Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2022

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 6Csp/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516207667
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Plaskurová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2022:3516207667.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Barbarou Plaskurovou v spore žalobcu: R.V.

O., V.. XX.XX.XXXX, P. XXX XX B. P. Č.. XX, zastúpeného: Advokátska kancelária KONCOVÁ &
PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 256 907, so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752,
zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11
Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2015 uzavretá medzi
žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročná a bez poplatkov.

II. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2015 uzavretá medzi
žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, je absolútne neplatná.

III. Žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi sumu vo výške 300,- EUR ako primerané finančné
zadosťučinenie.

IV. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

V. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.09.2016 domáhal, aby súd určil, že:
§ Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2015 uzavretá medzi žalobcom ako
dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je bezúročná a bez poplatkov,
§ Dohoda o poskytovaní služby uzavretá v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2015 je absolútne neplatná,

§ Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2015 uzavretá medzi žalobcom ako
dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, je absolútne neplatná,
§ žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi sumu vo výške 300,- EUR ako primerané finančné
zadosťučinenie,
§ žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške vyčíslenej
v písomnom vyhotovení rozsudku všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh vo veci samej žalobca odôvodnil tým, že dňa 08.04.2015 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj ako „Zmluva“). Zo zmluvy vyplýva, že žalobca v bode
5 žiada o poskytnutie úveru vo výške 1.500,- EUR so splatnosťou na 36 splátok, s výškou mesačnej
splátky 53,08 EUR, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 2.060,88 EUR s predpokladanou
ročnou percentuálnou mierou nákladov za úver 27,03 %, ročnou úrokovou sadzbou úveru 17,77 % a spriemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov za úver vo výške 34,42 %, poplatok za poskytnutie
úveru 150,- EUR. Zo žiadosti vyplýva údaj o predpokladanej mesačnej platbe (splátka spolu s platbou
podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá) vo výške 87,24 EUR. V bode 6 žiadosti o

poskytnutie úveru sú iným písmom dopísané údaje o schválenom úvere, z čoho vyplýva, že poskytnutá
čiastka úveru je 1.500,- EUR, splatnosť úveru je 36 splátok, výška mesačnej splátky vrátane úrokov
je 53,08 EUR, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 2.060,88 EUR s predpokladanou
ročnou percentuálnou mierou nákladov za úver 26,84 %, ročnou úrokovou sadzbou úveru 17,77 % a s
priemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov za úver vo výške 26,84 %, poplatok za poskytnutie

úveru 150,- EUR. V zmysle bodu 13 žiadosti o poskytnutie úveru riadnym vyplnením a následným
podpisom žiadosti - zmluvy všetkými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom Zmluvu, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú zmluvné dojednania. Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch. Žalobca má za to, že napadnutá Zmluva neobsahuje zákonné náležitosti
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy. Napadnutá

Zmluvy je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vyplýva to zo
skutočnosti, že v oboch prípadoch žalobca so žalovaným spísali žiadosť o poskytnutie úveru v bode
5 a následne žiadosť bola podpísaná žalovaným. Z bodu 6 vyplýva, že sa nemá vypĺňať, teda v
času uzavretia Zmluvy - žiadosti táto časť nebola vyplnená, o čom svedčí aj iný typ písma, kde sú
uvedené údaje o schválenom úvere. Žalobcovi následne došlo oznámenie o schválení úveru - Zmluva.

Oznámenie nie je podpísané žalobcom. To znamená že žalobca a žalovaný neuzatvorili Zmluvu tak, ako
je uvedené v ustanovení § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Schválenie úveru s uvedením
jeho výšky a všetkých náležitostí týkajúcich sa splátok, úrokov, RPMN, boli uvedené len v oznámení,
ktoré žalobca nepodpísal. Žalobca má za to, že ide o nekalú obchodnú praktiku žalovaného, nakoľko
v čase podpisu Zmluvy žalobca nevie, v akej výške a s akými podmienkami mu bude schválený úver,

pretože vypisuje len žiadosť o poskytnutie úveru a schválenie úveru mu má byť oznámené následne
žalovaným, kde už nemá možnosť ovplyvniť výšku úveru ani podmienky, za ktorých je úver poskytnutý.
Žalobca poukazuje na § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, kedy musí zmluva
obsahovať dobu trvania, termín konečnej splatnosti, v zmysle § 4 ods. 2 písm. l) výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Zmluva, ktorá má byť podkladom pre zrážky zo mzdy, je tak bezúročná, bez poplatkov
z dôvodu absencie zákonných náležitostí. Údaj 36 mesačných splátok nemožno považovať za termín
konečnej splatnosti úveru. V zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu, s čím je v rozpore úroková sadza 17,77

% ročne uvedená v Zmluve, pričom priemerná úroková sadzba v čase uzatvorenia Zmluvy bola vo
výške 10,00 %. Žalobca poukazuje na nesprávne uvedenú výšku RPMN, nakoľko má za to, že do
tejto sadzby (do celkových nákladoch spotrebiteľa) je potrebné zaradiť aj odmenu za poskytovanie
služieb podľa Dohody o poskytovaní služieb. Žalobca má za to, že táto dohoda je nekalou obchodnou
praktikou, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko obchádza zákonné limity stanovené na

odplatu za spotrebiteľský úver. Žalobca nikdy nevyužil žiadne služby zo strany žalovaného. Žalobca
reálne nedostal od žalovaného Dohodu o zrážkach zo mzdy, preto ju nemá k dispozícii a nemohol
ju priložiť k žalobe. Žalovaný však predložil zamestnávateľovi žalobcu Dohodu o zrážkach zo mzdy
za účelom zrážania. Zamestnávateľ žalobcu vystavil dňa 28.07.2016 potvrdenie o rozsahu zrážok na
základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo strany žalovaného. Žalobca bol nútený túto dohodu podpísať

ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere, a tým sa i reálne podrobiť prípadnému zrážania zo mzdy
svojím zamestnávateľom bez možnosti bránenia sa. „Predformulovaný“ súhlas bez možnosti odopretia
nemožno považovať za individuálny prejav vôle spotrebiteľa. Výkon zrážok zo mzdy teda nepodlieha
autorizácii ani verifikácii primeranosti. Žalobca má za to, že Dohoda o poskytovaní služieb je neplatná,
v rozpore s dobrými mravmi. Túto zmluvnú podmienku nemožno považovať za individuálne dojednanú,

bola súčasťou vopred koncipovaného formulára s ktorou nemal spotrebiteľ možnosť a čas dôkladne
sa oboznámiť. Žalobca má za to, že žalovaný porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa a je povinný
zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie, a to najmä s ohľadom na výrazný zásah do
práv žalobcu, neprimerané praktiky žalovaného pri vymáhaní úveru s ohľadom na osobu žalobcu,
ktorý je invalidným dôchodcom. Neustále výzvy a navyšovania dlžnej sumy zo strany žalovaného

značne nepriaznivo pôsobili na zdravotný aj psychický stav žalobcu. Naliehavý právny záujem žalobca
preukazuje tým, že v súčasnej dobe existuje stav právnej neistoty, v dôsledku ktorej neviem, koľko má
žalovanému zaplatiť bez toho, aby na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Zároveň
je žalobca v nepriaznivej finančnej situácii a splácanie neprimerane vysokých úrokov by mohlo preneho znamenať značne nepriaznivé dôsledky, prípadne nekontrolované vykonávanie zrážok zo mzdy,
ktoré boli vykonávané zamestnávateľom až do rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia
zakazujúceho vykonávanie zrážok zo mzdy.

2. Dňa 22.12.2016 bolo súdu doručené podanie žalovaného označené ako „Vyjadrenie“, v ktorom
tvrdí, že vo vzťahu k návrhom namieta nedostatok a nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu a návrh na určenie, že Zmluva je bezúročná a
bez poplatkov. Žalovaný tvrdí, že medzi žiadosťou o poskytnutie úveru, ktorú zmluvné strany podpísali

a Zmluvou samotnou nie je žiaden rozdiel. Žalovaný tvrdí, že niektoré údaje zo Zmluvy nie sú objektívne
dohodnuteľné, ako výška RPMN, priemerná hodnota RPMN, údaj o kontrolnom orgáne, taktiež termín
konečnej splatnosti, lebo ich hodnota je výsledkom toho, čo si strany medzi sebou dohodnúť môžu.
Žalovaný má za to, že zákon o spotrebiteľských úveroch neupravuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere
ako typ zmluvy. Náležitosti vyplývajúce z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a ich uvádzanie v
zmluve má iné právne následky ako tvrdí žaloba. Uvádzanie údajov podľa žalovaného závisí od dohody

zmluvných strán, ktoré sa v tomto prípade dohodli na všetkých zmluvných skutočnostiach. Žalovaný
popiera tvrdenie žalobcu, že Zmluva neobsahuje údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov a o konečnom termíne splatnosti, nakoľko vyplývajú zo zmluvných dojednaní čl. 4
ods. 4.5 a čl. 9 ods. 9.1. Tvrdí, že doba trvania Zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti úveru sú riadne
uvedené, a teda je splnená zákonná požiadavka. Zmluva obsahuje uvedenie počtu splátok 36, výšku

splátky 87,24 EUR a splatnosť splátok. Žalovaný má za to, že napadnutá Dohoda o poskytovaní služieb
nie je predpokladom a ani podmienkou pre vznik zmluvy o úvere. Žalobca v Dohode o poskytovaní
služieb sám vyhlasuje, že nie je podmienkou pre iný vzťah. Žalobca tvrdí, že Dohodu nepoznal ani obsah
služieb, avšak ju ako prílohu k žalobe pripojil, čo vyvoláva oprávnené pochybnosti o tvrdeniach žalobcu.
Dohodnuté služby sú podľa obsahu Dohody dobrovoľné a doplnkové, nemajú charakter podmienky

alebo predpokladu na uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu, napríklad na získanie spotrebiteľského
úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok. Keďže táto dohoda bola dobrovoľná, nemohla
sa odplata za ňu zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver. Pokiaľ by odplata za poskytnuté služby bola
zahrnutá do celkových nákladov, potom by bol takýto postup v rozpore s ustanovením § 2 písm. g)
zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný tvrdí, že z predloženej Zmluvy vyplýva, že údaje o výške

úveru, výške splátky, dobe splatnosti a úrokovej sadzbe boli vopred predtlačené v bode 5 a 6, a teda
žalobca sa s nimi mal možnosť oboznámiť. Žalovaný má za to, že odplata, ktorá je regulovaná v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa.
Zákonodarca teda v čase uzatvorenia Zmluvy reguloval celkovú odplatu za poskytnutie úveru, nie len
jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu. Výška odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské

úvery nebola podstatne navýšená s poukazom na ustanovenia § 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Obvyklou odplatou je hodnota priemernej odplaty určovaná bankovými subjektmi. Tá bola v rozhodnom
období vo výške 13,95 %, čo znamená, že povolený dvojnásobok bol zákonodarcom stanovený na
27,90 %. Výška odplaty uvedená ako úroková sadzba, ako aj výške RPMN je teda nižšia, a preto
sú žalobcom tvrdené skutočnosti nedôvodné. Dohoda o poskytovaní služieb podľa žalovaného spĺňa

zákonné podmienky, nakoľko nebola súčasťou obsahu Zmluvy, alebo bola podpísaná ako samostatný
dokument, pričom k jej skončeniu môže dôjsť dohodou alebo výpoveďou, čo žalobca nevyužil. Žalobca
nebol k uzatvoreniu takejto Dohody nútený a žalovaný spochybňuje tvrdenie žalobcu, že by nemal
vedomosť, o aký dokument sa obsahovo jedná. Preto žalovaný tvrdí, že je potrebné návrh na určenie
neplatnosti tejto Dohody zamietnuť. Ďalej žalovaný tvrdí, že uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy

nie je protiprávne, a to ani z hľadiska jej predformulovanosti, či obsahu. Tvrdenie žalobcu o tom, že
takúto Dohodu musel podpísať, je nepravdivé. V Dohode o zrážkach zo mzdy sa uvádza, že žalobca
ako záujemca o úver sa poučuje o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť, že
nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie úverovej zmluvy. Bol poučený aj
o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy. Z obsahu tejto dohody vyplýva poučenie o

dobrovoľnosti uzavretia dohody, možnosti odmietnutia a dôsledkoch, pričom v texte je uvedené „Text
dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte“, čo je zvýraznené natoľko, aby si ho osoba všimla.
Dohoda spĺňa zákonné náležitosti, a to že je uzatvorená na samostatnom liste, žalobca nemal povinnosť
túto uzatvárať, obsahuje poučenie o dôsledkoch jej uzavretia. Dohodou o zrážkach zo mzdy je možné
taktiež zabezpečiť aj budúcu pohľadávku, pričom je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky

(§ 551 Občianskeho zákonníka). Podľa znenia § 9 ods. 13 zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení
a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch, záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné
zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Žalovaný navrhuje, aby súd
návrh na určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy ako nedôvodný zamietol. Žalobca sa domáhaprimeraného finančného zadosťučinenia a určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy z dôvodu
neprijateľných zmluvných podmienok. Žalovaný tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho
uplatnenéhonároku.Vnadväznostinauvedenéžalovanýžiada,abysúdžalobuzamietolakonedôvodnú

a zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania, ktoré vznikli žalovanému. Žalovaný tiež doručil súdu
rozpis vzorca na výpočet RPMN, a to v rámci podania doručeného súdu dňa 09.01.2017

3. Dňa 05.05.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom tvrdí, že naliehavý právny záujem
má žalobca ako spotrebiteľ v postavení slabšej strany, v spore to osvedčuje úprava v komunitárnom

práve, judikatúra súdov európskych spoločenstiev, domáca právna úprava, nakoľko potrebuje mať
vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. Jeho
postavenie sa stane istejším, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore
s dobrými mravmi. Žalobca tvrdí, že zákon o spotrebiteľských úveroch uvádza obligatórne náležitosti
zmlúvospotrebiteľskomúvere,pretoniejenarozhodnutížalovaného,čitietonáležitostivzmluveuvedie,
a to údaj o konečnom termíne splatnosti či RPMN je postihovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou

zmluvy. Obligatórnou náležitosťou platného uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj uvedenie
výšky, počtu a termínov splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj doba trvania zmluvy a termín
konečnej splatnosti., čo je taktiež postihnuteľné bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úverovej zmluvy.
Údaj o celkovej výške, ktorú má žalobca zaplatiť, je 2.060,88 EUR, pričom uvádza mesačnú splátku
vo výške 87,24 EUR v počte 36 splátok. Matematickým výpočtom 36 splátok po 87,24 EUR získame

celkovú výšku nákladov spotrebiteľa v sume 3.140,64 EUR a nie 2.060,88 EUR ako bolo uvedené v
Zmluve žalovaným. Zo Zmluvy jednoznačne nevyplýva, ktoré konkrétne položky nákladov súd zahrnuté
do mesačnej splátky, nakoľko absentuje i poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- EUR. Žalovaný
predložil k svojmu vyjadreniu Oznámenie o schválení úveru na č. l. 31, 32 netýkajúce sa predmetu sporu
(dlžníkom je p. B. D.). V Zmluve tiež absentuje konkrétny termín konečnej splatnosti úveru, pričom termín

uvedený počtom splátok je neurčitý a v rozpore s § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Údaj RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Žalovaný prejavil vôľu uzatvoriť so žalovaným zmluvu o úvere, aby preklenul
ťažkú životnú situáciu, nežiadal však žalovaného o podpísanie dohody o poskytovaní služieb a ani o
dohodu o zrážkach zo mzdy, preto považuje ich uzatvorenie za nekalú obchodnú praktiku žalovaného

v rozpore so zásadou dobrých mravov. Na podanej žalobe žalobca trvá a žiada, aby jej súd vyhovel a
zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Dňa 16.06.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, v ktorom tvrdí,
že údaj o celkovej výške, ktorú bol dlžník povinný „zo zmlúv zaplatiť, je uvedený správne“. Žalobca

zjavne opomína skutočnosť, že v rámci svojej zmluvnej voľnosti prejavil súhlas s uzatvorením dohody
o poskytovaní služieb, ktorá je fakultatívny zmluvným dojednaním strán, pričom Zmluva v bode 6
obsahuje údaj o výške mesačnej splátky bez uzatvorenia tejto dohody, ako aj pre prípad budúceho
uzatvorenia, a teda logicky je predvídateľné, že si žalobca musel byť vedomý, že celková čiastka sa
v prípade uzatvorenia uvedenej dohody navýši o sumu zodpovedajúcu odplate za uzatvorenie tejto

dohody. Námietku k poplatku za poskytnutie úveru žalovaný nepovažuje za dôvodnú, nakoľko tento
poplatok bol splatný započítaním oproti nároku dlžníka na poskytnutie úveru, pričom tejto skutočnosti
si žalobca bol podľa žalovaného vedomý.

5. Dňa 21.02.2022 doručil právny zástupca žalovaného súdu vyžiadané dokumenty, a to Dohodu o

poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2015 a Oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi. Právny zástupca žalobcu tvrdil, že Dohoda o poskytovaní služieb nebola žalobcovi nikdy
predložená, a teda takúto dohodu neuzatvoril, nenavrhol ju, bola mu priložená k podpisu spoločne s
inými dokumentami zo strany žalovaného. Žalobcovi tiež nebola odovzdaná Dohoda o zrážkach zo
mzdy, preto žalobca týmito nedisponoval. Takéto konanie žalovaného ako dodávateľa je absolútne

neprijateľné.Taktiežmázato,žežalobcomuplatňovanéfinančnézadosťučineniejeprimeranévzhľadom
na skutočnosť, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalobcovi vykonávané zrážky po dobu
niekoľkých mesiacov až do vydania uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 6Csp/2/2016 zo dňa 16.08.2021
o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobca tak bol z dôvodu nekalých zmluvných podmienok a
neprijateľných praktík žalovaného donútený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a iniciovať

súdne konanie. Finančná situácia žalobcu sa tak uzatvorením zmluvy ešte viac zhoršila. Žalobca má
za to, že mu prináleží nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, keďže žalovaného
neprimerané praktiky výrazne zasiahli do práv žalobcu.6. Dňa 21.02.2022 sa konalo pojednávanie na tunajšom súde, na ktorom bol prítomný právny zástupca
žalobcu, pričom právny zástupca žalovaného svoju neúčasť vopred ospravedlnil.

7. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, celým ostatným spisovým materiálom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 6Csp/12/2016, pričom zistil nasledovný skutkový
stav veci:

8. Dňa 08.04.2015 bola uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi žalobcom

ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Predmetom úveru bol úverový rámec vo výške 1.500,- EUR,
ktorý bol žalobcovi reálne poskytnutý. Úver mal byť splatený v 36 splátkach po 87,24 EUR mesačne
(mesačná splátka úveru 53,08 EUR, odplata z Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX vo výške
34,16 EUR), pričom prvá splátka bola určená na deň 10.05.2015 a posledná na deň 10.04.2018, pričom
tieto časové údaje splatnosti úveru v Zmluve neboli uvedené, iba v dodatočnom Oznámení žalovaného
o schválení úveru.

9. V rovnaký deň bola uzatvorená aj Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobcom ako dlžníkom a
žalovaným ako veriteľom, kde si zmluvné strany dohodli, že žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku,
ktorá vznikne tým, že žalovaný poskytne žalobcovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.500,- EUR. Strany si dohodli v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka

k zabezpečeniu pohľadávok žalovaného dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobca poberá od svojho
zamestnávateľa. Zrážky zo mzdy žalobcu budú vykonávané zamestnávateľom žalobcu do doby, než
žalovaný zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v
súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere a jej prípadných dodatkov, sú splatené.

10. Žalovaný listom zo dňa 23.02.2016 požiadal zamestnávateľa žalobcu (Slovenské liečebné kúpele
Piešťany, a.s.), aby začal vykonávať žalobcovi zrážky zo mzdy, nakoľko žalobca si neplní riadne a načas
záväzok voči žalovanému. Z priložených listinných dôkazov vyplýva, že zamestnávateľ žalobcu vykonal
zrážky zo mzdy v mesiacoch február až jún 2016.

11. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

12. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

13.Podľa§551Občianskehozákonníkauspokojeniepohľadávkymožnozabezpečiťpísomnoudohodou
medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky
pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď
sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri

výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

14. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „C.s.p.“) žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.18. Súd skúmal prípustnosť určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy Dlžníka č. XXXXXXXXXX zo
dňa 08.04.2015, ktorú žalobca uzavrel so žalovaným, spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,

Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, je neplatná.

19. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva
predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu, alebo práva. Je potrebné konštatovať,
že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona, a to od začiatku bez ohľadu na

to, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia, že právny úkon je neplatný. Otázka absolútnej neplatnosti
právneho úkonu môže byť riešená ako predbežná, alebo ako vec sama na základe žaloby o určenie
neplatnosti. Zákon pre procesnú prístupnosť určovacej žaloby predpokladá existenciu stavu neistoty
navrhovateľa a preukázanie, že uvedenú neistotu možno odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku.
Pokiaľ právna otázka - platnosť právneho úkonu, o ktorej má byť rozhodnuté určovacím výrokom má
povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu, nie je, podľa ustálenej

súdnej praxe, daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, pokiaľ možno žalovať
priamo na určenie existencie práva alebo právneho vzťahu.

20. Riadiac sa názorom odvolacieho súdu súd konštatuje, že žalobca preukázal naliehavosť právneho
záujmu na určovacej žalobe, pretože takouto žalobou sa môže odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa

žalobca nachádza, pretože len deklarovaním vyslovenia neplatnosti predmetnej dohody môže následne
argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jej mzdy. Navyše
určenie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorej vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona.
Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách, z čoho tiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento
výklad je potom v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je
ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

21. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že účastníci uzatvorili dňa 08.04.2015 zmluvu o úvere, na základe

ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi úver, pričom žalobca sa zaviazal zaplatiť mu 36 splátkach po
87,24 EUR mesačne, pričom prvá splátka bola určená na deň 10.05.2015 a posledná na deň 10.04.2018
(časové údaje neuvedené v Zmluve, iba v Oznámení žalovaného o schválení úveru adresovanému
žalobcovi). V tento istý deň zároveň účastníci uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy, v rámci ktorej bolo
dojednané, že zamestnávateľ žalobcu je povinný vykonávať v prospech žalovaného zrážky do doby, než

žalovaný zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jeho pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v
súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere a jej prípadných dodatkov, sú splatené. Jedná sa o typovú,
formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa.

22. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo

súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej ochrany, na ktorú skutočnosť musí brať súd
ohľad (porovnaj rozsudok C - 106/77 Simmenthal). Hrubá nerovnováha v postavení strán v neprospech

spotrebiteľa môže nastať aj vtedy, ak veriteľ vymáha pohľadávku voči spotrebiteľovi formou zrážky zo
mzdy a takto vymožené prostriedky značne prekračujú sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť
pri dodržaní ustanovení spotrebiteľských vzťahov.

23. Súd v danom prípade poukazuje na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a nekalých obchodných praktík pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011 pod
č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach
zo mzdy uzatvorená podľa § 551 OZ je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je rozpore s ustanovením § 53 OZ, keďže
spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je

pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ
môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o
neprijateľnú zmluvnú podmienku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru,
že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným k zmluve o úvere pod č.8500109882 zo dňa 08.04.2015 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovení § 53 ods.
1 a 5 OZ z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu vo vzťahu k žalovanému
ako veriteľovi podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru a tým sa

dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu,
že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho
úkonuprerozporsozákonomalebodobrýmimravmi.Nakoľkouvedenýzabezpečovacíinštitútumožňuje
dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje
z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, súd je toho názoru, že spôsobuje hrubú

nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť
bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa
a z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú
zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 až 6 OZ a návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
Inak uvedené, dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená účastníkmi z úverovej zmluvy je zmluvnou
podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,

pretože spotrebiteľ je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy
na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, a teda ide o tzv.
mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník preto tieto zrážky
nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia,
ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Z tohto dôvodu moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná

v rukách veriteľa - žalovaného, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely
mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje
žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie jeho majetku a to vrátane plnení z
neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnenie v rozpore s kolíznymi ustanoveniami zákona.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je teda zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach

a povinnostiach v neprospech žalobcu a je v rozpore s § 53 OZ, keďže žalobca bol už v čase vzniku
úverovej zmluvy nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Je nesporné, že vnútroštátnemu súdu
prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať ako nekalú. Inštitút dohody o zrážkach zo
mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa
o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri

zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej
inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ
zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Súd pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal aj z rozhodnutia
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.: 5Co/304/2016 zo dňa 17.05.217 a Krajského súdu Nitra sp.zn.:
9Co/190/2016 zo dňa 09.03.2017.

24. Dňa 08.04.2015 bola uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX medzi žalobcom ako dlžníkom
a žalovaným ako veriteľom, pričom išlo o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Citovaný zákon presne
určuje aké majú byť podstatné náležitosti zmluvy, ktoré sú kogentne vymedzené v ustanovení § 9 ods. 2

zákona. Po oboznámení sa so zmluvou, súd zistil, že zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti a
to minimálne dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f); počet a termíny splátok podľa § 9 ods. 2 písm. l citovaného zákona, čo
s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona spôsobuje, že zmluvu je potrebné považovať
za bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom na tieto právne závery, s poukazom na § 11 ods. 4 zákona

č. 129/2010 Z. z., súd žalobe v tejto časti vyhovel. V predmetnej veci bol uzatvorený revolvingový úver,
pričom revolvingový úver je termínovaný úver, ktorý môže byť obnovovaný za rovnakých podmienok,
vždy však po ukončení jedného cyklu. Jedným cyklom sa rozumieme obdobie od poskytnutia úveru
do jeho amortizácie. Splátky úveru sú vopred dohodnuté v splátkovom kalendári, ktorý je uvedený v
úverovej zmluve. V rámci revolvingového úveru môže klient opakovane vyčerpať nový úver až do výšky

stanovenéholimitu.Podmienkouzačatianovéhocyklu(vyčerpanienovéhoúveru)jeplnésplatenieúveru
predchádzajúceho cyklu a plnenie všetkých ustanovení úverovej zmluvy zo strany žalovaného, teda na
základetýchtopodmienokbolomožnéužvčasepodpisuzmluvyuviesťpočetsplátokatermínukončenia
úveru v rámci jedného úverového cyklu.

25. Za absolútne neprijateľný považuje súd postup žalovaného, ktorý prostredníctvom zamestnávateľa
žalobcu vykonával zrážky zo mzdy žalobcu ako odplatu za službu Dohody o poskytnutí služieb, ktorou
žalovaný vnútil žalobcovi možnosť odkladu troch splátok úveru, pričom túto odplatu si vyúčtovával v čase
uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či žalobca bude mať o takúto „službu“ záujem alebo nie. Zmluvnédojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu
za poskytnutie služby, splatnosť tejto odplaty ihneď pri poskytnutí úveru a jednostranne započítanie
tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov považuje súd

za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
pretože je výrazne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Okrem toho Zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje všetky povinné náležitosti zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 zákona č.258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, pretože v zmluve je evidentne nesprávne uvedená ročná úroková sadzba
17,77 %, predpokladaná priemerná RPNM za úver je uvádzaná vo výške 26,84 %, čo je v priamom

rozpore s dobrými mravmi, pričom tento údaj bolo možné určiť ihneď s presnosťou. V zmysle § 4 ods. 3
zákona č. 258/2001 Z. z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca mal preto povinnosť
splácať len úver v časti poskytnutej úverovej istiny.

26. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo
svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania

(stranami sporu) dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto
prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená.

27. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať
za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou

vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

30. Úroková miera dohodnutá medzi stranami konania prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto
dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase
poskytnutia úveru priemerná výška úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila výšku 10,00 %
a dohodnutá úroková miera medzi stranami konania činila výšku 17,77 %, čo je takmer dvojnásobok
obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období. Vzhľadom na

vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky
neplatné, nemožno ich ďalej moderovať a tým poskytnuté úvery aj revolvingy sú z uvedeného dôvodu
bezúročné a bez poplatkov.

31. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení (ďalej len zák. č. 250/2007 Z. z.) každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

32. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho

práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje
záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov
poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým
spotrebiteľom(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

33. Žalobca sa voči žalovanému dožadoval i zaplatenia sumy primeraného finančného zadosťučinenia

vo výške 300,- EUR s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Toto ustanovenie
upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne
uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššiehostupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné
uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo
osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi

ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie,
preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak táto ujma tu je. Bez
právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku ujmy.
Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného
a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právo na ochranu spotrebiteľa si žalobca voči žalovanému

úspešne uplatnil, keďže súd týmto rozhodnutím rozhodol o neplatnosti spornej dohody o zrážkach zo
mzdy. Týmto je splnená základná podmienka pre úspešné uplatnenie práv žalobcu podľa ustanovenia
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. a základná roku je tak nepochybne daný. V danej veci
považuje súd za primerané rozsahu a povahe porušenia práv žalobcu priznanie sumy finančného
zadosťučinenia vo výške 300,- EUR. Zamestnávateľ žalobcu vykonával pre žalovaného zrážky zo
mzdy žalobcu a vo vykonávaní ďalších zrážok by nepochybne pokračoval. Žalobca bol nútený v

dôsledku konania žalovaného domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho konania,
ktoré určitým spôsobom zasahuje do bežného života spotrebiteľa a je spôsobilé mu privodiť ujmu v
súkromnom živote vo forme strachu, nepríjemných pocitov a iné. Priznaná suma zodpovedá svojmu
účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv
spotrebiteľov. Výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia je adekvátna skutočnostiam

prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie
žalobcovi - spotrebiteľovi a odradenie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.

34. Vo časti návrhu žalobcu, aby súd určil, že Dohoda o poskytovaní služieb Zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2015 súd žalobu zamietol. Súd nespochybňuje úspech žalobcu

v tejto časti, avšak uvedené ustanovenia Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
08.04.2015 súd nepovažuje za absolútne neplatné. Tým, že žalobca ako dlžník nemal možnosť vopred
sa s obsahom týchto častí Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2015
oboznámiť a reálne ovplyvniť ich znenie, zakladá skutočnosť, že tieto sú neprijateľnými zmluvnými
podmienkami. Z tohto dôvodu súd určil, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, a síce takého

rozhodnutie súdu pod seba subsumuje i účel, ktorý žalobca svojou žalobou v tejto časti sledoval.

35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).