Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. júl 2019

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 14Cb/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719200221
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Libor Kysucký

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2019:3719200221.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudca Mgr. Libor Kysucký v spore žalobcu SG Equipment Finance

Czech Republic s.r.o. so sídlom náměstí Junkových 2772/1, Stodůlky, 155 00 Praha 5, IČO 610 61 344,
zastúpeného Mgr. Michalom Chuchútom, LL.M., advokátom so sídlom náměstí A. XXXX/X, B., XXX
XX C. X proti žalovaným 1/ SIXING spol. s r.o. so sídlom Námestie A. Hlinku 25/30, 017 01 Považská
Bystrica, IČO 00 652 539, zastúpený JUDr. Róbertom Faturom, advokátom so sídlom Centrum 18/23,
017 01 Považská Bystrica, 2/ D. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom 017 21 Dolný Lieskov 40, 3/ D. G. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX C. H., zastúpený JUDr. Róbertom Faturom, advokátom so
sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, 4/ D. G. I., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX

C. H., zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. ROJKO s.r.o. so sídlom Železničná 90/12,
017 01 Považská Bystrica, IČO 47 251 794 o zaplatenie 31 284,97 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 597,13 € a úroky z omeškania 0,05% denne zo sumy
2 597,13 € od 23.7.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu voči žalovanému 1/ vo zvyšku z a m i e t a .

Žalovaný 1/ m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý je povinný nahradiť
žalovanému 1/ trovy konania v rozsahu 83,40% do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške
náhrady trov konania, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

Súd žalobu voči žalovanému 2/ z a m i e t a .

Žalovaný2/ má nárok nanáhradutrovkonaniavočižalobcovi,ktorýjepovinnýnahradiťžalovanému
2/ trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania,
o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto
rozsudku vydá súdny úradník.

Súd žalobu voči žalovanému 3/ z a m i e t a .

Žalovaný3/ má nárok nanáhradutrovkonaniavočižalobcovi,ktorýjepovinnýnahradiťžalovanému
3/ trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania,
o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto
rozsudku vydá súdny úradník.

Súd žalobu voči žalovanému 4/ z a m i e t a .

Žalovaný4/ má nárok nanáhradutrovkonaniavočižalobcovi,ktorýjepovinnýnahradiťžalovanému
4/ trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania,o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto
rozsudku vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/, 2/, 3/ a 4/ spoločne
a nerozdielne (č.l. 410) zaplatiť žalobcovi 150 980,52 €, úroky z omeškania 0,05% denne zo sumy
148 864,94 € od 23.7.2013 do zaplatenia a trovy konania. Zo žaloby vyplýva, že žalovaných 150 980,52
€ je súčtom rôznych súm, o ktorých žalobca tvrdí, že má na ne nárok titulom „Zmluvy o finančnom
leasingu č. 01719/07“, „Zmluvy o finančnom leasingu č. 01732/07“, „Zmluvy o finančnom leasingu č.
01734/07“, „Zmluvy o operatívnom leasingu č. 05079/07“, „Zmluvy o operatívnom leasingu č. 05082/07“,

„Zmluvy o operatívnom leasingu č. 05083/07“, „Zmluvy o operatívnom leasingu č. 05084/07“, „Zmluvy o
operatívnom leasingu č. 05088/07“ a „Zmluvy o operatívnom leasingu č. 05089/07“. Pokiaľ ide o nároky
zo zmluvy o operatívnom leasingu č. 05089/07, žalobca tvrdil, že:
- ako leasingový prenajímateľ dňa 18.4.2007 uzatvoril so žalovaným 1/ zmluvu o operatívnom leasingu
s tým, že súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky

- vstupná cena predmetu leasingu bola 69 900 € s tým, že leasingová zmluva bola uzatvorená na dobu
určitú – 48 mesiacov
- presná výška leasingových splátok bola určená v splátkovom kalendári tak, že prvá splátka bola
1 557,13 € a výška ďalších splátok bola 1 557,13 €
- žalovaný 1/ predmet leasingu prevzal, čo potvrdil podpisom preberacieho protokolu

- na leasingovej zmluve žalovaní D. A. H., D. E. F., D. G. B. a D. G. I. urobili ručiteľské vyhlásenia
- žalovaný 1/ v priebehu trvania leasingovej zmluvy prestal platiť leasingové splátky a leasingová zmluva
bola preto zo strany žalobcu predčasne ukončená písomnou výpoveďou
- ku dňu výpovede žalovaný 1/ v súvislosti so zmluvou č. 05089/07 dlhoval 57 568,86 € (2 x
1 557,13 € + 109,98 € + 54 344,62 €)

- žalobcovi sa podarilo predmet leasingu opätovne zobchodovať, po čom žalobca od horeuvedených
57 568,86 € odčítal výťažok z rekomercializácie vo výške 25 000 €, nespotrebovaný úrok 1 258,53 € a
platby prijaté po dátume výpovede 1 667,11 €
- v súvislosti so zmluvou o operatívnom leasingu 05089/07 vznikli aj náklady 210,63 €, 1558,11 € a 1
430,13 € a celkový nedoplatok je teda 32 842,10 €

- od sumy 32 842,10 € žalobca odčítal platby prijaté po vykonaní konečného vyúčtovania
- dňa 7.1.2010 vyzval žalovaného 1/ k úhrade
- žalovaných D. A. H., D. E. F., D. G. B. a D. G. I. vyzval k úhrade listom zo dňa 12.7.2013 (č.l. 1)
- v iných konaniach, ktoré žalobca viedol proti iným subjektom (napr. OS BA III sp.zn. 22Cb/144/08),
súdy vyhodnotili ručiteľský záväzok ako platný

- ručením je možné zabezpečiť aj záväzok, ktorý má vzniknúť v budúcnosti
- pokiaľ ide o námietku premlčania, leasingové zmluvy neobsahujú termín splatnosti záväzku z titulu
predčasného ukončenia zmluvy, a tak je treba vychádzať z § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom
žalobca vyzval žalovaných k plneniu v roku 2010, resp. 2013 (č.l. 564)
- podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka začne plynúť premlčacia doba až po uplynutí primeranej

doby po vyzvaní dlžníka na splnenie záväzku vo vzťahu k ručiteľovi, pričom žalovaní 2/, 3/, 4/ boli vyzvaní
na plnenie v roku 2013. Žalobca pritom nemohol ručiteľov vyzvať na plnenie záväzku skôr, ako bola
známa výška záväzkov po predaji predmetu leasingu (č.l. 714)
- prevzatie ručiteľské záväzku jedným z manželov nie je právnym úkonom, ktorý je možné
charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej

sféry každého z manželov, pričom tento úkon nezakladá druhému manželovi žiadne práva a povinnosti,
na čom nič nemení ani § 147 Občianskeho zákonníka
- základnou podmienkou aplikácie § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka je existencia právneho úkonu
týkajúceho sa spoločných vecí, a preto úvahy o tom, či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný
súhlas druhého manžela, sú bezpredmetné

- za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s
predmetom BSM alebo k výkonu jeho správy (č.l. 783)
- medzi prípadom posudzovaným v náleze č. I. ÚS 26/2010 a prejednávanou vecou je zásadný
rozdiel v tom, že žalobca nepodpisoval s ručiteľmi notárske zápisnice, v ktorých by títo súhlasili s ich
vykonateľnosťou

- manželky žalovaných 2/, 3/ a 4/ nenapadli neplatnosť právnych úkonov ručenia- Ústavný súd SR uviedol, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého
jednotlivého prípadu a je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne
okolnosti v súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov

- Ústavný súd SR tiež skonštatoval, že za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí sa nepovažuje
ručiteľský záväzok jedného z manželov a že pri nezmenenej právnej úprave BSM sú tieto závery súdnej
praxe stále použiteľné (č.l. 795)
- podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka je veriteľ oprávnený, ale nie povinní požadovať plnenie
od dlžníka a formulácia tohto ustanovenia potom nebráni veriteľovi, aby plnenie požadoval neskôr. Až

touto neskoršou výzvou dochádza k záväznému stanoveniu termínu splatnosti, od ktorého začína plynúť
premlčacia doba.
- za výzvu k plneniu, od ktorej sa odvíja povinnosť dlžníka platiť, možno považovať i podanie žaloby
- z § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že musí dôjsť k právnemu úkonu, ktorým je faktúra
alebo iná výzva podobnej povahy, pričom však takou výzvou nie je výpoveď zmluvy. Premlčacia doba
teda nemohla plynúť od výpovede leasingovej zmluvy.

- žalovaný 1/ poukazoval čiastočné úhrady odlíšené iba variabilným symbolom a v konaní teda nebolo
preukázané, že by žalovaný 1/ uhrádzal konkrétne leasingové splátky
- táto procesná obrana žalovaného 1/ tak neobstojí aj vzhľadom k tomu, že jeho úhrady sa nerovnali
presne jednotlivým splátkam, ktoré boli práve tými čiastkovými plneniami zmieňovanými v rozhodnutí
č.k. 10Cmo/606/98 (č.l. 874).

2. Žalobca ako dôkaz označil zmluvu o leasingu, všeobecné podmienky, prílohu č. 1 zmluvy, dodatok,
preberací protokol, splátkový kalendár, výpoveď zmluvy, doručenku k výpovedi, upomienky, kúpnu
zmluvu, konečné vyúčtovanie leasingovej zmluvy, výzvy adresované ručiteľom, vyúčtovania odmien
znalcov, faktúry za parkovné, predpisy k úhrade poistného, vyčíslenia úrokov z omeškania, sadzobníky

poplatkov, výpisy z účtu, plné moci a navrhol výsluch žalovaných 2/, 3/ a 4/.

3. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 1 a návrhy na
vykonanie dôkazov uvedené v odseku 2.

4. Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ uviedli, že:
- ručiteľský záväzok na samotných zmluvách je neplatný z dôvodu neurčitosti, nakoľko z formulácie
ručiteľského záväzku nie je zrejmý rozsah prebraného záväzku, ktorý vtedy ani neexistoval
- žalovaní 2/, 3/ a 4/ nemôžu ručiť najmä za parkovné, náklady na znalecké posudky a havarijné
poistenie, nakoľko tieto položky nemožno podradiť pod rovnaký titul ako neuhradené splátky leasingu

- pri zmluve č. 05089/07 uplynula premlčacia doba vo vzťahu k žalovanému 1/ dňa 11.2.2013 a
právo veriteľa voči žalovaným 2/ - 4/ sa premlčalo dňa 11.2.2013, a preto žalovaní vznášajú námietku
premlčania (č.l. 428)
- premlčacia doba začala plynúť momentom ukončenia leasingových zmlúv výpoveďou, kedy vznikla
povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia

- leasingové zmluvy sú neplatné aj pre nedostatok formy a aj z dôvodu, že zmluvy pri označení
prenajímateľa neobsahujú osoby, ktoré konajú v jeho mene. Zmluvy sú zo strany žalobcu podpísané
istými osobami, o ktorých oprávnení konať za žalobcu možno mať pochybnosti. Na leasingových
zmluvách absentuje akékoľvek označenie ich funkcie, resp. identifikácia vzťahu podpísaných osôb voči
žalobcovi. Podpisy sú naviac nečitateľné. Nedostatok podpisu spôsobuje neplatnosť právneho úkonu

pre nedostatok formy (č.l. 714).
- leasingové zmluvy za žalobcu podpísali isté osoby, o ktorých oprávnení konať za žalobcu možno
mať dôvodné pochybnosti, nakoľko v zmluvách chýba označenie funkcie podpísaných osôb. Podpisy
sú naviac nečitateľné, čo znemožňuje ich konkretizáciu a spôsobuje neurčitosť zmluvy. Ak niektoré
osoby možno špecifikovať menom a priezviskom (napr. A. J., F. H. a G. K.), takéto osoby nefigurujú v

Obchodnom registri ani ako prokuristi a ani ako vedúci organizačnej zložky.
- podpis predstavuje pojmovú náležitosť písomnej formy prejavu a nedostatok podpisu konajúcej osoby
spôsobuje neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy (viď rozsudok NS SR č.k. 6Sžf/25/2011)
- pokiaľ právna úprava poskytuje možnosť za právnickú osobu konať aj iným osobám, požiadavka
obvyklosti kladie dôraz na nevyhnutnosť predložiť podklady, ktoré by preukázali obvyklosť pracovného

zaradenia, resp. obvyklosť úkonov, ku ktorým pri činnosti osôb dochádza
- žalovaní 1/ a 4/ poukázali aj na rozhodnutie NS ČR č. R 25/1998, v zmysle ktorého ak za niektorú
zmluvnú stranu uzaviera zmluvu zástupca, podľa § 31 ods. 1 OZ musí zo zmluvy vyplývať, že tento
právny úkon robí ako zástupca (č.l. 722)- v náleze č. I. ÚS 26/2010 Ústavný súd vyslovil právny názor, že konanie osoby pristupujúcej k záväzku,
kedy sa táto ako spoločník spoločnosti a jej konateľ zaviaže, že za spoločnosť splní jej dlh, sa môže
považovať za neplatný právny úkon

- podľa názoru Ústavného súdu SR do úvahy prichádza aj absolútna neplatnosť právneho úkonu pre
rozpor s dobrými mravmi, ak sa spoločník stane dlžníkom popri spoločnosti, pričom cieľom tohto konania
je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM (č.l. 793)
- žalobca sám navrhol písomnú formu leasingovej zmluvy, pričom takúto formu nedodržal práve on

- leasingová zmluva je zmluvou o kúpe prenajatej veci, ktorá musí byť obligatórne dojednaná v písomnej
forme
- podľa dôvodovej správy k § 489 sa má táto právna úprava vzťahovať aj na prípady označené pojmom
leasing
- pokiaľ žalovaný 1/ po výpovedi zmlúv plnil žalobcovi, tomuto plnil záväzky z pôvodných zmlúv, ako by
tieto nezanikli, a na strane žalobcu tak mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie

- v žiadnom prípade však nemôže ísť o konkludentné uznanie celého dlhu voči žalobcovi, keďže
žalovaný 1/ plnil bez existencie právneho dôvodu (č.l. 883).

5. Žalovaní ako prostriedky procesnej obrany použili skutkové tvrdenia uvedené v odseku 4, predložili
prehlásenie D. I. (č.l. 815), navrhli výsluch L. B., E. F., žalovaných 2/ - 4/ a osôb, ktoré podpisovali

leasingové zmluvy za žalobcu (č.l. 793pv).

6. Súd posúdil skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný 1/ podpísal leasingovú zmluvu a že prevzal
náves tak, že tieto tvrdenia boli medzi stranami nesporné.

7. Súd považuje za preukázané (výsluchom Ing. Miroslava Straussa), že v predmetnom čase žalovaný
1/ rozvíjal podnikanie v oblasti automobilovej dopravy, pričom vozidlá prioritne bral od spoločnosti MAN
Slovakia. MAN Slovakia mal financovanie zabezpečené prostredníctvom spoločnosti SG EQUIPMENT.
Po stretnutí v priestoroch spoločnosti MAN Slovakia mu pán J. do Považskej Bystrice doniesol
pripravené a podpísané zmluvy. Tieto zmluvy v tom čase už boli opatrené podpismi zo strany žalobcu.

Žalovaný 3/ potvrdil, že žalovaný 1/ prevzal do užívania všetky vozidlá a návesy, ktoré boli predmetnom
leasingových zmlúv a poukázal na to, že on nebol vopred upozornený na to, že na leasingových
zmluvách budú aj ručiteľské vyhlásenia, a že skutočnosť, či by ručiteľské vyhlásenie podpísal, by musel
konzultovať so svojou manželkou.
Súd považuje za preukázané (výsluchom D. G. I.) aj to, že v predmetnom období dochádzalo k

rozširovaniu činnosti žalovaného 1/, pričom žalovaný 1/ bral ťahače prednostne od spoločnosti MAN a
návesy od spoločnosti SCHMITZ. Financovanie vozidiel bolo zabezpečované prostredníctvom žalobcu.
Rokovaniami so žalobcom a so spoločnosťami MAN a SCHMITZ bol poverený Ing. Miroslav Strauss.
D. G. I. a ostatní spoločníci tieto leasingové zmluvy podpísali v Považskej Bystrici. D. I. uviedol, že on
je ženatý od roku 2002 a jeho manželka nedala súhlas na podpis zmlúv, ktoré sú predmetom tohto

konania. D. I. uviedol, že predmetné zmluvy mu neboli predložené vopred na pripomienkovanie, pričom
on nežiadal, aby mohol predmetné zmluvy pripomienkovať predtým, ako ich podpíše.
Súd považuje za preukázané, že žalobca ako prenajímateľ dňa 18.4.2007 uzatvoril so žalovaným 1/ (t.j.
so spoločnosťou SIXING, s.r.o.) zmluvu o operatívnom leasingu č. 05089/07. Na základe tejto zmluvy
vzniklo žalovanému 1/ oprávnenie užívať po dobu trvania leasingu ťahač MAN TGA 18.400 BLS 4x2

s tým, že leasingové splátky boli stanovené na 1 557,13 € s DPH a zostatková predajná cena bola
stanovená na 26 617,92 € s DPH. Na listine s leasingovou zmluvou je uvedený aj text „Preberáme
týmto v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka celkové ručenie za záväzky nájomcu vyplývajúce z
tejto zmluvy“; pod týmto textom sú vlastnoručné podpisy žalovaných 2/, 3/, 4/. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky pre operatívny leasing a príloha č. 1.

Súd považuje za preukázané aj to, že horeuvedenú zmluvu za žalobcu podpísal A. J. a M. F., že
žalobca dňa 15.1.2007 udelil A. J. plnú moc, aby spoločne s jedným vedúcim organizačnej zložky
alebo spoločne s jedným prokuristom alebo spoločne s pani N. alebo spoločne s pánom K. zastupoval
žalobcu vo všetkých záležitostiach súvisiacich s predmetom podnikania, okrem iného aj v rozsahu
leasingovej činnosti a že žalobca dňa 15.1.2007 udelil M. F. plnú moc, aby spoločne s prokuristom

alebo spoločne s ďalším splnomocneným zastupoval žalobcu vo všetkých záležitostiach súvisiacich
s predmetom podnikania, okrem iného aj v rozsahu leasingovej činnosti (č.l. 758, 761 spisu sp.zn.
14Cb/179/2015).Súd považuje za preukázané aj to, že A. J. bol v apríli 2007 zamestnancom žalobcu (č.l. 773 spisu sp.zn.
14Cb/179/2015).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 24.4.2007 vystavil splátkový kalendár, podľa ktorého

mal žalovaný 1/ zaplatiť dňa 24.4.2007 žalobcovi sumu 1 557,13 € a 47 splátok po 1 557,13 € s tým,
že každá táto splátka bola splatná v 20. deň mesiaca.
Súd považuje za preukázané aj to, že vo Všeobecných obchodných podmienkach pre operatívny leasing
sa žalovaný 1/ zaviazal, že ak bude v omeškaní s leasingovou splátkou alebo inými platbami, najmä
s platbou zostatkovej predajnej ceny, je povinný uhradiť prenajímateľovi úroky z omeškania vo výške

0,05% z dlžnej sumy brutto denne. Žalobca sa so žalovaným 1/ dohodol aj na tom, že pri predčasnom
zrušení leasingovej zmluvy z dôvodov na strane nájomcu nájomca uhradí prenajímateľovi zmluvnú
pokutu, ktorá bude vypočítaná ako súčet úhrnu leasingových splátok, na ktoré by mal prenajímateľ nárok
v prípade riadneho ukončenia leasingovej zmluvy po celú dobu jej trvania podľa splátkového kalendára
a dohodnutej zostatkovej predajnej ceny bez DPH. Vo Všeobecných obchodných podmienkach pre
operatívny leasing sa strany dohodli aj na tom, že prenajímateľ má ďalej preúčtovať na nájomcu

dodatočne vzniknuté náklady z dôvodu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, akými sú najmä
poistné, náklady na zabezpečenie predmetu leasingu a opravy.
Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný 1/ od spoločnosti MAN dňa 24.4.2007 prevzal nový
ťahač MAN TGA 18.400 BLS 4x2 s výrobným číslom WMAH06ZZ27M483603 (č.l. 125 spisu sp.zn.
14Cb/179/2015).

Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 4.2.2009 vypovedal leasingovú zmluvu č. 05089/07
z dôvodu neuhradenia leasingových splátok s tým, že žalovanému 1/ bola táto výpoveď doručená dňa
11.2.2009.
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca prostredníctvom makléra RENOMIA, a.s. poistil v
poisťovni Kooperativa, a.s. ťahač e.č. C., za čo uhradil poistné 18 x 79 € a 1 x 21 € (č.l. 275, 278,

281, 283, 287, 290, 293, 296, 299, 302, 305, 308, 311, 314, 317, 320, 323, 326, 329 spisu sp.zn.
14Cb/179/2015).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca horeuvedené poistné zaplatil (č.l. 757 spisu sp.zn.
14Cb/179/2015).
Súd považuje za preukázané aj to, že spoločnosť CCV Slovakia s.r.o. dňa 6.3.2009 vyfakturovala

žalobcovi 91,63 € za znalecký posudok, ktorého predmetom bol ťahač e.č. C. (č.l. 189 spisu
sp.zn. 14Cb/179/2015).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca zaplatil spoločnosti CCV Slovakia s.r.o. za tento znalecký
posudok dňa 12.3.2009 (č.l. 191 spisu sp.zn. 14Cb/179/2015).
Súd považuje za preukázané aj to, že spoločnosť Expert group, s.r.o. dňa 14.7.2010 vyfakturovala

žalobcovi 119 € za znalecký posudok, ktorého predmetom bol ťahač e.č. C. (č.l. 250 spisu sp.zn.
14Cb/179/2015).

Súdpovažujezapreukázanéajto,žežalobcazapredmetnýznaleckýposudokspoločnostiExpertgroup,
s.r.o. zaplatil 119 € dňa 19.8.2010 (č.l. 251 spisu sp.zn. 14Cb/179/2015).

Súd považuje za preukázané aj to, že spoločnosť PEMA vyfakturovala žalobcovi za parkovanie návesu
e.č. C. parkovné 110,08 €, 132,09 €, 136,49 €, 173,38 €, 156,60 €, 173,38 €, 167,79 €, 173,38 €, 167,79
€ a 39,15 € (č.l. 200, 203, 206, 220, 223, 230, 237, 240, 247, 253 spisu sp.zn. 14Cb/179/2015).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca horeuvedené parkovné spoločnosti PEMA, s.r.o. zaplatil
(č.l. 201, 204, 207, 221, 225, 232, 238, 241, 248, 254 spisu sp.zn. 14Cb/179/2015).

Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný 1/ dňa 18.1.2011 zaplatil žalobcovi sumu 1 557,13 € s
tým, že ako VS uviedol „0000508907“ (č.l. 801 spisu sp.zn. 14Cb/179/2015).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 9.7.2010 uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorou spoločnosti
Truck Commerce predal ťahač MAN TGA 18.400 BLS 4x2 s výrobným číslom WMAH06ZZ27M483603

za 25 000 € bez DPH (č.l. 158 spisu sp.zn. 14Cb/179/2015).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 8.10.2010 vypracoval konečné vyúčtovanie zmluvy
o operatívnom leasingu č. 05089/07, v zmysle ktorého žalovaný 1/ dlhoval žalobcovi splátky 3 114,26
€, úroky z omeškania 109,98 €, budúce leasingové splátky 54 344,62 €, poistné 1558,11 €, znalečné
210,63 € a parkovné 1 430,13 € s tým, že po zohľadnení predajnej ceny 25 000 € bol ku dňu 8.10.2010

nedoplatok vo výške 32 842,10 € (č.l. 178 spisu sp.zn. 14Cb/179/2015).
Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca listami zo dňa 12.7.2013 vyzval A. H., G. I., G. B. a E. F.,
každého na zaplatenie sumy 150 980,52 € titulom ručenia a že vozidlo financované na základe zmluvy
o operatívnom leasingu č. 05089/07 malo evidenčné číslo C. (č.l. 180 – 187 spisu sp.zn. 14Cb179/2015).Súd považuje (výsluchom svedkyne E. F.) za preukázané aj to, že žalovaný 2/ a jeho manželka E. F. v
roku 2007 vlastnili rodinný dom v Dolnom Lieskove a nemali auto a ani úspory. Ich BSM bolo zrušené
v decembri 2010. Žalovaný 2/ nemal v roku 2007 taký majetok, ktorý by nepatril do BSM (č.l. 825). Jej

manžel začal podnikať niekedy v roku 1990, resp. 1991, pričom svedkyňa svojmu manželovi v čase,
keď podnikal, robila účtovníctvo. Svedkyňa samotná začala podnikať asi okolo roku 2010. Nenapadla
platnosť žiadnej úverovej, resp. leasingovej zmluvy, ktorú uzatvoril jej manžel, nakoľko ona nevedela o
tom, že by jej manžel takéto zmluvy uzatvoril. O tom, že jej manžel je ručiteľom za záväzky spoločnosti
SIXING voči žalobcovi sa dozvedela vtedy, keď jej manželovi bola doručená žaloba v tejto veci. V roku

2011 došlo k zrušeniu BSM manželov, a to z toho dôvodu, že práve svedkyňa sa rozhodla podnikať.
Kým podnikal jej manžel, svedkyňa nepovažovala za potrebné podať návrh na zrušenie BSM (č.l. 75
spisu sp.zn. 14Cb/11/2019).
Súd považuje za preukázané aj to, že BSM žalovaného 2/ a jeho manželky E. F. bolo za trvania
manželstva zrušené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8C/196/2010-12 zo dňa 8.12.2010.
Súd považuje (výsluchom svedkyne L. B.) za preukázané aj to, že žalovaný 3/ a jeho manželka L. B. v

roku 2007 vlastnili 3-izbový byt v hodnote okolo 50 000 € a mali hypotéku 74 686,31 € na stavbu domu.
V roku 2007 BSM ešte nebolo zrušené. V roku 2007 žalovaný 3/ nemal žiadny majetok, ktorý by patril
výlučne jemu (č.l. 825 spisu sp.zn. 14Cb/179/2015).
Svedkyňa začala podnikať niekedy v roku 2008, keď si založila spoločnosť Eko Strada, s.r.o. Predtým
mala asi aj živnostenský list ako fyzická osoba. Pri prvom výsluchu neuviedla, že je spoločníčkou

spoločnosti MIBAR, s.r.o. a MORAX, s.r.o. z dôvodu, že ju jednoducho v tom čase nenapadlo, že
otázka smeruje aj k tomu, či je spoločníčkou nejakej s.r.o. Naviac, tieto spoločnosti nezmienila aj z toho
dôvodu, že z nich vtedy nemala žiadny príjem. Pokiaľ ide o nákup nehnuteľností spoločnosťou MIBAR,
už si nepamätá, akým spôsobom bol tento nákup financovaný, a nepamätá si ani to, aký príjem mala
z toho, že svoj obchodný podiel v spoločnosti MORAX predala pánovi O.. Súpisné číslo k ich domu

vo Sverepci bolo pridelené v roku 2003. Pán B. je v spoločnosti KOI zodpovedný za úsek dopravy
a mechanizácie a svedkyňa jednoducho považovala vhodné, aby na internetovej stránke bolo toto
postavenie jej manžela v spoločnosti opísané slovom riaditeľ. Spoločnosť KOI vykonáva vnútroštátnu
a medzinárodnú nákladnú dopravu, pričom má 1 kamión. Okrem tohto kamiónu má spoločnosť KOI aj
ďalšie vozidlá ako traktorbager, sklápače a kolesový bager, celkom ide asi o 10 dopravných prostriedkov.

V roku 2007 okrem mesačného príjmu cca 3 000 Sk nemala žiadny iný príjem a že jej manžel nemal
vo výlučnom vlastníctve v roku 2007 žiaden majetok, pričom všetko majetok bol spoločný. V roku 2008
mala iba príjmy z pracovného pomeru v rozpätí od 3 000 Sk do 5 000 Sk mesačne. Hypotéku na dom
si brali pred 20 rokmi a túto si brali spoločne (č.l. 75 spisu sp.zn. 14Cb/11/2019).
Súd považuje za preukázané aj to, že G. I. nemal motorové vozidlo, ani nehnuteľnosť a že ešte aj v roku

2014 býval u svojich rodičov (č.l. 544, 558).
Súd považuje za preukázané aj to, že manželka žalovaného 4/ - D. I. počas manželstva zo žalovaným
4/ nedala súhlas na podpis ručenia (č.l. 815).
Súd považuje (výsluchom svedkyne D. I.) za preukázané aj to, že so žalovaným 4/ sa svedkyňa rozviedla
v roku 2013 a že nevie o tom, že by počas manželstva došlo k zrušeniu BSM. O vyporiadaní BSM

svedkyne a jej manžela sa neviedlo žiadne súdne konanie, nakoľko svedkyňa a jej manžel žiadny
majetok nemali. Pokiaľ ide o spoločnosť SIXING, ona vôbec nevedela, čím sa táto firma zaoberá. Vie
jedine o tom, že svokor jej manžela bol v spoločnosti SIXING a že toto v nejakom čase prepísal na
jej manžela. Nevie o zmluvách, ktoré boli uzatvorené so spoločnosťou SG Equipment Finance Czech
Republic. V roku 2007 ona a jej vtedajší manžel nemali žiadny majetok. Bývali u svokrovcov a jedinou

vecou, ktorú mali, bol starší automobil, ktorý však jej manžel predal, pričom výťažok zo speňaženia
tohto automobilu sa použil na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý patril svokrovcom. V roku 2007 bola
svedkyňa na materskej dovolenke, pričom ku koncu roka 2007 nastúpila do práce k svojmu pôvodnému
zamestnávateľovi – spoločnosti RAVEN. Je absolventkou strojárskeho učilišťa. V RAVEN-e pracovala
ako recepčná, resp. informátorka a na tejto pozícii pokračovala aj po ukončení materskej dovolenky. Až

po nejakom čase nastúpila do stavebnín v Považskom Podhradí, kde pracuje pri pokladni. Svedkyňa
nikdy nepodnikala. Nevie o tom, že by jej manžel v roku 2007 mal nejaký majetok, ktorý by nepatril do
BSM a ktorý teda patril výlučne jej vtedajšiemu manželovi (č.l. 75 spisu sp.zn. 14Cb/11/2019).

8. Súd vykonal listinné dôkazy uvedené v odsekoch 2 a 5 a z týchto dôkazov aj vychádzal. Súd týmto

listinným dôkazom uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť. Súd uveril aj
výsluchom svedkov, nakoľko v konaní nevyšlo najavo nič, čo by spochybnilo ich hodnovernosť.
PokiaľideohodnotenievýpovedesvedkyneB.,žiadasauviesť,žeanijejopakovanýmvýsluchomnebolo
zistené, že by jej manžel v januári 2007 mal nejaký majetok mimo masy BSM. Opakovaný výsluch tejtosvedkyne preukázal iba to, že svedkyňa v tom čase mala majetok – pre účely tohto konania je však
relevantné preukázať, že majetok mimo BSM mal žalovaný 3/.

9. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko stany ďalšie dôkazy nenavrhli.

10. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa článku 4.6 tretej vety Všeobecných obchodných podmienok pre operatívny leasing nájomca je
povinný platiť dohodnuté leasingové splátky včas a v plnej výške podľa splátkového kalendára.
Podľa článku 8.2 Všeobecných obchodných podmienok pre operatívny leasing ak bude nájomca v
omeškaní s leasingovou splátkou alebo inými platbami, najmä s platbou zostatkovej predajnej ceny, je
povinný uhradiť prenajímateľovi úroky z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy brutto denne.
Podľa článku 9.2 Všeobecných obchodných podmienok pre operatívny leasing pri predčasnom zrušení

leasingovej zmluvy z dôvodov na strane nájomcu je nájomca povinný uhradiť prenajímateľovi zmluvnú
pokutu, ktorá bude vypočítaná ako súčet úhrnu leasingových splátok, na ktoré by mal prenajímateľ nárok
v prípade riadneho ukončenia leasingovej zmluvy po celú dobu jej trvania podľa splátkového kalendára
a dohodnutej zostatkovej predajnej ceny bez DPH.
Podľa článku 9.3 veta druhá Všeobecných obchodných podmienok pre operatívny

leasing prenajímateľ má ďalej právo preúčtovať na nájomcu dodatočne vzniknuté náklady z dôvodu
predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, akými sú predovšetkým poistné, náklady na zabezpečenie
predmetu leasingu.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa
však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

11. Na úvod tejto časti odôvodnenia je potrebné pripomenúť, že pokiaľ žalobca žiadal, aby mu žalovanú
sumuzaplatilokremžalovaných1/-4/ajD.A.H.,tentozomreldňa XX.X.XXXXasúdvovzťahuktomuto
žalovanému konanie zastavil (č.l. 398).

12. Ďalej sa žiada uviesť aj to, že pokiaľ sa ide o nároky zo zmlúv č. 01719/07, č. 01732/07, č. XXXXX/

XX, P. XXXXX/XX, P. XXXXX/XX, P. XXXXX/XX, P. XXXXX/XX, P. XXXXX/XX, tieto sú po vylúčení
predmetom samostatných konaní.

13. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca dňa 18.4.2007 uzatvoril so žalovaným 1/ platnú
zmluvu o operatívnom leasingu č. 05089/07; k zmluve boli pritom priložené „Všeobecné obchodné

podmienky pre operatívny leasing“.
Pokiaľ žalovaní tvrdili, že leasingová zmluva je neplatná z dôvodu, že zmluvy sú zo strany žalobcu
podpísané osobami, o ktorých oprávnení konať za žalobcu možno mať pochybnosti, nakoľko na
zmluvách absentuje akékoľvek označenie ich funkcie, resp. identifikácia vzťahu podpísaných osôb voči
žalobcovi, súd sa s týmto názorom nestotožnil. Zo žiadneho ustanovenia zákona totiž nevyplýva, že

v zmluve má byť uvedené meno a priezvisko osoby, ktorá koná za právnickú osobu, resp. jej vzťah k
tejto právnickej osobe (viď tiež uznesenie NS ČR sp.zn. 29Odo/695/2006). Posúdenie, či osoba, ktorá
v mene právnickej osoby právny úkon urobila, bola na to oprávnená, totiž nie je otázkou dodržania
písomnej formy úkonu, ale otázkou, či je právnická osoba takým úkonom viazaná (viď uznesenie NS ČR
sp.zn. 32Odo/940/2006). Podpísanie zmluvy inou osobou, akou je osoba označená ako zmluvná strana,

totiž nie je sankcionované absolútnou neplatnosťou zmluvy, ale tým, že podľa § 33 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je z konania prípadne zaviazaná osoba, ktorá zmluvu fyzicky podpísala – a aj to iba v prípade,
ak ten, za koho sa konalo, úkon dodatočne neschváli. Je pritom zrejmé, že žalobca sa cítil viazaný
konaním A. J. a M. F., nakoľko žalobca na základe zmluvy podpísanej týmito fyzickými osobami zakúpil
nie lacný náves a tento poskytol žalovanému 1/. Aj zo správania žalobcu po podpise zmlúv je zrejmé,

že fyzické osoby, ktoré zmluvy podpísali, boli oprávnené konať za žalobcu.
Pre úplnosť sa žiada uviesť poukázať na to, že z odseku 61 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu
v Trenčíne sp.zn. 16Cob/118/17 vyplýva, že odvolací súd nezistil dôvody na odklon od horeuvedených
záverov.Pre úplnosť sa žiada poukázať na to, že ak by aj plné moci neboli udelené, podľa § 15 Obchodného
zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie osoby, ktorá bola poverená určitou činnosťou. To, že
určitá osoba je takto poverená, táto osoba dá potenciálnemu klientovi najavo tým, že sa ujme

potenciálneho klient potom, ako tento vstúpi do pobočky leasingovej spoločnosti. Nie je pritom obvyklé,
aby potenciálny klient požadoval od tejto osoby, ktorá sa ho v pobočke ujala, nejaké písomné poverenie,
resp. splnomocnenie (klient v podstate automaticky predpokladá, že osoba sediaca za prepážkou je
oprávnená konať za spoločnosť). Toto poverenie možno obdobne prezumovať aj na základe toho, že
osoba sa podpíše na zmluvu do kolónky „Prenajímateľ“. Samotné podpísanie zmluvy pánom Ostertág

a pánom F. v spojení s tým, že žalobca v konaní netvrdil, že títo páni svoje poverenia prekročili, teda
dostatočne preukazuje, že títo páni boli poverený tým, aby za žalobcu zmluvy podpísali. Keďže zmluvu
podpísala na to poverené osoba, zmluva je platná.
Pokiaľ žalovaní tvrdili, že zmluva je neplatná z dôvodu, že ju uzatvorila organizačná zložka, žiada sa
uviesť, že tento zápis organizačnej zložky do slovenského obchodného registra nemá žiadny dopad
na (ne)existenciu právnej subjektivity žalobcu. Žalobca je totiž zjavne zahraničnou právnickou osobou

a jeho právna subjektivita teda vyplýva z ustanovení českého práva, pričom túto subjektivitu vyplývajúcu
z českého práva uznáva aj slovenský právny poriadok (viď § 22 Obchodného zákonníka). Žalobca je
teda spôsobilý robiť právne úkony a nemožno dospieť k záveru, že by leasingová zmluva bola neplatná
preto, že ju uzatvorila iba organizačná zložka.

14. Na základe horeuvedej zmluvy a VOP žalovanému 1/ najmä vzniklo právo na to, aby po dobu trvania
leasingu užíval ťahač MAN TGA (článok 1.2 VOP) a povinnosť, aby žalobcovi platil leasingové splátky
po 1 557,13 €.
Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že žalovaný 1/ svoju právnu povinnosť platiť mesačné splátky
dodržal iba čiastočne – a to tak, že zaplatil iba 22 týchto splátok po 1 557,13 €.

Ku dňu výpovede zmluvy žalovaný 1/ konkrétne zaplatil prvých 20 splátok (t.j. splátky splatné do
20.11.2008).
Priamo zo žaloby ale vyplýva aj to, že žalovaný 1/ zaplatil aj splátku splatnú 20.12.2009. Sám žalobca
totiž v odseku IV žaloby uvádza, že „U leasingové smlouvy číslo 05089/07 od pohledávky 57 568,86 €
odečetl ... platby přijaté po datu výpovědi v celkové výši 1 667,11 €“.

Suma 1 667,11 € je pritom zjavne súčtom súm uvedených vo výpovedi leasingovej zmluvy 1 557,13 €
+ 109,98 €.
Samotné tvrdenie žalobcu teda preukazuje, že splátka splatná 20.12.2008 vo výške 1 557,13 € bola
zaplatená.
Z vykonaného dokazovania vyplýva aj to, že žalovaný okrem horeuvedených 21 splátok zaplatil aj

splátku splatnú 20.1.2009 - a to dňa 18.1.2011. V súvislosti s touto úhradou treba uviesť, že vzhľadom
na výšku zaplatenej sumy – t.j. 1 557,13 €, čo je práve mesačná leasingová splátka dohodnutá práve v
zmluve č. 05089/07 a vzhľadom na variabilný symbol zadaný pri tejto platbe je zrejmé, že žalovaný 1/
mal v úmysle splniť práve sumu označenú vo výpovedi ako „dlžná čiastka“ (a nie že mal v úmysle zaplatiť
položku „dlžné úroky z omeškania“, resp. položku „zostatková hodnota“, resp. „26 budúcich splátok“).

Vzhľadom na to, že leasingové splátky zmienené vo výpovedi leasingovej zmluvy 2 x 1 557,13 € boli
zaplatené už pred podaním žaloby, súd žalobu v tejto časti zamietol.
Ak by však aj tieto splátky neboli zaplatené, žalobu by vo vzťahu k nim bolo potrebné zamietnuť aj z toho
dôvodu, že žalovaný 1/ vzniesol dôvodnú námietku premlčania (č.l. 428).
Pokiaľ totiž ide o horeuvedené splátky, tieto boli splatné 20.12.2008 a 20.1.2009. Žalobcovi teda

objektívne vznikla možnosť podať žalobu na súd už 21.1.2009. Premlčacia doba teda začala plynúť
21.1.2009 a uplynula 21.1.2013. Žalobca však žalobu, ktorou sa domáha okrem iného aj zaplatenia tejto
splátky, podal až 29.7.2013. Žaloba bola teda zjavne podaná až po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby
a podľa § 388 ObZ tak už súd nemohol právo priznať.

15.Pokiaľžalobcatvrdil,žesumy1557,13 €sastalisplatnýmiažpotom,akožalobca vyzvalžalovaného
1/ k plneniu – čo bolo v roku 2010 (č.l. 564, 714), § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka neposúva začiatok
premlčacej doby až na moment požiadania o poskytnutie plnenia. Treba si totiž uvedomiť, že predmetné
ustanovenie sa aplikuje iba vtedy, ak zmluva neurčuje čas plnenia. Pokiaľ však ide o leasingovú splátku
po 1 557,13 €, zmluva určovala čas, kedy mal žalovaný 1/ túto splátku zaplatiť a teda aplikácia § 340 ods.

2 Obchodného zákonníka na túto situáciu nie je možná (viď tiež odseky 50 a 51 odôvodnenia uznesenia
sp.zn. 16Cob/118/2017).16. Z vykonaného dokazovania je zrejmé aj to, že v článku 9.2 VOP pre operatívny leasing je uvedené,
že„Pripredčasnomzrušeníleasingovejzmluvyzdôvodovnastranenájomcujenájomcapovinnýuhradiť
prenajímateľovi zmluvnú pokutu, ktorá bude vypočítaná ako súčet úhrnu leasingových splátok, na ktoré

by mal prenajímateľ nárok v prípade riadneho ukončenia leasingovej zmluvy po celú dobu jej trvania
podľa splátkového kalendára a dohodnutej zostatkovej predajnej ceny bez DPH“.
Pokiaľ ide o súlad či nesúlad horeuvedenej dohody o zmluvnej pokute s dobrými mravmi, treba si
uvedomiť, že leasingová spoločnosť nekupuje predmet leasingu preto, aby ho niekedy (t.j. potom,
ako ho prestane používať leasingový nájomca) reálne užívala, ale kupuje ho preto, aby ho užíval

iba leasingový nájomca. Leasingová spoločnosť pritom kupuje vec nie podľa svojich želaní, ale podľa
individuálnych želaní klienta. Teda ak má klient záujem o náves, leasingová spoločnosť ho kúpi, hoci
samotná leasingová spoločnosť takéto zariadenie nepotrebuje. Ak však prípadne dôjde k predčasnému
ukončeniu leasingovej zmluvy a predmet leasingu sa vráti do držby leasingovej spoločnosti, leasingová
spoločnosť bude mať k dispozícii náves, hoci leasingová spoločnosť takéto zariadenie nikdy nechcela
nadobudnúť do svojho vlastníctva. Vzhľadom na túto príčinnú súvislosť medzi chcením žalovaného 1/ a

zakúpením návesu (ak by sa totiž žalovaný 1/ neobrátil na žalobcu s tým, že chce náves, žalobca by toto
zariadenie nikdy nekúpil) nie je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa leasingová spoločnosť snaží (napr.
formou zmluvnej pokuty) právne ošetriť, aby sa jej vrátila celá obstarávacie cena predmetu leasingu.
Hoci zmluvná pokuta smerujúca k tomu, aby sa leasingovej spoločnosti vrátili všetky vynaložené
prostriedky nie je v rozpore s dobrými mravmi, a teda môže byť platná, v súdenej veci súd dospel k

záveru, že dohoda o zmluvnej pokute je neplatná.
Z § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že zmluvná pokuta musí byť dojednaná vždy
písomne. Absencia písomnej formy dohody o zmluvnej pokute má za následok neplatnosť takejto
dohody. Pokiaľ je ale dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v prílohe, aby bolo táto dohoda o zmluvnej
pokute platná, musí byť podpísaná zmluvnými stranami. V danom prípade všeobecné obchodné

podmienky nie sú podpísané zmluvnými stranami a dohoda o zmluvnej pokute v nich obsiahnutá je teda
neplatná (viď tiež rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 16Cob/443/2015) a žalobca nemá nárok
na zmluvnú pokutu v uplatnenej výške 54 344,62 €.
Horeuvedená dohoda o zmluvnej pokute je absolútne neplatná nielen pre porušenie § 544 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ale aj z dôvodu, že táto dohoda je v rozpore s § 544 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Odsek 1 totiž vyžaduje, aby v dohode bola jednoznačne vyšpecifikovaná zmluvná povinnosť,
pre prípad porušenia ktorej sa pokuta dojednáva. V danom prípade je však vznik povinnosti zaplatiť
pokutu viazaná na prípad „predčasného zrušenia leasingovej zmluvy z dôvodov na strane nájomcu“.
Vznik zmluvnej pokuty ale nie je možné viazať na zánik záväzku a v zmysle ustálenej súdnej praxe je
takáto dohoda o zmluvnej pokute neplatná (viď napr. rozsudok NS ČR sp.zn. 23Cdo/2575/2010).

V súvislosti so zmluvnou pokutou sa žiada uviesť, že k porušeniu povinnosti platiť leasingové splátky
včas (čo by pri korektnom naformulovaní dohody o zmluvnej pokute pravdepodobne bola povinnosť
zabezpečená zmluvnou pokutou) došlo 20.1.2009 – t.j. pred vypovedaním leasingovej zmluvy (k čomu
došlo4.2.2009).Akbytedadohodaozmluvnejpokutebolaplatná,bolbysplnenýobligatórnypredpoklad
vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu.

Ak by však aj dohoda o zmluvnej pokute bola platná, žalobu by vo vzťahu k nej bolo potrebné zamietnuť
aj z toho dôvodu, že žalovaný 1/ vzniesol dôvodnú námietku premlčania (č.l. 428). Podľa názoru
krajského súdu je totiž nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zodpovednostným nárokom a vzniká ako
dôsledok porušenia zmluvnej povinnosti (odsek 53), a teda začiatok plynutia premlčacej doby treba
posúdiť podľa § 393 ods. 3 Obchodného zákonníka (odsek 69 odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu

v tejto veci). K porušeniu povinnosti došlo dňa 20.1.2009 a premlčacia doba teda uplynula 20.1.2013.
Žalobca však žalobu, ktorou sa domáha okrem iného aj zaplatenia zmluvnej pokuty podal až 29.7.2013.
Žaloba bola teda zjavne podaná až po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby a podľa § 388 ObZ tak už súd
nemohol právo priznať.

17. Pokiaľ žalobca v súvislosti s tým, že čiastočné úhrady znamenajú uznanie aj zvyšku dlhu,
argumentoval rozhodnutiami Krajského súdu Trenčín sp.zn. 16Cob 153/2012, Krajského súdu Nitra
sp.zn. 6Co/16/2016, Krajského súdu Trnava sp.zn. 21Cob/99/2016 a 21Cob/181/2016, treba uviesť že
v týchto veciach išlo o plnenia z jediného právneho titulu - t.j. napr. o odplatu za zhotovenie plošnej
inzercie, resp. o províziu, resp. o odplatu za prepravy. Ak teda dlžník zaplatil z vyfakturovaných 11 685

Sk za zhotovenie plošnej inzercie 6 000 Sk, skutočne iba z púhej skutočnosti takejto čiastočnej úhrady
možno usudzovať, že dlžník uznáva aj zvyšok. Obdobne ak dlžník z vyfakturovanej provízie 596,40 €
zaplatil 250 € (resp. ak z vyfakturovaných odplát za prepravu zaplatil iba časť fakturovaných súm), aj v
týchto prípadoch už na základe čiastočnej úhrady bolo možné usúdiť, že dlžník uznáva aj zvyšok.V súdenej veci sú však predmetom sporu plnenia z viacerých právnych titulov – jednak leasingové
splátky, jednak zmluvné pokuty a tiež nároky na náhradu škody, a teda z púhej skutočnosti, že žalovaný
1/ vykonal úhradu leasingovej splátky, nemožno automaticky vyvodiť, že tento uznal aj záväzok titulom

zmluvnej pokuty.
Žiada sa zdôrazniť aj to, že z obsahu spisu vyplýva, že vo vzťahu k zmluve č. 05088/07 po výpovedi
zmluvy boli vykonané iba 3 úhrady - 1 557,13 €, 109,98 € a 1 557,13 €, pričom z ich výšky je zrejmé,
že žalovaný 1/ týmito úhradami smeroval iba k umoreniu leasingových splátok a vyčíslených úrokov
z omeškania a že teda žiadnu z týchto úhrad (na rozdiel od úhrad súvisiacich so zmluvou č. 05084/07 –

viď sp.zn. 14Cb 14/2019) nemožno interpretovať tak, že nimi došlo aj k uznaniu záväzku titulom zmluvnej
pokuty.
Pokiaľ žalobca v súvislosti s tým, že čiastočné úhrady znamenajú uznanie aj zvyšku dlhu, argumentoval
rozhodnutím NS SR sp.zn. 5Obdo/32/2015, aj v tomto prípade bolo na základe aplikácie § 407 ods. 3
Obchodného zákonníka priznané plnenie z jediného právneho titulu – istiny úveru a príslušenstva úveru,
a teda ani z tohto rozhodnutia nevyplýva, že zaplatenie splátky treba interpretovať tak, že sa uznáva aj

nárok z iného titulu – napr. zo zmluvnej pokuty.
PokiaľžalobcaargumentovalrozhodnutímKrajskéhosúduTrnavasp.zn.21Cob/181/2016,vpredmetnej
veci bolo žalobcovi plnenie priznané na základe bezdôvodného obohatenia a nie na základe
uznania záväzku čiastočnými úhradami, a teda predmetné rozhodnutie teda nie je spôsobilé podporiť
argumentáciu žalobcu.

18. Pokiaľ sa žalobca domáhal sumy 1 558,11 € titulom poistného, Krajský súd v Trenčíne v odseku 54
odôvodnenia uznesenia sp.zn. 16Cob/118/17 vyslovil právny názor, že po zrušení zmluvy zanikli práva
a povinnosti strán zo zmluvy.
To teda znamená, že pokiaľ VOP upravujú právo preúčtovať náklady z dôvodu predčasného ukončenia

leasingu, toto právo žalobcu vyplývajúce zo zmluvy po zrušení zmluvy zaniklo.
V konaní však bolo preukázané, že žalovaný 1/ porušil svoju právnu povinnosť platiť leasingové splátky.
Toto porušenie právnej povinnosti pritom viedlo k tomu, že sa znížil majetok žalobcu o 1 443 € - žalovaný
totiž v súvislosti s vozidlom e.č. C. uhradil aj poistné 5 x 79 € (č.l. 275, 278, 281, 283, 287), 13 x 79 €
(č.l. 290, 293, 296, 299, 302, 305, 308, 311, 314, 317, 320, 323, 326) a 21 € (č.l. 329).

Zjavne teda došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktoré porušenie spôsobilo na strane žalobcu vznik
škody a súd preto žalobcovi sumu 1 048 € priznal titulom náhrady škody (poistné 5 x 79 € nebolo
možné priznať, nakoľko žalobca toto poistné uhradil už pred 29.7.2009 a vo vzťahu k týmto sumám bola
námietka premlčania dôvodná) .
Pokiaľ žalobca žiadal titulom refundácie poistného aj sumu 115,11 €, súd dospel k záveru, že žalobca

nemá nárok na túto sumu - úhrada poistného žalobcom v sume 115,11 € totiž preukázaná nebola.

19. Pokiaľ ide o znalečné 91,63 €, súd považuje za potrebné uviesť, že zmluva ani VOP neobsahujú
žiadne také ustanovenie, ktoré by zakladalo povinnosť na náhradu znalečného. V konaní však bolo
preukázané, že žalovaný 1/ porušil svoju právnu povinnosť platiť leasingové splátky. Pretože toto

porušenie právnej povinnosti viedlo k tomu, že sa znížil majetok žalobcu o 91,63 € (viď č.l. 191 spisu
sp.zn. 14Cb/179/2015), súd by žalobcovi túto sumu priznal titulom náhrady škody.
Príčinná súvislosť medzi týmto znížením majetku žalobcu a medzi porušením povinnosti žalovaného 1/
je nepochybná – ak by totiž žalovaný 1/ svoju povinnosť plnil, k vypovedaniu zmluvy by nedošlo a nebolo
by ani potrebné speňažovať predmet leasingu.

V súvislosti so sumou 91,63 € sa ale žiada uviesť, že táto škoda vznikla 12.3.2009 - a keďže žaloba bola
podaná 29.7.2013, súd s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania žalobu v tejto časti zamietol.
Pokiaľ ide o znalečné 119 €, súd považuje za potrebné uviesť, že zmluva ani VOP neobsahujú žiadne
také ustanovenie, ktoré by zakladalo povinnosť na náhradu znalečného. V konaní však bolo preukázané,
že žalovaný 1/ porušil svoju právnu povinnosť platiť leasingové splátky. Pretože toto porušenie právnej

povinnosti viedlo k tomu, že sa znížil majetok žalobcu o 119 € (viď č.l. 256), súd žalobcovi túto sumu
priznal titulom náhrady škody.
Príčinná súvislosť medzi týmto znížením majetku žalobcu a medzi porušením povinnosti žalovaného 1/
je nepochybná – ak by totiž žalovaný 1/ svoju povinnosť plnil, k vypovedaniu zmluvy by nedošlo a nebolo
by ani potrebné speňažovať predmet leasingu.

V súvislosti so sumou 119 € sa žiada uviesť, že táto škoda vznikla 28.7.2010 - a keďže žaloba bola
podaná 29.7.2013, k premlčaniu tohto nároku nedošlo.20. Pokiaľ sa žalobca domáhal sumy 1 430,13 € titulom parkovného, Krajský súd v Trenčíne v odseku 54
odôvodnenia uznesenia sp.zn. 16Cob/118/17 vyslovil právny názor, že po zrušení zmluvy zanikli práva
a povinnosti strán zo zmluvy. To teda znamená, že pokiaľ VOP upravujú právo preúčtovať náklady z

dôvodu predčasného ukončenia leasingu, toto právo žalobcu vyplývajúce zo zmluvy po zrušení zmluvy
zaniklo.
V konaní však bolo preukázané, že žalovaný 1/ porušil svoju právnu povinnosť platiť leasingové splátky.
Toto porušenie právnej povinnosti pritom viedlo k tomu, že sa znížil majetok žalobcu o sumy, ktoré tento
zaplatil v súvislosti s parkovaním vozidla e.č. C. – t.j. o 110,08 €, 132,09 €, 136,49 €, 173,38 €, 156,60

€, 173,38 €, 167,79 €, 173,38 €, 167,79 € a 39,15 € (č.l. 200, 203, 206, 220, 223, 230, 237, 240, 247,
253 spisu sp.zn. 14Cb/179/2015) a súd preto žalobcovi priznal 1 430,13 € titulom náhrady škody.
V súvislosti s touto škodou sa žiada uviesť, že táto škoda vznikala po 14.12.2009 (viď č.l. 201) - a keďže
žaloba bola podaná 29.7.2013, k premlčaniu tohto nároku nedošlo.

21. Pretože žalovaný 1/ bol v omeškaní so zaplatením leasingových splátok, žalobcovi by patrili aj

vyčíslenéúrokyzomeškaniavnepopretejsume109,98€.Týchto109,98€všakžalovaný1/užžalobcovi
zaplatil (v odseku IV žaloby sa uvádza, že „U leasingové smlouvy číslo 05089/07 od pohledávky
57 568,86 € odečetl platby přijaté po datu výpovědi ve výši celkem 1 667,11 €“ - suma 1 667,11 € je
pritom zjavne súčtom súm uvedených vo výpovedi leasingovej zmluvy 1 557,13 € + 109,98 € a samotné
tvrdenie žalobcu teda preukazuje, že úroky z omeškania zaplatené boli a súd preto žalobu v tejto časti

zamietol.
Ak by však aj suma 109,98 € zaplatená nebola, vzhľadom na námietku premlčania by bolo potrebné
žalobu v tejto časti zamietnuť. Povinnosť platiť úroky z omeškania totiž vzniká jednorazovo v deň, v
ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní a týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba (viď
rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/157/2009, NS ČR sp.zn. 33Cdo/3029/2011). Opačný výklad - teda že

povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká samostatne v každom dni trvania omeškania, by poprel
zmysel premlčania, nakoľko v prípade nezaplatenia istiny by úroky mohli prirastať počas desiatok rokov
a dlžník by tak bol donucovaný zaplatiť istinu, aby zabránil tomu, že na úrokoch z omeškania zaplatí
mnohonásobok istiny. V danom prípade boli splátky č. 19 až 23 splatné od 20.9.2008 do 20.1.2009 a
premlčacia doba začala plynúť od 21.9.2008 do 21.1.2009 a uplynula najneskôr 21.1.2013 – teda pred

podaním žaloby.

22. Z horeuvedeného teda vyplýva, že žalobca má nárok na 1 048 € titulom náhrady škody vzniknutej
zaplatením poistného, na 119 € titulom náhrady škody vzniknutej zaplatením znalečného a 1 430,13 €
titulom náhrady škody vzniknutej zaplatením parkovného, t.j. spolu 2 597,13 €.

Vo zvyšku však súd žalobu zamietol – a to z dôvodu uhradenia leasingových splátok ešte pred podaním
žaloby, pre neplatnosť dohody o zmluvnej pokute a pre premlčanie sumy uplatnenej titulom zmluvnej
pokuty, pre premlčanie náhrady škody vzniknutej zaplatením poistného 5 x 79 €, pre premlčanie náhrady
škody vzniknutej zaplatením znalečného 91,63 € a pre nepreukázanie, že žalobcovi sa majetok znížil aj
o 115,11 € v súvislosti zo zaplatením poistného.

23. Pretože žalovaný 1/ je v omeškaní zo zaplatením sumy 2 597,13 €, súd ho zaviazal aj na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške dojednanej vo všeobecných podmienkach. V tejto súvislosti sa žiada
uviesť,že§369Obchodnéhozákonníkanevyžadujepísomnúformudohodyovýškeúrokovzomeškania
a teda ustanovenie článku 8.2 všeobecných podmienok je platné.

24. Žalobcovi súd z uplatnených 31 284,97 € priznal iba 2 597,13 € a je teda zrejmé, že úspech mal
žalovaný 1/ - a to v rozsahu 91,7% a neúspech 8,3% a súd mu preto podľa § 255 ods. 2 C.s.p. priznal
náhradu trov konania v rozsahu 83,4%.

25. Z vykonaného dokazovania je zrejmé aj to, že na listine s leasingovou zmluvou je uvedený aj text
„Preberáme týmto v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka celkové ručenie za záväzky nájomcu
vyplývajúce z tejto zmluvy“, pričom pod týmto textom sú vlastnoručné podpisy žalovaných 2/, 3/, 4/.
Pokiaľ ide o ručenie spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným, z nálezu ÚS SR
sp.zn. I. ÚS 26/2010 vyplýva, že:

- pokiaľ najvyšší súd dospel k záveru, že zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov
nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí a že teda aplikácia § 145 Občianskeho zákonníka
na pristúpenie k dlhu je vylúčená (názory najvyššieho súdu sú citované v odseku 13 takýto názorodôvodnenia nálezu), tak takýto záver je podľa názoru ústavného súdu extrémne nespravodlivý a
zasahujúci do práv garantovaných ústavou (viď odsek 16 odôvodnenia nálezu)

- ústavný súd v súvislosti so zmluvou o pristúpení k dlhu poukázal na to, že i keď táto dohoda zaväzuje
len manžela, nesporne sa javí, že účinky tohto právneho úkonu sa môžu prejaviť aj vo sfére spoločných
vecí manželov (odsek 18 odôvodnenia nálezu) a že teda pri interpretácii pojmu „spoločná vec manželov“
musia všeobecné súdy zohľadniť aj možné právne účinky úkonu vo sfére spoločných vecí (odsek
19 odôvodnenia nálezu). Podľa názoru ústavného súdu by sa dohoda o pristúpení k dlhu netýkala

spoločnýchvecíibavtedy,akbymanželmalmimoBSMtakýmajetok,ktorýbypostačovalnauspokojenie
veriteľa (odsek 19 odôvodnenia nálezu). Podľa názoru ústavného súdu je v prípade, ak manžel nemá
relevantný majetok mimo masy BSM potom potrebné, aby všeobecné súd skúmali, či ide alebo nejde
o bežnú vec a či bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela na takýto právny úkon a teda či je
daný úkon relatívne neplatný (odsek 20 odôvodnenia nálezu).
- v odseku 21 odôvodnenia svojho nálezu ústavný súd dokonca uviedol, že pojmovým znakom

spoločnosti s ručením obmedzeným je obmedzené ručenie spoločníka za jej záväzky a oddelenie
záväzkov spoločníka a spoločnosti. Podnikateľské riziko teda zaťažuje spoločnosť, a teda javí sa ako
odporujúce dobrým mravom, keď spoločník bez súhlasu svojej manželky sa stane spoločným dlžníkom
popri spoločnosti, pričom cieľom tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia pohľadávky
z vecí patriacich do BSM, keďže ani spoločnosť, ani pristupujúci dlžník nie sú reálne schopní záväzok

splniť a nemajú vo výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný exekúciou.
O tom, že súdna prax rešpektuje názory vyjadrené v horeuvedenom náleze, svedčí aj rozsudok
Krajského súdu Trenčín sp.zn. 17Co/1322/2015, v ktorom súdnom konaní sa riešila otázka neplatnosti
ručiteľského vyhlásenia so záverom, že odvolací súd nevidel dôvod odkloniť sa od právneho názoru
vysloveného Ústavným súdom SR v citovanom rozhodnutí.

Vzhľadom na horeuvedený právny názor ústavného súdu (t.j. že odporuje dobrým mravom, keď
spoločník bez súhlasu svojej manželky sa stane spoločným dlžníkom popri spoločnosti, čo znamená
absolútnu neplatnosť právneho úkonu) je aj pre rozhodnutie v súdenej veci relevantné, či žalovaní 2/, 3/
a 4/ mali v čase podpísania ručiteľského vyhlásenia vo svojom výlučnom vlastníctve relevantný majetok
postihnuteľný exekúciou.

Pretože v konaní nebolo preukázané, že žalovaní 2/, 3/ a 4/ v roku 2007 mali nejaký majetok vo
svojom výlučnom vlastníctve (výsluch svedkýň F., B. a I. preukázal, že žalovaní 2/, 3/ a 4/ nemali
žiadny majetok mimo BSM), je zrejmé, že v čase urobenia ručiteľského vyhlásenia sa predpokladalo, že
ručiteľský záväzok by bol prípadne exekučne uspokojovaný predajom vecí patriacich do BSM. Urobenie
ručiteľského záväzku za týchto okolností je však podľa názoru súdu právnym úkon, ktorý je v rozpore s

dobrými mravmi a teda absolútne neplatný (viď aj nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 26/2010). Vzhľadom na túto
absolútnu neplatnosť ručiteľského vyhlásenia súd žalobu vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/ a 4/ zamietol.
Pokiaľ ide o uznesenie ústavného súdu č.k. I. ÚS 311/2016-16, z odôvodnenia tohto uznesenia
nevyplýva, že by ústavný súd prehodnotil svoje názory vyslovené v náleze ÚS SR sp.zn. I. ÚS 26/2010.
Treba si totiž uvedomiť, že v rozsudku sp.zn. 8Co/368/2015-157 (ktorý rozsudok bol napadnutý ústavnou

sťažnosťou vedenou pod sp.zn. I. ÚS 31/2016) išlo o diametrálne odlišnú skutkovú situáciu. V konaní
sp.zn. I. ÚS 31/2016 išlo totiž o riešenie otázky (ne)platnosti vyhlásenia o uznaní dlhu, ktorý dlh vznikol
manželovi tým, že tento na seba nechal postúpiť pohľadávky voči tretej osobe, za čo sa zaviazal zaplatiť
odplatu vo výške nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok. Inak povedané – manžel v súdenej
veci síce mal zaplatiť určitú sumu, ale tento zároveň nadobudol aktívum prevyšujúce sumu, ktorú mal

zaplatiť. Manžel v súdenej veci teda mal platiť, ale zároveň malo byť platené aj jemu. Naproti tomu vo
veci posudzovanej v konaní sp.zn. I. ÚS 26/2010 je ten zásadný rozdiel, že manžel urobil taký úkon, v
dôsledku ktorého sa jeho majetok bezprostredne nezvýšil, pričom naviac hrozilo, že sa zníži nielen jeho
majetok, ale aj majetok jeho manželky.
Pokiaľ žalobca podstatný rozdiel medzi touto vecou a vecou preskúmavanou ústavným súdom v konaní

sp.zn. I. ÚS 26/2010 videl v tom, že v tejto veci nebol daný súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice,
tento aspekt v skutočnosti nie je pre posúdenie rozporu s dobrými mravmi kľúčový. Z hľadiska rozporu
s dobrými mravmi sa totiž posudzuje už právny záväzok (v danom prípade ručenie manžela prevzaté
bez súhlasu druhého manžela) a nie až to, akým spôsobom bol na základe tohto záväzku kreovaný
exekučný titul (t.j. notárskou zápisnicou alebo rozhodnutím všeobecného súdu).

Pokiaľ žalobca uvádza, že od veriteľa nemožno spravodlivo očakávať, aby pred uzavretím zmluvy
skúmal, či je ručiteľ ženatý a či má s manželom BSM, s týmto nemožno súhlasiť. Veriteľ by totiž podľa
názoru súdu mal pred tým, ako poskytne dlžníkovi relevantnú sumu mal preskúmať, či je dlžník v takej
kondícii, aby mu túto sumu vrátil. Také isté skúmanie by mal pritom veriteľ vykonať aj vo vzťahu kručiteľom – de facto je totiž nanič taký ručiteľ, ktorý je nemajetný. Spravodlivé je pritom požadovať od
veriteľa aj to, aby skúmal, či má ručiteľ manžela – nakoľko predsa aj pred vydaním nálezu I. ÚS 26/2010
veriteľovi hrozilo, že ten manžel, s ktorým veriteľ nekonal, ručenie napadne.

Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že je morálnym hazardom, ak spoločníci nebudú ručiť za záväzky
spoločnosti, podľa názoru súdu je morálnym hazardom (čo je termín, opisujúci situáciu, keď je osoba
alebo inštitúcia účinne chránená pred možnými nepriaznivými dôsledkami svojich rozhodnutí) to, keď
leasingová spoločnosť financovala žalovanému 1/ deväť vozidiel, pričom zjavne sa viac spoliehala na
ručenie spoločníkov (ktorých majetkové a osobné pomery ale neprešetrila) než na to, či žalovaný 1/ je

v takej kondícii, aby vedel svoje záväzky uhrádzať na základe svojej ekonomickej činnosti.
V tomto smere sa žiada uviesť aj to, že režim BSM slúži na to, aby mali manželia v manželstve rovnaké
postavenie aj z hospodárskej stránky; BSM ale neslúži na to, aby sa zlepšilo postavenie veriteľa jedného
z manželov.
V tomto smere sa žiada uviesť aj to, že § 148a Občianskeho zákonník poskytuje ochranu
nepodnikajúcemu manželovi iba vtedy, ak druhý manžel podniká ako fyzická osoba. Toto ustanovenie

však už nepodnikajúceho manžela nechráni v prípade, že druhý manžel je spoločníkom alebo
akcionárom právnickej osoby. V takom prípade je totiž manžel –nespoločník/neakcionár chránený
pred prípadným podnikateľským neúspechom tým, že manžel - spoločník/akcionár ex lege ručí max.
v rozsahu nesplateného vkladu.
Vzhľadom na hore opísanú kogentnú zákonnú úpravu je potom otázkou elementárnej slušnosti (slovami

zákonodarcudobrýchmravov),abyveriteľvprípade,žepodmieňujeposkytnutiepeňažnýchprostriedkov
takým ručením, ktorého prípadná realizácia sa dotkne majetku patriaceho do BSM, komunikoval
ohľadom akéhoto ručenia nielen z manželom - spoločníkom, ale aj s tým manželom, ktorý spoločníkom
právnickej osoby nie je.

26. Žalovaní 2/, 3/ a 4/ mali vo veci plný úspech a súd im preto podľa § 255 ods. 1 C.s.p. priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská
Bystrica v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak žalovaný nebude plniť povinnosť v rozhodnutí mu uloženú, žalobca môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.