Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. október 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 28C/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119203540
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Szántaiová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3119203540.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom JUDr. Martou Szántaiovou v spore žalobkýň: 1/ Q. D., nar. XX.XX.XXXX,

2/ mal. R. D., nar. XX.XX.XXXX, 3/ mal. R. D., nar. XX.XX.XXXX, 4/ mal. O. D., nar. XX.XX.XXXX,
všetci bytom U. XXX/XX, XXX XX H. I., žalobkyne 2/, 3/, 4/ ako maloleté osoby zastúpené žalobkyňou
1/ ako zákonnou zástupkyňou, všetky žalobkyne zastúpené Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin
Chlapík s.r.o. so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s.
Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava 1, IČO: 00 585 441, zastúpenému
JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, Vajnorská 55, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 1489 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 1489 eur od 18.03.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30 000
eur, žalobkyni 2/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 000 eur, žalobkyni 3/ náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 20 000 eur, žalobkyni 4/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 000 eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyne 1/ - 4/ m a j ú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne 1/ - 4/ sa podanou žalobou domáhali, aby súd zaviazal žalovanému zaplatiť žalobkyni 1/
sumu 1489 eur z titulu náhrady škody spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1489
eur od 18.03.2019 do zaplatenia, ďalej sumu 30 000 eur a žalobkyniam 2/ - 4/ každej po 20 000 eur z
titulu náhrady nemajetkovej ujmy.

2. Žalobkyne 1/ - 4/ odôvodnili svoju žalobu tým, že dňa 01.08.2016 zomrel vo veku 37 rokov manžel

žalobkyne 1/ a otec žalobkýň 2/, 3/, 4/ p. Q. D., nar. XX.XX.XXXX. K usmrteniu Q. D. došlo pri dopravnej
nehode, ktorú ako vodič spôsobil vodič S. I., nar. XX.XX.XXXX na nákladnom motorovom vozidle
zn. K. T. E.: T s prívesom H. AK XX E.: T pri ktorej došlo k smrti Q. D. ako vodiča motorového
vozidla F. Z. E.: X C. S. I. bol ako vinník dopravnej nehody uznaný vinným z prečinu usmrtenia
podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 2T/67/2017-282 z 16.08.2018 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23To/126/2018-300 z 29.01.2019 právoplatným a
vykonateľným 29.01.2019. Žalobkyne 1/ - 4/ poukázali na ustanovenia § 1, § 11 Obč. zák., čl. 19 ods. 2

Ústavy SR, čl. 8 bod 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolov na
tento Dohovor nadväzujúcich (publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb., označovaný aj ako
Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd), čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd (publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 23/1991 Zb.) a čl. 17 bod 1 a 2 Medzinárodného paktuo občianskych a politických právach (publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 120/1976 Zb.). Uviedli, že
zomrelý Ladislav D. žil až do svojej smrti v spoločnej domácnosti so žalobkyňou 1/ (svojou manželkou),
pričom spolu vychovávali svoje maloleté deti - žalobkyne 2/ až 4/. Spolu tvorili plne fungujúcu, súdržnú

rodinusdobrýmisociálnymi,morálnymi,kultúrnymiacitovýmiväzbami.Vdôsledkunečakanejatragickej
smrti manžela a otca prežívali a aj v súčasnosti prežívajú žalobcovia 1/ až 4/ nielen pocity úzkosti,
smútku, zúfalstva a šoku, ale nenávratným spôsobom stratili i možnosť viesť s ním súkromný a rodinný
život. Odo dňa jeho smrti sú ochudobnení o sféru prirodzených ľudských vzťahov s jedným z najbližších
rodinných príslušníkov, o vzájomnú lásku a o radosť so spoločne trávených chvíľ. Zomrelý Q. D. mal

v čase svojej smrti 37 rokov, teda bol v produktívnom veku, živiteľom rodiny, čím boli rodinné a osobné
väzby medzi členmi rodiny prirodzene ešte viac upevnené a zblížené. Žalobkyne 1/ až 4/ však v dôsledku
tragickej dopravnej nehody o tieto legitímne nádeje, že ich manžel a otec bude naďalej živiteľom a
„hlavou“ rodiny s podieľaním sa na výchove a vývoji detí, nenávratne prišli. Citovú ujmu najbližších
členov rodiny, kedy náhle a nečakane zomrie manžel a otec ostatných členov rodiny, nie je možné
nijakým spôsobom vyjadriť ani opísať, avšak žalobkyne sa na účely tohto návrhu pokúsia uviesť aspoň

podstatné skutočnosti, z ktorých bude možné usudzovať na kvalitu ich vzťahu k nebohému a na rozsah
ich ujmy a bolesti spočívajúcej v jeho smrti. Zásah do práva žalobkýň 1/ až 4/ na ochranu súkromia
a rodinného života ako čiastkových osobnostných práv chránených § 11 Občianskeho zákonníka,
podľa žalobkýň 1/ až 4/ spočíva v zavinenom konaní pôvodcu zásahu - vodiča motorového vozidla S.
I., ktorý bol zamestnancom zamestnávateľa: I. S., IČO: 33 166 676, 913 38 Soblahov, ktorý vlastní

nákladné vozidlo MAN TGA E.: T s prívesom H. AK XX E.: T Vodič motorového vozidla Juraj I. zavinil
dopravnú nehodu a dopustil sa trestného činu (prečinu) usmrtenia. Je nepochybné, že trestný čin je
protiprávnym konaním (§ 8 Trestného zákona), a to dokonca najzávažnejším protiprávnym konaním
fyzickej osoby. Na jeho spáchanie sa vyžaduje zavinenie páchateľa, ktoré je však z pohľadu naplnenia
zákonných predpokladov na vznik občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do práva na ochranu

osobnosti irelevantné. Protiprávnosť (neoprávnenosť) zásahu v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka je totiž vybudovaná na objektívnom princípe, pričom podstatné v tomto smere je len to,
či takýto zásah je objektívne spôsobilý vyvolať následky spočívajúce v porušení, či len obmedzení
osobnostných práv dotknutej fyzickej osoby chránených ustanoveniami o ochrane osobnosti a či
pôvodca zásahu konal v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi preňho z právneho poriadku. Vzhľadom

na viazanosť občianskoprávneho súdu v zmysle § 193 C.s.p., protiprávnosť konania vodiča motorového
vozidla vo forme trestného činu je preukázaná a súd je povinný z odsudzujúceho rozsudku vychádzať
(rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 2T/67/2017-282 z 16.08.2018 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 23To/126/2018-300 z 29.01.2019). Týmto protiprávnym zásahom bolo zároveň
neodstrániteľným spôsobom zasiahnuté do práv žalobkýň 1/ až 4/ na ich súkromný a rodinný život

a spôsobená im značná a doživotná citová (nemajetková) ujma. Intenzitu zásahu do práv žalobkýň
1/ až 4/ zvyšuje skutočnosť, že úmrtie manžela a otca bolo pre žalobcov 1/ až 4/ úplne nečakané a
preto zdrvujúce. Významná je aj bližšie neurčiteľná doba pôsobenia nepriaznivého následku zásahu
do osobnostných práv žalobkýň 1/ až 4/. Je nesporné, že v dôsledku protiprávneho zásahu došlo k
nepriaznivému následku v podobe usmrtenia manžela žalobkyne 1/ a otca žalobcov 2/ až 4/ a tým k

vzniku nemajetkovej ujmy na strane žalobcov 1/ až 4/, spočívajúcej v porušení ich práva na súkromie
a rodinný život tak, ako to má na mysli § 11 Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom do
práva na súkromie žalobcov 1/ až 4/ došlo k vážnej ujme žalobcov 1/ až 4/, mimoriadne traumatizujúcej
skutočnosti v ich živote, ktorá je nezvratná a svojou povahou neodstrániteľná. Následky protiprávneho
zásahu nie je možné uviesť do pôvodného stavu, či ich odstrániť morálnou satisfakciou, pretože žiadna

forma morálneho zadosťučinenia by nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a spravodlivo
zmiernená vzniknutá nemajetková ujma žalobcov 1/ až 4/, a to práve z dôvodu nereparovateľnej povahy
vykonaného zásahu. Podľa žalobcov 1/ až 4/ ani finančné zadosťučinenie nemôže žiadnym spôsobom
odčiniť negatívne dopady tragickej nehody na ich osobnostné práva, avšak túto hmotnú satisfakciu
vnímajú ako určité gesto slušnosti a spravodlivosti a to aj vzhľadom k tomu, že do dnešného dňa sa

im za to čo sa stalo nikto ani len ľudsky neospravedlnil. Preto sa žalobkyne 1/ až 4/ týmto návrhom
domáhajú ochrany svojej osobnosti formou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods.
2 a 3 Občianskeho zákonníka. Možnosť náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v prípade žalobkýň 1/
až 4/ možno vyvodiť aj zo všeobecnej zásady spravodlivosti uplatňovanej v demokratických právnych
štátoch, v zmysle ktorej je „nemravné akúkoľvek ujmu neodškodniť“. Vzťah medzi manželmi navzájom

a vzťah medzi otcom a jeho deťmi je unikátny, nenahraditeľný a s ničím nezameniteľný. Závažnosť
vzniknutej citovej ujmy u žalobkýň 1/ až 4/ je vzhľadom na ich hlboký a prirodzený vzťah k zomrelému
mimoriadna, a to aj s ohľadom na intenzitu, rozsah a trvanie vzniknutej nemajetkovej ujmy. Žalobkyne
1/ až 4/ považujú za mimoriadne obtiažne a veľmi emotívne peniazmi oceňovať stratu ich milovanejosoby, ktorá už nikdy nebude súčasťou života žalobkýň1/ až 4/. Z týchto dôvodov si jednotlivé sumy z
titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ako právneho prostriedku ochrany osobnosti uplatňujú
tak, že ich ustálenie je výsledkom vnútorných pocitov žalobkýň 1/ až 4/.

Žalobkyne 1/ až 4/ majú z trestného konania pozitívnu vedomosť o tom, že vlastníkom a prevádzateľom
motorových vozidiel, ktorými bola spôsobená dopravná nehoda (nákladné vozidlo K. T. E.: T s prívesom
H. AK XX E.: T je I. S., IČO: 33 166 676, 913 38 Soblahov - zamestnávateľ vodiča S. I., ktorý
nehodu spôsobil, pričom motorové vozidlá boli povinne zmluvne poistené u žalovaného na základe
zmlúv č.: XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX/XX, XXXXXXXXXX/X. Zodpovednosť Stanislava S., IČO: 33

166 676, 913 XX I. ako vlastníka a prevádzateľa motorových vozidiel (nákladné vozidlo K. T. E.: T s
prívesom H. AK XX E.: T za zásah do osobnostných práv žalobcov 1/ až 4/ je tak daná analogickým
použitím § 427 v nadväznosti na § 420 ods. 2 Obč. zák., pričom v tomto prípade ide o zodpovednosť
objektívnu. Žalovaný je poisťovateľom I. S., IČO: 33 166 676, 913 38 Soblahov, u ktorého bolo
nákladné vozidlo K. T. E.: T s prívesom HONKHAUS AK XX E.: T v čase tragickej dopravnej nehody
povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového

vozidla. Uvedené poistenie bolo dojednané v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zákon č. 381/2001 Z.z.
v ustanovení § 15 od 01.01.2002 zaviedol všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody
proti poisťovateľovi zodpovednej osoby (action direct) tak, ako ho poznajú všetky obdobné právne
úpravy v Európe, preto v prípade škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla si poškodený môže

vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo voči poisťovateľovi alebo
voči obidvom súčasne. Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného na výplatu plnenia
za poisteného škodcu, a to vo výške (v tom rozsahu), v akom za škodu zodpovedá poistený škodca,
pričom predpokladom vzniku povinnosti poisťovateľa plniť je preukázanie zodpovednosti poisteného
za škodu, ktorá poškodenému vznikla. Právny vzťah medzi žalobkyňami 1/ až 4/ a žalovaným je

založený osobitným zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 15), v ktorom si žalobkyne 1/ až 4/ ako poškodení
uplatňujú voči žalovanému ako poisťovateľovi nárok na náhradu škody (poistného plnenia) v rozsahu
podľa citovaného zákona, poistných podmienok a podľa už ustálenej judikatúry v tomto smere (náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch).

Ďalej žalobkyne 1/ až 4/ poukázali na ustanovenia § 449 ods. 2 a 3 Obč. zák., § 4 ods. 2 písm. a) zákona
č. 381/2001 Z. z. a § 101 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Na základe uvedených si
žalobkyňa1/uplatnilanáklady,ktorévynaložilavsúvislostisosmrťouapohrebomzomreléhomanželavo
výške 2.763,19 Eur pozostávajúce: 1. pohrebné náklady vo výške 361,44 Eur, 2. kvetinová výzdoba na
pohrebe 214,80 Eur, 3. pomník 1862 eur, 4. náklady na kar 324,95 eur. Ďalej žalobkyne 1/ - 4/ uviedli, že

pasívna legitimácia žalovaného ako poisťovateľa motorového vozidla, ktorým bola spôsobená nehoda
vo vlastníctve a držbe Stanislava S., IČO: 33 166 676, 913 38 I. vo vzťahu k nároku na náhradu škody
(náklady pri usmrtení) vychádza z už vyššie citovaných ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na
§ 15 zákona č. 381/2001 Z. z. Aktívna legitimácia „len“ žalobkyne 1/ vychádza z toho, že výlučne ona
uhradila náklady spojené s pohrebom, karom a zriadením pomníka („ten, kto ich vynaložil“). Žalovaný

ako poisťovateľ po dopravnej nehode zaplatil žalobkyni 1/ sumu 2.191,52 Eur ako poistné za škodu
spôsobenú na motorovom vozidle FORD Z. E.: IL XXXBM (motorové vozidlo ktoré viedol zomrelý manžel
žalobkyne1/),ktorábolalikvidovanáakototálnaškoda(listžalovanéhoz27.06.2017).Žalobkyne1/až4/
si uplatnili nárok na náhradu škody vo výške 2.763,19 Eur (náklady spojené s pohrebom) a nemajetkovej
ujmy vo výške celkom 90.000 Eur (30.000 Eur na žalobkyňu 1/ a po 20.000 Eur na žalobkyne 2/ až 4/) u

žalovaného listom zo dňa 12.03.2019. Žalovaný na uplatnené nároky reagoval tak, že pohrebné náklady
uznal, avšak uplatnil si z titulu spoluviny poškodeného (zrejme zomrelého L. D.) ich zníženie o 50 % s
poukazom na rozsudok OS Trenčín sp. zn. 2T/67/2017 právoplatný 29.01.2019 a započítal štátnu dávku
ÚPSVaR vo výške 79,67 Eur, na základe čoho vyplatil žalobkyni 1/ sumu 1.194,52 Eur. K uplatnenej
nemajetkovej ujme žalovaný v listoch z 25.03.2019 vo vzťahu k žalobcom 1/ až 4/ zhodne uviedol,

že rozsah povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bol
stanovený výlučne za škodu nie však za ujmu na osobnostných právach. Spolu si tak žalobkyňa 1/ voči
žalovanému uplatňuje titulom náhrady škody (pohrebné náklady) sumu vo výške 1.489 EUR (celkové
pohrebné náklady 2.763,19 Eur - z toho pohreb 361,44 Eur, kvetinová výzdoba na pohrebe 214,80 Eur,
pomník 1.862 Eur, náklady na kar 324,95 Eur, odpočítané plnenie zaplatené žalovaným 1.194,52 Eur a

štátna dávka ÚPSVaR 79,67 Eur). Keďže žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného dlhu, ktorý
odmietolplniťnazákladesvojhopodaniaz18.03.2019,žalobkyňa1/sadomáhaajzaplateniazákonných
úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z istiny 1.489 eur od 18.03.2019, kedy žalovaný svojim podaním
oznámil žalobkyni 1/, že uplatnenú škodu v predmetnej časti nezaplatí.3. Žalobkyne 1/ - 4/ vo vyjadrení zo dňa 04.07.2019 uviedli, že v súvislosti s pasívnou legitimáciou
žalovaného zdôrazňujú najmä rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý vo svojom uznesení č. k. III. ÚS

646/2015-30 zo dňa 16.12.2015 dáva žalovanému jednoznačnú odpoveď na jeho pasívnu legitimáciu
v predmetnej veci, v zmysle ktorého postupoval aj Krajský súd v Žiline v konaní, z ktorého žalovaný
predložil rozsudok odvolacieho súdu z 29.06.2018, pričom na svoju pasívnu legitimáciu v tomto spore
vedenompredKrajskýmsúdomvŽilinezrejmeúčelovonepoukazujeanisaknejnevyjadruje.Knámietke
premlčania vznesenej žalovaným žalobkyne 1/ - 4/ uvádzajú, že uplatnený nárok nie je a ani nemôže

byť premlčaný, a to z dôvodov, že k usmrteniu p. D. došlo dňa 01.08.2016 a žalobkyne 1/ - 4/ si nárok na
náhradu škody vrátane nemajetkovej ujmy riadne uplatnili v trestnom konaní už podaním z 24.04.2017
- plynutie premlčacej doby sa prerušuje, žaloba na súd bola podaná dňa 30.04.2019 po právoplatnom
skončení trestnej veci - zastavenie premlčacej doby. Poukázali na § 104 Obč. zák., ktoré sa použije aj
v prípadoch, kedy sa poškodený domáha svojho nároku priamo voči poisťovni škodcu, čo je aj tento
prípad, tak ako to vyplýva aj z rozhodnutia NS ČR 25 Cdo 113/2006 z 12.12.2007 publikovaného ve

Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek č. 9, ročník 2008, pod č. 93. Podľa uvedeného ustanovenia
§ 104 Obč. zák. premlčacia doba v danom prípade začala plynúť dňa 01.08.2017. Teda všetky nároky
žalobkýň 1/ - 4/ boli uplatnené riadne a včas. V súvislosti s uplatnením nemajetkovej ujmy a jej výšky
žalobkyne 1/ - 4/ uviedla, že je minimálne zaujímavé, že žalovaný pri uplatnení nemajetkovej ujmy v
peniazoch a jej výške zo strany žalobkýň už rozoberá nároky žalobkýň podľa ustanovení o nemajetkovej

ujme čo sa týka primeraného zadosťučinenia, naproti tomu pri námietke premlčania sa drží výslovne a
striktne toho, že sa jedná o škodu, ktorá sa premlčuje v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote a nie
trojročnej všeobecnej premlčacej lehote ako je tomu pri nemajetkovej ujme. Už z tohto vidieť, že obrana
žalovaného je výslovne účelová v snahe vyhnúť sa svojej zodpovednosti. Konštatovanie žalovaného,
že žalobkyne tým že žalujú len poisťovňu, ktorá nijako nezasiahla do práv žalobkýň, popreli poslanie

inštitútunáhradynemajetkovejujmyaichkonanievzbudzujepodozrenielenfinančnejmotiváciepodania
žaloby, nemožno inak hodnotiť len ako „cynickým“ vyjadrením nejakej osoby, ktorá nemá absolútne
žiadnu úctu k strate ľudského života, tento stavia na úroveň nejakého ohovárania prípadne nepravdivého
tvrdenia a nevie si ani len predstaviť čo znamená strata tak dôležitého člena rodiny ako je manžel a
otec maloletých detí. Tu je potrebné podotknúť, že počas celého vyšetrovania a trestného konania až

do právoplatného skončenia trestnej veci a ani po jeho skončení sa pozostalí - žalobcovia nikdy a od
nikoho nedočkali toho úplne najjednoduchšieho ospravedlnenia a nepočuli to čo sa v bežnej a slušnej
spoločnosti v takýchto prípadoch vyžaduje a bežne robí s vyslovením „prepáčte ľutujem čo sa stalo“ a
nikto a nikdy sa nezaujímal ani o to, či rodina bez manžela a otca troch maloletých detí niečo potrebuje
alebo potrebuje nejakú pomoc. Aj preto je tu namieste náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže k

žiadnemu ospravedlneniu do dnešného dňa od nehody nedošlo a je zrejmé, že ani samotné prejednanie
trestnej veci nebolo účinné a neviedlo nakoniec k ospravedlneniu a vysloveniu ľútosti zodpovednej
osoby, teda ani toto samotné prejednanie trestnej veci pred OČTK a následne pred súdom sa javí ako
nedostatočné, z ktorého dôvodu je možné vyvodiť záver, že aj samotné prejednanie veci pred civilným
súdom s prípadnou žiadosťou o ospravedlnenie nie je v danom prípade postačujúce. Potvrdili, že pokiaľ

žalobkyne žalujú len poisťovňu, táto nijako nezasiahla do práv žalobcov, teda poisťovňa sa ani ad
absurdum ako to žalovaný nazval nemusí ospravedlňovať žalobkyniam, pretože nie je priamo škodcom
a z tohto titulu má nárok žalobkýň voči poisťovni nepochybne povahu plnenia z titulu poistenia a pri
premlčaní nároku sa použije § 104 Obč. zák. tak ako to ustálil NS ČR vo svojom rozhodnutí 25 Cdo
113/2006 z 12.12.2007 publikovaný ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek č. 9, ročník 2008, pod

č. 93.

4. Žalobkyne 1/ - 4/ vo vyjadrení zo dňa 16.12.2019 k namietanému premlčaniu nároku uviedli, že pokiaľ
žalovaný poukazuje na to, že v danom prípade je právo žalobkýň premlčané s poukazom na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline z 29.06.2018 v konaní sp. zn. 8Co/106/2018, jedná sa len o právny názor senátu

krajského súdu v konkrétnej veci, podľa ich názoru nesprávny v rozpore s doterajšou judikatúrou NS
SR, ktorý nezakladá žiaden právny názor, ktorý by bol záväzný pre rozhodnutia iných súdov, a to najmä
vzhľadom k tomu, že tu už existuje bohatá judikatúra Najvyššieho súdu SR, ktorý ako súd vyššieho
stupňa a vyššej súdnej autority ako krajský súd vo svojich viacerých rozhodnutiach vyslovil právny názor,
že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pri dopravných nehodách s následkom smrti sa ako majetkové

právo premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ (NS SR 5Cdo 265/2009,
NS SR 3Cdo 57/2017). Uvedený právny názor NS SR bol dokonca ako judikát zverejnený v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí NS SR pod č. R 58/2014 (2Cdo 194/2011).5. Žalobkyne 1/ - 4/ ako dôkaz označili a predložili rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k.
2T/67/2017-282z16.08.2018vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvTrenčíneč.k.23To/126/2018-300
z 29.01.2019, faktúru č. XXX/XXXX, objednávku u spoločnosti I., pohrebná služba, pokladničný doklad

na sumu 361,44 eur zo dňa 03.08.2016, pokladničný doklad na sumu 214,80 eur zo dňa 08.09.2016,
faktúru č. XXX/XXXX, príjmový pokladničný doklad zo dňa 19.04.2017 vydaného W. H. - J. na sumu
1862 eur, súpis výdavkov na kar zo dňa 06.08.2016, príjmový pokladničný doklad na sumu 324,95 eur zo
dňa 08.08.2016, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 23.06.2017, list - uplatnenie nároku na náhradu
škody adresovaný žalovanému zo dňa 12.03.2019, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 18.03.2019,

vyrozumenie k oznámeniu k škodovej udalosti zo dňa 25.03.2019, rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 2Cdo/194/2011 zo dňa 27.11.2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/57/2017 zo dňa
17.05.2017.

6. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a uviedol, že uplatňovaný nárok v celom rozsahu neuznáva,
považuje ho za nepreukázaný, nedôvodný a uplatnený po uplynutí premlčacej doby. A priori žalovaný

namietol pasívnu vecnú legitimáciu v predmetnom konaní a má za to, že nie je pasívne vecne
legitimovaným subjektom. Argumentácia obhajujúca pasívnu vecnú legitimáciu poisťovní pri náhrade
nemajetkovej ujmy pri povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla je aplikácia extenzívneho
eurokonformného výkladu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s
ostatnými ustanoveniami citovaného zákona. S touto eurokonformnou argumentáciou nemožno súhlasiť

v celom rozsahu. „Eurokonformný“ výklad argumentačne opiera o rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie zo dňa 24.10.2013 vo veci C-22/12. Po vydaní tohto rozsudku však žalovaný zastáva právny
názor, že nemajetková ujma nie je krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poukázal hlavne na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 20.04.2011 sp.zn. 4Cdo/168/2009 a rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.03.2016 sp.zn.

3Cdo/301/2012. Vo svetle teórie práva nemožno stotožniť právo na náhradu škody a právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v prípade zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby (dotýkajúcej sa
napr. zdravia) a obdobne nie je možné subsumovať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
vzniknutý z dôvodu neoprávneného zásahu do tzv. osobnostných práv pod pojem „škoda na zdraví“
uvedený v § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. Uvedené subsumovanie sa nedá zdôvodniť

ani eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia, nakoľko tzv. motorové smernice, ktoré
sa týkajú poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla hovoria o
„poistení zodpovednosti za škodu“, o „náhrade škody“ a „odškodnení poškodených osôb“ (viď napr.
Smernica 2009/103/ES, ktorá predstavuje kodifikované znanie tzv. motorových smerníc. Smernice sa
zaoberajú poistením zodpovednosti za škodu a nie poistením nárokov vzniknutých z iného titulu než je

zodpovednosť za škodu.
Poisťovňa je viazaná pri výkone povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkovou motorového vozidla Zákonom o PZP, do ktorého obsahu boli podľa príslušných
dôvodových správ transponované aj smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie.
Zdôraznil, že nielen z názvu Zákona o PZP, ale aj z jeho celého obsahu vyplýva, že predmetne povinné

zmluvné poistenie kryje nároky z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou motorového
vozidla, nie však iné prípadné nároky vzniknuté z iného titulu. Poisťovňa nie je oprávnená rozširovať
poistné krytie v protiklade so znením zákona a v rozpore s dlhodobým výkladom pojmu „náhrada škody“.
Poukázalna záveryÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,ktorésapokúsilitútozásadnúotázkuvyriešiť.
Ústavný súd Slovenskej republiky tak vykonal svojim uznesením č.k. III ÚS 666/2016-36, ktoré sú podľa

nášho názoru na posúdenie pasívnej vecnej legitimácie v civilnom sporovom konaní bezpredmetné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 8 Cdo 219/2016 zo dňa 15.05.2017 nereflektoval
vyjadrenie názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k otázkam, ktoré ani nemali byť
predmetom jeho konania. Žalovaný zdôraznil, že táto otázka nie je definitívne vyriešená a v porovnaní
rozsudkov najvyššej súdnej autority prevládajú tie, v zmysle ktorých pasívna vecná legitimácia poisťovne

v prípade nemajetkovej ujmy nie je daná. Zásadné je, že v predmetnej otázke absentuje rozhodnutie
Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 48 zákona č. 160/2015
Z. z. ktoré jediné môže byť smerodajné pre rozhodovanie súdov nižších stupňov. Preto je na
posúdení konkrétneho sudcu riadiaceho sa zákonmi a právom, tak aby rozhodnutie súdu bolo zákonné
a neporušovalo ústavný princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníkov, ako aj ustanovenia

o nezávislosti sudcov.
Pre prípad uznania pasívnej legitimácie žalovaného a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nemá
preukázaný deň doručenia žaloby, vzniesol námietku premlčania, keď s poukazom na spisovú značku
je potrebné predpokladať, že k doručeniu žaloby konajúcemu súdu došlo až v roku 2019. Má za to, ženie je možné aplikovanie Zákona o PZP a súčasne ustanovenia tohto zákona vo vzťahu k premlčaniu
ignorovať. Zákon o PZP jednoznačne v ustanovení§ 15 ods. 2 ustanovuje, že na premlčanie nároku
na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe,

ktorá škodu spôsobila. Primárne toto ustanovenie hovorí o škode a nie o náhrade nemajetkovej ujmy,
a preto nemôže uplatniť inštitút premlčania nemajetkovej ujmy na premlčanie nemajetkovej ujmy, ktorá
je pri takomto posúdení vyhodnotená ako škody na účely Zákona o PZP. Zákon o PZP nepozná
náhradu nemajetkovej ujmy, ale len inštitút náhrady škody a presne ustanovuje v § 4, čo nahrádza
prostredníctvom jeho ustanovení. Ak súd prijme záver, že nemajetkovú ujmu, resp. jej náhradu je

možné subsumovať pod túto škodu, tak je jediný možný správny a logický záver, že premlčanie bude
v intenciách ostatných škôd nahrádzaných z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla, a
to ako dvojročná doba subjektívna, tak aj trojročná, resp. desaťročná doba objektívna. Pre plynutie
premlčacej doby čo do jej začatia a dĺžky je rozhodujúci Občiansky zákonník. V predmetom prípade sa
musí aplikovať ustanovenie $ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na podporu argumentácie poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/106/2018 zo dňa 29.06.2018. Vzhľadom na uvedené k

úmrtiu poškodeného došlo dňa 01.08.2016, kedy tento moment je potrebné považovať za vedomosť o
výške škody a o tom, kto ju spôsobil. Zo žalovanému doručených podaní nie je zrejmé, kedy bola podaná
žaloba,alenajskôrvroku2019.Vzhľadomnauvedenévznášanámietkupremlčaniauplatnenéhonároku
na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá uplynula dňa 01.08.2018.
Ďalej uviedol, že je pravdou, že v súlade s ustanovením § 15 Zákona o PZP je založený priamy nárok

žalobcov voči poisťovni, a teda žalovanému. Poukázal však na špecifickosť predmetného prípadu,
kedy Zákon o PZP upravuje len náhradu škody a zmyslom a poslaním náhrady nemajetkovej ujmy
je jej nevyhnutná spätosť s osobou, ktorá zásah zakladajúci nárok na nemajetkovú ujmu spôsobila.
Postupžalobcovpodľanázoružalovanéhopopierainštitútnemajetkovejujmy,kedypráveposlanímtohto
inštitútu je zásah zmierniť, resp. odstrániť. Je nesporné, že súd prihliada aj na to, či pozostalí neboli

morálne uspokojení v podobe odsúdenia páchateľa za trestný čin alebo poskytnutím ospravedlnenia.
Žalobcovia podanou žalobou toto svoje tvrdenie popreli a formulovali žalobu v rozpore s poslaným
inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 13 ods. 1 Obč. zák.
a uviedol, že náhrada v peniazoch tvorí aj historicky len nadstavbu morálneho zadosťučinenia a v
žiadnom prípade nesmie slúžiť ako majetkový prospech toho komu sa do práv zasiahlo. Poukázal

na to, že osoba, ktorá zasiahla do práv žalobcov, je zásadná pre toto konanie a podstatné pre
konanie sú aj majetkové pomery tejto osoby. Je nepochybné, že došlo k zásahu do osobných práv
žalobcov, najmä práva na rodinný život. Na tomto mieste považuje žalovaný za nevyhnutné zdôrazniť
aj tú skutočnosť, že nie je možné zamieňať náhradu nemajetkovej ujmy za kompenzáciu pokrytia
následných aktivít a nákladov žalobcov alebo kompenzovať to, o čo prišli, čo do finančnej stránky. Je na

mieste konštatovanie, že žalobcami uplatňovaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je v kontexte
štandardnej judikatúry neprimerane vysoká. Ak ide o uplatnené nároky na náhradu škody, žalovaný
má za to, že žalovaný pri ich vyčlenení a náhrade škody postupoval riadne a uhradil v zmysle zákona
všetko čo uhradiť mal. Vzhľadom na skutočnosť, že popiera tento nárok a vzhľadom na skutočnosť, že
nie je potrebné, aby akékoľvek nároky boli uplatnené v trestnom konaní, vznáša námietku premlčania

v dvojročnej subjektívnej dobe. Čo sa týka krátenia náhrady škody za náklady spojené s pohrebom,
je nesporné, že pri náhrade škody nie je možné ignorovať samotnú účasť poškodeného/nebohého na
vzniknutej škode, aj s poukazom na ustanovenie § 441 Obč. zák. Z trestného konania vedeného na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 2T/67/2017 a následne na Krajskom súdom v Trenčíne pod sp.
zn. 23To/126/2018 vyplynulo spoluzavinenie poškodeného, ??ktoré nemožno ignorovať. Nemennou

závažnou skutočnosťou je zistenie alkoholu v krvi poškodeného/nebohého.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.07.2019 v súvislosti s argumentami žalobkýň 1/ - 4/ k námietke
pasívnej legitimácie žalovaného poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.04.2018
v konaní sp.zn. 3Cdo/234/2017. Ďalej uviedol, že k úmrtiu poškodeného došlo dňa 10.08.2016 a

žalobkyne si uplatnili nárok na súde dňa 30.04.2019. Pokiaľ prijmeme záver, že pasívna vecná
legitimácia žalovaného v konaní je daná, tak potom je potrebné a nevyhnutné uplatňovaný nárok
vyhodnotiť voči žalovanému ako škodu cez ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. Má za to, že nie je
možné na jednej strane konštatovať, že nemajetková ujma je škodou na účely zákona o PZP, no na
druhej strane aplikovať premlčania vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy. V právnom štáte je takéto

konanie neudržateľné, nie je možné aplikovanie zákona o PZP a zároveň ustanovenia tohto zákona vo
vzťahu k premlčaniu ignorovať. Ak prijmeme záver, že nemajetkovú ujmu, resp. jej náhradu je možné
subsumovať pod túto škodu, tak je jediný možný a logický záver, že premlčanie bude v intenciách
ostatných škôd nahrádzaných z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla, a to ako dvojročnádoba subjektívna, tak aj trojročná doba objektívna. Ďalej uviedol, že ako žalovaný nijako nezasiahol
do práv žalobkýň na rozdiel od vodiča, a jeho zodpovednosť môže byť priznaná len cez ustanovenia
zákona o PZP, je preto nespochybniteľné, že i uplatňovaný inštitút premlčania musí byť v súlade s

týmto záverom. Opätovne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/106/2018 zo dňa
29.06.2018. Ďalej uviedol, že naďalej trvá na závere, že žalobkyne ignorujú poslanie inštitútu, ktorý si
v konaní uplatňujú, nakoľko ignorujú § 13 ods. 1 Obč. zák. Súdy jednoznačne považujú aj odsúdenie
škodcu za formu satisfakcie, ktorá sa musí prejaviť na priznanej nemajetkovej ujme, resp. jej nepriznaní
ako doplnku poskytnutej satisfakcie. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre

sp.zn. 25Co/441/2016 zo dňa 28.06.2017.

8. Žalovaný ako dôkaz žiadal pripojiť spis Okresného súdu Trenčín sp.zn. 2T/67/2010 a predložil
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/106/2018 zo dňa 29.06.2018.

9. V konaní súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne 1/ a

oboznámením listinných dôkazov: rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 2T/67/2017-282 zo dňa
16.08.2018, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23To/126/2018-300 zo dňa 29.01.2019, faktúry
č. XXX/XXXX, objednávky u spoločnosti I., pohrebná služba, pokladničného dokladu na sumu 361,44
eur zo dňa 03.08.2016, pokladničného dokladu na sumu 214,80 eur zo dňa 08.09.2016, faktúry č.
XXX/XXXX, príjmového pokladničného dokladu zo dňa 19.04.2017 vydaného W. H. - J. na sumu 1862

eur, súpisu výdavkov na kar zo dňa 06.08.2016, príjmového pokladničného dokladu na sumu 324,95
eur zo dňa 08.08.2016, oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.06.2017, listu - uplatnenie nároku na
náhradu škody adresovaného žalovanému zo dňa 12.03.2019, oznámenia o poistnom plnení zo dňa
18.03.2019, vyrozumenia k oznámeniu k škodovej udalosti zo dňa 25.03.2019, rozsudku Krajského súdu
v Žiline č. k. 8C/106/2018 zo dňa 29.06.2018, rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/194/2011

zo dňa 27.11.2012, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/57/2017 zo dňa 17.05.2017, záverov
znaleckého posudku č. 25/2016 z č. l. 39 pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín 2T/67/2017 zo
strany 57 - 65.

10. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

11. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 2T/67/2017-282 zo dňa 16.08.2018 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23To/126/2018-300 zo dňa 29.01.2019 právoplatným a vykonateľným
29.01.2019 bol obžalovaný S. I., nar. XX.XX.XXXX, odsúdený za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr.
Zákona na tom skutkovom základe, že dňa 01.08.2016 v čase o 05.05 hod. viedol nákladné motorové

vozidlo zn. MAN T. E.: T s prívesom H. AK XX E.: T po ceste I/57, v smere jazdy od obce R. do obce H. I.,
v pravotočivej zákrute v dôsledku brzdenia došlo k zablokovaniu kolies prívesu, strate smerovej stability
súpravy, pričom príves prešiel do protismeru, kde následne došlo ku zrážke ľavej prednej časti prívesu
H. AK XX, ťahaného za vozidlom K. T., s ľavou prednou časťou vozidla F. Z. E.: X ktoré v tom čase viedol
Q. D., naposledy bytom R. A., ul. N. S. XX/XX, ktorý pri dopravnej nehode utrpel smrteľné zranenie -

šok z vykrvácania zo žíl a tepien krku vpravo a žíl a tepien pravého ramena, čo bolo bezprostrednou
príčinou smrti poškodeného Q. D. k trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu 2 roky, ako aj k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 1
rok. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že o vine a treste obžalovaného rozhodol aj s poukazom na
skutočnosť, že súdny znalec potvrdil spoluzavinenie dopravnej nehody aj vodičom F. Z. pánom Q. D..

12. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23To/126/2018-300 zo dňa 29.01.2019
(str. 3 uznesenia), že odvolací súd vyjadril názor, že ak by vzniknutá situácia bola skutočne nebezpečná
(čo však nevyplýva z okolnosti, že vozidlo poškodeného a obžalovaného sa bezpečne minuli), musel
by obžalovaný riešiť situáciu havarijným brzdením, čo však neurobil. Je teda logické, že svoje vozidlo

pribrzďoval jedine z dôvodu bezpečného prejazdu prívesu cez zákrutu. Obžalovaný Juraj I. bez ohľadu
na to, či poškodený bol pre nehodou v protismere, bol povinný bezpečne prejsť zákrutou.

13. Zo znaleckého posudku č. 25/2016 vypracovaného v trestnom konaní znalcom Ing. O. N. vyplynulo,
že k strate smerovej stability súpravy dôsledku jej brzdenia, kedy práve brzdenie danej nenaloženej

jazdnej súpravy (vozidlo K. s O., starší príves bez O. s elektronickej regulácie brzdovej súpravy a
systémov podvozka) v danom mieste (zákruta), danej intenzity, na danom povrchu a z danej rýchlosti
spôsobilo zablokovanie kolies prívesu, stratu smerovej stability súpravy a následný prejazd prívesu
do protismeru, kde došlo k jeho zrážke s protiidúcim vozidlom F.. Technika jazdy vodiča I. (vodičanákladného motorového vozidla K. s prívesom H.) bola z technického hľadiska nesprávna. Technika
jazdy vodiča D. (vodiča vozidla Ford Z.) bola z technického hľadiska nesprávna. Technickou príčinou
predmetnej dopravnej nehody bol prejazd prívesu jazdnej súpravy tvorenej nákladným motorovým

vozidlom MAN s prívesom H., ktorú v čase dopravnej nehody viedol vodič I., do protismeru, kde došlo
k zrážke tohto prívesu s protiidúcim vozidlom F. Z.. Znalec rozobral dva možné priebehy nehodového
deja: 1. Pokiaľ by vozidlo F. na začiatku nehodového deja jazdilo za stredovou čiarou v
protismere, tak kolíznu situáciu vyvolal vodič F. Z. svojou nesprávnou technikou jazdy. A v tomto prípade
by reakciu vodiča návesovej súpravy nebolo možné pri takomto priebehu nehodového deja považovať

z technického hľadiska za nesprávnu. V takomto prípade by teda kolíznu situáciu vyvolal vodič F.
Z. a toto jeho pochybenie by bolo aj technickou príčinou dopravnej nehody. 2. Ak by vozidlo F. Z. počas
celého nehodového deja až do okamihu zrážky jazdilo vo svojom pravom jazdnom pruhu v smere svojej
jazdy, bola by technickou príčinou dopravnej nehody nesprávna reakcia vodiča vozidla K., ktorý by v
dôsledku brzdenia nenaloženej súpravy spôsobil stratu smerovej stability súpravy a došlo by k prejazdu
prívesu do protismeru, avšak v danom prípade je priechodné pribrzdenie návesovej súpravy. Reakcia

vodiča I. na vzniknutú situáciu bola v tomto prípade z technického hľadiska nesprávna, vyvolala kolíznu
situáciu a bola technickou príčinou dopravnej nehody. Zároveň znalec konštatoval, že nesprávny prvok
v technike jazdy vodiča I. ani vodiča D., a to jazda rýchlosťou mierne vyššou, nemá vplyv na technickú
príčinu predmetnej dopravnej nehody. K strate smerovej stability jazdnej súpravy došlo pri jej brzdení,
pričom aj pri jazde nižšou rýchlosťou vodičom I., by pri jej brzdení mohlo dôjsť k zablokovaniu kolies

prívesu a jeho následnému prejazdu do protismeru. Taktiež rýchlosť vozidla vodiča D. nevyvolala kolíznu
situáciu ani mu neznemožnila vzniknutú situáciu odvrátiť. Posúdenie tohto nesprávneho prvku v technike
jazdy oboch vodičov, a to jazdy rýchlosťou, ktorá neumožňovala minutie sa s protiidúcim vozidlom pri
zachovaní z technického hľadiska bežného bočného odstupu, na príčinu dopravnej nehody zostáva
otázkou právnou. Vodič I. mal možnosť zabrániť dopravnej nehody, ak by počas prejazdu pravotočivej

zákruty s jazdnou súpravou nezačal brzdiť. Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
tomu, že vodič D. mal možnosť zabrániť zrážke ním riadeného vozidla F. s prívesom protiidúcej jazdnej
súpravy potom, ako mal možnosť rozpoznať prejazd tohto prívesu do protismeru, t.j. do jazdného pruhu
vozidla F..

14. Z faktúry č. XXX/XXXX zo dňa 03.08.2016 bolo preukázané, že žalobkyni 1/ boli vyfakturované
pohrebné služby spojené s úmrtím Q. D. vo výške XXX,XX eur. Faktúra bola splatná dňa 10.08.2016.
Vykonané úkony a druh nakúpeného tovaru preukazuje predložená objednávka u spoločnosti I.,
pohrebná služba. Z pokladničného dokladu zo dňa 03.08.2016 vyplýva, že suma 361,44 eur bola
žalobkyňou 1/uhradená dňa 03.08.2016.

15. Pokladničným dokladom na sumu 214,80 eur zo dňa 08.09.2016 bolo preukázané, že žalobkyňa 1/
uhradila dňa 08.09.2016 sumu 214,80 eur za tovar - vence a kytice.

16. Z faktúry č. XXX/XXXX zo dňa 19.04.2017 bolo preukázané, že žalobkyni 1/ bola vyfakturovaná cena

za pomník v sume XXXX eur. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 19.04.2017 vydaného W. H.
- J. vyplýva, že suma 1862 eur bola žalobkyňou 1/ uhradená dňa 19.04.2017.

17. Zo súpisu výdavkov na kar zo dňa 06.08.2016 bolo preukázané, že náklady na kar predstavovali
sumu 324,95 eur. Z príjmového pokladničného dokladu na sumu 324,95 eur zo dňa 08.08.2016 vyplýva,

že suma 324,95 eur bola žalobkyňou 1/ uhradená dňa 08.08.2016.

18. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 23.06.2017 bolo preukázané, že žalovaný zlikvidoval totálnu
škodu poškodeného vozidla F. Z., E.: X v sume 2191,532 eur.

19. Z listu - uplatnenie nároku na náhradu škody adresovaného žalovanému zo dňa 12.03.2019
vyplynulo, že si žalobkyne 1/ - 4/ uplatnili u žalovaného nárok na náhradu škody vo výške 92 763,19 eur.

20. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 18.03.2019 bolo preukázané, že žalovaný uplatnil pri likvidácii
nahlásenej škodovej udalosti spoluvinu poškodeného vo výške 50 % a vyplatil žalobkyniam 1/ - 4/ sumu

1194,52 eur.

21. Z vyrozumení k oznámeniu k škodovej udalosti zo dňa 25.03.2019 adresovaných žalobkyniam
1/ - 4/ vyplynulo, že žalovaný oznámil žalobkyniam 1/ - 4/, že nie je oprávnený poskytnúť uplatnenúnemajetkovú ujmu s poukazom na § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., nakoľko nemajetková ujma vzniká
vdôsledkuporušeniaprávnejpovinnostivinejnežmajetkovejsférefyzickejosobyazmluvouopovinnom
zmluvnom poistení bol stanovený rozsah poistenia výlučne za škodu, nie však za ujmu na osobnostných

právach.

22. Z výsluchu žalobkyne 1/ na pojednávaní dňa 11.02.2020 bolo zistené, že s manželom sa zobrali
po 8 rokoch, narodili sa im 3 deti. V súčasnosti je zamestnaná, má minimálnu mzdu, ktorá nepostačuje
na výdavky rodiny. Pomáha jej brat a jej rodičia. Nemá vodičské oprávnenie ani auto, takže vždy musí

poprosiť niekoho, aby ich zaviezol. Po smrti manžela sa psychicky zrútila, bola hospitalizovaná. Po
nehode bola 2 mesiace PN, lekársku pomoc z odboru psychiatria nevyhľadala, ale myslí si, že to nie
je úplne v poriadku. Deti sa na manžela stále pýtajú. Manžel mal vodičské oprávnenie od svojich 20
rokov. Nemal žiadnu dopravnú nehodu. Na ceste sa správal svedomito, hlavne, keď boli v aute ich deti.
Mal rešpekt pred veľkými autami. Vodič Juraj I. sa im za tie 4 roky neospravedlnil. Jemu uložený trest
nepovažuje za dostatočný, avšak vzhľadom nato, že súd takto rozhodol, s týmto rozsudkom sa stotožnili.

Nad rámec skutočností uvedených pri výsluchu z priamej reči žalobkyne 1/ uvedenej v žalobe bolo
zistené, že hoci uplynuli už takmer 3 roky, slová sa jej vyjadrujú veľmi ťažko a so slzami v očiach.
V to osudné ráno išli do práce po letnej dovolenke, ktorú strávili návštevami podmorského akvária
v Budapešti, navštívením miestnej ZOO a víkendom stráveným vo C. T., miestnom aquaparku a
spoznávaním kultúrnych pamiatok v J.. Ako každé iné ráno sme sa rozlúčili a popriala manželovi

šťastnú cestu. Netušila, že to boli posledné slová, ktoré počul. O tom, že sa niečo stalo, sa dozvedela
z rozprávania jej nadriadeného, ktorý sa nemohol dostať do práce, keďže cesta, kde sa stala nehoda,
bola uzatvorená. Mala zvláštnu predtuchu, preto manželovi niekoľko krát volala na súkromný i firemný
telefón, nezdvíhal a neodpovedal ani na SMS. Psychicky sa zrútila. Polícia jej privolala zdravotnú
pomoc, ktorá jej podala lieky na upokojenie. Pracovníci RZP ju odviezli na psychiatrické oddelenie do

Fakultnej nemocnice v T., kde s po návrhu ošetrujúcej lekárky prijala infúznu liečbu s doporučeným na
dočasnú práceneschopnosť, ktorá trvala 2 mesiace. Ošetrujúca lekárka navrhla aj hospitalizáciu, ktorú
s vzhľadom na vek detí a rodičov musela odmietnuť. Po podanej infúzii sa prebrala až na druhý deň ráno
s úplným výpadkom pamäte. Najťažšie bolo pre ňu vybrať manželovi oblečenie, ktoré mu majú obliecť
do truhly. Deti mu nakreslili pár obrázkov a pripojili aj fotky z našej poslednej dovolenky. Cestou, na ktorej

sa nehoda stala, chodieval pravidelne takmer 18 rokov, takže ju poznal veľmi dobre. S manželom sa
spoznali v roku 1999 po maturitných skúškach. Po 8 rokoch sa vzali, v priebehu 6 rokov sa im narodili
3 deti. Manžel bol veľmi zručný. Deťom venoval každú voľnú chvíľu. Učil ich bicyklovať, korčuľovať,
viedol ich k láske k prírode. Pravidelne chodili do blízkeho lesa, kde ich učil spoznávať nielen zvieratá,
ale i liečivé rastliny a huby. Každoročne chodievali do Vysokých Tatier, ktoré boli jeho veľkou láskou.

Plánovali, keď deti vyrastú, leteckú dovolenku k moru. Po tejto tragédii sa prospech v škole najstaršej
dcére (žalobkyni 2/) zhoršil, najmladšej dcére (žalobkyni 4/) na odporučenie psychologičky požiadala
o odklad povinnej školskej dochádzky. Keďže žalobkyňa 1/ nie je držiteľkou vodičského oprávnenia,
každý nákup a aj návšteva u lekára bola pre ňu zložitá situácia. Pridružili sa aj finančné problémy. Zo
strany vodiča I. a ani zo strany majiteľa firmy pre ktorú pracoval, sa dodnes nestretli s ospravedlnením

alebo aspoň prejavením ľútosti. Pôsobil na ňu arogantným dojmom. Pravidelne chodí s deťmi zapaľovať
sviečky na cintorín, kde je pochovaný. Deti mu rozprávajú čo všetko prežili, ako sa im darí v škole,
najmladšia dcérka sa mu chváli, že čoskoro aj z nej bude už školáčka. Pýtajú sa prečo ich tato nepočuje,
prečo neodpovedá, prečo už nechodíme spolu na výlety, do kina.

23. Žalovaný sa k znaleckému posudku č. 25/2016 pripojeného na jeho návrh ako súčasť pripojeného
spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 2T/67/2017 vo vyjadrení zo dňa 26.02.2020 vyjadril tak, že
trvá na absencii výlučnej príčinnej súvislosti medzi konaním/porušením povinností vodiča a úmrtím
poškodeného, keďže k porušeniu povinností došlo aj na strane zosnulého. Žalovaný uviedol, že v
konaní o náhradu nemajetkovej ujmy je podstatné zhodnotiť okolnosti samotného prípadu, okrem

iného, rozhodné okolnosti dopravnej nehody, a to najmä mieru zavinenia vodiča, ale aj samotného
nebohého. Má zato, že v zmysle ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka je potrebné zohľadniť
spoluzavinenie per analogiam i v prípade rozhodovania o výške náhrady nemajetkovej ujmy. V zmysle
záverov predmetného znaleckého posudku má žalovaný za to, že k porušeniu povinnosti došlo i zo
strany nebohého, čím i jeho konaním došlo k naplneniu podmienok zodpovednosti za škodu, a preto

má za to, že pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobkýň je potrebné zohľadniť i túto skutočnosť.
Znaleckým dokazovaním bolo zistené, že technika jazdy oboch vodičov bola z technického hľadiska
nesprávna. Znalec konštatoval a potvrdil, že obaja účastníci nehody mali svoj podiel viny na spôsobení
dopravnej nehody, kedy sa však zároveň vyjadril, že konečné posúdenie príčiny dopravnej nehodyostáva otázkou právnou. V súvislosti s posúdením jednotlivých skutkových okolností dopravnej nehody
v kontexte záverov znaleckého posudku, má zato, že v porovnaní miery účasti na nehode, a teda
úmrtí prevyšuje rozsah porušenia povinností nebohým, a tak za jeho nesprávne konanie by nemal

niesť zodpovednosť len sám vodič Juraj I., resp. pri tejto konštrukcii žaloby len poisťovňa, žalovaný.
Žalobkyne odňali možnosť poskytnutia náhrady nemajetkovej ujmy ospravedlnením sa osobou, ktorá do
práv zasiahla a rovnako aj prejednaním veci s touto osobou (vodič) v konaní. Poisťovňa ako osoba, ktorá
do práv nezasiahla tak urobiť nemôže a je obmedzená len na jednu možnosť poskytnutia satisfakcie
a to finančnou náhradou, čo je v priamom rozpore s inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy. Z hľadiska

určenia výšky nemajetkovej ujmy zákonné ustanovenie § 13 neustanovuje síce žiadne medze, to však
neznamená, že súčasne neustanovuje zákonné predpoklady pre jej priznanie, a to závažnosť vzniknutej
ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy
ustanovenie § 13 Obč. zák. zakotvuje taxatívne dve kritéria, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej
ujmy a ďalej veľmi široko chápané okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti
fyzickej osoby došlo. V danom prípade pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je

právne významný podiel nebohého na priebehu dopravnej nehody a jej následku. Skúmanie zavinenia
poškodeného (nebohého) na vzniku škody v zmysle ustanovenia § 441 Obč. zák. vykonáva súd v
civilnom sporovom konaní aj bez návrhu (R 22/1979) a skúmanie tejto otázky nespadá do rozsahu
viazanosti súdu v civilnom sporovom konaní inými rozhodnutiami (ustanovenie § 193 tretia veta CSP),
pretože trestným rozsudkom o odsúdení je súd prvej inštancie viazaný len v rozsahu rozhodnutia o

tom, že bol spáchaný konkrétny skutkovo vymedzený trestný čin a že ho spáchala konkrétne osoba,
z čoho vyplýva, že rozhodnutie, ktorým bol páchateľ trestného činu uznaný za vinného neznamená,
že škoda bola spôsobená výlučne jeho zavinením; ak sa okrem páchateľa trestného činu na vzniku
škody podieľalo aj konanie alebo opomenutie poškodeného, nie je súd v civilnom sporovom konaní
o nároku na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) pri posúdení spoluzavinenia poškodeného viazaný

výrokom o vine páchateľa. Z uvedeného má zato, že súd prvej inštancie je oprávnený a povinný pri
rozhodovaní prihliadať na spoluzavinenie nebohého na vzniku škody. Inými slovami pre odsúdenie
vodiča postačovalo jeho porušenie povinností a spoluvina a porušenie povinností nebohého nemohlo
mať vplyv na skutkové otázky, ale len na výšku uloženého trestu. Odsúdenie tak nemôže byť podkladom
pre prijatie záveru výlučnej občianskoprávnej zodpovednosti vodiča. Okruh okolností významných pre

posúdenie účasti na vzniku škody je širšia ako len posúdenie podielu zavineného protiprávneho konania,
toho ktorého zúčastneného na dopravnej nehode. Okolnosť, že došlo k predmetnej dopravnej nehode
však sama o sebe ešte neznamená, že každý zo zúčastnených na strete zodpovedá za škodu. Nie
je pritom vylúčené a neodporuje to ani pojmu objektívnej zodpovednosti za škodu, aby výsledkom
porovnania účasti na poistnej udalosti bol záver, že účasť niektorého zo zúčastnených je tak minimálna

(nepatrná), že nezakladá jeho zodpovednosť za škodu, napriek tomu, že toto minimálne porušenie
postačovalo na prijatie odsudzujúceho rozsudku v trestnoprávnej rovine. Zároveň žalovaný uviedol, že
s poukazom na nové pravidlá civilného sporového a kontradiktórneho procesu žalobkyne nedokázali
osvedčiť riadne všetky skutočnosti odôvodňujúce nimi uplatňovaný nárok. Zdôraznil, že citová väzba, jej
intenzita ako aj jej pretrhnutie je v konaní nepreukázané, a tak podľa jeho názoru nie je preukázaný nárok

na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ako doplnok k iným/základným inštitútom náhrady
zásahu do ich práv na ochranu /poškodeným osobnosti. Z hľadiska skutkových okolností týkajúcich sa
preukázania citových väzieb medzi žalobkyňami a zosnulým, z ktorých žalobkyne v predmetnom konaní
vyvodzujú svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nestačí iba predpoklad existencie tejto
citovej väzby. Je nesporné, že medzi členmi rodiny existujú citové väzby, ale pre uplatnenie náhrady

nemajetkovej ujmy a najmä čo do jej výšky je nevyhnutné preukázať intenzitu týchto väzieb.

24. Žalobkyne 1/ - 4/ sa k znaleckému posudku č. 25/2016 pripojeného na návrh žalovaného ako súčasť
pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 2T/67/2017 vo vyjadrení zo dňa 08.08.2020 vyjadrili
tak, že znalec Ing. Adrian Papula vo svojom znaleckom posudku rozoberal viaceré možnosti priebehu

skutkového deja pred samotnou dopravnou nehodou ako aj príčiny, z dôvodu ktorých došlo k dopravnej
nehode, pričom vyslovil záver, že konečné posúdenie príčiny dopravnej nehody (teda aj zavinenia)
zostáva otázkou právnou. Čo sa týka uplatnenia prípadnej spoluviny nebohého zomrelého L. BX.a, tak
takéto uplatnenie spoluviny zo strany žalovaného považujú žalobkyne 1/ - 4/ za nedôvodné. Ako vyplýva
z rozhodnutia odvolacieho Krajského súdu v Trenčíne uznesenia č.k. 23To/126/2018-300 z 29.01.2019,

spoluvina poškodeného na dopravnej nehode bola jedným z odvolacích dôvodov odsúdeného vodiča
Juraja I. proti prvostupňovému rozhodnutiu - rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 2T/67/2017-282 z
16.08.2018. Odvolací krajský súd však odvolanie ako nedôvodné zamietol, pričom v odôvodnení svojho
rozhodnutia k možnej spoluvine zo strany nebohého L. D. uviedol právne závery na strane 3 s týmzáverom, že bez ohľadu na to, či poškodený prešiel pred nehodou a bol v protismere, obžalovaný bol
povinný bezpečne prejsť zákrutou.

25. Žalobkyne 1/ - 4/ na pojednávaní k tvrdeniu žalovaného o spoluzavinení nebohého poukázali na
závery rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, ktorý dopodrobna popísal priebeh dopravnej nehody a
vylúčil spoluvinu nebohého.

26. Žalovaný na pojednávaní žiadal súd, aby v ďalšom konaní prihliadol aj na okolnosti na strane vodiča,

na jeho postoj a dopad udalostí do sféry vodiča a taktiež na majetkové pomery vodiča. Podľa jeho názoru
išlo o zásah vodiča do osobnostných práv žalobkýň a preto je potrebné posudzovať aj vyššie uvedené
okolnosti.

27. Žalobkyne 1/ - 4/ sa v rámci záverečnej reči nad rozsah uvedený vo vyjadreniach vyjadrili tak, že
znalec posudzoval dva priebehy nehodového deja, kedy vodič nebohý pán D. mal prejsť zákrutou vo

svojom jazdnom pruhu a kedy mal sa nachádzať najskôr v protismere a potom sa zaradiť do svojho
jazdného pruhu. Z vykonaného znaleckého dokazovania je zrejmé, že vodič nebohý pán D. začal pred
kolíznou situáciou brzdiť až alebo teda v čase kedy sa nachádzal vo svojom jazdnom pruhu. Teda
tento dôkaz vôbec nepredpokladá, že by sa vôbec niekedy nachádzal mimo svojho jazdného pruhu a o
tom, že by sa pred nehodou mal nachádzať určitý čas v protismere. Bolo len z nášho pohľadu účelové

tvrdenie vodiča I., aby sa tak vyhol zodpovednosti zo zavinenia dopravnej nehody. Ak by nebol vodič S.
I. jednoznačným vinníkom dopravnej nehody, trestný súd by ho tak nemohol odsúdiť za žalovaný skutok,
pretože by musel použiť zásadu ,,v pochybnostiach v prospech páchateľa“ a teda musel by mať názor,
že vina vodiča I. nebola bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná, čo sa však nestalo a
vodič S. I. bol trestným súdom uznaný vinným z predmetnej dopravnej nehody aj odsúdený.

28. Žalovaný sa v rámci záverečnej reči prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili tak,
že považuje za nesporné, že v odsudzujúcom rozsudku je ustálené zavinenie protiprávne konanie
páchateľa, t.j. pána vodiča I.. Avšak celkové okolnosti prípadu vyplývajú jednak z odôvodnenia trestného
rozsudku Okresného súdu, ale aj z obsahu spisu trestného konania. Nasvedčujú tomu, že na vzniku

škody sa určitou mierou zavinenia podieľal aj sám nebohý. V tomto kontexte poukázal na rozsudok
NS ČR sp.zn. 25Cdo/562/99 a tak tiež sp.zn. 25Cdo/818/2004, v zmysle ktorých rozhodnutie, ktorým
bol páchateľ trestného činu uznaný za vinného neznamená, že škoda bola spôsobená výlučne jeho
konaním. Výrok o vine v trestnom rozsudku konštatuje iba zavinenie páchateľa, nikdy nie však spolu
zavinenie poškodeného v tomto prípade nebohého. Tieto skutočnosti v rámci trestného konania sa

spravidla premietajú do rozhodnutia o výške trestu, čo bolo i v tomto prípade. Uvedené nesporne vyplýva
z rozsudku okresného súdu, kedy vo svojom odôvodnení poukazuje na spolu zavinenie nebohého,
kedy to zohľadnil pri výmere trestu. V súvislosti s preukázaním jedného predpokladu pre uplatnenie
nemajetkovej ujmy - intenzity vzťahu žalobkýň so zosnulým je toho názoru, že nestačí iba samotný
príbuzenský vzťah, aby bolo automaticky prijaté konštatovanie o vzniku nároku na peňažnú satisfakciu.

Je nesporné, že úmrtie blízkej osoby je považované za zásah do práva na súkromie, avšak tento
zásah je potrebné riadne preukázať a odôvodniť, čo v prípade žalobkýň v tomto konaní absentuje.
Rovnako vzhľadom na vyjadrenie žalobkyne 1/ na pojednávaní, kedy sa vyjadrila, že trest vodičovi
nepovažuje za dostatočný, poukazujeme na rozsudok KS v Nitre sp.zn. 25Co/441/2016, kedy odvolací
súd sa nestotožnil s vyjadrením žalobkyne, pretože potrestanie vodiča v trestnom konaní je potrebné

považovaťzaprimeranézadosťučinenieapriprípadnompriznanínáhradynemajetkovejujmyprihliadnuť
i na to. Napriek všetkým uvedeným skutočnostiam žalovaný výšku uplatňovanej nemajetkovej ujmy za
neprimerane vysokú, kedy v iných prípadoch sa manželovi, resp. manželke priznávajú sumy v rozpätí
okolo 10 000 eur a deťom do 10 000 eur, pričom však v tých prípadoch sa nebohý nepodieľal na
vzniku škody. Vzhľadom na uvedené, čo sa týka náhrady škody je žalovaný toho názoru, že zo strany

žalovaného bola poskytnutá náhrada v legitímnom rozsahu.

29. Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

30. Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.31. Podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

32. Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

33. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

34. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

35. Podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

36. Podľa § 106 ods. 2 Obč. zák. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide
o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to

neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

37. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

38. Podľa § 4 ods. 2 psím. a) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na
zdraví a nákladov pri usmrtení.

39. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

40. Podľa § 449 ods. 2 Obč. zák. pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom,
pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.

41. Podľa § 101 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov za
náklady spojené s pohrebom sa podľa tohto zákona považujú najmä

a) náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu,
b) náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou,
c) cintorínske poplatky,
d) náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,
e) náklady na úpravu hrobu.

42. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v znení účinnom v čase omeškania ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

43. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase omeškania výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

44. Žalobkyne 1/ - 4/ sa podanou žalobou domáhajú náhrady škody spočívajúcej vo vynaložených
nákladoch na pohreb nebohého Q.a D.a a náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá predstavuje finančnú
náhradu vyvažujúcu ich utrpenie zo straty blízkej osoby. V konaní nebolo sporné, že nebohý Ladislav
Bicskey bol manželom žalobkyne 1/ a otcom žalobkýň 2, 3/, 4/.45. Prostriedky občiansko-právnej ochrany (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) fyzickej osoby
prichádzajú do úvahy, pokiaľ hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére.

Občiansky zákonník umožňuje v ustanovení § 13 ods. 1 postihnutej fyzickej osobe domáhať sa proti
subjektu zásahu najmä, aby sa upustilo od neoprávneného zásahu do práva na ochranu jeho osobnosti
a aby sa odstránili následky zásahu, keď zákon len napríklad vymedzuje konkrétne právne prostriedky
ochrany fyzických osôb spojených s ich osobnosťou a uvedených v ustanovení § 11 a 12 Občianskeho
zákonníka a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie, ktoré nemá charakter peňažnej

náhrady, teda nejde o majetkové plnenie, ale je výlučne prostriedkom morálneho i materiálneho
pôsobenia. V prípadoch, ak by sa nezdalo toto zadosťučinenie postačujúce, umožňuje Občiansky
zákonník v § 13 ods. 2 priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej účelom je vyvážiť
a zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou a plniť tiež satisfakčnú funkciu. Následne aké
zadosťučinenie v peniazoch sa bude javiť primeraným, bude závisieť na posúdení súdu. Aktívne
legitimovanou na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je vždy tá fyzická osoba, voči osobnosti

ktorej smeroval neoprávnený zásah. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva,
že smrť rodinného príslušníka fyzickej osoby pri dopravnej nehode, ktorú rodinný príslušník nezavinil
a ani fyzická osoba, je neoprávnený zásahom do práva fyzickej osoby na súkromný a rodinný život
(napr.rozsudoksp.zn.2Cdo/194/2011zodňa27.11.2012,sp.zn.8Cdo115/2016,sp.zn.8Cdo268/2019,
sp.zn. 2Cdo 234/2018, sp.zn. 3Cdo 18/2016, sp. zn. 3Cdo 161/2018, sp.zn. 5Cdo 178/2018, sp.zn. 6Cdo

206/2017).

46. Na námietku žalovaného sa súd v prvom rade zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaného ako
poisťovne, u ktorej bolo v čase nehody dojednané povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Podstatným z hľadiska posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku vo vzťahu k žalovanému bolo
ustálenie,čitentonárokmožnosubsumovaťpodplnenievzmysle§4ods.2písm.a)zákonač.381/2001
Z.z. Pri riešení tejto právnej otázky súd odkazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorým
je rozhodnutie vydané pod sp. zn. 6MCdo 1/2016 z 31. 07.2017, ktoré rozhodnutie bolo publikované v
Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. R 61/2018, ďalej rozhodnutia sp. zn. 6Cdo 143/2017 z

27. 02. 2018, sp. zn. 6Cdo/206/2017 z 27.02.2018, sp. zn.8Cdo/6/2018 z 27.07.2018, 6Cdo 207/2018 z
17.04.2019. V uvedených rozhodnutiach Najvyšší súd SR zhodne konštatoval, že: „Pri posúdení právnej
otázky pasívnej legitimácie žalovanej nemožno opomenúť rozsudok Súdneho dvora Európskej Únie
C-22/12 vo veci Haasová zo dňa 24. októbra 2013, v ktorom Súdny dvor vyslovil záver, že príslušné
ustanovenia smerníc (Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972, Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983

zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005
a Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990) o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich
sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v
tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej

nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za ujmu (hmotnú i nehmotnú) upravuje
vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6 MCdo
1/2016 z 31. júla 2017 (R 61/2018) vysvetlil, že „pri výklade pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 Z.
z. treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve, pretože citovaný zákon bol výsledkom
transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené toho času platnou smernicou Európskeho

parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto
smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú
ujmu a škodu na majetku, resp. používa slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo škody“, či používa
pojmy „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo „akákoľvek škoda“, z čoho je zrejmé, že komunitárne

právo chápe škodu ako majetkovú a aj nemajetkovú ujmu. Najvyšší súd v tomto rozsudku vychádza z
eurokonformného výkladu pojmu škoda na zdraví, upraveného v ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) zákona
č. 381/2001 Z. z., ktorý je súladný s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, prezentovaným
v jeho uznesení sp. zn. I. ÚS 474/2016 zo 17. augusta 2016, kde ústavný súd uviedol,
že „hoci Súdny dvor Európskej únie viackrát zdôraznil, že nie je oprávnený vykladať ustanovenia

vnútroštátneho práva, je zjavné, že ako vnútroštátne právo Českej republiky, tak aj vnútroštátne
právo Slovenskej republiky prostredníctvom konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka umožňuje
blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách priznať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá
mábyťkrytázpovinnéhopoisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovýchvozidiel.V Slovenskej republike povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel upravuje zákon č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého má aj sťažovateľka (poisťovňa)
ako poistiteľ oprávnenie vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky.“ Aj podľa

rozsudku Súdneho dvora vo veci Drozdovs C - 277/12, smernica Rady 72/166/EHS a smernica Rady
84/5/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel má pokryť aj náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená blízkym
osobám, usmrtených pri dopravnej nehody, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za
škodu upravuje vnútroštátne právo. V rovnakom duchu sa viackrát vyslovil aj Ústavný súd SR (napr.

v rozhodnutiach I. ÚS 47/2016-17 zo dňa 17.08.2016, III. ÚS 666/2016-36 zo dňa 11.10.2016, III.
ÚS 610/2017-11 zo dňa 10.10.2017). Uvedený záver nemôže spochybniť ani odlišné systematické
zaradenie ustanovení § 11 a § 13 Obč. zák. k úprave zásahov do ochrany osobnosti, ktorá je nezávislá
od úpravy zodpovednosti za škodu. Potom možno ustáliť, že rozsudkom NSSR sp.zn. 6MCdo 1/2016 bol
prekonaný aj skorší názor Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.04.2011 sp.zn. 4Cdo/168/2009 a rozsudok
NajvyššiehosúduSRzodňa31.03.2016sp.zn.3Cdo/301/2012,naktorépoukazovalžalovanývosvojich

vyjadreniach. Je pritom potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie R61/2018 na rozdiel od tých, ktoré uviedol
žalovaný,predstavujezdôvodusvojejpublikácievzbierkenepochybnevyššiumieruautorityamožnoho
tak zaradiť medzi rozhodnutia predstavujúce ustálenú rozhodovaciu prax. Týmto postupom Najvyššieho
súdu SR bolo dosiahnuté názorové zjednotenie dovolacích senátov v predmetnej problematike,
čím zároveň došlo k ustáleniu rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR. Najnovším rozhodnutím NS

SR, ktoré poukazuje na prezentovaný právny názor, je aj uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/247/2019 zo
dňa 27.05.2020.

47. V nadväznosti na uvedené s prihliadnutím na samotný účel povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a súčasne zohľadňujúc

zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby, vyvolaný prevádzkou motorového
vozidla, ako aj aplikujúc extenzívny výklad pojmu „náhrady škody“, je zjavné, že vnútroštátne právo
Slovenskej republiky prostredníctvom konkrétnych ustanovení Obč. zák. (§ 11 a § 13) umožňuje blízkym
osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách priznať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má
byť krytá z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Z uvedeného teda vyplýva, že aj nemajetková ujma za zásah do osobnostných práv pozostalých
je predmetom povinného zmluvného poistenia v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. a že v spore o
náhradu takejto ujmy je daná pasívna legitimácia poisťovne vykonávajúcej povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel, t.j. žalovaného. Z uvedených
dôvodov súd vyhodnotil námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného ako nedôvodnú. Súd k

doplneniu uvádza, že výber poisťovne ako žalovaného je vo výlučnej kompetencii žalobkýň 1/- 4/,
ktoré ako oprávnené osoby mali možnosť nárok na to isté plnenie uplatniť proti viacerým subjektom,
pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu, t.j. proti trestne zodpovednému vodičovi, proti
prevádzkovateľovimotorovéhovozidlaajprotipoisťovnizodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla.

48. Následne sa súd zaoberal na základe vznesenej námietky premlčania žalovaným otázkou
vymáhateľnosti uplatneného nároku a dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným
nie je ani z časti dôvodná. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov

ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia
ako rýdzo osobné právo, na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do
osobnostných práv nestačí. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných
práv, jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy.
Podľa názoru súdu je to obsah nároku a nie predmet jeho ochrany, čo robí pre povahu nároku

rozhodujúce, či sa uplatní všeobecný právny inštitút premlčania. Ak obsahom nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje,
aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej
premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Obč. zák. viazaný na okamih, kedy
došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej

osoby(viď.uznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa17.02.2011sp.zn.5Cdo/265/2009).Premlčaciadoba
začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. K
zásahu do osobnostných práv žalobkýň 1/- 4/ došlo dňa 01.08.2016, kedy došlo k predmetnej dopravnej
nehode, v dôsledku ktorej došlo k úmrtiu manžela žalobkyne 1/ a otca žalobkýň 2/ - 4/. Právo na náhradunemajetkovej ujmy sa premlčuje v trojročnej lehote, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz a právo na náhradu škody sa premlčí v lehote dvoch rokov odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Premlčacia lehota nároku na náhradu nemajetkovej

ujmy v danom prípade spolu v sume 90 00 eur začala plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k
tomuto zásahu, t.j. 02.08.2016, kedy mohli žalobkyne 1/ - 4/ vykonať svoje právo na uplatnenie náhrady
nemajetkovej ujmy prvýkrát. Od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá
skončila dňa 02.08.2019. Nakoľko žaloba bola žalobkyňami 1/ - 4/ podaná dňa 30.04.2019, bola podaná
v premlčacej dobe. Pritom súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobkyne 1/ - 4/ uplatnili tento nárok

aj v rámci trestného konania, v ktorom boli napokon odkázané so svojím nárokom na civilný proces, a
tým došlo k spočívaniu premlčacej doby odo dňa uplatnenia tohto nároku (28.04.2017 ako vyplýva z
pripojenéhotrestnéhospisu)dodňadoručeniarozhodnutiavtrestnomkonanížalobkyniam(11.02.2019).
Z uvedených dôvodov je námietka premlčania vznesená žalovaným v tejto časti nedôvodná.
V časti nároku na náhrady škody uplatnenej žalobkyňou 1/ začala plynúť premlčacia doba odo dňa
01.08.2016, t.j. odo dňa dopravnej nehody, kedy sa žalobkyňa 1/ dozvedela o tom, kto za škodu

zodpovedá, t.j. okamihom preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe
ktorýchsimôžeurobiťdostatočnýúsudokotom,konkrétnektoráfyzickáaleboprávnickáosobazaškodu
zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná
istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (R 16/2014). Nakoľko si žalobkyňa
1/ uplatnila tento nárok v rámci trestného konania (tzv. adhézne konanie), v ktorom bola napokon

odkázaná so svojím nárokom na civilný proces, došlo tým k spočívaniu premlčacej doby odo dňa
uplatnenia tohto nároku (24.04.2017 ako vyplýva z pripojeného trestného spisu) do dňa doručenia
rozhodnutia v trestnom konaní žalobkyni 1/ 11.02.2019 (dátum doručenia rozsudku OS TN č.k.
2T/67/2017-282 zo dňa 16.08.2018, ktorým bola odkázaná na civilný proces - viď uznesenie NS SR
sp.zn. 1Cdo/43/2010). Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že k uplatneniu nároku na

náhradu škody došlo v rámci plynutia premlčacej doby (nakoľko premlčacia lehota je dvojročná (730 dní)
a premlčacia lehota plynula od 01.08.2016 do 28.04.2017 270 dní, následne v období od 28.04.2017 do
11.02.2019 spočívala 654 dní a do podania žaloby plynula v období od 11.02.2019 do 30.04.2019 78 dní,
t.j. plynula iba 348 dní, a preto je námietka premlčania vznesená žalovaným aj v tejto časti nedôvodná.

49. V konaní bolo nesporne preukázané, že príčinou smrti Ladislava D., manžela žalobkyne 1/ a otca
žalobkýň 2/ - 4/ boli zranenia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 01.08.2016 a za
spôsobenie ktorej bol vodič S. I. právoplatne odsúdený. Je nepochybné, že úmrtím manžela a otca došlo
k závažnému zásahu do práva na ochranu súkromia v zmysle § 11 Obč. zák. a do emocionálnej sféry
žalobkýň 1/ - 4/. Spôsobená ujma je nezvrátiteľná, nenapraviteľná, neodstrániteľná a trvalá. Žiadna z

morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. nemôže tento zásah nahradiť. Žalobkyne
majú s poukazom na § 11 Obč. zák. právo na ochranu svojej osobnosti, svojho súkromia. Právo na
ochranu súkromia zahŕňa široký rozsah života človeka - právo na ochranu intímneho života, citového
života, priateľských vzťahov, rodinných vzťahov a podobne, do ktorého im škodca zasiahol svojim
konaním.

Námietka žalovaného o nedostatočnom preukázaní intenzity väzieb žalobkýň 1/ - 4/ a nebohého
Ladislava D. s poukazom na to, že nestačí iba predpoklad existencie tejto citovej väzby podľa
názoru súdu neobstojí. Podmienkou priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy v závislosti na
individuálnych okolnostiach daného prípadu existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu je potrebné
považovať ujmu, ktorú fyzická soba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu

zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledku považuje za ujmu značnú. Je potrebné vychádzať z
následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal. Súčasťou súkromného života je nepochybne aj rodinný život,
zahŕňajúci vzťahy medzi blízkymi príbuznými a preto rešpektovanie súkromného, teda i rodinného
života musí zahŕňať právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, aby bolo
možné okrem iného tiež rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Zavinená smrť blízkej osoby preto môže

vzhľadom k vzájomným úzkym a pevným sociálnych, morálnym a citovým väzbám predstavovať natoľko
závažnú nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a napĺňanie osobnosti pozostalého, že môže byť kvalifikovaná
ako ujma znižujúca jeho dôstojnosť, či vážnosť v spoločnosti. Strata blízkej osoby je pre väčšinu ľudí tou
najväčšou stratou, s ktorou sa môžu vo svojom živote stretnúť. Preto šokujúca smrť manžela žalobkyne
1/ a najmä otca žalobkýň 2/ - 4/, ktoré tak v útlom veku prišli o svojho rodiča, predstavuje mimoriadnu

udalosť s nenapraviteľným následkom. Žalobkyne 2/ - 4/ ako maloleté deti sú zasiahnuté stratou
osoby, ktorej nezastupiteľným poslaním je práve upevňovanie a pozitívne rozvíjanie citových vzťahov
a odovzdávanie otcovskej lásky, na ktorých je človek existenčne závislý. Jeho absencia sa negatívne
prejaví nielen vo sfére osobnostného prežívania, ale významným spôsobom ovplyvní celý ich budúciživot. Strata takéhoto člena rodiny v tomto období života (žalobkyňa 2/ mala v čase nehody 11
rokov, žalobkyňa 3/ 5 rokov a žalobkyňa 4/ 3 roky) predstavuje nenávratnú deštrukciu medziľudských
väzieb, vytvárajúcich základ rodinného života. Veľká intenzita týchto citových väzieb sa prezumuje

už so samotného vzťahu maloletých detí v takom útlom veku k otcovi. Intenzita vzťahu žalobkyne
1/ k nebohému bola preukázaná samotným výsluchom žalobkyne 1/, ktorá preukázateľne citovo trpí
v dôsledku nenávratne pretrhnutého vzťahu s manželom, keď takýmto spôsobom prišla o životného
partnera, s ktorým strávila 17 rokov, mali tri deti, budovali si spoločné bývanie, chodili na spoločné
dovolenky. Zosnulý manžel žalobkyne 1/ zastával rolu živiteľa a prirodzenej autority v rodine, staral sa o

deti,ktorýmvenovalznačnýčassvojhovoľnéhočasuastaralsaoneajpostránkevýchovy,starostlivosti,
rozvíjania záujmov, či budovania vzťahu rodič - dieťa. V dôsledku smrti manžela zanikol manželský
vzťah, ktorý dovtedy plnil všetky svoje spoločenské funkcie, smrť manžela má dopad aj na finančné
zabezpečenie rodiny. U žalobkyne 1/ sa okrem všeobecných následkov prejavili aj následky spočívajúce
v zhoršení jej psychického stavu. Týmto je preukázaný prvý predpoklad vzniku nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy žalobkýň 1/ - 4/. Ďalšími predpokladmi sú: porušenie právnej povinnosti spočívajúca

v konaní vodiča Juraja I., ktorý spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zomrel príbuzný žalobkýň 1/ - 4/)
a príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním (keď v dôsledku spôsobenej dopravnej
nehody došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkýň 1/ - 4/). Na základe uvedených skutočností súd
dospel k záveru, že sú splnené predpoklady náhrady nemajetkovej ujmy a preto posúdil nárok žalobkýň
1/ - 4/ na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zák. ako dôvodnú.

50. Na vyššie popísané dopady smrti nebohého ako manžela žalobkyne 1/ a otca žalobkýň 2/ - 4/ súd
prihliadol pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Žiadna forma morálneho zadosťučinenia však
nepostačuje na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá značná nemajetková ujma na
strane žalobkyne 1/ ako aj na strane žalobkýň 2/ - 4/, ktorých právo na ochranu osobnosti bolo porušené

zásahom s neodstrániteľnými následkami. Zákonom ani iným právnym predpisom nie sú stanovené
maximálne sumy náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a rozhodnutie o tomto nároku je ponechané
na úvahe súdu. V rámci svojej rozhodovacej činnosti súdy priznávajú náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch pozostalým rodinným príslušníkom z titulu usmrtenia ich blízkej osoby v rôznych
sumách, vždy v závislosti od okolností toho - ktorého prípadu. Z publikovaných a spracovaných súdnych

rozhodnutí (Šorl R.: Náhrada nemajetkovej ujmy (bolestné za smútok) pozostalého príbuzného. Stav a
východiská. Bulletin slovenskej advokácie 9/2017, s. 12- 14) bolo zistené, že v prípade smrti príbuzného
pri dopravnej nehode napr. Okresný súd Senica rozsudkom sp.zn. 4C/58/2010 potvrdeným rozsudkom
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/137/2013 priznal pozostalej manželke a dvom maloletým deťom
po 22 130 eur každému, Okresný súd Nitra rozsudkom sp.zn. 8C/41/2012 potvrdeným rozsudkom

Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co/182/2013 priznal pozostalej manželke a dvom maloletým deťom po 10
000eurkaždému,OkresnýsúdBreznorozsudkomsp.zn.2C/61/2010potvrdenýmrozsudkomKrajského
súdu v Trnave sp.zn. 12Co/465/2014 priznal pozostalej manželke, plnoletému dieťaťu a maloletému
dieťaťu po 33 500 eur každému, a tiež Okresný súd Trenčín rozsudkom sp.zn. 20C/47/2017 potvrdeným
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co/71/2019 priznal plnoletým dcéram nebohej 20 000

eur každej.
Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku zohľadnil závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy so
zreteľom na jej intenzitu, rozsah, dopad a vzal zreteľ aj na okolnosti, za ktorých došlo k
neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkýň 1/ - 4/ a uzavrel, že náhrada nemajetkovej
ujmy v peniazoch v uplatnených výškach, a to vo výške 30 000 eur pre žalobkyňu 1/ ako manželku

nebohého, ktorá ostala sama ako živiteľka rodiny s troma maloletými deťmi a vo výške 20 000 eur
pre každú zo žalobkýň 2/ - 4/ ako maloleté deti nebohého je primeranou a spravodlivou na zmiernenie
zásahu do osobnostných práv žalobkýň 1/ - 4/ a preto žalobe výrokom II. v časti uplatnenej náhrady
nemajetkovej ujmy vyhovel. Súd tiež uvádza, že nebohý bol zdravý, pracujúci, mal 37 rokov, bol živiteľom
rodiny a jeho miesto v rodine nemožno nahradiť ani takouto finančnou satisfakciou.

51. Žalovaný v konaní poukazoval na potrebu aplikácie § 441 Obč. zák. a v prípade priznania náhrady
nemajetkovej ujmy prihliadať aj na spoluzavinenie nebohého. Súd v tejto súvislosti uvádza, že je
povinný prihliadať na spoluzavinenie poškodeného a trestným rozsudkom je súd viazaný len v rozsahu
rozhodnutia o tom, že bol spáchaný konkrétny skutkovo vymedzený trestný čin a kto ho spáchal, z

čoho vyplýva, že rozhodnutie, ktorým bol páchateľ uznaný za vinného neznamená, že škoda bola
spôsobená výlučne jeho zavinením. Za účelom zistenia miery spoluzavinenia nebohého súd vykonal na
návrh strán sporu dokazovanie oboznámením znaleckého posudku vypracovaného v rámci trestného
konania (znalecký posudok č. 25/2016 vypracovaný znalcom Ing. O. N.) a rozsudku Okresného súduTrenčín č.k. 2T/67/2017-282 zo dňa 16.08.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.
23To/126/2018-300 zo dňa 29.01.2019. Podľa názoru súdu znalec v predmetnom znaleckom posudku
popísaldvamožnépriebehynehodovéhodejazodňa01.08.2016,nakoľko,akoznalecuviedol,nemožno

jednoznačne ustáliť, či vozidlo Ladislava D. jazdilo počas nehodového deja pred zrážkou v protismere
(ako to uvádzal vodič Juraj I. pri svojej obhajobe). Pri jednom uvádzanom spôsobe nehodového
deja mohol Ladislav D. svojou nesprávnou technikou jazdy zapríčiniť predmetnú nehodu, avšak tento
načrtnutý priebeh nehodového deja nebol preukázaný. Z toho vychádzal aj Krajský súd v Trenčíne, keď
vo svojom rozhodnutí uzavrel, že vodič S. I. vozidlo pribrzďoval jedine z dôvodu bezpečného prejazdu

prívesu cez zákrutu a nešlo o havarijné brzdenie, teda obžalovaný S. I. bez ohľadu na to, či nebohý
Q. D. bol pre nehodou v protismere, bol povinný bezpečne prejsť zákrutou (str. 3 uznesenia KSTN č.k.
23To/126/2018-300 zo dňa 29.01.2019). Ako ďalej znalec uvádza, neboli zistené žiadne skutočnosti,
ktoré by nasvedčovali tomu, že vodič Ladislav D. mal možnosť zabrániť zrážke ním riadeného vozidla
F. s prívesom protiidúcej jazdnej súpravy potom, ako mal možnosť rozpoznať prejazd tohto prívesu do
protismeru a k strate smerovej stability prívesovej súpravy spojenej s následným prejazdom prívesu

do protismeru došlo v dôsledku jej brzdenia, kedy došlo k zablokovaniu kolies, t.j. v dôsledku konania
vodiča S. I.. Možné zavinenie dopravnej nehody nebohým Q. D. pre účely rozhodovania o náhrade
nemajetkovej ujmy nevyplýva ani zo skutočnosti, na ktorú poukázal žalovaný, že znalec v znaleckom
posudku posúdil jazdu odsúdeného vodiča S. I. ako aj jazdu nebohého Q. D. za technicky nesprávnu,
nakoľko ako vyplýva z vyššie uvedeného ani pri správnej technike jazdy (správna rýchlosť) by nebohý

Q. D. nezabránil predmetnej nehode, nakoľko vodič I. ako vodič z povolania mal vedieť, že brzdová
súprava nie je vybavená protiblokovacím systémom ABS a mal predvídať dôsledky brzdenia takejto
súprav. Z toho vyplýva, že znalcom uvedená nesprávna technika jazdy nebohého Q. D. nemala vplyv
na príčinu dopravnej nehody, ktorým bolo porušenie povinnosti vodičom S. I. bezpečne prejsť zákrutou.
ĎalejžalovanýžiadnymspôsobomnepreukázalanitvrdenújazdunebohéhoQ.D.podvplyvomalkoholu.

Na základe uvedených skutočností súd uzavrel, že z uvedených konštatovaní nemožno ustáliť ani len
čiastočné zavinenie nebohého Q. D., ktoré by malo vplyv na výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy.

52. Žalovaný pri svojej obrane tiež poukazoval na potrebu zohľadnenia okolností na strane vodiča S.
I., najmä jeho majetkových pomerov, pri rozhodovaní o výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy. K

tejto obrane žalovaného súd uvádza, že majetkové pomery pôvodcu zásahu je potrebné vnímať len
ako výnimočný nástroj na zmiernenie prílišnej tvrdosti, resp. zjavnej neprimeranosti. Určite nemôže byť
daná priama úmera medzi rozsahom majetku pôvodcu zásahu a výškou náhrady. Právo na súkromie a
rodinný život je totiž vyššou hodnotou než právo na ochranu majetku škodcu. Majetkové pomery môže
byť korektívom na elimináciu premrštených či neúnosne vysokých nárokov na náhradu nemajetkovej

ujmy, o ktorý prípade sa v tomto konaní nejedná, keďže náhrada nemajetkovej ujmy bola žalobkyňami
1/ - 4/ podľa názoru súdu uplatnená primerane. Majetkové pomery škodcu teda neslúžia na to, aby
sa podľa nich odstupňovala výška náhrady. Z uvedeného dôvodu s poukazom aj na skutočnosť, že
v predmetnom konaní nie je žalovaným pôvodca zásahu (vodič S. I.), ale poisťovňa ako subjekt, u
ktorého bolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a

s poukazom na odôvodnenie pasívnej vecnej legitimácie poisťovne ako žalovaného, nie je podľa názoru
súdu potrebné skúmať majetkového pomery pôvodcu zásahu v predmetnom konaní.

53. Žalobkyňa 1/ podanou žalobou tiež uplatnila nárok na náhradu škody v sume 1489 eur, ktorá jej
vznikla uhradením nákladov spojených s pohrebom, karom a zriadením pomníka nebohému Q. D..

Žalovaný ako poisťovateľ zaplatil žalobkyni 1/ z uplatnenej sumy pohrebných nákladov 2763,19 eur
sumu 1194,52 eur, keď započítal štátnu dávku vo výške 79,67 eur a uplatnil si z titulu spoluviny nebohého
Ladislava D. zníženie poistného plnenia o 50 %. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie pasívnej
legitimácie žalovaného aj s poukazom na § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., vzniklo podľa § 449 ods.
2 Obč. zák. žalobkyni 1/ ako aktívne legitimovanému subjektu právo na náhradu škody spočívajúcej

v nákladoch vynaložených v súvislosti s pohrebom nebohého príbuzného. Žalobkyňa 1/ tieto náklady
v celkovej sume 2763,19 eur preukázala listinnými dôkazmi (faktúrami a pokladničnými dokladmi z
č.l. 23 až 29 spisu) a žalovaný ich vynaloženie nerozporoval ani nenamietal ich výšku. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný uhradil z uplatnenej sumy náhrady škody iba sumu 1194,52 eur (plus 79,67
eur) a na závery súdu uvedené v ods. 51 tohto rozsudku o žalovaným tvrdenej spoluvine nebohého

Ladislava D., súd priznal žalobkyni 1/ uplatnenú náhradu škody v sume 1489 eur a výrokom I. rozsudku
vyhovel žalobe v tejto časti a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie. Zároveň súd priznal žalobkyni 1/ aj
uplatnené úroky z omeškania z uplatnenej a priznanej náhrady škody, ktoré posúdil podľa § 517 ods. 2
Obč. zák. v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Žalobkyňa 1/ si uplatnila úroky z omeškaniapočnúc dňom 18.03.2019, t.j. odo dňa oznámenia žalovaného o čiastočnom poistnom plnení. Diskontná
sadzba ECB bola v rozhodnej dobe určená vo výške 0 % , ktorá sa zvyšuje o 5 percentuálnych bodov.
Žalobkyni 1/ tak súd priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1489 eur od 18.03.2019

do zaplatenia.

54. Lehotu na splnenie povinnosti, 3 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods.
3 CSP.

55. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP a žalobkyniam 1/ - 4/ ako strane sporu, ktorá mala
vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva v rozsahu
100 % proti žalovanému ako strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov konania
súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného

súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 4 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.