Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421201466
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1421201466.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnyKašajovejačlenovsenátu
JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľov: X. D.. Q. V.Á.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P.Á. Q. XX, B., X. M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, B., X. P. Š.R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XX, B., a T. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej v decembri XXXX, naposledy bytom
XXXX XXth T. Z., B., T. XXXXX, R., ktorá má v čase začatia konania zapísané vlastníctvo o návrhu na

potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 5. januára 2022, č.k. 8Vyd/1/2021-44, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľov 1/-3/ na potvrdenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

2. Navrhovatelia 1/-3/ (ďalej len „navrhovatelia“) sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava
IV domáhali, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým potvrdí vydržanie ich vlastníckeho práva k
spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti X/X, týkajúceho sa nehnuteľnosti - stavba so súpisným číslom

XXXX stojaca na pozemku s parc. č. XXXX, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom
Bratislava, kat. odbor, pre kat. úz. L. Z. V., obec B. - L. Z. V., okres B. D., ku dňu 01.07.1963 a k
spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti X/X, týkajúceho sa nehnuteľnosti - pozemok s parc. č. XXXX vo
výmere 216 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C.“, zapísaná na LV č.
XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, kat. odbor, pre kat. úz. L. Z. V., obec B. - L. Z. V., okres
B. D., ku dňu 01.07.1963. Svoj návrh odôvodnili navrhovatelia tým, že pôvodná vlastníčka podielu na

nehnuteľnosti (1/6), pani T. B., rod. Š., ktorá nadobudla predmetný podiel na nehnuteľnosti dedením v
roku 1933, túto nehnuteľnosť darovala právnym predchodcom navrhovateľov, keďže už od roku 1913
žila v USA. Uvedené vedia navrhovatelia z rodinných rozprávaní a z ich spomienok, podľa ktorých pani
T. B. na jar v roku 1953 navštívila vtedajšie Československo (nevedia presne kedy), pričom vtedy sa
rozhodla darovať predmetný podiel na nehnuteľnosti svojim dvom súrodencom X. Q.A., rod. Š., nar.
XX.XX.XXXX a Š. Š.Z., nar. XX.XX.XXXX. Uviedli, že darovacia zmluva sa nezachovala, a z dôvodu,

že nebol potrebný zápis do pozemkovej knihy, nezachovala sa ani v archíve. Podľa navrhovateľov
osvedčuje skutočnosť, že predmetný podiel na nehnuteľnosti pani T. B. darovala tiež to, že sa v liste
vykonávateľa poslednej vôle pani T. B. nehnuteľnosť (jej podiel), ako možné dedičstvo už nespomína,
spomína sa len šatstvo. Na základe uvedeného mali za to, že sa najneskôr dňa XX.XX.XXXX súrodenci
pani T. B. ujali dobromyseľnej držby podielu na nehnuteľnosti po zapísanej vlastníčke pani T. B., pričom
jej súrodenci boli podielovými spoluvlastníkmi ostatných podielov na predmetnej nehnuteľnosti. Celú

nehnuteľnosťrodinanavrhovateľovužívaodroku1901.Dodali,žeažpozavedeníkatastranehnuteľnostínavrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia (aktuálne už nežijúci) zistili, že spoluvlastnícky podiel na
predmetnej nehnuteľnosti je stále evidovaný na zapísanú vlastníčku pani T. B..

3. Súd prvej inštancie vykonal dňa 24.11.2021 informatívny výsluch a zistil, že navrhovatelia nemajú
žiadne ďalšie dôkazy na osvedčenie svojich tvrdení, a tiež žiadne nové skutočnosti neuviedli.

4. Po oboznámení sa s návrhom navrhovateľov súd prvej inštancie, citujúc ustanovenia §
359a, § 359d ods. 2, § 359e ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku

(ďalej len „C.m.p.“), dospel k záveru, že nadobudnutie vlastníckeho práva právnymi predchodcami
navrhovateľov navrhovatelia dostatočne neosvedčili. Konštatoval, že navrhovatelia neosvedčili, že by
podiel na nehnuteľnosti (1/6) patriaci pani T. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej v decembri XXXX v USA,
oni, prípadne ich právni predchodcovia, užívali ako dobromyseľní vlastníci, ani to, od akého dátumu
takto konali. Navrhovatelia nepredložili žiadnu listinu osvedčujúcu darovanie predmetného podielu pani
T. B. právnym predchodcom navrhovateľov, ani iným spôsobom túto skutočnosť neosvedčili (napr.

výpoveďami svedkov), pričom zápis v katastri nehnuteľností a absencia zápisu v pozemkovej knihe
svedčí o vlastníckom práve pani T. B. v podiele 1/6 k predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie
zároveň dodal, že za dostatočne osvedčujúce vlastnícke právo nemožno bez ďalšieho považovať ani
neužívaniepodielunehnuteľnostipaniT.B.akospoluvlastníčkouaužívanienehnuteľnostinavrhovateľmi
a ich právnymi predchodcami, rovnako ako vlastnícke právo navrhovateľov neosvedčuje ani oznámenie

vykonávateľa poslednej vôle ohľadom pozostalosti šatstva T. B., opomínajúc jej podiel na nehnuteľnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrh zamietol.

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali navrhovatelia v zákonnej lehote odvolanie, ktoré
odôvodnili tým, že darovacia zmluva, na základe ktorej došlo k darovaniu predmetných nehnuteľností v

podiele 1/6, bola ústnou dohodou, v zmysle ktorej súrodenci pani T. B. užívali jej podiel na nehnuteľnosti,
pričom tento podiel prechádzal aj na dedičov. Navrhovatelia ako spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti
chceli túto nehnuteľnosť predať, keď zistili, že v celosti 1/1 predaj nie je možný, preto podali
návrh na súd o potvrdenie vydržania k predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/6, ktorú podľa listu
vlastníctva vlastnila pani T. B.. Konštatovali, že pani T. B. nemala žiadnych potomkov, preto tento

podiel prináležal jej dedičom, t.j. jej súrodencom a ich deťom. V liste vlastníctva však títo ako vlastníci
predmetného podielu nefigurujú dodnes nevediac prečo. Poukázali na to, že do dňa 30.04.2021
by bol predmetný podiel jednoznačne vydržaný do vlastníctva navrhovateľov, pretože nebol pochýb
o tom, že by navrhovatelia nehnuteľnosť nevyužívali. V tejto súvislosti dodali, že dokonca notárka
vypracovala osvedčenie vyhlásenia o potvrdení vydržania, ktoré však nebolo podpísané, nakoľko došlo

k zmene zákona a navrhovatelia tak podali na súd návrh na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti. Uviedli, že predložili správu o smrti vlastníčky predmetného podielu nehnuteľnosti
a jej poslednú vôľu. Poukázali na to, že na informatívnom výsluchu dňa 24.11.2021 navrhovatelia
neboli súdom vyzvaní, aby preukázali vlastníctvo predmetného podielu nehnuteľnosti (1/6), ktoré užívajú
dodnes. Skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti navrhovatelia užívajú dodnes preukázali potvrdením

o vyrubení dane z nehnuteľnosti za roky 2020 a 2021. Uviedli, že navrhovateľka 1/ od roku 2015
dodnes platí dane za 216 m2, pričom 1/6 predmetnej nehnuteľnosti nie je z toho vyňatá. Zároveň
mali za to, že užívanie nehnuteľnosti vrátane predmetného podielu navrhovateľmi preukázali tým, že
navrhovatelia riešili problémy ohľadom celej nehnuteľnosti (problémy týkajúce sa strechy a vo veci
prečinu v súvislosti s dopravnou nehodou). Konštatovali, že v návrhu riadne označili nehnuteľnosti,

ku ktorým majú nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním a taktiež označili deň, kedy navrhovatelia
nadobudli vlastnícke právo. V tejto súvislosti uviedli, že navrhovateľ 3/ nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnosti vyplývajúce z uznesenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.10.2020,
navrhovateľka 1/ a navrhovateľka 2/ nadobudli vlastnícke právo na základe osvedčenia o dedičstve zo
dňa 14.11.2013, ich právni predchodcovia sa stali vlastníkmi podľa zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky

zákonník v znení účinnom do dňa 31.03.1964, dňom 30.06.1963, nakoľko vydržacia doba začala
plynúť dňa 30.06.1953. Mali za to, že predložili dostatočné dôkazy, ktoré osvedčujú skutočnosť, že
nehnuteľnosť navrhovatelia užívajú. Uviedli, že nehnuteľnosti v podieloch 5/6 boli predmetom dedenia
po ich právnych predchodcoch a teraz sú ich spoluvlastníkmi, pričom podiel 1/6 po pani T. B. zostáva
stále nevysporiadaný a nehnuteľnosť je predmetom užívania dobromyseľne, po celý čas ich rodinou, a

to od roku 1953. Zároveň uviedli, že celú nehnuteľnosť (vrátane predmetného podielu 1/6) využívala na
svoje bývanie pani O. Š. (matka navrhovateľa 3/) od svojho narodenia (r. 1925) až do svojej smrti (r.
2020), pričom nikde inde nebývala. Záverom dodali, že za celú nehnuteľnosť majú právnu zodpovednosť
o čom svedčí skutočnosť, že ak je to potrebné musia robiť opravy na nehnuteľnosti, keď padal eternitsusede do záhrady museli urobiť nápravu a keď vrazilo do nehnuteľnosti auto, navrhovateľka 1/ musela
vypovedať na polícii. Vzhľadom na uvedené mali za to, že bezpochyby užívajú nehnuteľnosti v celosti a
tak spĺňajú podmienky pre potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací viazaný ust. § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. preskúmal
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. §
385 ods. 1 C.s.p. prejednal odvolanie navrhovateľov, keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné
a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.,

pretože sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožnil, na čom nič nezmenilo ani podané odvolanie.

7.Zobsahuspisuodvolacísúdzistil,ženavrhovateliasapodanýmnávrhomdomáhalivydaniauznesenia
o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - stavba so súpisným číslom XXXX stojaca
na pozemku s parc. č. XXXX, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, kat.
odbor, pre kat. úz. L. Z. V., obec B. - L. Z. V., okres B. D., a pozemok s parc. č. XXXX vo výmere 216 m2,

druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C.“, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Bratislava, kat. odbor, pre kat. úz. L. Z. V., obec B. - L. Z. V., okres B. D., v podiele
1/6 ku dňu 01.07.1963. Navrhovatelia sú súčasne spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v podiele
5/6. Vlastníčkou parciel evidovaných na LV č. XXXX a XXXX pre k.ú. L. Z. V. v podiele 1/6 (ďalej len
„predmetný podiel“), ku ktorým sa navrhovatelia domáhajú potvrdenia vlastníckeho práva vydržaním, je

stále zapísaná pani T. B., J.. Š.. Ako aj uviedol súd prvej inštancie, navrhovatelia návrh odôvodnili tým, že
pani T. B. nadobudla predmetný podiel dedením v roku 1933, pričom ho darovala právnym predchodcom
navrhovateľov, svojim dvom súrodencom X. Q.M.P., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX a Š. Š., nar. XX.XX.XXXX,
keď sa v roku 1953 vrátila z USA a navštívila Československo (navrhovatelia nevedia presne kedy).
Uvedené navrhovatelia vedia len z rozprávania, darovacia zmluva sa nezachovala. Navrhovatelia

majú za to, že ich právni predchodcovia, ktorí boli zároveň podielovými spoluvlastníkmi ostatných
podielov na vyššie uvedených nehnuteľnostiach (ktoré nadobudli navrhovatelia po svojich právnych
predchodcoch dedením), sa najneskôr dňa 30.06.1953 ujali dobromyseľnej držby predmetného podielu
a dňa 01.07.1963 nadobudli vlastnícke právo k predmetnému podielu vydržaním.

8. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 359a C.m.p. konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

10. Podľa § 359e ods. 1 C.m.p., ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne
podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na

preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práv
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

11.Podľa§359eods.2C.m.p.súdnávrhnazačatiekonaniaopotvrdenívydržaniauznesenímzamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

12. Podľa § 359e ods. 3 C.m.p. o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;
uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

13. Podľa § 854 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú
sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.

14. Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.1951 do
31.03.1964 (ďalej len „zákon č. 141/1950 Zb.“) vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde
o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.15. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží
oprávnene(§145)anepretržitetriroky;akideonehnuteľnúvec,jepotrebnávydržaciadobadesaťročná.

16.Podľa§116ods.2zákonač.141/1950Zb.ktonadobudneoprávnenúdržbuodoprávnenéhodržiteľa,
môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

17. Podľa § 143 zákona č. 141/1950 Zb. držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo kto

vykonáva právo pre seba.

18. Podľa § 145 ods. 1 a 2 zákona č. 141/1950 Zb. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach
sa predpokladá, že držba je oprávnená.

19. Podľa § 146 zákona č. 141/1950 Zb. oprávnený držiteľ veci má, pokiaľ zákon neustanovuje ináč,
rovnaké práva ako vlastník, aj keď nie je jej vlastníkom. To platí obdobne o oprávnenom držiteľovi práva.

20. Podľa § 383 zákona č. 141/1950 Zb. darovacou zmluvou darca niečo bezodplatne prenecháva alebo
sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

21. Podľa § 384 zákona č. 141/1950 Zb. ak sa dar pri darovaní neodovzdá, je potrebné, aby sa darovacia
zmluva dojednala písomne.

22. Konanie o potvrdení vydržania bolo do Civilného mimosporového poriadku zavedené novelou č.

68/2021 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2021. V zmysle dôvodovej správy je základnou úlohou tohto konania
zabezpečenie efektívneho a relatívne rýchleho potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti;
presun právomoci z notárov na príslušný súd je odôvodnený potrebou zabezpečiť nezávislé a efektívne
vydanie súdneho rozhodnutia deklarujúce vzniknutý stav o vecných právach, ktoré má byť vydané v
zákonom upravenom procese, aby sa tak zabezpečila najmä ochrana ústavného práva vlastniť majetok.

Predpoklady vydržania vyplývajúce z ustanovenia § 134 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v danom
prípade ustanovenia § 116 ods. 2 v spojení s § 146 zákona č. 141/1950 Zb.) nie sú konaním o potvrdení
vydržania dotknuté, práve naopak, základnými predpokladmi naďalej ostáva spôsobilý predmet držby,
oprávnenosť držby, trvanie držby nehnuteľnosti 10 rokov a nepretržitosť jej trvania. K oprávnenej držbe
sa vyžaduje dobromyseľnosť držiteľa; ten musí byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom,

že mu vec patrí po celú vydržaciu dobu. Dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť objektívne, nestačí tak
len subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že mu vec patrí (s poukazom na uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 24.04.2017 sp.zn. 3Cdo/17/2016).

23. Dobrá viera držiteľa musí byť zjavná aj z hľadiska objektívnych okolností, či vôbec vecné právo k

nehnuteľnosti mohlo vzniknúť, a to najmä vo vzťahu k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za
následok vznik - v tomto prípade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Tento nadobúdací titul tu musí byť
pri vstupe do držby, aby bolo možné držbu považovať za oprávnenú. Nadobúdací titul musí existovať
ku dňu vstupu do držby. Dobrá viera držiteľa je preukázaná len existenciou tohto nadobúdacieho titulu
(v prípade nehnuteľnosti musí byť preukázaný písomne).

24. Podľa úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku pozostáva konanie o potvrdení vydržania z
dvoch fáz; účelom prvej fázy je zisťovanie, či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania.
Nevyžadujesaichbezpodmienečnésplnenie,postačujevyššiamierapravdepodobnosti,žepredpoklady
pre vydržanie boli splnené. Nakoľko ide o mimosporové konanie, uplatňuje sa vyhľadávacia zásada

(narozdiel od zásady kontradiktórnosti podľa Civilného sporového poriadku); súd tak môže vykonať
šetrenia potrebné na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo ho môže vyzvať na označenie
ďalších dôkazov preukazujúcich splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti. Prvá fáza konania o potvrdení vydržania končí buď rozhodnutím o zamietnutí vydržania,
ak súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia, alebo

vydaním vyzývacieho uznesenia; toto súd vydá v prípade, že navrhovateľ osvedčí splnenie podmienok
pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním.25. Vydaním vyzývacieho uznesenia začína druhá fáza konania; uvedené zabezpečuje publicitu
informácie o takomto konaní a umožňuje dotknutým osobám uplatňovať zákonné prostriedky určené na
ochranu ich práv a oprávnených záujmov. Vyzývacím uznesením súd vyzýva na uplatnenie námietok

proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania v lehote nie kratšej ako šesť mesiacov, ktorá začína plynúť
odo dňa zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku.

26. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľov zamietol už v prvej fáze konania, nakoľko títo neosvedčili
existenciu titulu odôvodňujúceho nadobudnutie vlastníckeho práva k vydržiavanej nehnuteľnosti.

27. Z dikcie ustanovenia § 384 zákona č. 141/1950 Zb. vyplýva, že k platnému nadobudnutiu
nehnuteľnosti Občiansky zákonník požaduje písomnú zmluvu, a teda uzavretím ústnej zmluvy
vlastníctvo nehnuteľnosti nemožno nadobudnúť. Dobrá viera držiteľa musí vychádzať z existencie
písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, keďže je zrejmé, že dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať
ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutia veci alebo práva, ktorá je

predmetom držby. Ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy, o jej prevode
nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v
prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľnosti postačuje. Držba
nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu.

28. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že navrhovatelia nesplnili zákonné
podmienky, pokiaľ ide o osvedčenie, že výlučné vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam, a
teda k predmetnému podielu, nadobudli vydržaním. Navrhovatelia neosvedčili oprávnenosť držby
predmetného podielu, keď nepreukázali oprávnený nadobúdací titul. Za nadobúdací titul navrhovatelia
považovali darovaciu zmluvu, pričom táto, ako aj sami uviedli, bola len v ústnej forme, preto vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti navrhovatelia nemôžu byť dobromyseľní v tom, že ich držba predmetného
podielu bola oprávnená. Navrhovatelia zároveň neuviedli ani presný dátum, kedy podľa nich k darovaniu
predmetného podielu ich právnym predchodcom pani T. B. došlo, uviedli len, že to bolo niekedy v roku
1953, pričom túto skutočnosť nijakým spôsobom neosvedčili, ani listinným dôkazom, či výpoveďami
svedkov. V odvolaní rovnako neoznačili deň, kedy nadobudli vlastnícke právo k predmetnému podielu,

svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti odvodzovali z uznesenia Okresného súdu Bratislava IV zo
dňa 13.10.2020 a osvedčenia o dedičstve zo dňa 14.11.2013, avšak uvedené rozhodnutia sa netýkali
predmetného podielu k nehnuteľnosti vo veľkosti 1/6, ktorý podľa zápisu v katastri nehnuteľností je
naďalej vo vlastníctve pani T. B., svedčí o tom aj absencia zápisu v pozemkovej knihe. Vzhľadom na
vyššie uvedené a skutočnosť, že navrhovateľka 1/ platí dane za celú nehnuteľnosť vrátane predmetného

podielu nepreukazuje dôvodnosť podaného odvolania (z priložených príloh vyplýva len platenie dane
z nehnuteľnosti za roky 2020 a 2021). Odvolací súd v tejto súvislosti v neposlednom rade dopĺňa,
že na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nepostačuje, že navrhovatelia, resp. ich právni
predchodcovia, nehnuteľnosti vrátane predmetného podielu využívali na bývanie viac ako desať rokov.
Je nevyhnutne potrebné, aby preukázali, že boli po celý čas dobromyseľnými držiteľmi, a teda že im

nehnuteľnosť na základe nadobúdacieho titulu patrí (v tomto prípade darovacej zmluvy). Existenciu
takéhoto titulu navrhovatelia neosvedčili, a to ani na výzvu súdu prednesenú v rámci informatívneho
výsluchu, že oni, resp. ich právni predchodcovia splnili predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho
práva k predmetnému podielu, preto odvolací súd dospel k záveru, že návrh na potvrdenie vydržania
vlastníckehoprávaknehnuteľnostipodľaust.§359eods. 2C.m.p.súdprvejinštanciesprávne

zamietol, nakoľko neboli splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia. Odvolací súd zároveň
dodáva, že navrhovatelia v návrhu nesprávne ustálili okruh účastníkov konania v zmysle § 359c ods. 2
C.m.p., keď ku dňu rozhodnutia súdu je z príslušného LV č. XXXX pre katastrálne územie L. Z. V. zrejmé,
že správcom predmetného podielu, kde ako vlastník figuruje pani T. B., je Slovenský pozemkový fond.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil ako vecne správne.

30. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

31. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 52 C.m.p., pretože zo zákona
nevyplýva, že by o náhrade trov konania o potvrdení vydržania mal súd rozhodovať iným spôsobom, asúčasne v zmysle ust. § 359e ods. 3 C.m.p. sa návrh, a ani uznesenie, ostatným účastníkom konania
nedoručuje, a preto ostatným účastníkom, okrem navrhovateľov, žiadne trovy konania ani nevznikli.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).