Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. júl 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14CoCsp/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617200170
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1617200170.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zast.: Advokátska kancelária MCGA legal, s.r.o.
so sídlom Partizánska 2, Bratislava, proti žalovanému: W. X., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, V., o zaplatenie
sumy 4.093,29 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k.

27Csp 22/2017-154 zo dňa 27.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 27Csp 22/2017-154 zo dňa 27.11.2019
v napadnutej zamietajúcej časti, v ktorej zamietol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku po
zosplatnení úveru do dňa 01.12.2016 vo výške 774,36 Eur a vo výroku o náhrade trov konania z r u š
u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky rozsudkom č. k. 27Csp 22/2017-154 zo dňa 27.11.2019 rozhodol tak, že v časti
o zaplatenie sumy 222,12 Eur konanie zastavil (výrok I). Ďalej zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 2.656,24 Eur so zmluvným úrokom vo výške 165,95 Eur, s úrokom z omeškania vo
výške 274,62 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.656,24 Eur od 02.12.2016 do
zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 300 Eur, splatných vždy do posledného kalendárneho
dňa v mesiaci, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie

s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu naraz (výrok II). Vo zvyšnej časti
súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok III.) a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 51,32
% (výrok IV).

2. Prvoinštančný súd v rozhodnutí uviedol, že právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť
Sberbank Slovensko, a.s.) sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaného zaplatiť mu

sumu istiny vyčíslenej k 01.12.2016 vo výške 2.656,24 Eur, dlžných úrokov vyčíslených k 01.12.2016
vo výške 1.437,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.656,24 Eur
od 02.12.2016 do zaplatenia. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným uzatvoril
zmluvu o spotrebnom úvere č. 612063, ktorej súčasťou bola amortizačná tabuľka. Podanou žalobou si
uplatnil sumu dlžnej istiny s úrokmi vyčíslenými k 01.12.2016, a úrok z omeškania. Keďže pri čerpaní
úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, žalobca v zmysle čl. 8 bod 8.2. písm. f) Obchodných

podmienok, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru s príslušenstvom. Žalovaný na výzvu na úhradu dlžnej
sumy nereagoval. Okrem zaplatenia vyčíslenej istiny a príslušenstva k 01.12.2016, si žalobca uplatnil
v tomto konaní aj úrok z omeškania z dlžnej istiny počnúc od 02.12.2016 do zaplatenia. Tiež si uplatnil
náhradu trov konania.

3. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie riadne doručená, žalovaný v

súdnom konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany.4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na podanej žalobe, a
upravil požadovanú sumu úroku, ktorý si uplatňuje. Pôvodne v žalobe uviedol sumu 1.437,05 Eur, avšak
zrejme došlo k chybe v písaní, a správne vyčíslená suma úrokov je 1.214,93 Eur. V sume 222,12 Eur

tak zobral žalobu späť. Uplatňovaná suma úrokov 1.214,93 Eur pozostáva zo zmluvného úroku pred
zosplatnením úveru vo výške 165,95 Eur, zo zmluvného úroku po zosplatnení úveru do dňa 01.12.2016
vo výške 774,36 Eur, a z úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne od zosplatnenia úveru ku
dňu 01.12.2016, t. j. 274,62 Eur. Zároveň si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 2.656,24 Eur od 02.12.2016 do zaplatenia. Žalovaný na pojednávaní skutkové tvrdenia žalobcu

nepopieral, uviedol, že chce dlh vyrovnať, ale žiada, aby mu bolo umožnené uhradiť dlh v splátkach.

5. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že strany sporu dňa
14.01.2014 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver
vo výške 3.000,- Eur s úrokovou sadzbou 14,24 % ročne, ktorý mal žalovaný splatiť 36 mesačnými
splátkami po 103,19 Eur, splatnými k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15.02.2014 do 15.01.2017.

RPMN bola v zmluve vyčíslená vo výške 15,20 % pri priemernej RPMN vo výške 21,09 %. Celkové
náklady spotrebiteľa spojené s úverom boli vyčíslené na sumu vo výške 3.774,84 Eur. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy bola amortizačná tabuľka, z ktorej vyplynulo, ako budú jednotlivé splátky započítané,
ich výška a dátum splatnosti, informácia pre spotrebiteľa, obchodné podmienky a všeobecné obchodné
podmienky. Z vyhlásenia predčasnej/ mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 06.11.2014, vyplýva, že týmto

podaním žalobca oznámil žalovanému, že pre porušenie zmluvných podmienok z jeho strany vyhlasuje
k 25.11.2014 mimoriadnu splatnosť úveru. Zároveň ho požiadal o zaplatenie dlžnej sumy, ktorú ku
dňu 05.11.2014 vyčíslil vo výške 2.780,61 Eur, bez bližšej špecifikácie. Dlžnú sumu žiadal uhradiť do
24.11.2014. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil ani na základe poslednej výzvy pred začatím súdneho
konania zo dňa 05.12.2016, ktoré podanie mu bolo odoslané dňa 09.12.2016. Žalobca sa v tomto

konaní domáha zaplatenia dlžnej istiny vyčíslenej k 01.12.2016 vo výške 2.656,24 Eur, dlžných úrokov
vyčíslených k 01.12.2016 vo výške 1.214,93 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 2.656,24 Eur od 02.12.2016 do zaplatenia. Na základe výzvy súdu žalobca uviedol, že ku dňu
predčasnejsplatnosti(25.11.2014)predstavovalaistinasumu2.656,24Eur,azmluvnýúroksumu165,95
Eur. Na pojednávaní žalobca doplnil, že úrok vo výške 1.214,93 Eur, ktorý žiada priznať, pozostáva zo

sumy zmluvného úroku pred zosplatnením úveru vo výške 165,95 Eur, zo sumy zmluvného úroku po
zosplatnení úveru do dňa 01.12.2016 vo výške 774,36 Eur, a z úroku z omeškania vo výške 5,05 %
ročne od zosplatnenia úveru ku dňu 01.12.2016, t. j. 274,62 Eur.

6. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, §

52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1
ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úverochaoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov,aozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch) a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

7. V prejednávanom spore súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k
záveru, že podaná žaloba je dôvodná len sčasti, a nie je možné jej v plnom rozsahu vyhovieť. Zo
skutkového tvrdenia žalobcu, nepopretého žalovaným, mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vznikol záväzkovoprávny

vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy, na jej základe
bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.000 Eur, ktorý mal žalovaný splácať
za podmienok dohodnutých v zmluve. Súd prvej inštancie preskúmaním predloženej zmluvy o
spotrebiteľskomúvereuzavretejmedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanýmakostranamisporu,
a to s poukazom na náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v zákone č. 129/2010 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že predmetná zmluva obsahuje všetky
zákonné náležitosti, a ide o platný právny úkon. Nakoľko žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce z
uzavretej úverovej zmluvy neplnil, úver riadne a včas nesplácal, právny predchodca žalobcu pre riadne
neplnenie zmluvných povinností zo strany žalovaného pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru ku
dňu 25.11.2014. Záväzok žalovaného bol žalobcom vyčíslený nasledovne: dlžná istina k 01.12.2016 vo

výške 2.656,24 Eur, dlžné úroky k 01.12.2016 vo výške 1.214,- Eur. Žalobca následne upresnil, že ku
dňu zosplatnenia predstavovala istina sumu 2.656,24 Eur, a zmluvný úrok vo výške 165,95 Eur. Tieto
sumy spolu vo výške 2.822,19 Eur považoval súd prvej inštancie za dôvodné, a preto v tejto časti žalobe
vyhovel. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, vo výške, ktorábola zo strany žalobcu uplatnená v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., teda kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od
zosplatnenia úveru ku dňu 01.12.2016, t. j. sumu 274,62 Eur, ako aj úrok z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 2.656,24 Eur od 02.12.2016 do zaplatenia. Súd prvej inštancie mal za to, že po
predčasnom zosplatnení úveru veriteľ už nemá nárok na zaplatenie zmluvného úroku z dlžnej istiny,
preto žalobcovi zmluvný úrok po zosplatnení úveru do dňa 01.12.2016 vo výške 774,36 Eur nepriznal.
Súd prvej inštancie poukázal na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Bratislave č. 1/2019, podľa ktorého veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia

predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na
úrok z omeškania. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2
CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. V časti o zaplatenie sumy 222,12 Eur vzal žalobca žalobu späť bez
dôvodu, teda zavinil zastavenie konania v tejto časti, čo znamená, že mal v tejto časti neúspech v
konaní. V časti sumy 774,36 Eur bola žaloba zamietnutá, čo znamená, že aj v tejto časti mal žalobca
neúspech. Celkovo mal žalobca neúspech v rozsahu 24,34 % a úspech v rozsahu 75,66 %, preto mu

súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51,32 %.

8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, v časti zamietajúceho výroku predmetného rozsudku
(III. výrok) a výroku o trovách konania (IV. výrok) podal odvolanie žalobca, ktorý poukázal na odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP, a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutej

časti zrušil, a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo, aby napadnuté
výroky zmenil tak, že žalovaného zaviaže uhradiť žalobcovi sumu 774,36 Eur, a zároveň prizná žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V podanom odvolaní žalobca namietal, že úvaha súdu je
založená výlučne na jeho výklade podstaty zmluvného úroku, avšak neopiera sa o žiadne relevantné
ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Súd konštatuje, že žalobca nemá nárok na

riadne úroky po zosplatnení úveru. Žalobca má za to, že takéto právne posúdenie súdu je zásadne
právne nesprávne, a s jeho závermi sa nestotožňuje; žalobca má podľa jeho názoru nárok na riadne
úroky aj po zosplatnení úveru. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti vo svojom uznesení č. k. 6Cdo 113/2018
zo dňa 30.07.2019 konštatoval, že v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu
nárok na zmluvné úroky, je potrebné dať do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 07.08.2018

v spojených veciach C-96/16 a C-94/17. Žalobca má za to, že nepriznaním nároku žalobcu na riadny
zmluvný úrok aj po zosplatnení úveru vytvára súd značnú nerovnováhu v neprospech žalobcu, ktorý
znášazásadnenegatívnefinančnédopady,asktorýmičasťspotrebiteľovkalkulujeužvčaseposkytnutia
úveru. Žalobca navyše poukazuje na skutočnosť, že v dôsledku predčasnej splatnosti úveru zmluva
o spotrebiteľskom úvere ako taká nezaniká, t. j. trvá aj naďalej, avšak dochádza k modifikácii doby

splatnosti a práv a povinností strán. Nezaniká tak záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky,
pričom spolu s týmto záväzkom nezaniká ani záväzok platiť úroky.

9. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému, ktorý zostal aj v rámci odvolacieho konania nečinný.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenou osobou, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385
ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie,
nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a po preskúmaní odvolania, ako aj obsahu spisu, dospel k

záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol nárok
žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku po mimoriadnom zosplatnení, a v nadväzujúcom výroku
o náhrade trov konania, je potrebné zrušiť, a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. V prvom rade odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, podľa

ktorého žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 14.01.2014 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom
úvere. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.000,- Eur s úrokovou
sadzbou 14,24 % ročne, ktorý mal žalovaný splatiť 36 mesačnými splátkami po 103,19 Eur, splatnými k
15. dňu v mesiaci počnúc od 15.02.2014 do 15.01.2017. RPMN bola v zmluve vyčíslená vo výške 15,20
%,pripriemernejRPMNvovýške21,09%.Celkovénákladyspotrebiteľaspojenésúverombolivyčíslené

v sume 3.774,84 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bola amortizačná tabuľka, z ktorej vyplynulo ako
budú jednotlivé splátky započítané, ako aj ich výška a dátum splatnosti, informácia pre spotrebiteľa,
obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky. Z vyhlásenia predčasnej/ mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 06.11.2014 vyplýva, že týmto podaním žalobca oznámil žalovanému, že preporušenie zmluvných podmienok z jeho strany vyhlasuje k 25.11.2014 mimoriadnu splatnosť úveru.
Zároveň ho požiadal o zaplatenie dlžnej sumy, ktorú ku dňu 05.11.2014 vyčíslil v sume vo výške 2.780,61
Eur bez bližšej špecifikácie. Dlžnú sumu žiadal uhradiť do 24.11.2014. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil

ani na základe poslednej výzvy pred začatím súdneho konania zo dňa 05.12.2016, ktoré podanie mu
bolo odoslané dňa 09.12.2016. Záväzok žalovaného bol žalobcom vyčíslený nasledovne: dlžná istina k
01.12.2016 vo výške 2.656,24 Eur, dlžné úroky k 01.12.2016 vo výške 1.214,- Eur. Žalobca následne
upresnil, že ku dňu zosplatnenia predstavovala istina sumu 2.656,24 Eur, a zmluvný úrok sumu
vo výške 165,95 Eur. Tieto sumy spolu vo výške 2.822,19 Eur považoval súd prvej inštancie za dôvodné,

a preto v tejto časti žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške, ktorá bola zo strany žalobcu uplatnená v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., teda kapitalizovaný úrok z omeškania vo
výške 5,05 % ročne od zosplatnenia úveru ku dňu 01.12.2016, t. j. sumu 274,62 Eur ako aj úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.656,24 Eur od 02.12.2016 do zaplatenia. Súd prvej inštancie
mal za to, že po predčasnom zosplatnení úveru veriteľ už nemá nárok na zaplatenie zmluvného úroku

z dlžnej istiny, preto žalobcovi zmluvný úrok po zosplatnení úveru do dňa 01.12.2016 vo výške 774,36
Eur nepriznal.

12. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie (v časti III.
zamietajúceho výroku) v otázke, ktorá bola doteraz nejednotná. Odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery, a aplikuje
konkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Naopaknesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Odvolací súd predovšetkým k otázke možnosti priznať žalobcovi ako veriteľovi nárok na zaplatenie
zmluvného úroku po mimoriadnom zosplatnení úveru, ktorý mu bol súdom prvej inštancie v rozhodnutí
zamietnutý uvádza, že je pravdou, že doterajšia rozhodovacia činnosť okresných a krajských súdov
bola v tomto smere nejednotná. Je nutné uviesť, že súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku na

zmluvný úrok po zosplatnení úveru vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu
v Bratislave (stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave č. 1/2019), ktorý vo
svojich doterajších rozhodnutiach zaujal konzistentný právny názor, že za obdobie po zosplatnení úveru
žalobcovi už zmluvný úrok z nezaplatenej istiny neprináleží.

14. Odvolací súd však v tejto súvislosti nemôže opomenúť aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16.06.2020, ktoré sa zaoberá práve právnym posúdením nároku
žalobcu na zmluvný úrok z úveru po zosplatnení úveru popri úroku z omeškania. Predmetné rozhodnutie
zjednotilo doterajšiu polemiku k danej problematike. Predmetné rozhodnutie ako rozhodnutie
zásadného významu bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod R 5/2021. Jeho právna veta znie: „Po vyhlásení predčasnej splatnosti
spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Na uvedené rozhodnutie nadviazali ďalšie rozhodnutia NS SR, napr.
sp. zn. 1Cdo/94/2019, 2Cdo/83/2020, 3Cdo/35/2020, 4Cdo/66/2020, 5Cdo/46/2020, 6Cdo/56/2020,
7Cdo/186/2020, 8Cdo/135/2020, 9Cdo/24/2020, v dôsledku čoho možno v ňom uvedený právny názor

ohľadom predmetnej právnej otázky považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.

15. Dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/42/2020 po poukaze na nesúlad v riešení otázky možného
priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru v rozhodovacej praxi
odvolacích súdov konštatoval, že za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať

úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje
rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver,
a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Najvyšší súd SR v predmetnej veci dospel k záveru,
že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri
riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

16. Odvolací súd si uvedomuje, že v čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie, nebol názor
vyslovený dovolacím súdom ešte použiteľný, preto nemohlo prísť k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci súdom prvej inštancie, ako to namietal žalobca, avšak vzhľadom na vyššie citované uznesenieNajvyššieho súdu SR je potrebné, aby súd prvej inštancie pri svojom opätovnom rozhodovaní konal v
súladespredmetnýmuznesenímNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo42/2020.Pretoodvolacísúddospel
k záveru, že je rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd zamietol žalobu v

časti priznania zmluvných úrokov po mimoriadnom zosplatnení úveru potrebné zrušiť, v súlade s § 389
ods. 1 písm. c) CSP, a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 CSP).

17. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie skúmať, či boli splnené podmienky na priznanie nároku
na zmluvné úroky po mimoriadnom zosplatnení úveru, určí rozsah nároku, a rozhodne v

súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 42/2020. Svoje nové rozhodnutie primerane
zdôvodní s poukazom na § 220 ods. 2 CSP.

18. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci. Keďže odvolací
súd zrušil napadnutý zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie, zrušil zároveň aj závislý výrok o

trovách konania. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne nielen o trovách prvoinštančného
konania, ale aj o trovách tohto odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).