdobných veciach. Súd vykonal dokazovanie najmä listinnými dôkazmi založenými v spise
a vypočul žalobkyňu.
4. Ako bolo uvedené, žalobou si žalobkyňa uplatnila voči žalovanej nárok na náhradu škody 16.065,86
eur s prísl. a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, ktorá škoda žalobkyni vznikla v súvislosti s exekučným konaním vedeným na tunajšom súde pod
sp zn. 13Er/ 9/1998 a u súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka. Súdny exekútor JUDr. Emil Vančík ,
ktorý bol pôvodne poverený vykonaním uvedenej exekúcie, mal pozastavenú činnosť. Po pozastavení
činnosti uvedeného súdneho exekútora príslušná exekučná vec pridelená exekútorovi JUDr. Jozefovi
Kaproncaimu. Žalobkyňa bola v exekúcii v pozícii oprávnenej. Škoda podľa žalobkyni mala vzniknúť z
dôvodu nečinnosti súdneho exekútora.

5. Podľa §1 zákona č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje :
a)zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b)zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c)predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa §2 zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona
a)výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b)orgán verejnej moci je
1.štátny orgán,
2.orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci
a)nezákonným rozhodnutím,
b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d)nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 , koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1.škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
2.škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,1)
3.škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,2)

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v
mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebovýsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a)
a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky .

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 214 ods.1 až 3 C.s.p. ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode
uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.
Súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého
celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.
Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou uplatnenom procesnom nároku.

Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11 .
Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 17 ods. 1,2,3 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.1a)
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a)osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b)závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c)závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d)závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.8a)

6. Zo žiadosti žalobkyne zo dňa 6.5.2016 adresovanej Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky /
ďalej len MS SR / a k nej pripojenej doručenke súd zistil, že dňa 9.5.2016 bola ministerstvu spravodlivosti
doručená žiadosť o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody. Je teda zrejmé, že žalobkyňa
v zmysle § 15 cit. zákona požiadala o predbežné prerokovanie svojho nároku.

7. Žalovanou v tomto konaní je jediný subjekt a to Slovenská republika. Žalovaná nárok žalobkyne v
celom rozsahu spochybnila a mala zato, že tento je nedôvodný.

8. Zmyslom a účelom vyššie uvedeného zákona č. 514/2003 Z.z. je ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3

ústavy podmienky, za ktorých vznikne právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy, alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a
to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda
niektorým z vyššie uvedených spôsobov. Žalobkyňa tvrdila, že škoda jej bola spôsobená nečinnosťou
súdnehoexekútora,nakoľkotento pri vykonávaníexekúcie,vktorejbolažalobkyňavpozíciioprávnenej,

nepostupoval podľa príslušných ustanovení exekučného poriadku a ani v zákonom stanovenej lehote
a ani doposiaľ, napriek jej výzve nevykonal rozvrh výťažku z dražby, z ktorého výťažku mala byť
uspokojená pohľadávka žalobkyne vymáhaná v predmetnej exekúcii. Vykonaným dokazovaním súd
zistil, že dňa 22.3.2007 bola skutočne v rámci vyššie uvedenej exekúcie , ktorá bola vedená zaúčelom vymoženia pohľadávky patriacej žalobkyni, vykonaná dražba. Dražba prebehla, bola úspešná
a vydražiteľovi bol udelený príklep za najvyššie podanie 16.065,86 eur. V tom čase mala žalobkyňa
pohľadávku vo výške 16.895,-eur, táto je však vzhľadom na úroky z omeškania už vyššia. Predmetom

dražby boli nehnuteľnosti vedené na LV č. 150 a LV č. 1198 , nachádzajúce sa v kat. úz. Mužla.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 13Er/9/1998-24 , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.4.2010 súd
schválil príklep udelený vydražiteľovi, ktorým bola zhodou okolností tiež žalobkyňa. Uznesením č.k.
13Er 9/1998-63 zo dňa 26.4.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2016 súd opravil vyššie
vedené uznesenie o schválení príklepu. Napriek tomu, že dražba nehnuteľností sa uskutočnila už v

prvej polovici roka 2007, ku dňu podania žaloby exekútor rozvrh výťažku predmetnej dražby neurobil.
A rozvrh výťažku nebol urobený doposiaľ. Žalobkyňa sa snažila uvedené so súdnym exekútorom
riešiť. Od súdneho exekútora JUDr. Kapronczaia, ktorému bola potom, ako bola exekútorovi JUDr.
Emilovi Vančíkovi pozastavená činnosť táto vec pridelená, zistila, že na účte pôvodného exekútora sa
nenachádzajú finančné prostriedky, ktoré by bolo možné poukázať oprávnenému subjektu. Žalobkyňa
sa teda náhrady škody domáha podľa zákona č. 514/2003 Z.z., s tým, že škoda jej mala vzniknúť

nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pod zn. EX
943/1997, na Okresnom súde Nové Zámky pod. sp.zn. 13Er/9/1998, spočívajúcom v nevedení
zložených finančných prostriedkov na osobitnom účte súdneho exekútora a v nevykonaní rozvrhu
výťažku z dražby nehnuteľností, po schválení ktorého výťažku by nepochybne bola uspokojená jej
pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní. Je nesporné, že Okresný súd Nové Zámky

uznesením č.k. Er/9/1998 - 24 zo dňa 8.4.2010, právoplatným dňa 22.4.2010, schválil príklep udelený
žalobkyni ako vydražiteľke súdnym exekútorom dňa 22.3.2007. Je taktiež nesporné, že doposiaľ rozvrh
výťažku vykonaný nebol a žalobkyňa ako oprávnená nebolo uspokojená žiadnym z iných spôsobov a
to napriek viac ako 10- ročnej exekúcii.

9. Škodu si žalobkyňa uplatnila vo výške 16.065,86 eur, t.j. vo výške výťažku z dražby. Vykonaným
dokazovaním bolo zistené, že žalobkyňa bola v exekučnom konaní v pozícii oprávnenej. Za účelom
uspokojenia jej pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní bola vykonaná exekúcia predajom
nehnuteľností vo vlastníctve povinných a to formou dražby. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. území Mužla , zapísané na LV č. 150 a LV č. 1198 a v súčasnosti sú zapísané

na LV č. 5015. Žalobkyňa sa zúčastnila tejto dražby aj ako vydražiteľka a predmetné nehnuteľnosti
žalobkyňa nakoniec aj vydražila za najvyššie podanie 16.065,86 eur . Ako bolo uvedené, žalobkyňa
bola na jednej strane vydražiteľkou dražených nehnuteľností a na druhej strane bola a aj stále v rámci
exekučného konania je aj v pozícii oprávnenej. To, že žalobkyňa na dražbe získala za najvyššie
podanie do svojho vlastníctva dražené nehnuteľnosti, sporné už nie je. Problém je však v tom, že napriek

tomu, že dražba prebehla pred viac ako 10 rokmi, k vykonaniu zákonom požadovaného úkonu a
to k uskutočneniu rozvrhového pojednávania a následného samotného rozvrhu výťažku z dražby
súdnym exekútorom v zmysle príslušných ustanovení § 154 a nasl. Exekučného poriadku nedošlo.
To , že k rozvrhu výťažku a prípadnému uspokojenou žalobkyne ako oprávnenej nedošlo nespochybnila
ani žalovaná, táto len tvrdí, že takouto nečinnosťou exekútora doposiaľ žalobkyni škoda, resp. nárok

uplatniť si ju voči štátu ešte nevznikli. Podľa žalovanej škoda, resp. právo ne jej uplatnenie žalobkyni
vznikne, až po preukázaní bezúspešného uplatnenia si bezdôvodného obohatenia priamo od súdneho
exekútora JUDr. Vančíka. Súd sa s týmto tvrdením žalovanej nestotožnil. Je nepochybné, že v dôsledku
konania, resp. nekonania súdneho exekútora v exekučnej veci, nebola uspokojená pohľadávka patriaca
žalobkyni.Pritom ajpodľapísomnéhovyjadreniaterajšieho súdnehoexekútora zodňa9.5.2019 bytáto

uspokojená bola z výťažku z dražby, pokiaľ by exekútor JUDr. Vančíka zákonný postup dodržal a riadne
rozvrhvýťažkuvykonal.Tým,žekuspokojeniupohľadávkyžalobkynevexekučnomkonaní nečinnosťou
exekútora nedošlo, vznikla jej škoda a to v rozsahu v akom by v prípade dodržania zákonného postupu
bola z rozvrhu výťažku uspokojená. Žalobkyňa si ju uplatnila vo výške zodpovedajúcej celému výťažku
z dražby. Súd tento nárok žalobkyne posudzoval teda podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci a v prvom rade skúmal či je vôbec daný základ nároku
žalobkyne na náhradu škody podľa § 3 ods. 1 písm. d) a § 9 cit. zákona, ktorým titulom si žalobkyňa
nárok uplatňuje. Žalobkyňa, ako bolo uvedené, žaluje štát, za ktorý v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) bod 3
koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Za nesprávny úradný postup v tomto prípade súd považuje to, že
exekútor doposiaľ neurobil úkony podľa § 154 a nasl . Exekučného poriadku, t.j. úkony nasledujúce po

vykonanídražby.Vykonanýmdokazovanímmal tedasúdzapreukázané,žežalobkyňa,ktorájesúčasne
aj oprávnenou v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 13Er/9/1998 vydražila v
dražbeuskutočnenej vpredmetnomexekučnomkonaní spomínanénehnuteľnosti zanajvyššiepodanie
16.065,86 eur . Tu jej žiadna škoda nevznikla, za najvyššie podanie nadobudla dražené nehnuteľnosti dosvojhovlastníctva,jejmajetoksaneznížil,t.j. skutočnáškodaspočívajúcavzmenšenímajetkužalobkyni
ako vydražiteľky nevznikla a tým že zaplatila za predmet dražby exekútorovi ako vydražiteľka nedošlo
v rámci uvedeného vzťahu ani k bezdôvodnému obohateniu na strane exekútora / zaplatila najvyššie

podanie a zato nadobudla nehnuteľnosti/. V tomto vzťahu, v ktorom teda vystupovala ako vydražiteľka
sa na jej úkor nik neobohatil a ani jej nevznikla žiadna škoda. Škoda je však podľa súdu vznikla ďalšou
nečinnosťou súdneho exekútora, keď nebola doposiaľ uspokojená jej pohľadávka, prípadne jej časť
v exekučnom konaní, v ktorom vystupuje v inej pozícii a to v pozícii oprávnenej. Exekúcia predajom
nehnuteľností prebehla, exekútor mal vykonať rozvrh výťažku a následne z neho uspokojiť oprávnenú.

Keďže tak neurobil, napriek vykonanej dražbe nehnuteľností , svojou nečinnosťou jej spôsobil škodu za
ktorú zodpovedá štát podľa cit. zákona. A keďže doposiaľ, vzhľadom na dĺžku exekučného konania,
jej pohľadávka nebola v exekučnom konaní uspokojená iným spôsobom, nie je možné aj na túto
skutočnosť neprihliadať. Keďže počas tých dlhých rokov iný spôsob vymoženia pohľadávky v rámci
exekúcie zvolený a následne úspešný nebol a to ani potom, ako bola vec pridelená náhradníkovi, svedčí
otom,žetienehnuteľnostibolizrejmejediným relevantnýmmajetkovpovinných,zexekvovaním ktorého

mohla byť žalobkyňa ako oprávnená uspokojená. Preto neobstojí tvrdenie žalovanej, že žalobkyňa
môže byť uspokojená aj z iného majetku povinných v rámci exekúcie. Oprávnená dôvodne očakávala,
že exekúcia na vymoženie jej pohľadávky bude riadne vykonaná, že exekútor vykonávajúci exekúciu
bude postupovať v súlade so zákonom. Mala právo na to, aby je pohľadávka bola riadne a čo najskôr
uspokojená v exekučnom konaní z majetku povinného, veď to je základným princípom exekúcie. A

to že sa tak nestalo nečinnosťou exekútora - osoby, na ktorú bol prenesený výkon verejnej moci,
za ktorého činnosť zodpovedná štát, nemôže byť na jej ťarchu. Súd opätovne uvádza, že zo správy
exekútora vyplynulo, že pokiaľ by bol rozvrh výťažku vykonaný v súlade s exekučným poriadkom, bola
by žalobkyňa uspokojená . Žalobkyňa si pritom uplatňuje náhradu škody do výšky výťažku z dražby,
pričom v súčasnosti je zrejmé len to , že by bola uspokojená, ale nie je zrejmé, v akom rozsahu by

bola z výťažku dražby uspokojená, pretože doposiaľ nebol vykonaný rozvrh výťažku podľa exekučného
poriadku.Pretopre výpočet sumy,vktorejbyvprípadevykonaniarozvrhu bolažalobkyňa uspokojená,
t.j. pre výpočet rozsahu skutočnej škody predstavujúcej to o čo žalobkyňa prišla nečinnosťou exekútora ,
bude súd potrebovať ďalšiu súčinnosť súdneho exekútora. V súčasnosti však je už možné ustáliť to,
či právny základ nároku na náhradu škody je vo veci daný. Súd má zato, že áno a to s poukazom na

zákon o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v tomto prípade nečinnosťou súdneho exekútora
JUDr. Vančíka. Preto o základe nároku žalobkyne rozhodol týmto medzitýmnym rozsudkom. Čo sa
týka ustálenia výšky škody, aj z hľadiska hospodárnosti konania, mal súd zato, že k tejto pristúpi až po
právoplatnosti medzitýmneho rozsudku. Súd teda dospel k záveru, že nejaká škoda žalobkyni vznikla,
že jej ju spôsobil exekútor svojou nečinnosťou a že za túto škodu zodpovedá štát.

10. Čo sa týka námietok žalovanej že škoda nevznikla, pokiaľ žalobkyňa nepreukázala, že sa
svojho nároku neúspešne nedomáhala najskôr titulom bezdôvodného obohatenia od exekútora. Tu
má súd zato, že v tomto prípade si neuplatňuje žalobkyňa niečo, čo by si mohla uplatniť titulom
bezdôvodného obohatenia voči exekútorovi. On sa na jej úkor neobohatil. Prijal síce od nej peniaze
ako od vydražiteľky, ale za tie nadobudla nehnuteľnosť , tam k bezdôvodnému obohateniu nedošlo.

Žalobkyňa sa domáha náhrady škody nečinnosťou súdneho exekútora, ktorý neurobil rozvrh výťažku
a neuspokojil jej pohľadávku. Nepostupoval v súlade s exekučným poriadkom a svojim konaním, resp.
nekonaním zapríčinil stav, kedy nie je možné , aby bola žalobkyňa ako oprávnená uspokojená v
exekučnom konaní z výťažku z dražby, ktorá práve za účelom uspokojenia jej pohľadávky , resp. časti
pohľadávky bola vykonaná. T.j. tu žalobkyni vznikol nárok na náhradu škody a nie nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Okrem uvedeného bol na exekútora vyhlásený konkurz, je teda zrejmé, že
je nemajetný. Súd sa v tejto veci snažil o spravodlivé usporiadanie veci. Žalobkyňa sa v podstate dostala
do situácie, kedy mohla byť jej pohľadávka, resp. jej časť v exekúcii uspokojená , ale práve z dôvodu
nečinnosti exekútora / nesprávneho úradného postupu, keď nevydal rozvrh výťažku a neuspokojil ju v
súlade s týmto rozvrhom , k tomu nedošlo. A to čo mohla a mala v dôsledku vykonania jedného zo

spôsobov exekúcie -dražbou nehnuteľností ako oprávnená nadobudnúť, resp. v akom rozsahu mala byť
uspokojená, predstavuje jej škodu. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že keďže nebol urobený rozvrh,
nevznikla jej škoda, s tým sa súd nestotožnil, Takéto prísne formalistické a arbitrárne konanie, by bolo
v rozpore s princípom spravodlivého usporiadania veci, kedy by žalobkyňa bola v patovej situácii,
keď je zrejmé, že dražba sa vykonala, výťažok bol vyplatený a ona ako oprávnená z výťažku doposiaľ

uspokojená nebola a ani v rámci exekúcie už nebude, keďže peniaze z výťažku na účte exekútora nie
sú, za čo ale nezodpovedá žalobkyňa.11. Vzhľadom na uvedené súd o základe nároku žalobkyne na náhradu škody rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto medzitýmneho rozsudku. O výške nároku na náhradu škody a o náhrade trov
konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie na Krajský súd Nitra cestou tunajšieho súdu a to v lehote 15
dní od doručenia rozsudku.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.