Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/115/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010004
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6719010004.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov
Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, na verejnom zasadnutí dňa 21. decembra 2022
v trestnej veci obžalovaného K. I. za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 30.05.2022, sp. zn. 5T/1/2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. I. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný K. I. uznaný za vinného zo zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. v spojení s § 138
písm. b) Tr. zák. a § 127 ods. 4, ods. 5 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

včasovomobdobínajneskôrodroku2016aždoneskorýchvečernýchhodíndňa 14.júla2018K.I.ako
osoba žijúca v spoločnej domácnosti spolu so svojou biologickou matkou K. I., nar. XX. XX. XXXX, v obci
A. v rodinnom dome č.p. XX, okres U., v stave po predchádzajúcej konzumácii alkoholických nápojov
predovšetkým v priestoroch ich spoločného obydlia a jemu blízko priľahlých sa voči svojej matke K. I.
s rôznymi časovými intervalmi opakovania, s rôznou intenzitou konania a rôznym spôsobom dopúšťal
hrubého, bezohľadného a agresívneho správania sa a zaobchádzania, vyúsťujúceho z jej prvotného

verbálneho vulgárneho osočovania a napádania (výrazmi že je kurva, suka, kurva mať), do vyhrážania
sa jej osobe (ublížením na zdraví, zbavením sa, odrezaním hlavy, zabitím) ako aj tým, že ak ho udá
tak ona pôjde do basy, postupne prechádzajúceho až do jej fyzického napádania a útočenia voči jej
telesnej integrite
(údermi a bitím päsťami rúk do oblasti tváre, hlavy, chrbta a celého tela, kopaním, sácaním, strkaním,
ťahaním za vlasy) a spôsobovania jej tak stavu fyzickej bolesti, psychických útrap a traumatického

prežívania jeho agresie a útokov voči jej osobe, pričom takto konal až do času jeho zadržania policajnou
hliadkou OO PZ U. a takto konal aj v presne nezistený čas koncom mesiaca jún 2018 až začiatkom
mesiaca júl 2018, kedy zaťal sekerou do dverí izby v rodinnom dome, v ktorej býva, spáva a v tom
čase sedela matka K. I., po otvorení dverí vošiel do vnútra izby a tu jej vulgárne nadával že je kurva
mať, vyhrážal sa jej, že sa jej zbaví a viackrát ju päsťou ruky udrel do oblasti tváre, v mesiaci júl
2018, pravdepodobne dňa 6. júla 2018, kedy matku K. I. udrel päsťou ruky do oblasti tváre, chytil

a hodil ju na posteľ, kde ju opakovane udieral päsťami do tváre, kopol do rebier, obúchal jej hlavu
o stenu, a keď chcela z domu pred ním ujsť, tak uzamkol vchodové dvere na dome aby neodišla a
neprivolala pomoc, v čase od 13. júla 2018 až do neskorých nočných hodín dňa 14. júla 2018, kedy
bol v stave najmenej 0,76 mg/L alkoholu v dychu, kedy opakovane matke K. I. vulgárne nadával a
útočil na ňu, že je suka, že jej hlavu odreže a vyhrážal sa jej, že ak ho udá, tak ona pôjde do basy,
čím spôsoboval svojej matke poškodenej K. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. č. XX osobné príkorie,

traumu, opakované obavy o život a zdravie, so vznikom zmiešanej úzkostne - depresívnej poruchy,
rôzne drobné a povrchové poranenia, modriny a odreniny v oblasti hlavy, tváre a na tele, ktoré bolipriebežne ošetrované len samotnou poškodenou bez vyhľadania odbornej lekárskej pomoci jej osobou
a fyzickými útokmi vykonanými v mesiaci júl 2018 jej spôsobil zranenie už aj lekársky ošetrené a to
zlomeninu 8. rebra vpravo s minimálnym posunom úlomkov a viacnásobné pomliaždenie hlavy a tváre s

dobou liečenia 4 týždne a práceneschopnosťou v trvaní 4 až 5 týždňov, ktoré konanie K. I. horeuvedené
jeho biologická matka poškodená K. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX subjektívne pociťovala ako
psychické a fyzické utrpenie a hrubé príkorie, s diagnostikovaným rozvinutím syndrómu týranej ženy.
Za to mu bol podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 46 Tr. zák. uložený trest
odňatia slobody vo výmere 7 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné opatrenie - ochranné
protialkoholické liečenie.
Podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. sa ochranné protialkoholické liečenie vykoná ústavnou formou.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré stručne

odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
01.06.2022, a to proti výrokom o vine a o treste. Následne odôvodnenie doplnil prostredníctvom svojho
obhajcu ďalším písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 04.08.2022, a to pre nesprávnosť
výrokov napadnutého rozsudku o vine, o treste, ako aj o uložení ochranného opatrenia.
Od začiatku prípravného konania spáchanie skutku popieral, keďže ho nespáchal, a preto urobil

vyhlásenie, že je nevinný. Poukázal na prezumpciu neviny, keď nebolo jeho povinnosťou dokazovať
svoju nevinu, naopak, jeho vina musela byť bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, pričom štát nesie
dôkazné bremeno v trestnom konaní. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný
podklad pre odsudzujúci výrok.
Vďalšomdaldopozornostipriebehskutku,ktorýmubolkladenýobžalobouzavinu,pričomhorozdelildo

štyroch časových období (bližšie viď odvolanie na stranách 2 a 3). V tomto smere zdôraznil, že konajúci
súd vychádzal len z dôkazov, ktoré zabezpečili OČTK v prípravnom konaní.
Na to si položil sedem otázok, na ktoré dal svoje odpovede. Argumentoval tým, že poškodená pred
skutkom zo 14.07.2018, ktorý sám o sebe nenapĺňa skutkovú podstatu žiadneho trestného činu,
nepodala na neho trestné oznámenie a nikdy sa pred ním nedomáhala žiadnej ochrany, hoci žili v

spoločnej domácnosti, a to dokonca ani na obci. Políciu v predmetný deň privolala jeho sestra S. I.,
ktorá sa bála o svoju deväťročnú dcéru a následne bola poškodená K. I., ktorá bola v šoku, vypočutá
na OO PZ vo U. v nočných hodinách. Táto však začala vypovedať o skutočnostiach, ktoré nemali
žiadny súvis s incidentom z predchádzajúceho dňa, pre ktorý bola predvolaná na výsluch. Skutočnosti,
ktoré vypovedala, boli spleťou negatívnych zážitkov, ktoré prežila v priebehu celého života bez časovej

špecifikácie, pričom trestné oznámenie a jej výpoveď boli vykonané, keď sa ešte nachádzala v stave po
požití alkoholických nápojov a na jej správaní sa okrem toho podieľala aj dlhodobá konzumácia alkoholu.
Uvedená výpoveď bola síce vykonaná za prítomnosti psychologičky N.. K. H., N.., avšak bez jeho
prítomnosti resp. prítomnosti jeho obhajcu teda bola získaná v rozpore so zásadami trestného konania,
keďže nebola dodržaná kontradiktórnosť a predovšetkým jeho právo klásť otázky ako jednej zo strán v

konaní. Táto výpoveď mala byť zo strany OČTK použitá len na účely prípravného konania a najmä na to,
čiznichvyplývapodozreniezospáchaniatrestnéhočinu.Následnépoužitietejtovýpovedevprípravnom
konaní a jej prehratie na hlavnom pojednávaní porušilo jeho právo na obhajobu. V tomto smere treba
prihliadnuť aj na predbežné psychologické vyšetrenie poškodenej touto psychologičkou, z ktorého
vyplýva tiež to, že poškodená bola pri odpovediach ťažšie usmerniteľná k téme a rozprávala o celom

jej živote. Taktiež nemožno opomenúť, že intelektuálna úroveň poškodenej bola v pásme subnormy až
mentálnej retardácie, boli prítomné zjavné znaky organicity, poruchy pozornosti a výberovej pamäte,
naviac jej vyjadrenia boli úsporné. Napriek tomu však OČTK uverili jej výpovedi a skutočnostiam z nej
vyplývajúcim, ktoré neboli časovo špecifikované a vzniesli mu bez ďalšieho obvinenie za najťažší trestný
čin, ktorého právnu kvalifikáciu by jej výpoveď eventuálne mala odôvodňovať. OČTK boli voči nemu

celé prípravné konanie zaujaté, keďže sa na základe ďalšieho dokazovania mal skutok nepochybne
prekvalifikovať na menej závažný trestný čin, a to najmä vzhľadom k tomu, že nebola preukázaná
žiadnym spôsobom dlhodobosť jeho konania.
Jeho spolužitie s poškodenou nebolo ideálne a harmonické, napriek tomu boli na seba zvyknutí a on sa
o ňu staral tým, že jej zabezpečoval uspokojenie všetkých životných potrieb ako nákup potravín, drevo

na zimu a pod. Poškodenú negatívne ovplyvnilo jeho vzatie do väzby, keď začala ešte viac konzumovať
alkohol a trápila sa, že jej jediný syn, ktorý sa z jej štyroch detí v podstate o ňu staral sám, nie je pri nej
a možno ho už nikdy neuvidí. Takáto pretrvávajúca situácia viedla až ku smrti poškodenej v roku 2020,
keď bol opätovne vzatý do väzby.Následne opätovne poukázal na nedostačujúce ustálenie skutku najmä z hľadiska času jeho spáchania,
pokiaľ ide o jednotlivé skutočnosti a okolnosti a dal do pozornosti ust. § 235 písm. c) Tr. por. a ust. §
278 ods. 1 Tr. por., z ktorých vyplýva, že skutok nemôže byť zamenený s iným a práve jeho náležitá

špecifikácia má význam nielen z hľadiska jeho identifikácie, ale aj právnych účinkov, môže ísť napríklad
o premlčanie trestného stíhania. V nadväznosti na to poukázal na ust. § 22 ods. 13 Tr. zák. a ust. § 10
ods. 15 Tr. por. s tým, že ak by skutok vyšiel najavo až na hlavnom pojednávaní, na základe v tomto
štádiu vykonaného dokazovania, nemohol by o ňom konajúci súd rozhodnúť, pretože by išlo o porušenie
tzv. obžalovacej zásady. Taktiež zdôraznil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a zároveň v

tomto smere citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (R 118/2014 a R 51/2016).
Okrem toho nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že by mal zaťať sekerou do dverí izby v
rodinnom dome, v ktorej bývali spoločne s poškodenou, pričom chýbalo najmä vykonanie ohliadky
miesta činu a zabezpečenia príslušnej fotodokumentácii, najmä ak tvrdil, že tieto dvere boli poškodené
už dlhodobo a nedali sa vôbec zamykať. Naviac opätovne chýbala presná špecifikácia času a nebola
zabezpečená ani zbraň, ktorou mal byť tento útok vykonaný. Možno teda zhrnúť, že vôbec nedošlo k

prevereniu a preukázaniu tohto tvrdenia uvedeného v skutku, a to aj previerkou výpovede na mieste
či už obvineného alebo svedka, kde vypočúvaná osoba presne ukazuje jednotlivé miesta a objekty a
zároveň popisuje a demonštruje určitú činnosť, ktorá sa mala na danom mieste stať.
Výpovede svedkov S. N., E. F., S. I., T. O., S. F. (rod. I.), S. J., S. I., ako aj svedkov K. D., E. J., C. N., C.
C., K.. K. U., ale ani prehratie výsluchu svedkyne poškodenej K. I. zo dňa 25.10.2018 nepreukazovali

a ani nepotvrdili skutočnosti uvedené v obžalobe, ktorých sa mal dopustiť. Žiaden z týchto svedkov
nebol očitým a priamym svedkom takéhoto konania a žiaden z nich ani neuviedol, že by sa mal voči
poškodenej správať dlhodobo násilnícky, týrať ju a ponižovať. Jeho výpoveď, v ktorej spáchanie takýchto
skutočností poprel, potvrdzovali najmä svedkovia E. F., S. F. a S. J., ktorí boli absolútne presvedčení o
jeho nevine. Z výpovede svedkyne poškodenej zo dňa 25.10.2018 jednoznačne vyplýva, že táto poprela

jeho akékoľvek agresívne konanie voči nej, a to aj v minulosti. Dôkazy vyznievajúce v jeho prospech
výrazne spochybňujú, či sa vôbec stal skutok, pre ktorý bol stíhaný, najmä, ak jeho matka poškodená
bola v minulosti týraná ich otcom, ktorý sa taktiež volal K. I., pričom v dôsledku jeho konania oni ako deti
skončili v detskom domove. Dôležitým bolo i to, že poškodená bola sama odsúdená za obzvlášť závažný
zločin, za ktorý jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, z ktorého bola po vykonaní 10-

ich rokov podmienečne prepustená. Pohnutý život na nej zanechal psychickú traumu, pocit ublíženia a
krivdy, ktoré jej spôsobil jeho otec a v takýchto zložitých prípadoch nebolo možné určiť presné časové
obdobie, kedy trpela syndrómom týranej osoby a kedy sa jej psychické utrpenie skončilo. Poškodená
si teda traumu a psychické problémy niesla so sebou po celý život, pričom počas výkonu väzby sa o
ňu nikto z príbuzných nestaral a nekontroloval ju, následkom čoho v súvislosti s nadmerným požívaním

alkoholických nápojov, zomrela. Jej minulosť a skutočnosti, ktoré musela prežiť počas celého života,
mohli mať obrovský vplyv na závery znaleckých posudkov.
Nesprávnosti z hľadiska časových okolností obsahovalo už uznesenie o vznesení jeho obvinenia zo dňa
16.07.2018, ktoré nekriticky prevzala aj obžaloba, konkrétne boli chybne uvedené dátumy, v ktorých sa
mal dopustiť protiprávneho konania, nakoľko od 01.07.2018 do 06.07.2018 bol v W., kde pracoval.

V danom prípade ide predovšetkým o tvrdenie proti tvrdeniu, pričom žiadnymi relevantnými a
hodnovernými dôkazmi nebolo doposiaľ preukázané, že sa protiprávneho konania voči poškodenej
dopustil práve on. Taktiež nebolo preukázané, že by malo ísť o dlhodobé útoky, najmä, keď ku zraneniam
poškodenej dochádzalo aj v čase, keď bol pracovne v zahraničí. Konflikty mohla zapríčiniť aj nadmerná
konzumácia alkoholu poškodenou a jej kontakt s rôznymi osobami v obci v stave opitosti, ktoré mohli

viesť k vzniku konfliktov, s ktorými nemá nič spoločné. Viackrát sa stalo, že poškodená ležala opitá na
ceste a k jej zraneniam dochádzalo tiež nemotornosťou, spôsobenou takýmto stavom.
Na hlavnom pojednávaní neboli napriek jeho písomným návrhom vykonané dôkazy, a to vypočutie
svedka K.. T. K., všeobecného lekára poškodenej, ktorý by sa mohol vyjadriť k jej dlhodobým zraneniam,
ohliadka dverí v rodinnom dome, do ktorých malo byť zaťaté sekerou a preskúmanie ich funkčnosti, ako

aj korešpondencia medzi ním a poškodenou, ktorú napísala dňa 11.11.2019 a dňa 05.01.2020, a z ktorej
jednoznačne vyplýva jej túžba, aby sa vrátil domov, keďže bol vo väzbe nevinne. Naopak, poukazovala
na protiprávnu činnosť K. I. a S. I., ktorí by mali byť zavretí, čo znižuje ich dôveryhodnosť. Tieto dôkazy
mali slúžiť výlučne na jeho obhajobu a boli v jeho prospech. Možno teda konštatovať, že celé trestné
konanie trpí nedostatkom dôkazov, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne a bez dôvodných

pochybností preukázať spáchanie skutku uvedeného v obžalobe ním ako obžalovaným. Ide len o rôzne
domnienky a výpovede nepriamych svedkov, ktoré sú rozporné, a preto by mala byť aplikovaná zásada
trestného práva ,,in dubio pro reo“, najmä, ak je pre nedostatok dôkazov prípustných viacero alternatív,
ako sa skutok mohol stať. O nepriame dôkazy môže súd opierať výrok o vine len za predpokladu, žetieto vytvárajú vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu, vzájomne sa dopĺňajú
a nadväzujú na seba tak, že v celku zhodne a spoľahlivo dokazujú rozhodujúcu skutočnosť, nestačí
teda len jeden nepriamy dôkaz, čo však v danom prípade absentuje, keďže reťaz nepriamych dôkazov

uvedených v obžalobe bola pochybná a nedostatočná.
Znalecké posudky a výsluchy znalcov v tomto trestnom konaní ako také nespochybňuje, avšak ani z
nich vyplývajúce závery jednoznačne nepreukazujú, že by práve on mal byť tou osobou, ktorá obžalobný
skutok spáchala, pretože napr. poškodená si mohla spôsobiť zranenia sama alebo jej ich mohla spôsobiť
iná,tretiaosoba.ZnalkyňazodborupsychológieN..K.H.,N..používalašpecifickúodbornúterminológiu,

ktorej porozumenie si vyžadovalo ďalšie štúdium, avšak napriek tomu tento dôkaz nemá až taký prínos
na objasnenie a posúdenie psychologického rozpoloženia poškodenej, pretože ani ona nevedela určiť,
či psychické následky poškodenej vznikli v príčinnej súvislosti s jeho konaním alebo s konaním inej, tretej
osoby, a to už v minulosti. Opätovne zdôraznil, že poškodenú dlhodobo týral jej manžel a je až nereálne
oddeliť a presne určiť čas, kedy poškodená vykazovala znaky psychickej traumy v dôsledku konania v
minulosti a kedy jej bola eventuálne spôsobená ďalšia psychická trauma konaním v súčasnosti.

Zároveň poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 8Tz 37/1992, 6To 11/2018, 6To 5/2015,
3Tdo 31/2013) a aplikačnú prax, súčasne zdôraznil opätovne povinnosť prihliadnuť na ust. § 2 ods. 10
Tr. por.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 321 ods.
1 písm. a), b), c) Tr. por. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol vo veci rozsudkom tak, že ho spod

obžaloby oslobodí v celom rozsahu, nakoľko nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol stíhaný
a skutok, ktorého sa mal dopustiť 14.07.2018, nebol trestným činom.
Na verejnom zasadnutí prokurátor považoval napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch za
zákonný, odôvodnený a správny, preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Naproti tomu sa obhajca obžalovaného v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom
odôvodnení odvolania, vrátane jeho doplnenia. Celé obvinenie obžalovaného bolo od začiatku
vykonštruované a dôkazná situácia nepostačovala na uznanie jeho viny. Zdôraznil, že obžalovaný bol
v tejto trestnej veci dvakrát vzatý do väzby a potom dvakrát prepustený, pričom počas jeho pobytu na
slobode riadne pracoval a viedol slušný život. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v

celom rozsahu a vo veci rozhodol tak, že obžalovaného v celom rozsahu spod obžaloby oslobodí.

Obžalovaný sa pripojil k návrhu svojho obhajcu, uviedol, že celé obvinenie voči nemu bolo
vykonštruované a cíti sa nevinný. Žiadal, aby bol v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená
osoba, a to v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal v
intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov o vine, o treste a o
ochrannom opatrení, taktiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nebolo podané dôvodne.
Súd prvého stupňa pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu,
rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere
vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia

zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu
venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový

súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke
viny obžalovaného a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného zo zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. v spojení s §
138 písm. b) Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, ako je predtým uvedený.
Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom na stranách č. 3

až 23, vrátane hodnotenia dôkazov na stranách č. 21 až 23, s ktorým sa stotožnil.
V rámci odvolacieho konania bola venovaná pozornosť aj odvolacím námietkam obžalovaného, ktoré
však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo
výrokoch o vine, o treste, alebo o ochrannom opatrení.Pokiaľ ide o výrok o vine, obžalovaný od začiatku trestného stíhania spáchanie skutku popieral.
Jeho obhajobu potvrdzovala druhá výpoveď svedkyne poškodenej K. I. z prípravného konania zo dňa
22.10.2018, ako aj jej listy adresované obžalovanému do väzby zo dňa 11.11.2019 a zo dňa 05.01.2020,

z ktorých vyplývalo, že sa skutku kladeného mu za vinu nedopustil a v ktorých zároveň spochybňuje
dôveryhodnosť svedkov K. I. a S. I., ktorí sa sami mali dopúšťať rôzneho protiprávneho konania. V
prospech obžalovaného vyznievali aj výpovede svedkyne S. F. (rod. I.), sestry obžalovaného, ktorej
sama poškodená viackrát povedala, že sa obžalovaný voči nej nesprával tak, ako mu bolo kladené
za vinu, pričom poškodená zdôrazňovala, že chce, aby sa obžalovaný vrátil k nej domov. Svedok S.

J. vypovedal, že poškodená viackrát spadla v dôsledku opitosti a pritom si spôsobila zranenia, nikdy
nevidel, že by sa voči nej obžalovaný správal agresívne. V tomto smere vypovedala aj svedkyňa E.
F., ktorej sa poškodená na obžalovaného nikdy nesťažovala. Svedok C. N. nezaznamenal, že by sa
obžalovaný k poškodenej správal zle, ale približne týždeň pred jeho vzatím do väzby videl na poškodenej
zranenia.
Obdobne vypovedali svedkovia K. D. a E. J., taktiež U. C., ktorá však uviedla i to, že po tom, ako bol

obžalovaný vzatý do väzby, jej poškodená hovorila, že ju mal napadnúť sekerou, čo potvrdil aj svedok
S. C.. Svedkyňa O. R. vypovedala, že obžalovaný poškodenej vulgárne nadával, ale len pod vplyvom
alkoholu, inak vychádzali spolu dobre. Obdobne vypovedala svedkyňa S. N., ktorá okrem vulgárnych
nadávok len v jednom prípade videla na poškodenej modrinu, ktorá však mohla vzniknúť aj pádom,
keďže poškodená často požívala alkohol. Svedkyňa O. S., starostka obce, uviedla, že poškodená sa

jej viackrát sťažovala na to, že obžalovaný ju bije, čo však osobne nevidela. Potvrdila, že poškodená
nadmerne požívala alkohol, ale to platilo aj pre obžalovaného, ktorý sa však o poškodenú staral.
Potvrdila, že jedna z dcér poškodenej jej telefonovala, aby išla za poškodenou s tým, že táto mala
odvolať svoje tvrdenia, aby obžalovaný nešiel do výkonu trestu odňatia slobody, čo však neurobila.
Svedkyňa S. I., sestra obžalovaného, potvrdila, že telefonovala na políciu, pretože obžalovaný kričal na

poškodenú, a aj na ňu s maloletou dcérou. Poškodená jej povedala, že ju obžalovaný bije, ale následne
zase tvrdila, že to nie je pravda, osobne pri fyzickom útoku nikdy nebola. V jednom prípade však videla
na tvári poškodenej modriny a o tom, že ju má obžalovaný biť, počula aj od svedkýň V. C. a S. N..
Zo záverov znaleckého posudku z odvetvia traumatológie okrem iného vyplývalo, že poškodená v čase
od 01.07. do 10.07. 2018 utrpela zistené zranenia, pričom vzhľadom na ich početnosť, umiestnenie

a charakter bolo možné konštatovať, že vznikli opakovanými útokmi voči telesnej integrite poškodenej
v daných častiach. Tieto zranenia preukazuje aj fotodokumentácia (fotografie poškodenej) zo dňa
15.07.2018, a taktiež lekárska správa zo dňa 14.07.2018, z ktorej súčasne vyplýva tvrdenie poškodenej,
že bola približne pred týždňom inzultovaná svojím synom.
Obžalovaný je usvedčovaný prvou výpoveďou svedkyne poškodenej z prípravného konania zo dňa

15.07.2018 (bližšie str. 6 a 7 obžaloby), v ktorej potvrdila rozhodujúce skutočnosti, ktoré uviedla v
predchádzajúcom trestnom oznámení z toho istého dňa (bližšie str. 5 a 6 obžaloby), ktoré zároveň
zodpovedali ustáleným skutkovým zisteniam a tieto dôkazy považoval za dôveryhodné aj odvolací súd,
keďže z nich vyplývajúce skutočnosti a okolnosti potvrdili viaceré ďalšie vykonané dôkazy. Naviac
svedkyňa poškodená trestné oznámenie podala a bola prvýkrát vypočutá bezprostredne po skončení

obžalobného skutku, pričom nebol zistený žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by mala v tom čase do
takej miery vypovedať v neprospech obžalovaného. K tomuto záveru dospel napriek následnej zmene
výpovede svedkyne poškodenej v prospech obžalovaného, ktorú podporila aj korešpondencia, ktorú
zaslala obžalovanému, nakoľko bolo logické, že ako matka mala k obžalovanému ako synovi, napriek
jeho správaniu sa voči nej, vytvorený silný citový vzťah a po jeho vzatí do väzby sa evidentne snažila,

aby sa vrátil k nej domov, najmä, ak bol osobou, s ktorou žila v jednej domácnosti, a ktorá sa o ňu
ako jediná z príbuzných trvale starala. Na existenciu takejto motivácie svedkyne poškodenej zmeniť
výpoveď, poukázali aj závery znaleckého posudku z odvetvia klinickej psychológie dospelých zo dňa
15.08.2018 a výpoveď znalkyne, a to aj v dôsledku následného vplyvu obžalovaného a jeho sestier
na poškodenú, aby tak urobila. Z tohto znaleckého posudku vyplývalo tiež to, že poškodená popísala

v trestnom oznámení a vo svojej prvej výpovedi reálne prežité skutočnosti, samozrejme spôsobom,
ktorý zodpovedal jej mentálnym schopnostiam, pričom u nej nebola zistená tendencia klamať. Znalkyňa
poukázala aj na to, že správanie obžalovaného priamo súviselo s celkovým psychickým stavom
poškodenej. Snaha poškodenej ospravedlňovať obžalovaného ako útočníka a bagatelizovať následky
jeho konania vyplývala aj zo záverov znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie zo dňa 17.09.2018.

Svedok C. C. okrem iného uviedol, že poškodená chcela, aby bol obžalovaný prepustený z väzby
na slobodu. Napokon zmena výpovedí poškodených osôb v prospech útočníkov resp. obvinených pri
takomto druhu trestnej činnosti býva z rôznych dôvodov pomerne častá.Z uvedeného znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie vyplývalo i to, že u poškodenej dominovala
zmiešaná úzkostne-depresívna porucha. K jej vývoju došlo celoživotným prežívaním psychického
a fyzického utrpenia spôsobeného spočiatku manželom a neskôr obžalovaným, ktorého správanie

osobnosť poškodenej neurotizovalo, a taktiež aj nadmerným požívaním alkoholu. U poškodenej bol
zistený syndróm týranej ženy.
Zo záverov znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie zo dňa 04.09.2018 okrem iného vyplývalo, že
v dôsledku závislosti obžalovaného na alkohole mal tento pod jeho vplyvom pri čine podstatne znížené
ovládacie schopnosti. Agresivita patrila do jeho prirodzenej výbavy vzhľadom na impulzívnu povahu,

a požitý alkohol mal na neho odbrzďujúci účinok, znamenajúci utlmenie kontroly nad svojím správaním.
Obžalovaného usvedčujú výpovede svedkov, pred ktorými sa poškodená opakovane sťažovala, že ju
obžalovanýbijeavyhrážasajej,išlonajmäosvedkovK.I.,C.C.,V.C.,ktorínapoškodenejvideliviackrát
rôzne zranenia, to platí aj o svedkovi S. I.. Svedok T. O., príslušník polície, potvrdil, že po telefonickom
oznámení prišli na miesto činu, kde hneď na poškodenej zbadal, že mala dobitú tvár. Na jeho otázku
odpovedala, že jej to urobil syn, pričom takéto konanie nemalo byť z jeho strany ojedinelé. Súčasne

uviedol, že obžalovaný sa po ich príchode správal agresívne a okrem poškodenej odviezli aj sestru
obžalovaného (oznamovateľku S. I.) s dieťaťom, pretože sa báli na mieste zostať. Svedok K. I. potvrdil,
že mu poškodená povedala, že obžalovaný mal rozsekať dvere vedúcej do izby, v ktorej spávala.
Významným dôkazom usvedčujúcim obžalovaného bola výpoveď utajeného svedka, ktorý bol vo výkone
väzby spolu s ním, teda v izolovanom prostredí, a priamo od neho vedel, že poškodenú bil hlava

nehlava, pretože požívala alkohol a kvôli tomu od neho odišli všetky partnerky. Ďalej uviedol, že
poškodená sa pred ním zamkla, keď sa ku nej dobíjal sekerou a tvrdil, že zoberie motorovú pílu, rozreže
ju a zakope. Tento svedok nemal žiadny relevantný dôvod, aby do takej miery vypovedal v neprospech
obžalovaného a taktiež nedostal za svoju výpoveď žiadny benefit. Dôležitosť tohto dôkazu umocňuje to,
že svedok nebol v žiadnom kontakte s poškodenou, ani s inými svedkami vypovedajúcimi v tejto trestnej

veci, teda predmetné skutočnosti sa mohol dozvedieť výlučne len osobne od obžalovaného, preto ide
o svedeckú výpoveď, ktorá je úplne nezávislá od iných dôkazov.
Podľa odvolacieho súdu nemalo zásadný význam to, že poškodená sama neiniciovala podanie
trestného oznámenia, ani to, že sa predtým nedomáhala žiadnej ochrany pred konaním obžalovaného,
ale rozhodujúcim bolo zistenie a ustálenie toho, či sa skutok stal, či tento naplnil všetky zákonné znaky

predmetného trestného činu a či bolo dostatočne preukázané, že sa ho dopustil práve obžalovaný.
Okrem toho nemožno opomenúť, že obžalovaný sa poškodenej vyhrážal tiež tým, že ak na neho podá
trestné oznámenie, ublíži jej na zdraví, resp. ju zabije, ako aj tým, že ju dostane do výkonu trestu odňatia
slobody.
Neustálenie presných časových údajov ohľadne jednotlivých čiastkových konaní samo o sebe ešte

neznamenalo, že sa nestali, hoci možno súhlasiť s tým, že z hľadiska času by mali byť rozhodujúce
skutočnosti čo najpresnejšie konkretizované. V tejto trestnej veci je však potrebné prihliadnuť na dlhšie
časové obdobie, v ktorom sa skutok stal, ako aj na početnosť jednotlivých útokov, ktoré ho tvorili, pričom
za takého stavu by ich presné ustálenie z hľadiska času, ale aj konkrétneho miesta a spôsobu konania,
nebolo vo všetkých prípadoch reálne, avšak v danom prípade bolo ustálené celkové časové obdobie

skutku, a pri niektorých popísaných útokoch aj ich presné časové určenie na deň, resp. aspoň mesiac,
čo možno považovať za postačujúce, vrátane toho, že obžalobný skutok nemohol byť zamenený s iným
skutkom, ako to tvrdil odvolateľ.
Týraním treba rozumieť také zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, alebo osobou, ktorá je v starostlivosti
alebo výchove, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti, bezcitnosti a bezohľadnosti, ako aj určitou

trvalosťou, prípadne sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré týraná osoba pociťuje ako ťažké
príkorie. Za týranie po dlhší čas je potrebné považovať obdobie zlého zaobchádzania s poškodenou
osobou nie menej ako 6 mesiacov, počas ktorého dôjde k zásadnému zhoršeniu kvality života obete,
dokonca v niektorých prípadoch môže ísť aj o kratšie obdobie, ak by išlo o útoky výraznejšej krutosti,
bezohľadnosti alebo bolestivosti, prípadne ak by ich intenzita bola obzvlášť vysoká.

Obžalovaný svojím konaním naplnil, okrem zákonných znakov skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., aj kvalifikačný znak páchania uvedeného
zločinu po dlhší čas podľa § 138 písm. b) Tr. zák. (závažnejší spôsob konania), keďže skutok bol časovo
ohraničený na dobu približne 2 a pol roka, v dôsledku čoho malo byť jeho konanie právne kvalifikované
aj podľa § 208 ods. 3 písm. d) Tr. zák., prihliadajúc zároveň na početnosť a intenzitu útokov.

Súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného, ktoré na seba nadväzujú a
dopĺňajú sa, vzhľadom na ich rozsah, silu a celkovú dôkaznú hodnotu, totiž nielenže vyvracia jeho
obhajobu a skutočnosti vyplývajúce z dôkazov vyznievajúcich v jeho prospech v takej miere, ktorá by
ho mohla zbaviť trestnej zodpovednosti, ale zároveň spoľahlivo preukazuje, že obžalovaný spáchalskutok tak, ako bol ustálený okresným súdom, ktorý ho súčasne náležite právne kvalifikoval a je zaň
trestne zodpovedný. Za danej dôkaznej situácie nebolo namieste aplikovať zásadu v pochybnostiach v
prospech obvineného, ako sa toho domáhal odvolateľ. Naviac ide o špecifický druh trestnej činnosti, ku

ktorej páchaniu dochádza v súkromí, často bez prítomnosti iných osôb, ktoré by o nej eventuálne mohli
svedčiť, a preto najmä priame dôkazy existujú v takýchto prípadoch spravidla len v minimálnom počte.
K odvolacím námietkam procesného charakteru krajský súd poznamenáva, že nezistil žiadne podstatné
chyby konania. Obžalovaný síce písomne navrhol vykonanie vyššie uvedených dôkazov (viď obsah
odvolania), ktoré na hlavnom pojednávaní neboli súdom prvého stupňa vykonané, avšak ako

obžalovaný, tak aj jeho obhajca sa pred skončením dokazovania na hlavnom pojednávaní vyjadrili, že
nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, a ich posledné vyjadrenie bolo preto smerodajné. Nakoľko
na verejnom zasadnutí trvali na vykonaní predtým navrhnutých dôkazov, a naviac požadovali opätovný
výsluch svedkyne S. I., krajský súd im čiastočne vyhovel a doplnil dokazovanie o listy poškodenej
adresované obžalovanému. Ďalšie tri dôkazy nevykonal, pretože opakovaný výsluch uvedenej svedkyne
nebol potrebný, keďže vypovedala aj na hlavnom pojednávaní a výsluch svedka K.. T. K., všeobecného

lekára poškodenej, ktorý by sa mal vyjadriť k jej zraneniam, bol nadbytočný, pretože v tomto smere bol
vypracovaný znalecký posudok z odvetvia traumatológie, naviac z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že okrem posledného prípadu poškodená lekárske vyšetrenie nikdy predtým nevyhľadala. Vzhľadom
na odstup času a iné vykonané dôkazy, bolo nadbytočné aj vykonanie ohliadky dverí v rodinnom dome,
do ktorých mal obžalovaný zaťať sekerou, pričom aj prípadne vykonanie týchto dôkazov by s určitosťou

zásadnýmspôsobomnemohlizmeniťustálenúdôkaznúsituáciu,berúcdoúvahycelkovýrozsahakvalitu
doposiaľ vykonaného dokazovania.
Prvú výpoveď svedkyne poškodenej K. I. v prípravnom konaní zo dňa 15.07.2018 v prítomnosti
psychologičky K.. K. H., N.. možno považovať za dôkaz vykonaný v súlade so zákonom, pretože
vykonanietohtoúkonuzodpovedaloprocesnémuštádiutrestnéhokonania,keďže užbolozačatétrestné

stíhanie tzv. vo veci a svedkyňa poškodená bola pred jej výsluchom riadne poučená. Nakoľko v tomto
štádiu ešte nebolo vznesené obvinenie obžalovanému, nebol dôvod upovedomovať ho o vykonaní tohto
úkonu a logicky ani jeho obhajcu, pretože v tom čase ešte nemal procesné postavenie obvineného,
a teda tento vyšetrovací úkon ani nemohol byť vykonaný kontradiktórnym spôsobom, čo však samo
o sebe nespôsobuje jeho nezákonnosť a nepoužiteľnosť v ďalšom priebehu trestného konania. To

platí aj z toho dôvodu, že poškodená bola v prípravnom konaní vypočutá následne druhýkrát dňa
22.10.2018, a to už za prítomnosti obhajcu obžalovaného, teda tento vyšetrovací úkon už bol vykonaný
kontradiktórnym spôsobom. Nemožno opomenúť, že obidva tieto dôkazy boli následne na hlavnom
pojednávaní vykonané spôsobom v súlade so zákonom, keďže svedkyňa poškodená už nemohla byť
na ňom opätovne vypočutá, pretože medzičasom zomrela. Z hľadiska posúdenia zákonnosti prvej

výpovede svedkyne poškodenej z prípravného konania bolo dôležité tiež to, že vzhľadom na rozsah, silu
a celkovú dôkaznú hodnotu ďalších dôkazov, či už predtým uvedených svedeckých výpovedí, vrátane
výpovede utajeného svedka, ako aj znaleckých posudkov a listinných dôkazov, táto totiž nebola jediným
a rozhodujúcim dôkazom usvedčujúcim obžalovaného.
Pokiaľ ide o výrok o treste, obžalovaný podané odvolanie v tomto smere bližšie neodôvodnil. Odvolací

súd sa však stotožnil aj s týmto výrokom prvostupňového súdu a poukazuje na jeho odôvodnenie
na str. č. 23 a 24 napadnutého rozsudku. Okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré bol
povinný podľa Trestného zákona prihliadnuť a správne u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu,
ani priťažujúcu okolnosť, v dôsledku čoho mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v rozpätí
od 7 rokov až do 15 rokov. Obžalovaný konal v tzv. priamom úmysle, pohnútkou jeho konania bolo

nedostatočné zvládnutie konfliktného spolužitia s poškodenou, prihliadajúc na jeho impulzívnu povahu
a osobnostné rysy. V určitej miere možno v prospech obžalovaného zohľadniť, že mal pri páchaní
trestného činu podstatné zníženie ovládacej schopnosti v dôsledku ovplyvnenia alkoholom, na ktorého
požívaní bol závislý, avšak na druhej strane si mohol a mal byť vedomý, že práve jeho požívanie sa
výrazne podieľalo na jeho správaní voči poškodenej. Nemožno opomenúť, že aj samotná poškodená

požívala alkoholické nápoje, čo prispelo k vytváraniu rôznych nezhôd medzi nimi. V jeho prospech
vyznieva to, že po prepustení z väzby na slobodu v obidvoch prípadoch viedol riadny život. Obžalovaný
síce bol súdom dvakrát trestaný za úmyselnú trestnú činnosť, ktorej sa v jednom prípade dopustil pod
vplyvom alkoholu, avšak sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol. Sankcionovaný bol aj za šesť
priestupkov, z toho v dvoch prípadoch aj za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, kde taktiež

verbálne a fyzicky napadol inú osobu.
V neprospech obžalovaného vyznieva dĺžka trvania skutku, a to približne 2 a 1/2 roka, ktorá viacnásobne
presahovala obdobie 6-ich mesiacov, ktoré už možno považovať za spáchanie činu po dlhší čas, ale ajjeho rozsah, vzhľadom na celkovú početnosť fyzických a verbálnych útokov a taktiež výrazný podiel na
vzniku zmiešanej úzkostno-depresívnej poruchy poškodenej.
Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd považoval uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici

trestnej sadzby vo výmere 7 rokov nielen za zákonné a odôvodnené, ale takýto trest aj za trest
primeraný. Zároveň nezistil také pomery páchateľa alebo okolnosti prípadu, ktoré by eventuálne
odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Tr. zák., najmä ak bolo potrebné prihliadnuť na
celkovú závažnosť stíhaného zločinu.
Okresný súd správne postupoval, keď obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na

výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol
pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody a jeho podmienečný odklad vzhľadom
na výmeru trestu, neprichádzal do úvahy.
Pokiaľ ide o výrok o ochrannom opatrení, obžalovaný ani v tomto smere podané odvolanie bližšie
neodôvodnil. Okresný súd mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou vzhľadom na
závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, z ktorých vyplýva, že obžalovaný je závislý na

alkohole v pravom zmysle slova. Požívanie alkoholu sa výrazne podieľalo na spáchaní trestnej činnosti,
keďže sa jej dopúšťal predovšetkým pod vplyvom alkoholu, a v prípade jeho požívania v budúcnosti
nebola vylúčená možnosť páchania obdobnej trestnej činnosti z jeho strany. Za takéhoto stavu možno
považovať uloženie ochranného opatrenia obžalovanému za zákonné a odôvodnené.
Jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody dlhšej výmery, zabezpečí v danom prípade v

dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie,
ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám
vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady
ukladania trestov. Na náprave obžalovaného a ochrane spoločnosti sa naviac bude spolupodieľať aj
ochranné opatrenie uložené v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ust. § 35 Tr. zák.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd s poukazom na predtým uvedené dôvody odvolanie obžalovaného, ktoré považoval za
nedôvodné, v súlade s citovaným ustanovením Trestného poriadku zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.