Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. august 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 24C/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114213185
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1114213185.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci žalobcov: 1./ I. L.Á.,

nar. XX. XX. XXXX, O. XXXX/X, XXX XX B. Z. B., štátny občan SR, 2./ X. L., nar. XX. XX. XXXX, F.. J..
Š. XX/XX, XXX XX B. Z. B., štátny občan SR, 3./ P. L., nar. XX. XX. XXXX, F.. J.. Š. XX/XX, XXX XX B.Z.
Z. B., štátny občan SR, 4./ F. X., nar. XX. XX. XXXX, O. H. XXX, XXX XX B.Z. Z. B., štátny občan SR, 5./
Q. X., nar. XX. XX. XXXX, O. H. XXX, XXX XX B. Z. B., štátny občan SR, 6./ Q. X., nar. XX. XX. XXXX,
O. H. XXX, XXX XX B. Z. B., štátny občan SR, žalobcovia 5./ a 6./ zastúpení zákonným zástupcom: F.
X., nar. XX. XX. XXXX, O. H. XXX, B. Z. B., všetci žalobcovia zastúpení: Advokátska kancelária JUDr.
Jakub Mandelík, s. r. o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa,

a. s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpeného: JUDr.
Felix Neupauer, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1./ sumu vo výške 20.000,- Eur a to v lehote
troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2./ sumu vo výške 15.000,- Eur a to v lehote troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3./ sumu vo výške 15.000,- Eur a to v lehote troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 4./ sumu vo výške 15.000,- Eur a to v lehote
troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 5./ sumu vo výške 5.000,- Eur a to v lehote troch dní od

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6./ sumu vo výške 5.000,- Eur a to v lehote troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

VII. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

VIII. Súd priznáva žalobkyni 1./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IX. Súd priznáva žalobcovi 2./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

X. Súd priznáva žalobcovi 3./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

XI. Súd priznáva žalobkyni 4./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

XII. Súd priznáva žalobkyni 5./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.XIII. Súd priznáva žalobcovi 6./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcoviasanazákladežalobyzodňa02.05.2014,ktoráboladoručenátunajšiemusúdudňa05.05.
2014 domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1./ sumu 75.000,- Eur, žalobcovi
2./ sumu 75.000,- Eur, žalobcovi 3./ sumu 75.000,- Eur, žalobkyni 4./ sumu 75.000,- Eur, žalobkyni 5./
sumu 75.000,- Eur a žalobcovi 6./ sumu 75.000,- Eur z dôvodu náhrady nemajetkovej ujmy.

2. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 24C/80/2014-156 zo dňa 19. 08. 2016 žalobu zamietol z

dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného, nakoľko z ust. § 4
ods. 2 zák. o povinnom zmluvnom poistení nevyplýva, že by sa v rámci povinného zmluvného poistenia
uhrádzala aj nemajetková ujma.

3. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4Co/13/2017-196 zo dňa 30. 11. 2018 rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že
predmetom posudzovaného konania je náhrada nemajetkovej ujmy žalobcov, ktorú utrpeli tým, že
poistenec žalovaného dňa 03. 12. 2011 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej usmrtil ich blízku osobu.
Svoj nárok žalobcovia uplatnili proti poisťovni, s ktorou mal vinník dopravnej
nehody v jej čase uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Neoprávnený zásah do ich osobnostných

práv videli v porušení ich práva na súkromný a rodinný život. Pasívnu
legitimáciu poisťovne vyvodili z ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého
má poistený z poistenia relevantného druhu zodpovednosti právo, aby poisťovateľ (žalovaný) za neho
nahradil poškodeným (žalobcom) uplatnené preukázateľné nároky na náhradu škody, pod ktorý pojem
podľaichnázoruspadáajnemajetkováujma.Súdprvejinštancieichžalobuzamietolustáliacnedostatok

pasívnej legitimácie označeného žalovaného na náhradu nemajetkovej ujmy, vychádzajúc z právnej
úpravy zákona č. 381/2001 Z. z. a z v tom čase zaužívanej súdnej praxe, podľa ktorej má poistený právo,
abypoisťovňazanehohradilaškodynazdravíanákladypriusmrtení,podktorépojmynemajetkovúujmu
nemožno subsumovať. Poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudkoch sp.
zn. 3Cdo/301/2002 a 4Cdo/168/2009 podporujúci uvedený právny názor. Taktiež vychádzal z rozsudku

Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Európskej únie vo veci C-22/12 zo dňa 24. 10. 2013, podľa
ktorého povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej
nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo
uplatniteľnévspore.Pokiaľideovnútroštátnu,t.j.slovenskúprávnuúpravuzodpovednostipoistenéhoza

nemajetkovú ujmu, ktorú spôsobil svojím konaním blízkej osobe obete dopravnej nehody, právne posúdil
nutnosť aplikácie zákona o povinnom zmluvnom poistení č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov
a Občianskeho zákonníka, výkladom ktorých dospel k záveru o neexistencii vnútroštátnej právnej úpravy
poistenia zodpovednosti za nemajetkovú ujmu vzniknutú osobám blízkym obetí dopravnej nehody.
Odvolací súd uviedol, že od vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie však súdna prax

súdov všetkých stupňov prešla vývojom, ktorý odobril aj Ústavný súd SR uznesením zo dňa 11. 10.
2016 sp. zn. III.ÚS 666/2016, keď odmietol sťažnosť spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a. s.,
Vienna Insurance Group, smerujúcu proti rozsudku odvolacieho súdu o priznaní nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy z titulu povinného zmluvného poistenia a uviedol zásadné argumentačné línie v
prospech subsumovania nemajetkovej ujmy pod poistné krytie povinného zmluvného poistenia. Ústavný

súd SR za esenciu sťažnosti označil otázku interpretácie ust. § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP obsahujúceho
pojem "škoda na zdraví" v tom, či možno pod ňou chápať aj nemajetkovú ujmu v zmysle ust. § 11 až
13 OZ. Priklonil sa k extenzívnemu výkladu pojmu škoda, aplikovaného okresným a i
krajským súdom v danej veci, ktorý mal za eurokonformný a vyplývajúci z judikatúry Súdneho dvora EÚ,
ktorý nehovorí o samostatnom od pojmu "škoda" oddelenom pojme "nemajetková ujma", ale o "škode

z dôvodu nemajetkovej ujmy". Hlavné argumenty Ústavného súdu SR, na základe ktorých zahrnutie
nemajetkovej ujmy podľa ustanovení OZ o ochrane osobnosti pod pojem "škoda podľa
ZoPZP", nemal za arbitrárne a ústavne neakceptovateľné, možno zhrnúť tak, že súdy musia skúmať
nielen vôľu zákonodarcu, ale aj vôľu unijného tvorcu príslušnej právnej regulácie, ustálil primát práva
EÚ a vôle únijného tvorcu s tým, že tradičné chápanie pojmu škoda musí ustúpiť európskemu chápaniuv zmysle eurokonformného výkladu vnútroštátnej právnej normy. Ústavný súd SR konštatoval ústavnú
udržateľnosť extenzívneho výkladu pojmu škoda na zdraví podľa ZoPZP.
4. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak

bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

5. Súd s poukazom na ust. § 391 ods. 2 CSP opätovne vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom
pre rozhodnutie vo veci samej a to výsluchom procesných strán, svedka a oboznámením sa

s obsahom listinných dôkazných prostriedkov ich prečítaním.

6. Žalobcovia zhodne uviedli, že poistenec žalovaného, pán Ľ. X. dňa 03. 12.
2011 v dôsledku dopravnej nehody usmrtil blízku osobu žalobcov, pána Ľ. L.. Vinník dopravnej nehody
pán Ľ. X. mal v čase nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie so žalovaným. Žalobcovia svoj nárok
odôvodnili ustanoveniami § 4 ods. 2 písm. a) a § 15 ods. 1 druhá veta zákona č. 381/2001 Z. z., v

zmysle ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodeným uplatnené preukázané nároky na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobcovia
odôvodnili pasívnu legitimáciu žalovaného s poukazom na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa
24. 10. 2013, sp. zn. C 22/12. Žalobcovia pociťujú stratu svojej blízkej osoby ako závažný zásah do
svojich osobnostných práv (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka).

7. Žalobkyňa 1./ uviedla, že s manželom žili spolu 35 rokov v harmonickom manželstve, spolu vychovali
tri deti, pred nehodou bývali v B.Z. Z. B.. Žalobkyňa 1./ aj jej manžel pochádzali z H. Q.. Keď manžel
pracoval v K. resp. niekde inde, víkendy trávili u svokry v Q.. Vtedy už mali tri vnúčence. Nebohý
manžel sa vždy tešil piatok z roboty, lebo vždy vnúčence brávali na záhradku. Účastníkmi nehody

boli aj vnúčence Sonička a Samko. Išli na Q. pozrieť svokru. Manžel jej chodil vypomáhať s prácami
okolo domu. Chodievali tam každú sobotu, v nedeľu potom vždy bývali doma s tým, že poobede k
nim chodievali decká resp. k nim chodievali oni. Nebohý manžel žalobkyne 1./ bol veľmi veselý človek,
dokázal zmeniť zlú náladu, rozveseliť ich, rád pomáhal synom. Keď si starší syn kúpil byt, chodil mu
vypomáhať s prácami. Taktiež v roku 2011 si mladší syn kúpil byt, taktiež mu chodil vypomáhať. V roku

2007 svokra prepísala dom na manžela ako na svojho syna. Manžel prerobil strechu, dvere, nakoľko
svokra bola fyzicky indisponovaná. Po manželovej smrti sa zmenili aj vzťahy na Q., celé je to také
smutné. Manžel pracoval ako zámočník do roku 1995 v K. B. Z. B., následne pracoval v súkromnej
stavebnej firme L. A. Q.. J.. H.., kde bol zamestnaný aj v čase nehody, nezvykol byť ani PN. Keď manžel
došiel v piatok z práce všetko spolu robievali a teraz je to už všetko na žalobkyni 1./ a na deťoch. V

čase nehody bola žalobkyňa 1./ pracovne zaradená v spoločnosti U.. Jedná sa o obuvnícku spoločnosť,
kde pracovala ako obuvníčka s priemernou mesačnou mzdou cca 400 Eur. Manžel v čase nehody
zarábal zhruba cca 600-700 Eur. Po zdravotnej stránke bola žalobkyňa 1./ pred nehodou na operácii v
súvislosti s pravou rukou, bola operovaná na karpálne tunely. Po nehode nastúpila ambulantnú liečbu u
psychiatra MUDr. Andreja Kostára a u psychologičky MUDr. Janky Prekopovej. Predtým psychiatrickú

a psychologickú liečbu nepotrebovala. Veľmi veľa si z tej nehody nepamätá, až keď ju prebrali, mala
nohu niekde zacviknutú, niekde vo dverách. Bola v šoku, kričala, že tam majú deti a že tam má manžela.
Povedali jej, že deti previezli do X. a že manžela tiež prevážajú do X.. Potom si už
veľa nepamätala. Vie, že jej strihali oblečenie, potom už precitla v nemocnici. Realitu začala vnímať
po uplynutí 5-6 dní od nehody. Pamätá si ako jej MUDr. Čimo povedal v K., že vitajte medzi živými.

Povedaljej,žemalaveľkéšťastie,žemalapoškodenéibadvastavce,polmilimetrajudeliloodochrnutia.
Štyri mesiace musela chodiť v korzete. O smrti manžela sa dozvedela v nemocnici a to nepriamo od
sestričky, nakoľko v čase nehody začula ako jeden z hasičov povedal, že škoda, že ten jeden vodič
zomrel. Žalobkyňa 1./ nevedela, že sa jedná o jej manžela. Až keď sestrička v nemocnici povedala, že
vedľa umývadla je ten vodič, ktorý ich zrazil, vtedy si uvedomila, že ten druhý vodič, ktorý zomrel je jej

manžel. Deti chodili za ňou do nemocnice, avšak na tie prvé dni v nemocnici si veľmi nepamätá. Pred
nehodou šoférovala, keď chodili na Q. alebo späť, nakoľko manžel sa tešil stretnutiu s bratmi, s ktorými
zvykol zájsť na pivo. Manžel jej v podstate chýba všade. Bol dobrý otec, dobrý muž. Manžel sa nedožil
dvoch ďalších vnúčat.

8. Žalobca 2./ na pojednávaní uviedol, že jeho otec bol človek, ktorý mu dal všetko, samozrejme spolu s
maminou. Preto je tým, kým je, aj v spoločenskom zaradení, to že má rodinu, deti, manželku. Tá nehoda
ho zasiahla takým spôsobom, že mu chýba všetko to, čo s otcom zažil a čo ešte mohol
zažiť. Otec sa nedožil narodenia syna žalobcu 2./ a teda svojho vnuka. V týchto ťažkých chvíľach muveľmi pomohli jeho manželka a jeho deti, že sa s tým dokázal vyrovnať, ale nie celkom, pretože s tým, že
mu chýba otec sa stretáva dennodenne. V spoločnej domácnosti žil s otcom a s mamou do roku 2006,
kedy odišiel do zahraničia, kde bol tri roky. Pravidelne chodieval domov za rodinou a v roku

2009 sa vrátil na Slovensko, kedy si založil rodinu, kúpil byt, ktorý s otcom a bratom prerábal. Potom sa
im s manželkou narodili dve deti s tým, že pred nehodou sa im narodila dcéra Sarah, po nehode sa im
narodil syn Tomáško. Otec vychádzal s jeho manželkou perfektne, prijal ju do rodiny. V čase nehody bol
žalobca 2./ na služobnej ceste v Nemecku, jeho spoločnosť mu však umožnila ešte v tú noc vrátiť sa
domov na Slovensko. Celý prvý rok po nehode to všetci v rodine ťažko prežívali, museli sa

starať o mamu. Taktiež musel pomáhať bratovi sa vyrovnať s otcovou smrťou, nakoľko v čase nehody
jeho brat pracoval s otcom v tej istej firme. Je to veľmi ťažké. Deti žalobcu 2./ mu dosť pripomínajú
jeho otca, každý deň to má pred očami. S manželkou sa rozhodli postaviť dom. Nevie, či to bolo dobré
rozhodnutie, nakoľko otec pracoval v stavebnej firme. Každý deň mu chýba, nakoľko mu mohol pomôcť
aj s výstavbou domu, všetky tie práce teraz robí iba s bratom. Do práce chodí autom. Keď si doňho sadá,
vidí pred očami svojho otca, jazdí preto opatrnejšie.

9. Žalobca 3./ na pojednávaní uviedol, že s otcom vyrastal od malička. Taktiež s ním pracoval v jednej
firme a to ihneď potom ako ukončil vysokú školu. Je pravdou, že rok pred jeho smrťou sa odsťahoval od
rodičov do vlastného bytu. Veľmi ťažko sa mu vyrovnávalo so smrťou otca, boli dennodenne spolu. Po
nehode musel vyhľadať pomoc, či už psychiatra alebo psychológa, aby sa dokázal s tým vyrovnať. V

čase nehody mu priateľka chcela, ale nedokázala pomôcť. Nehoda ho zobrala tak, že skončil na
infúziách. Bral lieky, ale tie nechcel dlhodobo užívať, preto vyhľadal psychologickú pomoc. Rozhovory
so psychológom mu pomohli, avšak pokiaľ ide o zbavenie sa pocitu úzkosti, to nie je jednoduché, to
ho bude prenasledovať celý život. Dosť mu pomohlo, že si založil rodinu. Keď sa mu narodil syn v roku
2014, plakal, uvedomil si, že jeho otec ho nikdy neuvidí. Po otcovej smrti sa mu život otočil naruby. Musel

odísť z tej práce, nevedel tam ostať, musel dať výpoveď. Od toho momentu je to iný život. Má pocit, že
niekedy až chorobne musí dávať pozor, čo sa týka najmä šoférovania, aby bol predvídavý atď. Taktiež
vo vzťahu k svojmu synovi si myslí, že je viac precitlivelý, úzkostlivý, má strach, bojí sa.

10. Žalobkyňa 4./ na pojednávaní uviedla, že ona osobne zažila šok, ktorý nevedela dlho spracovať. Po

strate otca bojovala o život aj jej mama. Deti žalobkyne 4./ boli taktiež účastníkmi nehody. Po prepustení
mamy z nemocnice sa o ňu musela starať. Veľmi zle znášala pohľad na ňu, pretože prišla o muža a
zostala sama. V tom čase, keď sa to udialo, jej dcéra (t.j. žalobkyňa 5./) mala ísť na operáciu srdca, ktorú
musela odložiť, nebola schopná s ňou nastúpiť do nemocnice. Jej zdravotný stav sa však zhoršoval, tak
to museli podstúpiť. Ona sa z toho dostala, operácia prebehla dobre a s mužom sa rozhodli, že pôjdu

v lete na dovolenku. Tam začali u dcéry psychické problémy s tým, že akonáhle sa vrátili domov, bola
v zlom psychickom stave a musela nastúpiť liečbu na psychiatrii, kde jej boli predpísané lieky. Liečila
sa zhruba nejaké 3 roky. Lieči sa naďalej, nakoľko sa zdravotný stav jej dcéry zhoršil. Dcéra začala
mať psychické problémy s tým, že keď išli autom akonáhle kontrolka zablikala, zapípala, urobila paniku.
Takisto v obchode, keď sa stratila z dohľadu reagovala neprimerane, kričala. Preto začali navštevovať

psychológa, diagnostikovali jej hraničný strach. Odvtedy vlastne nerobia žiadne aktivity typu lyžovať,
korčuľovať, nakoľko sa všetkého bojí, venuje sa tomu, čo zvládne. Museli sa naučiť fungovať bez jej
otca. Otec bol pre jej dcéru (t.j. žalobkyňu 5./) nepostrádateľný člen rodiny. Bola tak navyknutá, že keď
sa vracal z týždňovky, nechodil rovno domov k mame, ale zastavil sa pre žalobkyňu 5./. Trávili s dedom
spolu veľa času na záhrade, aj so žalobcom 6./. Jej dcéra po nehode pozerala všetky nahraté kazety,

ktoré súviseli s dedom. Žalobkyňa 4./ to nebola schopná pozerať. Dodnes nemá vystavenú fotografiu
otca. Strašne málo chodí na cintorín, má to v sebe zablokované. Otec jej veľmi chýba nehovoriac o
tom, že vzťahy v rodine sú na bode mrazu, úplne rozbité. Vyrastala do 18-tich rokov spolu so svojimi
rodičmi. Potom začala žiť s manželom v B. Z. B.. Boli od rodičov vzdialení cca 1 km, trávili spolu víkendy.
To posledné leto boli spolu s rodičmi na dovolenke v Bulharsku. Mysleli si, že pôjdu spolu s rodičmi aj

nabudúce, ale nabudúce už nebolo. V tom čase s otcom dosť dlho spolu sedávali. Otec si chcel kúpiť
nové auto, tak mu radili. Nezabudne na chvíľu, keď aj Demitra zomrel, tak to prežívala a hovorila mu,
že to nie je spravodlivé, že sa také niečo deje, ale taký je život. Nemyslela by si, že také niečo bude
tiež prežívať. Otec s ňou aj pracoval istú dobu, mala živnosť, predajňu. Otec jej pomáhal s rozvozom, so
zásobovaním, jednalo sa o obchod s potravinami. Boli spolu stále. V čase keď sa dcéra narodila, otec im

pomáhal pri výstavbe domu v časti B. - O. H.. Po jeho smrti všetko zostalo v lufte. Otec mal chalupu, ktorú
prerábal, že tam pôjdu s mamou bývať, keď pôjdu do dôchodku. Otec získal chalupu od svojich rodičov v
Obci Q., Okres K. s tým, že túto chalupu bolo potrebné dať do poriadku, zrekonštruovať. Otec sa do toho
pustil, avšak po jeho smrti začalo jeho bratom a teda jej strýkom vadiť, že túto chalupu zdedili. Narušilisa rodinné vzťahy. Do tej obce nechodia a po smrti babky, teda otcovej mamy sa ukončila komunikácia
s otcovými bratmi. Dopadlo to tak, že mama je nútená túto chalupu predať, lebo nie je schopná s tým
niečo urobiť, lebo tam treba veľké investície. Počas života otca mali v pláne túto chalupu užívať. Otec

im dennodenne chýba. Dnes má syna, ktorý má 12 rokov. Je majstrom Slovenska v zápasení. Dnes by
sa mohol dedo z neho tešiť a hlavne s ním, aj s mužom chodiť na cesty. Aj tie cesty sú pre ňu dosť
traumatizujúce a sú stále niekde inde, či už v rámci Slovenska alebo mimo republiku. Dcéra je teraz na
liečení a dodnes spomína ako s dedkom chodievala do krčmy na malinovku, dedo na pivo. Pred stratou
otca nikdy nebola nútená navštevovať, či už psychológa alebo psychiatra. Do svojej smrti otec pracoval

u svojho švagra v stavebnej firme, popritom vypomáhal mame v záhrade. K nim sa chodilo cez víkend,
finančne im nemusel otec pomáhať. Potom to už bolo skôr o tých emóciách, že nastal čas vrátiť rodičom
niečo, čo oni dali jej, že ju vychovali. Zo všetkých súrodencov ju mal otec najradšej. Keď mala napr.
spory s jedným z bratov, tak otec to vyriešil. Po strate otca, mama žije sama. S jedným zo súrodencov
si rozumejú to je v pohode, avšak pokiaľ ide o ďalšieho brata toho staršieho s ním sa stretáva strašne
málo, čo jej je ľúto.

11. Z písomného vyjadrenia žalobkyne 5./ vyplýva, že s dedkom bola zábava, chodili spolu na Q., ku
starej mame každý víkend, oddychovali na hojdačke, chodili tiež na malinovku. Dedko jej
strašne chýba, myslí na neho každý deň. Páčilo sa jej, keď spolu hrávali sedmové karty, zažili spolu veľa
zábavy. Každý piatok ho čakala, kým príde z roboty. Mala ho veľmi rada a veľmi jej chýba.

12. Z písomného vyjadrenia žalobcu 6./ vyplýva, že dedko mu veľmi chýba. Zažil s ním veľa
pekných víkendov aj dovolenku pri mori. Teraz ho najviac mrzí, že sa nemôže tešiť z jeho úspechov a
absolvovať s nimi cesty. Ani ku babke nechodí tak často, ako jeho sestra. Je chlap a chýba mu chlap,
ten by mu viac rozumel. Dedko bol dôležitý člen rodiny.

13. Svedok p. U. X. vo výpovedi uviedol, že je manželom žalobkyne 4./. S manželkou sa zoznámili v
roku 1995. Následne spoznal aj jej rodinu, čo tvorili otec Ľuboš, mama Zdenka a dvaja bratia. Čím dlhšie
spolu žili, sa spoznávali. Začali spolu tráviť skoro všetok voľný čas, víkendy, sviatky atď. Svokor chodil
na týždňovky a keď mal prísť a vedeli, v akú hodinu príde v sobotu na kávičku, tešili sa na tieto spoločné

chvíle. V roku 2004 sa im narodila dcérka a všetci sa z toho tešili - dedko, babka, keďže to bolo prvé
vnúča. Následné za tri roky sa im narodil aj syn Samko, takisto obrovská radosť. Trávili spolu viac a viac
času. Následne prišiel aj ten čierny deň, keď sa to stalo a samozrejme nikto tomu nechcel uveriť. Dedko
bol veľmi obetavý, srdečný a s veľkým srdcom, aj dovolenky trávili spolu. Prvýkrát v živote bol
s nimi na dovolenke pri mori. Nikdy ho predtým nevidel, nikdy v živote predtým nelietal lietadlom. Čas

trávený s ním bol veselý. Po týchto udalostiach to nemôže povedať. Momentálne víkendy, sviatky to je
také utrpenie a snažia sa pred deťmi udržiavať ten systém, aby to fungovalo tak, ako keby bol. Svedok
tiež uviedol, že v 10-tich rokoch pochoval svojho vlastného otca a na Slovensku pochoval ďalšieho
človeka, ku ktorému mal rovnaký vzťah ako k vlastnému otcovi. Jeho manželka (t.j. žalobkyňa 4./) má
doteraz problémy. Navštevuje psychiatra. Dcérka má totálnu paniku z cestnej premávky a nedajbože, ak

idenejakouneprimeranourýchlosťou.Naučiťjulyžovať,korčuľovať,tojekolaps.Cintorínnavštevuje,ale
fotku svojho svokra doma zavesenú na stene nemajú, to sa nedá. Svedok ďalej uviedol, že boli normálna
fungujúca rodinka s bežnými starosťami. Svokrovci sa mali radi ako muž so ženou, znášali všetko,
čo život obnáša radosti, starosti, záhradka, všetko, čo prináša život. Svokra ostala veľmi náladová a
určite ju to strašným spôsobom zobralo. Pri momentálnej situácii vníma, že jej potešenie je naozaj tá

záhradka, kde trávi čas a má neskutočnú bolesť v sebe. Život jej priniesol veľmi ťažký údel, stratu
milovaného človeka z minúty na minútu. Pomáhajú jej tak, ako ona im. Budovali si domček na dedine
odkiaľ pochádzali spolu zo Q., opravovali dom po svokrovej mame, takže plánovali záhradku
a všetko čo k tomu patrí, aby boli zdraví. Svokor bol vzor. Ako správny dedko kúpil lízatko, vozil ich
na traktore, viedli normálny život. Predtým, ako sa to stalo, opravili akurát tak strechu. Žalobkyňa 1./

chodieva často na cintorín, nemôže povedať, že každý víkend, ale dosť často. Má to po ceste smerom
na záhradky, takže vždy keď ide na záhradky, zastaví sa aj na cintoríne. Deti rešpektovali otca, bol
dobrým aj prísnym otcom. Peter vyštudoval za Ing., Juraj skúšal študovať, Martina je s maturitami, takže
svokrovci sa snažili a vychovali slušných ľudí a dobrých občanov. Za svoju manželku môže povedať, že
to je neskutočné. Aj pri tých najmenších stresových situáciách vyhľadala psychiatra, avšak ani jej bratia

to nemali ľahké. Pokiaľ vie, otec im neskutočne chýba a určite stratili tú najväčšiu oporu na svete. Mali
spoločné aktivity, šport, chodili spolu na dovolenky, športovať, následne sa narodili vnúčatá, boli spolu
skoro každý víkend, hrali žolíka a stretávali sa spoločne. Nieže teraz sa nestretávajú, ale teraz sú tie
stretávkysmutnejšie.JehodcéraSonička-oniboliakodvojčatásdedkom,onačakalanachvíľu,kedysadedo ukáže, aby ju zobral von, aby išli spoločne na prechádzku alebo zabehať si, dedko sa neskutočne
tešil a ponáhľal sa z týždňovky, kedy bude s vnučkou. Víkendy a dovolenky trávili spolu aj s vnúčatami
aj so svokrovcami, spoločne si to užívali. Samuel sa narodil o tri roky neskôr. Bol super dedko ako dedo

Mráz, oddaný pre svojich blízkych pre vnúčatá a s veľkým srdcom. Jeho manželka pred stratou svojho
otca nebola nútená vyhľadať odbornú pomoc, pokiaľ ide o psychológia, psychiatra. Manželka stratila
nielen otca, ale stratila v ňom aj kamaráta. Oni si strašne rozumeli, boli ako kamoši. On si viac rozumel s
dcérou, ako so synmi. Vážil si všetkých, ale oni mali taký vrelý, horúci vzťah. Po nehode je to katastrofa,
hrúza, snažia sa to prežiť. Akonáhle sa blíži Veľká noc, nevedia čo majú robiť. Pre ňu prichádzajú dni

typu najhoršie. Manželka robila pred nehodou v krajčírskej firme, robila majstrovú a potom začali spolu
podnikať, mala živnosť. Mala predajňu so zeleninou a ovocím a následne ostala na materskej s dcérou
Soničkou. V čase nehody bola manželka na rodičovskej dovolenke. Svedok uviedol, že ich spoločný
život prebieha úplne štandardne, aj keď už svokor tu nie je. Navštevujú sa ako za starých čias. Skoro
každý týždeň sú spolu so svokrou. Buď ona príde ku nim, niekedy aj prespí, decká idú za ňou a tiež s
radosťou tam prespia. Pokiaľ sa pokazí kosačka, snaží sa to riešiť. Keď prerábala byt, ponúkli jej, že

môže žiť u nich. Prijala to s radosťou a bola u nich. Syn chodí na zápasenie už 6,5 roka. Minulý rok sa
stal majstrom Slovenska v zápasení. Každý víkend cestujú niekam za športom. Teraz vyhral v Salzburgu
1. miesto v ťažkom turnaji. Vo februári boli spolu so synom na kempe vo V.. Snažia sa športom prežiť a
vychovávať deti ako najlepšie vedia. Určite by bol dedko hrdý na neho. Ich dcérka stratila strašne veľa.
Boli si s dedom veľmi blízki. Dedko to bola taká jej veľká opora.

14. Právny zástupca žalobcov uviedol, že vzhľadom na záväzný právny názor odvolacieho súdu v
otázke pasívnej vecnej legitimácie, a taktiež ďalšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR
a mnohé rozhodnutia Ústavného súdu SR má zato, že v tomto konaní bola dostatočným spôsobom
zodpovedanáotázkapasívnejvecnejlegitimáciežalovaného.Zvykonanéhovýsluchužalobcovasvedka

bola verifikovaná závažnosť zásahu do emocionálnej sféry žalobcov v dôsledku úmrtia manžela, resp.
ich otca a starého otca. Keďže v slovenskej právnej úprave neexistuje ,,žiaden vzorec" na výpočet
peňažnej kompenzácie za stratu blízkej osoby, dovoľuje si apelovať na súd, aby v rámci priznávania
tejto satisfakcie prihliadal na skutočnosť, že v prípade žalobcov išlo o fungujúce bezproblémové vzťahy,
ich emocionálny život bol plný lásky a harmónie, a preto ponechal na úvahe súdu akú konkrétnu sumu

prizná žalobcom za stratu Ľ. L..

15. Právny zástupca žalovaného uviedol, že v nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu má zato,
že aplikovanie právneho stavu z roku 2017, kedy viac menej prvý krát došlo k dualite právnych názorov
v otázke pasívnej vecnej legitimácie poisťovateľov vo všeobecnosti v obdobných konaniach, je takáto

aplikácia k dátumu zásahu do osobnostných práv žalobcov, t.j. k dátumu dopravnej nehody 03. 12. 2011
v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity, ako aj právnej istoty žalovaného. V čase dopravnej nehody,
resp.tesneponejžalobcovianemohlilegitímneočakávaťvočižalovanémuakoosobe,ktoránespôsobila
dopravnú nehodu úspech v takomto konaní a obdobne žalovaný mohol práve naopak legitímne
očakávať, ako bolo aj rozhodovacou praxou v rozhodnom čase potvrdzované, že v konaní bude úspešný

práve žalovaný. Pokiaľ sa pripustí, že výlučne v dôsledku vývoja rozhodovacej praxe sa dnešného času
konštatuje, že nemajetková ujma pozostalých je nárokom škodovej povahy, v tom prípade mal žalovaný
zato, že tieto nároky je potrebné ako škodu považovať aj pre účely premlčania v dvojročnej subjektívnej
dobe, kde nakoľko k dopravnej nehode a zásahu do osobnostných práv žalobcov došlo v decembri
2011 a k podaniu žaloby v máji 2014 má žalovaný zato, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej

doby ustanovenej v § 106 OZ tak, ako to predpokladá zákon o PZP, ust. § 15, kde hovorí výlučne o
škodových nárokoch, pričom odkazuje, čo sa týka premlčacej doby práve na ust. § 106 OZ. Z tohto
dôvodu žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a žiadal žalobu zamietnuť. Pre
prípad, pokiaľ by mal súd zato, že námietka premlčania nie je dôvodná, resp. na túto nebude prihliadať,
čo sa týka samotnej výšky požadovanej zo strany žalobcov, aj keď nikto nespochybňuje zásah, ktorým

došlo do osobnostnej sféry žalobcov, uplatnenú výšku nemožno považovať za primeranú a v súlade
so zásadou spravodlivosti a proporcionality. K otázke výšky ujmy dôkazné bremeno zaťažuje žalobcov,
pričom vo výsledku na základe kvality nimi produkovaných dôkazov a tvrdení žalovaný žiadal tieto
zohľadniť pri priznávaní samotnej výšky. V prejednávanej veci sa nároky voči žalovanému odvodzujú od
súkromnoprávnej poistnej zmluvy, kde v roku 2011 ani poisťovateľ, ani poistený príp. poistník nemohli

očakávať, že predmetom poistenia alebo rozsahu krytia je aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Žalovaný zotrval na svojej námietke retroaktívneho uplatnenia výkladu zákonných pojmov z roku 2017
do súkromnoprávneho vzťahu z roku 2011. Trval na námietke nedostatku pasívnej legitimácie. Zároveň
mal zato, že aj keby bola daná, boli by už uplatnené nároky premlčané. V tejto súvislosti poukázal nasamotné odvolacie rozhodnutie v tejto veci a jeho bod 29, v ktorom s poukazom na rozhodovaciu prax
NS SR bolo skonštatované, že škodou pre účely zákona o PZP je aj nemajetková ujma, pričom samotný
termín nemajetkovej ujmy zákon o PZP neobsahuje. Ak teda nemajetková ujma má byť subsumovaná

pod termín škody, uvedené sa musí v celom rozsahu vzťahovať aj na všetky aspekty z toho vyplývajúce,
premlčaciu dobu nevynímajúc. Osobnostné práva sa nepremlčujú, avšak nároky z nich
vyplývajúce premlčaniu podliehajú. Zároveň apeloval na princíp proporcionality. V uvedenom súdnom
spore mal zato, že uplatnené nároky sú neštandardne vysoké aj s poukazom na ostatnú
judikatúru v obdobných veciach. Zároveň poukázal na zákon o obetiach trestných činov, v rámci ktorého

dochádza k odškodňovaniu zo strany štátu, pričom ak sa vychádza zo súčasnej minimálnej mzdy, tak
uplatnené nároky prevyšujú viac ako 17-násobok odškodnenia v rámci tohto zákona. Mal zato, že ani
svedeckými výpoveďami, ani listinnými dôkazmi neboli preukázané okolnosti, ktoré by odôvodňovali
výšku uplatňovaných nárokov. Okrem žalobkyne 1./ ostatní žalobcovia nežili v spoločnej domácnosti
spolu s nebohým. Vyjadrenia žalobcov 5./ a 6./ v písomnej forme nezakladajú nárok na vyplatenie
nemajetkovej ujmy vo výške 75. 000,- Eur v každom jednotlivom prípade. Uplatňované nároky sú nároky

z práva súkromného a vyplývajúce prioritne z poistnej zmluvy medzi vinníkom dopravnej nehody a
žalovaným ako poisťovateľom. Ak by si žalovaný bol vedomý, že súčasťou rozsahu poistenia z PZP
a teda poistného krytia sú aj nároky vplývajúce z nemajetkovej ujmy, výška poistného ako aj ďalšie
okolnosti uzatvorenia zmluvy by boli zjavne diametrálne odlišné.

16. Z fotokópie rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č. k. 3T/22/2013-285, zo dňa 03. 09.
2013 (č. l. 13-15) vyplýva, že obvinený Ľ.Š. X. bol uznaný vinným z toho, že dňa 03. 12. 2011
spôsobil smrť Ľ. L.Č. z nedbanlivosti a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

17. Z lekárskej správy PhDr. Jany Prekopovej zo dňa 11. 04. 2016 (č. l. 115) vyplýva, že žalobkyňa 1./
je vedená v ambulancii od roku 2012 z dôvodu autonehody, pri ktorej bola ona sama ohrozená na živote,
jej manžel pri uvedenej nehode tragicky zahynul so záverom recidivujúca depresívna symptomatológia
ťažká s prejavmi PSTD s veľmi neistou prognózou.

18. Z lekárskej správy PhDr. Jany Prekopovej, psychologická ambulancia, zo dňa 15. 04.
2019 (č. l. 271) vyplýva, že žalobkyňa 1./ trpí postraumatickou stresovou poruchou s prítomnou trvalou
zmenou osobnosti po katastrofickom zážitku.

19. Z lekárskej správy PhDr. Jany Prekopovej zo dňa 26. 02. 2014 (č. l. 116) vyplýva, že žalobca 3./

bol vedený v ambulancii od 27. 01. 2012 po tom, čo za tragických okolností prišiel o otca so záverom
úzkostno-depresívnym prežívaním a kolísaním nálad.

20. Z lekárskej správy PhDr. Jany Prekopovej zo dňa 11. 04. 2016 (č. l. 117) vyplýva, že žalobkyňa 4./
bola vedená v ambulancii od roku 2011, keď pri tragickej nehode stratila otca, v aute havarovali aj jej

dcéra a matka so záverom úzkostná sympt. stredne ťažkého stupňa, redukovaná tolerancia na záťaž.

21. Z lekárskej správy PhDr. Jany Prekopovej zo dňa 11. 04. 2016 (č. l. 118) vyplýva, že žalobkyňa 5./
bola vedená v ambulancii od 2012 ako účastníčka nehody, pri ktorej zomrel jej starý otec a stará mama
bola zranená so záverom, že stále prežíva strach v aute, jej úzkosť sa i naďalej prejavuje aj v iných

situáciách, ktoré predtým zvládala, prežíva obavu o seba, uvedomenie si toho, že sa môže ľahko niečo
stať vnáša do jej správania nadmernú opatrnosť, čo vedie k zvýšenej úzkosti a niekedy až k panikoidným
stavom spôsobujúcich hyperventiláciu.

22. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov(ďalejaj,,PZP"),poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

23. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému

poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.24. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento
nárok preukázať.

25. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

26. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

27. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

28. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

29. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

30. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,

ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

31. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

32.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

33. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn 3Cdo/198/2017 zo dňa 19. 03. 2018 uviedol, že nový,

judikatúrou nanovo naformulovaný právny názor, sa aplikuje aj do minulosti retrospektívne. Vychádza
sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry
bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla, ide o tú istú normu iba je nanovo vyjadrený
jej obsah, z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý
rozhoduje po zmene judikatúry nemôže vedome aplikovať nesprávny judikatúrou už prekonaný názor,

nový právny názor je vzhľadom nato, potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa
prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia
právnych noriem.

34. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 666/2016 uviedol, že

podľa čl. 7 ods. 2 ústavy Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a
vyhlásenáspôsobomustanovenýmzákonom,alebonazákladetakejzmluvypreniesťvýkončastisvojich
práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a
Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov,
ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 ústavy.

Z citovanej ústavnej normy vyplýva, že vznik členstva Slovenskej republiky v Európskej únii okrem iného
tkvie aj v dobrovoľnom vzdaní sa časti suverenity štátu v prospech Európskej
únie. Pritom ide aj o časť suverenity pri všeobecne záväznom regulovaní spoločenských
vzťahov. To jednoznačne vyplýva z druhej vety čl. 7 ods. 2 ústavy. Preto Národná rada
Slovenskej republiky síce zostáva stále jediným vnútroštátnym zákonodarným orgánom (čl. 72 ústavy),

nie však jediným orgánom oprávneným normovať obsah spoločenských vzťahov na úrovni zákonnej
sily. Za určitých okolností teda slovenské orgány aplikujúce právo (aj súdy) musia skúmať nielen vôľu
zákonodarcu, ale aj vôľu únijného tvorcu zodpovedajúcej právnej regulácie, ktorá je z hľadiska právnej
relevancie úpravy správania subjektov práva v právnych vzťahoch postavená na roveň, ba niekedy ajnad vôľu zákonodarcu. Formulovaná požiadavka má svoj základ v samotnej ústave, ktorá v čl. 144 ods. 1
sudcom pri rozhodovaní nepredpisuje len viazanosť zákonom ako kvalifikovaným výsledkom realizácie
vnútroštátnej zákonodarnej moci (toto sťažovateľ účelovo zdôrazňuje), ale aj viazanosť ústavou (teda i

jej čl. 7 ods. 2) i samotnou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 ústavy. Povinnosťou
slovenského vnútroštátneho súdu, ktorá je inkorporovaná aj v základnom práve sťažovateľa na súdnu
ochranu, nie je len ústavne konformná, ale aj eurokonformná interpretácia zákonov.

35. Ústavný súd nespochybňuje, že koncept súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom

zákonníku pri svojom vzniku skutočne vychádzal z pojmu škody ako materiálneho, a
tým aj presne kvantifikovateľného postihnutia poškodeného. Naznačuje to i § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk)
v relácii k odseku 2 toho istého ustanovenia, podľa ktorého pri škode spôsobenej niektorým trestným
činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Nepochybne by tento právny názor
bol demonštrovateľný na množstve odbornej literatúry i judikatúry súdov. Lenže aj v tomto prípade je

fakt vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie zásadným prelomom v procese kontinuálneho
vývoja právneho poriadku i jeho interpretácie, pretože okrem vnútroštátneho zákonodarcu (ktorý
vytvoril koncept materiálneho poňatia škody v čase, keď integráciu do Európskej únie nebolo možné ani
len predpokladať), je doň oprávnený svoju vôľu presadzovať aj únijný normotvorca.

36. Pre aplikačnú prax vnútroštátnych orgánov verejnej moci daných právomocou rozhodovať v
individuálnych prípadoch to znamená, že stabilita právnych vzťahov a právna istota dôvodne vyžadujú
hoci aj zotrvať na právnych konceptoch vyvinutých pred vstupom do Európskej únie, ale ak ide
o sféru regulácie únijným normotvorcom, je potrebné túto konfrontovať s regulačnými predstavami
vnútroštátneho zákonodarcu a v prípade zistenia odchýlky vyvinúť maximálnu snahu o uprednostnenie

cieľa stelesneného v právne záväzných aktoch Európskej únie. Ústavný súd hovorí o maximálnej,
nie absolútnej snahe, lebo v tomto bode myšlienkovej línie už je potrebné vziať do úvahy charakter
právneho predpisu vydaného únijným normotvorcom vyplývajúci z primárneho práva Európskej únie.
Práve smernice ako typová kategória predpisov sekundárneho práva sú (na rozdiel od nariadení) typické
absenciou priamej uplatniteľnosti voči fyzickým osobám a právnickým osobám v

jednotlivých členských štátoch. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len
"zmluva o fungovaní EÚ") je smernica záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom
navýsledok,ktorýsamádosiahnuť,pričomsavoľbaforiemametódponechávavnútroštátnymorgánom.

37. Citované ustanovenie primárneho práva Európskej únie vysiela zrozumiteľné posolstvo

vnútroštátnym orgánom členských štátov zaväzujúc ich na taký výkon ich vrchnostenských kompetencií,
ktorý zabezpečí dosiahnutie výsledku očakávaného smernicou. Inými slovami, ide tu o povinnosť naplniť
vôľu únijného tvorcu smernice vnútroštátnymi právnymi prostriedkami.

38. Štandardným prostriedkom dosahovania cieľa stanoveného smernicou je zmena právnej úpravy, ku

ktorej pristúpi vnútroštátny zákonodarca. Avšak pre prípad, že túto svoju povinnosť nesplní, vyvinula
rozhodovacia prax Súdneho dvora teóriu priameho účinku smerníc a nepriameho účinku smerníc.

39. Pre posudzovaný prípad priamy účinok dotknutých smerníc neprichádza do úvahy, a to vzhľadom
na závery rozsudku Súdneho dvora vo veci Marshall (C-152/84), podľa ktorého na základe vtedajšieho

čl. 189 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (v súčasnosti už citovaný čl.
288 ods. 3 zmluvy o fungovaní EÚ) záväzná podstata smernice, ktorá konštituuje základňu pre možnosť
odvolaťsanasmernicupredvnútroštátnymsúdom,existujelenvovzťahuku"každémučlenskémuštátu,
ktorému je určená". Z toho vyplýva, že smernica nemôže sama osebe ukladať povinnosti
jednotlivcom a že ustanovenia smernice ako také nemožno uplatňovať voči jednotlivcom.

40. Možno tak uvažovať len o nepriamom účinku smerníc, ktorý zakladá rozhodnutie Súdneho dvora vo
veci Marleasing SA (C-106/89) s odvolaním sa na prejudikatúru vo veci Von Colson a Kamann (C-14/83).
Podľa tohto rozhodnutia pri aplikácii vnútroštátneho práva bez ohľadu na to, či aplikované ustanovenia
boli schválené pred alebo po smernici, vnútroštátny súd povolaný na výklad vnútroštátneho práva je

povinný interpretovať ho, nakoľko je to možné vo svetle dikcie (textu) a účelu smernice, aby sa dosiahol
výsledok sledovaný smernicou, a tým zabezpečil súlad s tretím odsekom čl. 189 Zmluvy o založení
Európskeho hospodárskeho spoločenstva (čl. 288 ods. 3 zmluvy o fungovaní EÚ).41. Právna veta sformulovaná Súdnym dvorom ako odpoveď na položenú prejudiciálnu otázku je totiž
zopakovaním textu obsiahnutého v bode 59 odôvodnenia predmetného rozsudku. Pred týmto textom
Súdny dvor uviedol: "Členské štáty teda majú zaručiť, aby náhrada škody podľa ich vnútroštátneho

práva zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb,
ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, bola krytá povinným poistením v určitých minimálnych sumách
určených v článku 1 ods. 2 druhej smernice. V prejednávanej veci by to tak malo byť, pretože podľa
informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, majú osoby nachádzajúce sa v postavení pani Haasovej a
jej dcéry v súlade s § 11 a 13 českého Občianskeho zákonníka nárok na náhradu nemajetkovej ujmy

utrpenej v dôsledku úmrtia ich manžela, resp. otca.

42. Tento záver nemôže spochybniť ani okolnosť predložená slovenskou vládou, podľa ktorej tieto
paragrafy patria do tej časti českého i slovenského Občianskeho zákonníka, ktorá sa týka zásahov do
ochrany osobnosti a ktorá je v zmysle týchto zákonníkov nezávislá od časti týkajúcej
sa zodpovednosti za škodu v pravom zmysle slova. Keďže totiž zodpovednosť poisteného, ktorá podľa

vnútroštátneho súdu v tomto prípade vyplýva z § 11 a 13 českého Občianskeho zákonníka,
vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu, nič nenasvedčuje, že na túto
zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré odkazujú
uvedené smernice."

43. Odpoveď na otázku, či české (a vzhľadom na textovú totožnosť i slovenské) vnútroštátne právo
upravuje náhradu nemajetkovej ujmy na základe zodpovednosti poisteného za škodu, teda nepriamo
poskytuje samotný Súdny dvor (nepriamo len preto, lebo, ako správne uvádza aj sťažovateľ,
Súdny dvor nie je oprávnený záväzne interpretovať vnútroštátne právo) v bode 58 odôvodnenia svojho
rozsudku, kde konštatuje, že české (i slovenské) vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti

za škodu sa vzťahuje aj na náhradu nemajetkovej ujmy, a to s ohľadom na skutočnosť, že zodpovednosť
za nemajetkovú ujmu vznikla na základe dopravnej nehody a má občianskoprávnu povahu.

44. Podporným argumentom pre záver o ústavnej akceptovateľnosti právnych záverov krajského súdu
je fakt, že Občiansky zákonník v samotnej šiestej časti ("Zodpovednosť za škodu a bezdôvodné

obohatenie"), ktorá jediná je podľa sťažovateľa pri vysvetľovaní pojmu "škoda" použiteľná, kladie škodu
ajdopolohynemateriálnej.Dokazujeto§444Občianskehozákonníka,podľaktoréhopriškodenazdraví
sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Prijať teda
záver, že pojem "škoda" nevykazuje žiadne imateriálne konotácie, nezodpovedá dokonca ani dikcii a
podstate dotknutých ustanovení Občianskeho zákonníka.

45. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 03. 12. 2011 v čase približne o 15.57
hod. na ceste č. I/50 na úseku od B.Z. Z. B. L. K. došlo k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi boli Ľ.
X. s motorovým vozidlom zn. V. U., EVČ: K. XXX L., poistenec žalovaného na základe poistnej zmluvy
pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č.

XXXXXXXXXX a Ľ. L. s motorovým vozidlom zn. V. P., EVČ: B. XXX T.. Dopravnú nehodu zavinil Ľ. X.
tým, že nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu motorového vozidla a situácii v cestnej premávke v
dôsledku čoho prešiel do protismeru, kde sa zrazil s protiidúcim vozidlom zn. V. P., EVČ: B.
XXX T., za čo bol rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č. k. 3T/22/2013-285 zo dňa 03.
09. 2013 právoplatne odsúdený za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona

v spojení s § 138 písm. h) Trestného zákona. Pri dopravnej nehode utrpel Ľ. L. závažné poranenia,
ktorým na mieste nehody podľahol. Uvedené nebolo medzi sporovými stranami sporné. Žalobcovia sa
žalobou domáhali od žalovaného zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods.
2 OZ z dôvodu, že smrťou Ľ.J. L. v dôsledku protiprávneho konania Ľ. X. došlo k nezvratnému zásahu
do ich súkromia.

46. Žalovaný vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, námietku
premlčania voči všetkým uplatneným nárokom a výšku nárokov považoval za neprimerane
vysokú.

47. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania a s poukazom na právny názor Krajského súdu v Bratislave
sp.zn.4Co/13/2017sasúdnestotožnilsnámietkoužalovanéhospočívajúcouvnedostatkujehopasívnej
legitimácie a s tvrdením, že jediným pasívne legitimovaným v tomto prípade je ich poistenec (vinník
nehody), ktorý v tomto konaní nevystupoval na strane žalovaného. Súd v tejto súvislosti uvádza, žeak by tu aj boli ďalšie osoby, ktoré by mohli byť v konaní pasívne legitimované, predmetom konania
nebol deliteľný záväzok, takže žalobcovia mohli požadovať celú sumu od ktorejkoľvek z týchto osôb
(§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V prípade škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla

si poškodený, podľa súčasnej právnej úpravy môže vybrať, či si náhradu škodu uplatní voči škodcovi
alebo voči poisťovateľovi alebo si ju môže uplatniť súčasne voči obidvom. Základ nároku žalobcov voči
žalovanému je daný podľa § 15 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že žalovaný bol poisťovateľom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla vinníka nehody Ľ. X., prevádzkou ktorého bola spôsobená dopravná nehoda, pri

ktorej zomrel Ľ. L. (blízka osoba žalobcov).

48. Skutočnosť, že vinník nehody bol poistencom žalovaného nebola medzi stranami sporná. Otázka
toho, či poisťovateľ zodpovednosti za škodu prevádzkou motorového vozidla je povinný
zaplatiť poškodenému náhradu nemajetkovej ujmy už bola v predmetnom konaní vyriešená a rovnako
to vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe súdov. V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie

Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/13/2017-196 zo dňa 30. 11. 2018, uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 zo dňa 11. 10. 2016, ako aj na znenie smernice Rady č. 72/166/EHS; č.
90/232/EHS a č. 2000/26/ES, podľa ktorých členské štáty sú povinné prijať všetky primerané opatrenia
zabezpečujúce, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel
bola pokrytá poistením s cieľom ochrany poistených strán a potenciálnych obetí nehôd a aby akékoľvek

škody a ujmy v oblasti povinného poistenia nezostali neuhradené. To vyplýva i z rozhodnutí Súdneho
dvora EÚ z 24. 10. 2013 (C-22/12), podľa ktorého povinné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti
poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo. Súd preto dospel k záveru, že na základe ust. § 15

zákona o PZP, vzhľadom na eurokomfortný výklad ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP ohľadne pojmu
"škoda na zdraví", je daná vecná legitimácia pri uplatňovaní nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy
vzniknutej smrťou blízkej osoby žalobcami ako pozostalými po tejto osobe.

49. K argumentácii žalovaného ohľadom zmeny judikatúry, súd poukazuje na

uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 03. 2018 sp. zn. 2Cdo/198/2017, v zmysle ktorého
nový, teda judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný právny názor sa aplikuje aj do minulosti
(retrospektívne). Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza.
Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú
istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno

obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať
nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať
aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry
líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem. Súd preto v zmysle uvedeného
vychádzal pri posudzovaní pasívnej vecnej legitimácie žalovaného z judikatúry aktuálnej v čase

vyhláseniarozhodnutiaazprávnehonázoruodvolaciehosúdu.Pretoargumentáciužalovanéhokotázke
retroaktivity, že tento názor by bolo možné akceptovať v prípade, ak by sa vo veci jednalo o zákonné
poisteniestanovenépriamozákonom,avšakvprejednávanejvecisanárokyvočižalovanémuodvodzujú
od súkromnoprávnej poistenej zmluvy, považoval za nedôvodnú.

50. Súd taktiež považoval za nedôvodnú aj námietku premlčania, nakoľko k zásahu do práva na
ochranu osobnosti žalobcov došlo dňa 03. 12. 2011 (momentom smrti manžela a otca žalobcov), pričom
následky tohto zásahu v podobe rôznej formy nemateriálnej ujmy u žalobcov stále pretrvávajú.
Žalobcovia mohli svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vykonať prvýkrát dňa
04. 12. 2011. Od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá skončila 03. 12.

2014. Žalobcovia svoju žalobu podali na súde 05. 05. 2014, teda počas plynutia trojročnej
premlčacej doby. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/194/2011 právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Počiatok
plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby v prípade náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa §
101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne

spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť
dňomnasledujúcimpodni,kedyktakémutozásahudošlo(uznesenieNSSRzodňa17.02.2011).Pokiaľ
žalovaný poukazoval na ust. § 15 ods. 2 zákona o PZP, súd uvádza, že predmetná námietka, resp. odkaz
na ňu je v posudzovanom prípade bez relevancie vo vzťahu k tvrdeniu o premlčaní. V zmysletohto zákonného ustanovenia totiž pre poisťovateľa platí rovnaká úprava premlčania ako pre premlčanie
nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že zákon o PZP v ust. §
15 ods. 2 odkazuje v poznámke pod čiarou na ust. § 106 Občianskeho zákonníka, súd poznamenáva,

že v zmysle legislatívnych pravidiel vlády poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou
právneho predpisu, majú informatívnu hodnotu, t.j. normatívnu povahu nemajú (rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 9Co/6/2017 zo dňa 28. 08. 2018).

51. S prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu, ktorým je tunajší súd viazaný je z vyššie

uvedeného zrejmé, že základ nároku žalobcov proti žalovanému je daný. Žalobcovia si v predmetnom
konaní uplatňovali náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za neoprávnený zásah do súkromia
žalobcov. Právo na ochranu súkromia zahŕňa i právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými,
predovšetkým v citovej oblasti, aby tak bolo možné rozvíjať a naplňovať vlastnú osobnosť a viesť
rodinný život. Teda súkromie v sebe zahŕňa aj sféru rodinného života. Zásahom do práva na ochranu
súkromia fyzickej osoby potom môže byť i zásah spočívajúci v úplnej deštrukcii úzkej rodinnej väzby

usmrtením iného člena rodiny. Rodinný život, ktorý je nepochybne súčasťou súkromného života fyzickej
osoby zahrňuje sociálne, morálne a kultúrne vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi, vytvárané
v období ich spoločného spolužitia, ako aj vzťahy medzi inými blízkymi príbuznými, bez ohľadu na
to, či spolu trvalo žijú. Protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov zo strany iného predstavuje
neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. Ústava SR v čl. 19 zaručuje

každému právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý
má podľa tohto článku právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného
života.Spôsobenieúmrtiačlenarodinyjeneoprávnenýmzásahomdosúkromiačlenovrodiny a
primeraným zadosťučinením je v tomto prípade aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z objektívneho hľadiska je strata jedného z členov rodiny neodčiniteľnou

ujmou, ktorá postihuje jej pozostalých členov, takže náhrada tejto nemajetkovej ujmy je primeraným
prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu.

52. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že poistenec žalovaného neoprávnene zasiahol do práva
žalobcov na ochranu osobnosti. Je nesporné, že najväčšou hodnotou chránenou zákonom je ľudský

život. V konaní nebolo sporné, že vinník nehody p. Ľ. X. svojim protiprávnym konaním zbavil Ľ. L. života,
za ktoré konanie bol aj právoplatne uznaný vinným a odsúdený. Medzi protiprávnym konaním vinníka
nehody a zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobcov a Ľ. L. je jednoznačná príčinná
súvislosť, nakoľko práve v dôsledku protiprávneho konania vinníka nehody bol Ľ. L.A. pripravený o
život, čím došlo k zásahu do práva na súkromie žalobcov. Ust. § 13 Občianskeho zákonníka upravuje

prostriedky nápravy v prípade, že dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na
ochranu osobnosti. Vzhľadom na to, že v tomto prípade došlo k nenapraviteľnému zásahu do práva na
život, teda k usmrteniu manžela, otca a starého otca žalobcov je zrejmé, že iný spôsob zadosťučinenia,
ako je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, by nebol postačujúci. Súd musel iba
určiť výšku tejto náhrady, a to s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na

okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Žalobcovia si z tohto titulu uplatňovali sumu každý z nich
vo výške 75.000,- Eur. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu. Hodnota ľudského
života je len veľmi ťažko vyčísliteľná v peniazoch. I keď samotný Občiansky zákonník ponecháva
určenie výšky relutárnej náhrady v peniazoch na úvahu súdu (za rešpektovania zákonných podmienok),
právna úprava mimo Občianskeho zákonníka pozná nároky náhrad nemajetkovej ujmy pozostalých pri

úmrtí osoby, čo možno považovať za isté vodiace východisko. Ako nárok, ktorý má spravidla povahu
kompenzácie nemateriálnej ujmy pozostalých, pretože sa v zásade vypláca popri všetkých náhradách
ujmy materiálnej, je zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení upravené
jednorazové odškodnenie. Povahu náhrady majetkovej ujmy pozostalých, má nárok na jednorazové
odškodnenie iba ak pokrýva inak samostatný nárok na pozostalostnú úrazovú rentu (§ 92

zákona č. 461/2003 Z. z.), čo vo väčšine prípadov nebude naplnené. Ako maximálna suma, ktorou
zákonodarca "ohodnotil" život človeka v nemajetkovej sfére pozostalého manžela je najviac
46 485,40 Eur, v nemajetkovej sfére nezaopatreného dieťaťa polovica z uvedenej sumy, pri viacerých
nezaopatrených deťoch najviac suma 46,485,40 Eur. Taktiež podľa prílohy k zákonu č. 437/2004 Z. z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia za vážne duševné

poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov
a tiesnivých situácií tento zákon priznáva bodové ohodnotenie od 260 do 1.300 bodov, teda náhradu
v rozmedzí približne od 4.400,- Eur do 20.000,- Eur. Ako interpretačné východisko je použiteľná aj
česká právna úprava vychádzajúca z najbližšieho kultúrneho rámca, ktorá v ustanovení § 444 ods.3 Občanského zákoníka platnom do 31. 12. 2013 upravovala popri náhradách majetkových škôd aj
jednorazové odškodnenie pozostalých, a to vo výške 240.000,- Kč pre manžela, deti a
rodičov, 175.000,- Kč pre súrodenca, s výnimočnou prípustnosťou súčasného nároku aj

podľa práva na ochranu osobnosti. Súd podporne vychádzal aj z ustanovení zákona č. 215/2006 Z. z. o
odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, podľa ktorého (§ 5 ods. 1), ak bola trestným
činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku
minimálnej mzdy (ku dňu 03. 12. 2011 teda, keď došlo k dopravnej nehode, bola minimálna mzda 317,-
Eur). Súd však zároveň poukazuje na to, že toto nemožno brať za určenie maximálnej sumy, ktorú by

bolo možné priznať ako nemajetkovú ujmu za neoprávnený zásah do práva na život, ide len o minimálnu
sumu náhrady, ktorú je štát ochotný uhradiť obetiam trestných činov, ktorými bola spôsobená smrť, resp.
ich pozostalým. Súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, dospel k záveru, že v tomto
konaní je potrebné priznať vyššiu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako je odškodnenie v zmysle
citovaného zákona (č. 215/2006 Z. z.). V danom prípade sa jednalo o veľmi závažnú a nezvratnú
ujmu na právach žalobcov na ochranu ich súkromia.

53. Žalobkyňa 1./ požadovala náhradu nemajetkovej ujmy za smrť nebohého manžela Ľ. L. vo výške
75.000,- Eur. Súd mal vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom žalobkyne 1./ ako aj ostatných
žalobcov preukázané, že so svojím manželom žili spolu 35 rokov v harmonickom manželstve a spolu
vychovali tri deti. Je nepochybné, že strata milovaného manžela a životného partnera je hneď druhou

najzávažnejšou po strate dieťaťa. Práve žalobkyňa 1./ stratou, pre ňu po deťoch najbližšej osoby, utrpela
najväčšiu ujmu. Žalobkyňa 1./ prežila s nebohým manželom takmer celý život, pričom po odchode detí
zo spoločnej domácnosti to mal byť práve žalobca, v ktorom mala žalobkyňa oporu, pomoc a citové
zázemie. Pri určení výšky náhrady súd zohľadnil aj výrazne zhoršený psychický stav žalobkyne 1./,
nakoľko z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že strata milovaného manžela žalobkyňu veľmi

zasiahla a bola nútená vyhľadať psychologickú pomoc s diagnostikovanou postraumatickou stresovou
poruchou s prítomnými prejavmi trvalej zmeny osobnosti po katastrofickom zážitku. So smrťou manžela
sa stále nedokáže zmieriť, z jej života sa vytratilo nadšenie, motivácia, stala sa uzavretou, má problémy
so spánkom, výrazne obmedzila svoj spoločenský život, trpí výkyvmi nálad, depresívnymi a úzkostnými
stavmi. Žalobkyňa 1./ tragickú udalosť, pri ktorej zomrel jej manžel aj v súčasnosti prežíva veľmi

negatívne, čo bolo zrejmé aj z jej výpovede, ktorú uviedla so slzami v očiach. Je preto pochopiteľné, že
žalobkyňa vníma smrť manžela ako zásadný zásah do svojho súkromného a rodinného života. Súd preto
priznal žalobkyni 1./ náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 20.000,- Eur, nakoľko uvedenú
sumu považoval za adekvátnu, v súlade s rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky v obdobných
prípadoch a zodpovedajúcu okolnostiam prípadu.

54. Žalobcovia 2./, 3./ a 4./ sú deťmi nebohého Ľ. L.. Z výpovedí všetkých žalobcov nesporne vyplynulo,
že citové väzby medzi nebohým Ľ. L. a jeho deťmi boli veľmi úzke, pričom v dôsledku konania
vinníka nehody (poistenca žalovaného) došlo k ich okamžitému, nečakanému a násilnému pretrhnutiu.
Žalobcovia 2./, 3./ a 4./ smrťou otca stratili blízku osobu, svoju najväčšiu oporu a v súčasnosti sú nútení

vzhľadom na jeho neprítomnosť pomáhať matke, ktorá ostala bez životného partnera, čím sa ich situácia
rapídne zmenila oproti situácii, keď to bol práve ich otec, ktorý pomáhal svojim deťom s výstavbou
rodinného domu resp. rekonštrukciou bytu, s prácami na záhrade, výchovou vnúčat a pod.
Je preto pochopiteľné, že deti nebohého vnímajú jeho smrť ako výrazný a nezvratný zásah do svojho
súkromného a rodinného života. Vzťahy žalobcov 2./, 3./ a 4./ s nebohým otcom bol veľmi blízke, a aj

po dovŕšení dospelosti a založení si vlastných rodín sa navštevovali v podstate každý víkend, nielen
pri občasných rodinných návštevách, mali spoločné aktivity, chodili spolu na dovolenky, navzájom si
pomáhali, nepochybne medzi nimi existovalo silné citové puto. Po nehode sa deti starali o zranenú
mamu,ktorázostalasama,čotaktieždokazujesúdržnosťrodiny.Vzájomnývzťahmedzinebohýmotcom
a žalobcom 2./ možno vyhodnotiť ako nadštandardný. Žalobca 2./ stále veľmi ťažko prežíva otcovu

smrť, nevie sa s jeho smrťou vyrovnať, ťažko znáša, že jeho otec nikdy neuvidel svoju vnučku. Taktiež
pomáhal svojmu bratovi vyrovnať sa s otcovou smrťou, nakoľko v čase nehody pracovali v tej istej
firme. Súd taktiež vyhodnotil vzťah žalobcu 3./ s nebohým otcom ako veľmi blízky, aj keď už nebývali v
spoločnej domácnosti, od ukončenia vysokej škody pracoval s otcom v jednej firme, boli v dennodennom
kontakte, pričom po otcovej smrti dal výpoveď, nakoľko tam nevedel ostať. Po nehode musel vyhľadať

pomoc psychológa, aby sa s jeho smrťou dokázal vyrovnať. Vzťah žalobkyne 4./ s nebohým otcom
možnovyhodnotiťakonadštandardný,vrúcnyakamarátsky,ktorýpretrvaloddetstvaaždojehotragickej
smrti. Tragickú, náhlu a nečakanú smrť otca prežívala veľmi ťažko, čo sa negatívne prejavilo aj na jej
psychickom zdraví, keď bola nútená vyhľadať pomoc psychológa, kde jej boli predpísané lieky, pričom salieči aj naďalej. Psychické problémy začala mať aj jej dcéra, pre ktorú bol starý otec nepostrádateľný člen
rodiny, ktorý vnučku rozmaznával a s ktorým trávila veľa času. Nebohý bol obetavý manžel, starostlivý
otec a milujúci dedko. Otec jej pomáhal aj s podnikaním, a taktiež pri výstavbe jej rodinného domu.

Po jeho strate sa museli naučiť fungovať bez neho. Súd preto priznal žalobcom 2./, 3./ a 4./ nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá im vznikla zásahom do ich súkromného a rodinného
života smrťou ich otca, a to každému vo výške 15.000,- Eur, ktorý považoval za primeraný.

55. Pokiaľ ide o nárok žalobcov 5./ a 6./, ktorí sú vnukmi nebohého Ľ. L., súd považoval odškodnenie

ujmy, ktorú utrpeli každému v rozsahu 5.000,- Eur za adekvátne. Žalobcovia 5./ a 6./ svojimi písomnými
vyjadreniami a rovnako ich zákonný zástupca a svedok svojou výpoveďou preukázali veľmi silné citové
väzby na starého otca, s ktorým trávili každý víkend, ktorý im veľmi chýba, ktorého mali veľmi radi a s
ktorým zažili veľa pekných chvíľ (dovolenku pri mori, hrali spolu karty, chodili na malinovku, hojdačky).
Smrť starého otca sa negatívne odrazila najmä na psychickom stave žalobkyne 5./, ktorá bola tiež
účastníčkou tejto tragickej nehody, ktorej výrazne zhoršený zdravotný stav si vyžadoval odbornú pomoc

v psychologickej ambulancii, a ktorá doposiaľ prežíva strach v aute, jej úzkosť sa i naďalej prejavuje
aj v iných situáciách, ktoré predtým zvládala, čo vedie k zvýšenej úzkosti a niekedy až k panikoidným
stavom spôsobujúcich hyperventiláciu.

56. Súd pri určení výšky náhrady zároveň bral do úvahy aj okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej

nehode, tak ako boli ustálené v trestnom konaní, podľa ktorých k protiprávnemu konaniu vodiča
došlo z nedbanlivosti, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom, keď nevenoval dostatočnú
pozornosť situácii v premávke. Súd tiež prihliadal na nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku
smrteľného zranenia manžela, (starého) otca žalobcov a dôsledky, ktoré pre nich táto tragická udalosť
mala. Zohľadnil väzby žalobcov k manželovi a otcovi (starému otcovi) a tiež prihliadal na skutočnosť,

že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je náhradou za život, ktorého cena je nevyčísliteľná
a nenahraditeľná, ale slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Najvyššiu náhradu vo výške
20.000,- Eur súd priznal manželke nebohého Ľ. L., nakoľko mal za to, že u nej došlo k
najzávažnejšiemu zásahu do jej osobnostných práv a smrťou manžela utrpela najväčšiu ujmu. Žalobcom
2./, 3./ a 4./ priznal súd náhradu každému vo výške 15.000,- Eur, keď zohľadnil tiež okolnosť, že

deti nebohého sú dospelé, nežili s ním v spoločnej domácnosti, majú vlastné rodiny a neboli na otca
žiadnym spôsobom odkázané a utrpeli hlavne emocionálnu ujmu zo straty každodenného kontaktu
s blízkou osobou. Bolo však preukázané, že s otcom udržiavali veľmi dobré rodinné vzťahy, boli s
ním v pravidelnom kontakte, často sa navštevovali, boli si vzájomnou oporou a navzájom si pomáhali.
Žalobcom 5./ a 6./ ako vnukom nebohého súd priznal náhradu každému vo výške 5.000,- Eur, ktorú s

prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti považoval za primeranú. Súd tiež považuje za
potrebné uviesť, že je takmer nemožné vyčísliť hodnotu ľudského života v peňažnej forme, preto jedinou
možnosťou je v rámci voľnej úvahy súdu dospieť k primeranej výške náhrady nemajetkovej ujmy, a to
s prihliadnutím na kritériá na určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vychádzajúc zo
všetkých skutkových okolností daného prípadu. Súd vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

57. Súd v súvislosti s výškou priznanej nemajetkovej ujmy poukazuje na rozhodnutia
súdov v obdobných veciach, a to napr. na rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/12/2017
zo dňa 22. 10. 2018, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 12C/385/2008 zo dňa 15. 06. 2011,

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/228/2012 zo dňa 26. 09. 2013, rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/18/2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/18/2016 zo dňa 22. 06. 2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/18/2018 zo dňa
09. 10. 2018 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/19/2017 zo dňa 24. 04. 2018.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.61.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. V predmetnom konaní sa žalobcovia voči žalovanému domáhali náhrady nemajetkovej ujmy každý
vo výške 75.000,- Eur, pričom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1./ sumu 20.000,- Eur,
žalobcom 2./ až 4./ každému vo výške 15.000,- Eur a žalovaným 5./ a 6./ každému vo výške 5.000,- Eur.
Stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v danej veci však záviselo od úvahy súdu s poukazom
na ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka s ohľadom na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za

ktorých k porušeniu práva došlo. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné k § 142 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30. 06. 2016, a teda zásadu úspechu vo veci treba uplatniť
aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V
týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou
uplatneného nároku a nemožno ho preto zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie
výsledku konania na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti a spravodlivému

usporiadaniu vecí zodpovedá podľa názoru súdu len také rozhodnutie, kedy bude žalobcom priznaný
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (avšak výlučne iba z prisúdenej sumy, nie zo sumy
žalovanej). Pre absenciu výslovnej právnej úpravy v novom procesnom poriadku je uvedený postup
možný v zmysle čl. 4 ods. 2 CSP, keď neodporuje princípom, na ktorých je Civilný sporový poriadok
založený.

63. Na základe uvedeného súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania žalobcom, ktorí striktným
porovnaním žalovanej a priznanej sumy neboli v spore v celom rozsahu úspešní, avšak s ohľadom
na charakter sporu a skutočnosť, že výška priznaného plnenia závisela od úvahy súdu, žalobcov
nemožno považovať v spore za procesne neúspešných, keďže im bola priznaná časť uplatneného

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobcov v danom prípade nebolo možné zaťažiť
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Súd priznaním náhrady
za nemajetkovú ujmu konštatoval dôvodnosť uplatňovaného nároku, pričom jeho samotná výška je až
druhotná, resp. nadväzujúca. Preto majú žalobcovia nárok na náhradu trov konania práve zo súdom
priznanej sumy (por. Komentár, autorský kolektív pod vedením doc. JUDr. Mareka Števčeka, PhD.,

C. H. BECK 2016, str. 926, tiež rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/191/2017). Súd
v tejto súvislosti poukazuje na obdobné rozhodnutia napr. rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn.
6Co/288/2017 zo dňa 08. 06. 2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/123/2017 zo dňa
25. 09. 2018, resp. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/125/2018 zo dňa 31. 05. 2018,
ktoré v obdobných veciach uviedli, že žalobcovi vznikol nárok na plnú náhradu trov konania, avšak iba z

prisúdenej sumy. Súd tiež poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 zo dňa 8.
februára 2017, podľa ktorého nová právna úprava (pozn. právna úprava Civilného sporového poriadku)
nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď
výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

64. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v
Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne v siedmich vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.