Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/112/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117221271
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3117221271.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
J., O. XX, XXXX Z., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Trenčín, ul. Pred poľom 1652 proti žalovanej: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., ul. V. XXX/X, zastúpená
Advokátskou kanceláriou A K J K s.r.o., so sídlom Trenčín, K dolnej stanici 7282/20A, o odstránenie
stavieb, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. marca 2019 č.k.
17C/63/2017-204, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu proti výrokom I. a II. o d m i e t a .

II. V zostávajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
III. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd nepripustil späťvzatie žaloby. Výrokom II. návrh žalobcu na
prerušenie konania zamietol. Výrokom III. žalobu zamietol. Výrokom IV. žalovanej priznal proti žalobcovi
náhradu trov konania v plnom rozsahu. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by rozhodol, že žalovaná je povinná odstrániť na vlastné náklady
stavby stojace na pozemku KN-C s parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2 a
na pozemku KN-C s parc. č. XXX/X -zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, evidovaných v

katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. K., do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom sporných pozemkov, pričom žalovaná užíva jeho
pozemky spôsobom umiestnenia dočasných stavieb - Q. č. X a č. X na týchto pozemkoch pre výkon
jej podnikateľskej činnosti. Z podkladov a informácií poskytnutých mu stavebným úradom žalobca zistil,
že stavby boli povolené ako dočasné stavby s povoleným časom užívania, ktorý už uplynul a teda
uplynutím doby ich povolenia sa stali stavby nepovolenými stavbami. Žalovaná preto užíva pozemky
vo vlastníctve žalobcu neoprávnene, bez právneho titulu, ktorý by ju oprávňoval k ich užívaniu, preto

sa domáhal odstránenia stavieb s poukazom na ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a súčasne
aj na ust. § 135c Občianskeho zákonníka. V priebehu konania žalobca zobral žalobu v celom rozsahu
späť. Súd prvej inštancie späťvzatie žaloby nepripustil z dôvodu, že žalovaná so späťvzatím žaloby
nesúhlasila, pričom súd konštatoval, že nesúhlas žalovanej sa zakladá na vážnych dôvodoch. Uviedol,
že späťvzatie žaloby je podľa názoru súdu len snahou žalobcu predísť vydaniu súdneho rozhodnutia,
ktoré očakáva, že bude v jeho neprospech. Tento predpoklad súdu vyplýva z procesných úkonov,
ktoré po predbežnom právnom posúdení súdom na pojednávaní urobil právny zástupca, ktorý podal

o.i. návrh na prerušenie tohto konania, ako aj nespôsobilý návrh na vstup intervenienta do konania.
Aj predkladanie dôkazov právnym zástupcom žalobcu a jeho následná argumentácia na pojednávaní
boli zmätočné, odvíjajúce sa od súdneho posúdenia nim predložených listín; je tak zjavná snaha
žalobcu o nejudikovanie právneho stavu medzi sporovými stranami, pričom tento stav je už približnejeden rok poznačený svojpomocným konaním žalobcu, ktorý približne pred rokom fakticky znemožnil
žalovanejužívaniepredmetnýchpozemkovastánkovžalobcu,pričomvprípade,akbysúdvtomtospore
nerozhodol, stav právnej neistoty by naďalej pretrvával, čo by pre žalovanú znamenalo ďalší vznik škody

na jej majetku. Taktiež nie je vylúčené, že by žalobca mohol podať v tejto veci opäť novú žalobu, čím by
sa stav právnej neistoty medzi sporovými stranami ďalej predlžoval. Poukázal tiež na článok 5 CSP, ktorý
predpokladá, že súd nemusí vždy akceptovať procesný úkon sporovej strany, ak ide o zjavné zneužitie
práva na takýto procesný úkon. Súd zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania. Konštatoval, že aj
tento návrh žalobcu je dôkazom o celkovej zmätočnosti v tvrdeniach žalobcu. Podľa návrhu žalobcu na

prerušenie konania, na Okresnom súde Trenčín prebieha konanie o určenie vlastníctva k predmetným
pozemkom pod stavbami, v ktorom je žalobcom obchodná spoločnosť REALITY NÁJOMNE DOMY,
a.s. a žalovaným je F. L., teda žalobca v tomto konaní. Zároveň je žalobca predsedom predstavenstva
v obchodnej spoločnosti REALITY NÁJOMNE DOMY, a.s. Teda žalobca fakticky inou žalobou sám
spochybňuje svoju aktívnu legitimáciu v tomto smere, pričom v uvedenom konaní má vystupovať v
pozícii predsedu predstavenstva žalobcu a zároveň v pozícii žalovaného. Rovnaký právny zástupca

zastupuje svojich klientov zároveň v konaní, kde tvrdí, že žalobca je vlastníkom pozemku pod stavbami
a v inom konaní zastupuje právnickú osobu, ktorá tvrdí, že jeho klient F. L. nie je vlastníkom pozemku.
Za takéhoto stavu, uviedol súd, vyplýva dôvod na aplikáciu článku 5 Základných princípov CSP, pretože
procesné úkony žalobcu celkom zjavne slúžia na zneužitie práva a tieto procesné úkony (robené tou
istou osobou jednak priamo a jednak nepriamo ako štatutárny orgán) si vzájomne odporujú. K veci

samejuviedol,žežalobužalobcubolopotrebnézamietnuť.Poukázalnajskôrnazjavnúnekonzistentnosť
žalobcu v jeho vyjadreniach, jednak v žalobe, jednak v následných vyjadreniach, ako aj v postupe
žalobcu v priebehu konania, z ktorých vyplýva, že žalobca si v konaní riadne nesplnil svoju primárnu
procesnú povinnosť ustanovenú v § 132 ods. 1 CSP, a to už v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností a označiť dôkazy na ich preukázanie. Podľa názoru súdu tak ide o príklad

zjavnej zmätočnosti žaloby, čo je znakom jej nedôvodnosti. Napriek uvedenému vykonal súd prvej
inštancie dokazovanie vo veci samej. Citoval ustanovenie § 126 ods. 1, § 135c ods. 1 až 3, § 51 a
§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha odstránenia
stavieb (stánkov), ktoré patria žalovanej a ktoré podľa neho stoja na jeho pozemku neoprávnene,
pričom právne posúdenie skutkového stavu žalobca ponechal na súde, avšak odvolal sa na ochranu

svojho vlastníckeho práva podľa § 135c Občianskeho zákonníka a prípadne § 226 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalobe podľa § 135c Občianskeho zákonníka súd nemohol vyhovieť, nakoľko zo zisteného
skutkového stavu mal za preukázané, že stavby boli postavené vlastníkom pozemku pod nimi, a to
obchodnou spoločnosťou PEEP spol. s r.o., pričom, pokiaľ bola stavba postavená vlastníkom pozemku,
tak aj v prípade, že sa právne osudy stavby a pozemku neskôr rozišli, nemôže sa vlastník pozemku

domáhať odstránenia tejto stavby, a to ani proti právnemu nástupcovi stavebníka, ktorý záver dopadá
na skutkový a právny stav aj v tomto konaní. Preto žaloba na základe § 135c Občianskeho zákonníka
neobstojí. Následne sa zaoberal dôvodnosťou žaloby aj podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a dospel k záveru, že žalovaná má právny titul k užívaniu sporných pozemkov, keď z predložených
listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaná minimálne už od 27.01.2003 mala uzatvorenú zmluvu, ktorej

zmluvným partnerom bola právnická osoba, za ktorú konal žalobca, ktorá ju oprávňuje užívať predmetné
pozemky , a to v súčasnosti až do 31.12.2025. Pokiaľ ide o namietanú platnosť poslednej dohody o
užívaní z 27.06.2014, súd vyhodnotil túto dohodu ako platnú. K tvrdeniu žalobcu, že nájomný vzťah
neexistoval a zároveň neskôr predložil súdu Zmluvu o podnájme zo dňa 01.06.2014 (ktorú podpísal za
obe zmluvné strany žalobca ako ich štatutárny orgán a kde sa konštatuje, že nájomca je nájomcom

aj predmetných pozemkov na základe zmluvy o nájme), v zmysle ktorej bola Zmluva o podnájme
uzatvorená na dobu určitú od 01.06.2014 do 01.06.2018 súd uviedol, že žalobca nemohol pri podaní
žaloby túto skutočnosť vôbec brať do úvahy, keď žaloba bola podaná dňa 18.12.2017 a z tohto dôvodu
bybolapodanápredčasne.Prispletiprávnychúkonov,ktorérobilžalobcaakoštatutárnyorgánviacerých
obchodných spoločností, súd vyhodnotil tento dôkaz ako nedostatočný a irelevantný pre daný spor,

pričomnaviacprávnyzástupcažalobcutentodôkazsúdupredložilažpopredbežnomprávnomposúdení
súdu. Súd uviedol, že má pochybnosti o hodnovernosti tohto dôkazu, pretože táto zmluva je podpísaná
žalobcom konajúcim za nájomcu aj podnájomcu, podpisy sa nachádzajú na jednej strane a ak ju
vyhodnotil v spojení s dohodou o užívaní zo dňa 27.06.2014, ktorú predložila žalovaná, tak je zrejmý
rozpor skutočností z nich vyplývajúcich, keď podľa podnájomnej zmluvy mal podnájomca dohodnutý

podnájom na dobu do 01.06.2018, pričom v dohode o užívaní prehlasuje, že je oprávnený prenechať
predmet nájmu do podnájmu tretím osobám. K žalobcom predloženému odstúpeniu od dohody o užívaní
súd uviedol, že akceptoval obranu žalovanej, že nebol naplnený dôvod na odstúpenie od dohody o
užívaní, ktorým malo byť to, že žalovaná porušila bod 5.16 tejto dohody, pretože prenechala predmetužívania do užívania tretej osobe, keď z uvedeného bodu vyplýva, že medzi zmluvnými stranami bolo
dohodnuté, že užívateľ nie je oprávnený prenechať predmet užívania (pozemky parc. č. 201/7 a 201/8)
alebo jeho časti do užívania ďalšej právnickej či fyzickej osoby. Konštatoval, že na základe tohto

dojednania nebolo možné odstúpiť od dohody po užívaní, a to jednak z dôvodu, že nebolo dohodnuté
právo na odstúpenie od dohody, pričom zákon s porušením takejto zmluvnej povinnosti nespája právo na
odstúpenie od zmluvy a jednak nedošlo ani k porušeniu tejto povinnosti, pretože žalovaná neprenechala
do užívania tretej osobe predmetné pozemky (predmet užívania), ale svoje vlastné stavby (stánky). Teda
zánikužívaciehoprávažalovanejkpredmetnýmpozemkomžalobcanepreukázal.Zuvedenýchdôvodov

súd žalobu žalobcu vo veci samej zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku, v celom rozsahu, podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca,
ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na nové konanie. K nepripusteniu späťvzatia žaloby uviedol, že odôvodnenie súdu v tejto časti je
nedostatočné a nepresvedčivé, z odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, akými vlastnými

úvahami a myšlienkovými postupmi bol prvoinštančný súd vedený pri prijatí úsudku o existencii vážnych
dôvodov žalovanej pre nezastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby. V tejto súvislosti poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 06.03.2019, pričom vyslovil názor, že prvoinštančný
súd o neprípustnosti späťvzatia žaloby rozhodoval na podklade obdobných až slabších argumentov, než
sú argumenty komparatívne uvádzané v citovanom konaní, pričom obava, že by žalobca mohol podať v

tejto veci opäť novú žalobu na súd, nie je tak vážny dôvod, ktorý by mal prevážiť žalobcove dispozičné
oprávnenie nakladať s konaním. Ani ďalší súdom deklarovaný dôvod nemožno považovať za vážny a
dokonca túto úvahu ani za správnu, a to, že ak by súd v tomto spore nerozhodol, stav právnej neistoty by
naďalej pretrvával, čo by pre žalovanú znamenalo ďalší vznik škody na jej majetku, pretože predmetné
konanie bolo iniciované na základe tzv. žaloby o vypratanie, na základe ktorej sa mala z pozemkov

žalobcu odstrániť stavba žalovanej, ktorá nemá oprávnenie na jej umiestnenie na týchto pozemkoch a
taktiež stratila povolenie na jej užívanie v zmysle verejnoprávnych predpisov, takže zamietnutím tohto
druhu žaloby sa nemohol vyriešiť právny stav s ohľadom na žalovanú, ktorej má vznikať škoda z dôvodu
ušlého zisku. K zamietnutiu návrhu na prerušenie konania uviedol, že v tejto časti odôvodnenie súdu
prvej inštancie je arbitrárne a nedostatočné, pričom žalobca je presvedčený, že domnienky konajúceho

súdu o zneužívaní práva a zmätočnosti úkonov žalobcu pramenia výlučne z toho, že súd posudzuje
tvrdenia predkladané žalobcom a hodnotí jeho úkony len povrchovo, pričom je nespravodlivé, aby
súd v predmetnom súdnom konaní sankcionoval žalobcu za to, že tu paralelne prebieha aj spor o
určenie vlastníckeho práva, ktorý iný subjekt inicioval voči žalobcovi za účelom odstránenia právnej
neistoty a ktorý nebol súdmi rozhodnutý za viac ako 5 rokov. Uviedol, že je zrejmé, že výsledok konania

vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12C/149/2013 je spôsobilý ovplyvniť aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu v predmetnom konaní a preto bolo v súlade s procesnou diligenciou žalobcu, aby
podal návrh na prerušenie konania s odkazom na konanie vedené pod sp. zn. 17C/63/2017, a to práve
z dôvodu, že je spochybnená sporná otázka vlastníckeho práva k pozemkom, na ktorom sú postavené
stavby vo vlastníctve žalovanej, preto nie je vylúčené, že konanie vedené na návrh žalobcu, ktorému

nesvedčí vlastnícke právo k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve žalovanej. K zamietnutiu žaloby
vo veci samej uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie na viacerých miestach napadnutého rozhodnutia
poukazuje na údajnú zmätočnosť, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, má za to,
že žalobca náležite odôvodňoval každý svoj úkon, v žalobnom návrhu substancoval všetky svoje
skutkové tvrdenia potrebné pre individualizovanie jeho nároku, pričom pokiaľ bol súd toho názoru,

že žaloba je neúplná, nezrozumiteľná alebo zmätočná, mal možnosť vyzvať žalobcu na jej opravu,
či doplnenie pod následkom zastavenia konania, čo však súd neurobil. Ďalej opätovne poukázal
na svoje tvrdenia uvádzané už v priebehu konania, a to že podnájomný vzťah, v zmysle ktorého
žalovaná užívala pozemky vo vlastníctve žalobcu, bol založený dohodou o užívaní z 27.06.2014, ktorú
uzatvorila žalovaná ako užívateľka s obchodnou spoločnosť Reality - nájemní 1 CZ s.r.o. organizačná

zložka SK, organizačná zložka podniku Reality - nájemní CZ s.r.o. ako poskytovateľom, pričom došlo
k zániku tohto podpodnájomného vzťahu z dôvodu odstúpenia realizovaného právnym nástupcom
strany poskytovateľa. Z dôvodu právnej opatrnosti pred súdom prvej inštancie poukázal aj na ďalšie
skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť zánik užívacieho práva právneho vzťahu žalovanej k pozemkom
žalobcu, a to na zánik podnájomného vzťahu založeného Zmluvou o podnájme z 01.06.2014, od ktorého

záviselaajexistenciapodpodnájomnéhovzťahužalovanej,keďžezdieľalaprávnyosudprávnehovzťahu
z uvedenej zmluvy o podnájme z 01.06.2014. Súd tak nemal vôbec za osvedčené a preukázané, že
nájomný vzťah a podnájomný vzťah existoval v čase rozhodovania súdu, preto odôvodnenie súdu je
arbitrálne, svojvoľné a nepreskúmateľné.3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na ust. § 146 ods. 1 v spojení s §
355 ods. 2 a § 357 CSP, v zmysle ktorých odvolanie proti výrokom I. a II. rozsudku nie je prípustné,

čo potvrdzuje aj poučenie dané súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti poukázala aj na uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 04.12.2008 sp. zn. 1Obo/15/2018. Okrem uvedených námietok sa aj vecne
vyjadrila k dôvodom nepripustenia späťvzatia žaloby, keď bola toho názoru, že so späťvzatím žaloby
nesúhlasila zo závažných dôvodov, keď žalobca jej fakticky znemožnil užívanie predajných stánkov
tým, že na pozemky umiestnil zátarasy a poškodil inžinierske siete tvoriace príslušenstvo predajných

stánkov, čím utrpela žalovaná škodu a je preto pre ňu dôležité, aby súd v súdnom konaní o podanej
žalobe meritórne rozhodol. K zamietnutiu návrhu na prerušenie konania pripomenula, že predsedom
predstavenstva spoločnosti REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s. je žalobca, teda je zjavné, že v spore pod
sp. zn. 12C/149/2013 ide o situáciu, kedy žalobca prostredníctvom spoločnosti REALITY-NÁJOMNÉ
DOMY, a.s., v ktorej vystupuje v pozícii predsedu predstavenstva žaluje sám seba, čím spochybňuje
sám svoju aktívnu vecnú legitimáciu v danom konaní. Takéto vedenie sporového konania zo strany

žalobcu predstavuje len zjavné zneužitie práva a odôvodňuje aplikáciu článku 5 CSP. K veci samej
trvala na svojich tvrdeniach uvedených v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom sa plne stotožnila
s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. Opätovne poukázala na to, že z ust. § 135c ods. 1
Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre posúdenie toho, či stavba bola na cudzom pozemku zriadená
bez toho, aby mal na to stavebník oprávnenie, je rozhodujúci časový okamih, kedy došlo k vybudovaniu

stavby. Zdôraznila, že je vlastníčkou stavieb - predajných stánkov, avšak tieto predajné stánky na
pozemkoch nezriadila, pričom taktiež v súčasnosti disponuje titulom, ktorý ju oprávňuje k užívaniu
pozemkov, na ktorých predajné stánky stoja. V danom prípade k zriadeniu stavieb na pozemkoch
došlo zo strany ich vlastníka, a to obchodnej spoločnosti PEEP spol. s r.o., čoho dôkazom je Kúpna
zmluva zo dňa 12.06.1993, na základe ktorej predala spoločnosť PEEP predajné stánky právnemu

predchodcovi žalovanej K. F., pričom v zmysle článku V. kúpnej zmluvy prenechala uvedená spoločnosť
právnemu predchodcovi žalovanej do bezplatného užívania i pozemky, na ktorých predajné stánky stoja.
Pri podpise kúpnej zmluvy zároveň odovzdala spoločnosť PEEP právnemu predchodcovi žalovanej
kolaudačné rozhodnutie zo dňa 18.06.1993, ktoré preukazuje, že predajné stánky nie sú čiernymi
stavbami. Z uvedených okolností tak jasne vyplýva, že predajné stánky boli na pozemkoch zriadené

ich vlastníkom v súlade s § 123 Občianskeho zákonníka, ktorý bol oprávnený k ich zriadeniu a preto
tieto nemožno považovať za neoprávnené. Až potom, ako došlo k zriadeniu stavieb - predajných boxov,
predal ich PEEP právnemu predchodcovi žalovanej, pričom mu umožnil, aby pozemky naďalej užíval. Je
pritom nepochybné, že v čase, keď žalobca nadobudol vlastnícke právo k pozemkom bol oboznámený z
ich faktických stavom ako aj právnym stavom, a preto si bol vedomý, že sú na nich vybudované predajné

stánky. Ďalej boli pozemky užívané na základe dohôd o užívaní, pričom zopakovala názor, že zánik
podpodnájomného vzťahu k pozemkom, na ktorých stoja predajné stánky, nenastal.
4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a zistil, že odvolanie žalobcu proti
výrokom I. a II. je potrebné ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť a v zostávajúcej časti
je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny, aj keď

z iných dôvodov, potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa
ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

5. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

6. Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 355 až § 357 upravuje prípustnosť odvolania pri
jednotlivých formách súdneho rozhodnutia, ktorá je upravená rozdielne. Na rozdiel od predchádzajúcej
právnej úpravy bola zmenená koncepcia prípustnosti odvolania proti uzneseniu, keď proti tejto forme
súdneho rozhodnutia vo svojej podstate odvolanie prípustné nie je. Pripúšťa sa len v tých prípadoch,

ktoré sú v zákone taxatívne vypočítané; doslovný výklad § 357 CSP vedie k záveru, že proti inému
uzneseniu, ako uvedenému v ust. § 357 odvolanie prípustné nie je.

7. Z citovaného ust. § 357 CSP vyplýva, že odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutie žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1,f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,

i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,

n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

8. Z citovaného ust. § 357 je tak zrejmé, že proti uzneseniu, ktorým súd nepripustil späťvzatie žaloby,
odvolanie nie je prípustné.

9. Z ust. § 357 písm. n) CSP tiež vyplýva, že odvolanie je prípustné proti uzneseniu, ktorým súd rozhodne
o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP. Zo znenia citovaného ustanovenia § 357
písm. n) CSP tak a contrario vyplýva, že proti uzneseniu o neprerušení konania, odvolanie prípustné nie
je. Rovnaký názor zaujal aj NS SR v rozhodnutí 1Obo/15/2018 z 04.12.2018.

10. Odvolací súd z uvedených dôvodov žalobcom podané odvolanie proti výrokom I. a II. rozsudku
podľa § 386 písm. c) CSP odmietol ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je
odvolanie prípustné. Z uvedených dôvodov sa nezaoberal vecnou správnosťou odvolaním napadnutých
výrokov, ani samotnými dôvodmi odvolania.

11. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nie je vo veci
aktívne vecne legitimovaný.

12. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo

205/2009).

13. V preskúmavanej veci odvolací súd z úradnej činnosti zistil, že konanie, na ktoré poukazoval žalobca
vo svojom návrhu na prerušenie konania, vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12C/149/2013,
už bolo právoplatne skončené. V uvedenom konaní sa žalobca REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a.s., so

sídlom Bratislava - mestská časť Rača, Potočná 21/A, IČO 36 347 507 domáhal proti žalovanému F. L.
určenia vlastníckeho práva, pričom v danom spore bol žalobca úspešný a súd prvej inštancie rozsudkom
zo dňa 24. júna 2019 č.k. 12C/149/2013-414, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.08.2019 rozhodol,
že vlastníkom nehnuteľností, okrem iných aj pozemku KN-C parcela č. XXX/X. - zastavané plochy a
nádvoriaovýmere15m2apozemkuKN-Cparcelač.XXX/X-zastavanéplochyanádvoriasvýmerou15

m2, evidovaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor vtedy
na LV č. XXXX pre k.ú. K. (v súčasnosti zapísané na LV č. XXXXX pre k.ú. K.), je spoločnosť REALITY-
NÁJOMNÉ DOMY, a.s. Je tak nepochybné, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu už žalobca F. L.
nebol vlastníkom pozemkov, z ktorých sa domáha odstránenia stavieb vo vlastníctve žalovanej, preto
nemá vo veci aktívnu vecnú legitimáciu.

14. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu musí vždy viesť k zamietnutiu žaloby. Preto
odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu
zamietol a v závislom výroku o trovách konania, podľa § 187 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
Odvolací súd pritom nevidel potrebu osobitne poučovať sporové strany podľa § 382 CSP o nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, nakoľko touto skutočnosťou sa bránil žalobca už v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie (z tohto dôvodu aj požiadal o prerušenie konania), a žalovaná sa
k nej vyjadrovala jednak v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ako aj vo svojom odvolaní. Zdôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pre ktorú bolo nutné žalobu žalobcu zamietnuť,
odvolací súd nepreskúmaval správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie z vecnej stránky.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).