Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/73/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121010312
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6121010312.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov
Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, na verejnom zasadnutí dňa 8. februára 2023 v
trestnej veci obžalovaného C. U. a spol., za pokračovací obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.,
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a iné, o odvolaniach krajského prokurátora a obžalovaného C.

U. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.07.2022, sp. zn. 7T/12/2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania krajského prokurátora a obžalovaného C. U. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalovaní C. U. a Bc. I. T. uznaní za vinných v bode 1)
a 2) z pokračovacieho zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. X písm. a) Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu krádeže podľa

§ 212 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.,
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1) po predchádzajúcej dohode O. Q. a obvinených C. U., Bc. I. T., E. R. a D. G., nar. XX. XX.
XXXX (ktorého vina nebola preukázaná z dôvodu úmrtia menovaného dňa XX. XX. XXXX) si v presne
nezistenom čase krátko pred vykonaním samotného skutku XX. 08. 2011 rozdelili úlohy a naplánovali

vykonanie krádeže vlámaním do zmenárne peňazí nachádzajúcej sa v meste M. - E., na M. námestí
č. XX, v M. republike, ktorú ako vhodné miesto krádeže asi mesiac pred skutkom vyhliadli spoločne
O. Q. (ktorý má v tejto veci dočasne odložené vznesenia obvinenia) a obv. Bc. I. T., čo následne O.
Q. oznámil obv. C. U. a ten následne obv. E. R., pričom po následnej spoločnej obhliadke miesta činu,
za účelom úspešného vykonania skutku, rozdelenia úloh, si pripravili laná, motorovú pílu, nástroje na
páčenie, kukly a vysielačky, teda prostriedky, ktoré pri spáchaní skutku použili, a dňa XX. XX. XXXX v

čase od XX.XX h do XX.XX h v M. republike, v meste M. - E., maskovaní kuklami prišli O. Q. a obvinení
C. U. a Bc. I. T. na vozidle zn. I., S combi na ktorom bolo v tom čase odcudzené české ev. č. XZX XXXX
pred prevádzku zmenárne peňazí spol. Q. B., s. r. o., so sídlom Z., R. XX, M. republika, O.: XXXXXXXX,
nachádzajúcu sa v budove v miestnej časti E., na M. námestí č. XX, ktorú si už predtým O. Q. spolu s obv.
Bc. I. T. obhliadli a to tak, že niekoľko týždňov pred samotnou krádežou prišli do tejto zmenárne počas
prevádzkových hodín, aby zistili, kde je umiestnený trezor, a tiež aj to, či sa v ňom v nočných hodinách

môže nachádzať finančná hotovosť, pričom predtým na príjazdových cestách ako tzv. "oká" rozostavili
obv. E. R. a D. G., aby dávali pozor počas páchania skutku, s ktorými sa dohovárali prostredníctvom za
tým účelom prinesených vysielačiek, kde po príchode k zmenárni vchodové dvere do budovy vypáčili
obv. C. U. a obv. Bc. I. T., po prekonaní druhých dvier, ktoré rozbil O. Q. krompáčom, prešli do ďalšej
miestnosti, kde obv. C. U. pomocou motorovej píly prekonal dvere smerujúce za priehradku, po čom
obv. C. U. a obv. Bc. I. T. vošli dovnútra, kde za pomoci páčidla, krompáča a motorovej píly zničili časť

zariadenia, aby mali ľahší prístup k trezoru, ktorý omotali oceľovým lanom, lano pripevnili za vozidlo a O.
Q. ako šofér uvedeného motorového vozidla sa ho pokúsil vytrhnúť, čo sa však nepodarilo, lebo trezorsa im vzpriečil medzi dverami, a rovnako boli vyrušení obyvateľmi domu, kde sa predmetná zmenáreň
peňazí nachádzala, preto z miesta rýchlo ušli a ukryli sa v blízkom lesnom poraste na mieste vopred
obhliadnutom a určenom, pričom svojím konaním poškodili dvere a steny budovy vlastníčky L. P., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom M. - E., ul. A. XXXX, M. republika, čím jej spôsobili škodu vo výške XXX,XX
L., a tiež poškodili zariadenie prevádzky zmenárne peňazí, čím spol. Q. B., s. r. o., so sídlom Z., R.
XX, M. republika, O.: XXXXXXXX, spôsobili celkovú škodu vo výške 1 248,93 Eur, pričom odcudzením
finančnej hotovosti z trezoru v rôznych menách by spoločnosti Q. B., s. r. o., so sídlom Z., R. XX, M.
republika, O.: XXXXXXXX, bola bývala spôsobená škoda vo výške XXX 776,75 Eur,

X) po predchádzajúcej dohode O. Q. a obvinených C. U., Bc. I. T., E. R. a D. G., nar. XX. XX. XXXX
(ktorého vina nebola byť preukazovaná z dôvodu úmrtia menovaného dňa XX. XX. XXXX) si v presne
nezistenom čase krátko pred vykonaním samotného skutku 02. 12. 2011 rozdelili úlohy a naplánovali
vykonanie krádeže vlámaním do zmenárne peňazí nachádzajúcej sa v meste A. - E., na J. námestí č.
XXX, v M. republike, ktorú ako vhodné miesto krádeže pred skutkom vyhliadli spoločne O. Q. a obv.

Bc. I. T., čo následne O. Q. oznámil obv. C. U. a ten následne obv. E. R., pričom po ďalšej spoločnej
obhliadke miesta činu, ktorej sa zúčastnili najmenej O. Q. a obv. C. U., za účelom úspešného vykonania
skutku, rozdelenia úloh, si pripravili laná, nástroje na páčenie, kukly a vysielačky, teda prostriedky,
ktoré pri spáchaní skutku použili, následne dňa 02. 12. 2011 v čase od 04.00 h do 04.03 h v meste
Litomyšl, na ulici na A. pred domom č. XXX, v úmysle odlákať a „zamestnať“ hliadky polície, aby mohli

nerušene vykradnúť vytipovanú zmenáreň, O. Q., obv. C. U. a obv. Bc. I. T. zapálili tam zaparkované
osobné motorové vozidlo zn. E. A XXX B., s českými ev. č. XEX XXXX, šedej metalízy, R.:V v ktorom
sa nachádzala aj navigácia značky E.: E a technický preukaz od uvedeného motorového vozidla, po
čom sa vzápätí presunuli na J. námestí, A., M. republika, pred dom č. XXX, kde v čase od XX.XX h do
XX.XX h nezisteným predmetom O. Q. rozbil sklenenú výplň ľavých predných dverí tam zaparkovaného

osobného motorového vozidla zn. M. E., s českým ev. č. XEX XXXX, r. v. XXXX, modrej metalízy, R.: V
na ktorom vyradil rýchlosť a spolu s obv. Bc. I. T. a obv. C. U. toto vozidlo odtlačili smerom k námestiu
približne XX m, kde ho nechali odstavené, pretože im pôvodná pozícia uvedeného vozidla bránila vo
vykonaní plánovaného vykradnutia tam sa nachádzajúcej zmenárne peňazí, na čo vzápätí doposiaľ
nezisteným predmetom O. Q., obv. Bc. I. T. a obv. C. U. vypáčili vložku zámky uzamknutých starožitných

dvojkrídlových empírových drevených hlavných dverí domu č. XXX, odtiaľ prešli do chodby na prízemí
uvedeného domu, kde pomocou nezisteného predmetu vypáčili bezpečnostné vstupné dvere do tam
sa nachádzajúcej prevádzky zmenárne peňazí spol. Q. B., s. r. o., so sídlom Z., R. XX, M. republika,
O.: XXXXXXXX, pričom poškodili zárubňu dverí, vošli do tejto zmenárne, kde obv. C. U. oceľovým
lanom omotal k podlahe pripevnený uzamknutý trezor zn. J., typ X/XX, ktorý sa za pomoci osobného

motorového vozidla zn. I. B. S pokúsili vytrhnúť z ukotvenia, čo sa im však nepodarilo, lebo boli vyrušení
nájomníkmi predmetného domu a z miesta činu ušli uvedeným vozidlom na bližšie nezistené, vopred
určené miesto v lesnom poraste, pričom počas vyššie popísaného skutku dňa XX. XX. XXXX obv. E. R.
spolu s D. G. zabezpečovali „ochranu“ tým spôsobom, že dávali pozor na príjazdových cestách ako tzv.
„oká“, aby mohli prostredníctvom vysielačiek varovať O. Q., obv. Bc. I. T. a obv. C. U. pred prípadným

príchodom policajnej hliadky, čím obvinení spôsobili poškodenej A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Na A. XXX, A. - A., M. republika, vlastníčke osobného motorového zn. E. A XXX B., s českými ev. č.
XEX XXXX, šedej metalízy, R.:V jeho zapálením škodu vo výške X XXX L., poškodenému B. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. námestí XXX, A. - E., M. republika, vlastníkovi osobného motorového
vozidla zn. M. E., ev. č. XEX XXXX, r. V. XXXX, modrej metalízy, R.: V rozbitím jeho okna škodu vo výške

XXX,XX L., poškodenej I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. námestí XXX, A. - E., M. republika,
vlastníčke domu č. XXX, nachádzajúceho sa v A. - E., na J. námestí, M. republika, škodu poškodením
starožitných dvojkrídlových empírových drevených hlavných dverí vo výške XXX,XX Eur, poškodenej
spoločnosti Q. B., s. r. o., so sídlom Z., R. XX, M. republika, O.: XXXXXXXX, poškodením zariadenia
prevádzky zmenárne škodu vo výške XXX,XX Eur, pričom odcudzením finančnej hotovosti z trezoru v

rôznych menách by spoločnosti Q. B., s. r. o., so sídlom Z., R. XX, M. republika, O.: XXXXXXXX, bola
bývala spôsobená škoda vo výške 139 467,23 Eur.

Za to bol obžalovanému C. U. podľa § 212 ods. X Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 5
Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 2 Tr. zák., § 46 Tr.

zák. uložený súhrnný a úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn.
28Tk/2/2017 zo dňa 25. 10. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/111/2018

zo dňa 15. 01. 2019, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Tdo/66/2019 zo dňa
06. 02. 2020 a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/136/2020 zo dňa 23. 02. 2021,
ktorým mu bol podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia a opatrenia na tieto výroky

obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad v trvaní 2 rokov.

U obžalovaného Bc. I. T. bolo podľa § 44 Tr. zák. upustené od uloženia súhrnného trestu podľa §

42 Tr. zák., pretože súd považoval trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin krádeže podľa §
212 ods. 5 písm. a) Tr. zák. uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 28Tk/1/2017 zo dňa 05.
12. 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/64/2020 zo dňa 17. 02. 2021
v trvaní 10 rokov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia na ochranu spoločnosti a
nápravu obžalovaného za dostatočný.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad v trvaní 1 roka.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. zák. boli odkázaní na samostatný civilný proces:

- poškodená L. P., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom A. XXXX, M. - E., M. republika s nárokom na náhradu
škody vo výške XXX,XX Eur
- poškodená zaniknutá obchodná spoločnosť Q. B., s. r. o., so sídlom R. XXX/XX, Z., O.: XXX XX XXX
rozdelením s prechodom na nástupnícku spoločnosť D. O. s. r. o., so sídlom R. XXX/XX, Z., O.: XXX XX
XXX, s nárokom na náhradu škody vo výške 1 248,93 Eur a vo výške 591,62 Eur

- poškodená poisťovňa G. M. pojišťovna, a. s., so sídlom Na H. XXXX/XXX, H. 4, M. republika, IČ: XXX
XX XXX (za poškodenú I. R., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom J. náměstí XXX, A. - E., M. republika) s
nárokom na náhradu škody vo výške XXX,XX Eur,
- poškodená A. A., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom Na A. XXX, A. - A., M. republika, vo výške 3 760,00 Eur.

Naproti tomu bol obžalovaný E. R. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora
KrajskejprokuratúryŽilina sp.zn. Kv31/18/5500-46zodňa27.04.2021,natomskutkovomzáklade,že

1) po predchádzajúcej dohode O. Q. a obvinených C. U., Bc. I. T., E. R. a D. G., nar. XX. XX.

XXXX (ktorého vina nebola preukázaná z dôvodu úmrtia menovaného dňa XX. XX. XXXX) si v presne
nezistenom čase krátko pred vykonaním samotného skutku 11. 08. 2011 rozdelili úlohy a naplánovali
vykonanie krádeže vlámaním do zmenárne peňazí nachádzajúcej sa v meste M. - E., na M. námestí č.
XX, v M. republike, ktorú ako vhodné miesto krádeže asi mesiac pred skutkom vyhliadli spoločne O. Q.
(ktorý má v tejto veci dočasne odložené vznesenia obvinenia) a obv. Bc. I. T., čo následne O. Q. oznámil

obv. C. U. a ten následne obv. E. R., pričom po následnej spoločnej obhliadke miesta činu, za účelom
úspešného vykonania skutku, rozdelenia úloh, si pripravili laná, motorovú pílu, nástroje na páčenie, kukly
a vysielačky, teda prostriedky, ktoré pri spáchaní skutku použili, a dňa 11. 08. 2011 v čase od 01.30 h
do 01.50 h v Českej republike, v meste Frýdek - Místek, maskovaní kuklami prišli O. Q. a obvinení C.
U. a Bc. I. T. na vozidle zn. I., S combi na ktorom bolo v tom čase odcudzené české ev. č. XZX XXXX

pred prevádzku zmenárne peňazí spol. Q. B., s. r. o., so sídlom Z., R. XX, M. republika, O.: XXXXXXXX,
nachádzajúcu sa v budove v miestnej časti E., na M. námestí č. 50, ktorú si už predtým O. Q. spolu s obv.
Bc. I. T. obhliadli a to tak, že niekoľko týždňov pred samotnou krádežou prišli do tejto zmenárne počas
prevádzkových hodín, aby zistili, kde je umiestnený trezor, a tiež aj to, či sa v ňom v nočných hodinách
môže nachádzať finančná hotovosť, pričom predtým na príjazdových cestách ako tzv. "oká" rozostavili

obv. E. R. a D. G., aby dávali pozor počas páchania skutku, s ktorými sa dohovárali prostredníctvom za
tým účelom prinesených vysielačiek, kde po príchode k zmenárni vchodové dvere do budovy vypáčili
obv. C. U. a obv. Bc. I. T., po prekonaní druhých dvier, ktoré rozbil O. Q. krompáčom, prešli do ďalšej
miestnosti, kde obv. C. U. pomocou motorovej píly prekonal dvere smerujúce za priehradku, po čomobv. C. U. a obv. Bc. I. T. vošli dovnútra, kde za pomoci páčidla, krompáča a motorovej píly zničili časť
zariadenia, aby mali ľahší prístup k trezoru, ktorý omotali oceľovým lanom, lano pripevnili za vozidlo a O.
Q. ako šofér uvedeného motorového vozidla sa ho pokúsil vytrhnúť, čo sa však nepodarilo, lebo trezor

sa im vzpriečil medzi dverami, a rovnako boli vyrušení obyvateľmi domu, kde sa predmetná zmenáreň
peňazí nachádzala, preto z miesta rýchlo ušli a ukryli sa v blízkom lesnom poraste na mieste vopred
obhliadnutom a určenom, pričom svojím konaním poškodili dvere a steny budovy vlastníčky L. P., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom M. - E., ul. A. XXXX, M. republika, čím jej spôsobili škodu vo výške XXX,XX
Eur, a tiež poškodili zariadenie prevádzky zmenárne peňazí, čím spol. Q. B., s. r. o., so sídlom Z.,

R. XX, Česká republika, IČO: XXXXXXXX, spôsobili celkovú škodu vo výške X XXX,XX Eur, pričom
odcudzením finančnej hotovosti z trezoru v rôznych menách by spoločnosti Q. B., s. r. o., so sídlom Z.,
R. XX, M. republika, O.: XXXXXXXX, bola bývala spôsobená škoda vo výške 138 776,75 Eur,

2) po predchádzajúcej dohode O. Q. a obvinených C. U., Bc. I. T., E. R. a D. G., nar. XX. XX. XXXX
(ktorého vina nebola byť preukazovaná z dôvodu úmrtia menovaného dňa XX. XX. XXXX) si v presne

nezistenom čase krátko pred vykonaním samotného skutku XX.XX.XXXX rozdelili úlohy a naplánovali
vykonanie krádeže vlámaním do zmenárne peňazí nachádzajúcej sa v meste A. - E., na J. námestí č.
XXX, v M. republike, ktorú ako vhodné miesto krádeže pred skutkom vyhliadli spoločne O. Q. a obv.
Bc. I. T., čo následne O. Q. oznámil obv. C. U. a ten následne obv. E. R., pričom po ďalšej spoločnej
obhliadke miesta činu, ktorej sa zúčastnili najmenej O. Q. a obv. C. U., za účelom úspešného vykonania

skutku, rozdelenia úloh, si pripravili laná, nástroje na páčenie, kukly a vysielačky, teda prostriedky, ktoré
pri spáchaní skutku použili, následne dňa XX. XX. XXXX v čase od XX.XX h do XX.XX h v meste A.,
na ulici na A. pred domom č. XXX, v úmysle odlákať a „zamestnať“ hliadky polície, aby mohli nerušene
vykradnúť vytipovanú zmenáreň, O. Q., obv. C. U. a obv. Bc. I. T. zapálili tam zaparkované osobné
motorové vozidlo zn. E. A XXX B., s českými ev. č. XEX XXXX, šedej metalízy, R.:V v ktorom sa

nachádzala aj navigácia značky E.: E a technický preukaz od uvedeného motorového vozidla, po čom
sa vzápätí presunuli na J. námestí, A., M. republika, pred dom č. XXX, kde v čase od XX.XX h do
XX.XX h nezisteným predmetom O. Q. rozbil sklenenú výplň ľavých predných dverí tam zaparkovaného
osobného motorového vozidla zn. M. E., s českým ev. č. XEX XXXX, r. v. XXXX, modrej metalízy, R.: V
na ktorom vyradil rýchlosť a spolu s obv. Bc. I. T. a obv. C. U. toto vozidlo odtlačili smerom k námestiu

približne 15 m, kde ho nechali odstavené, pretože im pôvodná pozícia uvedeného vozidla bránila vo
vykonaní plánovaného vykradnutia tam sa nachádzajúcej zmenárne peňazí, na čo vzápätí doposiaľ
nezisteným predmetom O. Q., obv. Bc. I. T. a obv. C. U. vypáčili vložku zámky uzamknutých starožitných
dvojkrídlových empírových drevených hlavných dverí domu č. XXX, odtiaľ prešli do chodby na prízemí
uvedeného domu, kde pomocou nezisteného predmetu vypáčili bezpečnostné vstupné dvere do tam

sa nachádzajúcej prevádzky zmenárne peňazí spol. Q. B., s. r. o., so sídlom Z., R. XX, M. republika,
O.: XXXXXXXX, pričom poškodili zárubňu dverí, vošli do tejto zmenárne, kde obv. C. U. oceľovým
lanom omotal k podlahe pripevnený uzamknutý trezor zn. J., typ X/XX, ktorý sa za pomoci osobného
motorového vozidla zn. I. B. S pokúsili vytrhnúť z ukotvenia, čo sa im však nepodarilo, lebo boli vyrušení
nájomníkmi predmetného domu a z miesta činu ušli uvedeným vozidlom na bližšie nezistené, vopred

určené miesto v lesnom poraste, pričom počas vyššie popísaného skutku dňa XX. XX. XXXX obv. E. R.
spolu s D. G. zabezpečovali „ochranu“ tým spôsobom, že dávali pozor na príjazdových cestách ako tzv.
„oká“, aby mohli prostredníctvom vysielačiek varovať O. Q., obv. Bc. I. T. a obv. C. U. pred prípadným
príchodom policajnej hliadky, čím obvinení spôsobili poškodenej A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Na A. XXX, A. - A., M. republika, vlastníčke osobného motorového zn. E. A XXX B., s českými ev. č.

XEX XXXX, šedej metalízy, R.:V jeho zapálením škodu vo výške X XXX L., poškodenému B. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. námestí XXX, A. - E., M. republika, vlastníkovi osobného motorového
vozidla zn. M. E., ev. č. XEX XXXX, r. V. XXXX, modrej metalízy, R.: V rozbitím jeho okna škodu vo výške
XXX,XX L., poškodenej I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. námestí XXX, A. - E., M. republika,
vlastníčke domu č. XXX, nachádzajúceho sa v A. - E., na J. námestí, M. republika, škodu poškodením

starožitných dvojkrídlových empírových drevených hlavných dverí vo výške 397,00 Eur, poškodenej
spoločnosti Q. B., s. r. o., so sídlom Z., R. XX, M. republika, O.: XXXXXXXX, poškodením zariadenia
prevádzky zmenárne škodu vo výške XXX,XX Eur, pričom odcudzením finančnej hotovosti z trezoru v
rôznych menách by spoločnosti Q. B., s. r. o., so sídlom Z., R. XX, M. republika, O.: XXXXXXXX, bola
bývala spôsobená škoda vo výške 139 467,23 Eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný C. U. odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu písomným
podaním doručeným okresnému súdu dňa 04.08.2022, ktoré odôvodnil ďalším písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 23.09.2022, a to proti výrokom o vine a o treste, ako aj správnosti

postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Najprv poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa, z ktorého vyplýva, že
sa ku skutkom ako takým priznal, opísal, ako k nim došlo, zároveň vyjadril ľútosť nad ich spáchaním a
prejavilochotunahradiťspôsobenúškodupodľasvojejúčastiamožnosti.Obidvaskutkysastalipredviac

ako jedenástimi rokmi, pričom trestné stíhanie sa začalo až na základe výpovede spolupracujúcej osoby
O. Q., ktorý oznámil trestnú činnosť orgánom činným v trestnom konaní a v tejto veci sám vystupoval
ako svedok.

Namietal právnu kvalifikáciu skutkov v tom zmysle, že nebolo zrejmé, aká finančná hotovosť sa
nachádzala v trezoroch, o tejto skutočnosti nevedel nielen on, ale ani O. Q., pričom už v minulosti

sa stalo, že po krádeži trezoru bolo zistené, že sa v ňom nenachádzajú žiadne finančné prostriedky
alebo len malá finančná hotovosť. V tomto prípade nebolo objektívne zistené, aká finančná hotovosť
sa nachádzala v trezore, keďže tento nebol oficiálne otvorený a nebola prepočítaná hotovosť. Okrem
toho sa finančné prostriedky nachádzali v zásuvkách zmenárne a v niektorých prípadoch bola odnášaná
tržba do banky, teda samotná inventarizácia bola len účtovnou evidenciou a nie skutočnosťou, ktorá by

mala deklarovať výšku finančných prostriedkov. O takomto stave svedčia viaceré dôkazy, predovšetkým
fotodokumentácia.

Okresný súd postupoval nelogicky, pretože ak páchateľ príde napr. do banky a žiada finančné
prostriedky, ktoré mu pokladníčka nevydá a v banke sa pritom nachádza napr. 50 mil. Eur, tak je

logické, že páchateľ nemôže byť súdený, že si chcel odniesť z banky takúto celkovú sumu, ale ide len
o všeobecný pokus lúpeže. Trestná sadzba za konanie páchateľa, ktorý má spôsobiť škodu krádežou,
je determinovaná výškou škody, ktorá vznikla s tým, že on dobrovoľne ustúpil od pokračovania v tejto
trestnej činnosti, pričom ani v jednom prípade nedošlo k otvoreniu trezora a k odcudzeniu finančnej
hotovosti, škoda vznikla len na dverách resp. zariadení zmenárne a jej výška bola minimálna.

Podľa § 212 ods. 4 písm. a) Tr. zák., môže byť skutok kvalifikovaný len vtedy, ak dôjde k spôsobeniu
škody veľkého rozsahu, ktorou je potrebné rozumieť podľa § 124 ods. 1 Tr. zák. sumu najmenej vo
výške 500 násobku sumy 266,- Eur. Konanie páchateľa nemožno takto kvalifikovať, pokiaľ nemá reálnu
vedomosť o tom, aká suma sa nachádza v trezore a ak nebola zistená výška finančnej hotovosti, ktorá

sa v ňom reálne nachádzala.

Zdôraznil, že ku skutkom ako takým sa priznal, čo je možné považovať za významnú poľahčujúcu
okolnosť, avšak nesúhlasil s ich právnou kvalifikáciou, nakoľko táto mala byť oveľa miernejšia. J. Bc.
I. T. sa ku skutkom priznal a urobil vyhlásenie o vine, ktoré okresný súd prijal, v dôsledku čoho bolo

u neho upustené od uloženia súhrnného trestu, keďže si už vykonáva trest odňatia slobody 10 rokov,
naproti tomu on vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, avšak jemu konajúci súd pridal ešte
jeden rok, čo je nerovnomerný postup vo vzťahu k obidvom páchateľom. Okrem toho bolo nedostatočne
prihliadnuté k tomu, že skutky sa stali pred viac ako 11 rokmi, naviac vo výkone trestu odňatia slobody
je už 6 rokov, pričom bol päťkrát disciplinárne odmenený, čiže možno konštatovať, že je hodnotený

pozitívne, a tak bolo potrebné posúdiť aj snahu o jeho prevýchovu.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd zmenil právnu kvalifikáciu skutku, kladeného mu za vinu na
ust. § 212 ods. 1 Tr. zák., zároveň prihliadol na to, že sa skutok stal v Českej republike, kde sú tresty za
takéto konania oveľa miernejšie a v konečnom dôsledku, aby u neho upustil od potrestania vzhľadom

na trest, ktorý mu bol uložený v predchádzajúcich konaniach.

Proti tomuto rozsudku podal priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie aj krajský prokurátor,
ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 28.09.2022, a to proti jeho
oslobodzujúcej časti v neprospech obžalovaného E. R..

Najprv poukázal na napadnutú výrokovú časť rozsudku, ako aj jeho odôvodnenie, s ktorými sa však
nestotožnil, a to pokiaľ ide o vyhodnotenie dôkaznej situácie konajúcim súdom. Všetci traja obžalovaní
boli z trestnej činnosti usvedčovaní výpoveďami svedka O. Q., ktorému bolo dočasne odloženévznesenie obvinenia. Q. v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, podrobne popísal miesta
spáchania skutkov, vrátane presných pomerov s tým, že jeho tvrdenia boli objektivizované obsahom
zápisníc o vykonaných obhliadkach miest činov a kamerovým záznamom, z čoho vyplýva, že sa na

miestach činu v obidvoch prípadoch nachádzal. Obsah jeho výpovede korešponduje s podstatnou
časťou výpovede obžalovaného Bc. I. T., ako aj výpoveďami svedkov, ktorí sa nachádzali v čase
skutkov v blízkosti miest činov a súčasne vnímali páchateľov pri páchaní trestnej činnosti, resp. v čase
bezprostredne po nej.

Zdôraznil, že všetci traja obžalovaní, ktorí boli priamo na miestach činov, sa rovnakým spôsobom
podieľali aj na príprave a zorganizovaní skutkov, taktiež si vzájomne rozdelili svoje úlohy, avšak so
všetkými detailmi neboli oboznámení ich ďalší spolupáchatelia, ktorí na príjazdových cestách plnili
funkciu ,,oka“ dávajúceho pozor, vrátane E. R., avšak aj títo páchatelia mali vedomosť o podstate
protiprávneho konania celej skupiny a svojou účasťou na skutkoch naplnili úlohu, ktorá im bola vopred
pridelená.

J. O. Q. jednoznačne usvedčuje E. R. zo spáchania oboch skutkov, ktorý pôsobil ako osoba
zabezpečujúca okolie miesta spáchania skutkov, konkrétne ako tzv. ,,oko“ na prístupových cestách,
pričombolsnimivspojenícezvysielačky.J.O.Q.,akoajobžalovanýBc.I.T.,zhodneuviedli,žepráveO.
Q. zabezpečil k spáchaniu skutku obžalovaného Bc. I. T. a C. U., ako aj ďalšie osoby, medzi ktorými bol

obžalovaný E. R.. J. O. Q. a obžalovaný Bc. I. T. zhodne popísali spôsob spáchania žalovaných skutkov,
zároveň aj presné vymedzenie úloh jednotlivých osôb, ako aj prípadnú deľbu výnosu z trestnej činnosti.
Páchatelia boli rozdelení do dvoch skupín, a to tých, ktorí sa priamo podieľali na vykonaní krádeží a tých,
ktorí im pri tejto činnosti zabezpečovali okolie. J. O. Q. na hlavnom pojednávaní jednoznačne označil
obžalovaného E. R. ako súčasť tejto skupiny, ktorú okrem nich tvorili aj Bc. I. T. a C. U., pričom nešlo len

o jednorazovú účasť obžalovaného E. R. na páchaní trestnej činnosti, ktorú organizovala skupina okolo
neho, C. U. a Bc. I. T.. O účasti obžalovaného E. R. na páchaní trestnej činnosti majetkového charakteru
svedčí tiež to, že sa voči nemu vedú ďalšie trestné stíhania.

Z. C. U. potvrdil, že svedok O. Q. spoznal obžalovaného E. R. práve prostredníctvom neho, a preto sú

úvahy konajúceho súdu o vieryhodnosti svedka O. Q., ktorý nemal obžalovaného E. R. bližšie poznať,
no napriek tomu mu to postačovalo , aby mu dôveroval pri páchaní takejto trestnej činnosti, nesprávne,
keďže tieto osoby sa opakovane stretli ešte pred spáchaním skutkov. H. ide o to, že obžalovaný E. R.
použil práve vozidlo zn. F. H. pri páchaní trestnej činnosti, čo tvrdil svedok O. Q., nie je vylúčené, že
takéto vozidlo resp. vozidlo podobnej značky použil aj pri páchaní skutku vo M. E., a to aj bez toho, aby

bolo na neho administratívne vedené, pretože tento pracoval s vozidlami, ktoré opravoval. V konečnom
dôsledku bola výpoveď svedka O. Q. vo vzťahu k účasti E. R. na spáchaní skutkov vieryhodná a na tom
nič nemení skutočnosť, že pri jeho výpovedi sa vyskytli určité prvky podráždenosti, ktoré boli len logickou
obrannou reakciou na útočné otázky zo strany obhajoby. Nestotožnil sa ani s tvrdením konajúceho súdu,
že svedok O. Q. nebol presvedčivý, práve naopak, jeho prejav bol presvedčivý a hodnoverný.

Pokiaľ na hlavnom pojednávaní obžalovaný C. U. ako možného spolupáchateľa označil aj brata O.
Q. - E., v tejto časti sa jeho tvrdenia nepodarilo potvrdiť, keďže to okrem svedka O. Q. jednoznačne
nepotvrdil ani obžalovaný Bc. I. T., ktorý E. Q. osobne poznal. Z. Bc. I. T. pritom v aute počul komunikáciu
s osádkou druhého auta, napriek tomu nepotvrdil, že hlas vo vysielačke patril E. Q. a len dodatočne

tendenčne poukázal na to, že hlas vo vysielačke môže byť zmenený. Zo strany obžalovaného C. U. išlo
len o špekulatívne vyjadrenie, ktorým chcel spochybniť vieryhodnosť výpovede svedka O. Q., ktorý sa
mal snažiť ochrániť svojho brata, čo však nepreukázal žiadny vykonaný dôkaz. F., z takéhoto konania
obžalovaného C. U. vyplýva snaha vyviniť obžalovaného E. R.. Takáto snaha je evidentná aj na strane
obhajoby, keď svedka O. Q. označuje za profesionálneho svedka, ktorý má páchať trestnú činnosť aj

v súčasnosti. Je logické, že obžalovaní pociťujú určitý hnev až nenávisť voči osobe, s ktorou predtým
opakovane páchali trestnú činnosť, avšak táto sa následne rozhodla spolupracovať s orgánmi činnými
v trestnom konaní a usvedčuje ich z trestnej činnosti. Bola to práve výpoveď svedka O. Q., ktorá
prinútila nakoniec obžalovaných Bc. I. T. a C. U., aby sa ku skutkom uvedeným v obžalobe priznali a
zohľadňujúc aj ďalšie zabezpečené dôkazy, im nezostal priestor na zaujatie iného postoja k žalovanej

trestnej činnosti.

V inej situácii sa nachádzal obžalovaný E. R., ktorý nebol v čase trestného stíhania právoplatne
odsúdený a priamo nebol ani na miestach činu, ale dával pozor v ich blízkosti. Pohyboval sa v inomaute ako ostatní páchatelia a je logické, že sa snaží spod obžaloby vyviniť. V tejto snahe mu pomáha
obžalovaný C. U., s ktorým sa pozná a takáto snaha bola čiastočne zaznamenaná aj u obžalovaného
Bc. I. T.. Takéto ich vyjadrenia však nie je možné jednoznačne chápať ako popretie účasti obžalovaného

E. R. na trestnej činnosti. J. O. Q. v minulosti páchal trestnú činnosť, čo však automaticky neznamená,
že jeho výpovede učinené v tomto trestnom konaní sú účelové a nepravdivé. Vykonané dokazovanie
bez akýchkoľvek pochybností preukázalo, že skutky uvedené v obžalobe spáchal aj obžalovaný E. R..

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v oslobodzujúcej

časti zrušil a sám rozhodol tak, že obžalovaného E. R. uzná za vinného v zmysle obžaloby a uloží mu
primeraný trest odňatia slobody ako aj ochranný dohľad, a to v intenciách jeho návrhu predneseného
na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči.

K podanému odvolaniu krajského prokurátora sa vyjadril obžalovaný E. R. prostredníctvom svojho
obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa XX.XX.XXXX

Najprv poukázal na krátkosť lehoty troch dní, ktorú mu dal okresný súd na vyjadrenie sa k podanému
odvolaniu krajského prokurátora. Zdôraznil, že už samotný záverečný návrh diskvalifikuje podané
odvolanie ako nezákonné, keďže v prípade oslobodzujúceho rozsudku nemôže odvolací súd sám uznať
obžalovaného za vinného, v tomto smere môže napadnutý rozsudok len zrušiť ako to vyplýva aj z ust.

§ 322 ods. 4 písm. a) Tr. por. Naviac krajský prokurátor nenavrhol vykonať žiadne dôkazy a neuviedol
ani dôvody zrušenia rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) až e) Tr. por.

Obsah odvolania krajského prokurátora je len opakovaním jeho záverečnej reči, pričom hodnotenie
vykonaných dôkazov z jeho strany možno posúdiť len ako nepodložené úvahy, ktoré nemali oporu v

zákone. J. O. Q., ktorý mal byť vierohodnou osobou, na základe ktorej bola postavená obžaloba, je
osobou, ktorá sama priznala, že požíva omamné a psychotropné látky, je agresívnej povahy, dopúšťa
sa trestnej činnosti a podľa nepotvrdených informácií sa má skrývať v zahraničí. Tento svedok je
tzv. ,,kajúcnik“, ktorý uvádza len skutočnosti, ktoré by mu mali byť na prospech. J. požíva výhody
súvisiace so svojimi svedectvami a takýmto spôsobom získava bezúhonnosť. Z. tvrdenia tohto svedka

neboli zo strany krajského prokurátora produkované žiadne dôkazy, ktoré by mali preukazovať, že sa
skutkudopustil.Ajsamotníspoluobžalovanípotvrdilipredkonajúcimsúdom,žesanaskutkunezúčastnil,
hoci sa obidvaja ku skutku priznali a ich priznanie považoval okresný súd za vieryhodné. Za takého stavu
je svedecká výpoveď O. Q. vážne spochybnená, a to najmä vo vzťahu k jeho účasti na predmetných
skutkoch.Dôkaznúnúdzunemožnonahradiťlenúčelovýmvyhlásenímjednéhonevieryhodnéhosvedka.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo zákonné, a preto navrhol, aby odvolanie krajského prokurátora
odvolací súd podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti poškodených, krajský súd doplnil dokazovanie
prečítaním odpisu registra trestov na obžalovaného R., z ktorého vyplynulo, že rozsudkom Okresného

súdu Banská Bystrica zo dňa 08.04.2022, sp.zn. 5Tk/3/2021 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 15.11.2022, sp.zn. 4To/92/2022 bol obžalovaný E. R. uznaný za vinného
z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a zločinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák., obidva spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zák. a za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého mu bol

podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky s probačným dohľadom. Obžalovaný uviedol, že aj v
tomto trestnom konaní ho usvedčoval svedok O. Q., ktorý si na neho vymýšľa, aby sám nebol trestne
stíhaný.

Prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na písomných dôvodoch odvolania s tou zmenou, že po zrušení

rozsudku v oslobodzujúcej časti navrhol vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie s
tým, aby v konečnom dôsledku bol obžalovaný E. R. uznaný za vinného v zmysle obžaloby. Z aktuálneho
odpisu z registra trestov vyplýva, že tento obžalovaný už bol právoplatne odsúdený za obdobnú trestnú
činnosť, kde čas skutku zodpovedá obdobiu, v ktorom spáchal aj trestnú činnosť kladenú mu za vinu v
tomto konaní. Odvolanie obžalovaného C. U. navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Naproti tomu obhajca obžalovaných E. R. a C. U. - D.. D. R. poukázal na dôvody v písomnom
odôvodnení odvolania, ako aj na svoje písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu krajského
prokurátora. W., že pokiaľ ide o obžalovaného E. R., je potrebné každý prípad posudzovať individuálne,pričom k jeho odsúdeniu sa bližšie nevyjadril. Dal do pozornosti, že spoluobžalovaný C. U. a Bc. I. T. sa
taktiež ku skutkom priznali, ale nemali z toho žiadny prospech na rozdiel od svedka O. Q., ktorý nebol
trestne stíhaný, mal profit zo strany orgánov činných v trestnom konaní, a preto mal dôvod vypovedať

usvedčujúco, hoci spoluobžalovaní účasť obžalovaného E. R. na skutku nepotvrdili, pričom títo nemali
žiadny dôvod klamať.

Pokiaľ ide o obžalovaného C. U., tento sa ku skutku ako takému priznal, z predtým uloženého trestu,
ktorý bol dostatočný, vykonal už 6 rokov a bol disciplinárne odmenený. H. bol aj tým, že sa mu rozpadlo

manželstvo a musí si do budúcna plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom k tomu navrhol, aby u
obžalovaného C. U. odvolací súd zmenil právnu kvalifikáciu skutku, ako to požadoval a zároveň u neho
upustil od uloženia súhrnného trestu. Odvolanie krajského prokurátora žiadal zamietnuť ako nedôvodné.

Z. C. U. a E. R. sa pripojili k návrhom svojho obhajcu.

P.súdvBanskejBystriciakosúdodvolacízistil,žeodvolaniapodaliobžalovanýC.U.akrajskýprokurátor
ako oprávnené osoby, a to v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému boli prípustné. Následne
preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov o vine a
o treste vo vzťahu k obžalovanému C. U., ako aj výrokov o ochrannom opatrení a náhrade škody, ktoré

mali vo výroku o vine podklad, taktiež aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a vo vzťahu
k obžalovanému E. R. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť oslobodzujúceho výroku. Na chyby, ktoré
neboli odvolaniami vytknuté, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolania
obžalovaného C. U. a krajského prokurátora neboli podané dôvodne.

Súd prvého stupňa, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaných na obhajobu,
rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere
vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu
venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Vyložil, ktoré skutočnosti

vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny alebo neviny
obžalovaných zo spáchania skutku v bodoch 1/ a 2/, kladeného im za vinu a správne postupoval,

keď obžalovaného C. U. uznal za vinného v bodoch 1) a 2) z pokračovacieho zločinu poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a z
pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. b), ods.
4 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a
obžalovaného E. R. podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané,

že skutok, kladený mu za vinu v bodoch 1/ a 2/, spáchal.
V rámci odvolacieho konania bola venovaná pozornosť odvolacím námietkam obžalovaného C. U., ako
aj krajského prokurátora, ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému
meritórnemu rozhodnutiu v odsudzujúcej, ale aj v oslobodzujúcej časti. Krajský súd v podrobnostiach
poukazuje na dôsledné, zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku okresným súdom, najmä

na stranách č. 19 až 29, z ktorého vyplýva tiež to, ako sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného C.
U., pokiaľ ide o výroky o vine a o treste, a súčasne s argumentáciou krajského prokurátora, ktorá
bola obsahovo totožná s jeho vyjadreniami a hodnotením, prezentovanými v podanom odvolaní.
Podrobnejšie hodnotenie dôkazov by bolo za takéhoto stavu nadbytočné, nakoľko by išlo len o
opakovaniesprávnychúvahprvostupňovéhosúdu,napriektomuodvolacísúdpoukáženaurčitédôležité

skutočnosti a právne úvahy.
V prvom rade konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že skutok kladený
obžalovaným za vinu v bodoch 1/ a 2/ sa stal a zároveň napĺňa všetky zákonné znaky vyššie uvedených
trestných činov.
Z. C. U. spáchanie skutku v bodoch 1/ a 2/ ako takého nepoprel, naopak, k jeho spáchaniu sa priznal.

F. predovšetkým právnu kvalifikáciu skutku podľa § 212 ods. 4 písm. a) Tr. zák., a to vo vzťahu k
úmyslu spôsobiť škodu veľkého rozsahu, nakoľko nevedel, aká suma peňažnej hotovosti sa bude v
trezoroch nachádzať, naviac jej výška nebola ustálená hodnoverným spôsobom. S jeho obhajobou sa
prvostupňový súd dostatočne vyrovnal, svoje úvahy prezentoval na stranách č. 21 až 23 odôvodneniarozsudku,pričomjuvkonečnomdôsledkusprávneneakceptoval.Druhostupňovýsúdzdôrazňuje,žeišlo
o zorganizovanie dvoch čiastkových útokov, ktoré boli vopred podrobne naplánované, vrátane miesta a
časuskutku,atoscieľomzískaťvšetkupeňažnúhotovosť,pričombolopotrebnéprihliadnuťajnaspôsob

spáchania činu a počet osôb, ktoré sa na ňom podieľali s presným určením a rozdelením jednotlivých
úloh. Nad rámec uvedeného dopĺňa, že obžalovaní si v obidvoch prípadoch vytipovali na spáchanie činu
zmenárne peňazí, teda objekty, u ktorých je dôvodný predpoklad, že sa v nich bude nachádzať veľké
množstvo peňažnej hotovosti, pričom túto možnosť si predtým osobne preverili, a následne ustálená
výška peňažnej hotovosti v obidvoch prípadoch takémuto záveru aj reálne zodpovedala. Zároveň

sa pokúsili zmocniť dvoch trezorov, teda zariadení špeciálne určených na ochranu hodnotných vecí,
vrátanepeňažnejhotovosti.Napokonzhľadiskaprávnejkvalifikácieskutkuakopokračovaciehoobzvlášť
závažného zločinu krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. a) Tr. zák. vo vzťahu k spôsobeniu škody veľkého
rozsahu (hoci aj v štádiu pokusu), postačuje z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu zavinenie z
nedbanlivosti podľa § 18 písm. a) Tr. zák., pretože ide o okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej
sadzby.

Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste uloženom obžalovanému C. U. dospel
odvolací súd k záveru, že ho nemožno považovať za trest neprimeraný. Okresný súd správne ukladal
súhrnnýtrest,keďžeobžalovanéhoodsudzovalzatrestnéčiny,ktoréspáchalskôr,akobolsúdomprvého
stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, konkrétne rozsudok Okresného súdu
Žilina zo dňa 25.10.2018, sp.zn. 28Tk/2/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 23.02.2021, sp.zn. 5To/136/2020, ktorým mu bol za pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods.
1, ods. 4 písm. a), písm. b) Tr. zák. a pokračovací prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého bol
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Nadbytočne však uviedol, že išlo
o trest úhrnný a taktiež nadbytočne označil pri zrušení výroku o treste podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., okrem

dvoch vyššie uvedených rozsudkov (prvý a štvrtý v poradí), aj rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
15.01.2019, sp.zn. 1To/111/2018 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.02.2020,
sp.zn. 5Tdo/66/2019, čo však nemalo vplyv na zákonnosť tohto výroku.
Okresný súd správne zistil, že obžalovanému poľahčovala okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., t.j., že
sa k trestným činom priznal a úprimne ich oľutoval a súčasne nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť,

teda ich pomer bol 1:0, v dôsledku čoho sa podľa § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák. znižovala horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu, čo už však v ním určenej hornej hranice trestnej sadzby
absentovalo. Keďže obžalovaný spáchal opätovne zločin, pri ukladaní trestu dôvodne prihliadol na
ust. § 38 ods. 5, ods. 8 Tr. zák., v dôsledku ktorého sa zvyšovala dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu polovicu. V súlade so zákonom aplikoval ust. § 41 ods. 2 Tr. zák., tzv. asperačnú

zásadu, nakoľko išlo o ukladanie trestu odňatia slobody za viac úmyselných trestných činov, z ktorých
bol aspoň jeden zločinom, pričom tieto boli spáchané dvoma skutkami, a z tohto dôvodu sa zvyšovala
horná hranica trestnej sadzby trestného činu (už po jej predchádzajúcej úprave) z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. Po takomto postupe mohol ukladať obžalovanému trest odňatia slobody od
12 rokov a 6 mesiacov až do 18 rokov 4 mesiace. Správne však aplikoval ust. § 39 ods. 2 písm. a)

Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, nakoľko išlo pri najprísnejšom trestnom čine o štádium pokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., berúc do úvahy skutočnosť, že konanie obžalovaného sa k dokonaniu
trestného činu nepriblížilo výraznou mierou, a to predovšetkým vzhľadom na následok činu a výšku
škody, ktorá bola reálne spôsobená. Pokiaľ ide okolnosti a dôvody, pre ktoré nedošlo k dokonaniu
trestného činu, odvolací súd konštatuje, že tieto nastali jednak v dôsledku rozhodnutia obžalovaného,

keď upustil od ďalšieho konania, avšak sa tak stalo až v dôsledku zhluku nepriaznivých okolností,
ktoré nastali nezávisle od jeho vôle, keďže bol vyrušený pri páchaní trestných činov inými osobami
a zároveň sa mu nepodarilo v obidvoch prípadoch trezory z miesta umiestnenia vytrhnúť a odniesť.
Ďalšou dôležitou skutočnosťou vyznievajúcou v prospech obžalovaného bol odstup času, pretože od
spáchania trestných činov uplynula doba viac ako 11 rokov. Za takéhoto stavu by bolo uloženie trestu

odňatia slobody v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti
postačoval aj trest kratšieho trvania. Uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 8 rokov,
keď okresný súd sprísnil výmeru predtým uloženého úhrnného trestu odňatia slobody len o 1 rok, a
naviac aplikoval ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu, možno považovať za primerané. Odvolacie
námietky obžalovaného, že u spoluobžalovaného Bc. I. T. okresný súd upustil od uloženia súhrnného

trestu podľa § 44 Tr. zák., čím došlo k nerovnomernému prístupu, nemožno akceptovať, nakoľko pri
ukladaní trestu bolo potrebné postupovať individuálne a zohľadniť všetky relevantné skutočnosti, najmä
tie, ktoré sú uvedené v ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. Naviac obžalovaný Bc. I. T., na rozdiel od obžalovaného
C. U., v tomto trestnom konaní vyhlásil, že je vinný a táto skutočnosť by eventuálne bola samostatnýmdôvodom na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per
analogiam, pričom je na ňu potrebné vždy prihliadnuť, a to v prospech obžalovaného.
Okresný súd nepochybil, keď obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia, avšak mal zároveň použiť aj ust. § 48 ods. 4 Tr. zák., čo ale taktiež nemalo
vplyv na zákonnosť tohto výroku.
Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody dlhšej výmery v dostatočnom rozsahu obsahuje
prvok represie, ako aj prvky generálnej a individuálnej prevencie, taktiež postačuje na zabezpečenie
dosiahnutia účelu trestu podľa ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. a zodpovedá aj všetkým ďalším ustanoveniam

Trestného zákona, ktoré upravujú zásady pre ukladanie trestov. Pri ochrane spoločnosti a náprave
obžalovaného bude súčasne spolupôsobiť aj uložené ochranné opatrenie.
Aj keď obžalovaný C. U. priamo odvolanie proti výrokom o uloženom ochrannom opatrení, ako aj
o náhrade škody, nepodal, nakoľko odvolací súd nezrušil výrok o vine podľa § 317 ods. 2 Tr. por.,
preskúmal v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť týchto výrokov, ktoré mali vo výroku o vine
svoj podklad. V rámci prieskumnej povinnosti zistil, že namieste bolo aj obligatórne uloženie ochranného

opatrenia, a to ochranného dohľadu v trvaní dvoch rokov, a zákonným a odôvodneným bol aj výrok
podľa § 288 ods. 1 Tr. por., ktorým boli tam uvedení poškodení odkázaní s nárokmi na náhradu škody
na civilný proces.
Kodvolacímnámietkamprocesnéhocharakterukrajskýsúdpoznamenáva,žepripreskúmanísprávnosti
postupu konania v tejto trestnej veci nezistil žiadne podstatné chyby, ktoré by boli prípadne dôvodom na

zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu.
Pokiaľ ide o oslobodzujúcu časť rozsudku, prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy v prospech
obžalovaného E. R., avšak nielen jednotlivo a izolovane, ale aj vo vzájomných súvislostiach a
nadväznosti,pričom takýtopostupbolvdanomprípadezadanejdôkaznejsituácievsúladesozákonom.
Naopak, krajský prokurátor vyhodnotil v podanom odvolaní vykonané dôkazy výlučne v neprospech

obžalovaného, čo nebolo v konečnom dôsledku namieste. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa na str. č. 23-26, s ktorým sa stotožnil. Dopĺňa, že pri
hodnotení výpovedí spoluobžalovaných C. U. a Bc. I. T. nebolo najdôležitejším to, že popreli, resp.
spochybnili účasť spoluobžalovaného E. R. na skutku v bodoch 1/ a 2/, ale predovšetkým to, že
jeho účasť na ňom ani v jednom prípade nepotvrdili. Jediným usvedčujúcim dôkazom tak v tomto

smere zostáva výpoveď svedka O. Q., síce svedka priameho, ktorá však zostala osamostatnená. Z
hľadiska dôveryhodnosti tohto svedka bolo nutné prihliadnuť na to, že išlo o osobu s kriminálnou
minulosťou, ktorá sa naviac priamo osobne podieľala na spáchaní tejto trestnej činnosti, avšak v
trestnom konaní mala procesné postavenie svedka, ale to len z toho dôvodu, že spolupracovala
s orgánmi činnými v trestnom konaní. Išlo teda o svedka tzv. kajúcnika, ktorý v dôsledku svojich

usvedčujúcich výpovedí získal výrazný benefit, najmä keď išlo o závažnú trestnú činnosť, za ktorú mu
hrozilo uloženie prísneho nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom u neho došlo k dočasnému
odloženiu vznesenia obvinenia, resp. následne k zastaveniu trestného stíhania, práve kvôli takémuto
jeho postoju, pretože výrazným spôsobom prispel k objasneniu trestnej činnosti a usvedčeniu iných
osôb, ktoré ju spáchali. Pokiaľ krajský prokurátor poukazoval, že jeho výpovede boli objektivizované

ďalšími, v odvolaní uvedenými dôkazmi, tak to platilo iba čiastočne, a to len vo vzťahu k dokázaniu toho,
žedošlokuspáchaniuskutkuvbodoch1/a2/,ažetentoboltrestnýmčinom,avšaktietodôkazyžiadnym
spôsobom nepreukazovali akúkoľvek účasť obžalovaného E. R. na skutku. Na toto konštatovanie nemá
dostatočný vplyv ani skutočnosť, že medzičasom došlo k jeho právoplatnému odsúdeniu v inej trestnej
veci za obdobnú trestnú činnosť, pretože rozhodujúcou bola dôkazná situácia v tejto trestnej veci,

ktorú možno napriek vykonaniu rozsiahleho dokazovania hodnotiť ako stav dôkaznej núdze. Nemožno
opomenúť ani to, že okrem spoluobžalovaných C. U. a Bc. I. T., ako aj svedka O. Q., sa na trestnej
činnosti preukázateľne podieľali iné osoby v postavení tzv. oka, napr. brat svedka E. Q. a D. G..
Odvolací súd dospel k záveru, že síce nebolo vylúčené, že sa so spoluobžalovanými a ďalšími osobami
dopustil skutku kladeného mu za vinu v bodoch 1/ a 2/ aj obžalovaný E. R., dokonca možno konštatovať,

že bol z takéhoto konania v určitej, a to výraznej miere podozrivý, vzhľadom na súhrn dôkazov
vyznievajúcich v jeho neprospech, avšak v tomto smere pretrvali nezanedbateľné pochybnosti, ktoré
by nemohlo rozptýliť ani prípadné vykonanie ďalších dôkazov. Po komplexnom vyhodnotení všetkých
okolností daného prípadu, vychádzajúc zo zistenej a ustálenej dôkaznej situácie, mal odvolací súd za
to, prihliadajúc aj na zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, že okresný súd postupoval

zákonne a správne, keď v konečnom dôsledku obžalovaného E. R. podľa § 285 písm. c) Tr.por. spod
obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané,
že aj on bol tou osobou, ktorá skutok kladený mu za vinu, spáchala.Nad rámec uvedeného krajský súd poznamenáva, že okresný súd mal v odsudzujúcej časti rozsudku v
bodoch 1/ a 2/ vykonať zmenu skutkového stavu tak, že namiesto označenia obžalovaného E. R. mal
uviesť len všeobecne ďalšiu osobu.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine, o
treste, o ochrannom opatrení a o náhrade škody u obžalovaného C. U., ako aj oslobodzujúceho výroku u
obžalovaného E. R. a správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo, z vyššie uvedených dôvodov
odvolania obžalovaného C. U. a krajského prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.