Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. apríl 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoZm/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120207962
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2120207962.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Pavla Lacza, v právnej veci žalobcu: s Autoleasing SK, s. r. o., so sídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 46 806 491, zastúpeného splnomocnencom: Nosko & Partners s. r.
o., so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX/X, B., zastúpenému advokátom: Mgr. Peter Voloch, so sídlom Hollého 745/34, Senica,
o zaplatenie zmenkovej sumy 49.800,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 6. mája 2022 č. k. 26CbZm/2/2020-211, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku II. a výroku III. o

trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného proti výroku I. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania o d m i e t a.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 58Cr/8/2020,
výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 49.800,96 eura spolu s

úrokom z omeškania 6 % ročne zo sumy 49.635,51 eura od 30.8.2019 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a výrokom III. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 100 % trov konania.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením čl. I. § 32 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, § 75 zákona č.
191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“), § 164 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Vecne dôvodil, že predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému vyplývajúci z vlastnej
blankozmenky vystavenej dňa 27.9.2018 so splatnosťou dňa 29.8.2019 na zaplatenie zmenkovej sumy
49.635,51 eura na rad žalobcu avalovanej žalovaným, pričom zo zhodných tvrdení sporových strán bolo
zrejmé, že zmenka bola pôvodne blankozmenkou a mala zabezpečovať splatenie úveru poskytnutého
majiteľom zmenky (žalobcom), vystaviteľovi zmenky - spoločnosti SGW AGENCY & LOGISTIC s.r.o.
Medzi stranami nebolo sporné, že zmenka bola vystavená spoločnosťou SGW AGENCY & LOGISTIC

s.r.o. v prospech žalobcu dňa 27.9.2018 ako blankozmenka a že následne došlo k vyplneniu predmetnej
zmenky v časti zmenkovej sumy a dátumu splatnosti.4. Súd prvej inštancie uviedol, že pre zmenkové záväzky je typická ich abstraktnosť a nesporovosť.
Pri posudzovaní nároku zo zmenky bolo preto potrebné v prvom rade vyhodnotiť platnosť zmenky ako
cenného papiera a posúdiť, či obsahuje všetky formálne náležitosti v zmysle ZZŠ. Zmenka bola v tomto

prípade vystavená ako blankozmenka, teda ako zmenka, ktorú vystaviteľ zámerne v celom rozsahu
nevyplnil a nadobúdateľovi udelil vyplňovacie právo. Vyplnením blankozmenky sa z nej stala zmenka
úplná a dňom vyplnenia vyplňovacie právo zaniklo. Žalovaný vystupoval v pozícií avalistu, teda podstata
žalobcom uplatneného nároku voči žalovanému spočívala v nezaplatení dlžnej sumy z vystavenej
a platnej zmenky, za ktorú sa žalovaný zaručil ako zmenkový ručiteľ. Vzhľadom na abstraktnosť

typickú pre zmenkové záväzky a najmä s poukazom na § 32 ods. 2 a § 47 ZZŠ súd prvej inštancie
uviedol, že v prípade zmenkového ručenia ide o abstraktné ručenie. Záväzok ručiteľa je nezávislý na
záväzku dlžníka, zmenkový ručiteľ je samostatným dlžníkom a nevzťahujú sa na neho ustanovenia
Občianskeho zákonníka o ručení. Záväzok avalistu sa vyznačuje akcesoritou len ku zmenke, nie ku
kauzálnej pohľadávke zmenkou zabezpečeného záväzku. Avalista preto môže uplatniť len tie námietky,
ktoré vyplývajú z jeho vlastných vzťahov k majiteľovi zmenky. Nemôže uplatňovať námietky, ktoré

prislúchajú zmenkovému dlžníkovi, pretože avalista automaticky nevstupuje do kauzálnych vzťahov
medzi majiteľom a avalátom (zmenkovým dlžníkom). V danom prípade bolo nesporné a predloženou
zmluvou o úvere zo dňa 27.9.2018 preukázané, že účastníkom kauzálneho vzťahu bol len žalobca a
spoločnosť SGW AGENCY & LOGISTIC s.r.o. Rovnako zo Zmluvy o vyplnení blankozmeniek na zmenky
úplné zo dňa 27.9.2018 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi spoločnosťou SGW AGENCY & LOGISTIC

s.r.o. a žalobcom a žalovaný ako aval nemal uzavretú osobitnú dohodu s majiteľom zmenky (žalobcom),
z ktorej je možné vyvodiť podmienky pre vyplnenie blankozmenky. Na základe uvedeného možno
uzavrieť, že ak nie je žiadna zmluva medzi veriteľom zo zmenky zabezpečenej kauzálnej pohľadávky
a avalistom, potom chýba akýkoľvek podklad pre kauzálne námietky avalistu voči majiteľovi zmenky,
proti remitentovi.

5. K platnosti záväzku zmenkového ručiteľa stačí, aby podpis dlžníka bol platný len formálne a nie
je potrebné, aby tento dlžník bol zaviazaný zo zmenky tiež materiálne. Ručiteľ je zaviazaný rovnako
ako dlžník z hľadiska povahy a výšky jeho zmenkového záväzku a nevstupuje, a to ani nepriamo do
mimozmenkových vzťahov tohto dlžníka, aj keď so zmenkou súviseli. V dôsledku toho sa nezakladá

týmto právo ručiteľa namietať okolnosti z kauzálnych vzťahov dlžníka k iným osobám, keďže právo
kauzálnych námietok môže založiť len zmluva medzi majiteľom zmenky a ručiteľom. Avalista tak môže
uplatniť len tie námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastnom vzťahu k remitentovi
zmenky. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo
362/2005 a sp. zn. 1 Obdo V 47/2007.

6. K námietke žalovaného, že na predloženej zmenke je ručne dopísaný údaj o mieste vystavenia
zmenky, ktorý však podľa článku III. Zmluvy o vyplňovaní blankozmeniek na zmenky plné nebol
oprávnený a tiež, že vyjadrené platobné miesto je neurčité, vyjadrené príliš široko, nie je zrozumiteľné,
v ktorom konkrétnom mieste mesta Bratislavy sa má platiť, súd prvej inštancie uviedol, že zmenku

nemožno považovať za neplatnú z dôvodu, že pri jej vydaní bola niektorá náležitosť dopísaná rukou, aj
keď zvyšný text bol predtlačený. Z kópie zmenky nevyplnenej vyplýva, že zmenka obsahovala miesto
vystavenia zmenky už pred okamihom jej vyplnenia o údaji splatnosti a zmenkovej sumy a tiež zo zmluvy
o vyplnení blankozmeniek, v ktorej je miesto vystavenia doplnené perom a z ktorej vyplýva skutočnosť,
že zmenka nemala vyplnenú iba zmenkovú sumu a dátum splatnosti. Súd mal tiež za to, že miesto

plnenia „v Bratislave“ je dostatočne určité, pričom podľa zmenkovej doktríny je určitosť miesta daná, ak
je platobné miesto určené aspoň údajom obce alebo mesta a tiež iným určitým topografickým údajom
určitého miesta zemského povrchu.

7. Žalobcom predložený prvopis zmenky tak podľa súdu prvej inštancie obsahoval všetky náležitosti

predpísané v ustanovení čl. I. § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným
listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou
a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom
ustanovené náležitosti, je z formálneho hľadiska platnou zmenkou. V zmysle ustálenej judikatúry
samotná skutočnosť, že ak bola zmenka - pôvodne vystavená ako blankozmenka - vyplnená v rozpore

s dohodou o vyplňovacom práve, nemá to za následok jej neplatnosť, ale dáva v súlade s ustanovením
čl. I § 10 ZZŠ osobám zaviazaným zo zmenky možnosť uplatniť námietku nesprávneho vyplnenia
zmenky. Dôkazné bremeno na preukázanie uvedenej skutočnosti je na dlžníkovi alebo osobe zaviazanej
zo zmenky, ktorá námietku o vyplnení zmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve vzniesla.Na úspešné uplatnenie námietky o nesprávnom vyplnení blankozmenky je nevyhnutné preukázať, že
zmenka bola vystavená ako neúplná, že dohoda o vyplňovacom práve existovala a že z jej obsahu
vyplýva, že chýbajúce údaje na zmenke boli nesprávne a v rozpore s touto dohodou vyplnené. Dôkazné

bremeno nesie dlžník. Majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k plateniu ani pri prípadnom vymáhaní
plnenia z nej, okrem skutočnosti, že je majiteľom platnej zmenky, nič preukazovať.

8. Žalovaný, ktorý v konaní namietol nesprávnosť vyplnenia zmenkovej sumy, keď žalobca neuviedol,
na základe akého výpočtu prišiel práve k sume zmluvnej pokuty 14.235,25 eura a 400 eur a tiež predaj

motorového vozidla BMW M760Li X Drive pod cenu, podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukázal,
že by chýbajúce údaje na zmenke boli nesprávne a v rozpore s touto dohodou vyplnené. Z článku IV.
bod 2. Zmluvy o vyplnení blankozmeniek na zmenky úplné vyplýva, že zmluvné strany, a to žalobca
a vystaviteľ zmenky, si dohodli, že zmenková suma bude doplnená tak, že bude v čase vyplnenia
predstavovať súčet všetkých splatných pohľadávok žalobcu voči vystaviteľovi zmenky. Žalobca svoje
pohľadávky vyčíslil v Protokole konečného vyrovnania, v ktorom rozpísal jednotlivé položky, z ktorých

jeho nárok pozostáva. V časti označenej ako „A) Výnos/strata z realizácie zaisťovacieho prevodu práva“
žalobca spočítal jednotlivé dlžné splátky úveru a iné platby podľa zmluvy, ktorých splatnosť nastala
najneskôr v deň ukončenia zmluvy a nesplatenú časť istiny, ktorá nie je zahrnutá v predchádzajúcej
časti a od tejto sumy odpočítal sumu inkasovanú za predaj motorového vozidla. V časti označenej ako
„B) Ostatné neuhradené záväzky klienta“ žalobca uviedol v bode 3. písm. a) ostatné zmluvné pokuty vo

výške 400 eur, pričom ako vyplýva z bodu 5.1. písm. b) Všeobecných obchodných podmienok úverov
poskytovaných spoločnosťou žalobcu, žalobca je oprávnený v prípade nesplnenia akejkoľvek povinnosti
klienta vyplývajúce z úverovej zmluvy požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200 eur za každú
nesplnenú povinnosť riadne a včas a v bode 3. písm. b) zmluvnú pokutu podľa bodu 5.1. písm. c)
podmienok vo výške 14.235,23 eura, pričom ako vyplýva z predmetného bodu, táto zmluvná pokuta

predstavuje výšku zodpovedajúcu súčtu všetkých nesplatených splátok podľa splátkového kalendára
po odpočítaní zostatku istiny a prefakturovaného poistného. V bode 4. vyššie uvedenej časti žalobca
uviedol náklady spojené s vymáhaním pohľadávky nesplnených záväzkov klienta vo výške 438 eur,
pričom oprávnenie požadovať takéto náklady zo strany žalobcu vyplývajú priamo zo zmluvy o úvere, v
bode5.uviedolnevysporiadanézáväzkynapoistnompodátumepredčasnéhoukončeniazmluvy,vbode

6. poplatok za predčasné ukončenie zmluvy v zmysle bodu 10.1.1 písm. i) všeobecných obchodných
podmienok úverov poskytovaných spoločnosťou žalobcu a napokon v bode 7. ostatné dlžné záväzky
klienta voči žalobcovi vo výške 40 eur. Z predloženej úverovej zmluvy a všeobecných obchodných
podmienok teda vyplývalo, že žalobca konal pri vyčíslení svojej pohľadávky v zmysle týchto dojednaní.

9. K námietke žalovaného ohľadom predaja motorového vozidla „pod cenu“, t.j. za cenu 66.098,93 eura,
pričom trhová cena bola podľa žalovaného 94.990 eur, súd prvej inštancie uviedol, že z odborného
ohodnotenia znalca Ing. Petra Kováča č. 201901123452-16 vyplynulo, že všeobecná hodnota vozidla
BMW M760Li xDrive bola stanovená na 78.835 eur s DPH. Zároveň zo všeobecných obchodných
podmienok úverov poskytovaných spoločnosťou žalobcu, konkrétne bod 6.1., súd zistil, že sa zmluvné

stranydohodli,ženajnižšiepodanievprípadedobrovoľnejdražbyprivýkonezabezpečovaciehoprevodu
práva predstavuje sumu zodpovedajúcu 60 % hodnoty vozidla určenej znaleckým posudkom. V prípade
neúspešného predaja vozidla bude zo strany žalobcu najnižšie podanie znížené. Z toho istého bodu
všeobecných podmienok tiež vyplýva, že z výťažku predaja uspokojí spoločnosť svoje záväzky a tieto
budú uspokojované z výťažku predaja vozidla na úrovni bez DPH, ktorú prípadne priznal a zaplatil

žalobcaprirealizáciizabezpečovaciehoprevoduvlastníckehopráva (predaj)vozidla.Súdprvejinštancie
teda nepovažoval predmetnú námietku za dôvodnú, pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že žalobca pri predaji predmetného vozidla postupoval v súlade do zmluvnými podmienkami.

10. K návrhu žalovaného, aby súd využil moderačné oprávnenie v zmysle § 301 a nasl. Obchodného

zákonníka a znížil žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to tak, aby táto
zodpovedala primeranosti, t.j. súhrnu všetkých škôd, ktoré mohol žalobca dosiahnuť z dôvodu porušenia
zaistenej povinnosti na strane žalovaného, súd prvej inštancie uviedol, že účelom moderačného
práva je umožniť súdu dodatočne po vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty znížiť zmluvnú
pokutu predovšetkým preto, aby bolo možné odstrániť tvrdosť zákona, ale tiež preto, aby mal súd v

konkrétnom prípade možnosť zabrániť celkom neadekvátnym majetkovým dôsledkom v prípade, keď
by neprimerane vysoká zmluvná pokuta mohla viesť až k neprimeraným ziskom vo vzťahu k majetkovej
ujme na strane oprávneného a k neprimeranému (vo vzťahu k porušenej povinnosti) hospodárskemu
poškodeniu povinného subjektu. Oprávnenie súdu moderovať výšku zmluvnej pokuty sa viaže lenna výšku zmluvnej pokuty, a nie na spôsob jej určenia, aj keď spôsob určenia predurčuje jej výšku.
Ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka neumožňuje súdu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu
celkom odpustiť. Toto ustanovenie obmedzuje súd tým, že aj keď zistí, že sú naplnené podmienky

zníženia neprimerane vysokej zmluvnej pokuty, musí vždy zachovať právo veriteľa na zmluvnú pokutu
vo výške škody, ktorá už vznikla. Vznik škody teda nie je podmienkou na uplatnenie moderačného
práva, ale je okolnosťou limitujúcou spodnú hranicu zníženia zmluvnej pokuty. V prejednávanej veci si
žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 14.235,23 eura a 400 eur, pričom takúto zmluvnú pokutu súd
nepovažoval za neprimerane vysokú s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti,

a preto nepoužil svoje moderačné právo na zníženie uplatnenej zmluvnej pokuty. Dohodnutá zmluvná
pokuta zabezpečovala plnenie povinnosti dlžníka platiť splátky úveru, ktorý bol dlžníkovi poskytnutý
vo výške 104.574,40 eura, pričom okrem tejto istiny mal dlžník zaplatiť aj úroky, ktoré spolu s istinou
predstavovali sumu 141.791,04 eura. V zmysle bodu 5.1. písm. c) všeobecných obchodných podmienok
zmluvná pokuta vo výške 14.235,23 eura predstavuje súčet všetkých nesplatených splátok podľa
splátkového kalendára po odpočítaní zostatku istiny, inak povedané jedná sa o nesplatené úroky. Súd

prvej inštancie mal za to, že takto priznaná zmluvná pokuta vyplývajúca zo zmluvy o úvere, nevedie
k neprimeranému zisku vo vzťahu k majetkovej ujme na strane žalobcu a zároveň k neprimeranému
hospodárskemu poškodeniu žalovaného. Uvedená zmluvná pokuta je primeraná s prihliadnutím na
hodnotu zabezpečovanej povinnosti, ako aj jej význam a zároveň je dostatočnou sankciou žalovaného
za to, že z jeho strany nedošlo k riadnemu plneniu povinností.

11. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní predložená zmenka spĺňala všetky zákonné náležitosti
vyžadované pre vlastnú zabezpečovaciu zmenku, pričom žalovaný nepreukázal uhradenie dlžnej
zmenkovej sumy, preto vyhovel žalobnému návrhu žalobcu v celom rozsahu a žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu vrátane príslušenstva.

12. Súd prvej inštancie tiež zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava vo veci žalobcu s Autoleasing SK, s.r.o., proti žalovaným: 1/
SGW AGENCY & LOGISTIC s.r.o., 2/ A. B., 3/ D. E. vedenej pod sp. zn. 58Cr/8/2020 o zrušenie
rozhodcovského rozsudku Všeobecného rozhodcovského súdu SR sp. zn. 1589/OB/300819 zo dňa

24.2.2020, ktorým rozhodcovský súd konanie voči žalovanému 2/ zastavil a žalovaným 1/ a 3/
uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne istinu spolu s úrokom z omeškania vrátane trov
rozhodcovského konania. Súd mal za to, že v danom konaní sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu v tejto veci.

13. V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 262 ods. 1, 2 a §
255 ods. 1 CSP, vecne procesným úspechom žalobcu v konaní v plnom rozsahu.

14. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zrušenie
a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne navrhol jeho zmenu

zamietnutím žaloby voči žalovanému. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP.

15. Namietal, že žalovaný ako fyzická osoba nepodpísal Zmluvu o vyplňovaní blankozmeniek na zmenky
plné zo dňa 27.9.2018, ktorá bola podpísaná a uzavretá iba spoločnosťou SGW Group Agency &
Logistic, s.r.o. (pod vtedajším obchodným menom SUN – GASTRO – WASH, s.r.o.). Z toho súd prvej

inštancie odvodil, že ak nie je žiadna zmluva medzi veriteľom zo zmenky zabezpečenej kauzálnej
pohľadávky a avalistom, potom chýba podklad pre kauzálne námietky avalistu voči majiteľovi zmenky,
proti remitentovi. Mal za to, že ide o nesprávne právne posúdenie veci, pretože na jeho základe možno
dôjsť k záveru, že vystaviteľ zmenky môže byť zo zmenky zaviazaný v menšom rozsahu ako zmenkový
ručiteľ (avalista), hoci jeho ručenie je len akcesorické a subsidiárne. Uvedený záver je podľa žalovaného

tak absurdný, že nemôže obstáť.

16.Žalovanýďalejnamietal,žežalobcavrozporesčl.II.Zmluvyovyplňovaníblankozmenieknazmenky
plné zo dňa 27.9.2018 ručne dodatočne vyplnil do blankozmenky údaj o mieste vystavenia zmenky,
načo nebol oprávnený a takéto vyplnenie blankozmenky zo strany žalobcu bolo v rozpore s dohodou

o vyplňovacom práve, čo možno vždy považovať za hrubú nedbanlivosť žalobcu, v dôsledku čoho
je predmetná zmenka neplatná. Kópia blankozmenky, ktorú žalobca predložil a ktorá obsahuje rukou
dopísané miesto vystavenia zmenky nedokazuje to, že by bol tento údaj vyplnený už v čase vystavenia
blankozmenky. Podľa žalovaného nie je uveriteľné, že by všetky ostatné údaje na blankozmenke bolivopred predtlačené, akurát údaj o mieste vystavenia zmenky chýbal a musel byť vyplňovaný ručne až pri
podpise blankozmenky. Osoby podpisujúce blankozmenku sa u žalobcu neobjavili zrazu bez ohlásenia,
alebo že by ju podpisovali na nejakom pre žalobcu vopred neznámom mieste, takže sa nemohlo stať,

že by žalobca vopred nevedel, na akom mieste bude blankozmenka vystavená a žalobca musel na
pripravenej blankozmenke vynechať údaj o mieste vystavenia. S týmto logickým rozporom sa pritom
súd prvej inštancie vôbec nevyrovnal, čím je jeho rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

17. Žalovaný nesúhlasil ani so záverom súdu, že miesto plnenia „v Bratislave“ je dostatočne určité,

pretože bol toho názoru, že údaj o mieste platenia je na listine vyjadrený neurčito, resp. nezrozumiteľne,
pričom ho nie je možné považovať za nenapísaný, takže neprichádza do úvahy, aby sa uplatnilo
tzv. zákonné platobné miesto v zmysle čl. I. § 76 ods. 3 ZZŠ, ktoré je aplikovateľné len pri absencii
akéhokoľvek výslovného zápisu. Mal za to, že platnosť jednotlivých zápisov na zmenke sa posudzuje
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 37 ods. 1). Doložku platobného miesta je preto pre
neurčitosť potrebné považovať za neplatnú, a keďže neplatnosťou je postihnutá nevyhnutná náležitosť

zmenky, zmenka je neplatná.

18. Žalovaný tiež namietal, že žalobca doplnil blankozmenku v rozpore s čl. III Zmluvy o vyplňovaní
blankozmeniek na zmenky plné zo dňa 27.9.2018, pretože žalobca predal motorové vozidlo „pod cenu“,
t.j.zacenu66.098,93eura,pričomtrhovácenaobdobnéhovozidlabola94.990eur,čožalovanývkonaní

aj preukázal. Ak by tak žalobca predal predmetné vozidlo za sumu 94.990 eur, za akú sa v súčasnosti
ponúka, tak predmetný „Výnos / strata z realizácie zaisťovacieho prevodu práva“ by predstavoval iba
sumu 4.428,21 eura, ktorá predstavuje maximálnu výšku škody, ktorá mohla žalobcovi vzniknúť za túto
položku zmluvnej pokuty, ktorú si však žalobca uplatňuje v sume 33.319,28 eura. Skutočná výška škody
jeeštemenšia,pretoževčasepredajavozidladňa15.7.2019bolacenavozidlaeštevyššia,atodokonca

možno aj vyššia ako suma 99.418,21 eura, od ktorej žalobca predajnú cenu vozidla odpočítaval, takže
táto položka zmluvnej pokuty je nulová. Súd prvej inštancie neprihliadol na predaj vozidla pod cenu,
pričom svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na ustanovenia všeobecných obchodných podmienok.
Žalovaný už vo svojom písomnom vyjadrení z 24.3.2021 namietal, že predmetné všeobecné obchodné
podmienky mu neboli doručené spolu so žalobou, ani neboli verejne prístupné a požiadal súd, aby mu

ich zaslal. Všeobecné obchodné podmienky však neboli žalovanému vôbec doručené, pričom súd sa
uspokojil iba s jednostranným tvrdením žalobcu, že tieto sú verejne prístupné na ich internetovej stránke,
čo však žiadnym spôsobom nepreveril. Ak by aj tieto boli na internetovej stránke prístupné, nemuselo
ísť o verziu, ktorá sa vzťahovala k tomuto úveru. Konanie tak bolo vedené v rozpore so zásadou rovnosti
strán čl. 6 CSP a z dôvodu tejto procesnej vady je namieste zrušenie napadnutého rozsudku a jeho

vrátenie súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

19. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nesprávne neakceptoval návrh žalovaného na využite
moderačného práva súdu vo vzťahu k zmluvnej pokute, keď zmluvnú pokutu nepovažoval za
neprimerane vysokú s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Žalovaný pritom

namietal, že aj tzv. „Výnos / strata z realizácie zaisťovacieho prevodu práva“ v sume 33.319,28 eura
podľa svojej povahy predstavuje takisto zmluvnú pokutu, pretože ide o formu sankcie za porušenie
zmluvnej povinnosti podľa § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto žiadal moderáciu tejto časti
zmluvnej pokuty. S touto námietkou žalovaného sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal, takže aj
tu je jeho rozsudok nepreskúmateľný. Žalovaný taktiež nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že

oprávnenie súdu moderovať výšku zmluvnej pokuty sa viaže len na výšku zmluvnej pokuty, a nie na
spôsob jej určenia, aj keď spôsob určenia predurčuje jej výšku. Mal za to, že pokiaľ má súd oprávnenie
moderovať výšku zmluvnej pokuty, pričom táto výška vyplýva z nejakého spôsobu určenia, tak súd nie
je povinný prihliadať na spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty a jednoducho určiť jej novú primeranú
výšku. V opačnom prípade sa tak stáva nepoužiteľným ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka. Aj

tento záver nemôže podľa žalovaného logicky obstáť.

20. Rozsudok súdu prvej inštancie je tiež podľa žalovaného svojvoľný, arbitrárny a nepreskúmateľný.
V odôvodnení rozsudku absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia, na základe akých dôkazov,
akých myšlienkových úvah a pri aplikácii ktorých konkrétnych ustanovení akého zákona dospel súd prvej

inštancie k záveru, že údaj o mieste vystavenia zmenky, ktorý bol vyplnený ručne, bol vyplnený už v čase
vystavenia blankozmenky a nie neskôr. Rovnako sa súd prvej inštancie žiadnym uspokojivým spôsobom
nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, že položka „Výnos/strata z realizácie zaisťovacieho
prevodu práva“ v sume 33.319,28 eura predstavuje zmluvnú pokutu, ktorú je súd oprávnený moderovaťv súlade s § 301 Obchodného zákonníka. Takýmto nesprávnym procesným postupom (nedostatočným
odôvodnením svojho rozsudku) súd prvej inštancie znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

21. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Kauzálne námietky žalovaného
ako zmenkového avala považoval za irelevantné, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/362/2005 z 1.11.2008 a uznesenie sp. zn. 3Obo/59/2018 z 26.3.2019,
publikáciu Ochrana práv veriteľov v obchodných záväzkových vzťahoch vydanú v roku 2018 Právnickou

fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 356/2006 z 10.11.2006. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom nepodpísania Zmluvy o
vyplnení blankozmeniek na zmenky úplné zo dňa 27.9.2018 mal žalobca za to, že toto nemá žiadny
vplyv na to, či je alebo nie je žalovaný ako aval zmenky povinný uhradiť žalobcovi zmenkovú sumu
s príslušenstvom. K argumentácii žalovaného, že žalobca do blankozmenky doplnil navyše údaj -
miesto vystavenia, žalobca uviedol, že skutočnosť, že miesto vystavenia zmenky je napísané rukou

neznamená, že toto bolo doplnené neskôr ako v okamihu vystavenia zmenky. Zmenka obsahovala
miesto vystavenia zmenky už pred okamihom jej vyplnenia o údaje splatnosti a zmenkovej sumy.
Skutočnosť, že zmenka obsahovala iba nevyplnenú zmenkovú sumu a dátum splatnosti uvádza aj
zmluva o vyplnení blankozmeniek, ktorú aj sám žalovaný ako konateľ zmenkového dlžníka notársky
osvedčeným podpisom podpísal, t.j. sám žalovaný to svojím podpisom potvrdil. Žalobca mal za

to, že zmenka obsahuje všetky zákonom (ZZŠ) požadované údaje, a preto nemôže byť postihnutá
neplatnosťou. Ohľadom platobného miesta na zmenke žalobca uviedol, že platobné miesto musí reálne
existovať, pričom postačí napr. uvedenie názvu obce. Poukázal na to, že ZZŠ vo veci miesta platenia,
pre prípad jeho absencie na zmenke, ustanovuje domnienku miesta platenia, pričom miestom platenia
je v takom prípade miesto uvedené pri mene zmenečníka pri zmenke cudzej alebo miesto uvedené

pri vystaviteľovi na vlastnej zmenke. K námietke žalovaného ohľadom nedoručenia všeobecných
obchodných podmienok žalobca uviedol, že nie je dôvod, aby boli tieto žalovanému doručované, navyše
aj v zmluve o úvere je na ne na niekoľkých miestach odkaz, čo vystaviteľ zmenky (konateľ žalovaný)
potvrdil podpisom zmluvy o úvere. K žalovaným tvrdenému predaju vozidla pod cenu, následkom
čoho došlo k nesprávnemu vyplneniu blankozmenky, žalobca uviedol, že počas konania preukázal,

že vozidlo nespeňažil nevýhodne pre žalovaného, keď predložil znalecký posudok, podrobne uviedol
celý proces speňaženia vozidla, výsledkom čoho bola cena vyššia ako cena uvedená v znaleckom
posudku.Žalovanýanirazpočaskonaniarelevantnenepreukázal,žebyžalobcapostupovalvrozporeso
záujmamižalovaného.Ktvrdenejneprimeranostizmluvnýchpokútžalobcauviedol,žetietojednoznačne
vyplývajú zo všeobecných obchodných podmienok a ich výška je jasne uvedená v protokole konečného

vyrovnania, pričom nejde o svojvoľné finančné zaťažovanie dlžníka zo strany žalobcu ako jeho veriteľa,
ale o opodstatnené požiadavky žalobcu voči dlžníkovi. Žalobca mal za to, že bez toho, aby žalovaný
jasne uviedol, v čom je konkrétna zmluvná pokuta neprimeraná a protiprávna vo vzťahu k jeho osobe,
resp. vo vzťahu k pôvodnému dlžníkovi, nie je reálne možné sa proti tomuto správaniu žalovaného
účinne brániť.

22. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP), preskúmal rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),

súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých

výrokoch II. a III. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP.24. Keďže žalovaný výslovne napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (hoci vo vzťahu
k výroku I. ani neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu), pričom výrokom I. súd prvej inštancie návrh
žalovaného na prerušenie konania zamietol, jeho odvolanie v tejto časti smerovalo proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. n/ CSP). Odvolaciemu súdu preto
nezostávalo iné, ako s použitím ust. § 386 písm. c) CSP odvolanie žalovaného voči výroku I. rozsudku
súdu prvej inštancie ako neprípustné odmietnuť.

25. Pokiaľ ide o zvyšnú časť odvolania žalovaného, t. j. jeho odvolanie voči výrokom II. a III. napadnutého

rozsudku, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu vyhovel
dôvodiac, že v konaní predložená zmenka spĺňala všetky zákonné náležitosti vyžadované pre vlastnú
zabezpečovaciu zmenku, pričom žalovaný nepreukázal uhradenie dlžnej zmenkovej sumy a jeho obranu
v konaní vyhodnotil súd ako nedôvodnú.

26. Podľa čl. I. § 30 ods. 1, 2 ZZŠ zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej
časť zaručiť zmenečným ručením. Túto záruku môže dať tretia osoba alebo aj ten, kto sa už na zmenku
podpísal.

27. Podľa § 32 ods. 1 ZZŠ zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.

28. Z odvolania žalovaného (pri viazanosti odvolacími dôvodmi ním uplatnenými) vyplýva, že napáda
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý mal za to, že ak nie je žiadna zmluva
medzi veriteľom zo zmenky zabezpečenej kauzálnej pohľadávky a avalistom, chýba podklad pre
kauzálne námietky avalistu voči majiteľovi zmenky, proti remitentovi, a teda na tomto základe možno

dôjsť podľa žalovaného k absurdnému záveru, že vystaviteľ zmenky môže byť zo zmenky zaviazaný v
menšom rozsahu ako zmenkový ručiteľ (avalista), hoci jeho ručenie je len akcesorické a subsidiárne.
Ďalej namietal excesné vyplnenie blankozmenky, neuplatnenie moderačného práva súdu vo vzťahu
k zmluvnej pokute, ako aj arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

29. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné z nasledovných dôvodov.

30. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku na základe
blankozmenky vystavenej spoločnosťou SUN - GASTRO - WASH, s.r.o., IČO: 45 265 631 (od
30.10.2020 obchodné meno SGW AGENCY & LOGISTIC s. r. o.) na rad žalobcu, ktorú žalobca vyplnil

v údaji zmenkovej sumy číslom a slovom a dátumu splatnosti zmenky v súlade s čl. IV. Zmluvy o vyplnení
blankozmeniek na zmenky úplné zo dňa 27.9.2018, a to voči zmenkovému ručiteľovi (žalovanému), ktorý
zmenku ako zmenkový ručiteľ, tzv. avalista podpísal. Pri posudzovaní tohto právneho vzťahu je preto
potrebné vychádzať z úpravy zmenkového ručenia v ZZŠ.

31. Zmenkový ručiteľ (avalista) je samostatným dlžníkom zo zmenky a jeho záväzok je z pohľadu
zmenkového veriteľa rovnocenný so záväzkom dlžníka. Na rozdiel od ručenia podľa civilného práva,
ktoré je kodifikované v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku, záväzok z titulu avala
nesmeruje len voči konkrétnemu zmenkovému dlžníkovi (avalátovi). Je to preto, že avalista zaisťuje
zaplatenie záväzku zo skriptúry (zmenky) bez ohľadu na to, za koho sa zaručil. Avalista sa síce zaručuje

vo vzťahu ku konkrétnej osobe - avalátovi, avšak podľa tohto kritéria sa určuje iba postavenie avalistu,
či ide o priameho dlžníka, alebo nepriameho dlžníka v závislosti od postavenia avaláta. Uvedené však
nemá vplyv na skutočnosť, že avalista zodpovedá za zaplatenie záväzku zo skriptúry (zmenky).

32. Vo vzťahu k námietke žalovaného o absurdnom závere súdu prvej inštancie, z ktorého možno

vyvodiť, že vystaviteľ zmenky môže byť zo zmenky zaviazaný v menšom rozsahu ako zmenkový ručiteľ
(avalista), hoci jeho ručenie je len akcesorické a subsidiárne, odvolací súd uvádza, že pre záväzok
avalistu nie je typická ani zásada akcesority, ani zásada subsidiarity tak, ako je to pri ručiteľských
záväzkoch podľa civilného práva. Akcesorita, ako aj subsidiarita typické pre ručenie podľa civilného
práva sú výrazne potreté pri avale. Zásada akcesority pri avale sa uplatňuje len pri vzniku avalu, a to

len do tej miery, či záväzok avaláta je platný z hľadiska formy. Materiálne vady záväzku avaláta však
nemajú vplyv na vznik záväzku avalistu, t.j. zásada akcesority sa v tejto súvislosti neuplatňuje. Zásada
subsidiarity je potlačená úplne, čo sa prejavuje v tom, že majiteľ zmenky môže uplatňovať svoj nárok voči
avalistovi bez ohľadu, či uplatnil svoj nárok najprv voči avalátovi. Taktiež avalista nemôže odvodzovaťsvoje námietky voči plateniu zmenky od avaláta (t.j. nemôže uplatňovať námietky, ktoré výlučne patria
len avalátovi). Avalista môže uplatňovať len svoje námietky voči plateniu zmenky. Nie je teda vylúčené,
že avalát sa ubráni svojimi námietkami plateniu zmenky, ale avalista sa neubráni. Postavenie avalistu

môže byť, paradoxne, horšie než postavenie avaláta (k tomu viď aj: Jablonka, B., Zákon zmenkový
a šekový. Komentár. Wolters Kluwer: Bratislava, 2017, s. 147, 148; tiež uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 22.10.2019 sp. zn. 3Obdo/65/2019).

33. V prejednávanej veci sa v prípade žalovaného jedná o tzv. kauzálny aval, keďže v zmluve o

úvere zo dňa 27.9.2018 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou SUN - GASTRO - WASH, s.r.o.
je ako ďalšie zabezpečenie záväzkov vzniknutých z predmetnej úverovej zmluvy uvedená zmenka
(teda zmluva o úvere opisuje kauzálnu príčinu vystavenia zmenky; rovnako tak ako zmluva o vyplnení
blankozmeniek z 27.9.2018), pričom avalista (žalovaný) nebol síce zmluvnou stranou tejto zmluvy, avšak
má tzv. dvojjediné postavenie. Vystaviteľom (avalátom) zmenky bola spoločnosť SUN - GASTRO -
WASH, s.r.o., za ktorú konal jej štatutárny orgán (žalovaný), ktorý zmenku následne v pozícii fyzickej

osoby avaloval. Žalovaný z titulu dvojjedinosti svojho postavenia bol teda súčasťou kauzálnej dohody
o vystavení zmenky nielen ako právnická, ale aj ako fyzická osoba, a preto má právo uplatniť relatívne
námietky vyplývajúce z dohody o vystavení zmenky.

34. Z povahy pojmu blankozmenka vyplýva, že ide o listinu, na ktorej sú nevyplnené biele miesta. Z

hľadiska obsahových náležitostí, na listine môžu chýbať podstatné alebo vedľajšie náležitosti zmenky,
to znamená, že blankozmenka nie je zmenka, ale ide len o listinu, ktorá je zárodkom zmenky. Pokiaľ
ide o objektívne znaky blankozmenky, musí byť na listine uvedený aspoň jeden vlastnoručný podpis a z
listiny musí vyplývať, že sa má stať v budúcnosti zmenkou. Podľa subjektívneho kritéria je možné hovoriť
o blankozmenke, ak zámerom emitenta blankozmenky (zmenkového dlžníka) a majiteľa blankozmenky

(zmenkového veriteľa) bolo emitovať zámerne listinu s vyplnenými náležitosťami a blankomiesta na
listine sú dočasne nevyplnené, pričom ich obsah je daný vyplňovacím právom k listine.

35. Vyplňovacie právo je majetkovým právom majiteľa blankozmenky sui generis špecifickej povahy,
ktoré oprávňuje majiteľa blankozmenky, aby jednostranným úkonom spôsobil vznik zmenky, pričom

vyplňovacie právo vzniká na základe zmluvy uzavretej medzi emitentom a majiteľom blankozmenky,
z ktorej je zrejmý obsah vyplňovacieho práva. Zmenková judikatúra poníma vyplňovacie právo ako
samostatné, neodvolateľné, zdediteľné a prevoditeľné. Zmluva o vyplňovacom práve je neformálny
kontrakt, pretože ZZŠ a ani iný právny predpis nepredpisuje jej formu. Majiteľ blankozmenky však nie je
oprávnený vyplniť blankozmenku ľubovoľne. Vyplňovacie oprávnenie je spojené s blankozmenkou, ale

samostatnosť vyplňovacieho práva sa prejavuje v osobitnej regulácii vyplňovacieho práva všeobecnými
civilnoprávnymi predpismi, pretože nemá zmenkový charakter.

36. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentáciou
o následnom a neoprávnenom doplnení miesta vystavenia zmenky, odvolací súd uvádza, že súd prvej

inštancie sa s touto námietkou zaoberal v ods. 26 napadnutého rozsudku. Odvolací súd nemá dôvod
odchýliť sa od záveru súdu prvej inštancie, že zmenku nemožno považovať za neplatnú z dôvodu, že pri
jej vydaní bola niektorá náležitosť dopísaná rukou, aj keď zvyšný text bol predtlačený. Z kópie zmenky
nevyplnenej vyplýva, že zmenka obsahovala miesto vystavenia zmenky už pred okamihom jej vyplnenia
o údaji splatnosti a zmenkovej sumy a tiež zo zmluvy o vyplnení blankozmeniek, v ktorej je miesto

vystavenia doplnené perom a z ktorej vyplýva skutočnosť, že zmenka nemala vyplnenú iba zmenkovú
sumu a dátum splatnosti.

37. Dôvodnou nebola ani námietka žalovaného, že miesto plnenia „v Bratislave“ je nedostatočne určité,
a preto je zmenka neplatná. Odvolací súd v tejto súvislosti v zhode so súdom prvej inštancie uvádza,

že podľa zmenkovej doktríny (Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár. Wolters Kluwer:
Bratislava, 2017, s. 23; Kizlink, K., - Spišiak, J., 1944. Zmenkové právo. Bratislava: Právnická jednota
vBratislave,1944,s.37)ijudikatúry,platobnémiestojedostatočneurčité,pokiaľjeurčenéaspoňúdajom
obce alebo mesta. V tejto súvislosti bol nedôvodný poukaz žalovaného na náležitosti právneho úkonu
z pohľadu určitosti platobného miesta v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože zmenkové

právo je samostatné a má iné kritériá na identifikáciu jednotlivých náležitostí zmenky, pričom abstraktný
obsah týchto právnych noriem je potrebné interpretovať v duchu doktríny a judikatúry od čias Ženevskej
konferencie (1930), kedy bolo na medzinárodnej pôde unifikované.38. K námietke žalovaného o excesnom kvantitatívnom vyplnení blankozmenky (t.j. v rozpore so
zmluvou o vyplňovacom práve) v časti zmenkovej sumy, odvolací súd uvádza, že ani táto dôvodná
nebola. Doplnením chýbajúcich náležitostí sa z blankozmenky stala zmenka s účinkami ex tunc, t. j. od

jej uvedenia do obehu. Ani prípadné nesprávne vyplnenie blankozmenky nemá za následok neplatnosť
zmenky, ak má zmenka všetky podstatné náležitosti v danom prípade vlastnej zmenky. Námietkou
nesprávnehovyplneniablankozmenkysamajiteľzmenkybránivočiplateniuzmenkyzdôvoduporušenia
zmluvne dohodnutého vyplňovacieho práva, to znamená, že ide o relatívnu námietku vyplývajúcu
z kauzy založenej zmluvou o vyplňovacom práve (tzn. kauzálnu námietku).

39. Žalovaný mal za to, že žalobca doplnil blankozmenku v rozpore so zmluvou vyplňovacom práve,
pretože žalobca predal motorové vozidlo „pod cenu“, t.j. za cenu 66.098,93 eura, pričom trhová cena
obdobného vozidla bola 94.990 eur a ak by žalobca predal predmetné vozidlo za sumu 94.990 eur,
„Výnos / strata z realizácie zaisťovacieho prevodu práva“ by predstavovala iba sumu 4.428,21 eura,
teda maximálnu výšku škody, ktorá mohla žalobcovi vzniknúť za túto položku zmluvnej pokuty, ktorú

si však žalobca uplatňuje v sume 33.319,28 eura. I v tejto časti sa súd prvej inštancie správne
vysporiadal s námietkami žalovaného, a to poukazom na odborné ohodnotenie znalca, podľa ktorého
všeobecná hodnota vozidla BMW M760Li xDrive bola stanovená na 78.835 eur s DPH a na ust.
všeobecných obchodných podmienok úverov poskytovaných spoločnosťou žalobcu (bod 6.1.), podľa
ktorých sa zmluvné strany dohodli, že najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby pri výkone

zabezpečovacieho prevodu práva predstavuje sumu zodpovedajúcu 60 % hodnoty vozidla určenej
znaleckým posudkom s tým, že v prípade neúspešného predaja vozidla bude zo strany žalobcu najnižšie
podanie znížené; z výťažku predaja uspokojí spoločnosť svoje záväzky a tieto budú uspokojované
z výťažku predaja vozidla na úrovni bez DPH, ktorú prípadne priznal a zaplatil žalobca pri realizácii
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva (predaj) vozidla. Súd prvej inštancie preto správne

nepovažoval predmetnú námietku za dôvodnú, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
žalobca pri predaji predmetného vozidla postupoval v súlade do zmluvnými podmienkami. Odvolací súd
dodáva, že z týchto dôvodov sa preto nemožno stotožniť s námietkou žalovaného o excesnom vyplnení
blankozmenky, pretože žalobca vyplnil blankozmenku v rozsahu a v súlade so zmluvou o vyplňovacom
práve.

40. Nedôvodnou bola i námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nevyužil svoje moderačné právo
a zmenkovú sumu (ktorú treba celú považovať za zmluvnú pokutu) primerane neznížil. V danom prípade
nielenže nebol dôvod na uplatnenie moderačného práva zo strany súdu (ako správne konštatoval súd
prvej inštancie, keďže táto nebola neprimerane vysoká), ale zároveň by tým bola úplne popretá samotná

podstata zmenkových záväzkov. Uplatnením relatívnych námietok sa nespochybňuje platnosť zmenky
(zmenka je formálne platná), ale zmenkový dlžník sa bráni povinnosti zaplatiť zmenkovú pohľadávku
z dôvodu iného než zmenkového vzťahu medzi majiteľom zmenky a zmenkový dlžníkom. Zmenkový
záväzok je na jednej strane samostatný abstraktný záväzkovoprávny vzťah vznikajúci z titulu emisie
zmenky, ale na druhej strane príčina jeho vzniku súvisí s hospodárskym účelom (funkciou) zmenky.

Členenie zmeniek z hľadiska funkčného nie je v ZZŠ právne regulované, avšak zmenková doktrína
rozoznáva dva základné druhy, a to zmenky platobné a zaisťovacie. Uvedené rozlišovanie z funkčného
hľadiska však nič nemení na definičných znakoch typických pre zmenku ako sú konštitutívnosť,
dokonalosť, abstraktnosť a nesporovosť, ktoré tvoria podstatu tzv. zmenkovej prísnosti. Zaisťovacia
(zabezpečovacia) zmenka má zaisťovaciu funkciu vo vzťahu ku kauzálnemu záväzku, keďže jej účelom

je zaistiť do budúcnosti splnenie kauzálnej pohľadávky veriteľa. Veriteľovi, ktorý je zároveň aj majiteľom
zmenky, vzniká právo domáhať sa plnenia zo zmenky iba v prípade, ak nedôjde k včasnému splneniu
kauzálneho (zaisteného) záväzku. Zmenkový záväzok je síce zaisťovací prostriedok, ale zmenkový
záväzok nie je možné označovať ako zaisťovací záväzok, pretože zánikom kauzálneho (zaisteného)
záväzku nedochádza ex lege k zániku zmenkového záväzku. Zmenka má totiž svoj samostatný právny

dôvod vzniku, ktorým je jej emisia, čiže si žije svojím vlastným režimom nezávislým od kauzálneho
záväzku. Dlžník je však oprávnený v rámci kauzálnych námietok uplatniť svoju obranu voči plateniu
zmenky, pričom tieto námietky sa môžu týkať zániku kauzálneho záväzku, neprípustnej kauzy, či zmeny
kauzálneho záväzku. Zníženie zmenkovej sumy (ak by aj kauzou zmenky bolo zaplatenie zmluvnej
pokuty) využitím moderačného práva súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka neprichádza do úvahy,

pretože predmetom konania nie je uplatnený nárok na zaplatenie z titulu úverovej zmluvy, ale zo zmenky,
ktorú žalovaný avaloval.41. Pre úplnosť je potrebné dodať, že zmenka je právom sama o sebe, právne relevantným legitimačným
prostriedkom. Z hľadiska právneho dôvodu vzniku právneho vzťahu z cenného papiera, zmenka
stelesňuje abstraktný záväzkový vzťah, tzn. že na vznik záväzkového vzťahu zo zmenky je potrebné

splniť len zákonné formálne náležitosti zmenky. Zmenkový záväzok teda vznikne a existuje bez ohľadu
na to, aby sa preukazovala kauza vzniku záväzku. Z abstraktnosti zmenky vyplýva zároveň nesporovosť
zmenkového záväzku. Podstata nesporovosti spočíva v tom, že majiteľ zmenky nie je pri uplatnení
zmenkovej pohľadávky povinný preukazovať nič iné, len to, že je oprávnený majiteľ zmenky. Pohľadávka
majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného

právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom
nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom než
predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo
na jej zaplatenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2012 sp. zn. 4 Obo 21/2012). Z nespornej
a abstraktnej povahy zmenkového záväzku vyplýva, že žalobca je povinný v žalobe, ktorou uplatňuje
právo na zaplatenie zmenky, tvrdiť všetky skutočnosti, ktoré sú významné z hľadiska práva zmenkového.

Žalobca nie je povinný tvrdiť nič o dôvodoch vzniku zmenky, okolnostiach, za ktorých bola podpísaná
a ani či išlo o zmenku od počiatku úplnú alebo či zmenka bola pôvodne vydaná ako blankozmenka
(Rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 23.7.2013 sp. zn. 5 Cmo 169/2013).

42. Abstraktnosť a nesporovosť zmenky neznamená absolútnosť, pretože zmenkový dlžník sa môže v

súdnom konaní brániť námietkami či už absolútnymi alebo relatívnymi voči plateniu zmenky. Žalovaný
síce v konaní uplatnil absolútne i relatívne námietky voči plateniu zmenky, avšak tieto dôvodné neboli.

43. Dôvodnou nebola ani námietka žalovaného, že mu neboli zo strany súdu doručené všeobecné
obchodné podmienky, a preto bolo podľa jeho názoru konanie vedené v rozpore so zásadou rovnosti

strán čl. 6 CSP a z dôvodu tejto procesnej vady je potrebné zrušenie napadnutého rozsudku. Ako
už bolo uvedené vyššie, žalovaný z titulu dvojjedinosti svojho postavenia bol súčasťou kauzálnej
dohody o vystavení zmenky nielen ako právnická, ale aj ako fyzická osoba (preto mal aj právo
uplatniť relatívne námietky vyplývajúce z dohody o vystavení zmenky a súd sa nimi i zaoberal),
pričom neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli i všeobecné obchodné podmienky (čl. III úverovej

zmluvy), ktoré mu boli pred uzatvorením zmluvy odovzdané, dôkladne sa s nimi oboznámil, obsahu
plne porozumel a súhlasil s ním, čo potvrdil svojím podpisom na úverovej zmluve. Z týchto dôvodov
námietka žalovaného o nedoručení všeobecných obchodných podmienok neobstála a ich nedoručenie
tiež nezakladá porušenie princípu rovnosti strán v neprospech žalovaného.

44. Odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou žalovaného, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a
nepreskúmateľné. Všeobecný súd totiž nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právnyzákladrozhodnutia.Právonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutianeznamená,žesúdmusí
daťpodrobnúodpoveďnakaždýargumentsporovejstrany,zodôvodneniarozhodnutiamusiabyťzrejmé

všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (I. ÚS
76/07). Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie splnil.
K tomuto záveru dospel odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej
inštancie sa dostatočne vyjadril ku skutkovým a právnym otázkam relevantným pre rozhodnutie o spore.
Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, keďže z odôvodnenia

rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný zistený skutkový stav a podľa
akej právnej normy bola vec posúdená. Odvolací súd zdôrazňuje, že to, že sa odvolateľ nestotožnil so
skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o
spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania (sporovej strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).

45. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalovaného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správny,
vrátane vecne správneho závislého výroku III. o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo

strán osobitne nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

46. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol
odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnémužalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady
trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

2 31CoZm/4/2022

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).