Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/128/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621010259
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1621010259.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov Mgr. Marcely
Kosovej a JUDr. Jána Goliana, PhD. v trestnej veci proti obžalovanej X. Q., stíhanej pre zločin
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/43/2021 zo dňa 29.06.2022, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 30.novembra 2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Malacky sp.
zn. 1T/43/2021 zo dňa 29.06.2022 vo výrokovej časti I., ktorou bola obžalovaná X. Q. oslobodená spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 07.06.2021 sp. zn. 1Pv/305/19.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky vo výrokovej časti I. bola obžalovaná X. Q. podľa
§ 285 písm. a) Tr. por. oslobodená spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa
07.06.2021 sp. zn. 1Pv/305/19/1106, ktorý je kládol za vinu spáchanie zločinu obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,
ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že

spolu s obvinenou F. X. v období od marca do októbra 2018 obe obvinené spoločne navštevovali
poškodeného J. O. v mieste jeho bydliska v E. č. XXX a pod rôznymi zámienkami, najmä však s
prísľubom vybavenia pôžičky menovaného presviedčali, aby išiel s nimi, pričom keď odmietol, tak ho
donútilinastúpiťdomotorovéhovozidla,ktorýmpráveprišli,následnehotaktominimálnedňa07.09.2018
zaviezli do pobočky Slovenskej Sporiteľne, a.s. v Malackách, na ulici Kláštorné nám. 1160/5, kde

podpísal dve žiadosti o úver, ktoré ním boli následne ešte v ten istý deň stornované, tiež do pobočky
Poštovej banky, a.s. v Malackách na Zámockej ulici 8, kde podal žiadosť o spotrebiteľský úver, ktorý
však nebol čerpaný, ďalej ho dňa 11.09.2018 proti jeho vôli vzali do pobočky Prvej Stavebnej Sporiteľne,
a.s. v Malackách na ulici Kláštorné nám. 66/4, kde podpísal Zmluvu o stavebnom sporení č. 4612760
2 01, do pobočky Poštovej banky v Malackách na Zámockej ulici 8, kde podpísal Zmluvu o osobnom
účte, do predajne Okay v OC Malavia v Malackách na ulici Pezinská, kde na základe inštrukcií obv.

X. uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX so Všeobecnou úverovou bankou, a.s.
(Quattro), čím bol takto pošk. J. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom E. XXX opakovane obmedzovaný
na osobnej slobode, bol nútený presúvať sa na rôzne miesta a zotrvať na určitom mieste proti svojej vôli,
pretože nebolo dokázané, že vo vzťahu k obžalovanej X. Q. sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná
stíhaná.

Proti tejto výrokovej časti I. rozsudku podal odvolanie prokurátor, ktoré písomne odôvodnil tak, že
súd nesprávne vyhodnotil dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým záverom a zároveň posúdil vecnesprávne v zmysle Trestného zákona, pričom s výrokom o oslobodení obžalovanej spod obžaloby
podľa § 285 písm. a) Tr. por. sa nemožno stotožniť. Prokurátor poukázal na znenie skutkovej podstaty
stíhaného zločinu obmedzovania osobnej slobody ako aj na to, že podstatou skutku uvedeného v

obžalobe je to, že obžalované osoby konali proti vôli poškodeného, čo postačí na naplnenie skutkovej
podstaty žalovaného prečinu aj bez toho, aby sa voči poškodenému dopustili vonkajšieho násilia.
Prokurátor považuje časť odôvodnenia napadnutého rozsudku za nelogickú, nakoľko okresný súd
konštatuje, že sa stíhaného skutku dopustila aj obžalovaná X. Q., teda, že skutok spáchali obe
obžalované, avšak následne uzná za vinnú len jednu z nich a druhú oslobodí spod obžaloby. Podľa

názoru prokurátora okresný súd bagatelizuje priznanie obžalovanej X. a nepripisuje mu žiadny význam.
Tá však bola vypočutá viackrát, pričom jej výpoveď korešponduje s tým, že sa skutok stal. Obžalovaná
X. dokázala dostatočne popísať účasť obžalovanej Q. na spáchanom skutku, túto dokázal opoznať aj
samotný obžalovaný. Sporným sa súdu javilo to, či obžalovaná X. naplnila znaky skutkovej podstaty
stíhaného zločinu, pričom ak bol súd negatívneho názoru, mal aplikovať ustanovenie § 285 písm. b)
Tr. por. Prokurátor v zmysle § 311 ods. 4 Tr. por. navrhol doplniť dokazovanie vyšetrením poškodeného

psychológom, ktorý by zodpovedal otázky, ako vníma a prežíva udalosti poškodený, aké sú jeho
schopnosti interpretovať tieto udalosti, prípadne aké sú reakcie na negatívne prejavy okolia a podobne.
Prokurátor nepovažuje za správne, ako súd hodnotil výpovede poškodeného a rozpory v nich, ktoré
hodnotil ako by išlo o bežného a zdravého jedinca. Súd vôbec nezohľadnil vo svojich hodnotiacich
úvahách aspekt psychickej zaostalosti poškodeného a jeho prípadnú neschopnosť správne si udalosti

zapamätať, popísať a interpretovať. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a zistil, že podané odvolanie prokurátora je dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie alebo nezruší rozsudok podľa § 316
ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v napadnutých
výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak vzniknú pochybnosti o

správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo
vykonať ďalšie dôkazy.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo
veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd konštatuje, že vadami napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. sú také
vady, ktorými trpí sám rozsudok (R III/1966). Tieto vady spôsobujú, že v odvolacom konaní nie je možné
buď vôbec preskúmať správnosť napadnutého rozsudku alebo, že by odvolací súd musel sám vytvárať
skutkovézisteniavrozsahupresahujúcomapelačnýrámecjehorozhodovaniaanahrádzalbytakvlastne

činnosť súdu prvého stupňa. Vadou rozsudku sú aj prípady, v ktorých je odôvodnenie rozsudku nejasné,
či nelogické alebo ak sú skutkové zistenia v rozpore a súd rozpory neodstránil (primerane R III/1966).

Krajský súd z predloženého spisového materiálu zistil, že v danej veci bola podaná obžaloba za
spáchanie vyššie citovaného skutku nielen na X. Q., ale aj na F. X.. Obidvom obžalovaným kládol

prokurátor za vinu spáchanie skutku uvedeného v bode 1 obžaloby, ktorý právne kvalifikoval ako
zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. spáchaný
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

Vo vzťahu k tomuto skutku obžalovaná F. X. na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie o vine, ktoré

bolonásledneokresnýmsúdomprijatéstým,žedokazovaniesavykonávalolenvovzťahukobžalovanej
X. Q., ktorá urobila vyhlásenie, že je nevinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Okresný
súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní rozhodol tak, že obžalovanú X. Q. oslobodil
zo spáchania skutku uvedeného v bode 1 obžaloby (napadnutý výrok I. rozsudku okresného súdu) aobžalovanú F. X. vo výrokovej časti II. uznal vinnou skutkovo aj právne v zmysle podanej obžaloby a
uložil jej podmienečný trest odňatia slobody. Vo vzťahu k obžalovanej F. X. nadobudla výroková časť II.
rozsudku okresného súdu právoplatnosť dňom 08.07.2022.

Z výrokovej časti II. rozsudku okresného súdu, ktorý sa týka už právoplatne odsúdenej F. X. teda vyplýva,
že skutok uvedený v bode 1 obžaloby (ktorý sa týka aj spoluobžalovanej X. Q.) sa nepochybne stal, má
znaky trestného činu a spáchala ho minimálne už právoplatne odsúdená F. X..

Vzhľadom k uvedenému považuje krajský súd za nesprávny postup okresného súdu, ktorý na jednej
strane dospel k záveru, že sa skutok uvedený v bode 1 obžaloby stal a je trestným činom (výroková
časť II. rozsudku) a na strane druhej dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je stíhaná obžalovaná X. Q., hoci tá je trestne stíhaná za totožný skutok uvedený v bode 1 obžaloby ako
bola trestne stíhaná už odsúdená F. X.. Výrokové časti I. a II. napadnutého rozsudku si teda vzájomne
odporujú, čo spôsobuje vadnosť rozsudku, pričom právoplatnou výrokovou časťou II. rozsudku už má

okresný súd vyriešenú otázku existencie skutku ako aj to, že ide o trestný čin a preto už vo vzťahu k
spoluobžalovanej X. Q. nemôže rozhodnúť postupom podľa § 285 písm. a) a ani písm. b) Tr. por. Ak
by bol okresný súd názoru, že prokurátor neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k obžalovanej X. Q.,
mohol by postupovať len podľa § 285 písm. c) Tr. por., t. j., že nebolo preukázané, že sa stíhaného
skutku dopustila aj obžalovaná X. Q.. Práve táto skutočnosť bola nosným kasačným dôvodom výrokovej

časti I. napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ide o ďalšie dôvody zrušenia výrokovej časti I. napadnutého rozsudku, tak krajský súd sa
stotožňujesodvolanímprokurátoravtom,žeodôvodnenievýrokovejčastiI.pôsobívniektorýchsmeroch
protirečivo a nezrozumiteľne. Okresný v odôvodnení (s. 10-11) najskôr cituje podstatné skutkové

okolnosti vychádzajúce z bodu 1 obžaloby so záverom, že je nepochybné, že sa ich dopustili obžalované
F. X. a X. Q., avšak následne toto svoje konštatovanie poprie tým, že je sporné, či obžalovaná Q.
poškodeného donútila nastúpiť do vozidla a proti jeho vôli ho brala do pobočiek finančných inštitúcií,
teda či je páchateľkou stíhaného zločinu obmedzovania osobnej slobody.

Táto časť odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa názoru krajského súdu skôr inklinuje k tomu, že
okresný súd pochyboval o tom, či obžalovaná X. Q. naplnila všetky znaky skutkovej podstaty stíhaného
zločinu, teda či sa dopustila trestného činu. Ak je to tak, tak potom je toto odôvodnenie úplne v rozpore
s výrokovou časťou I., v ktorej okresný súd uvádza, že nebolo preukázané, že sa skutok stal (či je to
tak však nie je jasné, nakoľko okresný súd v závere svojho odôvodnenia cituje judikatúru najvyššieho

súdu k zásade in dubio pro reo, čo by zase nasvedčovalo tomu, že buď spochybňuje skutkové okolnosti
prípadu alebo účasť obžalovanej X. Q. na ňom). V tomto smere krajský súd opätovne pripomína, že
okolnosť, či sa skutok uvedený v bode 1 obžaloby stal a či má znaky trestného činu už okresný súd
vyriešil výrokovou časťou II. napadnutého rozsudku, ktorá už nadobudla právoplatnosť. Ak teda zostalo
niečo sporné, tak to môže byť len to, či sa skutku uvedeného v bode 1 obžaloby dopustila aj obžalovaná

X. Q. (ak nie, tak prichádza do úvahy postup podľa § 285 písm. c) Tr. por.) a ak áno potom to, či je
spolupáchateľom tohto trestného činu s odsúdenou F. X., respektíve, či jej konanie vykazuje len znaky
napríklad účastníctva vo forme pomoci a podobne.

Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, tak podľa názoru krajského súdu postupoval okresný súd

nesprávne, keď vyhovel návrhu prokurátora na čítanie výpovedí poškodeného J. O. z prípravného
konania a to bez toho, aby poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal. Krajský súd je názoru, že ak
to bude možné, tak je nevyhnutné, aby poškodený vypovedal osobne na hlavnom pojednávaní. V tomto
smere odvolací súd zdôrazňuje, že skutok uvedený v bode 1 obžaloby je vystavaný takmer výlučne na
výpovedi poškodeného a preto je nevyhnutné, aby poškodený vypovedal na hlavnom pojednávaní, t.

j. aby mal prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena možnosť ho na hlavnom pojednávaní vypočuť
a aby mala obhajoba možnosť klásť poškodenému otázky. Pre krajský súd je pomerne prekvapivé, že
prokurátor navrhol výpoveď tohto pre obžalobu kľúčového svedka na hlavnom pojednávaní len prečítať.
To platí o to viac, keď sám prokurátor v priebehu prípravného konania vyslovil možné pochybnosti
o vierohodnosti výpovede poškodeného (č. l. 193), keď zo spisového materiálu má vyplývať možná

mentálna zaostalosť poškodeného a keď prokurátor v podanom odvolaní vytýka súdu, že hodnotil
výpoveď poškodeného akoby išlo o bežného zdravého jedinca, napriek tomu, že súdu nepredložil žiadny
objektívny dôkaz (napríklad lekársky nález), že by o bežného zdravého jedinca ísť nemalo.Pokiaľ prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena žiada uznať vinu zo spáchania skutku hlavne
na základe výpovede poškodeného, ktorého považuje za psychicky zaostalého, tak by malo byť
povinnosťou prokurátora, aby predložil o tejto zaostalosti poškodeného aj dôkazy. Ak teda prokurátor

navrhuje v podanom odvolaní, že by súd mal doplniť dokazovanie vyšetrením poškodeného znalcom
psychológom, tak je to práve prokurátor a nie súd, ktorý by mal takýto znalecký posudok zabezpečiť.
Prokurátor je stranou v konaní pred súdom a rovnako ako obžalovaný môže v konaní pred súdom
predložiť znalecký posudok na jeho vykonanie na hlavnom pojednávaní a nepotrebuje k tomu žiadne
úkony súdu (nebolo by to prvýkrát, čo by prokurátor v konaní pred súdom predložil znalecký posudok,

ktorý si dal vypracovať). V tomto smere poukazuje odvolací súd aj na ustanovenie § 234 ods. 4 Tr. por.
podľa ktorého po podaní obžaloby môže prokurátor uložiť policajtovi zabezpečiť dôkaz, ktorý potrebuje
vykonať v konaní pred súdom.

Všetky tieto okolnosti nasvedčujú tomu, že je nevyhnutné vypočuť poškodeného na hlavnom
pojednávaní k všetkým podstatným skutkovým okolnostiam; čo je úlohou prokurátora ako nositeľa

dôkazného bremena. K uvedenému odvolací súd dodáva, že v prípade ak ide o svedka, ktorého výpoveď
má rozhodujúci význam pre posúdenie stíhaných skutkových okolností, je možné výpoveď takéhoto
svedka z prípravného konania prečítať na hlavnom pojednávaní iba za predpokladu naznačeného v
ustanovení § 263 ods. 3 Tr. por. (t. j., že svedok zomrel, je na neznámom mieste, odoprel vypovedať
a podobne). Ak tieto okolnosti nie sú dané, potom by mal súd trvať na tom, že chce takéto svedka

vidieť osobne v pojednávacej miestnosti a chce mať možnosť pozorovať jeho výpoveď. Túto možnosť
súdu vstúpiť do návrhového oprávnenia prokurátora možno vyvodiť z ustanovenia § 263 ods. 1 Tr. por.,
kde je ako jedna z podmienok čítania výpovedí svedka z prípravného konania na hlavnom pojednávaní
uvedené aj to, že „súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný“.

V ďalšom priebehu trestného konania bude preto potrebné, aby sa súd prvého stupňa opätovne
zaoberal skutkom uvedeným v bode 1 obžaloby vo vzťahu k obžalovanej X. Q. a aby na hlavnom
pojednávaní doplnil dokazovanie a to minimálne výsluchom poškodeného, ak to bude možné, ďalej, aby
poskytol prokurátorovi lehotu na vypracovanie znaleckého posudku, ktorým navrhol doplniť dokazovanie
v podanom odvolaní a na jeho následné predloženiu súdu a obžalovanej a aby následne v rozhodnutí

svoje úvahy, či závery o skutkovom stave, vykonaných dôkazoch, či právnej kvalifikácii skutku vyložil v
odôvodnení presvedčivým (preskúmateľným) spôsobom.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.