Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5922201482
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5922201482.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: Z. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX X. I., zastúpeného JUDr. Petrom Svrčkom, advokátom, so sídlom
M. G. XXXX/X, XXX XX V., proti žalovanému: Ing. arch. V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/
XX, XXX XX G. G., o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Ružomberok č. k. 2C/51/2022-36 zo dňa 20. októbra 2022,

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č. k. 2C/51/2022-36 zo dňa 20. októbra 2022 p
o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 413 ods. 1 písm. e) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“) odmietol žalobu na obnovu konania doručenú súdu dňa 06.09.2022
(výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal obnovy konania
vo veci vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 2C/6/2021. V označenom konaní, v
ktorom vystupovali aktuálne označení žalobca a žalovaný ako subjekty v opačnom postavení (aktuálny

žalobca bol v pôvodnom konaní žalovaný a aktuálny žalovaný bol subjektom na žalujúcej sporovej
strane) okresný súd rozsudkom č. k. 2C/6/2021-125 zo dňa 15.09.2021
žalobe vyhovel tak, že žalovanú sporovú stranu zaviazal k povinnosti zaplatenia sumy 24.100,00
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej sumy od 21.06.2019 do
zaplatenia a žalujúcej sporovej strane priznal aj nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.2021 a vykonateľnosť dňa 21.09.2021. V žalobe

na obnovu konania žalobca poukázal na skutočnosť, že v pôvodnom konaní v postavení žalovaného
neprodukoval prostriedky procesnej obrany (skutkové tvrdenia) o tom, že peniaze, ktoré v období od
19.04.2018 do 03.12.2018 žalobca (aktuálne žalovaný) posielal na jeho účet, neboli pôžičky, ale jednalo
sa o časti mzdy, ktoré následne žalobca vyplácal iným zamestnancom spoločnosti Vodostav SR, s.r.o.,
a to z dôvodu, že nemal k dispozícii priame dôkazy na preukázanie týchto svojich prípadných tvrdení.
V júni 2022 žalobcu oslovil Mgr. O. O., bývalý zamestnanec spoločnosti Vodostav SR, s.r.o., s ktorým

sa žalobca stretol dňa 04.06.2022. Na tomto stretnutí Mgr. O. informoval žalobcu, že má vedomosť o
predmete pôvodného sporu a tiež, že je ochotný vypovedať o skutočnostiach, že v danom
prípade sa nejednalo o pôžičku, ale o finančné prostriedky určené na vyplácanie iným zamestnanom
spoločnosti Vodostav SR, s.r.o. Zároveň mal Mgr. O. žalobcovi odovzdať aj „elektronické dokumenty
týkajúce sa spoločných projektov strán konania (napr. stavebné denníky)“. V rámci pôvodného sporu
žalobca nemal vedomosť o existencii uvedených dôkazných prostriedkov. Tieto dôkazy však podľa

jeho názoru odôvodňujú povolenie obnovy právoplatne skončeného konania vedeného pôvodne na
Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 2C/6/2021. Na podporu tvrdených skutočností žalobca spolus podanou žalobou predložil súdu aj výpis zo svojho účtu za obdobie od apríla 2018 do júla 2018, ktorý
ako listinný dôkaz v pôvodnom konaní nepredložil do spisu z dôvodu, že sa nejednalo o priamy dôkaz,
ale len o nepriamy dôkaz, ktorý však aktuálne je schopný podporiť skutočnosti, ktoré budú prípadne

zistené zo svedeckej výpovede Mgr. O..
3. Po preskúmaní podanej žaloby na obnovu konania okresný súd dospel k záveru o jej zjavnej
nedôvodnosti podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP, keďže tu nebola splnení podmienka prípustnosti podania
žaloby podľa § 397 písm. a) CSP. Žaloba na obnovu konania je v zmysle § 397 písm. a) CSP prípustná,
keď novo uvádzané skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného

konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Procesná obrana žalobcu, v
pôvodnom konaní v procesnom postavení žalovaného, spočívala v tvrdení, že práve on bol veriteľom, a
nie dlžníkom a finančné prostriedky plynúce na jeho účet neboli pôžičkou, ale jednalo sa o splácanie dlhu
zo strany v pôvodnom konaní označeného žalobcu (aktuálne žalovaného). Pokiaľ žalobca vo svojej
žalobe na obnovu konania produkuje úplne nové, diametrálne odlišné skutkové tvrdenia týkajúce sa

titulu sporných finančných prostriedkov a nakladania s nimi, takýto prostriedok procesnej obrany podľa
názoru prvoinštančného súdu nemožno považovať splnenie predpokladu pre dôvodnosť podanej žaloby
na obnovu konania. Tvrdenia žalobcu o neprodukovaní predmetných skutkových tvrdení v pôvodnom
sporezdôvodujehovedomostioprípadnomneunesenídôkaznéhobremenasvojichtvrdeníokresnýsúd
označil za účelové, ktorými sa žalobca snaží vzbudiť dojem, že bez jeho viny mu bolo zabránené použiť

takúto obranu v pôvodnom konaní, a preto na základe tohto sa snaží domôcť obnovy konania. Aktuálne
označený žalovaný, v pôvodnom konaní vystupujúci na žalujúcej sporovej strane, nemal možnosť v
pôvodnomkonanízaujaťstanoviskoktejto„novej“obranežalobcu(pôvodnežalovaného)aaksižalobca
nesplnil svoje základné procesné povinnosti v pôvodnom konaní, konkrétne povinnosť
tvrdenia a označenia dôkazov na ich preukázanie, ktoré sú dôvodom jeho neúspechu v spore, nemôže

za týmto účelom dôvodne iniciovať obnovu konania. V danej súvislosti konajúci súd poukázal aj na
závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 96/2008 zo dňa
29.09.2009 (súd musí v konaní o návrhu na obnovu konania prihliadať aj na to, prečo účastník nesplnil
v pôvodnom konaní povinnosť tvrdenia a pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v
pôvodnom konaní, je vylúčený aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať) a ďalej na zásadu

„vigilantibus iura scripta sunt“ v zmysle ktorej práva patria len bdelým, pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým a teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Bolo na
žalobcovi, aby v pôvodnom konaní v postavení žalovaného riadne bránil svoje práva použitím všetkých
relevantných prostriedkov procesnej obrany, a preto nemôže očakávať, že súd jeho predchádzajúcu

pasivitu „odmení“ povolením obnovy konania na podklade ním navrhnutých dôkazov bez toho, aby
neprihliadol na jeho tvrdenia v pôvodnom konaní.
4. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu žalobcu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú podľa
§ 413 ods. 1 písm. e) CSP odmietol. Zároveň konajúci súd uviedol, že pri svojom rozhodovaní sa
zaoberal aj dodržaním subjektívnej a objektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je v zmysle § 403 ods. 2
CSP trojročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou konania napadnuté rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť. V tomto prípade obnovou konania napadnutý rozsudok Okresného súdu Ružomberok
č.k. 2C/6/2021-125 zo dňa 30.08.2021, nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.2021, pričom žaloba na
obnovu konania bola podaná na súd dňa 06.09.2022 (odoslaná dňa 05.09.2022), z čoho je zrejmé, že

trojročná objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania na súd bola žalobcom
zachovaná. Subjektívna lehota je trojmesačná a oprávnenému subjektu plynie odo dňa, keď sa mohol
dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, kedy mohol dôvod obnovy uplatniť. Subjektívna lehota na
podanie žaloby na obnovu konania musí byť dodržaná v rámci objektívnej trojročnej lehoty. Žalovaný
splnenie subjektívnej lehoty na podanie žaloby odôvodnil tým, že tá má vyplynúť až zo

svedeckej výpovede Mgr. O., ktorý podľa vyjadrenia žalobcu ho mal osobne navštíviť dňa 04.06.2022,
kedy mu odovzdal elektronické dokumenty. Na základe uvedených tvrdení žalovaného, však nebolo
možné jednoznačne uzavrieť otázku, či žalovaným podaná žaloba na obnovu konania bola podaná v
trojmesačnej subjektívnej lehote. S poukazom na neexistenciu dôvodov prípustnosti žaloby
na obnovu konania však súd nepovažoval za hospodárne skúmať prípadnými ďalšími

dôkazmi splnenie tejto podmienky.
5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorému by
podľa výsledku konania patril nárok na ich náhradu, žiadne trovy nevznikli, na základe čoho mu nárok
na ich náhradu nepriznal.6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Odvolateľ namietal, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a tiež, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
8. Podľa názoru odvolateľa mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o podanej žalobe na obnovu konania

zvažovaťvzájomnýpomermedziprincípomprávnejistotyaprincípomspravodlivosti. Vsúladestýmmal
súd skúmať nielen to, či o tvrdených skutočnostiach mal žalobca vedomosť už v pôvodnom konaní, ale aj
to, akému právu vlastne bola v tom konaní poskytnutá právna ochrana. Súčasne sa odvolateľ nestotožnil
ani s aplikáciou záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 96/2008 zo dňa 29.09.2009
konajúcim súdom bez skúmania skutkového stavu prejednávanej veci a veci riešenej v označenom
prípade. V predmetnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sa jednalo o priznanie ochrany

právu na základe vedome nepravdivých tvrdení (jednalo sa o otázku správnej identifikácie
umiestnenia pozemku). V prejednávanom prípade však z nových tvrdení žalobcu vyplýva možnosť, že
v pôvodnom konaní bola právna ochrana poskytnutá strane uvádzajúcej nepravdu. Naviac rozhodnutie
okresného súdu bez nariadenia pojednávania sa javí ako predčasné a porušujúce právo žalobcu na to,
aby sa navrhnutými dôkazmi na preukázanie dôvodnosti obnovy konania súd relevantne zaoberal.

9. Iné podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli produkované.
10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom sa

stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodnépreposúdeniedanejveci.správnerozhodolasvojerozhodnutieodôvodnilvsúladesust.§236
CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je dostatočné, zrozumiteľné a vychádza zo správnych
záverov, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd
v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387

ods. 2 CSP).
12. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že žalobca sa vo svojom odvolaní nestotožnil
so závermi súdu prvej inštancie prezentovanými v napadnutom rozhodnutí, ktorý žalobu na
obnovu konania ako zjavne nedôvodnú odmietol.
13. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,

aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo
v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1
Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou

navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Zároveň dáva odvolací súd do
pozornosti, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu
ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky
daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci okresný súd svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu

byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a
právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv
strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah
odôvodnenia napadnutého uznesenia, krajský súd len doplnil jeho dôvody. Uvedený postup odvolacieho
súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa

ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II.
ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008).Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj
odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho

konania“.
14. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcu
formulovanú v jeho opravnom prostriedku, pričom v zmysle princípu neúplnej apelácie sa nezaoberal
inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosťodvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu
rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
15. Obnova konania je v civilnom sporovom konaní mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý je

spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia. Predstavuje zákonom povolenú
odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí.
Obnova konania však nie je generálne použiteľná a možno ju povoliť len vo výnimočných prípadoch.
Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov totiž vychádza z toho, že právna istota a stabilita
nastolené právoplatným rozhodnutím sú

v právnom štáte (čl. 1 ods. 1 ústavy) narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Účelom zakotvenia
obnovy konania do systému mimoriadnych opravných prostriedkov je umožniť účastníkovi konania/
strane sporu nové konanie s novým rozhodnutím vo veci, v ktorej sa konanie už skončilo právoplatným
rozhodnutím. Obnova konania má takto umožniť, aby došlo k náprave skutkových omylov, z ktorých
sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo. Vzhľadom na mimoriadnosť tohto opravného
prostriedku je jeho prípustnosť

vo viacerých smeroch obmedzená.

16. Zákon osobitne pre tento druh opravného prostriedku stanovuje subjektívne a objektívne podmienky
jeho prípustnosti - spôsobilý predmet obnovy (konanie ukončené právoplatným rozsudkom, resp. iným
rozhodnutím súdu v zmysle § 398 CSP), zákonný dôvod obnovy (§ 397 CSP), lehoty počas ktorých

musí byť žaloba podaná (§ 403, § 404 CSP), osoba spôsobilá k podaniu žaloby (§ 400 až § 402 CSP),
osobitné náležitosti žaloby (§ 406 CSP) a v konečnom dôsledku príslušný súd k prejednaniu žaloby.
Splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok je sú povinný skúmať z úradnej moci.
17.Okremdodržaniazákonnejlehotyjepredpokladomprocesnejprípustnostižalobynaobnovukonania,
(na ktoré sa zameriava súd pri skúmaní jej prípustnosti), medziiným aj existencia skutočností, rozhodnutí

alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní (§ 397 písm. a) CSP), a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom
konaní [397 písm. b) CSP].
18. V obidvoch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku
podmienená tým, že ten kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že v

pôvodnom konaní sa nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia, dôkazy, prípadne, že sa dôkazy nemohli
vykonať. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v
pôvodnom konaní, a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov
potrebných na ich označenie, avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhoval vykonať dokazovanie. O
možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ide vtedy, keď strana

sporu dôkaz v pôvodnom konaní označila, ale tieto dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok
objektívneho charakteru.
19. Žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri
právnom posúdení veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Dôvodom zakladajúcim procesnú
prípustnosť obnovy konania nie je ani vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu

konania a nevzťahuje sa ani na prípad nevykonania dôkazov na zistenie skutočností, ktoré súd
nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie veci, hoci tieto boli žalobcom v pôvodnom konaní
označené. Ak si žalobca nesplnil svoje základné procesné povinnosti v pôvodnom konaní - povinnosť
tvrdenia a označenia dôkazov na ich preukázanie, ktoré sú dôvodom jej neúspechu v spore, nemôže
za týmto účelom iniciovať obnovu konania.

20. Je potrebné zdôrazniť, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu
výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť
vo viacerých smeroch obmedzená.
21.Právoplatnýrozsudokmôžestranasporunapadnúťžalobounaobnovukonania,aksútuskutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu preňho

privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 397 písm. a) CSP); prípadne možno vykonať dôkazy, ktoré
sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci
(§ 397 písm. b) CSP). Citované ustanovenia upravujú procesný prostriedok, pomocou ktorého možno
dosiahnuť nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť má pôvod v tom, že v pôvodnom konaní nemohol
byť riadne zistený skutkový podklad napadnutého rozhodnutia (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp.zn.

3Obo/113/2008). Zároveň však súd musí v konaní o žalobe na obnovu konania prihliadať aj na to, prečo
strana nesplnila v pôvodnom konaní svoju povinnosť tvrdenia. Pokiaľ strana zo svojej viny neuplatnila
určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčená aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť
preukázať. Je teda na strane/účastníkovi civilného sporového konania teda je, aby dbala o ochranusvojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci.
Strana sporu je povinná starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, aby na
ne aj označila dôkazy. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že dôvodom obnovy konania môžu byť len tie

skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdu. Nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy
konania vtedy, ak je ním možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre žalobcu
obnovy priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní.
Pri novom dôkaze nie je rozhodujúce, že sa týka skutočnosti, ktorá je už súdu známa. Nemožnosťou
použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len možnosť označiť dôkaz, ale aj

nemožnosť predložiť ho stranou sporu súdu. Zároveň je predpokladom obnovy konania podľa ust. §
397 písm. a) CSP, aby dôkazy, ktoré tu v dobe pôvodného rozhodovania už existovali, nemohla strana
sporu bez svojej viny použiť. Použitie dôkazu stranou sporu spočíva v tom, že strana splnila zákonom
mu uloženú povinnosť (predtým § 101 ods. 1 O.s.p., teraz § 150 až § 154 CSP) a prispieť k tomu, aby
bol dosiahnutý účel konania predovšetkým tým, že pravdivo a úplne označí všetky potrebné dôkazné
prostriedky. Zároveň je potrebné dodať, že okolnosť, či súd tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil

zistenie skutkového stavu pre svoje rozhodnutie, neznamená možnosť alebo nemožnosť strany sporu
použiť dôkazy v konaní (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo/18/2010).
22. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu prezentovaným v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia o tom, že v prejednávanej veci neboli dané dôvody na povolenie obnovy konania vedeného
na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 2C/6/2021. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade

so zákonom, keď žalobu na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP ako zjavne nedôvodnú
odmietol. S poukazom na dôvody obnovy konania prezentované žalobcom v jeho žalobe je zrejmé,
že o svojich skutkových tvrdeniach týkajúcich sa charakteru poskytovaných finančných prostriedkov zo
strany žalovaného (žalobcu v pôvodnom konaní) mal vedomosť už v pôvodnom konaní, avšak z obavy
neuneseniadôkaznéhobremena,tietotvrdeniaakorelevantnýprostriedokprocesnejobrany,nepoužil.V

pôvodnomkonanížalobcaprodukovalsvojeskutkovétvrdenianapreukázanieskutkovéhostavuodlišne,
akojetomuaktuálnevjehožalobenaobnovukonania.Žalobca vosvojichtvrdeniachpočascelého
konania sp. zn. 2C/6/2021 ani len zmienkou nepoukázal na okolnosti, ktoré aktuálne uviedol v žalobe na
obnovu konania. V štádiu rozhodovania o povolení obnovy konania je relevantné to, ktoré skutočnosti
a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v pôvodnom konaní v pozícii žalovaného označil v

rámci svojej procesnej obrany. Jeho pohnútky, prečo ich v konaní sp. zn. 2C/6/2021 neuviedol/neoznačil,
sú irelevantné. Ak si žalobca v pôvodnom konaní ako strana sporu vedome nesplnil zákonom uloženú
povinnosť (§ 150 až § 154 CSP) a neprispel k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania predovšetkým
tým, že pravdivo a úplne označí všetky potrebné dôkazné prostriedky, nemožno takúto jeho pasivitu, či
opomenutie aktuálne naprávať povolením obnovy konania. Ako už bolo uvedené vyššie, pokiaľ strana

zo svojej viny neuplatnila určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčená aj s dôkazmi, ktoré majú
túto skutočnosť preukázať. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom okresného súdu o zjavnej
účelovosti takéhoto konania žalobcu ako sporovej strany pri produkovaní skutkových tvrdení v sporovom
konaní.Novouvádzanétvrdeniaakoprostriedokprocesnejobrany,ktorépodľatvrdenížalobcuexistovali
aj v pôvodnom konaní (hoci za stavu/rizika domnelej nemožnosti unesenia dôkazného bremena) avšak

v ňom nenašli svoje vyjadrenie, bez ďalšieho nenapĺňajú predpoklady prípustnosti žaloby na obnovu
konania podľa § 397 CSP, na základe čoho okresný súd procesne správne pristúpil k odmietnutiu žaloby
podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP.
23. Rovnako tak aj v prípade žalobcom predloženého výpisu z jeho osobného účtu za obdobie od
apríla 2018 do júla 2018, okresný súd správne vyhodnotil tento dôkazný prostriedok ako neprípustný

v rámci žaloby na obnovu konania, keďže sa jedná o prostriedok procesnej obrany, ktorý mohol
žalobca predložiť súdu už v pôvodnom konaní. Subjektívny názor žalobcu o prípadnej dôkaznej sile
predloženého dôkazného prostriedku je pritom irelevantný, v ktorej súvislosti odkazuje odvolací súd na
závery uvádzané vyššie.
24. Žalobca v opravnom prostriedku produkoval subjektívne úvahy týkajúce sa vzájomného pomeru

princípu právnej istoty a princípu spravodlivosti. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že princípy
sporovéhokonaniauvádzanéžalobcomvpodanomodvolanímusianájsťsvojevyjadrenieakovúkonoch
sporových strán, tak aj v procesnom postupe konajúceho súdu, pričom sa nedajú uplatňovať izolovane
od zákonnej úpravy vedenia sporového konania. Podľa názoru odvolacieho súdu však v posudzovanom
prípade došlo zo strany konajúceho súdu pri rozhodovaní o žalobe žalobcu na obnovu

konania k dodržaniu spomenutých princípov. Je zrejmé, že žalobca v postavení žalovanej sporovej
strany mal v pôvodnom konaní procesný priestor garantovaný Civilným sporovým poriadkom na riadne
uplatnenie svojich procesných práv spočívajúcich v možnosti produkovania všetkých skutočností a
dôkaznýchprostriedkov,ktorépovažujezarelevantné.Následne,poskončenídokazovania,okresnýsúdvo veci vydal meritórne rozhodnutie, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti nadobudlo účinky záväznosti a
zásadnej nezmeniteľnosti. Pokiaľ žalobca v žalobe na obnovu konania produkoval nové skutkové
tvrdenia a návrhy na vykonanie dokazovania, okresný súd tieto správne vyhodnocoval vo vzťahu k

prípustnosti uplatnených procesných prostriedkov podľa ust. § 397 CSP, pričom dospel k záveru o
nedôvodnosti podanej žaloby, a to práve z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených kritérií prípustnosti
nových skutkových tvrdení a navrhovaných dôkazov v právoplatne skončenom spore. Nejedná sa teda
o stav, kedy by okresný súd kategoricky odmietol prípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku
uplatneného žalobcom, ale jeho odmietnutiu predchádzal zákonom upravený procesný postup, pri

ktorého dodržaní, bez ohľadu na procesný výsledok, došlo k naplneniu princípov uvádzaných žalobcom.
25. Neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu o nesprávnej aplikácii záverov vyplývajúcich z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR uvedených v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo 96/2008 zo dňa 29.09.2009 na prejednávaný
prípad. Aj keď sa možno stotožniť s tvrdením odvolateľa o rozdielnom skutkovom stave aktuálne
posudzovanej veci a veci riešenej v označenom prípade, relevantná úvaha rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR, na ktorú poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, nie je nijakým

spôsobom limitovaná skutkovým stavom, pretože sa jedná o záver týkajúci sa procesného postupu
súdu v rámci sporového konania v súvislosti s podanou žalobou na obnovu konania.
26. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku odvolateľa o predčasnom rozhodnutí
prvoinštačného súdu o odmietnutí jeho žaloby na obnovu konania, v dôsledku nenariadenia
pojednávania vo veci bez toho, aby sa konajúci súd relevantne zaoberal touto žalobou, vrátane tvrdení

žalobcu a jeho návrhmi na vykonanie dokazovania. Procesný postup súdu pri konaní a rozhodovaní
o žalobe na obnovu konania je upravený v ustanoveniach § 397 až § 418 Civilného sporového
poriadku. Je potrebné zdôrazniť, že v prvej fáze obnovy konania rozhoduje súd o tom, či obnovu
konania povolí, alebo žalobu na obnovu konania odmietne. Zároveň je nutné dodať, že zákon v
tejto fáze nestanovuje obligatórnu povinnosť súdu nariadiť vo veci pojednávanie. Podľa aktuálnej

právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku je súd oprávnený v taxatívne určených prípadoch, ešte
predtým ako bude rozhodovať o povolení obnovy konania, žalobu na obnovu konania bez nariadenia
pojednávania odmietnuť (tak ako je tomu i v prejednávanom prípade). V prvej fáze obnovy konania
súd nevykonáva dokazovanie, pretože žalobu odmieta pre nedostatok formálnych podmienok. Súčasne
neobstojí ani tvrdenie odvolateľa o tom, že okresný súd sa podanou žalobou na obnovu konania

relevantným spôsobom nezaoberal. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej
inštancie postupoval pri skúmaní podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania dôsledne v zmysle
účinnej právnej úpravy týkajúcej sa danej problematiky (§ 397 až § 413 CSP).
27. Nad rámec uvedeného (pre úplnosť) odvolací súd uvádza, že žalobca svoju žalobu na obnovu
konania podal včas, t. j. za splnenia objektívnej i subjektívnej lehoty uvedenej v ust. § 403 ods. 1 a 2 CSP.

V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 121 ods. 3 až 5 CSP, z ktorých vyplýva, že lehoty
určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením
zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom
mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty
najbližšínasledujúcipracovnýdeň.Akkonieclehotypripadnenasobotualebodeňpracovnéhopokoja,je

poslednýmdňomlehotynajbližšínasledujúcipracovnýdeň.Lehotajezachovaná,aksa vposledný
deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí
aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Z
obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 2C/6/2021-125
zo dňa 30.08.2021, nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.2021. Podľa vyjadrenia žalobcu ho mal Mgr. O.

O. osobne navštíviť dňa 04.06.2022, kedy mu odovzdal elektronické dokumenty súvisiace s predmetom
sporu. Zo správy z ÚPVS (č. l. 53 spisu), ktorá je zároveň súčasťou elektronického súdneho spisu
vyplýva, že žaloba na obnovu konania bola elektronicky odoslaná právnym zástupcom žalobcu a prijatá
dňa 05.09.2022 (pondelok), t. j. v zákonom stanovenej lehote.
28. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako

nedôvodné. Zároveň odvolací súd v súdenej veci nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok
konania (§ 380 ods. 1, 2 CSP), v dôsledku čoho napadnuté uznesenie vo výroku I. ako vecne správne
potvrdil.
29. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok II.
o trovách konania, vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu

argumentáciu a ktorý zároveň plne zodpovedá úvahe okresného súdu a zákonným ustanoveniam
uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia.30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane
odvolacieho konania nepriznal nárok na ich náhradu.

31. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanému v aktuálnom odvolacom konaní
preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako
trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale
už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by

sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé
rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné
rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel
len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom
uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej
preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že

tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce
nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.
32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).