Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. marec 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/53/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118353005
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:6118353005.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovaným 1/ W. C., narodenému X. Q. XXXX a
2/ V. C., narodenej XX. N. XXXX, obaja trvale bytom S. XXX, B. S., obaja zastúpení advokátom Mgr.
Petrom Arendackým, AK so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, v konaní o zaplatenie 75.000

eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 7Csp/7/2019, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. mája 2020 sp. zn. 6CoCsp/7/2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 27. mája 2020 sp. zn. 6CoCsp/7/2020 a rozsudok Okresného súdu
Námestovo z 27. marca 2019, č. k. 7Csp/7/2019-96, z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu
Námestovo na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 27.
marca 2019, č. k. 7Csp/7/2019-96, s poukazom na ustanovenia § 101 a § 103 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník) prvým výrokom zamietol
žalobu žalobkyne a druhým výrokom žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania
v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené v uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou v rámci upomínacieho konania na

Okresnom súde Banská Bystrica, postúpenou Okresnému súdu Námestovo dňa 8. februára 2019, proti
žalovaným 1/ a 2/ domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť
jej sumu 75.000 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 7. júna 2018 do zaplatenia. Na základe
vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne
poskytla žalovaným úver vo výške 82.000 eur na základe zmluvy o poskytnutí úveru z 13. septembra
2013. Žalovaní svoj záväzok voči veriteľovi nesplácali v dohodnutých splátkach, v dôsledku čoho právna

predchodkyňa žalobkyne pristúpila k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru k 15. októbru 2018. Žalovaní
vkonanívznieslinámietkupremlčania,sktorousasúdprvejinštancievovecizaoberaladospelkzáveru,
že žalobou uplatnený nárok žalobkyne bol v čase podania žaloby premlčaný. V dôsledku skutočnosti,
že žalovaní riadne nesplácali dohodnuté splátky, právna predchodkyňa žalobkyne vyhlásila predčasnú
splatnosť úveru k 15. októbru 2015, pričom k 15. júlu 2015 evidovala omeškané splátky vo výške
1.238,03 eur. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že žalovaní zaplatili naposledy splátku

v mesiaci apríl 2015, v máji 2015 nezaplatili nič a v júni 2015 zaplatili 585,94 eur. Splátky splatné v
mesiacoch júl a august 2015 nezaplatili a v septembri 2015 zaplatili sumu 242,65 eur s tým, že ďalej
úver nesplácali. Žalovaní sa teda dostali prvýkrát do omeškania so splátkou splatnou dňa 15. mája 2015.
Vychádzajúc z predpokladu, že žalobkyňa dodržala podmienku ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornila spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva, je zrejmé, že pokiaľ právna predchodkyňa žalobkyne listom z 15. júla2015 upozornila žalovaných na využitie práva na okamžité zosplatnenie dlhu, k tomuto dňu museli byť
žalovaní v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky, konkrétne so splátkou splatnou 15. mája
2015. Od tohto dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 15. mája 2018. Keďže

žalobkyňa podala žalobu na súde prvej inštancie až 15. októbra 2018, podala ju po uplynutí premlčacej
doby, následkom čoho súd prvej inštancie žalobu zamietol.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) v záhlaví označeným rozsudkom
rozsudok súdu prvej inštancie pre jeho vecnú správnosť potvrdil a žalovaným priznal voči žalobkyni

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že
právny záver okresného súdu o premlčaní nároku žalobkyne uplatneného žalobou považuje za vecne
správny a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje, pričom vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom
prvej inštancie. Na rozdiel od okresného súdu však odvolací súd pri otázke premlčania žalobkyňou
uplatneného nároku vychádzal z iných časových súvislostí prejednávanej právnej veci. Pre prípady,
kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, stanovuje Občiansky zákonník v

druhej vete § 103 osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle
tohto ustanovenia, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie
takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu, začína plynúť odo
dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. V prejednávanej veci zročnosť celého

dlhu úveru nastala vyhlásením okamžitej splatnosti úveru (§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka) v súvislosti s neuhrádzaním splátok žalovaných od splátky splatnej v máji 2015, pričom
o možnosti vyhlásenia úveru za predčasne splatný boli žalovaní zo strany právnej predchodkyne
žalobkyne upovedomení vo vzťahu k splátke splatnej 15. júla 2015. Uvedené vyplýva z listiny právnej
predchodkyne žalobkyne zo 16. júla 2015 označenej ako „Posledná výzva na úhradu pohľadávky“,

doručenej žalovaným 20. júla 2015, v ktorej boli žalovaní vyzvaní na bezodkladnú úhradu dlžnej sumy.
Keďže aj napriek upozorneniu veriteľa zo strany žalovaných nedošlo k jej úhrade, nastala zročnosť
celého dlhu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k 15. októbru 2015. Uvedené vyplýva aj z
listiny právnej predchodkyne žalobkyne označenej ako „oznámenie o zosplatnení úveru“ z 21. októbra
2015, ktorá bola v konaní predložená súdu prvej inštancie. V posudzovanom prípade možno dospieť

k záveru, že právna predchodkyňa žalobkyne ako veriteľ vyhlásila predčasnú splatnosť celého úveru
pre nezaplatenie splátky za mesiac júl 2015, v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
ktorá bola splatná dňa 15. júla 2015. Premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu
tak začala plynúť odo dňa splatnosti uvedenej splátky (15. júla 2015) a v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka uplynula dňa 15. júla 2018. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie

žalovanej sumy na súde až 15. októbra 2018, t. j. po márnom uplynutí premlčacej doby, okresný súd
postupoval správne, keď prihliadol na dôvodne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných, a
následne žalobu zamietol. Odvolací súd ďalej uviedol, že odvolacia argumentácia žalobkyne v súvislosti
s vecným posúdením vznesenej námietky premlčania súdom prvej inštancie, aj po čiastočnej modifikácii
dôvodov súdu prvej inštancie v rámci odvolacieho konania, neobstojí.

3. Proti v záhlaví označenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa a odôvodnila ho
dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „C. s. p.“). V dovolaní poukázala na ustanovenia § 16 ods. 1 C. s. p., § 101, § 565, § 103
a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nestotožnila sa s právnym posúdením veci, v zmysle ktorého

v prípade, ak dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pre všetky splátky
úveru splatné do budúcna od splátky úveru, ktorá predchádza vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
po dobu troch mesiacov. Poukázala na skutočnosť, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ
od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou. Každá zo splátok tak

predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa §
103 Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky zákonník ďalej v § 565 umožňuje, aby sa veriteľ
s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie
celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého
dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom

prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý
zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu
splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom
toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto ďalšiu splátku dlhu. V súvislostis premlčaním nároku žalobkyňa zdôraznila, že neuplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V prejednávanej
veci bolo preukázané, že žalovaní boli v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní

s plnením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť
vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než tej, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne
predchádzala, t. j. v danom prípade splátky splatnej dňa 15. októbra 2015.

3.1 Výklad odvolacieho súdu vo vzťahu k otázke premlčania by podľa žalobkyne v praxi znamenal,
že niektoré splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by nemuseli byť premlčané, avšak
zostatok dlhu (splátky úveru splatné od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) by už v ten istý moment bol
premlčaný, keďže by plynutie premlčacej doby splátok splatných od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru bolo posunuté o tri mesiace pozadu, t. j. splátka úveru splatná napr. dva mesiace pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti by sa premlčala neskôr, ako splátky úveru splatné od vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti, čo považuje žalobkyňa za absurdné. Žalobkyňa je toho názoru, že oprávnenie jej právnej
predchodkyne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie splátky splatnej 15. októbra 2015 zaniklo
v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka splatnosťou ďalšej splátky úveru. Z uvedených dôvodov
je zrejmé, že v prípade, ak právna predchodkyňa žalobkyne vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru
podaním z 20. októbra 2015, tak toto svoje právo uplatnila v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka

pre nezaplatenie splátky splatnej 15. októbra 2015 (t. j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru bezprostredne predchádzala, a pre ktorej nezaplatenie mohol v súlade s § 565 Občianskeho
zákonníkavyhlásiťmimoriadnusplatnosťúveru),azároveňtotosvojeprávouplatnilavsúlades§53ods.
9 Občianskeho zákonníka po omeškaní žalovaných s platením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 15. októbri 2015 tak začala v súlade s ustanovením §

103 Občianskeho zákonníka plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti splátky, pre nesplnenie
ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a uplynula by najskôr 16. októbra 2018. Keďže
žaloba bola na súde prvej inštancie podaná 15. októbra 2018, bola podaná pred uplynutím premlčacej
doby. Žalobkyňa ďalej poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave z 25. mája 2020 sp. zn.
12CoCsp/13/2020, Krajského súdu v Nitre z 28. marca 2018 sp. zn. 7Co/141/2017 a z 28. apríla 2017

sp. zn. 5Co/114/2017 a Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2018 sp. zn. 11Co/13/2018,
ktoré podporili jej právne závery uvedené v dovolaní. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) navrhla, aby zrušil rozsudky odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaní sa k dovolaniu žalobkyne v lehote určenej okresným súdom nevyjadrili. Po doručení
dovolania prostredníctvom dovolacieho súdu, nakoľko došlo k odvolaniu plnomocenstva pre občianske
združenie OPOS dňa 25.1.2023 najvyšší súd doručil dovolanie žalobkyne obom žalovaným, ktorí sa
prostredníctvom právneho zástupcu k dovolaniu žalobkyne vyjadrili tak, že ho navrhli zamietnuť, pričom
poukázali na rozhodovaciu prax iných súdov (okresných a krajských).

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 C. s. p.) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie odvolacieho súdu vydané (§ 424 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s.
p.), dospel k záveru, že dovolanie je prípustné i dôvodné.

6. Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421
C. s. p.

7. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

8. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedieprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

9. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ (§
421 ods. 1 C. s. p.) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako
judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.
Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo
viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ

nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z
hľadiska vecného na ne nadviazali.

10. Dovolateľka v podstate namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu v danom spore záviselo od
vyriešeniaprávnejotázky,ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešená,konkrétne

od „výkladu § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka v otázke, pre nesplnenie ktorej splátky
je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ak je dlžníkom spotrebiteľ“ a nadväznej
právnej otázky, či „je nesplnenou splátkou na účely plynutia premlčania v zmysle druhej vety § 103
Občianskeho zákonníka v spore zo spotrebiteľskej zmluvy v prípadoch, ak bolo dohodnuté plnenie v
splátkach a došlo k uplatneniu práva podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka splátka,

ktorá v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka veta druhá bezprostredne predchádza uplatneniu tohto
práva, alebo iná splátka.“

11. Posudzujúc dovolanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 C. s. p.), a zároveň v kontexte prijatých rozhodnutí
súdov nižších inštancií, mal dovolací súd za to, že v prejednávanom spore je potrebné zaoberať sa

právnou otázkou, kedy začína plynúť premlčacia doba celého dlhu pri strate výhody splátok v prípade
spotrebiteľskej zmluvy ,a zároveň, či s poukazom na znenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možno
v spotrebiteľskom vzťahu aplikovať § 103 Občianskeho zákonníka, keďže výsledkom jeho aplikácie
je skutočnosť, že premlčacia doba začína plynúť skôr, ako si veriteľ vôbec môže uplatniť svoje právo
prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka).

12. Pri posudzovaní prípustnosti dovolania z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. považoval dovolací
súd za podstatné to, či táto otázka, od vyriešenia ktorej záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu, bola alebo nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená. Dospel pri tom
k záveru, že uvedená právna otázka síce bola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená (v

uzneseniach najvyššieho súdu z 29. novembra 2022 sp. zn. 7 Cdo 268/2020, z 30. novembra 2022 sp.
zn. 5 Cdo 224/2021 a z 26. januára 2023 sp. zn. 4 Cdo 201/2022), avšak vzhľadom na čas vyhlásenia
rozsudku odvolacieho súdu a dátum podaného dovolania je dovolací súd toho názoru, že dovolanie
žalobkyne je v danom prípade procesne prípustné. Vec prejednávajúci senát zároveň nevidel dôvod
odchýliť sa od právnych názorov vyjadrených v citovaných rozhodnutiach, a preto na ne v okolnostiach

posudzovanej veci v celosti poukazuje

13. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.17. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym
časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie

§ 101 Občianskeho zákonníka upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu.

18. Občiansky zákonník stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa
všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť
dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo

mohlo vykonať po prvý raz. Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a
začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je
konkrétnym momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník
k splneniu iba oprávnený.

19. Splatnosť úverovej pohľadávky žalobkyne je daná spotrebiteľskou úverovou zmluvou, v ktorej

si banka (právna predchodkyňa žalobkyne) s dlžníkmi (žalovanými) dohodli plnenie v splátkach, s
oprávnením banky pre prípad neuhradenia dlžníkmi splatné peňažné záväzky v termíne, vyhlásiť úver
za splatný.

20. Ide o postupné čiastkové plnenie, ktoré nie je ani opakujúcim sa, či trvajúcim plnením, ani čiastočným

plnením. V prípade takéhoto čiastkového plnenia, ktoré je v literatúre prevažne označované ako plnenie
v splátkach, je plnenie vopred rozvrhnuté do čiastkových úsekov, ktoré až ako spoločný celok tvoria dlh.
Splatnosťtýchtoúsekovjevšakdanásamostatne(oddelene),tedakaždýdielmáurčenúsvojukonkrétnu
splatnosť. Celkový predmet záväzku je však vopred kvantitatívne určený, pričom jednotlivo plnenými
dielmi sa rozsah celej pohľadávky postupne znižuje. Ide teda o rozloženie zamýšľaného jednorazového

plnenia v niekoľkých postupných čiastkových plneniach, taktiež jednorazových, pričom dobu splnenia
treba rozlišovať jednak pre plnenie celého záväzku, jednak pre jednotlivé čiastkové plnenie. Dobou
splnenia čiastkového plnenia je doba jednorazového splnenia jednotlivej dávky, dobou splnenia celého
záväzku je doba splnenia poslednej dávky - teda poslednej splátky. V prípade čiastkového plnenia veriteľ
nemôže žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však neplatí pre situáciu uvedenú v ustanovení § 565

Občianskeho zákonníka, v ktorej dlžník včas a riadne nesplnil niektorú zo splátok, ak to bolo dohodnuté
alebo určené v rozhodnutí - tu je veriteľ oprávnený žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, s ktorou
sa dlžník ocitol v omeškaní, pričom toto oprávnenie môže veriteľ uplatniť iba do splatnosti najbližšej
budúcej splátky. V takomto prípade dlžník stráca výhodu čiastkového plnenia.

21. Počet mesačných splátok, ich výška aj doba splatnosti jednotlivých splátok bola v zmluve o
spotrebiteľskom úvere vopred stanovená, pričom splatnosť, prípadné omeškanie a premlčanie je pri
plnení v splátkach treba posudzovať samostatne ohľadom každej zo splátok, premlčacia doba plynie pri
každom čiastkovom plnení odo dňa jeho splatnosti. Ak pri takto dojednanom plnení sa pre nesplnenie
niektorého čiastkového plnenia stane splatný celý dlh, začne pre celý dlh plynúť premlčacia doba

odo dňa splatnosti nesplneného čiastkového plnenia (t. j. splátky). Splnením jednotlivých splátok dlh,
čo do príslušnej čiastky zaniká, úplne zanikne až splnením poslednej čiastky (poslednej splátky).
Vo svojej podstate je dlh splátkami rozdelený do niekoľkých čiastkových, zreteľne oddelených a
relatívne samostatných dlhov, ktoré majú určitú vzájomnú súvislosť a v celku predstavujú súhrnnú výšku
pohľadávky. V prípade dojednania straty výhody splátok (ako je to podľa danej úverovej zmluvy), ktorá sa

prejaví v špecifickej zmluvnej sankcii za omeškanie s niektorou zo splátok, dôjde k zosplatneniu celého
zvyšku dlhu. Omeškaním splatnosti jednej splátky si tak dlžník privodí splatnosť aj všetkých budúcich
splátok.

22. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého

zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca týmto
zákonným ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia doba
celého dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v súlade
s cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu
jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) ako aj snahy predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej

núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote účastníkov občianskoprávnych
vzťahov (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 146/2008). Názor, že premlčacia doba
zvyšku dlhu plynie až od jeho splatnosti, teda po tom, čo veriteľ svoje právo podľa § 565 uplatnil (§
563) by neprípustne umožňoval odsúvať začiatok plynutia premlčacej doby nečinnosťou veriteľa, čo muzabraňuje skutočnosť, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky (druhá veta § 565), čo je v súlade i s tým legitímnym podkladom vyplývajúcim z § 101 veta druhá
Občianskeho zákonníka, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva (citovaný § 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení
dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok,
že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v
postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia
práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote
pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného

upozornenia je uplatnenie neúčinné (pozri Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax, Eurounion,
máj 2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).

24. Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce
spomína § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť

súbežne alebo či uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej
doby. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové
vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže
tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní

s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení
dlžníka.

25. Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná
ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru

upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše
pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok.

26. Z § 103 Občianskeho zákonníka tiež vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti
omeškanej splátky, čo má podstatu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo

požadovať, okamžité splnenie celého dlhu vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej
nesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch.
Tam podľa § 53 ods. 9 vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až
vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka).

Veriteľovitýmzostanenauplatneniesvojhoprávanasúdemenejakocelétrirokyvšeobecnejpremlčacej
doby (§ 101 Občianskeho zákonníka), pretože tomu bráni práve znenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka.

27. Vo vzťahu k samotnej dovolacej otázke je nevyhnutné dôsledne zvážiť redukciu aplikovateľnosti §

103 veta druhá, t. j. vyňatie predmetného zákonného ustanovenia pre prípady z oblasti spotrebiteľských
vzťahov, na ktoré sa vzťahuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Na takýto postup musia byť
skutočne pádne dôvody, ktoré na základe systému hodnôt chránených ústavným poriadkom a zákonmi
opodstatňujú záver, že zákonodarca daný prípad skutočne nechcel zahrnúť do hypotézy právnej normy,
a preto túto normu treba redukovať, nakoľko to narúša princíp právnej istoty.

28. Zákonodarca všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu nestanovuje absolútne, zákon v konkrétne
vymedzených prípadoch môže určiť i osobitnú premlčaciu dobu čo do okamihu začiatku jej plynutia,
ako aj čo do jej dĺžky, takýto zámer ale z §§ 103 a 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je možné
vyvodiť. Logická je i úvaha, že pripustením uplatnenia druhej vety § 103 aj v spotrebiteľských vzťahoch

by sa dĺžka premlčacej doby dostala do rozporu s už spomenutým § 101 Občianskeho zákonníka v
neprospech veriteľa. Navyše premlčanie je právny inštitút, ktorý oslabením subjektívneho práva veriteľa
zvýhodňuje práve dlžníka ako porušiteľa zmluvnej povinnosti. Opačným postupom by sme sa dostali do
rozporu s princípom rovnosti v právach, práve ktorý princíp slúži k bezprostrednému naplneniu účeluprávnej úpravy, rešpektujúc tak i danosti požiadavky ochrany slabšej strany v spotrebiteľských vzťahoch.
Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa, dlžníka, je totiž nutné dbať na vyváženosť
právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov, vrátane princípu právneho štátu. Aj

keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie
spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako
akékoľvek iné právne inštitúty. V danom prípade sa to prejavuje potrebou zabrániť, aby sa slabšia strana
- spotrebitelia dostali do horšieho postavenia ako veritelia. V danom prípade ale najvyšší súd nevidí
legitímny dôvod, ktorý by takýto rozdielny prístup ospravedlňoval. Len to, že spotrebiteľ si ako slabšia

strana vyžaduje vyššiu ochranu, tu nestačí.

29. Otázkou potom zostáva, kedy pre spotrebiteľské vzťahy, na ktoré dopadá § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka začína plynúť premlčacia doba, keďže práva z týchto vzťahov sú premlčateľné. V tejto
súvislosti je predovšetkým potrebné ustáliť, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101
Občianskeho zákonníka), teda kedy najskôr mohol veriteľ úspešne podať žalobu na súd (R 17/2017).

V tejto súvislosti najvyšší súd odkazuje na právnu doktrínu z bodu 20., z ktorej vyplýva, že uvedené
zákonné ustanovenie (okrem iného) sleduje nielen dosiahnutie splatnosti celej pohľadávky veriteľa
(dodávateľa) pri nesplnení povinností dlžníka (spotrebiteľa) riadne a včas plniť dojednané čiastkové
plnenia (splátky), ale aj vylúčenie tejto možnosti, ak by bolo takéto porušenie iba krátkodobé,
nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Následne ju dopĺňa

tým, že podmienkou výzvy na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ktoré právo
môže veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky je, že veriteľ v zákonnej lehote nie
kratšejako15dníupozornilspotrebiteľanauplatnenietohtoustanovenia,ktorázačínaplynúťnasledujúci
deň po tom, čo veriteľovi (dodávateľovi) vzniklo právo podľa § 565, t. j. po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Lehota,

v ktorej musí byť toto právo uplatnené, je najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky a veriteľ tak môže
urobiť až po uplynutí lehoty troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka).

30. Vychádzajúc z daných teoretických východísk, ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných

ustanovení, najvyšší súd zastáva názor, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho
práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so
splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia
na zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§
101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej

doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba
pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka).

31. Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára,
že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého

zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu
ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v
lehoteuvedených3mesiacovodomeškaniauplynulatiež15-dňoválehotanaupozorneniespotrebiteľa.

Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka).

32. V kontexte uvedeného najvyšší súd záverom konštatuje, že nie je možné považovať za správny
právny názor odvolacieho súdu, že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného
dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné

splatenie. Dovolaním napadnuté rozhodnutie tak spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432
ods. 1 C. s. p.). Z uvedených dôvodov preto dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil
(§ 449 ods. 1 C. s. p.). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu,
dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 2
v spojení s § 450 C. s. p.).

33. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C. s. p.). Ak dovolacísúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).

34. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.