Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. apríl 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520202936
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3520202936.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: V. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. č. XXX, zast. Q.. Q.
R., advokátom so sídlom N.. sv. P. XX/XX, C., proti žalovanému: Y. W., so sídlom W. XXX, J.: XX XXX
XXX, zast. P. kancelária Q.. B. a partneri, s.r.o., so sídlom nám. M. R. M. 3, C., J.: XX XXX XXX, o
odstránenie neoprávnenej stavby, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Y. súdu N. Mesto nad Váhom zo
dňa 23. septembra 2022, č.k. XXC/XX/XXXX-XXX, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie a výrokom II. žalovanému

priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti
rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť odstrániť stavbu - betónovú cestu s asfaltovým povrchom - v časti, v ktorej je

umiestnená na pozemkoch vytvorených geometrickým plánom č. XXX-XXX/XX, úradne overeným dňa
29.4.2011 pod č. XXX/XX ako parc. č. XXXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2,
odčlenením tohto pozemku z Z. parc. č. XXXXX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. W. a
ako parc. č. XXXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 350 m2, odčlenením tohto pozemku
z CKN parc. č. XXXXX/X zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. W.. V žalobe uviedol,
že je vlastníkom pozemkov, na ktorých je umiestnená časť betónovej cesty s asfaltovým povrchom,

a žalovaný je vlastníkom tejto stavby. Žalobca tvrdil, že cesta bola zriadená na pozemkoch, ktoré sú
teraz vo vlastníctve žalobcu bez akéhokoľvek zákonného oprávnenia alebo dohody medzi stavebníkom
takejto stavby a vlastníkom pozemkov, na ktorých je táto umiestnená, a že tak ide o neoprávnenú stavbu.
Na usporiadanie právnych vzťahov medzi vlastníkom takejto stavby zriadenej na cudzom pozemku je
potrebné podľa žalobcu aplikovať § 135c Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie zistil, že v minulosti prebiehalo konanie vedené na súde prvej inštancie pod
sp. zn. 3C/20/2015 (ďalej ako „konanie pod sp. zn. XC/XX/XXXX“), v ktorom sa totožný žalobca
voči totožnému žalovanému domáhal vyporiadania neoprávnenej stavby, betónovej cesty s asfaltovým
povrchom (totožnej ako v tomto konaní), prikázaním do jeho vlastníctva za náhradu podľa § 135c ods. 2

Občianskeho zákonníka. Súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, keďže v konaní
nebolo preukázané, že stavba je neoprávnená. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.7.2018v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 16.5.2018, ktorý
napadnutý rozsudok po odvolaní žalobcu potvrdil.

5. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že v oboch konaniach sa žalobca domáha proti žalovanému
vyporiadania neoprávnenej stavby, betónovej cesty s asfaltovým povrchom, nachádzajúcej sa sčasti na
pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to postupom podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Pri
vyporiadaní neoprávnenej stavby v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka súd nie je viazaný žalobným
petitom (§ 216 ods. 2 CSP) a môže rozhodnúť buď o odstránení neoprávnenej stavby (podľa ods. 1),

alebo so súhlasom vlastníka pozemku zastavaného neoprávnenou stavbou o prikázaní neoprávnenej
stavby do jeho vlastníctva, ak by sa ukázalo, že odstránenie stavby nie je účelné (podľa ods. 2),
alebo môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä zriadiť
za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe (podľa ods.
3). Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom
pozemku určuje zákon. Až potom, ako súd dospeje k záveru, že ide o neoprávnenú stavbu (žalovaného)

na cudzom pozemku (žalobcu), musí rozhodnúť v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka.

6. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v konaní pod sp. zn. 3C/20/2015 súd žalobu žalobcu o
vyporiadanie neoprávnenej stavby prikázaním do jeho vlastníctva posúdil ako nedôvodnú, nakoľko
vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že sa nejedná o neoprávnenú stavbu. Dôkazné bremeno

ohľadneneoprávnenostistavbyspočívalonažalobcovi,pričomžalobcanijakonepreukázal,žebystavba
cesty bola neoprávnená. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené tiež odvolacím súdom. S
námietkami žalobcu v rámci dovolacieho konania v tom smere, že závery súdu o oprávnenej stavbe
neboli založené na žiadnom riadnom skutkovom zistení, ktoré by vyplynulo z vykonaného dokazovania,
sa nestotožnil ani dovolací súd. Keďže žalovaný už vo svojom prvom vyjadrení k podanej žalobe

(č.l. 23) poukázal na to, že stavbu postavil predchádzajúci vlastník T. družstvo W. na pozemkoch
ním užívaných v čase účinnosti zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách a tento
predpis umožňoval užívateľovi pozemkov na nich vybudovať stavbu aj bez súhlasu vtedajších vlastníkov
pozemkov, nemohlo ísť o neoprávnenú stavbu. W. ustanovenia § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Uvedené tvrdenie žalovaného

žalobca napriek početným vyjadreniam, pojednávaniam i obhliadke na mieste nijakým spôsobom až do
podania svojho odvolania nerozporoval. Ako je uvedené v rozsudku súdu z konania sp. zn. 3C/20/2015
(vbode17.)žalobcatietoskutočnostinespochybňoval(namietalichažvodvolaní),čosúdprvejinštancie
oprávnene viedlo k úvahe, že ide o skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi nesporné, a nie je preto na
ich preukázanie potrebné vykonávať dokazovanie.

7. Vzhľadom na to súd prvej inštancie konštatoval, že vec bola meritórne prejednaná, skutkové zistenia
ohľadne oprávnenosti stavby na základe tvrdení žalovaného neboli žalobcom nijako spochybnené.

8. V oboch konaniach preto podľa súdu prvej inštancie ide medzi tými istými stranami o rovnakú vec,

žalobca žiadal vyporiadať neoprávnenú stavbu, cestu žalovaného. Súd prvej inštancie preto konanie pre
prekážku právoplatne rozhodnutej veci zastavil podľa § 230 CSP.

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

pretože žalovaný bol v konaní plne úspešný.

10. Proti tomuto uzneseniu sa odvolal žalobca.

11.Namietal,žeskutočnosť,čipozemkyvčasevznikucestybolialebonebolizdruženýmipozemkami,ku

ktorým by v čase vzniku stavby cesty málo vtedajšie Jednotné roľnícke družstvo W. právo družstevného
užívania, zahŕňajúce aj právo zriadenia stavby na takýchto pozemkoch bez súhlasu vlastníka, nebola
v konaní pod sp. zn. 3C/20/2015 predmetom riadne vykonaného dokazovania. Bola ustálená len v
dôsledku procesného postupu vyplývajúceho z ustanovenia § 151 ods. 1 CSP (nepopreté skutkové
tvrdenie). Práve táto skutočnosť je podľa žalobcu dôležitá pre posúdenie, či rozhodnutie súdu vo veci

pod sp. zn. XC/XX/XXXX v časti uplatneného eventuálneho nároku na prikázanie stavby na pozemkoch
do jeho vlastníctva, resp. spoluvlastníctva vytvára alebo nevytvára prekážku rozhodnutej veci pre toto
konanie.12. V uvedenom predošlom konaní, ako aj v tomto konaní nemá možnosť preukazovať neexistenciu
práva družstevného užívania k príslušným pozemkom, keď v zmysle negatívnej dôkaznej teórie môžu
byť predmetom dokazovania len skutočnosti, ktoré sa stali, a nie negatívne skutočnosti, teda také, ktoré

sa nestali. Z obsahu spisu vo veci pod sp. zn. XC/XX/XXXX je však celkom zrejmé, že ani v rámci
vykonaného dokazovania nebolo vôbec pozitívne preukázané, že by došlo k zriadeniu stavby cesty na
príslušných pozemkoch v čase, kedy by tieto boli združenými pozemkami, a družstvo by k nim malo
právo družstevného užívania. Takýto skutkový záver súdu bol založený len na tvrdení žalovaného ním
nepopretom postupom podľa § 151 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to je vylúčené, aby nebolo možné o žalobe

v tejto veci konať z dôvodu existencie právoplatného rozhodnutia súdu vo veci pod sp. zn. XC/XX/XXXX.

13. Žalobca ďalej uviedol, že zároveň v tomto konaní uviedol ďalšiu právnu skutočnosť, ktorá vôbec
nebola predmetom konania vo veci pod sp. zn. XC/XX/XXXX, a to, že ak by aj bolo preukázané, že
v čase vzniku stavby cesty by táto bola zriadená bývalým Jednotným roľníckym družstvom W. na
združených pozemkoch, neznamenalo by to, že takéto právo na ďalšie umiestnenie a ponechanie

takejto stavby na jeho pozemku by malo trvať aj po zániku inštitútu združených pozemkov a s
nimi súvisiaceho práva družstevného užívania týchto pozemkov. Žalobca poukázal na to, že právo
družstevnéhoužívaniazdruženýchpozemkovbolonaposledyupravenévustanoveniachzákonač.XXX/
XXXX Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, ktorý platil od 15.5.1990 do 31.12.1991.

14. Následne žalobca uviedol, že v žalobe odvodil uplatnený nárok od hmotnoprávneho ustanovenia
§135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z toho, že ide o neoprávnenú stavbu na cudzom
pozemku. Avšak pokiaľ by súd napriek tomu dospel k záveru, že žalovaný preukázal, že sa nejedná
o neoprávnenú stavbu, tak potom by bolo potrebné uplatnený nárok posúdiť ako nárok na ochranu
vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď vlastník stavby nemá žiadne

oprávnenie na umiestnenie stavby na cudzom pozemku.

15. Ďalej žalobca namietal nesprávny a zmätočný postup súdu prvej inštancie pred vydaním
napadnutého uznesenia. Ten spočíval podľa žalobcu v tom, že súd prvej inštancie na pojednávaní
dňa 24.5.2022 vyslovil v súlade s § 181 ods. 2 CSP predbežné právne posúdenie veci, v rámci

ktorého uviedol, že právoplatne rozhodnutie súdu vo veci pod sp. zn. 3C/20/2015 nevytvára prekážku
rozhodnutej veci pre toto konanie, a preto nie je dôvod na zastavenie tohto konania a že samotná žaloba
sa javí ako nedôvodná a je na zamietnutie. Po takomto konštatovaní predbežného právneho posúdenia
veci súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie, ktorým pojednávanie odročil za účelom prednesenia
záverečných rečí. Z takéhoto postupu súdu prvej inštancie bolo nepochybné, že konanie nebude pre

prekážku rozhodnutej veci zastavené a súd sa bude zaoberať žalobou po vecnej stránke. V súlade s tým
postupoval pri koncipovaní záverečnej reči, v ktorej sa už otázkou prekážky právoplatne rozhodnutej
veci nezaoberal, a zaoberal sa už len otázkami súvisiacimi s uplatneným nárokom vo veci samej.
Takéto nasledujúce pojednávanie, na ktorom došlo len k prednesu záverečných reči, sa uskutočnilo
dňa 25.8.2022, pričom súd prvej inštancie ani po otvorení tohto pojednávania neoznámil stranám sporu

žiadnu zmenu v predbežnom právnom posúdení veci, konštatovanom na predchádzajúcom pojednávaní
dňa 24.5.2022. Žalobca sa už preto otázkou namietanej prekážky právoplatne rozhodnutej veci vo svojej
záverečnej reči nezaoberal, žalovaný len zosumarizoval dovtedy uvádzané dôvody, pre ktoré navrhoval
konaniezastaviť.Takýtopostupsúduprvejinštanciejepodľažalobcuzmätočný,nekorektnýaodporujúci
článku 6 Základných princípov CSP, pričom ním došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

Pokiaľ by totiž súd prvej inštancie postupoval správne a bol by ešte pred konečným rozhodnutím vo veci
oznámil zmenu predbežného právneho posúdenia veci ohľadom otázky prekážky rozhodnutej veci, bol
by mu tak daný priestor, aby mohol na takéto zmenené predbežné právne posúdenie veci reagovať.

16. Napokon žalobca nesúhlasil aj s odôvodnením výroku II. o náhrade trov konania. V prípade

zastavenia konania nemožno hovoriť o plnom úspechu jednej strany sporu, o ktorom by bolo možné
hovoriť len v prípade meritórneho rozhodnutia o žalobe, ku ktorému však v tejto veci nedošlo, a v prípade
zastavenia konania nie je možné o náhrade trov konania rozhodovať podľa § 255 CSP, teda na základe
zásady úspechu vo veci. Je možné rozhodovať len podľa § 256 CSP, na základe zásady procesného
zavinenia strany sporu na zastavení konania. Preto aj v tejto časti je odôvodnenie napadnutého

uznesenia súdu prvej inštancie zmätočné a nesprávne, hoci v prípade správnosti rozhodnutia o
zastavení konania by takéto nesprávne odôvodnenie rozhodnutia o náhrade trov konania na jeho
výrokovú časť dopad podľa žalobcu nemalo.17. Na tomto základe žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie nové rozhodnutie.

18. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný.

19. Napadnuté uznesenie považoval za vecne správne a s odvolaním žalobcu nesúhlasil. Upozornil, že
v konaní pod sp. zn. 3C/20/2015 došlo k meritórnemu preskúmaniu eventuálneho petitu, takže rozsudok
súdu prvej inštancie, ako aj rozsudky odvolacieho a dovolacieho súdu sú rozsudkami meritórnymi, nie

procesnými. K tomuto záveru prišiel aj súd prvej inštancie a tento záver je podľa žalovaného správny.
Stotožnil sa preto s tým, že existuje pre toto konanie prekážka veci právoplatne rozhodnutej.

20. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nemohol aplikovať ani § 126 Občianskeho zákonníka, nakoľko
toto ustanovenie je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu §135c Občianskeho zákonníka.
Týmto by došlo k obídeniu § 135c Občianskeho zákonníka.

21. K tvrdenému procesnému pochybeniu súdu prvej inštancie žalovaný uviedol, že žalobca mal od
samého začiatku sporu k dispozícii jeho argumentáciu o prekážke veci právoplatne rozhodnutej, ktorú
zopakoval aj na pojednávaní a vo svojom záverečnom stanovisku a ktorou argumentoval aj súd prvej
inštancie. Žalobca dokonca túto námietku vyvracal, bol si jej teda vedomý. Nemožno preto povedať, že
žalobcove procesné práva boli predbežným právnym posúdením veci súdom prvej inštancie obmedzené

alebo ich výkon znemožnený.

22. K namietanému výroku o trovách konania žalovaný skonštatoval, že tento výrok je vecne správny,
ako to nakoniec medzi riadkami pripúšťa aj sám žalobca v odvolaní. Uviedol, že je zhodne toho názoru,
že ak súd nerozhodol v merite veci, ale zastavil konanie z dôvodu neodstrániteľnej prekážky konania,

trovy tohto konania procesne zavinil žalobca, ktorý je povinný tieto trovy nahradiť podľa § 256 CSP.
Posúdenie nároku na náhradu trov konania súdom prvej inštancie podľa § 255 CSP nemalo žiaden
dopad na vecnú správnosť tohto výroku, maximálne zostáva konštatovať, že mu správne náhrada trov
konania patrí podľa § 256 CSP.

23. Preto žalovaný žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov
odvolacieho konania.

24. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej

inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

25. Správne súd prvej inštancie zistil, že o nároku žalobcu na vyporiadanie neoprávnenej stavby
podľa § 135c Občianskeho zákonníka už bolo právoplatne rozhodnuté zamietnutím žaloby, a to
rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16.2.2017, sp. zn. XC/XX/XXXX, v spojení

s rozsudkami Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.5.2018, sp. zn. XCo/XXX/XXXX a Najvyššieho súdu
SR zo dňa 31.5.2021, sp. zn. 5 Cdo 231/2018. V tomto konaní sa prejudiciálne vyriešilo, že stavba nie
je neoprávnená. F. súd upozornil, že skutkové tvrdenie, že stavba nie je neoprávnená, bolo nesporným
skutkovým tvrdením podľa § 151 ods. 1 CSP, a preto z neho súd prvej inštancie a odvolací súd aj správne
vychádzali.

26. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia vedie v
každom štádiu konania bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom
konaní prejednaná tá istá vec, o ktorej už bolo prv právoplatne rozhodnuté. O tú istú vec ide vtedy, keď
v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka
rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.

27. Žalobca v odvolaní namietal, že v konaní pod sp. zn. 3C/20/2015 nebolo pozitívne zistené, že stavba
nie je neoprávnená, ale tento záver bol založený na nespornej skutočnosti podľa § 151 ods. 1 CSP.
Preto podľa žalobcu nemôže predstavovať rozhodnutie z konania pod sp. zn. 3C/20/2015 prekážku veci
právoplatne rozhodnutej.

28. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje. Podľa § 215 ods. 2 CSP sa skutkový stav
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. CSP neustanovuje, že skutkový stav rozhodnutia sa
zisťuje len dokazovaním, ale priamo definuje, že niektoré tvrdenia (typicky nesporné, teda nepopretéprotistranou, viď § 151 ods. 2 CSP; ďalej zhodné a dohodnuté tvrdenia, viď § 186 ods. 2 CSP)
sa nedokazujú a rovnako tak niektoré skutočnosti (viď § 186 CSP), a napriek tomu tvoria podklad
rozhodnutia.

29. Skutkový stav v konaní pod sp. zn. XC/XX/XXXX bol zistený postupom podľa CSP, a to ohľadom
tvrdenia,žestavbaniejeneoprávnená,nespornýmskutkovýmtvrdenímpodľa§151ods.1CSP.Žalobca
pritommalmožnosťtentonásledokzvrátiťadosiahnuťotejtootázkeriadnedokazovanie.Pretojeprávne
irelevantné, že v konaní pod sp. zn. 3C/20/2015 sa zistilo, že stavba nie je neoprávnená, nesporným

skutkovým tvrdením. Rovnako by bolo neopodstatnené tvrdiť, že dokazovanie ohľadom tejto skutočnosti
nebolo vykonané dostatočne.

30. Neobstojí podľa odvolacieho súdu ani odvolacia námietka, podľa ktorej žalobca v predošlom konaní
pod sp. zn. XC/XX/XXXX, ako aj v tomto konaní nemá možnosť preukazovať neexistenciu práva
družstevného užívania k príslušným pozemkom, keď v zmysle negatívnej dôkaznej teórie môžu byť

predmetom dokazovania len tie skutočnosti, ktoré sa stali, a nie negatívne skutočnosti, teda také, ktoré
sa nestali. Žalobca mal totiž preukazovať, že ide o neoprávnenú stavbu, nie že neexistovalo právo
družstevného užívania podľa zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách, teda mal
preukázať konkrétne skutočnosti, ktoré vylučujú existenciu družstevného užívania (napr. že stavba bola
postavená v čase, kedy neexistovala právna úprava družstevného užívania).

31. Vzhľadom na uvedené bolo správne konštatovanie, že rozhodnutie z konania pod sp. zn. XC/
XX/XXXX tvorí pre toto konanie prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Pritom trefne upozornil súd
prvej inštancie, že konanie podľa § 135c Občianskeho zákonníka o vyporiadaní neoprávnenej stavby
je konaním, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu, a súd nie je

viazaný návrhmi sporových strán, pričom ak sa jedná o neoprávnenú stavbu, tak súd nemôže žalobu
na jej vyporiadanie zamietnuť (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 5.10.2004, sp. zn. 22 E. XXXX/XXXX).
Preto ak sa znova žalobca domáha vyporiadania neoprávnenej stavby (lež iným spôsobom - vtedy
prikázaním, teraz odstránením), tak je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, lebo pre aplikáciu
§ 135c Občianskeho zákonníka je nutné prejudiciálne vyriešenie, či ide o neoprávnenú stavbu. Táto

skutočnosť bola už raz právoplatne vyriešená súdom v konaní pod sp. zn. XC/XX/XXXX. Preto súd
znova o tom istom konať nemôže.

32. Žalobca namietal ďalej to, že aj keby bolo preukázané, že v čase vzniku stavby patrilo družstvu právo
družstevného užívania, tak by to neznamenalo, že by malo trvať ďalšie umiestnenie stavby na pozemku

žalobcu aj po zániku inštitútu združených pozemkov, pričom súd prvej inštancie mal ochranu žalobcovi
poskytnúť prostredníctvom § 126 Občianskeho zákonníka.

33. Ani s týmto názorom žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje. Podstatné je, že žalobca sa domáha
odstránenia stavby prostredníctvom § 135c Občianskeho zákonníka, čo výslovne akcentoval aj v

podanej žalobe (priamo odkazujúc na toto ustanovenie). V tomto prípade ani niet pochýb o tom, že
ide o žalobu na odstránenie stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka, nakoľko je označená aj v
geometrickom pláne. V tejto súvislosti možno doplniť, že žaloba o odstránenie stavby je podľa judikatúry
presnáaurčitánielenvtedy,akjestavbaoznačenávpripojenomgeometrickompláne,aletiežvtedy,akje
identifikovaná iným spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosť o tom, o akú stavbu sa jedná (uznesenie

Najvyššieho súdu ČR zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XX E. XXXX/XXXX).

34. Zároveň je podstatné i to, že „ak ide o objekt, ktorý má povahu stavby ako veci v právnom slova
zmysle, a ide o tzv. neoprávnenú stavbu, postavenú na pozemku žalobcu, môže žalobca dosiahnuť svoj
cieľ žalobou na odstránenie stavby, a nie žalobou na vypratanie pozemku“ (rozsudok Najvyššieho súdu

ČR zo dňa 9.12.1999, sp. zn. 22 Cdo 456/98). Pritom „ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka je
špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka [...]. Zákonodarca už tým, že
vyňal režim neoprávnenej stavby z dosahu § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý by neoprávnené
zriadenie stavby na cudzom pozemku umožňoval riešiť len žalobou na odstránenie stavby, deklaroval
nevyhnutnosť prihliadnuť v odôvodnených prípadoch aj na oprávnené záujmy vlastníka neoprávnenej

stavby a tiež na všeobecný záujem na tom, aby právny vzťah medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
neoprávnenej stavby boli postavené na pevnom základe. V občianskom práva sa tradične uplatňuje
aj snaha o to, aby nákladné investície neboli zbytočne zmarené (v prípade neoprávnenej stavby,
pochopiteľne, za predpokladu, že vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu možno takýto postupspravodlivo požadovať)“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 6.12.2001, sp. zn. 22 E. XXXX/XXXX).
Aplikácia týchto záverov tak vylučuje správnosť odvolacej námietky žalobcu, nakoľko v tomto prípade
niet pochýb, že žalobca žiada odstránenie stavby v právnom zmysle slove (k čomu dospeli súdy v konaní

pod sp. zn. 3C/20/2015), čo je možné iba postupom podľa § 135c Občianskeho zákonníka.

35. Žalobca namietal aj nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie. Ten mal podľa žalobcu
spočívať v tom, že súd prvej inštancie na pojednávaní pri predbežnom právnom posúdení uviedol,
že konanie pre prekážku veci právoplatne rozhodnutej zastavené nebude, pojednávanie odročil a na

ďalšom pojednávaní, po záverečných rečiach, bez toho, aby prezentoval zmenu predbežného právneho
posúdenia, rozhodol o zastavení konania z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Tým podľa
žalobcu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a to najmä tým, že v záverečnej reči, resp.
po predbežnom právnom posúdení veci už neorientoval svoju argumentáciu k prekážke veci právoplatne
rozhodnutej.

36. Odvolací súd overil zo spisového materiálu a aj vypočutím zvukového záznamu z pojednávania,
či skutočne došlo k takto tvrdenému postupu súdu prvej inštancie a zistil, že je pravdou, že súd prvej
inštancie naozaj takto postupoval. Tento postup dôvodne žalobca namieta, a aj odvolací súd ho považuje
za nesprávny. Avšak je potrebné zároveň uviesť, že nie každý nesprávny procesný postup znemožňujúci
sporovej strane uskutočňovať jej patriace procesné práva odôvodňuje zrušenie napadnutého uznesenia,

ale len taký, ktorý vedie k porušeniu práva na spravodlivý proces, a zároveň ak tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom [viď § 389 ods. 1 písm. b) CSP]. Žalobca postupom
súdu prvej inštancie prišiel o možnosť prezentovať svoj postoj k prípadnému zastaveniu konania z
dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej. O túto možnosť však neprišiel žalobca v odvolacom
konaní, kde mohol svoju argumentáciu k prekážke veci právoplatne rozhodnutej plne rozvinúť, čo sa

napokon aj stalo. Tento nedostatok v postupe súdu prvej inštancie bol preto napraviteľný v odvolacom
konaní (inými slovami, žalobca mohol zvrátiť zastavenie konanie odvolaním, o čo sa i pokúsil).

37. Súčasne odvolací súd dodáva nad rámec uvedeného, že by nepovažoval postup v podobe zrušenia
pre uvedený nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie za hospodárny a rýchly (tieto atribúty

priamo vyžaduje čl. 17 Základných princípov CSP). Prioritne bolo potrebné vyriešiť otázku, či súd prvej
inštanciesprávnezastavilkonaniapreprekážkuveciprávoplatnerozhodnutej.Aprávepreto,žeodvolací
dospel k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení konania, nemalo by
žiadne racionálne opodstatnenie zrušenie napadnutého uznesenia z dôvodu nesprávneho procesného
postupu.

38. Napokon nie je opodstatnená ani námietka žalobcu ohľadom rozhodnutia o trovách konania (výrok II.
napadnutého uznesenia). Je síce pravdou, že súd prvej inštancie aplikoval § 255 ods. 1 CSP nesprávne,
nakoľko konanie bolo zastavené. Vtedy je potrebné aplikovať § 256 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie
však napokon o trovách konania rozhodol vecne správne, teda priznal nárok na náhradu trov konania

žalovanémuprotižalobcovivplnomrozsahu.Žalobcaprocesnezavinilzastaveniekonania,apretonárok
na náhradu trov konania patrí žalovanému. Správnosť tohto záveru akceptoval v odvolaní i samotný
žalobca.

39. Súd prvej inštancie preto podľa odvolacieho súdu správne dospel k záveru, že konanie je potrebné

z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci zastaviť (§ 230 CSP). Preto odvolací súd napadnuté
uznesenie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti

žalobcovi, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov bude rozhodovať súd prvej inštancie.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).