Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219010476
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7219010476.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.

Martina Baločka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. apríla 2023, v
trestnej veci proti obžalovanej C. A., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 16.11.2022 sp. zn.
4T/26/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanej C. A., nar. X.XX.XXXX v C., trvale bytom C., ul. U. 7, podľa §
157 ods. 2 písm. b) Tr. zák. , § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. u k l a d á peňažný trest vo výmere 160,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu u k l a d á náhradný
trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov .

Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 16.11.2022 sp. zn. 4T/26/2019 bola

obžalovaná C. A. uznaná vinnou prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 6.7.2016 vo večerných hodinách v byte na ulici Čechovovej 29 v Košiciach, po predchádzajúcom
slovnom konflikte fyzicky napadla svojho bývalého manžela T. A. a to tým spôsobom, že počas toho,
ako ten stál vo dverách spálne sa oproti nemu rozbehla asi vo vzdialenosti 2 metrov a oboma rukami ho
intenzívnou silou udrela do oblasti hrude, následkom čoho bol sotený vonku z izby smerom do chodby,

kde dopadol na hornú ľavú končatinu, čím tak T. A. spôsobila ťažké zranenie a to vykĺbenie ľavého
lakťového kĺbu s trieštivou zlomeninou dolného konca ľavej ramennej kosti vo vonkajšej kĺbovej oblasti
s posunom úlomkov s dobou liečenia v trvaní 56 dní, počas ktorých bol závažným spôsobom narušený
jeho obvyklý spôsob života.

Bol jej za to uložený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú
dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodeným:- T. A., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C., U. 7 škodu vo výške 4.403 eur,
- Sociálnej poisťovni, a.s. so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, Košice škodu
vo výške 564,90 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal poškodeného T. A., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C., U. 7 so
zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

ProtitomutorozsudkupodalavzákonomstanovenejlehoteodvolanieobžalovanáC.A.,ktoréajpísomne

odôvodnila. V dôvodoch odvolania uviedla, že napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice II (ďalej
len „súd“) považuje za nezákonný pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť
alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie - pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na
ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Má za to, že Okresný súd Košice II ako prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci,
čo následne viedlo pod chybnú subsumciu pod právny stav veci a vydanie chybného rozsudku v tejto
trestnej veci. Poškodený podal trestné oznámenie z pomsty v úmysle ju krivo obviniť. Poškodený T. A.
podal trestné oznámenie v tejto veci až 17.7.2018, t.j. dva roky potom, ako sa stal skutok, ktorý sa jej
kladie za vinu. Poškodený mal možnosť podať trestné oznámenie aj bezprostredne po skutku, keď bol

RZP odvážaný do nemocnice na Rastislavovej ulici. Vtedy ho na toto právo upozornil policajt privolaný
spolu s pracovníkmi RZP. Poškodený to však odmietol. Bezprostredne potom, ako bol odvezený do
nemocnice, poškodeného kontaktovala, či je všetko v poriadku a či niečo nepotrebuje. Tieto správy
obžalovanej zostali bez odpovede.

Na poškodeného podala niekoľko trestných oznámení, a to dňa:
- 18.5 2017 za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podlá § 349 Tr. zák.
- 9.3.2018 za trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1
písm. c) Tr.zák.,
-17.7.2018, 8.8.2018, 27.8.2018 za trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 3 písm. d)

Tr. zák. v štádiu pokusu a trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 349 Tr.zák.
-24.9.2019 za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák.

Všetky tieto oznámenia o skutočnosti, že bol spáchaný trestný čin však boli vybavené postupom podľa

§ 197 ods. 1 Tr. por., t.j. nepokračovali do prípravného konania. Charakter týchto oznámení bol však
podobný, otec maloletého dieťaťa nerešpektoval rozhodnutia štátnych orgánov týkajúce sa úpravy jeho
rodičovských práv a povinnosti, odopieral kontakt matky s dieťaťom, vyvolával konflikty a pod. Všetky
tieto konania poškodeného boli úmyselné, nakoľko obžalovanej chcel uškodiť cez syna.

Následne podala návrh na rozvod so súčasnou úpravou rodičovských práv a povinností o maloleté dieťa
na čas po rozvode. Manželstvo poškodeného s ňou bolo právoplatne rozvedené 21.11.2018. Po podaní
návrhu na rozvod sa poškodený rozhodol podať na ňu trestné. Išlo tu o akt pomsty za to, že podala návrh
na rozvod. Aj počas trvania manželstva musela odísť do centra pre týrané ženy s deťmi na Adlerovej
ulici v Košiciach. Poškodený ako manžel ju niekoľkokrát fyzicky napadol. Psychicky ju týral doteraz,

neumožňuje jej kontakt s maloletým synom. V tejto časti sa súd nedostatočne vysporiadal so skutkovou
stránkou veci. Nevykonal ďalšie dôkazy smerujúce k objektívnemu zisteniu skutkového stavu.

Skutok neprebehol tak, ako ho opisuje poškodený. Pridržiava sa svojho tvrdenia tak, ako ho uviedla na
hlavnom pojednávaní dňa 7.9.2022. V čase skutku nevedela, že sa za poškodeným nachádza jej syn,

maloletý Y. A. (t.č. 5 rokov). Poškodený stál vo dverách medzi spálňou a chodbou, bolo tam šero, jediné
svetlo, ktoré tam bolo, išlo z obývačky. Takisto sa pridržiava toho, že sa za poškodeným nerozbehla.
Stála pri manželskej posteli, posteľ sa nachádza pri rovnakej stene ako dvere, medzi nimi je ešte skriňa.
Ak by sa bola bývala rozbehla ku poškodenému, musela by bežať v zatáčke.

Rovnako poškodený udáva, že sa rozbehla asi dva metre ku nemu, napriek tomu, že tam taký priestor
nie je. Chcela iba, aby poškodený odišiel zo spálne, nakoľko tam plakali deti, súrodenci obžalovanej a
chceli ich s jej matkou upokojiť, zatiaľ čo poškodený nechcel odísť a pokračoval v konflikte. V domnení,
že maloletý Y. A. sa nachádza v spálni, nemohla vôbec predpokladať, že poškodený vyskočí do výškycca 50 cm, spadne dozadu na zem bokom na ruku a že mu to spôsobí trieštivú zlomeninu. Takéto
konanie sa nedalo vôbec očakávať, a preto tento čin nemohol byť spáchaný ani z nedbanlivosti. Bolo
to následné konanie poškodeného, ktoré ani vzhľadom na situáciu nemohla a nemala vedieť a ani

pri nedbanlivostnom konaní nemohla spôsobiť jeho výskok, čím došlo k zvýšeniu intenzity dopadu a
spôsobeniu ťažšieho zranenia. Pri dodržaní zásady „bez zavinenia niet trestného činu“ tak nemožno
konanie považovať ani za nedbanlivostné. Poškodený aj sám uviedol, že je pravdou, že sám vyskočil
a následne spadol na zem na ľavú ruku.

Súd sa tak nedostatočne vysporiadal s otázkou subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu,
t.j. jej zavinením.

V znaleckom posudku 60/2018 MUDr. Ľuboša Tomčovčíka, PhD., znalca z odboru Zdravotníctvo a
farmácia, odvetvia chirurgia a úrazová chirurgia vyplýva, že sa prikláňa ku vzniku zranenia, ako ho
uvádza poškodený. Súčasne však udáva, že spôsob vzniku zranenia tak, ako ho uvádza je málo

pravdepodobný, nie však vylúčený. Prvostupňový súd sa tak nedostatočne vysporiadal aj s touto otázku
a priklonil sa skôr ku záveru väčšej pravdepodobnosti. Berúc do úvahy aj jej výšku a váhu (165 cm
a 60-65 kg) a výšku a váhu poškodeného (175 cm a váha 70-72 kg), nemohla vyvolať takú intenzitu,
aby poškodenému vedela čo i len z nedbanlivosti ublížiť. Táto časť tak nebola dostatočne preukázaná
prvostupňovým súdom.

Citujúc odôvodnenie rozsudku „v znaleckom posudku konštatoval, že priebeh vzniku zranenia, tak ako
ho opísala, je nepravdepodobný a v prípravnom konaní pri výsluchu uviedol, že nie je vylúčený, uviedol,
že pri vypracovaní posudku mal k dispozícii výsluch poškodeného a zrejme mu vyšetrovateľ prečítal
výsluch obvinenej pri jeho výsluchu.“

Rovnako sa v odôvodnení rozsudku uvádza, že k lekárskej správe, ktorá bola znalcovi na nahliadnutie
predložená, uviedol, že sa jedná o poslednú stranu prepúšťacej správy. Na základe tohto, ako aj
vyššie uvedeného možno spochybniť dôveryhodnosť celého znaleckého posudku, pre nedostatočné
oboznámenie sa s výpoveďami oboch strán (najmä obžalovanej) s dôkazmi, vykonanými okrem iného

aj na hlavnom pojednávaní a odvolávanie sa na neúplnú zdravotnú dokumentácia.

Súd tak postupoval v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 10 Tr. por., podľa
ktorej postupuje tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Okresný
súd vyhodnotil nedbanlivostné zavinenie pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.

b) Tr. zák. na chránenej osobe podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. z toho, že keď vedela, že môže
spôsobiť úderom do poškodeného jeho zranenie a bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že toto
nespôsobí. Svedčí o tom, že poškodený držal v obidvoch rukách predmety, nemohol teda tlmiť rukami
svoj dopad na zem, čo videla, na druhej strane však nemohla predpokladať, že tento vyskočí, čím urobí
útok dôraznejším a pádom si spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.

Táto argumentácia okresného súdu nemá oporu vo vykonaných dôkazoch a sama osebe je protirečivá.
Podľa znaleckého posudku MUDr. Tomčovčíka zranenie poškodeného nebolo na hrudi a nebolo ani
spôsobenéúderomdlaňoudohrudepoškodeného,alepádompoškodenéhonarukupotomakovyskočil,
čo zvýšilo intenzitu nárazu ruky na zem. Okresný súd sa nevysporiadal s možnosťou, ktorú znalec

pripustil,žekzraneniupoškodenéhomohlodôjsťpodľaverzieobžalovanejavodôvodnenírozsudkusas
tým ani nevysporiadal. Taktiež sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že znalec podal znalecký posudok
a nemal ani do hlavného pojednávania a svojho výsluchu k dispozícii celý spisový materiál a dokonca
jej výpoveď z prípravného konania mu bola len prečítaná vyšetrovateľom. Okresný súd v odôvodnení
nevysvetlil, na základe akých skutočností mohla predvídať, že poškodený po údajnom sotení vyskočí a v

páde dozadu na ruku si ju zlomí. Argumentácia, v tom smere, že videla, že v oboch rukách drží predmety,
a preto nemôže tlmiť náraz na zem, je nepresvedčivá. Poškodený v jednej ruke držal telefón a v druhej
paplón a nakoniec aj tak dopadol na ruku. V tomto smere je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.

Poukazuje na materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., kde nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob

vykonania činu a jeho následky, okolností, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Doposiaľ nebola súdne trestaná.Trestné právo je v právnom poriadku krajným prostriedkom (prostriedkom ultima ratio) a má sa použiť
až vtedy, keď zlyhajú občianskoprávne alebo iné prostriedky, resp. keď sú ich možnosti nedostatočné. V
tomto prípade by sa mohol poškodený obrátiť na občianskoprávne konanie s titulom náhrady za bolesť,

čo by bolo v danej veci proporcionálnejšie. Toto celé dáva záver, že poškodenému nešlo o odsúdenie
trestného činu, ktorý bol údajne na ňom spáchaný, ale o pomstu voči jej osobe za iniciatívu rozvodového
konania s ním. Toto ešte viac umocňuje fakt, že trestné oznámenie podal až po dvoch rokoch od skutku
a po začatí rozvodového konania.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b, c) Tr.
por. ako nezákonný v celom rozsahu zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa
na nové konanie a rozhodnutie.

Z vyjadrenia poškodeného T. A. vyplýva, že rozsudok okresného súdu považuje za správny a navrhuje
odvolanie obžalovanej v celom rozsahu ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.

Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v
ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal okresný
súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu

zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného.

Okresný súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo, vo vzájomných
súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne, logickým a predpísaným spôsobom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. dostatočne vyložil, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal

žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z výpovede obžalovanej C. A.,
poškodeného T. A., znaleckého posudku a výpovede znalca z odboru zdravotníctva MUDr. Ľuboša

Tomčovčíka PhD., lekárskej správy zo dňa 7.7.2016, ako aj listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
listinného materiálu.

Pokiaľ ide o obranu obžalovanej C. A. krajský súd uvádza, že túto považuje vzhľadom na vykonané
dokazovanie v zmysle ktorého bola obžalovaná usvedčená zo žalovaného skutku vyššie uvedenými

dôkazmi za vyvrátenú. Krajský súd si v plnej miere si osvojil názor okresného súdu, že obrana
obžalovanej je účelová, v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, resp. trestu.

Za danej dôkaznej situácie sa preto krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, ak obhajobe
obžalovanej neuveril, keďže vykonanými dôkazmi bola jej vina preukázaná.

Prvostupňový súd v skutkovej vete výroku svojho rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok, ktorý
je vyjadrením zisteného skutkového stavu.

V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovanej

právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. pretože
obžalovaná inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a to na chránenej osobe.Vzhľadom na uplatnené námietke obžalovanej v písomných dôvodoch odvolania krajský súd považuje
za potrebné uviesť tieto skutočnosti.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Krajský súd v posudzovanej trestnej veci zistil, že sa nepostupovalo dôsledne podľa citovaných
ustanovení.

Osoba obžalovanej C. A. je v napadnutom rozsudku síce hodnotená plne v súlade s výsledkami
vykonaného dokazovania, ale na druhej strane sa prvostupňový súd náležite nevysporiadal s otázkou
motívu (pohnútky) konania obžalovanej, a to napriek tomu, že jeho význam spočíva v určení stupňa
nebezpečnosti činu pre spoločnosť a v danom prípade odôvodňuje záver súdu, že obžalovaná C. A.

spáchala trestný čin menšej nebezpečnosti pre spoločnosť.

Z týchto dôvodov preto zrušil krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu
u obžalovanej C. A. a obžalovanej vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu, ako aj možnosť jej
nápravy uložil peňažný trest vo výmere 160,- eur.

Pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu jej súd uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní
2 mesiacov.

Krajský súd nezistiac pochybenie okresného súdu, pokiaľ ide o rozhodnutie v rámci adhézneho konania,

a preto v tejto časti zostal napadnutý rozsudok nedotknutý.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.